Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 12, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010005
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6718010005.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného V. K., R.. XX.XX.XXXX , trvale bytom R. XX, U., pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2021 vo
Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. d/ Tr. poriadku súd
obžalovaného V. K., nar. XX.XX.XXXX C. R., trvale bytom U., R. XX,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pv 447/17/6611-10
zo dňa 02.01.2018, pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 27.07.2017 v čase okolo 10.30 hod. v obci N. časť U. XX najskôr vulgárne nadával poškodenému
Š. K., ktorý kosil trávnik okolo svojej chalupy v U. XX, že je kokot, zlodej, vyjebanec, pričom sa jeho

správanie stupňovalo a následne agresívne vystúpil voči poškodenému, pričom mu povedal „prešol si
mi po nohe, ty kokot sprostí zasraný, zdochneš" nato z vrecka nohavíc vytiahol nôž, ktorý držal v ruke
a rozbehol sa oproti poškodenému, ktorý sa bránil tým že pred seba zdvihol krovinorez, čím u Š. K., R..
XX.XX.XXXX, D. D. D., N. T. XXX/X vzbudil dôvodnú obavu,

p r e t o ž e obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné psychiatrické

liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona sa ochranné psychiatrické liečenie vykoná ústavnou formou.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde bola dňa 03.01.2018 podaná obžaloba na obžalovaného V. K. pre skutok, ktorého sa
maldopustiťtak,žedňa27.7.2017včaseokolo10.30hod.vobciN.časťU.XXnajskôrvulgárnenadával

poškodenému Š. K., ktorý kosil trávnik okolo svojej chalupy v U. XX, že je kokot, zlodej, vyjebanec,
pričom sa jeho správanie stupňovalo a následne agresívne vystúpil voči poškodenému, pričom mu
povedal „prešol si mi po nohe, ty kokot sprostí zasraný, zdochneš" nato z vrecka nohavíc vytiahol nôž,ktorý držal v ruke a rozbehol sa oproti poškodenému, ktorý sa bránil tým že pred seba zdvihol krovinorez,
čím u Š. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D., N. T.J. XXX/X vzbudil dôvodnú obavu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2020, 16.11.2020, 14.12.2020
a 12.02.2021. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku to bol už tretí útok zo
strany poškodeného. Ráno sa zobudil a išiel sa von vymočiť, mal som sebe nejaké rozgajdané tepláky
a poškodený mal bundu s kapucňou. K. K. si ho začal nahrávať a neskôr podal poškodený K. K. nôž.
Poškodený stál za ním, keď močil, strčil ho rukou do pleca a on ušiel do chalupy. Celé to trvalo asi

20 min. Ešte poškodenému hovoril, že má v chalupe dieťa. Poškodený začal vykrikovať aj niečo o
korupcii. Potom neskôr asi l0 min. pred skutkom stál na svojom pozemku a poškodený mu začal štrngať
krovinorezom popred tvár, poškodený stál na jeho pozemku, prišiel k nemu od svojej chalupy, pričom
vedel kde sú hranice pozemkov. Ďalej obžalovaný uviedol, že išiel zobrať do chalupy kameru a zobral
aj vreckový nôž, ktorý zostal po známej z hríbov. Nemal dĺžku čepele l6 cm, ale cca 9 cm a nebol to
útočný nôž. Uviedol, že mal prvý krát v živote nôž pri obrane. Požiadal poškodeného o vrátenie peňazí

a telefónu, ktoré mu mal zobrať predtým a pýtal sa ho, čo myslel tou korupciou. Poškodený mu tiež
rozprával niečo o tom, či si váži slobodu a či chce skončiť v base. Poškodený prišiel k nemu asi l2-l5
m, teda nie je pravdou, že by on chodil okolo neho. Následne mu poškodený krovinorezom prešiel po
nohách, teniskách. Obžalovaný uviedol, že najprv nič necítil a potom mu bolesť vystrelila do hlavy. Vtedy
vytiahol z pravého vrecka teplákov nôž a snažil sa brániť, resp. odvrátiť útok krovinorezom. Použil vtedy

