Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117245617
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6117245617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: AUTODIELYBB s.r.o.,
Kremnička 79, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 572 651, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 3.477,87 eur s príslušenstvom a o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.27Cb/181/2018-96zodňa31.07.2019,takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/181/2018-96 zo dňa
31.07.2019 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu vo výške 2.608,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2.608,40 eur odo dňa 07.07.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 869,47

eur od 07.07.2017 do 27.11.2017 a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku
II. súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 869,47 eur zastavil a vo výroku III. žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
09.11.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 3.477,87 eur spolu s príslušenstvom a priznania nároku
na náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 04.07.2013 uzatvorili strany poistnú zmluvu č. 6575737860

(číslo návrhu poistnej zmluvy 57101854671), ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového
vozidla žalobcu ŠKODA Superb, EČ: H. (ďalej aj „MV“). V čase od 22.15 hod. dňa 23.03.2017 do
6.00 hod. nasledujúceho dňa 24.03.2017 došlo v Trenčianskej Turej k poistnej udalosti, pri ktorej bolo
poistené motorové vozidlo odcudzené. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.06.2017 (ďalej len
„Oznámenie“) žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 21.06.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, v
dôsledku čoho mu poskytol poistné plnenie vo výške 5.216,80 eur. Podľa Oznámenia žalovaný výšku
poskytnutého poistného plnenia určil tak, že všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na sumu 9.152,29

eur a túto sumu znížil o 3.660,92 eur (40%) z dôvodu nesplnenia si povinnosti poisteného (vozidlo
nebolo vybavené predpísaným spôsobom zabezpečenia v zmysle zmluvných dojednaní a ponechanie
dokladov malý technický preukaz vo vozidle) a o spoluúčasť vo výške 274,57 eur. Žalobca v návrhu
uviedol, že žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie a spôsob likvidácie poistnej udalosti považujeza nesprávny. K zníženiu poistného plnenia z dôvodu ponechania dokladov v MV uviedol, že v zmysle
kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre oprávnenosť poisťovne znížiť
poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti poisteného, ale na to, aby poisťovňa mohla

v konkrétnom prípade pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, musí poisťovňa preukázať, že medzi
vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť. Je teda povinnosťou poisťovne
hodnoverne (napr. predložením listinných dôkazov) preukázať (a to nie len v hypotetickej rovine),
že ponechanie dokladov vo vozidle malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie
rozsahujejnásledkov,t.j.porušeniepovinnostimalorozhodujúcivýznamspomedzipríčin,ktoréspôsobili

vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. V opačnom prípade je zníženie poistného
plnenia za ponechanie technického preukazu vo vozidle neoprávnené. Poukázal na rovnaký záver,
ku ktorému dospela teória (napr. Fekete, 1.: Občiansky zákonník 1+2. Veľký komentár. Eurokódex.
2011. str. 2383, 2384) i súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
1Cdo/152/2009). V súvislosti s oprávnenosťou zníženia poistného plnenia poukázal žalobca napr. aj na
právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/223/2016 zo dňa 20.12.2016, Okresného

súdu Žilina spis. zn. 20Cb/160/2011, 4C/320/2014, 10Cb/304/2014, Okresného súdu Pezinok spis.
zn. 37C/190/2014, Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 8Cb/25/2014, Okresného súdu Michalovce
spis. zn. 10C/36/2012 ... atď., vydané v sporoch, ktorých predmetom bolo zníženie poistného plnenia
z dôvodu ponechania dokladov v motorovom vozidle alebo nezabezpečenia vozidla alarmom, podľa
ktorých je zníženie poistného plnenia z uvedených dôvodov neoprávnené. Spísaním návrhu poistnej

zmluvy,obhliadkoupoisťovanéhovozidlaanáslednýmuzatvorenímpoistnejzmluvynazákladedokladov
o poisťovanom vozidle, ktoré boli predložené zástupcovi poisťovne, žalovaný ako poisťovateľ získal
informácie o výbave vozidla, zabezpečení vozidla a ďalších náležitostiach dôležitých pre uzatvorenie
poistnej zmluvy, a preto je podľa žalobcu nepochybné, že mal vedomosť o spôsobe a rozsahu
zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži (chýbajúci autoalarm alebo mechanické zabezpečenie).

