Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 18, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13Cb/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202114
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8815202114.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: Ing. Dušan Kuruc,

so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský
bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast.
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce,
IČO: 47 236 183 p r o t i žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87, IČO: 33
29 33, zast. JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so
sídlom Okulka 19/42 o zaplatenie 36.885,74 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 36.885,74 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 36.885,74 eur od 16.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súvisiacich s
prevádzkovanímmiestnychkomunikáciiaoprevádzkovanítýchtokomunikáciič.236/210/2009(ďalejlen
„zmluva“) vykonal pre žalovaného zimnú údržbu komunikácii v období od 15.2.2012 do 29.2.2012, za čo

mu v zmysle zmluvy vystavil dňa 1.3.2012 za uvedenú údržbu faktúru č. 21-6-2012 na sumu 36.885,74
eur s dátumom splatnosti do 14 - tich dní od jej vystavenia, ktorú žalovaný do dňa podania žaloby
neuhradil. V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
uplynutí 14 - tich dní od doručenia faktúry žalovanému 1.3.2012, teda od 16.3.2012 a to výšku úrokov z
omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995,
ustanovenia § 3 tohto nariadenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že celý objem vykonaných prác rozporuje, pretože
na denných výkazoch, ktoré žalobca predložil, zo strany žalovaného nie sú potvrdenia prevzatia
fakturovaných prác. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že faktúra č. 21-6-2012 nie je dôvodná.
Fakturovaná suma je vystavená v rozpore s dojednanými podmienkami zmluvy a z rovnakého dôvodu
považuje za nedôvodný aj nárok v časti príslušenstva. V ďalšom uviedol, že žalovaný faktúru vrátil
písomným prípisom žalobcovi z dôvodu nedoloženia záznamov o vykonaní motorových vozidiel. Zo
správania žalobcu vyplýva, že výkony fakturoval podľa cenníka (príloha č. 3) priloženého k zmluve,

ale ako vyplýva z nižšie uvedeného fakturácie sú nesprávne. Zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu
pochopeniu „ceny za jedno opakovanie“, ktoré nesprávne stotožnil s textom prílohy č. 3 k zmluve
uvedenouvkolónkecenaveuráchbezDPHzajednoopakovanie(CVxJMJ).Keďcenaveuráchtakako
uviedol podľa zmluvy sa rozumie vykonanie výkonu na celej výmere udržiavaných ciest, t.j. na výmere357.970,27 m2, kde na vysvetlenie ďalej uviedol, že táto rozloha zodpovedá celkovej dĺžke 58,5 km ciest
o bežnej šírke komunikácie cca 6 metrov (orientačný prepočet 56.500 m x 6m = 351.000 m2). Šírka
posypu pluhovania pri jednom prejazde je 3 m čo znamená, že posypač/pluhovač musí pre pokrytie

celej šírke cesty prejsť po danej ceste dvakrát. Pre vykonanie posypu/pluhovania na celej výmere
udržiavaných ciest v plnej šírke cesty je potrebné prejsť 117 km. Pre vykonanie „jedného opakovania
v zmysle zmluvy“ je potrebné prejazdiť s príslušným mechanizmom 117 km. Pri takomto prepočte pri
použití mechanizmu uvedeného vo výkaze by sa muselo odjazdiť 117 km x 5 opakovaní čo je celkom
585 km a pri prevádzkovej rýchlosti pluhovania 30 km/hod. by daný mechanizmus a určený vodič musel

byť v nepretržitej prevádzke 19,5 hodiny. Obdobne by to platilo aj pri iných položkách, kde sú uvedené
napríklad tri opakovania. Takéto nedostatky sú aj v ostatných výkonoch údržby.

3. Uznesením č.k. 13Cb/34/2015-291 zo dňa 31.10.2019 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpil Q. správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze“, Mlynská
1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243 a aby na jeho miesto vstúpil Ing. Dušan Kuruc,

so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský
bytový podnik, a.s. ,,v konkurze“, Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243

4. O nároku žalobcu rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 14.6.2016 a to tak, že žalobu
zamietol,stým,žeotrováchkonaniarozhodnepoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Protitomuto

rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Cob/80/2016-224 zo dňa 31.10.2017 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
nerozporuje určitý výkon pri údržbe komunikácie, pričom podklady hydrometeorologického ústavu, či

samotné písomné vyjadrenie žalobcu naznačuje, že v rozhodnom období od 15.2. do 29.2.2012 mohli
stroje žalobcu vykonávať údržbu, preto nebol dôvod paušále zamietnuť nárok žalobcu z predmetnej
faktúry. Preto krajský súd zrušil rozsudok a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že
okresný súd musí zistiť pravdepodobnosť výjazdu motorových vozidiel, konkrétny typ, konkrétne dni
výjazdu od 15.2.2021 do 29.2.2012 a možný rozsah činnosti strojov pri údržbe komunikácií z hľadiska

meteorologických podmienok v období, tak ako sú vymedzené Správou odboru meteorologických
služieb a až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere a zisteniam už len pravdepodobného
výkonu mechanizmov je možné nové rozhodnutie vo veci, v ktorom súd rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými

vyjadreniami strán konania a predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, strán konania, po
vrátení veci na ďalšie konanie aj výsluchmi ďalších svedkov - vodičov mechanizmov, ako aj ďalšími
vyjadreniami strán konania a zistil tento skutkový stav.

7. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca a prevádzkovateľ uzatvorili dňa 17.12.2009

zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkovaním miestnych komunikácii
a o prevádzkovaní týchto komunikácii č. 236/210/2009 v zmysle § 663 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva“. Čl. I upravoval predmet nájmu s
tým, že podľa bodu 3 čl. I nájomca sa zaviazal poskytovateľ prenajímateľovi v súlade s touto zmluvou
prevádzkovanie miestnych komunikácii a to priebežne vykonávanie zimnej a letnej údržby komunikácii

v správe a vlastníctve prenajímateľa v celkovej dĺžke komunikácii pre vozidlá cca 56 km a pre peších
cca 56 km v súlade s podmienkami tejto zmluvy. Čl. II upravoval účel nájmu s tým, že podľa bodu 1
údržba zahŕňala činnosti ako odpratávanie snehu, ľadu, posyp, čistenie komunikácii a všetky ostatné
činnosti súvisiace so zimnou a letnou údržbou ciest, podrobne špecifikované v prílohe č. 2, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bude každoročne prehodnotená v termíne k 31.10. na nasledujúci

kalendárny rok. Podľa čl. III bod 3 celkovú cenu za prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet
položiek podľa tabuľky uvedených v prílohe č. 3 tejto zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou a
bude každoročne prehodnocovaná. Podľa bodu 6 súčasťou každej faktúry musí byť súpis skutočne
vykonaných plnení podpísaný prenajímateľom, prípadne ďalšími osobami na tento úkon písomne
poverenými. Podľa bodu 7 prenajímateľ má právo vrátiť faktúru, ktorá neobsahuje všetky predpísané

náležitosti v zmysle platných právnych predpisov na doplnenie prevádzkovateľovi. V zmysle čl. VI.
bod. 5 právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v časti súvisiacej s nájmom hnuteľných vecí a Obchodného zákonníka v časti súvisiacej s
prevádzkovaním miestnych komunikácii ako aj ostatných právnych predpisov platných v SR. Podľabodu 7 táto zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť
1.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli príloha č. 1, príloha č. 2 a príloha č. 3. Príloha č.
2 obsahovala zimnú údržbu komunikácii v meste Vranov nad Topľou a v jeho mestských častiach s

tým, že pre výkon zimnej údržby bolo stanovené poradie dôležitosti pri zohľadnení uvedených kritérií.
Ďalej bolo uvedené, že miestne komunikácie a chodníky sú podľa poradia dôležitosti rozdelené do dvoch
tried. V ďalšom boli uvedené triedy významu I. a trieda významu II. ako aj ručné čistenie resp. časti,
kde bude zabezpečené ručné čistenie. V ďalšom bol dojednaný technologický postup zimnej údržby
a technologický postup letnej údržby. Príloha č. 3 obsahovala názov služby, mernú jednotku (MJ),

celkovú výmeru (CV), cenu za jednu mernú jednotku bez DPH (JMJ), cenu v eurách bez DPH za jedno
opakovanie (CVxJMJ), počet opakovaní, celkovú cenu v eurách bez DPH za všetky opakovania a cena
celkom v eurách s 19% DPH.

8. Faktúrou č. 21-6-2012 zo dňa 1.3.2012 ( ďalej len „faktúra“ ) s dátumom splatnosti do 14 - tich dní
žalobca fakturoval žalovanému sumu 36.885,74 eur s DPH s tým, že v zmysle uvedeného mu fakturoval

na základe zmluvy a to výkony zimnej údržby za obdobie od 15.2.2012 do 29.2.2012. Prílohou faktúry
mali byť podklady na fakturáciu a to päť krát denný výkaz.

Prílohou faktúry boli denné výkazy na zimnú údržbu na základe zmluvy, príloha č. 3 zo dňa 15.2.2012,
15. a 16.2.2012, 16.2.2012, 17.2.2012, 18.2.2012, 19.2.2012, 20.2.2012 a 21.2.2012, pričom každý z

výkazov bol podľa udania vystavený J.. B. J. a správnosť mal potvrdiť J.. Q. F., v každom výkaze bola
uvedená kolónka vodič s uvedením mena toho ktorého vodiča, mechanizmus ( napr. sypač, traktor,
snežka), v ďalšej kolónke bola uvedená činnosť ( napr. pluhovanie, posyp, odvoz snehu z komunikácií ),
ďalej kolónka poradové číslo ( napr. 5., 4., 1., 2. ) a v poslednej kolónke počet opakovaní ( napr. 5, 2, 3, 1 )

9. Listom zo dňa 15.1.2013 žalovaný vrátil žalobcovi predmetnú faktúru s odôvodnením, že túto
neakceptuje, nakoľko napriek viacerým výzvam k predmetnej faktúre neboli doložené záznamy o výkone
motorových vozidiel a tiež z dôvodu, že na priložených denných výkazoch nie je zo strany zodpovedného
zamestnanca mesta potvrdené prevzatie vykonaných a fakturovaných prác.

10. Mestské zastupiteľstvo žalovaného Uznesením č. 94/2012 zo dňa 26.4.2012 schválilo odňatie práva
správy žalobcovi.

11.Žalovanýtaktiežlistomzodňa24.5.2012vrátilžalobcovifaktúruč.8-6-2012zodňa1.2.2012nasumu
34.151,42 eur s DPH, faktúru č. 16-6-2012 zo dňa 20.2.2012 na sumu 29.742,52 eur s DPH a faktúru č.

21-6-2012 zo dňa 29.2.2012 na sumu 36.885,74 eur s DPH s tým, že fakturované sumy sa nezakladajú
na skutočnosti a na reálne vykonaných prácach. Súčasťou faktúry č. 8-6-2012 ako aj 16-6-2012 boli
rovnako podklady na fakturáciu za zimnú údržbu ako aj denné výkazy.

12. Z pasportizácie mestských komunikácii žalovaného vyhotovenej GEODET - Urban je zrejmé, že

celková výmera ciest v m2 predstavuje 357 979,27 m2 pri dĺžke 58 557,88 m a chodníky predstavujú
výmeru 139 545,97 m2 pri dĺžke 57 857,6 m.

13. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu aj fakturácie za predošlé roky zimnej údržby,
t.j. za reálne vykonané plnenia v roku 2009 a v roku 2010 s tým, že týmito faktúrami chcel poukázať na

zaužívaný spôsob vyčísľovania úkonov zimnej údržby tak, že k jednotlivým faktúram boli vždy priložené
ručné referáty a uvedenie plochy v m2 vyčistených/posypaných ulíc, parkovísk a chodníkov. Predložil
faktúry z obdobia roku 2009, 2010 spolu s prílohami s tým, že fakturácia v jednotlivých mesiacoch týchto
rokov nepresiahla sumu 30.000,- eur a prílohou každej faktúry bol ručne písaný referát - vyčíslenie
vyčistenej/posypanej plochy v m2.

14. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a J.. F. ako zamestnancom
zo dňa 31.5.2011 ako aj dohôd o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, že J.. F. bol zamestnancom
žalovaného, ktorý pracovný pomer sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 15.12.2012 k uvedenému dňu. Podľa pracovnej náplne zo dňa 25.1.2012, ktorá bola súčasťou

zmluvy bol zaradený na referáte riadenia menších obecných služieb - koordinovanie a organizovanie
prác zamestnancov s prevahou fyzickej práce na úseku aktivačných prác. V rámci komplexného
zabezpečenia agendy vykonával v pracovnej náplni uvedené činnosti, mimo iného aj plnil ďalšie úlohy
podľa pokynov prednostu MsÚ a nadriadeného zamestnanca.15. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia o udržiavaní čistoty, ochrane životného prostredia a o
ochrane nefajčiarov na území mesta Vranov nad Topľou č. 69/2005, na tomto sa uznieslo mestské

zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou s tým, že v čl. III. Udržiavanie čistoty verejných priestranstiev
pod bodom 3 čistenie chodníkov a miestnych (mestských komunikácii) sa v písmene d) uvádza, že v
zimnom období musí byť udržiavaná schodnosť chodníka od 6.00 hod. do 21.00 hod. a pod písmenom
e), že vlastník obytného domu je povinný vo vstupnom priestore zverejniť meno a adresu osoby, ktorá
je zodpovedná za údržbu prislúchajúceho chodníka. Podľa písm. f) za čistotu mestských komunikácii

vrátane námestí, nestrážených parkovísk, verejných schodísk a chodníkov zodpovedá Mestský bytový
podnik a.s. vo Vranove nad Topľou.

16. Podaním zo dňa 12.2.2016 právny zástupca žalovaného vykonal zhrnutie k faktúre 8-6-2012 a k
faktúre 16-6-2012. Taktiež predložil aj zhrnutie k faktúre č. 21-6-2012 zo dňa 11.2.2016, kde uviedol, že
predmetná faktúra sa týka obdobia od 15.2. do 29.2.2012, pričom v tomto období napadol sneh nad 2 cm

trikrát a to v dňoch 15.2.2012 (9 cm), 17.2.2012 (6 cm) a 19.2.2012 (4 cm), pričom k faktúre boli priložené
denné výkazy. K vyjadreniam predložil právny zástupca žalovaného aj vyhodnotenie dochádzky J.. Q. F.
ako aj klimatické údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu, regionálne stredisko Košice, ktoré
ozrejmil aj vo svojom prednese.

17. Zo zápisníc zo zasadnutia veriteľského výboru žalobcu zo dňa 27.8.2012 súd zistil, že nebol
prítomný ani jeden člen veriteľského výboru a teda tento nebol uznášania schopný a zo zápisnice zo dňa
24.7.2012, že bol prítomný len jeden člen veriteľského výboru a náhle veriteľský výbor nebol uznášania
schopný.

18. Svedok J.. Q. F. uviedol, že v roku 2012 bol zamestnancom žalovaného, mal na starosti
verejnoprospešné práce a k tomu mu bola pridaná v rámci pracovnej náplne aj zimná a letná údržba, na
prelome rokov 2011 - 2012 túto činnosť vykonával prvýkrát. V tom čase bol riaditeľom žalobcu p. J., za
ktorým aj išiel, aby mu vysvetlil, ako to vlastne funguje, ktorý mu dal internú normu, ktorá pozostával z
toho, čo vlastne obsahoval zimná údržba, aj zoznam, kde sa mala vykonávať, aj postup akým sa bude

vykonávať. Povoľoval výjazdy na údržbu, preto si viedol zošit, kedy bol výjazd urobený, odkedy, dokedy,
na akom mieste, aké auto išlo. Potom bol zaužívaný taký spôsob, že keď mu doniesli od žalobcu nejaký
výkaz, tak si prekontroloval podľa svojej evidencie, či to sedí, no fyzicky to skontrolovať nedokázal,
evidenciu používal na odkontrolovanie výkazov, ktoré boli predložené účtovníčkou žalobcu. Nepamätá si
čitobolfebruár2012,nobolasilnázima,bolakalamitaaautárobiliaj19-20hodín,boloveľasnehu,vietor

nanášal sneh, robili sa záveje, bolo nevyhnutné robiť permanentne. Uviedol tiež, že keď mu účtovníčka
žalobcu nosila výkazy, kontaktoval aj primátora, či je správne keď to podpisuje, ktorý mu povedal, že
nech podpíše to, čo bolo odkontrolované. Chcel, aby mu bolo vysvetlené, čo znamenajú ďalšie údaje, no
účtovníčka mu povedala, že oni to tak robia. Podpisoval tie výkazy, ktoré mu boli od žalobcu predložené
a ktoré súhlasili s jeho evidenciou. V ďalšom uviedol, že nepamätá si, žeby videl zmluvu, mal len internú

normu, ktorú spomínal. Vedel, že v tom čase vyskočila nejaká vysoká suma a že bola zvolaná v súvislosti
s tým porada, kde bol aj primátor, aj pán J., vtedajší správca žalobcu p. T., nevie čo sa nakoniec dohodlo.
Poznal ulice a dĺžku ciest, na ktorých bola vykonávaná údržba, kontroloval údržbu aj na mechanizmoch.
Po predložení výkazov uviedol, že ak meno, dátum a mechanizmus súhlasili s jeho poznámkami, tak to
podpísal, k stĺpcu počet opakovaní uviedol, že toto malo byť predmetom porady. Podľa internej normy

počet opakovaní mal znamenať prejdenie jedného okruhu raz, okruh bol tak ako bol uvedený v mapke,
ktoré boli vytvorené podľa priority odpratania alebo údržby, v internej smernici boli tri okruhy. Výkazy sa
podpisovali na mestskom úrade, niekedy aj viacero výkazov, nebola žiadna dohoda, dokedy musel byť
výkaz odovzdaný. Raz sa stalo, že mu bolo prednostom vytknuté podpísanie výkazov, keď vyskočila tá
vysoká suma, že prečo podpísal výkazy, keď nesnežilo, ktorému uviedol, že sneh mohol byť aj nafúkaný

a údržbu bolo potrebné vykonať.

19. Svedok J.. B. J. uviedol, že od októbra 2011 do konca apríla roku 2012 vykonával funkciu riaditeľa
Mestského bytového podniku a.s. v konkurze. V zime v roku 2011, 2012 pokiaľ si pamätá sa začalo so
zimnou údržbou niekedy okolo 25., 26.12.2011 a to na základe zmluvy, o ktorej mu súd už uviedol, že

vlastne nárok z tejto zmluvy je predmetom tohto konania. V súvislosti s tou zimnou údržbou navrhol taký
postup, že pokiaľ si dobre pamätá, v zmluve bolo uvedené, že nejaký počet opakovaní, ale on navrhol,
že budú faktúrovať to, čo bolo skutočne urobené. Fungovalo to vlastne tak, že mesto pridelilo alebo za
mesto určilo zástupcu mesta, pána F. a dohoda bola taká, že údržba bude vykonaná len na základepokynu pána F.. Zaviedol v tom čase taký systém, že vždy po vykonaní údržby, vždy ráno mu boli vodiči
povinní nahlásiť, na ktorých úsekoch presne bola údržba vykonaná s tým, že on potom vyhotovil tzv.
denný výkaz, ktorý výkaz ako aj vykonanie tých prác, na tých jednotlivých úsekoch prešiel aj s pánom

F. a námatkovo aj fyzicky niektoré úseky či naozaj bola údržba vykonaná a potom on vyhotovil tento
výkaz na základe tohto odobrenia s tým, že p. F. to podpísal a na základe toho bola potom vystavená
faktúra. Výkazy vyhotovoval on, originál mu podpísal p. F.. Zmluvu mal, prečítal si ju, preštudoval,
rozumel jej. Pán F. mu bol osobne predstavený pánom primátorom, nikdy si nepýtal nejaké jeho písomné
poverenie, za primátorom s výkazmi nikdy nebol, ten má na starosti iné veci. Neoboznámil sa a ani ho

to nezaujímalo, ako sa účtovalo predtým, začalo sa účtovať tak ako rozhodol on, zaviedol nový systém
s tým, že vysvetľoval, že nedá sa účtovať podľa m2. Neexistovali žiadne interné smernice, aspoň on sa
k nim nedostal, existovala táto zmluva, podľa ktorej sa to vykonávalo. On vypracoval návrh plánu zimnej
údržby, ktorý dal aj p. F.. Pri vykonávaní zimnej údržby sa riadili zmluvou a reálnou situáciu a dohodou
s mestom, že pán F. zastupuje mesto a s ním budú preberať všetky veci.

20. Svedok J.. V. B., zamestnanec žalovaného uviedol, že v októbri roku 2012 nastúpil u žalovaného,
kedyhoprimátorpožiadal,abysapozrelnaúčtovaniezavykonanúzimnúúdržbuzazimu,január,február
2012, kde potom čo obdŕžal kópie faktúr, obrátil sa na J.. F., ktorý tieto činnosti zabezpečoval, aby mu
vysvetlil, čo je vlastne fakturované a účtované, no tento mu to nevedel vysvetliť, potom si zabezpečil
na právnom oddelení zmluvu a na oddelení dopravy pasportizáciu komunikácií, ktorá obsahuje presnú

dĺžku komunikácií a ich rozlohu, nakoľko zmluva bola postavená na tom, že sa malo účtovať, resp.
jednalo sa o sumu za 1 m2 a to či už išlo o posyp ciest alebo chodníkov. Žalovaný spravuje celkovo 59
kilometrov ciest, pričom sa používal sypač Liaz na cesty a snežka na úzke cesty, nakoľko na niektoré
cesty nemôže prejsť veľký sypač. Podľa fakturácie napríklad zistil, že ten veľký sypač mal urobiť za jeden
päť opakovaní, pričom pri jednom opakovaní by musel prejsť okolo 130 km, teda spolu cca 650 km a

pri rýchlosti mechanizmu asi 20 km/hod. by musel chodiť v jeden deň takmer 300 hodín bez prestávky,
pričom pri zimnej údržbe žiaden mechanizmus neprechádza každú trasu. Upozornil primátora, že sa
mu nepozdávajú fakturácie, lebo tam boli faktúry celkovo na sumu cca 100.000 eur, pričom súčasný
rozpočet žalovaného na celú zimnú a letnú údržbu predstavuje 175.000 eur. Ďalej poukázal na to, že
záznamy o výkone vozidiel sa nerobia na takej listine ako boli predložené a to denný výkaz, ale existuje

na to špeciálne tlačivo - záznam o prevádzke nákladného motorového vozidla alebo sa používa skrátený
výraz STAZKA, kde v tomto zázname je potom vyznačený presne začiatok úkonu, koniec úkonu ako
aj počet vykonaných alebo ubehnutých kilometrov. Požiadali pána J. - riaditeľa žalobcu o predloženie
týchto záznamov, no keďže neboli tieto záznamy predložené tak potom vlastne aj v dôsledku toho bola
tá faktúra vlastne vrátená správcovi žalobcovi. V ďalšom uviedol, že z tej fakturácie musí byť zrejmé,

čo vlastne bolo urobené a čo bolo vykonané, čo z týchto príloh, ktoré boli súčasťou tejto faktúry zrejme
nebolo a ako aj ako bolo účtované alebo uvedené v prílohe tej predmetnej faktúre tak podľa tejto by malo
byť celé mesto robené každým mechanizmom, čo podľa nebo neprichádza do úvahy, aj keď nevylučuje,
že niektoré kritické úseky môžu byť opakovane udržiavané, že môže tam byť vykonaných niekoľko
opakovaní, sú také kritické úseky ako napríklad kruhový objazd na Lúčnej alebo časť za Vranovom

smerom na Lomnicu - Poloviny alebo potom kopcovité časti mesta Sídlisko Okulka alebo Vinice, čiže
jemu to celé pripadá tak, že neboli fakturované výkony, ale výjazdy vozidiel, kde poukazuje ešte na to,
že celú zimnú údržbu robili štyria šoféri a podľa toho čo bolo fakturované neexistuje, aby štyri osoby
takéto výkony ako boli fakturované reálne vykonali alebo urobili. Plochy, ktoré sú uvedené v zmluve,
vychádzajú presne z pasportizácie ciest mesta, zmluva zahŕňa vlastne konečné čísla tak ako vyplývajú

z tej pasportizácie, lebo mesto je vlastne na účely tej údržby rozdelené do tzv. blokov a potom keď
sa vykoná údržba len na určitom bloku alebo na určitej časti tak je zrejme vlastne čo pod ten blok
spadá a akú to obsahuje vlastne výmeru alebo aká výmera tvorí tento blok. Keďže zmluva vychádza z
pasportizácie tak podľa neho sa malo reálne účtovať to, čo sa skutočne urobilo alebo malo sa účtovať
len to čo sa reálne vykonalo.