aj sprosté slová. Nôž mal v pravej ruke a zahnal sa alebo nevie čo s nim urobil a po pár sekundách to
celé skončilo. Uviedol, že použil slová: „Ty kokot sprostý“ a „zdochneš“, čo bolo zo zúfalstva, to slovo
zdochneš bola nejaká metafora „ kto s čím bojuje, s tým schádza“. Poškodený ešte zdvihol krovinorez
a povedal nejaké slová : „choď preč“. Potom odišiel do chalupy, po 5-l0 min. po tomto prišli za ním
poškodený so synom a hovorili mu, aby im prepáčil a nešiel na políciu. Následne poškodený so synom

odišli, bolo to cca 20-30 min. po tomto, teda nie je pravdou, že by odišli tak náhle. Obžalovaný ďalej
uviedol, že poškodený bol pri skutku jednoznačne na jeho pozemku. Živý plot zasahuje l,5 m, resp.
kvety zasahujú l,5 m do ich pozemku, poškodený možno stál na hranici pozemku, ale rádius krovinorezu
už zasahoval do jeho pozemku a v čase, keď mu šimrikoval pred tvárou krovinorezom bol asi 4 m na
ich pozemku. Poškodený stále kosil na ich strane pozemku, alebo sa tváril, že kosí. Obžalovaný tiež

uviedol, že potom ako zobral z chalupy nôž sa hýbal po svojej strane pozemku, nešiel priamo na hranicu
pozemku. Uviedol, že si bral svoje ukradnuté veci a tiež sa bál, aby niečo nevyviedli synovi, ktorého už
ako 6 ročného poškodený udrel. Už 20 rokov sa mu poškodený vyhráža, že ho niekde dostane. Môže
to byť aj 30 rokov.

Poškodený Š. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 27.07.2017 o 09,30 hod
prišiel na chalupu so synom. Vo vedľajšej chalupe bolo vidno, že tam niekto bol, ale bola zavretá. Začal
kosiť, obliekal sa, vtedy obžalovaný vybehol zo svojej chalupy so slovami „ty vyjebaný kokot, ty sviňa“.
Poškodený uviedol, že ešte nebol ani oblečený, ešte len išli robiť, povedal teda obžalovanému, aby
odišiel a obžalovaný odišiel. Ale potom, keď začal kosiť, prišiel obžalovaný s fotoaparátom a chcel

vyvolať konflikt. Obžalovanému preto povedal, „odíď, nemáme záujem o žiadny konflikt“. Potom kosil
krovinorezom, obžalovaný prišiel za ním, potom zrazu odbehol a začal telefonovať na políciu s tým,
že má dlhodobý konflikt so susedmi, že má dlhodobo narušené susedské vzťahy. Polícia neprišla a
obžalovaný začal byť ešte agresívnejší. Prišiel k zadnej časti chalupy a začal znovu nadávať. Potom
neskôr v prednej časti chalupy vykročil smerom k nemu, odfotil sa, potom zakričal „ty sviňa jedna,

zdochneš, prešiel si mi po nohe“. Na to vytiahol dýku, vyskakovací nôž o dĺžke čepele 12-16 cm. a zahnal
sa na neho. Poškodený uviedol, že zobral krovinorez a zdvihol ho do výšky pásu, aby mu obžalovaný
neublížil. Držal ho ako štít. Kričal aj na syna, aby si dával pozor. Poškodený ďalej uviedol, že si zobrali
veci z chalupy a odišli preč. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný sa mu aj v minulosti vyhrážal, dňa
06.10.2013,riešilatopolíciaadostalpokarhanieatiež06.09.2016,kedysazahnalsosekerou.Naotázky

obhajcu poškodený uviedol, že sa obžalovaného v žiadnom prípade nedotkol krovinorezom, iba ak na
neho odfrkla tráva pri kosení. Jedná sa o strunový krovinorez, teda tráva fŕka dookola a obžalovaný sa
stále pohyboval popri ňom. Ďalej poškodený uviedol, že sú s obžalovaným bezprostrední susedia už 30
rokov. Nie všetky pozemky sú súvisle s jeho stavbou a medzi jeho pozemkami sa nachádza aj pozemok
obžalovaného. Jeho chalupa mala spoločnú maštaľ s obžalovaným, ale on to od obžalovaného odkúpil.