Ak došlo k uzavretiu poistnej zmluvy pri takejto vedomosti o spôsobe zabezpečenia motorového vozidla,
tak je potrebné poistnú zmluvu akceptovať so všetkými jej právnymi dôsledkami, ako aj nárokmi z
nej vyplývajúcimi (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.05.2013 spis. zn. 13Cob/36/2013). Ak
žalovaný za takýchto skutkových okolností uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, došlo tak k zmene
poistných podmienok a zabezpečenie motorového vozidla žalobcu bolo pre potreby poistnej zmluvy

dostatočné. Takýmto postupom sa podľa žalobcu zmluvné strany odklonili od poistných podmienok, a
to v prospech poisteného v zmysle ustanovenia § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neakceptovanie
vyššie uvedeného záveru by bolo v rozpore s ustanovením čl. VII bod 8 Zmluvných dojednaní ako i
čl. VII bod 9 Zmluvných dojednaní (ďalej aj „ZD“), v zmysle ktorých je potrebné vykonať inštaláciu a
aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami pred dojednaním poistenia a zariadenia mať funkčné

počas celej doby trvania poistnej zmluvy. Vozidlo žalobcu teda už v čase vstupu do poistenia, nespĺňalo
podmienku upravenú v čl. VII bod. 8 a 9 ZD, aj napriek tomu žalovaný so žalobcom uzatvoril poistnú
zmluvu. Ak by žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy postupoval dôsledne podľa svojich zmluvných
dojednaní, nemal uzavrieť poistnú zmluvu pre nesplnenie ním požadovaných podmienok zabezpečenia
vozidla. Ak však aj napriek uvedenému došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, tak jednoznačne došlo

medzi zmluvnými stranami k odkloneniu od poistných podmienok, a to v prospech žalobcu v zmysle
ustanovenia § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda zabezpečenie poisteného vozidla žalobcu
bolo pre účely predmetnej poistnej zmluvy dostatočné. Odhliadnuc od uvedeného mal žalobca za to,
že v zmysle kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (a teda aj ustanovenia čl. VII ods. 11 ZD) pre
oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti poisteného,

ale poisťovňa musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná
súvislosť. Žalobca ďalej poukazujúc na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalovaný
oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 21.06.2017, preto lehota na poskytnutie
poistnéhoplneniauplynuladňa06.07.2017,t.j.žalovanýjeod07.07.2017vomeškanísosplnenímsvojej
povinnosti. Výška nároku uplatňovaného žalobcom (3.477,87 eur) predstavuje sumu, o ktorú žalovaný

neoprávnene znížil poistné plnenie a to po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti. Súd prvej inštancie v
odôvodnení dodal, že z dôvodu čiastočného zaplatenia vo výške 869,47 eur po podaní žaloby, žalobca
žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu

o havarijnom poistení (čo nebolo ani sporné), pričom v čase od 23.03.2017 do 24.03.2017 došlo
ku krádeži motorového vozidla Škoda Superb, EČ: H., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti
platne poistené zmluvou pre havarijné poistenie uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.06.2017, ako vyplynulo z oznámenia o poskytnutí poistnéhoplnenia zo dňa 22.06.2017 a celkovo pred podaním žaloby na súd krátil poistné plnenie poskytované
žalovanému o 3.660,92 eur z dôvodu ponechania malého technického preukazu v ukradnutom vozidle
a z dôvodu nedostatočného zabezpečenia vozidla predpísaným spôsobom podľa zmluvných dojednaní.

Dohodnutú spoluúčasť v prípade poistnej udalosti považoval súd prvej inštancie medzi stranami za
nespornú vo výške 5%. Žalovaný tak poskytol žalobcovi poistné plnenie z havarijného poistenia vo výške
5.216,80 eur a po podaní žaloby na súd vo výške 869,47 eur. Žalovaný krátil poistné plnenie žalobcovi
z dôvodu ponechania malého technického preukazu vo vozidle, pričom po podaní žaloby tento postup
prehodnotilaupustilodkráteniapoistnéhoplneniavrozsahu869,47eur,pričomuvedenépoistnéplnenie