21. Zástupca žalovaného, primátor J.. T. uviedol, že v období január až február 2012 vykonával zimnú
údržbu pre žalovaného žalobca s tým, že takáto dohoda vznikla aj napriek tomu, že žalobca bol už v
tom čase v konkurze, dohoda vznikla medzi žalovaným a vtedajším správcom konkurznej podstaty Q..
T.. Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto práce, ktoré boli vykonané pre mesto žalobcom, preberal

J.. F., ktorý bol touto úlohou poverený od 1.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že aj u žalobcu, ktorý bol
v konkurze došlo k personálnym zmenám, ale aj na to, že J.. F. to vykonával ako nový zamestnanec,
vznikla v tejto súvislosti neprehľadná situácia. Následne po doručení faktúr za obdobie január, február
žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tie sumy, ktoré sú účtované vzhľadom na objem prác, ktoré mali byťvykonané, sú neúmerne vysoké. Čo sa týka tých vysokých čiastok alebo tých súm a ich neprimeranosti
tak tu brali aj ohľad aj na počasie v tom období január, február 2012, najmä na množstvo zrážok ako
aj na potrebu posypávania v dôsledku nízkych teplôt, napríklad pri poľadovici. Z tých dôvodov ako už

uviedol týkajúcich sa personálnych zmien nielen u žalobcu, ktorý bol v konkurze, ale aj u žalovaného,
mali za to, že tá dokumentácia, ktorá vlastne bola vyhotovená alebo ktorá bola podkladom vlastne z ich
pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Teda potom, keď na úrovni mestského úradu či s prednostom alebo
s vedúcou ekonomického odboru posudzovali tú fakturovanú sumu a tie faktúry tak mali za to, že tie
práce, ktoré boli fakturované nemohli byť reálne vykonané a z tohto dôvodu boli potom aj predmetné

faktúry za toto obdobie vrátené žalobcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto nezahŕňajú alebo suma
nepokrýva, alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané. Jednalo sa celkovo o tri
faktúry za obdobie mesiace január, február. Ďalej poukázal na to, že táto činnosť, ktorú mal vykonávať
pre žalovaného J.. F. nebola z jeho strany zvládnutá, možno to bolo spôsobené aj tým, že to bola pre
neho nová agenda a majú aj podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj práce alebo úkony, ktoré
neboli reálne vykonané. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo o zamestnanca, u ktorého

boli problémy s pracovnou disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov. Tento pracovník následne
bol preradený aj na menej zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, no ani tam
žalovaný nebol spokojný s plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho s ním bol potom ukončený
pracovný pomer. Nakoľko ako už uviedol nechceli akceptovať tieto tri faktúry za predmetné obdobie,
tak došlo k jednaniu medzi už terajším správcom žalobcu Q.. N. a ním ako zástupcom žalovaného a

ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj ďalšie jednania, presne si už nepamätá, že koľko ich bolo ani
časový sled. Taktiež prebehli jednania na úrovni prednostu mestského úradu, so zástupcom žalobcu
a vtedy zamestnancom žalobcu pánom J., ale rozhodujúci je výsledok týchto jednaní. No pri všetkých
týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým, že nesúhlasia s podkladmi, ktoré boli podkladom pre
fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných prác. Keďže majú zmapované resp. mesto, koľko

spravuje ciest a koľko chodníkov, tak aj týmto skutočnosťami argumentovali jednak skutočnosťou, že nie
každý mechanizmus je prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne, že malo účinný alebo
efektívny mechanizmus nie je efektívne využiť na širokej ceste, čiže týmito všetkými skutočnosťami pri
týchto rokovaniach argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že medzi zástupcom
žalobcuQ..N.ažalovanýmboladohoda,žemesto,tedažalovanýuhradídvefaktúryatretiafaktúrabude

stornovaná. Teda faktúra, ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný splnilo svoju časť
dohodyadvepredmetnéfaktúryuhradiloačakalo,žetretiafaktúrabudestornovanáčosavšakneudialo.
Čo sa týka faktúry, ktorá nebola uhradená tak jednalo sa práve o túto faktúru preto, lebo u tejto faktúry
boli najväčšie problémy s dokladovaním tých prác, ktoré boli faktúrované, teda preto dohoda znela, že
táto faktúra bude stornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o faktúru vlastne

poslednú, za posledné obdobie zimy, vo februári 2012. Preto vlastne vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré
uviedol, mesto veľmi prekvapilo, keď žalobca napriek tomu trval na úhrade tejto faktúry a podal v tejto
veci žalobu. Pred podaním žaloby kontaktoval Q.. N., zástupcu žalobcu, ktorý mu povedal, že nie je v
jeho silách alebo možnostiach stornovať túto faktúru, a že túto záležitosť musí prejednať s veriteľským
výborom, kde poukazuje na to, že nemá ani v tom čase nemal vedomosť ako sú rozdelené právomoci

prípadne medzi správcom, teda Q.. N. a medzi veriteľským výborom a teda či to čo bolo dohodnuté
na tých jednaniach mohlo alebo nemohlo byť alebo bolo v súlade s právnymi predpismi. Jednalo sa
iba o ústnu dohodu. Nejaké výhrady boli vznesené aj voči Q.. T., že vykazujú veľký rozsah vykonaných
prác. Dokonca si spomína, že aj vtedajšiemu zamestnancovi pánovi F. prizvukoval, aby dozeral na to,
aby dával pozor, aby nebol žalobcom účtovaný veľký rozsah prác, kde tento mu opakovane uvádzal,

že celú vec alebo to účtovanie a vykazovanie má pod kontrolou, kde však mohlo sa jednať len o akési
deklarovanie za účelom obhájenia si tej jeho pozície, ktorú vtedy zastával. Dohoda ako ju uvádzal, bola
akýmsikompromisomktejskutočnosti,žeaninastranežalovaného,tedamestanebolivporiadkuvšetky
doklady a celá evidencia a rovnako ani na strane žalobcu, preto mali za to, že takáto dohoda o stornovaní
tejto tretej faktúry bola kompromisom z oboch strán. Nakoľko opätovne poukazuje na to, že pôvodne

boli vrátené všetky tri faktúry za to obdobie január, február 2012 až potom vlastne po nejakých tých
rokovaniach sa dospelo k tomu kompromisu, že dve faktúry, kde aj k týmto mali výhrady, tak kompromis
alebo dohoda potom znela o tom, že bude stornovaná tá tretia faktúra.

22. Správca konkurznej podstaty Q.. N. uviedol, že s veľa vecami uvedenými zástupcom žalovaného,

primátorom sa stotožňuje, mali viacero osobných stretnutí, viacero debát, telefonických. Žiadne z týchto
stretnutí nepopiera, tém stretnutia a debaty bolo viacero, lebo tých problémových záležitostí medzi
žalobcom a žalovaným bolo skutočne veľa. Myslí si, že vo všetkých veciach, v ktorých riešili nejaké
sporné záležitosti, sme sa s pánom primátorom vedeli dohodnúť. Jediná táto vec zostala taká otvorená,kde si zrejme pán primátor niečo zle vysvetlil alebo zle interpretoval, že mal stornovať faktúru, no žiadna
takáto dohoda nebola, pokiaľ by nejaká dohoda v tomto duchu mala byť, určite by bola v písomnej
dohode, kvôli opatrnosti z každých strán a ešte uviedol, že v súlade so zák. č. 7/2005 takáto dohoda

aj na takúto sumu 36.000 eur by musela byť odobrená súhlasom veriteľského výboru. Veriteľský výbor
aj k tejto otázke bol zvolávaný dvakrát, ani raz nebol uznášania schopný, raz nebol prítomný ani jeden
veriteľ, raz bol prítomný iba jeden veriteľ. Vyrozumel o tom primátora, teda zástupcu žalovaného. K
sume, ktorá bola fakturovaná za zimnú údržbu v roku 2011, 2012, či je primeraná uviedol, že je v tejto
oblasti laik, nezdá sa mu to neprimeraná, vychádzal z listinných dôkazov tak ako mu boli predložené. V

týchto otázkach pôsobil ešte jeho predchodca, Q.. T., po tom čo on stal správcom konkurznej podstaty
žalobcu, tak mal na stole kopu faktúr a v podstate vychádzal z toho, ktoré z týchto faktúr bolo potrebné
uplatniť na súde alebo inak. S predmetnou zmluvou sa oboznámil, podľa tejto vlastne boli fakturované
aj tie jednotlivé výkony pre žalovaného. Sumy boli fakturované podľa tejto zmluvy.

23. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese poukázal na to, že chcel ozrejmiť stanovisko alebo

skutočnosti ohľadom tejto veci s tým, že v období január až február 2012 vykonával zimnú údržbu pre
žalovaného žalobca s tým, že takáto dohoda vznikla aj napriek tomu, že žalobca bol už v tom čase v
konkurze a takáto dohoda vlastne vznikla medzi žalovaným a vtedajším správcom konkurznej podstaty
Q.. T.. Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto práce, ktoré boli vykonané pre mesto žalobcom,
preberal J.. F., ktorý bol touto úlohou poverený od 1.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že aj u žalobcu,

ktorý bol v konkurze došlo k personálnym zmenám, ale aj na to, že J.. F. ako nový zamestnanec, alebo
nový pracovník vznikla v tejto súvislosti neprehľadná situácia. Následne po doručení faktúr za obdobie
január, február žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tie sumy, ktoré sú účtované vzhľadom na objem
prác, ktoré mali byť vykonané, sú neúmerne vysoké. Čo sa týka tých vysokých čiastok alebo tých súm
a ich neprimeranosti tak tu brali aj ohľad aj na to počasie v tom období január, február 2012, najmä na

množstvo zrážok ako aj na potrebu posypávania v dôsledku nízkych teplôt, napríklad pri poľadovici. Z
tých dôvodov ako už uviedol týkajúcich sa personálnych zmien nielen u žalobcu, ktorý bol v konkurze,
ale aj u žalovaného, mali za to, že tá dokumentácia, ktorá vlastne bola vyhotovená alebo ktorá bola
podkladom vlastne z ich pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Teda potom keď na úrovni mestského
úradu či s prednostom alebo s vedúcou ekonomického odboru posudzovali tú fakturovanú sumu a tie

faktúry tak mali za to, že tie práce, ktoré boli fakturované nemohli byť reálne vykonané a z tohto dôvodu
boli potom aj predmetné faktúry za toto obdobie vrátené žalobcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto
nezahŕňajú alebo suma nepokrýva, alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané.
Jednalo sa celkovo o tri faktúry za obdobie mesiace január, február. Ďalej poukázal na to, že táto činnosť,
ktorú mal vykonávať pre žalovaného J.. F. nebola z jeho strany zvládnutá, možno to bolo spôsobené

aj tým, že to bola pre neho nová agenda a majú aj podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj
práce alebo úkony, ktoré neboli reálne vykonané. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo
o zamestnanca, u ktorého boli problémy s pracovnou disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov.
Tento pracovník následne bol preradený aj na menej zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti,
ktoré uviedol, no ani tam žalovaný nebol spokojný s plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho s

ním bol potom ukončený pracovný pomer. Nakoľko ako už uviedol nechceli akceptovať tieto tri faktúry
za predmetné obdobie, tak došlo k jednaniu medzi už terajším správcom žalobcu Q.. N. a ním ako
zástupcom žalovaného a ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj ďalšie jednania, presne si už nepamätá,
že koľko ich bolo ani časový sled. Taktiež prebehli jednania na úrovni prednostu mestského úradu,
so zástupcom žalobcu a vtedy zamestnancom žalobcu pánom J., ale rozhodujúci je výsledok týchto

jednaní. No pri všetkých týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým, že nesúhlasia s podkladmi, ktoré
boli podkladom pre fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných prác. Keďže majú zmapované
resp. mesto, koľko spravuje ciest a koľko chodníkov, tak aj týmto skutočnosťami argumentovali jednak
skutočnosťou, že nie každý mechanizmus je prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne,
žemaloúčinnýaleboefektívnymechanizmusniejeefektívnevyužiťnaširokejceste,čižetýmitovšetkými

skutočnosťami pri týchto rokovaniach argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že
medzi zástupcom žalobcu Q.. N. a žalovaným bola dohoda, že mesto, teda žalovaný uhradí dve faktúry
a tretia faktúra bude stornovaná. Teda faktúra, ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný
splnilo svoju časť dohody a dve predmetné faktúry uhradilo a čakalo, že tretia faktúra bude stornovaná
čo sa však neudialo. Čo sa týka faktúry, ktorá nebola uhradená tak jednalo sa práve o túto faktúru preto,

lebo u tejto faktúry boli najväčšie problémy s dokladovaním tých prác, ktoré boli faktúrované, teda preto
dohoda znela, že táto faktúra bude stornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o
faktúru vlastne poslednú, za posledné obdobie zimy, vo februári 2012. Preto vlastne vzhľadom na tie
skutočnosti, ktoré uviedol, mesto veľmi prekvapilo, keď žalobca napriek tomu trval na úhrade tejto faktúrya podal v tejto veci žalobu. Uvádza ešte, že pred podaním žaloby kontaktoval Q.. N., zástupcu žalobcu,
ktorý mu povedal, že nie je v jeho silách alebo možnostiach stornovať túto faktúru, a že túto záležitosť
musí prejednať s veriteľským výborom, kde poukazuje na to, že nemá ani v tom čase nemal vedomosť

ako sú rozdelené právomoci prípadne medzi správcom, teda Q.. N. a medzi veriteľským výborom a teda
či to čo bolo dohodnuté na tých jednaniach mohlo alebo nemohlo byť alebo bolo v súlade s právnymi
predpismi.