Ďalej uviedol, že jeho chalupa nepresahuje na pozemok obžalovaného, je na hranici s jeho pozemkom.
Kúpil parcelu vedľa parcely XXXX/X, ktorú užíva obžalovaný a spravil si prístupovú cestu, aby nechodil
cez pozemok obžalovaného. Ďalej uviedol, že za polovicu maštale obžalovanému zaplatil viac, ako ho
stála chalupa, chcel, aby to bolo v celosti. Aj keď nechá na prístupovej ceste auto, aj tam beží obžalovanýza ním. Pri kosení v čase skutku kosil parcelu KNC č. XXXXXXXXXX/X. Ďalej poškodený uviedol, že
konflikty s obžalovaným má približne od roku 2016 a príčinou je závisť obžalovaného. Tento je dlhodobo
nezamestnaný, on ho aj zamestnával, aj jeho otca. Obžalovaný aj žil dlhodobo na chalupe. Uviedol,

že si nie je vedomý, že by dal obžalovanému príčinu na vznik konfliktu, mali s rodinou obžalovaného
normálne vzťahy. Teraz sa už spolu nebavia, nakoľko je to ich syn.

Svedok K. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vždy chodí kosiť na chatu s otcom.
S obžalovaným majú chalupy vedľa seba. Uviedol, že začali kosiť najprv vzadu, potom kosili vpredu

pred chalupou, keď prišiel obžalovaný s fotoaparátom a mal rôzne narážky, ale oni si ho nevšímali.
Kosili vtedy svoj pozemok. Uviedol, že nevie, či bol vtedy obžalovaný na ich pozemku alebo na svojom
pozemku. Bol možno na hranici pozemkov a zrejme mu vyfrkla tráva z kosenia. Obžalovaný vybuchol,
vytiahol nôž. On otca stiahol a obžalovaný prešiel na ich pozemok, ohrozoval ich nožom. Oni sa potom
zbalili a odišli. Presne si už nespomína, aké slová použil obžalovaný, presnejšie ich uviedol vo svojich
predchádzajúcich výpovediach. Boli to ale slová v znení „zdochneš, zabijem Vás“. Pred tým tiež nadával,

ale vie, že v tejto situácii použil obžalovaný prvý krát slová „zdochneš“. Čo sa týka pozemkov okolo
chalupy, pozemky sú tak ako sú. Obžalovaný sa rozhodol, že tá časť, ktorú obhospodarovali je jeho,
odvtedy kosili len svoje. V minulosti boli konflikty s obžalovaným, obžalovaný si z ničoho nič nárokoval
na pozemky, ktoré oni pred tým obhospodarovali aj cca 15 rokov dozadu. Obžalovaný však povedal,
že sú jeho a oni mu ustúpili z dôvodu dobrých vzťahov v rodine. Ďalej svedok uviedol, že konflikty s

obžalovaným vznikli pred nevie koľkými rokmi, keď si obžalovaný uplatnil právo na pozemky. Jediný s
kým majú problém na chalupe je obžalovaný, napríklad brat obžalovaného im montoval aj závlahy v
dome, pričom to bolo aj v čase tohto konfliktu, zhruba v tých týždňoch. Oni s otcom nikdy nepotrebovali
žiaden konflikt s obžalovaným.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalkyňu MUDr. Zuzanu Kašparovú, ktorá uviedla, že trvá na
ňou vypracovanom znaleckom posudku (čl. 186-214). Ďalej uviedla, že u obžalovaného zistila závažnú
poruchu, ktorá nebola nikdy liečená a táto ovplyvnila jeho ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania,
ktoré boli v čase skutku vymiznuté. Od vypracovania znaleckého posudku sa na zdravotnom stave
obžalovaného nič nezmenilo pokiaľ sa nikde neliečil. Ďalej znalkyňa uviedla, že na ústavnej liečbe

u obžalovaného naďalej trvá. Obžalovaný sa dobrovoľne nelieči, sám uvádzal, že bol na niekoľkých
sedeniach u MUDr. Pataráka, ale v týchto nepokračoval. Obžalovaný sa necíti byť duševne chorý,
teda nemá potrebu sa liečiť. Ambulantná forma liečby by bola nepostačujúca v tomto štádiu ochorenia,
obžalovaný by na sedenia nechodil ani neužíval lieky. Obžalovaný mal problém prísť aj na vyšetrenie
a museli ho predviesť.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd čítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 013/2019,
065/2019 znalkyne MUDr. Zuzany Kašparovej a PhDr. Štefánie Stanislavovej, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou v užšom zmysle slova, t.j. psychózou,
jedná sa o procesuálne schizofrénne ochorenie - v.s.paranoidnú schizofréniu. V čase predmetného

