Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913218922
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7913218922.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: Obec Vojka, IČO: 00332143,

proti žalovanému: Š. W., C.. XX.X.XXXX, S. J.Í. X/XX, A., pr. zast. JUDr. Peter Pandy, LL.M., advokát,
Advokátska kancelária, L. Kossutha 99, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 35 557 095, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2013 domáhal, aby súd určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na:
- T. Č..XXX I..Ú. A., M. U. „. XXXX/XX D. D. M. L. A. X.XXX B. A. M. X/X M. S.,
- T. Č..XXX I..Ú. A. M. U. „. Č.. XXX/X L. M. L. A. XXX B., M..Č..XXX/XX L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..
XXX/XX L. M. L. A. X.XXX B., M..Č.. XXX/XX L. M. L. A.B. XX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX B.,

M..Č. XXX/X A. M. L. A. XXXX B., M..Č.. XXX/X A. M. L. A. X.XXX,M..Č.. XXX/X A. M. L. A. X.XXX B.,
M..Č.. XXX/X L. M. L. A.B. X.XXX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. X.XXX
B., M..Č.. XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/X D. D. M. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A.B.
XX.XXX B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A. XX.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č..XXXX A. L.
A. X.XXX B., D. A. M. S. A. M. X/X na mene žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na tomto určení má naliehavý právny záujem, pretože tieto boli nezákonným

spôsobom odňaté z obecného majetku a je potrebné ich vrátiť obci, pretože sa značne znížil majetok
obce, pritom obec prišla aj o značnú sumu peňazí, ktorá by plynula z nájomného za tieto pozemky.
Poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáha, si dal žalovaný
osvedčiťnotárskymizápisnicami,atovroku1999,2000a2001,pričomtietonehnuteľnostibolivytvorené
geometrickýmiplánmizpôvodnýchparciel,ktorépatriliešteČ.Š.X.Q.M.L.Ú.A.D.Č..XX/XXXXXH.Q.
XX.XX.XXXX, prešli do vlastníctva Obce Vojka. Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nebol dobromyseľným
užívateľom sporných nehnuteľností a pred tým, než boli osvedčené, tieto pozemky ani neužíval.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že všetky pozemky, ktoré ma
vo vlastníctve, sú nadobudnuté podľa zákona. Rovnako vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v rokoch 1967
až 1970 vedenie JRD vo Vojke opustené pozemky, ktoré neboli obrábané, vymerali členom družstva naobrábanie, nasadenie viníc, ovocných sadov a tieto parcely používali jeho L. Š. W., W. O. Š. J. X. W. C..
B.Ž. B. W. X. Č. Q.. L. M. S. M. Q. A. C. H. A. T. H. U. XXXX.

4. Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX H. Q. XX.X.XXXX rozhodol tak, že
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
zároveň neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Podľa názoru žalovaného, konanie bolo postihnuté aj inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že vznik vlastníckeho práva
žalovaného k sporným nehnuteľnostiam bol odvodený od výmerov povereníctva pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy č. 1711/46 zo dňa 12.5.1948, ktorými bola do vlastníctva prídelcov Š. J. X. B. B. U..
S. M. M. C. A. I.. Ú.. A. L. J. A. X/XXXX N. H. M.C. A.. Č.. XXX, Q. A. M. Š. W. X. B. B. U.. J. pridelené
poľnohospodárske nehnuteľnosti o celkovej výmere X,XXXX N. H. M. A.. Č.. XXX XXX X. XXX Q. A.
M. Š. W. O.. X. B. X. U.. B. M. M.C. C. L. J. A. X,XXXX N. H. M. A.. Č..XXX X. XXX I.. Ú.. A..
Žalovaný mal za to, že súd hrubým spôsobom pochybil v právnom hodnotení záväznosti a

závažnosti prídelových listín, pokiaľ argumentoval, že žalovaný nepreukázal, že by prídelová cena
bola zaplatená a že pozemky boli skutočne vymerané do užívania. Prídelové listiny a výmery
povereníctva pôdohospodárstva ako verejné listiny boli a sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam a predstavujú vkladuschopné listiny spôsobilé pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. To, či boli pozemky reálne vymerané do užívania a či bola uhradená

prídelová cena, nemá žiaden vplyv na vznik vlastníckeho práva v prospech prídelcov. V tomto smere
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 123/2003. Žalovaný teda nebol v
konaní povinný dokazovať, či boli predmetné nehnuteľnosti vymerané do užívania a či bola zaplatená
prídelová cena. Neuhradenie prídelovej ceny na dôvažok podľa § 19 nariadenia č. 104/1945 Zb. nemá
za následok neplatnosť výmeru, keďže právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájajú so

stratou už nadobudnutého vlastníckeho práva. Žalovaný mal za to, že jeho právni predchodcovia sa
stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností už v okamihu právoplatnosti výmerov. Súhlas prídelcov so
zápisom žalovaného do katastra nehnuteľností bol pojatý do notárskych zápisníc o osvedčení. Až tieto
notárske zápisnice a k nim pripojené geometrické plány identifikovali nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené
výmermi a tak umožnili zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaný bol toho názoru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je zmätočný pre nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia. Z rozsudku totiž nie je
zrejmé, akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie
a prečo to má význam pre právne posúdenie prejednávaného sporu. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody žalovaného neobstoja, pretože
žalovaný sám pred súdom prehlásil, že ďalšie dôkazy vo veci nenavrhuje vykonať. Poukázal na to, že v
zmyslevýmerovpovereníctvaboliprídelcamirôzneosoby,ktorébolinejakýmspôsobomvpríbuzenskom
pomere so žalovaným, prípadne s jeho manželkou, avšak žalovaný neozrejmil, akým spôsobom mal
nadobudnúť vlastnícke právo od týchto osôb. Pri osvedčení vydržania si žalovaný dal vymerať akési

imaginárne parcely tak, aby boli pri sebe, aby sa dali ľahšie užívať a prenajať. Žalovaný si dal pozemky
osvedčiť ako starosta obce Vojka, pretože vedel, že kým bude starostom, nikto sa nebude zaujímať o
to, že čosi ubudlo z majetku obce. O tejto skutočnosti neinformoval ani obecné zastupiteľstvo. Ďalšia
časť sporných pozemkov, o ktorých sa žalovaný v odvolaní nezmieňuje, boli tiež pozemky vo vlastníctve
obce, ktoré sú alebo boli vinicami a ktoré majú byť podľa tvrdenia žalovaného vymerané jeho právnym

predchodcom bývalým JRD. Žalobca mal za to, že takéto nadobudnutie vlastníctva už vôbec nie je
možné. Bývalé JRD mohlo vymerať pozemky, avšak nie s vlastníckymi účinkami, iba do užívania.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, resp. namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu

v tomto konaní. Mal za to, že na strane žalobcu ide o nerozlučné spoločenstvo, keďže nehnuteľnosti,
ktoré boli geometrickými plánmi vyčlenené z M. U.. K. S. v spoluvlastníctve obce Vojka s reštituentom t.
č. už C.. B.. Y. J.. W. M. C. C. C. M. H. C. T. J. X. V. J., ktorí svoje podiely previedli kúpnou zmluvou na
právnickú spoločnosť Supotrea a.s. so sídlom v Košiciach, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolenýdňa 16.10.2007. Tohto času sú podiely na týchto nehnuteľnostiach evidovaných na T. Č.. XXX X. XXX
X. C. Ď. T. C. B. R.I. O. A. M. X/X I. J.. Tieto nehnuteľnosti boli pred r. 1945 - 1948 vo vlastníctve,
resp. v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb (O., T. J., R.) D. X. D. A. H. M. A.. Č.. XXX, XXX