24. K jeho podaniu ohľadne zhrnutia k faktúram právny zástupca žalovaného vo svojom prednese

uviedol, že v podstate tu sa jedna o komplex troch faktúr. Je tu nepochybné, že tu boli tieto tri faktúry
vrátené, potom došlo k rokovaniam a povedalo sa, že tieto dve faktúry sa uhradia, aj keď tu bolo
povedané, že tu boli určité nadhodnotené výkony a dospelo sa k tomuto záveru, že objem prác alebo
vo finančnom vyjadrení tie dve faktúry zohľadňujú aj tú tretiu faktúru. K faktúre 8-6-2012, to bola prvá
a tá druhá bola 16-6/2012 a tá tretia bola 2-16-2012. Od toho dátumu od 16.1.2012 do 31., je tá prvá
faktúra. Tu by som chcel uviesť, že v období od 16.1. do 31.1.2012 napadol sneh nad 2 centimetre len

dvakrát a to dňa 19.1.2012 - 5 centimetrov a 21.1.2012 11 centimetrov, hranica 2 centimetre je uvedená
v tej zmluve, že vtedy sa robí to odhŕňanie. Odhŕňanie ciest, odhŕňanie chodníkov. Keď potom máme
napríklad 18.1. bol sneh poprášok, čo je snehová vrstva menšia ako pol centimetra, to sa z technických
dôvodov nedá odhŕňať a teraz tu napríklad toho 18.1. bol posyp cesty jedenkrát, posyp chodníky bol
jedenkrát. Čiže z toho vyplýva, že mali byť odhrnuté, posypané všetky cesty, všetky chodníkov, ale v

tomto prípade posyp nebol potrebný, pretože v tom prípade bol tu poprášok, ktorý netreba posypávať,
posypávať treba vtedy, keď je poľadovica. Klimatické podmienky 19.1 tu mám 5 centimetrov a tu je
posyp, zase bola autom raz, potom bolo chodníky posyp raz, pluhovanie dvakrát, chodníky poradové
číslo 4 a pluhovanie poradové číslo 1, čiže poradové číslo 1 je pluhovanie autom nákladným, to sú cesty,
pluhovanie ako položka 4, t.j. strojové odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 centimetre. J.. B. povedal,

že boli tri mechanizmy v podstate, snežka, ktorá má technický záber 1,6 m, potom traktory, ktoré majú
tú radlicu závesnú za kabínou, čiže tam je 2,5 až 3 metre a potom je tu nákladné auto. Čiže tu keď raz
sa povie, že snežka by mala odhŕňať celých 58 km chodníkov to je blud, alebo keď sa povie, že traktor
odhŕňal 57 alebo 58 km chodníkov, je to blud, pretože on traktor s tou radlicou sa nedostane na všetky
tieto chodníky. Uviedol tiež 20.1.2012 a tu konkrétne sa píše podľa výkazu, ktorý bol doložený k tejto

faktúre, že druh činností posyp cesty, poradové číslo 2 boli tri opakovania, posyp chodníkov poradové
číslo bol jeden, pluhovanie bolo trikrát, chodníky poradové číslo 4 a pluhovanie cesty, poradové číslo
1 trikrát. Čiže snežka, keď to rozložíme na drobné, tak snežka mala vykonávať chodníky, celá výmera
je tých 139.000 m2 a 57 km, ale toto isté mal vykonávať aj traktor, lebo tu sa píše pluhovanie traktor
celá výmera, tam boli dokonca dvakrát traktory. Čiže je to dokopy tri raz snežka a dva traktory, čiže tie

chodníky sú poradové číslo 4 a pluhovanie trikrát, čiže trikrát, dvakrát traktory urobili celé mesto čiže 58
km trikrát a potom ešte aj snežka to mala odhrňovať, len zase si povedzme, že snežka, keď odhrňuje
tak zároveň aj posypáva. K tej druhej faktúre uviedol, od 1.2.2012 do 14.2.2012, že keď vychádzajú z
údajov meteorologickej stanice, ktorá tu je, napadol sneh nad 2 centimetre len raz a to dňa 4.2.2012. Tu
napríklad 5.2. bol posyp trikrát, čiže cesty akože mali byť posypané trikrát, čiže komplet cesty? Trikrát

mali byť posypané chodníky pluhovaním 6 krát všetky chodníky, pluhovanie 3krát všetky cesty a teraz
ja tu hovorím o tom, že 5.2. by mala snežka, keď hovoríme o tom, že urobila posyp celá výmera je
dĺžka 58 km 3krát, čiže snežka mala urobiť 150 km, pluhovanie a posyp mala najazdiť snežka 247 km.
To je nonsens. V tretej faktúre je napísané podrobnejšie. K činnosti, ktorú vykonával pán F., vo vzťahu k
pánovi F., či išiel na kontrolu, či bol na mestskom úrade uviedol, je tam elektronická kontrola, že každý

keď odchádza musí prejsť cez ten čítač a tu je vlastne zachytená aj kontrolná činnosť a to že pán F.
to nekontroloval. Pán F., keď tu bol vypočutý ako svedok vypovedal tak, aby sám seba ako obhájil,
ako dobre vykonával prácu, ale ako tu bolo povedané tu prácu vykonával povrchne a možno jej ani
nerozumel, ani ju nemohol vykonávať normálnym spôsobom. Ďalej poukázal na všeobecne záväzné
nariadenie mesta, v zmysle ktorého časť chodníkov sa odhŕňa aj fyzickými či právnickými osobami.

25. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k zhrnutiu k faktúram predložených žalobcom uviedol,
že žalovaný sa počas celého konania snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré boli vystavené
predmetné faktúry boli vykonané s tým, že sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry
napriek tomu, že boli vystavené rovnakým spôsobom za rovnaké práce na základe rovnakých denných

výkazov a tieto práce boli vykonávané v súlade s obchodnými zvyklosťami, preto tvrdenia žalovaného
považuje za účelové, nakoľko skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich tvrdeniach sú postavené len na
domnienkach. Práce, za ktoré boli vystavené faktúry, boli riadne vykonané a podpísané. Práce neboli
vykonávanélenkvôlinovonapadanémusnehu,alekvôlisilnémuvetru,ktorýnacestnýchkomunikáciáchspôsobilsnehovéjazykyazáveje,takženiejeobjektívne,abysaprácepočítalipodľavýškynapadnutého
snehu s tým, že súdu priložil aj články z internetových portálov, denníkov, ktoré opisovali kalamitné
situácie v okrese Vranov nad Topľou v dňoch, kedy boli vykonávané práce na základe týchto faktúr.

Ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný praktizovali výkon prác a potvrdenie týchto prác denným výkazom
od uzatvorenia zmluvy. Denné výkazy podpisovala osoba na to poverená a boli vyhotovené v súlade
čl. III zmluvy. K namietanej fakturácii uviedol, že sám žalovaný predložil faktúru za čistenie komunikácii
pre motorové vozidla po zimnej údržbe, kde v prílohe faktúry je zaznamenaný výkon prác s tým, že z
tejto je zrejmé, že výkon prác bol fakturovaný za jeden okruh tak ako ej to aj na žalovaných faktúrach.

Nie je bližšie špecifikované, ktoré stroje vykonávali práce a v akom čase, pričom žalovaný spôsob tejto
fakturácie nenamietal, aj keď bola vystavená rovnakým spôsobom ako žalované faktúry. Keďže sa tieto
vzťahy spravovali rovnako po dlhšiu dobu je podľa ich názoru v tomto prípade o obchodné zvyklosti,
ktoré neboli v rozpore s obsahom zmluvy alebo zákonom a preto žalobca nemal dôvod mať pochybnosti
o správnom spôsobe fakturácie, preto aj navrhoval, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na ustanovenie
§ 264 Obchodného zákonníka, pod ktorý možno práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového

vzťahumedzižalobcomažalovanýmsubsumovať.Taktiežžalobcaoznámil,nedisponujútakýmilistinami
ako mu bolo uložené predložiť, teda také, z ktorých by bolo zrejmé ktorým mechanizmom, a aká časť
mesta, alebo ktorá trasa bola v predmetnom období predmetom údržby alebo na ktorej bola vykonaná
zimná údržba. Na záver poukázal, že práce boli potvrdené podpismi denných výkazov J.. F. a inými
listinami nedisponuje.

26. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.2016 uviedol, že žalobca nedoložil
doklady, ktoré navrhol, aby boli predložené a predložil len nepresné internetové komentáre a to aj z iného
obdobia ako je predmetné obdobie. Taktiež poukázal na to, že údržbu na cestách I. triedy vykonáva
Prešovský samosprávny kraj ako aj na to, že poveternostnú situáciu, ktorú opisovali predložené

komentáre, nemožno automaticky aplikovať na husto zastávané územie mesta, nakoľko PSK vykonáva
údržbu aj na cestách vedúcich na rovinách, poliach, prípadne na miestach, kde nie sú prirodzené
ani umelé vetrolamy a podľa neho nie je potrebné dokazovať takú známu vec ako to, že v centre
mesta, v uliciach na sídliskách, v radových zástavbách sa nemôžu vytvárať snehové záveje v dôsledku
silného vetra, nakoľko podmienky na to neexistujú. K faktúre č. 58-6-2012 uviedol, že je to jedinečný

a špecifický výkon, nakoľko odstraňovanie zbytkov posypového interného materiálu sa vykonáva na
všetkých komunikáciách a len raz ročne, pričom tento výkon uskutočňuje zamietacie - vysávacie
vozidlo, ktoré odstránený inertný materiál odstráni na skládku, ktoré kompletné čistenie je potrebné
z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky. V ďalšom uviedol, že svedok J. nepochopil
princípy, na ktorých bola postavená zmluva a nesprávne stotožnil akýkoľvek výjazd mechanizmu vždy s

výkonom uskutočnením na celej výmere mesta, keď sám počas jeho práceneschopnosti nebol schopný
fyzicky skontrolovať denné výkony. Čo sa týka svedka F., tento nemal k dispozícii zmluvu a riadil sa
neschváleným interným plánom údržby odovzdaný mu svedkom J.. Ani svedok F. nebol schopný fyzicky
skontrolovať denné výkony, ktorý fakt potvrdil vo svojej výpovedi, a preto tažko možno predpokladať,
žeby mohol verifikovať a kontrolovať výkony, keď nemal k dispozícii základný listinný podklad pre

verifikáciu výkonov a to zmluvu. Z toho vyplýva záver, že denné výkazy boli vystavené v rozpore
so zmluvou a verifikácia výkonov vôbec nebola vykonaná zmluvne dojednaným spôsobom. Žalobca
opiera svoj nárok o faktúru, ktorá bola vystavené v zmysle fakturačných pokladov vypracovaných
svedkom J., ktorý vychádzal z denných výkazov podpísaných svedkom F., nakoľko hodnoty uvedené
v denných výkazoch sú vadné, sú pre toto konanie irelevantné a nič na tom nemení skutočnosť, že ich

podpísal svedok F., nakoľko samotným podpisom osoby, ktorá nebola schopná riadne verifikovať výkony
nemožno napraviť ich vadnosť, ktorú mali od počiatku, nakoľko na základe vadných denných výkazov
boli spracované aj podklady pre fakturáciu, potom aj samotná faktúra je vadná, preto sa domnievajú, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,pretoželenpredloženiefaktúrysamoosebeniejedôkazomotom,
že žalobca splnil dojednané zmluvné podmienky a že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej odplaty.

27. V zmysle uznesenia krajského súdu súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a to Š. M., W. K.,
Q. F. P. V. Č..