skutku participovala dominantne a určujúco na konaní obžalovaného zistená endogénna duševná
porucha-paranoidnáschizofrénia.Išlotedaochorobnúmotiváciujehoagresívnehokonaniavyplývajúcu
z prítomnosti vyššie uvedenej duševnej poruchy, ktorá nebola u neho dlhodobo, resp. doteraz liečená,
na základe dostupných údajov u neho nebola doteraz ani diagnostikovaná. Obžalovaný v čase skutku
v dôsledku zistenej duševnej poruchy nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť

a svoje konanie nevedel ovládať, jeho ovládacia a rozpoznávacia zložka konania boli vymiznuté.
Obžalovaný vzhľadom k prítomnosti duševnej poruchy nie je schopný chápať zmysel trestného konania,
ani zmysel udeleného trestu. Zistená porucha je aspoň čiastočne liečbou ovplyvniteľná. Obžalovaný ňou
trpel v čase spáchania predmetného skutku i v čase znaleckého dokazovania. Znalci ďalej v znaleckom
posudku uviedli, že pobyt obžalovaného na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný

pre spoločnosť a navrhli absolvovanie psychiatrickej ochrannej liečby ústavnou formou. Osobnosť
obžalovaného vykazuje známky hlbšej duševnej psychopatológie v zmysle rozkolísaného chronického
psychotického ochorenia so zvýraznenými sch-fenoménmi, ktoré t.č. nie je stabilizované. Intelektové
schopnosti osobnosti sú t.č. orientačne priemerné, vzhľadom na nadpriemerné mnestické schopnosti
možno predpokladať aj vyššiu úroveň, na druhej strane môžu byť negatívne ovplyvnené dôsledkami

dlhotrvajúceho psychického ochorenia. Abstraktné myslenie je nepraktické, s vysokou tendenciou
k pseudofilozofovaniu s abstraktným aj bizarným verbalizovaním, často paranoidným obsahom.
Pozornosť má tendenciu kolísať. Nedostatočný zmysel pre realitu v zajatí autistického myslenia,
paranoidného spracovávania skutočnosti a ťažšieho prispôsobovania sa má za následok obranu predvonkajším svetom, sociálnu stiahnutosť a izoláciu. Labilná osobnosť sa ťažšie orientuje, pociťuje
odcudzenosť životu i sebe samej, vnútornú prázdnotu, je impulzívna, afektívne odbrzdená. Nezvláda
interpersonálnu ani pracovnú záťaž. Prezentovaný záujem o ľudí je bez zvláštnej vrelosti, vystupňované

sú hostilné postoje a agresívne prejavy, ktoré sa pomerne ľahko môžu aktivizovať. Duševný a mravný
vývoj obžalovaného sa postupne zhoršuje, osobnosť je výraznejšie morálne uvoľnená, s možnosťou
rôznych kriminálnych prejavov. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného závisí od jeho liečby
a ďalšej trvalej spolupráce pri liečbe. V opačnom prípade je prognóza ďalšieho vývoja osobnosti
obžalovaného nepriaznivá.

Podľa§270ods.2Tr.poriadkusúdsaoboznámilajsobsahomUSBkľúča(čl.284),obrazovo-zvukovým
záznamom (čl. 48) a prepisom kamerového záznamu (čl. 51).

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním aj ďalších
listinných dôkazov a to odpisom z registra trestov (čl. 52, 289), lustráciou priestupkov (čl. 53-57),

fotografiami (čl. 66-72), vyjadrením matky obžalovaného (čl. 271, 272, 275, 276), vyjadrením dcéry
obžalovaného(čl.274),vyjadrenímobžalovaného(čl.278-280),vyjadrenímpoškodeného(čl.285-288).