X. X. XXX. Č. C., I. M. XX.X.XXXX výmerom na právnych predchodcov žalovaného z pozemkov, ktoré
boli poznačené konfiškáciou, boli po prijatí zákona o pôde a uplatnení reštitučného nároku oprávnenou
osobou v podielovom spoluvlastníctve so štátom, resp. po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku
obcí v podielovom spoluvlastníctve s obcou Vojka. Z pozemkovoknižných vl. Č.. XXX, XXX X. XXX boli
na základe geometrických plánov z r. 1991 a 2001 vyčlenené parcely v rozsahu výmeru prideleného

právnym predchodcom žalovaného, pričom predmetné pozemky boli a sú v podielovom spoluvlastníctve
obce Vojka s inými právnymi subjektmi. Pokiaľ teda pozemky boli a sú v podielovom spoluvlastníctve,
je na mieste otázka, ako si môže žalobca uplatniť právo na určenie vlastníckeho práva sám, keď ku
každému m2 patrí podiel aj iného spoluvlastníka. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona o
majetku obcí, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci (okrem
hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy) ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného

predpisu právo hospodárenia národným výborom na území, ktorých sa nachádzajú. Podľa ods. 7 cit.
zákona veci a majetkové práva podľa ods. 1,2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Obce
teda nadobudli vlastníctvo k tým veciam, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona právo hospodárenia
národným výborom. K nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť dňom účinnosti zákona o majetku
obcí a nie na základe delimitačného protokolu, ktorý iba deklaroval stav. V čase spísania delimitačného

protokoluzodňaXX.XX.XXXXP.M.X/XŽ.L.M.S.A.A.U.,R.L.B..Y.J..Žalovanýprízvukoval,žepokiaľ
časti pozemkov boli na základe prídelových listín pridelené jeho právnym predchodcom, tak k týmto
pozemkom, resp. k rozsahu výmerom pridelených pozemkov, nepatrilo právo hospodárenia národným
výborom, keďže boli vo vlastníctve iných osôb. Nedostatočná inventarizácia pozemkov v rámci správy
majetku štátu, resp. obce nemôže ísť na úkor vlastníkov - fyzických osôb, ktoré vlastníctvo nadobudli

dňom účinnosti výmeru a prídelového plánu a nemali nie z vlastnej viny identifikované geometrickým
plánom presné umiestnenie parciel, ktoré im boli pridelené. Právni predchodcovia žalovaného nadobudli
nehnuteľnosti 1/ výmerom povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z pozemkov bývalého
vlastníka T. J., M. M. S. M. Š. W. X. B. B. U.. J., D..W.. U. Ž., Ď. X/ A. povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy taktiež na pozemky bývalého vlastníka T. J.Á., M. S. M. Q. A. Š. W. O.. X. B. X.

U.. B., t.j. starým rodičom žalovaného. Prídelové listiny neboli vkladuschopné z dôvodu, že neexistoval
geometrický plán na vymedzenie časti parciel. Preto žalovaný pri osvedčovaní vydržania dal vyhotoviť
geometrické plány, pričom ďalším dôvodom osvedčenia bola skutočnosť, že medzi žalovaným a jeho
právnymi predchodcami, resp. ich právnymi nástupcami došlo k vzájomnej dohode o vyporiadaní. Na
tietodohodyavyhláseniajeodkazvosvedčeniachvoformenotárskejzápisnice.Zhrnúcvyššieuvedené,

žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ako aj to, že k rozsahu
pozemkov,ktorébolipridelenévýmermi,žalobcanemoholnadobudnúťprávohospodáreniakpozemkom
a tým ani vlastnícke právo k nim. Pokiaľ ide o pozemky, pridelené bývalým JRD, žalovaný mal za to,
že bývalé JRD pridelilo občanom pozemky ako náhrady za kolektivizáciu pozemkov a najmä za odňatie
živého a mŕtveho inventára, pričom jeho právni predchodcovia na týchto pozemkoch vysádzali trvalé

porasty-viničabolidobromyseľní,žepozemokpatrídoichvlastníctva.Zapridelenépozemkyajzaplatili.
Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ktorí sú vlastníkmi pozemkov a ktorých vlastnícke právo žalobca
doteraz nespochybnil. Vložením majetku do JRD vlastnícke právo nezanikalo. To vyplýva aj z ust. §
24 zák. č. 49/1959 Zb.. Vlastnícke právo podľa tohto ustanovenia ostalo zachované iba vo vzťahu k
pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu a nie vo vzťahu k všetkému majetku.

Z ust. § 25 cit. zákona je zrejmé, že živý a mŕtvy inventár, osivo a sadivo, krmivo a hospodárske budovy
odovzdané družstevníkom do spoločného družstevného hospodárenia, prechádzajú odovzdaním do
vlastníctva družstva a preto družstvo malo právo v určitom období, najmä po r. 1968 kompenzovať.
Z uvedeného vyplýva, že k pozemkom zostalo vlastnícke právo družstevníkov zachované a družstvu
prináležalo k týmto pozemkom len právo družstevného užívania, preto nie je dôvodné započítať do doby

vydržania aj dobu, počas ktorej pozemky užívalo JRD. Právni predchodcovia boli dobromyseľní najmä
vzhľadom na odplatu, ako aj vzhľadom na umožnenie vysadiť na pozemku viničný porast a na dlhodobú
nečinnosť prípadného vlastníka vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva. Vyššie uvedené výmery sú
verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti. Obsahujú zákonom
stanovené náležitosti, vrátane podpisu povereníka. Zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny

význam. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.8. Žalobca v ďalšom vyjadrení uviedol, že sa domáha iba vrátenia toho, čo si žalovaný neoprávnene
prisvojil na základe notárskych osvedčení o vydržaní, pričom vydržanie nijakým spôsobom nepreukázal.
K prídelovým listinám nebola vyhotovená grafická časť a to rozdeľovací plán, ktorý by vyčleňoval

pridelené pozemky tak, aby mohli byť odovzdané do užívania prídelcom. Geometrické plány si dal
vyhotoviť žalovaný. Žalobca tvrdil, že po viac ako 50 rokoch nie je možné vytvoriť parcely vo výmere,
ktoré boli uvedené v prídelových listinách. Čo sa týka viníc, žalobca pripustil, že JRD prideľovalo svojim
členom pozemky na užívanie ako záhumienok, ale nikdy s vlastníckymi účinkami.

9. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že identifikácia parciel a výmera pozemkov, ktoré boli pridelené
výmermi jeho právnym predchodcom, sú jednoznačné. Iba ich vyčlenenie nebolo graficky identifikované.
K dodatočnému vymeraniu parciel v rozsahu pridelených pozemkov na základe geometrických plánov
došlo na mieste, na ktorých pozemky dlhoročne užívali jeho právni predchodcovia.

10. Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení uviedol, že čo sa týka pozemkov, o ktorých žalovaný tvrdil,

že boli pridelené prídelovými listinami jeho príbuzným, prídelové listiny sa vzťahujú na rôznych prídelcov,
nie však na meno žalovaného. To znamená, že ak sú prídelové listiny platné, pridelené pozemky by mali
patriť do dedičstva tých osôb, ktorým boli pridelené a preto žalovaný nemohol osvedčiť, že patria jemu.
Vzhľadom na to, že prídely neboli nikdy graficky identifikované, neboli nikdy v prírode vymerané, pričom
prídelci tieto pozemky nikdy neužívali. Naopak sporné pozemky sú obsiahnuté v delimitačnom protokole,

ktorý bol predložený. Čo sa týka pozemkov, ktoré sú vinicami a ktoré podľa tvrdenia žalovaného malo
jeho právnym predchodcom prideliť bývalé JRD, ide o pozemky, ktoré bývalé JRD nikdy nevlastnilo.
Tieto pozemky boli vo vlastníctve štátu a zákonom o majetku obcí prešli do vlastníctva žalobcu. Žalobca
opätovne zdôraznil, že JRD poskytovalo svojim členom len tzv. záhumienky na užívanie, ktoré boli na
miestach, ktoré samotné JRD neužívalo alebo nemohlo využívať pre svoje potreby a nedávalo ich

darom, ale len do užívania, preto ani právni predchodcovia žalovaného si nemohli myslieť, že dostali
pozemky do vlastníctva darom alebo na základe iného právneho titulu.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/ 188/ 2018 - 186 zo dňa 27.6.2019 rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/245/2013 - 116 zo dňa 27.5.2015 zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Odôvodnil to tým, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v čase podania
žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu bol ako vlastník nehnuteľností, ktoré žalobca učinil predmetom
určenia, evidovaný v katastri nehnuteľností C. T. Č..XXX X. T. Č..XXX, I. Ú. A.I., žalovaný. Žalobca

namietal právny titul, na základe ktorého je ako posledný vlastník sporných nehnuteľností v katastri
nehnuteľností zapísaný žalovaný. Ako to nesporne vyplynulo z uvedených listov vlastníctva, právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného boli notárske zápisnice, ktorými bolo v
prospech žalovaného osvedčené vydržanie vlastníckeho práva.
Predmetná žaloba je svojim charakterom určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm. c/ CSP (do

30.6.2016 podľa ust.§ 80 písm.c/ O.s.p.), preto sa súd musí primárne zaoberať danosťou naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnej
judikatúry daný vždy, ak žalobca hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo svoj
prospech. V danom prípade sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je

v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník žalovaný.
Odvolací súd v danej veci konštatuje, že žalobca nepochybne má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k
jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a
že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností,
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v
skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu a preto žaloba na určenie vlastníckeho práva musí
smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností, a nakoľko
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je rozhodnutím deklaratórnym, je možné žalobe vyhovieť len v

prípade, že žalobca je v dobe rozhodovania vlastníkom nehnuteľností.
Podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP (do 30.6.2016 podľa ust.§ 80 písm. c/ O.s.p.)
teda môže byť určená len existencia takého práva alebo povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktoré
existujú ku dňu vyhlásenia rozsudku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastranehnuteľností, síce nemožno vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na
údajoch katastra závislá. Samotný katastrálny zákon predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi
skutočným právnym stavom a jeho zápisom v katastri nehnuteľností. V prípade rozporu medzi právnym

stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným musí súd vychádzať zo skutočného
stavu. Pritom je oprávnený posudzovať predbežné otázky ako napr. platnosť nadobúdacích titulov a
prihliadať na skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom.
Vychádzajúc z uvedeného, žalobca je tým subjektom, ktorý v tomto spore musí preukázať tvrdenie, že
skutočný stav je taký, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. V spore, v ktorom sa žalobca domáha

kladnéhourčeniavlastníckehopráva,hotedazaťažujedôkaznébremenovovzťahukotázke,nazáklade
akého titulu svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol.
V predmetnej veci žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam zo zákona
č.138/1991 Zb. o majetku obcí a tvrdil, že do jeho vlastníctva (t.j. do vlastníctva obce) prešli dané
nehnuteľnosti z majetku štátu na základe delimitačného protokolu Okresného úradu Trebišov zo dňa
20.12.1993.

13. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení účinnom do 24.6.1992, do
vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom
miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (odkaz na zákon
č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na

území ktorých sa nachádzajú.

14. Podľa ust. § 2 ods.7 citovaného zákona, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda
obec dňom účinnosti tohto zákona (t.j. k 1.5.1991).

15. Podľa ust. § 14 ods.1 citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

16. Podľa ust. § 14 ods.2 citovaného zákona, zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec
v evidencii nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených
orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom.

17. Podľa ust. § 3 ods.2 vyhlášky MF SR č.104/1966 Zb. o správe národného majetku, národný majetok

spravuje zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo
prevažne slúži.

18. Podľa ust. § 2 ods.4 citovanej vyhlášky, ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje
v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje.

Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu
vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu
podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

19. Súd prvej inštancie rozhodol predčasne, ak neskúmal existenciu podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva žalobcu podľa zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí. Ako to vyplýva z ust. § 2 ods.1
zákona o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (t.j. podľa zákona o obecnom zriadení ku dňu 24.11.1990)
právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

20. Súd prvej inštancie záver o danosti vlastníckeho práva žalobcu odvodil výlučne z existencie
delimitačného protokolu Okresného úradu Trebišov zo dňa 20.12.1993. Je pravdou, že delimitačný
protokol je výsledkom postupu, predpokladaného vo vyššie cit. ust. § 14 ods.1 zákona o majetku
obcí, podľa ktorého sú odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby povinné spísať o prechode
vlastníctva vecí písomné protokoly. Delimitačný protokol sám osebe však nie je právnym titulom,

svedčiacim o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu. V konaní tiež nebolo preukázané, že by po
spísaní delimitačného protokolu došlo v evidencii nehnuteľností aj k zápisu prechodu vlastníckeho práva
zo štátu na žalobcu (obec), tak ako je to ustanovené v § 14 ods.2 citovaného zákona.21. Odvolací súd preto konštatoval, že posúdenie platnosti titulov, na základe ktorých mal nadobudnúť
vlastnícke právo žalovaný (vydržanie), je pre rozhodnutie v predmetnej veci nepostačujúce. Totiž aj
za predpokladu, že by skutočne bolo preukázané, že žalovaný vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam

platne nenadobudol, súd by tejto žalobe vyhovieť nemohol a teda, nemohol by určiť, že žalobca
je vlastníkom sporných nehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcu, ktoré musí existovať aj v čase
rozhodovaniasúduourčovacejžalobe,vkonanípreukázanénebolo.Žalobcanepreukázal,žeksporným
nehnuteľnostiam patrilo právo hospodárenia národnému výboru, na území ktorého sa tieto nehnuteľnosti
nachádzali a teda nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva žalobcu,

uvedené v hore citovanom § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd zároveň poukazuje na fakt, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal ani otázkou, či sporné nehnuteľnosti, označené v petite žaloby, sú totožné (hoc aj
len v časti) s nehnuteľnosťami, o ktorých žalobca tvrdil, že ich nadobudol na základe zákona o
majetku obcí. Nehnuteľnosti, označené v petite žaloby, totiž nie sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré
sú obsiahnuté v delimitačnom protokole. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že nehnuteľnosti,

ktoré žalovaný nadobudol na základe notárskych zápisníc o vydržaní, vznikli na základe geometrických
plánov, odčlenením z parciel väčšej výmery, avšak súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec
nezaoberal otázkou, či sa jedná o parcely, ktoré sú obsiahnuté v delimitačnom protokole a teda, či tieto
parcely skutočne vznikli z parciel, ktoré mali byť vo vlastníctve žalobcu.
Rozsudok súdu prvej inštancie teda nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
argumentáciu žalovaného, podľa ktorej aj za predpokladu, že by žalobca preukázal aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, t.j. že v minulosti nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, potom
z príslušných pozemnoknižných vložiek je zrejmé, že mu nesvedčalo výlučné vlastnícke právo, ale len
spoluvlastnícky podiel. Predmetné pozemky teda boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s inými

právnymi subjektmi a napriek tejto skutočnosti sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností.

22. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť posúdiť, či žalobca platne nadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby a či mu vlastnícke právo svedčí aj v

čase rozhodovania súdu. V tomto smere uložil súdu prvej inštancie v prvom rade skúmať, či ku dňu
účinnosti osobitného predpisu (24.11.1990) patrilo národným výborom právo hospodárenia k sporným
nehnuteľnostiam, na území ktorých sa nachádzajú (§ 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí)
a to najmä na základe zápisov v evidencii nehnuteľností v príslušných pozemnoknižných vložkách (viď
vyššie cit.ust. § 2 ods.4 vyhlášky MF SR č.104/1966 Zb. o správe národného majetku) a zároveň sa

vysporiada s otázkou, či nehnuteľnosti, označené v petite žaloby, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré
mal žalobca nadobudnúť do vlastníctva z majetku štátu, a to aj z dôvodu, že žalobca sa domáha určenia,
že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom argumentácia žalovaného je, že predmetné
nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s inými právnymi subjektmi.

23. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

24. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods.2 CSP).

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom O. V. D., T. Q., X. D. A. H. T.
Č.. XXX I.. Ú.. A., A. H. T. Č.. XXX, I.. Ú.. A. (Č..T.. X O.), Q. M. L. M. A. C. B. H. A. Š. C. L. A. H. Q.

XX.XX.XXXXX Č.. XX/XXXXX (Č..T.. X O.), C. H., X. D. Č.. C. XXX/XX, C. XXX/XX H. Q. XX.X.XXXX,
C. H. Č.. C. XXX/XXXX, C. XXX/XXXX, H. Q. XX.XX.XXXX, C. H. Č.. C. XXX/XXXX, C. XXX/XXXX
H. Q. XX.XX.XXXX, doklady predložené Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, pracovisko
Kráľovských Chlmec na čl. 17 až 21, výmerom č. 1 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve pôdy na meno Š. W. X.

B. B. U.. J. (Č..T.. XX O.), A. Č.. X C. B. W. Š. O.. X. B. X. U.. B. (Č..T.. XX O.), A. Č.. X C. B. J. Š. X.
B. B. U.. S. (Č..T..XX O.), M. T.J. Q. C. Č..T.. XX, M. L. - a to pozemnoknižné vložky č. XXX, XXX, XXX
podľaprídelovýchlistín,predloženiedokladovOkresnýmúradomTrebišov,katastrálnyodbor,pracovisko
Kráľovský Chlmec a to výpisy H. T. C. Č..T.. XX-XX, C. Č..T.. XX X. XX, predloženie zoznamov podľavloženej pôdy a vloženého majetku pri transformácii bývalého PD Vojka, oznámenie Okresného úradu v
Trebišove, katastrálny odbor na Č..T.. XX H. Q. XX.X.XXXX, správa Ministerstva financií SR, Nedoplatok
prídelovej ceny na č.l. 67, na č.l. 74 správa Ministerstva vnútra SR, štátny archív, pobočka Trebišov,

správa Daňového úradu Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec na č.l. 92 o podaní daňového
priznania žalovaným, T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX
I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č..
XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), T. Č.. XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), M.
Č..XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.) , M. Č..XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), M. Č..XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.),

M. Č..XX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), M. Č.. XX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.), M. Č..XXX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.),
M. Č..XXX I.. Ú.H.. A. (Č..T.. XXX O.), M. Č..XX I.. Ú.. A. (Č..T.. XXX O.) , M. L. O. V. M. Č.. XXXXXXXX-
XXX/XX, V. M. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, V. M. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX, V. M. Č.. XXXXXXXX-
XX/XXXX, V. M. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX C. Č..T.. XXX spisu a zistil tento skutkový stav veci:

26. Z podanej žaloby ako aj z výpovede žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalobca žiada určiť

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaný si tieto nehnuteľnosti dal osvedčiť notárskymi
zápisnicami. Išlo o tri notárske zápisnice z roku XXXX, XXXX X. XXXX, pričom tieto nehnuteľnosti
boli vytvorené geometrickými plánmi z pôvodných parciel, ktoré patrili ešte Československému štátu
a delimitačným protokolom Okresného úradu v Trebišove zo dňa 20.12.1993 prešli do vlastníctva
Obce Vojka. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol starostom Obce Vojka a využil túto situáciu

a časť obecných pozemkov notárskymi zápisnicami previedol na seba bez akýchkoľvek relevantných
dôkazov, žeby tieto pozemky mali patriť jemu. Tieto skutočnosti žalobca zistil z podkladov, ktoré sú
na obecnom úrade a žalovaný nikdy nebol dobromyseľným užívateľom sporných nehnuteľností, nikdy
tieto pozemky ani neužíval, pričom má vedomosť, že minimálne 50 rokov tieto pozemky neužívala
ani jeho rodina. Predtým to užívalo družstvo a následne potom na základe delimitačného protokolu

to patrilo do vlastníctva obce. Obec následne dala do prenájmu tieto pozemky. Rovnako poukázal na
to, že v roku 1993 prebiehala transformácia družstva a kde sa majetok družstva rozdelil podľa troch
kritérií a to podľa pôdy, podľa odpracovaných rokov a podľa vnesených predmetov do družstva. Má
záznamy, že žalovaný v družstve nepracoval, nevniesol pôdu do družstva a to preto, lebo pôdu
nemal. Od roku 1951, kedy bolo založené družstvo, nikto neužíval pôdu, pretože ju užívalo družstvo.

Pokiaľ sa týka rozdelenia skonfiškovaných pozemkov na základe výmerov vydaných Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve
pôdy , o tom nemal žalobca žiadnu vedomosť a o existencii výmerov nevedel .