28. Svedok Š. M. uviedol, že v roku 2012 bol vodič a to na odhŕňacom a posypacom vozidle LIAZ RTO

706. Na posypovanie boli určení štyria a keďže on mal najväčšie auto, mal určené hlavné cesty. Na
samotný posyp museli dostať pokyn od určitej osoby, pamätá si len jej krstné meno D.. Všetko čo sa
urobilo, napríklad odhŕňanie snehu, sa zapisovalo do tzv. stazky, kde sa zapísalo, kde sa robilo, od ktorej
do ktorej a koľko kilometrov a keď sa to vyžadovalo, no nevedel či to bolo aj v roku 2012, tak sa zapísaloaj koľko materiálu sa použilo. K rozsahu vykonávaných prác v predmetnom období uviedol, že rozsah
vždy závisí od počasia. Do jeho činnosti spadala oblasť od Rodinnej oblasti až po Lomnicu, v rozsahu
35-40 km. Jeden okruh údržby mu trval 2,5 až 3 hodiny. Za jeden deň by dokázal urobiť na tomto okruhu

údržbu maximálne 4 až 5 krát. Uviedol tiež, že niektoré úseky mohli byť urobené viackrát, niektoré len
raz alebo dvakrát. Tiež ozrejmil, že sú aj cesty, ktoré mesto neudržiava, teda auto po nich prejde, ale
nevykonáva na nich údržbu. K osobe pána F. uviedol, že ten počas zimnej údržby za ním nikdy nebol a
spája si ho až s obdobím, keď sa začalo zametať, keďže aj táto činnosť sa vykonávala na predmetných
strojoch. Čo sa týka staziek, ktoré vypĺňal, tie odovzdával tomu pánovi D. a s pánom J. do kontaktu

neprichádzal. Na výzvu na vyjadrenie k údajom z denného výkazu a teda či v zmysle listín je možné
vykonať posyp na celej výmere ciest mesta, a to v počte opakovaní päť uviedol, že on mal len určitý
úsek ciest, takisto aj kolegovia, teda on celý Vranov posypať a pluhovať nemohol. Na ďalšiu otázku či by
bolo možné vykonať prácu na cca 300 km uviedol, že toľko nikdy nerobil a ani sa to nedá urobiť. Pokiaľ
sa týka údržby v prípade, že nenapadol nový sneh uviedol, že takáto bola vykonávaná, napríklad keď
bola poľadovica a musel sa teda urobiť len posyp.

29. Svedok Q. F. uviedol, že v roku 2012 pracoval pre správcu žalovaného. K mesiacu február 2012
uviedol, že v tom období strážil aj chodil posypovať s odhŕňačom, traktorom. Prácu im zadával D. V.
a taktiež im vydával príkaz na jazdu, teda stazku. Keďže ohŕňal sneh a robil na staršom traktore, mal
väčšinou určené také ulice, do ktorých bolo možné s týmto traktorom vojsť a vykonať údržbu, keďže

pluh je široký a napríklad chodníky nemohol s týmto mechanizmom udržiavať. Traktor nemal posypovač,
takže za ním posypoval iný mechanizmus. Čo sa týka mechanizmu KTO 150 uviedol, že je to veľká
honka a niekedy na nej chodil. Na výzvu či by v zmysle výkazov bolo možné robiť na tejto honke 25 hodín
uviedol, že toľko robiť nemohol, lebo honka berie 15 litrov nafty na hodinu a teda ak by mal robiť toľko
hodín, musel by mať pri sebe cisternu s benzínom. Ak by robil až 50 hodín, musel by spotrebovať 750

litrov nafty. K osobe J.. F. uviedol, že tento ich nekontroloval, ani neriadil, riadil a kontroloval ich pán V. od
správcu. K mechanizmu KTO 150 ešte uviedol, že tento sa používal najmä na úseku medzi Čemerným
a Lomnicou, je to úsek kde často zafukuje, ale bolo to možno práce na nejaké 3-4 hodiny. S týmto
mechanizmom, ktorý naberá sneh a vysypáva ho nabok, sa robilo len tam, je to veľký mechanizmus a v
meste ho nebolo možné ani použiť. K údržbe v období, ak nesnežilo, uviedol, že ak bola námraza alebo

poľadovica, tak sa musela urobiť nejaká údržba, ale to už robili iní.

30. Svedok W. K. uviedol, že v roku 2012 pracoval pre správcu pána T.. Je vodič a v zime zabezpečuje a
ajvroku2012zabezpečovalzimnú údržbuchodníkovaciestvoVranove,ktorúvykonávalsošpeciálnym
vozidlom, ktoré je určené na údržbu chodníkov a to letnú aj zimnú. Opísal trasu, ktorú udržiava v meste

Vranov nad Topľou, pričom sa jednalo o trasu, kde sa nemohol dostať veľký posypovač. Prácu v tom
čase im dával pán V.. V súvislosti s výkonom s týmto vozidlom sa vypisoval tzv. záznam o prevádzke
vozidla, tzv. stazka. Uviedol, že mali zaužívané, že na jednu stazku sa písalo zhruba päť výjazdov a teda
písal sa deň, miesto, čas a kilometre a pokiaľ bolo vozidlo vybavené motohodinami, tak aj motohodiny, čo
vlastne počíta prevádzkové hodiny vozidla. Pokiaľ si spomína, stazky sa odovzdávali pánovi V.. Trasa,

ktorú mal určenú na údržbu, predstavovala zhruba 25-30 km. Ak by snežilo celý deň, bolo by možné
túto trasu vykonať 4 krát. K údajom z denných výkazov predložených žalobcom uviedol, že on takéto
výkazy nikdy nevidel, oni robili len výkazy jázd, tzv. stazky. K údržbe chodníkov uviedol, že ak by mala
byť vykonaná v počte opakovaní tri, teda 150 alebo 160 km, to by sa nedalo urobiť. Čo sa týka posypu a
pluhovania uviedol, že tie sa robia súčasne, lebo vpredu je radlica a vzadu je posyp. Za zmenu sa trikrát

posyp nerobil, lebo keď sneží, tak sa len pluhuje, je zbytočné sypať nejaký materiál, keď to zasa zasneží,
čiže vykonáva sa len pluhovanie a až keď prestane snežiť, tak sa urobí aj posyp. Preto situácia, že by
bol vykonaný trikrát posyp a trikrát pluhovanie pri celkovom počte 300 km nie je reálna a nikdy nenastala
situácia, aby trikrát robil posyp. K osobe pána F. uviedol, že ten ich v zime nekontroloval a začal ich
kontrolovať, až keď sa začala údržba na jar, keď sa začalo pracovať aj s novými mechanizmami.

31. Svedok V. Č. uviedol, že pracoval pre žalobcu v roku 2012 na dohodu a teda pracoval iba vtedy,
keď ho zavolali. Pracoval s traktorom Horal, ktorý je širší a silnejší a odhrňoval cesty. Chodil tam, kde to
bolo potrebné, pričom ho telefonicky kontaktoval s potrebou vykonania údržby pán D.. S osobou pána
F. on do kontaktu vôbec neprišiel. Na traktore chodil sám po určenej trase. Chodníky pluhovať nemohol,

lebo traktor je široký a nemôže ísť na chodník. Na otázku či bolo možné vykonať pluhovanie na všetkých
komunikáciách v dĺžke 58 km uviedol, že toto nie je reálne. Za jeden deň sa trasa prešla raz a pokiaľ
by bola kalamita, tak sa potom išlo znova až ráno. Taktiež uviedol, že sa vypisovali tzv. stazky, ktoréodovzdával pánovi D.. Uviedol tiež, že vykazoval aj motohodiny, teda trasa mohla trvať niekedy aj 10
hodín, ale motohodiny mohlo byť iné číslo.

32. Vo vyjadrení zo dňa 12.2.2020 žalovaný uviedol, že základom pre fakturáciu má byť zmluva, no
výkony zimnej údržby, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní, neboli vykonávané s dojednanými
podmienkami zmluvy. Zmluva má niekoľko príloh, príloha č. 1 - Zoznam hnuteľných vecí prenajatých
žalovaným, príloha č. 2 - Technologický postup zimnej údržby - Zimná údržba komunikácii v meste
Vranov nad Topľou, príloha č. 3 - Cenník, resp. Služby pri údržbe ciest a chodníkov v Meste Vranov

nad Topľou, pričom položka 1-6 sa týka zimnej údržby ( položky 1-3 údržba ciest, položka 4-6
údržba chodníkov ). Jednotlivé položky sú uvedené následovne: položka č. 1 - strojné odpratávanie
komunikácie nad 2 cm
( cesty), položka č. 2 - strojný chemicko-inertný posyp komunikácie ( cesty ), položka č. 3 - strojný
inertný posyp komunikácií ( cesty ), položka č. 4 - strojné odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 cm,
položka č. 5 - strojný chemicko-inertný posyp chodníka, položka č. 6 - strojný inertný posyp chodníka.

Taktiež poukázal na pasportizáciu mestských komunikácii z roku 2008, ktorej časť bola doložená do
spisu, kde celkový sumár znamená, že žalovaný má cesty v celkovej výmere 357.979,27 m2 a chodníky
v celkovej výmere 139.545,7 m2. Žalobca nepreukázal a nepredložil súpisy skutočne vykonaných plnení
a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom denné výkazy ako ich žalobca predložil žalovaný
nepovažuje za súpis skutočne vykonaných plnení a namieta aj jednotlivé výkony zimnej údržby tak ako

ich fakturoval žalobca. V ďalšom žalovaný podrobne posúdil jednotlivé faktúry a to faktúru č. 8-6-2012
zo dňa 1.2.2012 za obdobie od 16.1.2012 do 31.1.2012 na sumu 34.151,42 eur a berúc do úvahy
údaje SHMÚ za toto obdobie o množstve napadnutého snehu, prípadne iných meteorologických javoch,
uviedol podľa jeho názoru nevyhnutú, resp. potrebnú údržbu uvedením jednotlivých činnosti v ten ktorý
deň s odkazom na počet opakovaní a položku zmluvy a vyčíslením sumy a vo zvyšku vzhľadom na sumy

fakturované žalobcom vyčíslil podľa jeho názoru neúčelne fakturovanú sumu 25.851,504 eur. Pokiaľ
sa týka faktúry č. 16-6-2012 za obdobie od 1.2.2012 do 14.2.2012 rovnakým postupom a spôsobom
s odkazom na klimatické údaje získané zo SHMÚ vyčísli sumu neúčelne vynaložených nákladov
23.465,636 eur. Na záver uviedol, že keď v konaní bola uplatnená pohľadávka v sume 36.885,74 eur
a spolu suma neúčelne vynaložených nákladov z oboch faktúr predstavuje 49.047,140 eur, vo výške

uplatnenej pohľadávky si žalovaný uplatňuje započítaciu námietku vo výške 36.885,74 eur.

33. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení ku kompenzačnej námietke
uviedol, že žalovaný nešpecifikuje z akého právneho titulu vznikla jeho pohľadávka, ktorú chce
použiť ako kompenzačnú námietku. Z obsahu jeho návrhu sa možno domnievať, že žalobca sa mal

účtovaním neúčelne vynaložených nákladov na úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť. Žalobca má za
to, že dokazovanie ohľadom kompenzačnej námietky presahuje obsah tohto konania a preto navrhuje
súdu, aby na ňu neprihliadal s poukazom na to, že žalovaný si uplatňuje v rámci kompenzačnej
námietky nárok z faktúr vystavených žalobcom, ktoré žalovaný nerozporoval a v celosti uhradil. V
ďalšom uviedol, že uplatnenie kompenzačnej námietky zo strany žalovaného pôsobí zmätočne, keďže

žalovaný od začiatku súdneho konania nárok žalobcu popieral v celom rozsahu, avšak uplatnením
kompenzačnej námietky deklaruje skutočnosť, že nepopiera pohľadávku žalobcu, teda pohľadávku,
voči ktorej započítací úkon smeruje. Ak by žalovaný trval na tom, že nárok žalobcu neuznáva v celom
rozsahu, tak nemožno procesný úkon žalovaného považovať za kompenzačnú námietku, ale v takom
prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, teda pokiaľ je žalovaným uplatnení nižšia pohľadávka než je

žalobouuplatnenápohľadávkažalobcu.Akžalovanýuznávanárokžalobcu,takkompenzačnejnámietke
nemožno vyhovieť, lebo vychádza z uhradených faktúr, ktoré boli vystavené spôsobom a na základe
zmluvyapodkladovakofaktúry,ktorésúpredmetomtohtokonania.Akžalovanýnárokžalobcuajnaďalej
neuznáva, tak je nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke ako vzájomnej žalobe v zmysle § 142
ods. 3 CSP. Zároveň žalobca vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke uplatnenej kompenzačnou

námietkou.