žalobcovi zaplatil dňa 27.11.2017. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti žalobcom, súd prvej
inštancie konanie v časti zaplatenia istiny 869,47 eur s poukazom na § 145 ods. 2 CSP zastavil. Ako
sporný ďalej považoval nárok žalobcu na zaplatenie 2.608,40 eur s príslušenstvom.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukazujúc na § 89, ods. 1, 2, 3, § 91, § 191 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 797 ods. 3, § 799 ods. 1, 2, 3, § 809 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka uzavrel, že krátenie nároku na
poistné plnenie z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového vozidla ako aj ponechania malého
technického preukazu vo vozidle je neoprávnené. Zo záznamu o obhliadke vozidla zo dňa 08.07.2013
mal súd prvej inštancie za preukázané, že poistené motorové vozidlo Škoda Superb bolo obhliadnuté

technikom Slovexperty, t.j. odborne spôsobilou osobou na účely uzatvorenia zmluvy pre havarijné
poistenie so začiatkom poistenia podľa poistky číslo 6575737860 odo dňa 08.07.2013. Z uvedeného
súdu vyplynulo, že žalovaný bol pri uzatváraní poistnej zmluvy oboznámený so stavom motorového
vozidla,t.j.akceptovalužnamontovanézabezpečeniemotorovéhovozidla,t.j.vtejtočastidošlokzmene
zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie eurokasko, čl. VII ods. 1 písm. b), preto nebolo možné

konštatovať na strane žalobcu porušenie zmluvných povinností a následne právo žalovaného krátiť
poistné plnenie z tohto dôvodu. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť medzi zabezpečením motorového vozidla
proti krádeži a krádežou vozidla, žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že namontované
zabezpečenie v Škode Superb malo vplyv na to, že ku krádeži vozidla došlo, alebo že došlo k vzniku
škody vo väčšom rozsahu, ani že také zabezpečenie vozidla proti krádeži je porušením povinností na

strane žalobcu. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie taktiež nepreukázal, že správanie žalobcu prispelo
ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, resp. nepreukázal ani porušenie
povinnostížalobcumuvyplývajúcichzpoistenejzmluvyvznenízmluvnýchdojednaníalebozustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré kogentne upravujú poistné vzťahy. Na základe uvedeného dospel k
názoru, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného z dôvodu podľa žalovaného zabezpečenia

vozidla proti krádeži v rozpore s poistnou zmluvou, je neoprávnené, pretože zo strany žalobcu nedošlo
k porušeniu povinností, ktoré by oprávňovalo žalovaného poistné plnenie krátiť v súlade s poistnou
zmluvou, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie alebo v zmysle ustanovenia § 809 a §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 9.152,29 eur považoval
súd za nespornú. Výšku poistného plnenia vypočítal tak, že od sumy zodpovedajúcej hodnote vozidla

odpočítal spoluúčasť 5% vo výške 457,61 eur = 8 694,68 eur - 5216,8 eur - 869,47 eur = 2608,41 eur,
t.j. odpočítal aj sumy zodpovedajúce realizovaným platbám poistného plnenia a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi po zaokr. istinu 2.608,40 eur.

5. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nedostatku zastúpenia na strane žalobcu, súd prvej

inštancie uviedol, že vychádzajúc z judikatúry (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 5Co/267/2018,
Krajského súdu v Žiline 9Co/93/2019) bola žaloba na súd podaná už priamo advokátskou kanceláriou,
ako osobou odborne spôsobilou na podanie žaloby. Spoločnosť InHelp s.r.o. žalobcu zastupovala iba v
mimosúdnom konaní, ako to vyplýva z udeleného splnomocnenia s tým, že bola oprávnená splnomocniť
advokátsku kanceláriu na zastupovanie v súdnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že

pred súdnym konaním nie je možné sa dať zastúpiť treťou osobou, t.j. InHelp s.r.o. Zvoleným zástupcom
na zastupovanie v tomto súdnom konaní je teda podľa súdu prvej inštancie advokátska kancelária, ktorá
následne do súdneho spisu založila aj splnomocnenie udelené priamo žalobcom.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne

z dlžnej sumy od 07.07.2017, t.j. po uplynutí lehoty 15 dní na plnenie odo dňa skončenia vyšetrenia
poistnej udalosti v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 365, § 369 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Keďže poistné plnenie 869,47
eur bolo žalobcovi zaplatené dňa 27.11.2017, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenieúrokov z omeškania do zaplatenia, t.j. 27.11.2017. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti
istiny 869,47 eur a v zmysle § 262 ods. 1 CSP s tým, že vo zvyšnej časti mal žalobca plný úspech

v konaní.

7. Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku I. a III. v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Mal za to,
že rozsudok je nesprávny, nezákonný, arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a

trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery,
avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie
veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil.
Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo
v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie
základných práv a slobôd. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca odôvodňoval svoj uplatňovaný nárok

skutočnosťou, že v čase od 22.15 hod. do 6.00 hod. dňa 23.03.2017 (24.03.2017) došlo v Trenčianskej
Turej k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poistené motorové vozidlo žalobcu ŠKODA SUPERB, EČV:
H. odcudzené. Poukázal pritom na ustanovenie článku VII ods. 1 písm. b) Zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie EUROKASKO, v zmysle ktorých: „Poistený je povinný zabezpečiť MV proti krádeži,
okrem riadne uzamknutého MV, minimálne v nasledovnom rozsahu: vo východiskovej hodnote (novej

hodnote) spolu s doplnkovou výbavou od 20.000 EUR do 50.000 EUR jednou z nasledovných možností:
- buď autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom v kombinácii s imobilizérom v
kľúči, alebo
- imobilizérom v kombinácii s mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom, alebo
karosériou MV typu Construck, Mul.T-Lock, Dfend-Lock a pod.“ Žalovaný zopakoval, že žalobca v rámci

predmetného súdneho konania predložil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.06.2017 (ďalej len
„Oznámenie 1“), v zmysle ktorého bol informovaný o ukončení šetrenia škodovej udalosti a o výpočte
výšky poistného plnenia v sume 5.216,80 eur. Súčasťou Oznámenia 1, bolo zapracované aj vyjadrenie
likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vozidlo nebolo vybavené predpísaným spôsobom zabezpečenia v
zmysle zmluvných dojednaní a ponechanie dokladov malý technický preukaz (osvedčenie o evidencii)

vo vozidle. Poisťovňa si uplatňuje zníženie poistného plnenia z dôvodu nesplnenia si povinnosti
poisteného.“ Žalovaný uviedol, že v zmysle doručenej Výzvy zo dňa 01.02.2017 došlo z jeho strany k
opätovnému prešetreniu škodovej udalosti viažucej sa k MV a k prehodnoteniu poskytnutého plnenia
zo strany žalovaného, v dôsledku čoho žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.11.2017
oznámil žalobcovi opätovné ukončenie šetrenia škodovej udalosti v zmysle doručenej Výzvy, súčasťou

ktorého bol výpočet (dolikvidácie) výšky plnenia v sume 869,47 eur (ďalej len „Oznámenie 2“). Súčasťou
Oznámenia 2, bolo tiež vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, v ktorom žalovaný uviedol,
že realizuje dolikvidáciu za zníženie plnenia - ponechanie malého TP vo vozidle, avšak na znížení
poistného plnenia za nedostatočné zabezpečenie vozidla predpísaným spôsobom podľa zmluvných
dojednaní naďalej trvá. Na základe uvedeného Oznámenia 2 žalovaný poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 869,47 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatňovaného nároku, ktorý v
zmysle Oznámenia 2 bol zo strany žalovaného aj po vykonanom prešetrení predmetnej poistnej udalosti
vyhodnotený ako dôvodne znížený, žalovaný poukázal na článok VII. ods. 1 písm. b) ZD, z ktorého
vyplýva že motorové vozidlá musia disponovať určitou kombináciou v ňom uvádzaných zabezpečení,
ktoré však motorové vozidlo žalobcu (ktorého hodnota ako nového bola vo výške 33.230 eur) nemalo. S

poukazom na to žalovaný považoval poskytnutú výšku poistného plnenia za preukázanú a dostatočne
zdôvodnenú.

8. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal
so zastúpením žalobcu v súdnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v súdnom konaní

zastúpený spoločnosťou InHelp s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 47 652
420 (ďalej len „InHelp“) na základe Plnomocenstva, ktorá následne na základe Splnomocnenia
(ďalej len „Splnomocnenie“) ďalej splnomocnila Advokátsku kanceláriu Hagara-Hagarová, s. r. o. so
sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 (ďalej len „Advokátska kancelária“).
Poukazujúc na ustanovenie § 89 ods. 1 CSP mal žalovaný za to, že spoločnosť InHelp sa ako zvolený

zástupca žalobcu nemohla dať ďalej zastúpiť Advokátskou kanceláriou. Splnomocnenie udelené (a
podpísané) spoločnosťou InHelp ako splnomocniteľom Advokátskej kancelárii je v zjavnom rozpore s
ustanovením § 89 ods. 1 CSP. Pritom žalobu vo vedenom súdnom konaní podávala za žalobcu práve
Advokátska kancelária. V prípade Plnomocenstva sa z hľadiska jeho obsahu zjavne nejedná výlučneo hmotnoprávne plnomocenstvo. Predmetom Plnomocenstva totiž bolo inter alia splnomocnenie na
neobmedzené zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch potrebných na uplatnenie a vymoženie
nárokov, ako aj zastupovanie pred všetkými orgánmi štátnej a verejnej správy ako aj inými subjektmi.