27. Žalobca prostredníctvo svojho právneho zástupcu sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného k opusteným

pozemkom, ktoré neboli obrábané a preto ich družstvo malo vymerať členom družstva a tieto parcely mal
užívať otec žalovaného, jeho svokor a jeho neb. manželka a to ako členovia družstva. Poukázal na to,
že bývalé JRD Vojka mohlo dať maximálne pozemky do užívania svojim členom, ale nie s vlastníckymi
účinkami, pretože samotné JRD nemohlo previesť na iného vlastníctvo k pozemkom, ktoré netvorili jeho
vlastníctvo. Sporné pozemky boli vo vlastníctve štátu a v rámci delimitácie po nadobudnutí účinnosti

zákonaomajetkuobcebolitietodelimitovanévzmysletohtozákonazoštátunaObecVojka.Anásledne,
keď už bol žalovaný starostom, si dal tieto nehnuteľnosti osvedčiť notárom. Poukázal na to, že práve
v notárskych zápisniciach sa uvádza, že tieto pozemky nadobudol na základe kúpnych zmlúv v roku
1967-1968. Poukázal aj na to, že pokiaľ sa týka ďalších pozemkov, ktoré mal žalovaný nadobudnúť
od svojich a manželkiných právnych predchodcov na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva

pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave a to v roku 1948 k tomu uviedli, že podľa tohto
zákona a nariadenia sa vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 21/1964 Ur.
sa nadobúdalo vlastnícke právo nielen vystavením príslušného výmeru, ale musela byť zaplatená aj
kúpna cena a pozemky museli byť vymerané a odovzdané do užívania. Žalovaný nepreukázal, aby bola
prídelová cena vyplatená jeho právnymi predchodcami a že tieto pozemky boli aj skutočne vymerané a

dané do užívania. Naopak tieto pozemky vymerané nikdy neboli ani dané do užívania, pretože došlo k
zlúčeniu pozemkov do JRD a pozemky si podľa ľubovôle dal vymerať žalovaný geometrickými plánmi
až v rokoch 1999, 2000 a 2001, teda v čase, keď si tieto nehnuteľnosti dal osvedčiť.

28. Z výpovede žalovaného súd zistil, že na základe notárskych zápisníc, ktoré boli urobené v roku

1999, 2000 a 2001 si dal osvedčiť nehnuteľnosti, že patria do jeho vlastníctva a to z toho dôvodu, že
jeho starí rodičia a jeho rodičia dostali v roku 1948 na základe výmerov o vlastníctve pôdy pozemky.
Tieto pozemky užívali jednak jeho starí rodičia, jednak jeho rodičia. Doklady mal z archívu a rovnako
mal aj zoznam, kde v obci Vojka si dali osvedčiť aj iní občania, nielen on. Uviedol, že jeho rodičia odroku 1951 užívali tieto pozemky a rovnako aj jeho starí rodičia a potom boli dané do družstva a po
rozpadedružstvavrokuasi1997dostalotietopozemkydonájmuAgrocentrum,ktoréichužívalo.Včase,
keď dal osvedčiť tieto pozemky ich užívalo Agrocentrum Mužľa. S listinnými dôkazmi šiel za notárom

a tak boli urobené notárske zápisnice na základe listinných dôkazov, geometrického plánu a čestných
vyhlásení občanov, žijúcich detí jeho starých rodičov a jeho súrodencov. Pokiaľ sa týka ďalších dvoch
notárskych zápisníc z roku 1999 a 2000, v týchto notárskych zápisniciach si dal osvedčiť pozemky,
ktoré dalo družstvo družstevníkom. Išlo o opustené, neobrábané pozemky a tak dostali tieto pozemky aj
jeho rodičia, jeho svokrovci a manželka. Pozemky si dal osvedčiť na základe vydržania. Tieto pozemky

nekupoval, nevie, či rodičia kupovali a nikto mu tieto pozemky nedaroval darovacou zmluvou. Rovnako
uviedol, že tieto pozemky nededil. Žalovaný uviedol, že jeho rodičia sa volali Š. W. X. B. B., U.. J., X.
Š. W. O.. X. B. X., U.. B. S. W. O. U. X. U. W. L.. Š. J. X. B. B. U.. S. boli rodičia jeho matky. Uviedol,
že pozemky, ktoré sa uvádzajú vo výmere rodičov, starých rodičov nadobudol čestným vyhlásením, kde
jeho súrodenci súhlasili s tým, aby ich podiel prešiel na neho, žiadne zmluvy neboli. Pokiaľ sa týka
transformačného podielu z družstva vo Vojke, on tento transformačný podiel dostal a nevedel uviesť,

na základe čoho dostali podiel, či na základe odpracovaných rokov alebo vnesením inventáru alebo za
pozemky, a to jeho otec, matka, svokor alebo manželka. Čo sa týka výmerov z roku 1948, tak tu nevedel
uviesť, či bola cena zaplatená, od matky počul, že áno, ale doklad nemá a pozemky v roku 1948 boli
vymerané. Kolikovalo sa tam a až do založenia družstva túto pôdu užívali.

29. Z výpovede O. V. D. súd zistil, že tento pracoval v družstve Vojka od roku 1974 do roku 1998.
Najprv robil ako zootechnik a potom od roku 1995 do roku 1998 ako predseda družstva. V čase, keď sa
robila transformácia družstva, robil predsedu a mal to na starosti a vie s určitosťou povedať, že M.. W.,
M.. J. X. S. nemali pozemky v čase, keď prebiehala transformácia družstva, pretože v čase zakladania
družstva ich dali do vlastníctva družstva a mal k dispozícii listiny od Agrokonzul, z ktorého dokumentu

je zrejmé, že nie sú tam uvedení a toto je z roku 1993. Ďalej svedok uviedol, že pri transformácii sa
nadobúdali transformačné podiely, a to jednak podľa výmery pozemkov , podľa vnesených vecí a podľa
odpracovaných rokov v družstve. U. M.. W. nedoniesla listy vlastníctva, lebo jeho manželka pracovala
na družstve a transformačný podiel dostala podľa odpracovaných rokov.

30. Z výpisu T. Č.. XXX , I.. Ú.. A., je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností , a to M. Č..
XXXX/XX A. M. X/X. Ide o spoluvlastnícky podiel X/X a to na základe osvedčenia o vydržaní notárskou
zápisnicou.

31. Z výpisu T. Č.. XXX I.. Ú.. A. W. H. , Ž. Ž. W. H. X. A. A. M. X/X, X. D. C. H. L. L. A. A. M.Á., C. H.

C. XXX/XXXX X. C. XXX/XXXX X. C. XXX/XXXX.

32. Z delimitačného protokolu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti majetku z vlastníctva štátu na Obec
Vojka H. XX.XX.XXXX Č.. XX/XXXXX sa zisťuje, že tento je podpísaný odovzdávajúcou organizáciou
a preberajúcou organizáciou starostom obce Vojka a v tomto delimitačnom protokole sa nachádzajú aj

parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, teda ide o sporné nehnuteľnosti, ktorých žalobca sa domáha
určenia vlastníckeho práva.

33. Z notárskych zápisníc o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania sa zisťuje,
že sa jedná o tri notárske zápisnice a to C. XXX/XXXX, C. XXX/XXXX X. C.. D. H. S. O. P. C. W.. M. N., a

z uvedeného sa zisťuje, že k vydržaniu malo dôjsť podľa § 134 teraz platného Občianskeho zákonníka.
Rovnako z notárskych zápisníc vyplýva, že pozemky boli nadobudnuté na základe kúpnych zmlúv v roku
XXXX -XXXX. Išlo o notárske zápisnice v ktorých sa malo nadobudnúť vlastníctvo na základe vydržania
a to pozemkov, ktoré údajne mali dostať od bývalého JRD.