Z obrazovo-zvukového záznamu (čl. 48) súd zistil, že na tomto zázname je zachytený priebeh skutku
zo dňa 27.07.2017 v U.. Na uvedenom zázname je zachytený obžalovaný, ktorý sa nachádza na

okraji domu poškodeného s fotoaparátom v ruke. Cez hluk krovinorezu je počuť jeho slová „eštebák,
komunistický udavač“. Poškodený stojí, resp. sa pohybuje na trávniku, pri okraji domu poškodeného
a fotí fotoaparátom smerom k domu poškodeného. Na uvedenom zázname nie je vizuálne zachytený
poškodený, ale je počuť v zázname hluk krovinorezu, ktorým kosí a jeho hlas. Na zábere sa kamera
približuje k obžalovanému a ku koncu domu. Je vidno, že aj kosiaca osoba kosí krovinorezom popri

dome a približuje sa s ním k poškodenému. Keď je s krovinorezom v blízkosti obžalovaného, tento
urobí náhle prudký pohyb dozadu, odbehne pár metrov dozadu, potom sa vráti rýchlo späť, zastaví pred
krovinorezom a kričí „prešol si mi po nohe, ty kokot sprostý zasraný, prešol si mi po nohe, zdochneš,
prečo si mi to spravil, prečo?“. Osoba kosiaca krovinorezom na obžalovaného kričí, aby išiel preč a dvíha
krovinorez do výšky pása. Obžalovaný ustúpi o pár krokov dozadu a potom sa znovu priblíži ku kamere,

pričom v pravej ruke má nôž a v ľavej fotoaparát. Spoza kamery počuť kričať inú osobu : „on má nôž,
on má nôž“. Na fotografii vyhotovenej z videozáznamu (čl. 50) je zachytená jedna osoba, ktorá drží v
pravej ruke nôž a druhá osoba drží krovinorez zdvihnutý vo výške pása smerom k osobe s nožom.

Z obrazovo-zvukového záznamu (USB kľúč čl. 284) súd zistil, že na tomto zázname po názvom

„chronológia spolunažívania“ je zachytený aj priebehu skutku zo dňa 27.07.2017. Na uvedenom
zázname je vidieť poškodeného, ktorý kosí krovinorezom popri svojej chalupe a svedka K. K., ktorý
sa pohybuje popri ňom s mobilným telefónom v ruke. Obžalovaný kričí na poškodeného : „Poď mi
porozprávať čo si vravel o tej korupcii. Ty si prečo klamal minule?“ Poškodený kosí pozemok popri
dome a približuje sa s krovinorezom k obžalovanému. Hovorí mu : „si na mojom pozemku“. Keď kosí

krovinorezom popri obžalovanom, tento stojí a natáča. Následne, keď prechádza s krovinorezom bližšie
k nohám obžalovaného, tento sa náhle prudko strhne a kričí : „ty pičiak jeden zajebaný, volaj políciu!“.
V zázname je tiež počuť ako poškodený kričí : „Choď preč, choď preč, máš tu syna!“. Počuť tiež kričať
obžalovaného : „prešol si mi po nohe, ty kokot sprostý zasraný, prešol si mi po nohe, zdochneš, prečo
si mi to spravil, prečo?“

Z písomného vyjadrenia matky obžalovaného (čl. 271, 272, 275) súd zistil, že táto vo svojom popisuje
priebeh pojednávania a nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria. Uvádza,
že znalecké dokazovanie bolo neobjektívne z dôvodu času a podmienok, za akých bolo zrealizované,
nakoľko obžalovaný bol unavený, pretože v noci nespal. Rovnako nie je pravdou, že by sa syn liečil

u psychiatra MUDr. Pataráka. S MUDr. Patarákom sa poznal z dôvodu, že natáčal krátke videá, v
ktorých vystupuje MUDr. Patarák v odborných témach. Popisuje tiež začiatky sporov medzi oboma
rodinami (rodinou obžalovaného a rodinou poškodeného) ako aj vlastnícke vzťahy ohľadne pozemku
pred chalupou poškodeného.

Z písomného vyjadrenia dcéry obžalovaného (čl. 274) súd zistil, že táto sa vyjadruje ohľadne
starostlivosti o ňu otcom, ktorý jej po dobu jej života preukázal nádhernú opateru, starostlivosť a lásku.Čo sa týka osoby obžalovaného, obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, hľadí sa na neho akoby
nebol odsúdený. V evidencii priestupkov MV SR má dva záznamy a to za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, za čo mu bolo v oboch prípadoch udelené pokarhanie. Jednalo sa o priestupky voči

rovnakému poškodenému, v U., kedy v roku 2013 obžalovaný vulgárne nadával poškodenému do
kokotov a zlodejov a v roku 2016, kedy v čase okolo 18:00 hod. prišiel obžalovaný až k verande chaty
poškodeného a po vzájomnej slovnej výmene názorov začal poškodeného ťahať za tričko až na dvor
kde sa obaja pochytili a začali sa naťahovať, pričom obžalovaný spadol na poškodeného a päsťou ho
jeden krát udrel na pravé líce, pričom počas toho ako sa hádali, poškodenému vulgárne nadával skurvy

syn vyjebaný a tak isto aj pred hliadkou polície viac krát obžalovaný nazval poškodeného, že je skurvy
syn. Útokom mal spôsobiť poškodenému zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie bez PN.

