Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 6, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 64C/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206237
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1321206237.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu v 1. rade: D.. P.. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, B. a
žalobkyne v 2. rade: D.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX K. P. XXX, zastúpených AdvokAAt
advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava, proti
žalovanému v 1. rade: F. E., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom P. XX, L. E. a žalovanej v 2. rade: E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, s pobytom Q. XX, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.11.2021 zamieta.

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.11.2021 sa žalobcovia domáhali, aby
súd uložil žalovaným povinnosť (1) zdržať sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov

prostredníctvom kamerového systému inštalovanom na rozostavanom rodinnom dome na parcele reg.
C, parc. č. XXX/XXX v k.ú. F. z rozostavaného domu na parcele C, par. č. XXX/XXX v k.ú. F., obec F.,
okres Q. a (2) odstrániť kameru inštalovanú na rozostavanom dome na parc. reg. C par. č. XXX/XXX
v k.ú. F..

2. Žalobcovia v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh uviedli, že žalobcovia sú vlastníci

rozostavaného domu na parcele C, par. č. XXX/XXX v k.ú. F., obec F., okres Q., ktorý obývajú od
01.08.2021. Žalovaní sú spoluvlastníci v podiele 1 k susednej nehnuteľnosti rozostavaného domu na
parcele reg. C, parc. č. XXX/XXX v k.ú. F.. Žalobcovia zistili, že dňa 13.11.2021 si žalovaní nainštalovali
na svojom rozostavanom dome kameru nasmerovanú na okná obývacej izby rodinného domu žalobcov
s tým, že je nainštalovaná vo vzdialenosti približne 9 metrov od rodinného domu žalobcov. Následne
kontaktovali dňa 13.11.2021 žalovaných formou SMS správ s prosbou o otočenie kamery takým

spôsobom, aby z obývacej izby nebol vidieť objektív kamery. Na žiadosť žalobcov odpovedal výlučne
len žalovaný v 1. rade, pričom požiadavku žalobcov odmietol. Následne žalobca privolal na miesto
policajnú hliadku, ktorá nevyhodnotila vec trestnoprávne. Žalobca obdržal od žalovaného v 1. rade fotku
zo záznamu z kamery, z ktorej vyplávalo, že kamera sníma dom (dve okná) žalobcu, pričom žalovaný v
1. rade tvrdil, že dom žalobcov je chránený softwarovo tak, že dom žalobcu je prekrytý čiernym štvorcom.
Žalobca však nad týmto vyjadril pochybnosť. Žalobcovia mali na základe toho za to, že kamera spolu

so softwarom je spôsobilá napriek nesúhlasu žalobcov monitorovať vnútorný priestor domu žalobcov,
pričom žalovaní majú faktickú možnosť vykonávať činnosť, ktorej následkom môže byť neoprávnený
zásah do zákonom chránených práv žalobcov, a preto žalobcovia v rámci prevenčných opatrení a
zabránení zásahu do osobnostných práv žiadali, aby súd vyhovel ich návrhu s cieľom poskytnúť ochranu
žalobcom a ich rodinným príslušníkom.

3. Žalobcovia na osvedčenie tvrdených skutočností pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nasledovné listinné dôkazy, a to: fotografie rodinného domu žalovaných vyhotovené zo svojhopozemku, textové správy strán sporu a fotografiu z kamerového záznamu, na základe ktorých súd zistil
doleuvedený skutkový stav.

4. Strany sporu sú susedia rozostavaných domov v F., pričom žalovaní si na svoj rozostavaný dom
nainštalovali kamerový systém s tým, že podľa vyhotovených fotografií je objektív jednej kamery
nasmerovaný aj na rodinný dom žalobcov. Na základe uvedeného žalobca v 1. rade vyzval žalovaných
formou SMS správ, aby predmetnú kameru žalovaní nasmerovali tak, aby žalobca v 1. rade nevidel
jej objektív. Žalovaný v 1. rade na to formou SMS odpovedal, že predmetná kamera nenahráva

rodinný dom žalobcov, pretože firma, ktorá žalovaným inštalovala kamerový systém vedela, že nahrávať
dom susedov nemôže, pričom predmetná kamera nahráva pozemok žalovaných. Žalobca v 1. rade s
tvrdeniami žalovaného v 2. rade nesúhlasil. Následne žalovaný v 1. rade poslal žalobcovi v 1. rade fotku
z kamerového záznamu, na ktorej nie je rodinným dom žalobcov vidieť z dôvodu, že časť obrazu, ktorá
zachytáva dom žalobcov je prekrytá čiernymi objektami a zachytáva výlučne len pozemok žalovaných,
nepriehľadný plot oddeľujúci pozemky strán sporu a stenu rodinného domu žalovaných. Uvedené

oznámil žalovaný v 1. rade aj žalobcovi formou SMS správy, v ktorej uviedol, že predmetná kamera
rodinný dom žalobcov nenahráva, pretože ich dom je zo záznamu vyňatý.

5. Súd na takto zistení skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) upravujúce podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl.).

6. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ

nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho
navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o
dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochranaatiežzáveropotrebeúpravy
pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla
niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť

vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu
opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

7. V danom prípade sa žalobcovia ako susedia žalovaných domáhali súdnej ochrany formou nariadenia

neodkladného opatrenia spočívajúcej v zdržaní sa vyhotovovania obrazových a zvukových záznamov
žalovanými z kamerového systému, ktorého jedna kamera je objektívom namierená aj na rodinný
dom žalobcov, ako aj odstránenia tejto kamery z rodinného domu žalovaných, a to všetko z dôvodu
zabráneniu zásahu do súkromia žalobcov, keďže podľa žalobcov predmetná kamera snímala aj časť ich
domu, konkrétne okná do obývačky.

8. Súd však nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalobcov, keďže z priložených listinných dôkazov, najmä
fotografie zo záznamu z kamery jednoznačne vyplývalo, že aj napriek tomu, že objektív kamery je
namierenýajnarodinnýdomžalobcov,obrazovýzáznamzachytávajúcičasťzrodinnéhodomužalobcov
je cenzurovaný čiernymi objektami, ktoré zabraňujú vyhotovovať obrazový záznam obsahujúci časti

z rodinného domu žalobcov. Súd teda nemal zo strany žalobcov osvedčenú tú skutočnosť, že by
žalovaní predmetným kamerovým systémom vyhotovovali obrazové a zvukové záznamy rodinného
domu žalobcov a zasahovali tým do súkromia žalobcov. Hoci žalobcovia nad tým vyjadrili pochybnosť,
táto ich pochybnosť - obava nebola žiadnymi dôkaznými prostriedkami osvedčená, na základe čoho
súd nemal osvedčené, že žalovaní majú faktickú moc vykonávať činnosť, ktorej následkom môže byť

neoprávnený zásah do súkromia žalobcov.9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol, keďže nebola osvedčená obava žalobcov z takej činnosti žalovaných, ktorou
by zasahovali do ich súkromia.

10. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným ako úspešnej strane sporu
v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže im žiadne trovy ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote

15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.