34. Z výmerov o vlastníctve pôdy, ktorými mala byť pridelená pôda Š. W. X. B. B., U.. J. sa zisťuje,
že tento výmer je z XX. B. XXXX a rovnako aj A. Č.. X, C. základe ktorého mala byť pridelená pôda W.
Š. O.. a manželke X. U.. B. W. H. Q. XX. B. XXXX, rovnako výmer o vlastníctve pôdy, ktorým mala byť
pridelená pôda Š. J. X. B. B.U. U.. S. W. H. Q. XX. B. XXXX.

35. Z predloženého zoznamu podľa vloženej pôdy a vloženého majetku na č.l. 52 sa mená rodiny
žalovaného nenachádzajú, zozname podľa odpracovaných rokov na strane tri sa nachádza rodina
odporcu, a to doklad č. 77 B. J., Č.. XX Š. J., Č..XXX Š. W. X. Č.. XX X. W..36. Z oznámenia Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor sa zisťuje, že výmer o vlastníctve pôdy
nebol súčasťou listín osvedčenie o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam,
preto sa v zbierke listín nenachádza a nemôžu sa zistiť, aké výmery a z ktorých parciel boli delené.

V priložených pozemnoknižných A. Č.. XXX, XXX, XXX H. I.. Ú.. A. nie sú zapísané žiadne výmery o
vlastníctve pôdy.

37. Podľa správy Ministerstva vnútra SR, štátny archív v Košiciach sa zisťuje, že na prídelovej listine na
meno Š. W. X. B. B. U.. J., I.. Ú.. A., nie sú uvedené záznamy o úhrade prídelovej ceny prídelcami.

38. Z vyjadrenia Daňového úradu Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec vyplýva, že Daňový úrad
nemá vedomosť o tom, či boli vyplatené prídelové ceny a kým v tejto právnej veci a pokiaľ sa týka
žalobcu, tento podal na daňový úrad dňa 28.3.2002 daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb a
rovnako aj 1.7.2005, pričom uviedol, aké mal príjmy a aké výdavky.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

40. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

41. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

42. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

43. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa používajú
primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

44.Podľa §2ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí,vzneníúčinnomdo24.6.1992,dovlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej
štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (odkaz na zákon č.369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.

45. Podľa § 2 ods.7 citovaného zákona, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona (t.j. k 1.5.1991).

46. Podľa § 14 ods.1 citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv

a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

47. Podľa § 14 ods.2 citovaného zákona, zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii

nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom
miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom.

48. Podľa § 3 ods.2 vyhlášky MF SR č.104/1966 Zb. o správe národného majetku, národný majetok
spravuje zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo

prevažne slúži.

49. Podľa § 2 ods.4 citovanej vyhlášky, ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje
v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje.
Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu

vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu
podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

50. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na- T. Č..XXX I..Ú. A., M. U. „. XXXX/XX D. D. M. L. A. X.XXX B. A. M. X/X
- T. Č..XXX I..Ú. A. M. U. „. Č.. XXX/X L. M. L. A.B. XXX B., M..Č..XXX/XX L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..
XXX/XX L. M. L. A. X.XXX B., M..Č.. XXX/XX L. M. L. A. XX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX B.,

M..Č. XXX/X A. M. L. A. XXXX B., M..Č.. XXX/X A. M. L. A. X.XXX,M..Č.. XXX/. A. M. L. A. X.XXX B.,
M..Č.. XXX/X L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. X.XXX
B., M..Č.. XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/X D. D. M. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A.
XX.XXX B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A. XX.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č..XXXX A. L.
A. X.XXX B., A. M. Ž..

51. V prvom rade bolo potrebné zistiť, či žalobca platne nadobudol svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby a či mu vlastnícke právo svedčí aj v čase rozhodovania
súdu o tejto žalobe.

52. Žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzoval od zákona č. 138/1991

Zb o majetku obcí a tvrdil, že sporné nehnuteľnosti do jeho vlastníctva prešli z majetku štátu na
základe delimitačného protokolu. Žalovaný však namietal, že nie všetky sporné parcely boli zapísané v
delimitačnom protokole. Ako to vo svojom rozhodnutí uviedol aj odvolací súd, delimitačný protokol sám
osebe nie je právnym titulom svedčiacim o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu.

53. Z delimitačného protokolu súd zistil, že v ňom boli zapísané tieto sporné nehnuteľnosti:
- A. M. Č.. XXX M. Č.. XXXX M. A. A. XXXX B., H. I. C. A. V. M. O. M. Č.. XXXX/X
-vPKVč.382parc.č.1070ornápôdavovýmere31ha1944m2, zktorejnáslednevznikligeometrickým
plánom sporné parcely č. 1070/47
- v PKV č. 161 parc. č. 852 oračina vo výmere 8 ha 1248 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým

plánom sporné parcely č. 852/4
- v PKV č. 161 parc. č. 853 močiar vo výmere 4 ha 1750 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým
plánom sporné parcely č. 853/2, 853/3, 853/4
- v PKV č. 161 parc. č. 856 oračina o výmere 34 ha 333 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým
plánom sporné parcely č. 856/3, 856/4

- v PKV č. 161 parc. č. 1054 roľa vo výmere 1 ha 7760 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým
plánom sporné parcely č. 1054/4
- v PKV č. 161 parc. č. 1056 vinica vo výmere 9718 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým plánom
sporné parcely č. 1056/2
- v PKV č. 323 parc. č. 1075/41 roľa vo výmere 34 ha 5478 m2, z ktorej následne vznikli geometrickým

plánom sporné parcely č. 1075/49 a 1075/50.

54. Zároveň však bolo zistené, že v delimitačnom protokole neboli uvedené pôvodné pozemky M.. Č..
XXX, M.. Č.. XXXX X. M.. Č.. XXXX H. I. C. H. V. M. A. C. H. C. T. Č.. XXX I.. Ú.. A. X. D. M.. Č.. XXX/
X, M.. Č.. XXX/XX, M.. Č.. XXX/XX, M.. Č.. XXX/XX, M.. Č.. XXXX/X X. M.. Č.. XXXX, D. I. P. M. Ž. C.

H. H. Č.. XXX/XXXX H.. o majetku obcí ku dňu účinnosti tohto zákona vlastnícke právo nezískal.

55. Ďalej súd pristúpil k zisťovaniu či k sporným nehnuteľnostiam ku dňu účinnosti osobitného predpisu
(24.11.1991) patrilo národnému výboru právo hospodárenia. Uvedené súd zisťoval z pozemnoknižných
vložiek kat. územia Vojka,

56. V pozemnoknižnej vložke č. 161 kat. územe Vojka boli okrem iných zapísané pôvodné nehnuteľnosti
M.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXXX X. XXXX, H. I. C. C. H. V. M. A. O. C. M.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X.
V poznámke č. 55 je uvedené, že na podiel X/XX T. J. (I. D. M. W. P. A. M.. Č.. XX) podľa rozhodnutia

Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia S. Č.. XXX/XXXX A. O. A. M. M. Č. Š.
- A. O. M.U. L. U. L. A. I. J..
V poznámke č. 56 je uvedené, že na podiel XX/XX A. R., N. N. U.. R., B. M. N. X. L. O. M.X. U. M. L. U.
L. I. J. H. Q. XX.X.XXXX Č.. XXXX/XXXX vkladá sa vlastnícke právo pre Československý štát - v správe
pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci.