Splnomocnenie udelené Advokátskej kancelárii je preto podľa žalovaného neplatným právnym úkonom.
Následné udelenie splnomocnenia Advokátskej kancelárii priamo žalobcom (a jeho založenie do
súdneho spisu) na uvedenej konštatácii nič nemení, keďže ním nedošlo ku konvalidácii všetkých
predchádzajúcich právnych úkonov realizovaných Advokátskou kanceláriou. Dôsledkom neplatnosti
Splnomocnenia je podľa názoru žalovaného daná absencia procesných podmienok vedeného konania,

keďžežalobcabyvtakomtoprípadepodávalžalobubezexistencieplatnéhopísomnéhosplnomocnenia.
S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

9. Písomným podaním zo dňa 31.01.2020 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorý sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré považoval

za presvedčivé s tým, že súd prvej inštancie v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd taktiež dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho záveru. Žalobca poukázal na
ustanovenie § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri právnom úkone sa možno

dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Žalobca udelil
spoločnosti InHelp plnomocenstvo, zmysle ktorého bola spoločnosť InHelp oprávnená zastupovať
žalobcu v rámci mimosúdneho uplatňovania nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti
zo dňa 24.09.2017, pričom v prípade potreby uplatnenia nároku prostredníctvom súdu bola spoločnosť

InHelp výslovne splnomocnená na „Uzatvorenie i ukončenie zmluvy o poskytnutí právnych služieb s
advokátom vrátane výberu advokáta, podpis a odvolanie plnomocenstva na právne zastupovanie pri
všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nárokov pre advokáta vybraného splnomocnencom, a to v
rozsahu tohto plnomocenstva.“ Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že nie je všeobecne záväzným
právnym predpisom zakázané splnomocniť advokáta prostredníctvom zástupcu (§ 31 ods. 1 OZ),

mal žalobca za to, že žalovaným prezentovaný výklad skutkového i právneho stavu je nesprávny
a účelový. V súvislosti s uvedeným názorom žalobca poukázal príkladmo na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline spis. zn. 9Co/93/2019 zo dňa 25.04.2019 a spis. zn. 5Co/77/2019 zo dňa 10.12.2019,
Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 5Co/267/2018 zo dňa 13.12.2018, Krajského súdu v Prešove,
spis. zn. 3Co/87/2019 zo dňa 03.09.2019 alebo na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, spis.

zn. 9Co/11/2019 zo dňa 09.10.2019, v ktorých krajské súdy rozhodli o obdobnej odvolacej námietke
žalovaného tak, že sa v zásade stotožnili s vyššie prezentovanou argumentáciou žalobcu, pričom napr.
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí uviedol: Rovnako došiel (súd prvej inštancie) k správnemu
záveru, že spoločnosť InHelp s.r.o. nie je procesným zástupcom žalobcom v prejednávanej veci.
Táto spoločnosť iba ako priamy zástupca uzatvorila zmluvu o poskytovaní právnych služieb a udelila

plnomocenstvo Advokátskej kancelárii Hagara-Hagarová, s. r. o. Jedine táto advokátska kancelária je
priamym procesným zástupcom žalobcu. Z tohto pohľadu odvolacia námietka žalovaného je nielen
procesne, ale aj hmotnoprávne nesprávna, a to z dôvodu nesprávneho výkladu vyššie uvedených
zákonných ustanovení.“ Odhliadnuc od uvedeného žalobca pre odstránenie akýchkoľvek pochybností
predložil súdu na pojednávaní konanom dňa 31.07.2019 plnomocenstvo udelené žalobcom priamo

advokátskej kancelárii.