Trestného činu nebezpečného vyhrážania sa dopustí podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

so zbraňou.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Objektívna stránka trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu. Postačí aj možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba aby táto obava naozaj
vznikla.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako je mu to
kladené za vinu v obžalobe, keď uvedené vychádza z vykonaného dokazovania a to jednak z výpovede
samotného obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku v zásade
nepoprel, uvádzal však okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu predmetného skutku, pričom uviedol,
že z jeho strany išlo v podstate o obranu proti útoku krovinorezom zo strany poškodeného, keď tento

mu mal predtým ešte prejsť krovinorezom po teniskách. Podľa vyjadrenia obžalovaného, tento vtedy
vytiahol z pravého vrecka teplákov nôž a snažil sa brániť, resp. odvrátiť útok krovinorezom. Použil
vtedy aj sprosté slová :„ Ty kokot sprostý“ a „ zdochneš“. Uvedené slová však použil zo zúfalstva,
pričom aj pokiaľ uviedol poškodenému slová „zdochneš“, toto mala byť metafora „kto s čím bojuje, s
tým schádza“. Obhajoba tiež uvádzala, že v danej veci vzhľadom na vzájomné dlhotrvajúce rozpory

medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré majú vážny dosah aj na konanie obžalovaného, je možné s
odkazom na § 10 ods. 2 Tr. zákona aplikovať materiálny korektív. Z vyššie uvedeným sa súd nestotožnil.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú už dlhodobo
vyhrotené a to aj z dôvodov sporov ohľadne vlastníctva pozemkov v okolí nehnuteľností obžalovaného
a poškodeného, resp. ich rodín. Uvedené vyplýva jednak z výpovedí obžalovaného, poškodeného,

svedka ako aj z listinných dôkazov a obrazovo - zvukových záznamov. Pokiaľ obhajoba žiadala v
konaní vypočuť ohľadne vzťahov medzi rodinami obžalovaného a poškodeného aj svedkov - X.. J. K.Á.,
matku obžalovaného a E. K., brata obžalovaného tento návrh súd odmietol z dôvodu, že navrhovaní
svedkovia pri samotnom skutku neboli prítomní a teda sa nemôžu vyjadriť k jeho priebehu a čo sa
týka dokazovania skutočností ohľadne dôvodov a priebehu sporov medzi obžalovaným a poškodeným

uvedené má súd za preukázané inými, už skôr vykonanými dôkazmi, pričom samotná skutočnosť,
že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú rozvrátené nie je v konaní ani sporná. Rovnako
odmietol aj návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi a to fotografiami, ktoré
majú poukazovať na priebeh spolunažívania s poškodeným za posledný rok, fotografiami, ktoré majú
preukazovať jeho napadnutie zo strany poškodeného a jeho manželky, ktoré dôkazy navrhol vykonať na

hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2021, keď súd mal za to, že tieto s prejednávaným skutkom nesúvisia.

Čo sa týka samotného priebehu skutku, z výpovedí obžalovaného, poškodeného, svedka K. K. ako
aj z vykonaných dôkazov obrazovo-zvukovým záznamom má súd za preukázané, že poškodený kosilkrovinorezom trávu pri svojej nehnuteľnosti, obžalovaného nijakým spôsobom, či už slovne alebo fyzicky
neatakoval. Ani z ďalších dôkazov nevyplýva, že by poškodený obžalovaného s krovinorezom ohrozoval
a tento sa musel brániť, resp. odvrátiť útok krovinorezom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je síce

pravdou, že poškodený sa pohyboval s krovinorezom v blízkosti obžalovaného, avšak nie s úmyslom
útoku na neho, ale s týmto kosil popri svojom pozemku, približujúc sa pri kosení aj k obžalovanému,
ktorý stál pri okraji chalupy poškodeného. Pokiaľ uvádza obžalovaný, že jeho správanie bolo vyústením
toho, že poškodený ho ohrozoval krovinorezom, ktorým mu prešiel aj po nohách, v tejto súvislosti je
potrebné poukázať na to, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by poškodený obžalovaného