57. V pozemnoknižnej vložke Č.. XXX I.. Ú. A. S. H. M. C. M.. Č.. XXXX/X, H. I. C. C. H. V. M. A. O.É.
C. M..Č.. XXXX/XX X. XXXX/XX.V poznámke č. 44 je uvedené, že na M. X/X T. J. (I. D. M. W. P. A. M.. Č.. XX) podľa rozhodnutia
M. M. X. M. U. O. S. Č.. XXX/XXXX A. O. A. M. M. Č. Š. - v správe pôdohospodárskeho odboru rady
ONV v Kráľovskom Chlmci.

V poznámke č. 45 je uvedené, že na podiel X/X A. R., N. N. U.. R., B. M. N. X. L. O. M.X. U. M. L. U.
L. I. J. H. Q. XX.X.XXXX Č.. XXXX/XXXX A. O. A. M. M. Č. Š. - v správe pôdohospodárskeho odboru
rady ONV v Kráľovskom Chlmci.

58. V pozemnoknižnej vložke Č.. XXX I.. Ú. A. S. L. Y. H. M. C. M.. Č.. XXXX X. XXXX, H. I. C. C. H.

V. M. A. O. C.C. XXXX/XX X. XXXX/X.
V poznámke č. 40 je uvedené, že C. M. X/XX T. J. (I. D. M. W. P. A. M.. Č.. XX) M.X. U. M. M. X. M. U. O.
S. Č.. XXX/XXXX vkladá sa vlastnícke právo pre Československý štát - v správe pôdohospodárskeho
odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci.
V poznámke č. 39 je uvedené, že C. M. XX /. A. R., N. N. U.. R. X. B. M. N., L. O., T. H. X. Y. H. M. U. M.
L. U. L. I. J. H. Q. XX.XX.XXXX Č.. XXXX/XXXX A. O. A. M. M. Č. Š.D. - v správe pôdohospodárskeho

odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci.

59. Z pozemnoknižných vložiek Č.. XXX, XXX X. XXX I.. Ú.. A. O. H., Ž. I. Q. Ú. H. L. B. L. (XX.XX.XXXX)
M. I. M. C. M.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX X. XXXX právo hospodárenia
Okresnému národnému výboru Kráľovský Chlmec. Zároveň je však podstatné uviesť, že uvedené

nehnuteľnosti boli v 1/3 skonfiškované T. J., ktorého dedičia si následne svoj nárok uplatnili v reštitúcii,
čo v konaní nebolo sporné, a preto tu vzniklo nerozlučné spoločenstvo, keďže nehnuteľnosti, ktoré boli
geometrickými plánmi vyčlenené z M. U.. K. S. A. O.Í. L. A. O. U. D.. Č.. P. C.. B.. Y. J.. W. M. C. C. C.
M. H. C. T. J. X. V. J., ktorí svoje podiely previedli kúpnou zmluvou na právnickú spoločnosť Supotrea
a.s. so sídlom v Košiciach, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.10.2007. Tohto času

sú podiely na týchto nehnuteľnostiach evidovaných C. T. Č.. XXX X. XXX X. C. Ď. T. C. B. R.I. O. A. M.
X/X I. J.. Tieto nehnuteľnosti boli pred r. 1945 - 1948 vo vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve
fyzických osôb (O., T. J., R.) tak ako to vyplýva z pozemkovoknižnej A.. Č.. XXX, XXX X. X. XXX. Časti
nehnuteľnosti, ktoré prešli 12.5.1948 výmerom na právnych predchodcov žalovaného z pozemkov, ktoré
boli poznačené konfiškáciou, boli po prijatí zákona o pôde a uplatnení reštitučného nároku oprávnenou

osobou v podielovom spoluvlastníctve so štátom, resp. po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku obcí
v podielovom spoluvlastníctve s obcou Vojka.
Z pozemkovoknižných vložiek č. XXX, XXX X. XXX boli na základe geometrických plánov z r. 1991 a
2001 vyčlenené parcely v rozsahu výmeru prideleného právnym predchodcom žalovaného.

60. V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci (okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy) ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom na území, ktorých
sa nachádzajú.
Podľa ods. 7 cit. zákona veci a majetkové práva podľa ods. 1,2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti

tohto zákona, teda ku dňu 24.11.1990. Obce teda nadobudli vlastníctvo k tým veciam, ku ktorým patrilo
ku dňu účinnosti zákona právo hospodárenia národným výborom. K nadobudnutiu vlastníckeho práva
malo dôjsť dňom účinnosti zákona o majetku obcí a nie na základe delimitačného protokolu, ktorý iba
deklaroval stav.

61. V čase spísania delimitačného protokolu zo dňa 20.12.1993 však už podiel 1/3 žalobcom
označených pozemkov bol vo vlastníctve reštituenta, fyzickej osoby B.. Y. J. a preto žalobca v tomto
konaní nemôže žiadať určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do svojho výlučného
vlastníctva.

62. Ďalej sa súd musel vysporiadať s prídelovými listinami predloženými žalovaným v tomto konaní, o
ktorých existencii v čase podania žaloby nemal žalobca žiadnu vedomosť.
Právni predchodcovia žalovaného nadobudli nehnuteľnosti výmerom povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy z pozemkov bývalého vlastníka T. J..
Výmerom č. 1 boli pozemky pridelené Š. W. X. B.K. B. U.. J. (U. Ž.) a tento výmer im pridelil do vlastníctva

nehnuteľnosti v kat. území Vojka L. J. A. X.XXXX N., I. S. A. M. M. L. D.:
A.. Č.. XXX, Č. M.. XXXX/X L.. X. XX U. L. A. X.XXXX N.,
A.. Č.. XXX Č. M.. Č.. XXX, XXX L.. X. XXX U. L. A. X.XXXX N.
A.. Č.. XXX Č. M.. XXXX, XXXX L.. Č.. X. XXX U. L. A. X.XXXX N.,A.. Č.. XXX Č. M.. Č.. XXXX/X L..S. O.. M. L. A. X.XXXX N..

63. Výmerom č. 2 boli pozemky pridelené Š. W. X. B. X. U.. B. (O. U. Ž.) a tento výmer im pridelil do

vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území Vojka L. J. A. X.XXXX N., I. S. A. M. M. L.É. D.:
A.. Č.. XXX, Č. M.. XXXX/X L.. X. XX U. L. A. X.XXXX N.,
A.. Č.. XXX Č. M.. Č.. XXX, XXX L.. X. XXX U. L. A. X.XXXX N.
A.. Č.. XXX Č. M.. XXXX, XXXX, XXXX L... X. XX U. L. A. X.XXXX N.,
A.. Č.. XXX Č. M.. Č.. XXXX/X L..S. O.. M. L. A. X.XXXX N..

64. Výmerom č. 3 boli pozemky pridelené Š. J. X. B. B., U.. S. (O. U. Ž.) X. D. A. Y. M. Q. A. C. A. I..
Ú. A. L. J. A. X.XXXX N., I. S. A. M. M. L. D.:
A.. Č.. XXX Č. M.. Č.. XXX, XXX L.. X. XXX U. L. A. X.XXXX N.
A.. Č.. XXX Č. M.. XXX/X L.. S. XX O.. M. L. A. X.XXXX N..