10. Vo vzťahu k veci samej žalobca vo vyjadrení uviedol, že spísaním návrhu poistnej zmluvy, obhliadkou
poisťovaného vozidla a následným uzatvorením poistnej zmluvy na základe dokladov o poisťovanom
vozidle, ktoré boli predložené zástupcovi poisťovne, žalovaný ako poisťovateľ získal informácie o výbave

vozidla, zabezpečení vozidla a ďalších náležitostiach dôležitých pre uzatvorenie poistnej zmluvy, a preto
je nepochybné, že mal vedomosť o spôsobe a rozsahu zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži
(chýbajúci autoalarm alebo mechanické zabezpečenie). Ak došlo k uzavretiu poistnej zmluvy pri takejto
vedomosti o spôsobe zabezpečenia motorového vozidla, tak je potrebné poistnú zmluvu akceptovať
so všetkými jej právnymi dôsledkami, ako aj nárokmi z nej vyplývajúcimi (rozsudok Krajského súdu v

Žiline zo dňa 15.05.2013, spis. zn. 13Cob/36/2013). Žalobca mal za to, že ak žalovaný za takýchto
skutkových okolností uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, došlo tak k zmene poistných podmienok
a zabezpečenie motorového vozidla žalobcu bolo pre potreby poistnej zmluvy dostatočné. Takýmto
postupom sa zmluvné strany odklonili od poistných podmienok, a to v prospech poisteného v zmysleustanovenia § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neakceptovanie vyššie uvedeného záveru je v
rozpore s ustanovením čl. VII bod 8 ZD a čl. VII bod. 9 ZD v nadväznosti na bod. 11 článku VII ZD, podľa
ktorého je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie v prípade porušenia niektorej z povinností upravených

v čl. VII. Vozidlo podľa žalobcu teda už v čase vstupu do poistenia, nespĺňalo podmienku upravenú
v čl. VII bod. 8 a 9 ZD, a aj napriek tomu žalovaný so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu. Ak by
žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy postupoval dôsledne podľa svojich zmluvných dojednaní, nemal
uzavrieť poistnú zmluvu pre nesplnenie ním požadovaných podmienok zabezpečenia vozidla. Ak však
aj napriek uvedenému došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, tak jednoznačne došlo medzi zmluvnými

stranami k odkloneniu od poistných podmienok, a to v prospech žalobcu v zmysle ustanovenia §
788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda zabezpečenie poisteného vozidla žalobcu bolo pre účely
predmetnej poistnej zmluvy dostatočné. Odhliadnuc od uvedeného žalobca mal za to, že v zmysle
kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (a teda aj ustanovenia čl. VII ods.
10 ZD) pre oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti
poisteného, ale na to, aby poisťovňa mohla v konkrétnom prípade pristúpiť k zníženiu poistného

plnenia, musí poisťovňa preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná
súvislosť. Je teda povinnosťou poisťovne hodnoverne (napr. predložením listinných dôkazov) preukázať
(a to nie len v hypotetickej rovine), že absencia autoalarmu mala podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí spis. zn.
1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011, dospel k právnemu názoru, že kogentné ustanovenie § 799 ods. 3

Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome
porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, na poistiteľa. Žalobca zastával názor,
že bolo povinnosťou žalovaného preukázať jeho tvrdenia resp. hypotézy. Skutočnosť, že odcudzené
vozidlo nemalo všetky zabezpečenia vyžadované poisťovňou, v žiadnom prípade neznamená, že ak by

vozidlo bolo zabezpečené spôsobom uvedeným v Zmluvných dojednaniach, tak by k odcudzeniu vozidla
nedošlo. Akceptovaním nepreukázaného tvrdenia (hypotézy) žalovaného by došlo k prijatiu záveru, že
ak je vozidlo zabezpečené, nemôže byť odcudzené, resp. nedokážu ho páchatelia odcudziť, avšak
takéto tvrdenie je jednoznačne nepravdivé, čo vyplýva napríklad aj z praxe žalovaného (krádeže vozidiel
zabezpečenýchautoalarmom).Žalobcavďalšomcitovalzjednotlivýchrozhodnutíokresnýchakrajských

súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach a ktoré považoval za ustálenú rozhodovaciu prax súdov
SR. V závere vyjadrenia žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa
s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

16. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.18. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

20. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

21. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku

a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

22. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej

udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.

23. Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú

mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

24. Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo
ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z

poistnejzmluvyprimeraneznížiť.Toistéplatí,akporušiltietopovinnostivedomealebonásledkompožitia
alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

25. Podľa čl. VII ods. 1 písm. b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej aj
„Zmluvné dojednania“) poistený je povinný zabezpečiť MV proti krádeži, okrem riadne uzamknutého

MV, minimálne v nasledovnom rozsahu: osobné a úžitkové MV s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg vo
východiskovej hodnote (novej hodnote) spolu s doplnkovou výbavou od 20.000 EUR/602.520SKK do
50.000 EUR/1.506.300 SKK jednou z nasledovných možností

- buď alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom v kombinácii s imobilizérom v kľúči,

alebo
- imobilizérom v kombinácii s mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo
karosériou MV typu Construct, Mult-T-Lock, Cefend-Lock a pod.

26. Podľa čl. VII ods. 8 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO na požadované

vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim
kódom alebo satelitný elektronický vyhľadávací systém, je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto
zariadení autorizovanými osobami pred dojednaním poistenia MV.

27. Podľa čl. VII ods. 11 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO ak poistený porušil

niektorú z povinností uvedenú v čl. VII. Je poisťovňa oprávnená zníži poistné plnenie, a to úmerne tomu,
aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov,
alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne.

28. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,

ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočnepresvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým
do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so

zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožnil.

29. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa výšky poistného plnenia odvolací
súd uvádza, že pokiaľ žalovaný vyžadoval inštaláciu požadovaných zariadení v zmysle čl. VII ods. 1
písm. b) Zmluvných dojednaní už pred uzatvorením poistnej zmluvy, mal už pri uzatváraní poistnej
zmluvy zisťovať, či táto podmienka splnená je - obhliadkou, vyžadovaním dokladov týkajúcich sa
požadovaných zabezpečovacích zariadení... (viď čl. VII ods. 9 Zmluvných dojednaní). Z vykonaného

dokazovaniapredsúdomprvejinštancievyplýva,žeMVbolopreduzavretímpoistnejzmluvyobhliadnuté
technikom Slovexperty, t.j. odborne spôsobilou osobou práve pre účely splnenia predpokladov pre
uzavretie zmluvy pre havarijné poistenie. Vozidlo žalobcu už v čase vstupu do poistenia nespĺňalo
podmienku upravenú v čl. VII ods. 1 písm. b) Zmluvných dojednaní, avšak napriek tomu žalovaný
uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu. Ak by žalovaný postupoval dôsledne podľa svojich Zmluvných

dojednaní, nemal uzavrieť poistnú zmluvu pre nesplnenie požadovaných podmienok zabezpečenia
MV, prípadne mal najskôr vyžadovať splnenie uvedenej podmienky. Ak aj napriek tomu uzavrel so
žalobcom poistnú zmluvu, došlo tak k odchýleniu sa od poistných podmienok v prospech poisteného
tak, ako to umožňuje § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka a teda k zmene zmluvných dojednaní ako
správne uzavrel i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Za takéhoto stavu nebol

žalovaný oprávnený z dôvodu nezabezpečenia MV predpísanou kombináciou, znížiť poistné plnenie. Aj
v prípade, keby bolo u žalobcu konštatované porušenie zmluvnej povinnosti, tak len samotné porušenie
povinnosti by nebolo zákonným dôvodom na zníženie poistného plnenia. Odvolací súd je názoru, že
ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentného charakteru, teda poisťovateľ nie je
oprávnenýsaodchýliťodtohtoustanovenia,naopak,vprípadezníženiapoistnéhojepovinnýpostupovať

len spôsobom a v medziach upravených v tomto ustanovení Občianskeho zákonníka (obdobne napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). Dôsledky, ktoré zákon
spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené
obe zákonom predpokladané podmienky a to, ak poistený porušil tieto povinnosti vedome a porušenie
tejto povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.

Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ, t.j. dôkazné bremeno
prechádza na žalovaného tak, ako vyplýva i z citovaného rozhodnutia. Ak by teda došlo k vedomému
porušeniu povinnosti, žalovaný ako poistiteľ musí preukázať, že povinnosť poistený žalobca porušil
vedome, medzi porušením povinnosti a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením jej následkov je daná
príčinná súvislosť, a že vplyv porušenia prevenčnej povinnosti na vznik poistnej udalosti je podstatný.

Odvolacísúdvšakzhodnesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žežalovanýnepreukázal,žebyprípadné
porušenie povinnosti žalobcu (pričom nemožno odhliadnuť ani od porušenia prevenčnej povinnosti
žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy) malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, ku ktorej
došlo napriek uzamknutiu vozidla a zabezpečeniu zariadeniami, s ktorými bol žalovaný oboznámený
v čase uzavretia poistnej zmluvy (viď ods. 2 záverečných ustanovení poistnej zmluvy). Žalovaný preto

nepreukázal, že ak by vozidlo bolo zabezpečené aj inými prostriedkami, tak by k odcudzeniu nedošlo.

30. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď poukázal
nanemožnosťzastúpeniaspoločnostiInHelpAdvokátskoukanceláriouprerozpors§89ods.1CSP,ako
aj skutočnosť, že v prípade plnej moci udelenej zo strany žalobcu spoločnosti InHelp sa nejedná výlučne

o hmotnoprávne plnomocenstvo z dôvodu, že jeho predmetom bolo splnomocnenie na neobmedzené
zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch potrebných na uplatnenie a vymoženie práva, ako aj na
zastupovanie pred všetkými orgánmi štátnej a verejnej správy ako aj inými subjektmi. Z uvedených
dôvodov považoval Splnomocnenie udelené Advokátskej kancelárii za neplatné, pričom mal za to, že ani
následným udelením plnomocenstva Advokátskej kancelárii priamo žalobcom nedošlo ku konvalidácii

všetkých predchádzajúcich právnych úkonov realizovaných Advokátskou spoločnosťou.

31. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného
odvolací súd dopĺňa, že podľa ust. § 89 ods. 1 CSP sa stranou zvolený zástupca na zastupovanie

v konaní nemôže dať zastúpiť ďalším zástupcom, ak osobitný zákon (napr. zákon o advokácii)
neustanovuje inak. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu v mene žalobkyne podala Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s. r. o. a nie spoločnosť InHelp, t.j. zvoleným zástupcom v tomto konaní bola
advokátska kancelária, ktorá sa v konaní nikým zastupovať nedala. Z ust. § 33a ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že splnomocnenec, v tomto prípade spoločnosť InHelp, je oprávnená udeliť

plnomocenstvo inej osobe, aby na miesto neho konala za splnomocniteľa, t.j. v tomto prípade
žalobcu, ak je výslovne oprávnená podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe alebo ak
je splnomocnencom právnická osoba, pričom z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva
a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. ďalší zástupca (substitút) koná v mene zastúpeného, a teda
práva a povinnosti z týchto úkonov vznikajú priamo zastúpenému. Z obsahu spisu (plnomocenstiev)
pritom vyplýva, že boli splnené obidve podmienky, keďže z plnomocenstva žalobcu právnickej osobe,

t.j. spoločnosti InHelp vyplýva, že jej dal súhlas, aby ustanovila za seba zástupcu podľa vlastného
uváženia, a to aj na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb s ním na vymoženie jej nárokov,
čo aj uvedená spoločnosť učinila, keď v mene žalobcu splnomocnila Advokátsku kanceláriu Hagara-
Hagarová, s. r. o. na jej zastupovanie. V tomto prípade nešlo o procesné zastúpenie spoločnosti
InHelp s.r.o. v konaní, ale o zastupovanie hmotnoprávne podľa poslednej odrážky plnej moci udelenej

žalobcom dňa 17.07.2017. Odhliadnuc od uvedeného, je táto námietka žalovaného bezpredmetná,
nakoľko v priebehu konania žalobca predložil súdu plnú moc udelenú priamo Advokátskej kancelárii,
čím došlo ku konvalidácii všetkých predchádzajúcich právnych úkonov realizovaných touto Advokátskou
spoločnosťou. Pokiaľ sa totiž v civilnom sporovom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu
podal v jeho mene zvolený právny zástupca napr. bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu, jedná

sa o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Právny zástupca žalobcu toto oprávnenie
preukázal predložením dohody o plnomocenstve zo dňa 29.07.2019, preto je prípadný (domnelý)
nedostatok zastupovania zhojený a sú tým schválené úkony urobené v konaní Advokátskou kanceláriou,
t.j. zástupcom žalobcu, ku ktorým došlo pred podpisom plnej moci (obdobné závery vyplývajú z
uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 6Sžf/30/2010 z 20.07.2011). Z uvedených dôvodov preto

námietka žalovaného, že neboli splnené procesné podmienky neobstojí.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).