34. V následnom stanovisku žalovaný uviedol, že predmetom tohto konanie je plnenie z faktúry, ku ktorej
sa podrobne vyjadrovali a žalovaný ju neuznal čo do dôvodu ani čo do výšky, no počas celého konania
žalovaný poukazoval na skutočnosť, že je potrebné hodnotiť danú vykonanú činnosť fakturovanú

žalobcom komplexne, nakoľko sa jednalo o plnenie z tej istej zmluvy a že namietal, že v danom období
boli vystavené tri faktúry. Vzhľadom na to, že tieto fakturované „plnenia“ nezodpovedali dohodnutým
podmienkam v zmysle zmluvy, sumy boli nesprávne určené a sumy boli značne nadsadené, žalovaný
ich vrátil žalobcovi, o čom niet medzi stranami pochybnosti. Obsahovali „plnenia“, ktoré žalovaný sícefakturoval, ale reálne ich neposkytol a ani poskytnúť nemohol. Systém fakturácie jednotlivých položiek
v uplatnených faktúrach podľa č. 3 prílohy k zmluve bol identicky chybný, na čo poukazovali počas
celého konania a trvajú na tom, že takto fakturované „plnenia“ poskytnuté neboli. Žalovaný tvrdil a

preukázal, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, že vyplatené peňažné plnenie vyplývajúce
z faktúr č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012 zahŕňa aj peňažné plnenie fakturované faktúrou a preto si žalobca
nemal uplatňovať plnenie z faktúry. Žalovaný žiadal, aby žalobca preukázal rozsah plnenia faktúry
listinnými dôkazmi, pretože samotná faktúra nie je právnym dôvodom zaplatenia uvedenej sumy, no
ďalšie listinné dôkazy žalobca v konaní nepredložil. Žalobca počas celého konania nepreukázal, že by

poskytol „fyzicky“ plnenia obsiahnuté vo faktúrach v takom rozsahu ako to fakturoval. V teoretickej rovine
ak súd bude priznávať nejaké plnenie, žalovaný z opatrnosti rozporoval plnenia z týchto faktúr, detailne
rozpracoval podľa jednotlivých dní obdobia od 16.1.2012 do 14.2.2012 „plnenia“, ktoré boli neúčelne
„vynaložené“ a fakturované nemali byť. Pri vypracovaní predmetného podania žalovaný vychádzal zo
zmluvy, jej prílohy č. 3 a správy SHMÚ, o vierohodnosti ktorej niet pochýb. Žalobca si uplatňoval
aj nezmyslené „plnenia“, keď žalobca mal napr. pluhovať celé mesto a sneh niekoľko dní nepadal.

Poukázal v ďalšom na výsluch primátora mesta, ktorým bolo potvrdené, že v mesiaci január 2013
vtedajší správca dohodol so žalovaným, že pre vadnosť všetkých troch faktúr budú uhradené len prvé
dve a tretia faktúra bude plne stornovaná ako kompenzácia za vadnosť všetkých troch faktúr. Ďalej
uviedol, že trvá na tom, že sa jedná o kompenzačnú námietku, nakoľko si uplatňuje voči žalobcovi na
započítanie len sumu, ktorá zodpovedá predmetu konania. K žalobcom vznesenej námietke premlčania

proti pohľadávke uplatnenej kompenzačnou námietkou žalovaný uviedol, že kompenzačná námietka
plne vychádza z uzatvorenej zmluvy, procesná obrana žalovaného počas konania je nemenná, žiada
žalobu v celosti zamietnuť. Eventuálne, ak by súd predsa mal zato, že žalobcov nárok je čiastočne
oprávnený, preto z opatrnosti žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku. Žalobcom vznesená námietka
premlčania nie je dôvodná, keď poukázal na ust. § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na

dátumy vystavenia všetkých troch faktúr, ktoré boli všetky fakturované na základe zmluvy. Zmluvne
dojednaná bola mesačná fakturácia, no v hrubom rozpore so zmluvným dojednaním boli všetky faktúry
vystavené za 2-týždňové obdobia, či ide na vrub žalobcu. Žalobca návrhom podaným na súde dňa
10.3.2015 uplatnil právo na zaplatenie odplaty podľa zmluvy a faktúry a v súlade s ust. § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba pre práva vyplývajúce aj z faktúr č.

8-6-2012 a č. 16-6-2012, nakoľko tak protinárok uplatnený žalovaným ako aj nárok uplatnený žalobcom
sa vzťahujú na tú istú zmluvu. Preto kompenzačná námietka špecifikovaný podaním žalobcu zo dňa
12.2.2020 a uplatnená krátkou cestou na pojednávaní dňa 14.2.2020 bola uplatnená včas, nakoľko
ak sa považuje za včas podaný nárok žalobcu, potom aj protinárok žalovaného nemožno v súlade s §
404 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za premlčaný. Na záver uviedol žalovaný, že namietajú

aj žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania. Žalovaný listom zo dňa 24.5.2012 vrátil žalobcovi
všetky tri faktúry z dôvodu, že fakturované sumy sa nezakladajú na skutočnosti a na reálne vykonaných
prácach, ktorý list žalobca prevzal dňa 25.5.2012. Podľa čl. III. ods. 6 zmluvy bol žalobca povinný
predložiť ku každej faktúre súpis skutočne vykonaných plnení a podľa ods. 7 žalovaný bol oprávnený
vrátiť faktúru a po dobu, počas ktorej bola u žalobcu, nebol v omeškaní s jej platením. Preto sa žalovaný

domnieva, že nárok žalobcu na úrok z omeškania nevznikol, nakoľko doposiaľ žalobca neopravil vadné
prílohy žiadnej z faktúr, pričom uvedená vadnosť sa plne potvrdila vykonaným dokazovaním a žalovaný
sa tak nemohol dostať do omeškania. Kompenzačná námietka žalovaného zo dňa 12.2.2020 smerovala
k započítaniu neúčelne vynaložených nákladov v sume 36.885,74 eur pri faktúrach č. 8-6-2012 a č.
16-6-2012protisume36.885,74eurzfaktúry.Okamihzapočítaniajestanovenýnadeňsplatnostifaktúry,

t.j. na deň 15.3.2021, kedy sa stretli vzájomné pohľadávky. V tento deň bezo zvyšku zanikli vzájomné
pohľadávky žalobcu a žalovaného a aj z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania
s úhradou úroku z omeškania uplatnenom v žalobnom návrhu.

35. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného

zo dňa 27.8.2020 uviedol, že pokiaľ sa týka námietky žalovaného o tom, že všetky tri faktúry obsahovali
plnenia,ktorénemoholžalobcaposkytnúť,takznovauvádza,žežalovanýuhradilprvédvevyššiefaktúry,
čím fakticky potvrdil ich správnosť, že naďalej zastávajú názor, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy
riadne plnil, avšak žalovaný odmieta zaplatiť aj napriek tomu, že ide o faktúru vystavenú rovnakým
spôsobom ako predošlé faktúry, ktoré boli zo strany žalovaného uhradené. K uvádzanej dohode medzi

žalovaným a žalobcom uviedol, že žiadne takáto dohoda neexistovala, ak by aj áno, mala by byť v
písomnej forme a tiež by musela byť odobrená veriteľským výborom, no z vyjadrenia správcu žalobcu je
zrejmé, že k žiadnej takejto dohode nedošlo a preto sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalovaného, že
žalobcanesplnilsvojučasťdohody.Ktvrdenémunepreukázaniuoposkytnutíplneniažalobcomvzmyslezmluvy odkázal žalobca na svoje skoršie vyjadrenia a na fakt, že v predmetnom období v meste Vranov
nad Topľou a jeho okolí bola kalamita, v dôsledku čoho bol vykonaný zo strany žalobcu väčší rozsah
prác ako počas priemerného zimného obdobia. Pokiaľ sa jedná o kompenzačnú námietku uviedol, že

pokiaľ žalovaný nárok žalobcu naďalej neuznáva, tak je nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke
ako ku vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP a v tejto súvislosti považovať za irelevantné tvrdenie
žalovaného, že ju použil len z opatrnosti pre prípad, ak by súd priznal nejaké plnenie a preto navrhuje,
aby súd na ňu neprihliadal.

36. Žalobca v prvotnom záverečnom zhrnutí, pred prvým rozhodnutím vo veci uviedol, že žalovaný
sa počas celého konania snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré bola vystavená faktúra boli
vykonané, no doposiaľ sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry napriek tomu, že boli
vystavené rovnakým spôsobom, za rovnaké práce, na základe rovnakých denných výkazov, pričom je
potrebné prihliadnuť, že v predmetnom období bola kalamitná situácia. Svedok F. uviedol, že si viedol
vlastnú evidenciu, ktorú použil na odkontrolovanie výkazov predložených mu žalobcom, ďalej uviedol,

že poznal sa aj s vodičmi, ktorí mu hlásili, čo bolo urobené ako aj skutočnosť, že bola kalamitná situácia,
a že kvôli kalamite robili autá aj 19, 20 hodín denne. Taktiež uviedol, že podpisoval len tie výkazy, ktoré
mu boli predložené od žalobcu, a ktoré súhlasili s jeho evidenciou. To, že nemá zmluvu, bolo vecou
žalovaného, keďže išlo o jeho zamestnanca, ktorého poveril kontrolou vykonaných prác, čo potvrdil aj
zástupca žalovaného J.. T.. Svedok J. taktiež potvrdil, že vo februári 2012 bola veľmi tuhá zima. Na

základe toho čo mu hlásili vodiči po vykonaní údržby spracoval denný výkaz, ktorý s pánom F. prešli
a fyzicky námatkovo jednotlivé úseky ciest, či údržbu skontrolovali a až keď to pán F. odsúhlasil bola
vystavená faktúra.

37. Po pojednávaní vykonanom po vrátení súdu na ďalšie konanie uviedol, že žalobca trvá na podanej

žalobe v celom rozsahu, žiada jej vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nárok bol
preukazovaný počas dlhého súdneho konania a rozsiahleho dokazovania. Majú za to, že argumentácia
žalovaného, čo sa týka nejakej dohody o započítavaní faktúr, tak táto nebola v súdnom konaní v žiadnom
prípade preukázaná, čo sa týka skutočne vykonaných úkonov zimnej údržby, tak poukazuje na to, že
z vykonaných dôkazov vyplýva, že v tomto období bola dokonca aj kalamitná situácia, čiže úkony sa

robili podľa jednotlivých vyúčtovaní, resp. jednotlivých príloh faktúr, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia.
Ohľadom ostatných argumentov odkázal na skoršie vyjadrenia.

