Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 24, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8522200166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: V. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX B. C., právne zast.: Advokátska kancelária, Mgr. Tomáš
HERMAN, advokát so sídlom Kmeťova 13, Košice proti žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XXX/XX, XXX XX B. C., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov V. M., rod. D., nar. XX.X.XXXX a V. M., nar. XX.X.XXXX,
ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského
národného výboru v Starej C., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, po poradovým číslom XX z

r u š u j e .

II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
strán sporu a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov
konania.

2. Žalobu dôvodila tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo v B. C.. Ich manželstvo

je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Starej Ľubovni, vo zväzku 3, ročník XXXX, na
strane XX, pod poradovým číslom XX. Manželstvo strán sporu stále trvá. Ďalej uviedla, že žalovaný
dňa 25.7.2000 získal živnostenské oprávnenie so vznikom oprávnenia dňa 1.8.2000 a je zapísaný
v živnostenskom registri Okresného úradu Stará Ľubovňa, číslo živnostenského registra 710-6120,
IČO: 37 166 794. Žalobkyňa poukázala na ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a žiadala,
aby súd ich bezpodielového spoluvlastníctvo zrušil. Zároveň k žalobe pripojila kópiu sobášneho listu,
živnostenského listu, výpisu zo živnostenského registra.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.3.2022,
v ktorom uviedol, že s návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva
súhlasí, ako aj s tvrdeniami uvedenými v žalobe a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia aleboc) to ustanovuje tento zákon.

5. Keďže v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné, a od nariadenia pojednávanie nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, súd vec
s poukazom na ust. § 177 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti prejednal bez nariadenia pojednávania
a rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov a vyššie uvedených skutkových tvrdení
žalobkyne, ktoré protistrana výslovne nepoprela, a považujú sa preto za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Súd dospel k záveru:
8. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu sú manželmi, a jedna z nich, žalovaný, získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a keďže návrh na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov
podala jeho manželka, súd dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, vzhľadom na naplnenie všetkých

predpokladov pre aplikáciu ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, tomuto návrhu obligatórne v
celom rozsahu vyhovel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi nimi v súlade s citovaným
ustanovením zrušil.

O trovách konania súd rozhodol takto:

9. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa §257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré
by vydal súdny úradník). Keďže si však žalobkyňa náhradu trov neuplatňuje, resp. výslovne navrhla, aby

súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a procesne neúspešný
žalovaný na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám podľa § 257 CSP
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.