atakoval krovinorezom, aj samotná skutočnosť, že mal obžalovaný byť poranený na nohách strunou od
krovinorezu, resp. odfrknutou pokosenou trávou, táto skutočnosť v konaní nebola nijakým spôsobom
preukázaná.Obžalovanýanisprípadnýmzranenímnebolnalekárskomošetrení.Naopakzdokazovania
je zrejmé, že obžalovaný poškodeného vulgárne slovne napadol použijúc pritom slová „zdochneš“,
pričom z vrecka vybral aj nôž a urobil pohyb smerom k poškodenému. Uvedené konanie obžalovaného
mohlo, aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný držal v ruke zbraň - nôž vzbudiť u poškodeného dôvodnú

obavu, že svoju vyhrážku aj naplní. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že obžalovaný sa už v
minulosti dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči rovnakému poškodeného
a na rovnakom mieste, za čo mu bolo v oboch prípadoch udelené pokarhanie.

Na základe vyššie uvedeného bolo dokazovaním preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby

sa stal, tento je trestným činom - prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona a skutok spáchal obžalovaný.

Zároveň bol v konaní vypracovaný posudok znalkyne MUDr. Zuzany Kašparovej a PhDr. Štefánie
Stanislavovej, z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou v

užšom zmysle slova, t.j. psychózou, jedná sa o procesuálne schizofrénne ochorenie - v.s.paranoidnú
schizofréniu. Znalci tiež v posudku uviedli, že obžalovaný vzhľadom k prítomnosti duševnej poruchy
nie je schopný chápať zmysel trestného konania, ani zmysel udeleného trestu. Zároveň uviedli, že
pobyt obžalovaného na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť a navrhli
absolvovanie psychiatrickej ochrannej liečby ústavnou formou.

Na základe vyššie uvedeného preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. d)
Tr. poriadku z dôvodu, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c)

a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky podľa § 73 ods. 1
Tr. zákona pre uloženie ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou u obžalovaného a to

vzhľadom na závery znaleckého posudku, pričom pobyt obžalovaného na slobode považovali znalci
za nebezpečný pre spoločnosť. Pokiaľ obhajoba žiadala o vykonanie nového znaleckého dokazovania
ohľadneduševnéhostavuobžalovanéhoavypočutieznalkynePhDr.Stanislavovej,súdvykonanietýchto
dôkazov odmietol, nakoľko to by bolo neúčelné z dôvodu, že znalkyňa MUDr. Kašparová, znalkyňa
z odboru psychiatria na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že od vypracovania znaleckého

posudku sa na zdravotnom stave obžalovaného nič nezmenilo, na ústavnej liečbe u obžalovaného
naďalej trvá. Obžalovaný sa dobrovoľne nelieči, necíti sa byť duševne chorý, teda nemá potrebu sa
liečiť. Ambulantná forma liečby by bola nepostačujúca v tomto štádiu ochorenia, obžalovaný by na
sedenia nechodil ani neužíval lieky. Zo záverov znaleckého dokazovania zároveň vyplýva, že pobyt
obžalovaného na slobode je nebezpečný pre spoločnosť. Vykonanie týchto ďalších navrhovaných

dôkazov by na rozhodnutie súdu ohľadne uznania viny a následného oslobodenia spod obžaloby z
dôvodu podľa § 285 písm. d) Tr. poriadku a uloženia ochranného liečenia nemalo žiadny vplyv, nakoľko
znalkyňa z odboru psychiatria bola na hlavnom pojednávaní vypočutá a táto jednoznačne zotrvala
záveroch znaleckého posudku a to aj pri zohľadnení časového odstupu od vypracovania znaleckého
posudku.

Nakoľko súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného liečenia, na rozhodnutie o tomto
ochrannomopatreníbolovykonanéajdokazovanievrámcihlavnéhopojednávania,obžalovanémuuložil
zároveň aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou v zmysle ustanovenia § 289 ods. 1 Tr.poriadkuvspojenís§73ods.1,§74ods.1Tr.zákona,pričomuloženéochrannéliečenieumenovaného
podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá dokiaľ to bude vyžadovať jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.