38. Žalovaný v prvotnom záverečnom zhrnutí uviedol, že žalobca sa snaží preukázať kalamitnú
situáciu poukazovaním na úplne iné komunikácie, na ktorých sú poveternostné podmienky odlišné

od centra husto zastávaného mesta. Ďalej uviedol, že tvrdenia svedkov R. a F. boli nepresvedčivé,
neurčité a vádne. Išlo o nepriame svedectvo, nakoľko menovaní svedkovia sa fyzicky nezúčastnili pri
uskutočňovaní výkonov zimnej údržby. Nevedeli jednoznačne preukázať, ktoré dni vykonávali náhodnú
kontrolu, ak ju vôbec vykonali. Podstatným pre spor zostáva, že žalobca bol povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou, dodržiavať záväzné predpisy so znalosťou veci a konať vždy v súlade so

záujmami žalovaného. Tento imperatív žalobca nedodržal, denné výkazy nezachytávajú skutočný stav
a boli vystavené hrubo v rozpore s podmienkami zmluvy s možnosťami jednotlivých mechanizmov
a s meteorologickými záznamami. Denné výkazy sú produktom protiprávneho konania žalobcu,
ktorý nemôže zhojiť ani to, že svedok F. ich bez všetkého, bez znalosti veci podpísal. Až následne z
vadných denných výkazov sa vypracovali podklady pre fakturáciu a nakoniec na základe podkladov

bola vystavená faktúra, ktorá je preto takisto vadná. Skutočnosť, že žalobca počas konania nepredložil
relevantné listiny a dôkazy, je potrebné vykladať v jeho neprospech. Žalobca má odbornú starostlivosť,
tedajepovinnýarchivovaťvšetkydoklady,ktorénadobudolpočastrvaniazmluvnéhovzťahu založeného
zmluvou.Žalobcasíceuplatnilprávonazaplatenieodplaty,alenepreukázal,žebyriadnenaplnilpredmet
zmluvy a že konal v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Výkon práva, ktorý je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku nemôže používať právnu ochranu a nakoľko žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, navrhli žalobu zamietnuť. Tiež poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola
uzatvorená zmluva, v ktorej v čl. III je napísané akým spôsobom sa má dospieť k tej sume, ktorá by mala
byť fakturovaná. Celkovú sumu za prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet položiek podľa
tabuľky v uvedenej prílohe č. 3 tejto zmluvy. Je zrejme z prednesov, ktoré tu boli urobené a aj z tej

faktúry, ktorá tu bola doložená, že pánovi J. ako riaditeľovi alebo ako poverenému riaditeľovi správcom
konkurznej podstaty bola známa táto skutočnosť, že je tam volajaká príloha a podľa tejto prílohy sa snažil
aj fakturovať. Ďalšia vec, ktorá tu je, je že súčasťou každej faktúry musí byť súpis skutočne vykonaných
plnení, to čo stále rozporujú. To čo je prílohou tejto faktúry je vlastne zobratie si z prílohy, to čo mivyhovuje, to je, že mal sa urobiť posyp celých chodníkov, posyp celej dĺžky cesty alebo pluhovanie cesty,
pluhovanie chodníkov. Poukazovali na to, že technicky nie je možné, aby napríklad traktor odhrnul všetky
chodníky, ktoré sa nachádzajú v meste. Preto sú tu vlastne tri uvádzané tie mechanizmy, ktoré tu sú a to

je sypač, snežka a traktor. V prípade niektorých širších komunikácii alebo komunikácii je potrebný sypač,
pri tom keď sa sype sa zároveň aj pluhuje, čiže na takýto chodník nie je možné použiť tento sypač, pritom
na chodník je možné použiť len za určitých podmienok traktor, ktorý má závesnú radlicu a je tam možné
použiť snežku. Žalobca sa opiera o výkazy, ktoré tu podpisoval pán J.. F., no ako bolo preukázané tento
nepoznal túto zmluvu, on vychádzal z celkom iných parametrov, ktoré vlastne mu bolI predložené pánom

J. a takto odsúhlasoval. Čiže nemôžeme povedať, že tá položka, ktorá je uvedená v prílohe, bola aj
skutočne vykonaná, skutočne odkontrolovaná pánom J.. F.. Doložili do spisu dochádzkový spis, alebo
dochádzku pána J.. F., v ktorých dňoch sa vzdialil z pracoviska, podpísané sú všetky tieto vykonané
práce „ako vykonané práce“, ale nie je možné vykonané práce kontrolovať tak, keď bol osem hodín na
pracovisku. To, že tu prebehli určité rokovania ohľadom týchto troch faktúr je zrejmé, to potvrdil aj pán
primátor, potvrdil to tu aj pán správca konkurznej podstaty Q.. N., že to malo byť predmetom veriteľského

výboru, to nebolo preukázané, pretože nemáme túto pozvánku. Ďalšia vec, ktorá tu je, že tie dve faktúry
skutočne boli uhradené až po stretnutí pána primátora a pána Q.. N.. Opätovne žiadali v priebehu celého
konania, aby bola potvrdená reálnosť týchto vykonaných prác, no zo strany žalobcu nebol preukázaný
rozsah vykonaných prác. Nie je možné ustáliť ani spôsob akým by sa dospelo k tomu koľko týchto prác
bolo vykonaných, či to bolo vykonaných 10%, 20%, 30%. Predmetom tohoto sporu v užšom slova zmysle

je len jedna faktúra, ale z hľadiska toho, že tu sa vlastne jedná o komplex týchto troch faktúr, dali takéto
zhrnutie ku všetkým trom faktúram, kde preukazovali reálnosť resp. nereálnosť tohto plnenia. Toto sú
mestské komunikácie, ktoré majú iný štatút, ktoré obhospodáruje mesto a nie samosprávny kraj. Tie
niektoré dni ako boli uvedené podmienky v správe SHÚ nekorešpondujú s tým, že čo, kedy mal byť
vykonaný ten posyp a z toho dôvodu sa domnievajú, že tieto práce neboli skutočne vykonané tak ako

boli fakturované. To, že nebolo predložené žiadne iné doklady okrem tých, ktoré tu sú v spise zo strany
žalobcu považujú za to, že v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

39. V záverečnom prednese po ďalšom konaní uviedol, že svoje vyjadrenia dávali písomne, kde
rozporovali to, že toto plnenie, ktoré bolo faktúrované faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania,

poskytnuté nebolo. To, že bola kalamitná situácia, mohlo ovplyvniť túto faktúru, ale nemohlo to ovplyvniť
v takom rozsahu, aby sa pluhovalo vtedy, keď pluhovať sa nemalo, aby sa posypovalo vtedy, keď
sa posypovať nemalo. A presne vyšpecifikovali podľa jednotlivých dní, že kedy vlastne bol oprávnený
výjazd, kedy nebol oprávnený výjazd. Pokiaľ sa týka toho tvrdenia, že žiadna dohoda nebola, je
jasné, že žalovaný postupoval tak, že naozaj skutočne sa stretol so správcom konkurznej podstaty

predchádzajúcim a rokovania prebehli. Faktúry boli najprv vrátené a na základe vzájomného jednania
boli uhradené tieto dve prvé faktúry s tým, že vlastne by to malo obnášať aj tú sumu, ktorá bola
fakturovaná tou treťou faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania. Snažili sa vyčísliť tie neúčelné
náklady, ktoré boli akože prevedené podľa týchto jednotlivých faktúr a dospeli k záveru, že tam tá suma
tých fiktívnych nákladoch predchádzajúcich dvoch faktúr je ešte vyššia ako bola uplatnená pohľadávka

v rámci tohto konania. Pokiaľ sa týka fakturácie, fakturácia ako to povedal J.. F., mal v tom chaos,
pretože takto sa fakturácia nerobila, pretože nie je kontrolovateľná podľa toho, čo sa urobiť malo. Dal do
pozornosti, že keď napríklad napadal sneh, malo sa odhŕňať, takže podľa tých technických parametrov
jednotlivých strojov predsa nie je možné, aby s radlicou, ktorá má 2,5 metra, s traktorovou, odhŕňal
traktor chodníky v celom meste, keď chodníky niekde majú 1 meter, niekde majú ešte menej, čiže je

evidentné, že takéto výkony absolútne nemohli byť vykonané. Ďalej boli pomýlené tie jednotlivé veci,
ktoré sa týkajú fakturácie, ktoré boli podľa tých jednotlivých čísel, úkonov, položkovite, tie nezodpovedali
tomu, čo sa vykonávať malo. Z toho hľadiska nepreukázal žalobca, že došlo k takémuto plneniu,
jeho plnenie je fiktívne, započítali si v zmysle § 404, môžu si to započítať, pretože tento nárok nie je
premlčaný. Je preukázateľné, že boli nadsadené tieto výkony, výkony nezodpovedali skutočnosti a preto

sa domnievajú, že treba tento žalobný návrh zamietnuť. V prípade úspechu si uplatňujú trovy konania.

40. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej
časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibažestrany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia ( § 536 ods. 2, ods. 3 Obchodného
zákonníka ).

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

41. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie
ceny za zimnú údržbu vykonanú pre žalovaného v období od 15.2.2012 do 29.2.2012 na základe

zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom v zmysle §
536 Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah založený touto zmluvou v časti uplatneného nároku
sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo
majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy,
pričom pre platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o
určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy je aj dohoda o cene,

no na vznik a jej platnosť nie je podmienkou, aby sa zmluvné strany dohodli o výške ceny. K dohode
o cene na účely konkretizovania podstatnej náležitosti zmluvy môže dôjsť aj tým, že zmluvné strany
sa dohodnú na spôsobe určenia ceny, ktorý spôsob bude vhodný najmä v prípade, ak zmluvné strany
síce chcú uzavrieť zmluvu, ale nemajú dostatok poznatkov na dohodu o konkrétnej cene. Pri takomto
uzavretí dohody o cene, spôsob jej určenia by sa mal vyjadriť jednoznačne, aby prejav vôle zmluvných

strán vedela bez problémov určiť aj tretia osoba.

42. V zmysle § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

43. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo,
v dôsledku ktorého sa neposkytne ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým
obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z
obchodných záväzkov podmienka poctivého obchodného styku. Poctivý obchodný styk je v porovnaní
s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky v dôsledku ust. § 1 ods. 2 je

aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu.
Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje v tom, že táto sankcia nebýva tak
dôrazne uplatňovaná ako vo všeobecnom práve občianskom, naopak aj pri rozpore so zákonom sa
hľadajúriešenia,ktoréakcentujúprincípprávnejistoty.Porušenierovnováhyúčastníkovprostredníctvom
zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán sa obvykle považuje za to kritérium,

uplatnením ktorého sa účastníci sporu dožadujú ochrany pred súdom a navrhujú neposkytnutie súdnej
ochrany.

44. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či
noriem vyjadrených v pojem dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správanie, ktorých dodržiavanie v

obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia
a zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v o obchodných vzťahoch.

45. Teda sporným v tejto právnej veci nie je, žeby žalobca nevykonal zimnú údržbu pre žalovaného na
základe zmluvy, ale sporným zostáva rozsah tejto údržby, jej reálny výkon a na to sa viažuca cena za

údržbu uplatnená faktúrou.

46. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že údržba a práce boli vykonané tak, ako boli uvedené v
denných výkazoch, ktoré boli prílohou faktúry a boli vyhotovené v zmysle zmluvy, poukázal tiež na to, že
p. F., vtedajší zamestnanec žalovaného poverený touto činnosťou si viedol aj vlastnú evidenciu, ktorú

používal na odkontrolovanie výkazov predložených žalobcom.

47. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danej veci pri účtovaní predmetnou faktúrou išlo podľa
ich názoru o obchodné zvyklosti. Vtedajší riaditeľ žalobcu, svedok p. J. potvrdil, že bol zamestnancom
od októbra 2011, kedy po svojom príchode zaviedol nový spôsob účtovania, so starým spôsobom sa

neoboznámil, nakoľko na to ani nemal dôvod, rozhodol, že sa bude účtovať týmto spôsobom a sám aj
výkazy vyhotovoval, ktoré následne mali byť podľa jeho udania odobrené aj p. F., pričom sa jednalo sa
celkovo vzhľadom na všetky tri faktúry, o fakturáciu za obdobie cca 2 mesiacov.48. Tvrdenia svedka F. ako aj J. o tom, že výkazy odzrkadľovali skutočný výkon prác vykonaných počas
zimnej údržby sú však v zjavnom rozpore so skutočnosťami prezentovanými žalovaným v priebehu
konania, kde tento podrobne s ohľadom na klimatické podmienky tak ako ich zabezpečil a predložil

aj súdu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v rozhodnom období ako aj s poukazom na
osobitosťmestaakozastavanéhoúzemia,akoajvzhľadomnadruh,početaspôsobprácemechanizmov
podieľajúcich sa na zimnej údržbe a v neposlednom rade aj na pasportizáciu ciest a chodníkov v
správe žalovaného, preukázal, že je nelogické, že ak žalobca uviedol pri tej ktorej položke vykonanej
údržby v zmysle zmluvy počet opakovaní, ktoré opakovanie zahŕňalo v zmysle zmluvy celú výmeru ciest

( 357.979,27 m2 ) či chodníkov ( 139.545,97 m2 ), toto bolo reálne nemožné.

49. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpovede vodičov mechanizmov, ktorý sa vyjadrovali aj k
možnosti skutočného výkonu toho ktorého mechanizmu, keď napr. svedok Š. M. uviedol, že nemohol on
celý Vranov posypať a pluhovať, vykonať prácu v rozsahu 300 km nemohol, nakoľko toľko sa ani nedá
urobiť. Svedok Q. F., ktorý obsluhoval mechanizmus KTO 150, uviedol, že ak by mal pracovať 25 hodín,

tak musel mať pri sebe cisternu, pretože honka potrebuje na prácu 15 litrov nafty na 1 hodinu, že je to
veľkýmechanizmus,vmestehonebolomožnévôbecpoužiťaaksapoužilnaúsekuČemerné-Lomnica,
pri odpratávaní závejov, tak to boli možno nejaké 3-4 hodiny. Svedok W. K. taktiež k možnosti rozsahu
prác uplatnených žalobcom uviedol, že on ako vodič s jemu prideleným vozidlom nevedel vykonať práce
na 150-160 km, to sa nedalo urobiť, k pluhovaniu a posypu uviedol, že tie sa robia súčasne, vpredu je

pluh a vzadu posyp. Za zmenu by posyp trikrát nerobil, lebo ak sa ešte pluhuje, je to zbytočné, preto
vykonať 3-krát pluhovanie v jeden deň by bolo možné, ak by snežilo, ale posyp by sa urobil, až keby
prestalo snežiť. Vodič traktora Horal V. Č. taktiež uviedol, že pluhoval len svoju trasu, výnimočne aj
ak bolo potrebné niečo prečistiť, no nebolo reálne, aby traktor vykonal 60 km, čo by predstavovalo
pluhovanie na všetkých komunikáciách v meste.