65. Tieto výmery o vlastníctve pôdy H. XX. B. XXXX boli vydané Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR. Výmery spĺňali všetky
podstatné náležitosti. Už samotným vydaním tejto listiny príslušným orgánom, právni predchodcovia
žalovaného nadobudli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bez ohľadu na to, či bol vykonaný
zápis v pozemkovej knihe a bez ohľadu na to, ako a kedy bola zaplatená prídelová cena. Pridelené

nehnuteľnostiprávnympredchodcomžalovaného odňaténeboli(nebolopreukázanéžiadnerozhodnutie
vydané príslušným orgánom o odňatí tohto prideleného majetku) a ani žalobca ničím nepreukázal žeby
sa právni predchodcovia žalovaného vzdali tohto prídelu.

66. Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie)
upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke

právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§
1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom
a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami.

67. V posudzovanej veci každý Výmer o vlastníctve pôdy z 12. mája 1948, predložený v tomto
konaní, spĺňal tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti.
Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho

predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované, opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky
a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech
ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa
uskutočňujeprideleniektamuvedenýmnehnuteľnostiam.Idepretonepochybneoprídelovúlistinu,ktorú
treba považovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov

k nehnuteľnostiam tam označeným, včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať.
Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo potrebná intabulácia, nedostatok zápisu
nemávplyvnavlastníctvokprídelu.Zhľadiskavlastníctvanebolapretoanivdanomprípaderozhodujúca
skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby došlo k zrušeniu výmerov, k strate alebo obmedzeniu vlastníckeho

práva sporných nehnuteľností právnych predchodcov žalovaného, preto nemohlo dôjsť k platnému
prechodu vlastníckeho práva na Československý štát, ktorý vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
platne nemohol nadobudnúť a na základe uvedeného nemohlo tak ani vzniknúť právo hospodárenia k
uvedeným sporným nehnuteľnostiam.

68. Čo sa týka nehnuteľností M..Č..XXX/XX, M.. Č.. XXX/XX, M.. Č.. XXX/XX X. M.. Č.. XXXX , D.
S. A. C. H. V. M. A. V., O. D. H. Q. XX.X.XXXX Č.. M. XXXXXXXX-XXX/XX H. M.J. M. M. Č.. XXX/X,
XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX.A. M. A. Č.. XXX I.. Ú. A. S. L. Y. H. M. C. M.. Č.. XXX/X, XXX/X , XXX, XXX/X, M. A. M. Č.. X W. Q.
XX.X.XXXX A. A. M.A. W. A. A..
A.M.A.Č..XXXI..Ú.A.S.L.Y.H.M.C.M..Č..XXX/X,M.A.M.Č..X W.Q.XX.X.XXXX A.A.M.U.T.D..

V pozemnoknižnej vložke č. XX I.. Ú. A. S. L. Y. H. M.É. C. M.. Č.. XXX , M. A. M. Č.. X. X W. A.
A. M. X. S. X. C. O. Y..
V pozemnoknižnej vložke Č.. XX I.. Ú. A. S. L. Y. H. M.É. C. M.. Č.. XXX, M. A. M. O. U. S..
A. M. A. Č.. XX I.. Ú. A. S. L. Y. H. M. C. M.. Č.. XXX, M. A. M. Č.. XX W. Q. XX.X.XXXX A. A. M. B. C.É.
A. A. A. A. 1. X. A. M. Č.. XX W. Q. XX.X.XXXX A.K. A. M. M. Č. Š. - A. O. M. L. U. L. A. I. J..

69. Súd uvádza, že ani v tomto prípade nebolo preukázané, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo I. M..
Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX X. XXXX.
Aj keď bol vo A. Č.. XX kat. územie Vojka I. M. Č.. XXX vložené vlastnícke právo pre Československý
štát, žalobca však v konaní nestotožnil ktorej konkrétnej spornej nehnuteľnosti sa uvedené týkalo.

70. Pokiaľ ide o pozemky, pridelené bývalým JRD, žalovaný mal za to, že bývalé JRD pridelilo
občanom pozemky ako náhrady za kolektivizáciu pozemkov a najmä za odňatie živého a mŕtveho
inventára, pričom jeho právni predchodcovia na týchto pozemkoch vysádzali trvalé porasty - vinič
a boli dobromyseľní, že pozemok patrí do ich vlastníctva. Za pridelené pozemky aj zaplatili. Túto
skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ktorí sú vlastníkmi pozemkov a ktorých vlastnícke právo žalobca

doteraz nespochybnil.
Vložením majetku do JRD vlastnícke právo nezanikalo. To vyplýva aj z ust. § 24 zák. č. 49/1959 Zb..
Vlastnícke právo podľa tohto ustanovenia ostalo zachované iba vo vzťahu k pozemkom združeným k
spoločnému družstevnému hospodáreniu a nie vo vzťahu k všetkému majetku. Z ust. § 25 cit. zákona je
zrejmé,žeživýamŕtvyinventár,osivoasadivo,krmivoahospodárskebudovyodovzdanédružstevníkom

do spoločného družstevného hospodárenia, prechádzajú odovzdaním do vlastníctva družstva a preto
družstvo malo právo v určitom období, najmä po r. 1968 to kompenzovať. Z uvedeného vyplýva, že k
pozemkom zostalo vlastnícke právo družstevníkov zachované a družstvu prináležalo k týmto pozemkom
len právo družstevného užívania, preto nie je nedôvodné započítať do doby vydržania aj dobu, počas
ktorej pozemky užívalo JRD. Právni predchodcovia boli dobromyseľní najmä vzhľadom na odplatu, ako

aj vzhľadom na umožnenie vysadiť na pozemku viničný porast a na dlhodobú nečinnosť prípadného
vlastníka vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva.
Súd zároveň uvádza, že žalobca nepreukázal, a v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone
urobenom právnymi predchodcami žalobcu v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich prejav vôle
smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech JRD.

71. Na základe vyššie uvedeného má súd za dostatočne preukázané, že žalobca v tomto konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností
zapísaných na T. Č..XXX I..Ú. A. M. U. „. Č.. XXX/X L. M. L. A. XXX B., M..Č..XXX/XX L. M. L. A. X.XXX
B., M..Č.. XXX/XX L. M. L. A. X.XXX B., M..Č.. XXX/XX L. M. L. A. XX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX

B., M..Č. XXX/X A. M. L. A. XXXX B., M..Č.. XXX/X A. M. L. A. X.XXX,M..Č.. XXX/. A. M. L. A. X.XXX B.,
M..Č.. XXX/X L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..XXX/X L. M. L. A. X.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. X.XXX B.,
M..Č.. XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/X D. D. M. L. A. XXX B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A. XX.XXX
B., M..Č.. XXXX/XX L. M. L. A. XX.XXX B., M..Č..XXXX/X A. L. A. XXX B., M..Č..XXXX A. L. A. X.XXX B..

72. Čo sa týka spornej nehnuteľnosti zapísanej C. T. Č..XXX I..Ú. A., M. U. „. XXXX/XX D. D. M. L. A.
X.XXX B., v tomto prípade žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný nie je
oprávneným vlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele X/X, I. U. C. H. A. Č.. X H. Q. XX.X.XXXX získali
jeho právny predchodcovia, konkrétne Š. W. O. B., a teda ani v tomto prípade žalobca nepreukázal,
žeby bol riadnym vlastníkom tejto spornej nehnuteľnosti.

73.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

76. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania vo výške 100%.

77. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.