50. Podľa názoru súdu nie je možné sa potom po zistení týchto jednoducho logicky overiteľných zistení
stotožniť v ďalšom s tvrdením žalobcu a bez akejkoľvek kritiky prijať argumentáciu žalobcu, že účtované
bolo podľa zmluvy, že žalovaný dve z troch faktúr uhradil. Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že
fakturácie za obdobie január až február 2012, teda aj tie, ktoré nároky nie sú predmetom konania, boli

žalovaným spochybnené a že boli vykonané určité kroky ohľadom usporiadania vzájomných záväzkov
účastníkov konania, dokonca sám svedok p. F. uviedol, že ho kontaktoval prednosta mestského úradu
žalovaného, že sumy sú vysoké, taktiež aj samotní zástupcovia účastníkov ako aj svedkovia či už
priamo alebo aspoň uvedením vedomosti potvrdili, že fakturácia žalobcu a nárok na zaplatenie súm
boli predmetom rôznych rokovaní, aj keď súd musí konštatovať tak ako aj samotné strany, že bez

akéhokoľvek písomného výstupu.

51. Čo sa týka ďalšej tvrdenej skutočnosti, že výkazy, na základe ktorých bola suma fakturovaná, boli
podpísané p. F., vtedajším zamestnancom žalovaného, v ktorého pracovnej náplni bolo vykonávanie
tejto činnosti, tu súd poukazuje na vyjadrenie samotného svedka, že takúto činnosť vykonával prvýkrát,

no zmluvou nedisponoval a aj keď tvrdil, že si údaje uvedené na výkazoch kontroloval podľa vlastnej
evidencie, ťažko sa stotožniť s tým, že mohol odsúhlasiť rozsah prác, nakoľko sám uviedol, že mu nebolo
ani pracovníčkou žalobcu ani nikým iným vysvetlené čo znamenajú údaje uvedené vo výkazoch, a teda
možno predpokladať, tak ako to uviedol aj svedok B., že nevedel čo znamenali a tak podľa súdu nemohol
odobriť, že niečo bolo vykonané, keď jednotlivým položkám nerozumel a zmluvu nemal, teda nemohol

vôbec tušiť, aký rozsah prác odobruje podpisom, ktorý bol následne aj účtovaný, čo však nevylučuje,
nakoľko to nie sporné, keďže údržba bola vykonávaná, že údaje jeho evidencie mohli pokrývať len
časť tých údajov, ktoré boli taktiež uvedené v denných výkazoch vyhotovených pracovníkom žalobcu -
svedkom J., no dôsledky ďalších vo výkazoch uvedených položiek v zmysle zmluvy mohli a ako súd už
uviedol aj vyššie podstatne menili rozsah údržby, ktorá bola v konečnom dôsledku účtovaná. Taktiež sa

súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočne nebolo fyzicky možné odkontrolovať celý rozsah
vykonanej údržby a to aj vzhľadom na výpis dochádzky svedka v predmetnom období, keď v niektoré
dni podľa výpisu neopustil svoje pracovisko na mestskom úrade ako aj vzhľadom na dĺžku komunikáciu.
Aj vodiči mechanizmov zhodne uviedli, že osobu p. F. registrujú až z obdobia jarnej údržby, v rozhodnom
čase im porácu určoval, pokyny na údržbu zadával p. V. od správcu.

52. Teda súd sa nestotožňuje v celom rozsahu s tvrdením žalobcu, že bolo chybou žalovaného ako si
zabezpečil odobrovanie, resp. podpisovanie výkazov, keď má za to, že naozaj bolo aj úlohou žalovaného
nielen ako účastníka záväzkového vzťahu z predmetnej zmluvy ale aj ako zamestnávateľa svedka p. F.,v tejto veci postupovať starostlivo, odborne a tak, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom či až súdnym
sporom, no na druhej strane nemožno podľa súdu prijať taký záver, že týmto konaním povereného
zamestnanca žalovaného žalobcom nadobudnuté nároky ako ich uplatnil možno bez ďalšieho priznať,

kde súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka.

53.Vneposlednomradesúdpoukazujeajnato,žežalobcanapriekvýzvežalovanéhoasúdunepredložil
žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné výkony ním tvrdené tak ako mali byť jednotlivými
mechanizmami vykonané a teda z ktorých by bolo zrejmé, ktorým mechanizmom, ktorá časť mesta alebo

na ktorej bola údržba vykonaná s odôvodnením, že takýmito listinami nedisponuje.

54. No na druhej strane svedok Š. M. výslovne uviedol, že keď vykonali prácu, tak to, čo urobili, zapísali
dotzv.stazky,tedasazapísalo,čosarobilo,odktorejdoktorej,koľkokilometrov,prípadne,ajkeďnevieči
aj v roku 2012, aj koľko materiálu sa použilo. Rovnako svedok Q. F. uviedol, že keď im D. V. dával pokyny
na prácu, tak im vydával aj príkaz na jazdu, tzv. stazku. Svedok W. K. taktiež uviedol, že v súvislosti

s výkonom jeho vozidlom sa vypisoval záznam o prevádzke vozidla, tzv. stazka, na jednu zhruba päť
výjazdov s uvedením dňa, miesta, času, kilometrov, prípadne aj motohodín, ktoré ak boli súčasťou
vozidla počítali prevádzkové hodiny tohto vozidla. Oni ako vodiči robili len tieto výkazy jázd. Tieto stazky
potom odovzdávali p. V.. Tieto skutočnosti o vypisovaní výkazov jázd vozidla a o ich odovzdávaní p.
V. potvrdil aj svedok V. Č.. Práve tieto listiny - tzv. stazky by však boli veľmi dôveryhodným zdrojom

údajov o rozsahu vykonanej zimnej údržby predmetnými mechanizmami a to nielen pravdepodobného,
o ktorom pojednával vo svojom rozhodnutí krajský súd, ale skutočného, reálneho v takom rozsahu, aby
bolo možné nárok uplatnený žalobcom z faktúry posúdiť.

55. Teda žalobca napriek skutočnosti, že nárok uplatňovaný v tomto konaní bol sporný od samého

počiatku jeho vzniku, keďže žalovaný odmietal faktúru uhradiť a v konečnom dôsledku k úhrade
ostatných dvoch faktúr pristúpil s prísľubom storna faktúry, z ktorej nárok je predmetom tohto
konania, napriek tomu, že prebiehali rôzne rokovania, žalobca zrejme disponoval tzv. stazkami,
ktorých vystavovanie potvrdili všetci vodiči mechanizmov vykonávajúcich zimnú údržbu, no zrejme
nezodpovedným prístupom spôsobil, že takéto listiny nie sú k dispozícii, teda také ako ich popísal aj

svedok p. B., z ktorých by bol zrejmý začiatok úkonu, koniec úkonu a počet ubehnutých kilometrov, teda
záznamy o prevádzke nákladného motorového vozidla a v akom rozsahu ich podľa tvrdení svedkov títo
aj mali vystavovať ako vodiči predmetných mechanizmov.

56.Zaneúčelnésúdpovažovalprípadnézisťovaniapredmeturokovaniaveriteľskéhovýboružalobcu,na

ktorom mali byť údajne prerokované otázky ohľadom spornosti predmetnej faktúry ako aj ďalších dvoch
súvisiacich faktúr, nakoľko tieto nakoniec neboli uznášaniaschopné a taktiež by žalobca ako správca
konkurznej podstaty asi len ťažko presvedčil veriteľov o nedôvodnosti, resp. čiastočnej dôvodnosti
nárokov, keď predmetná suma v prípade jej nadobudnutia by patrila do konkurznej podstaty, z ktorej sú
uspokojované nároky veriteľov.

57. Súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou

za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

58. Obsah pojmu „bremeno, resp. povinnosť tvrdenia“ a „dôkazné bremeno“ podal Najvyšší súd SR
okrem iného v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. 9. 2010 nasledovne: „V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník

konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodumuselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej
O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).“

59. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

60. Ak teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy uvedenej vo faktúre na základe zmluvy, pričom
skutočnosť, že zmluva uzavretá bola spornou nie je, bolo úlohou žalobcu preukázať, že na základe

zmluvy poskytol žalovanému ním tvrdené plnenie vo forme výkonov zimnej údržby, no žalobca napriek
tomu, že svedkovia potvrdili existenciu záznamov o prevádzke predmetných motorových vozidiel, tzv.
Stazky, tieto súdu nepredložil a svoj nárok oprel len o výkazy, o reálnosti ktorých výkonov v nich
uvedených sú vážne pochybnosti tak ako sa tým súd zaoberal vyššie, preto má súd za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno.

61. Súd má tiež za to, že také konanie žalobcu, ktorým bola vystavená faktúra č. 21-6-2012 na základe
denných výkazov a v nich uvedených podkladov pre fakturáciu v zmysle prílohy č. 3 zmluvy, keď
bez ďalšieho bol uvedený počet opakovaní a tým aj rozsah prác, ktorý ako súd uviedol vyššie reálne
nemohol byť vykonaný, ktorý výkaz a v ňom uvedené výkony sa stali podkladom pre určenie žalobcom

uplatňovanej sumy vo vzťahu k žalovanému na základe zmluvy po odsúhlasení a opatrení podpisom p.
F. ako zodpovedným zamestnancom žalovaného, podľa všetkého nie odborne spôsobilým na posúdenie
uvedených skutočnosti, nie je súpisom skutočne vykonaných plnení tak ako predpokladalo ust. bodu 6.
Čl. III. zmluvy a ak žalobca, resp. vtedy jeho zodpovedný zamestnanec bez ďalšieho nekriticky uplatnili
spôsob účtovania čisto formalisticky bez reálneho podkladu, oboznámenia sa s reálnymi výkonmi

mechanizmov použitých na vykonanie údržby, stavu, rozlohy ciest a chodníkov, na ktorých bola údržba
vykonávaná a za súčasného konštatovania o neexistencii listín, ktoré by preukázali skutočný výkon toho
ktorého vozidla ako aj súčasného konštatovania, že predsa zodpovedným pracovníkom žalovaného boli
tieto výkazy podpísané a odobrené, ktorý záver v neposlednom rade možno vyvodiť aj zo skutočností
zistených z výpovedi svedkov - vodičov predmetných mechanizmov, ktorý zhodne uviedli, že osobu p. F.

si s obdobím zimnej údržby nespájajú, tento začal k nim chodievať, až keď začala jarná údržba, že teda
žalobcom uplatnený nárok z takéhoto titulu je výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ktorý v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nepožíva ochranu.

62. Teda je nepochybné, že zimná údržba v predmetnom období, ktorej nárok je faktúrou uplatňovaný,

určite vykonaná bola, v konečnom dôsledku to nespochybňuje ani žalovaný, no v akom rozsahu, tu už
bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý ak by riadne vykonával činnosť a uchovával doklady
- záznamy o prevádzke vozidla, ktorých existenciu jednoznačne všetci vodiči mechanizmov potvrdili,
tak by dokázal preukázať pred súdom rozsah plnenia poskytnutého žalovanému a tým aj preukázať
nárok na peňažné plnenie zo zmluvy. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol ( dôkazmi nebolo jeho

tvrdenie preukázané), preto ho postihli nepriaznivé procesné dôsledky a teda neúspech v spore a súdu
nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.63. Keďže súd žalobu zamietol pri konštatovaní, že žalobca nepreukázal ním tvrdený nárok na plnenie
zo zmluvy, nerozhodoval v ďalšom o kompenzačnej námietke žalovaného, resp. ako o vzájomnej žalobe,
ako ju navrhol posúdiť žalobca a ani v tejto súvislosti žalobcom vznesenou námietkou premlčania.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhradetrovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci(§396ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku).

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu, pričom žalovaný mal
v konaní plný úspech, keď súd žalobu zamietol, preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
V rozhodnutí o výške náhrady trov konania rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania.

66. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.