Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214896
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413214896.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ Ing. arch. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O., štátny občan SR, 2/ H.. S. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O., štátny občan SR, proti odporcom: 1/ H.. arch. B. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/A, O., štátny občan SR, 2/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/A, O., štátny občan SR,
3/ H.. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/A, O., štátny občan SR, všetci právne zastúpení JUDr.
Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 16.08.2013 domáhali, aby súd
rozsudkom určil, že navrhovateľ 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to stavby rodinný dom
s troma bytovými jednotkami, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a
pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v okrese
O. IV, obec BA-m.č. P., k. ú. P., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „predmetný rodinný
dom“) vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, eventuálne, aby v prípade nemožnosti určenia

spoluvlastníckeho práva navrhovateľa 1/ súd rozhodol, že určuje, že navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu a to v časti spoluvlastníckeho podielu vo
výške 1 z celku.

V odôvodnení svojho návrhu uviedli, že spolu s odporcami v priebehu roka 1998 pojali úmysel funkčne
využiť časť pozemku patriaceho matke odporkyne 2/ X. E. s parc. č. XXXX využívaného ako záhrada
a susediaceho pozemku patriaceho X. S. pacr. č. XXXX a dohodli sa na zhotovení stavby rodinného

domu s tromi bytovými jednotkami, aby mohol byť užívaný troma rodinami - manželmi odporcami 1/ a
2/ a budúcimi rodinami navrhovateľa 1/ a odporcu X/. Susediaci pozemok p. X. S. v roku 1999 odkúpili
odporcovia 1/ a 2/ za vlastné peňažné prostriedky. P. X. E. svoj pozemok predať ani darovať nechcela
pre nie najlepšie vzťahy so svojou dcérou odporkyňou 2/, preto rozhovory ohľadom tejto záležitosti
viedol jej vnuk navrhovateľ 1/ a výlučne vďaka nemu p. X. E. súhlasila a to aj so zriadením vecného
bremena práva prechodu, prejazdu, parkovania a uloženia inžinierskych sietí, avšak s podmienkou,
že to bude aj „pre neho“. Navrhovateľ 1/ a odporcovia sa ešte pred kúpou pozemku od p. X. S.

dohodli, že predmetný rodinný dom bude v ich spoluvlastníctve, konkrétne navrhovateľ a odporca 3/ mali
nadobudnúťspoluvlastníckypodielkaždývpomere1kcelkuaodporcovia1/a2/spoluvlastníckypodielv
pomere 1 k celku do svojho BSM. V roku 2001 bolo vydané stavebné povolenie pre výstavbu predmetnej
nehnuteľnosti a v roku 2002 navrhovateľ 1/ získal stavebný úver od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. prefinancovanie výstavby predmetného rodinného domu, pričom tento postup nebol namietaný žiadnymi
z odporcov. Pre potreby iných konaní bola v roku 2004 rozostavaná stavba zapísaná do katastra
nehnuteľností. Úlohy pri zhotovovaní domu zabezpečovali navrhovateľ 1/ a odporca 1/. Ako architekti

vypracovali projektovú dokumentáciu, začali vybavovať administratívnu agendu. Administratívne práce
organizačne zabezpečoval odporca 1/, samotné zhotovenie stavby bolo vykonávané svojpomocne a
niektoré jednotlivé odborné práce remeselníkmi, ktorých zabezpečil navrhovateľ 1/ alebo odporca 1/
podľa toho, kto mal aký vhodný kontakt. Navrhovateľ 1/ sa na zhotovení stavby podieľal jednak finančne
cca 600.000,- Sk, keď z vlastných peňažných prostriedkov získaných zo stavebného úveru zakúpil tehly,

vnútorné zariadenie časti domu (kuchynskú linku, kúpeľňu, toaletu), a jednak manuálnymi prácami. O
tom, že navrhovateľ 1/ investoval do vlastného majetku, svedčia skutočnosti, že navrhovateľ neuzavrel
darovaciu zmluvu alebo zmluvu o pôžičke, ktorou by prenechal ktorémukoľvek z odporcov peňažné
prostriedky, nežiadal odplatu ani neprijal žiadne plnenie od žiadneho odporcov, vrátane odporcov 1/
a 2/ ako zapísaných spoluvlastníkov. Následne navrhovatelia zakúpili zariadenie do celého bytu v
predmetnom rodinného domu a do bytu sa nasťahovali, pričom nasťahovanie nebolo podmienené

žiadnym povolením alebo iným úkon odporcov 1/ a 2/ ako zapísaných spoluvlastníkov v katastri
nehnuteľností. Po krátkom čase začali vznikať nezhody spôsobené majetníckym vzťahom odporcov
1/ a 2/ k predmetnému rodinnému domu majúceho zdanlivú oporu v zapísanom stave na príslušnom
liste vlastníctva, inak však jednoznačne v rozpore so skutočným právnym stavom, čoho dôsledkom
bolo odsťahovanie sa navrhovateľov aj s malými deťmi z bytu v predmetnom rodinnom dome. Keďže

navrhovateľ 1/ si je vedomý, že riadne užívanie predmetného rodinného domu v časti ich bytu nebude
možné bez formálneho rozhodnutia ohľadne vlastníctva tejto nehnuteľnosti, vyzval odporcov 1/ a 2/ o
uzavretie kúpnej zmluva a zápis jeho spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody
v pomere 1 k celku. Odporcovia 1/ a 2/ nespochybnili prínos navrhovateľa 1/, ale nesúhlasili s predajom
spoluvlastníckeho podielu.

Navrhovateliaďalejuviedli,žespoluvlastníctvokpredmetnémurodinnémudomunadobudolnavrhovateľ
1/ a odporcovia 1/, 2/ a 3/ jeho zhotovením, keď bol zhotovený pre navrhovateľa 1/ a odporcov, a to v
momente, keď bola jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zrejmá dispozícia prvého nadzemného
podlažia. Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zhotovením veci bez ohľadu na

zápis v katastri nehnuteľností alebo na skutočnosť, kto bol účastníkom stavebného alebo kolaudačného
rozhodnutia, keďže toto bez ďalšieho nesvedčí o vlastníckej vôli. Medzi účastníkmi konania bola dohoda,
že stavebníkom v stavebnom konaní budú výlučne odporcovia 1/ a 2/, a to z dôvodu ich spoluvlastníctva
k pozemku, na ktorom sa predmetný rodinný dom začal zhotovovať. Pre posúdenie vzniku podielového
spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda

uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Nemusí mať písomnú formu, keďže nejde o
zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ale o zmluvu, na základe ktorej vznikne vlastnícke právo
inou právnou skutočnosťou a to zhotovením veci. Musí z nej byť zrejmé, že účastníci chceli založiť
podielové spoluvlastníctvo, ďalej musí v nej byť určený pomer spoluvlastníckych podielov, ktoré v
predmetnej veci boli určené na základe počtu osôb uzavierajúcich zmluvu v roku 1998, a zmluva musí

byť uzavretá v dobe časovo predchádzajúcej vzniku stavby. Keďže všetky tieto požiadavky splnené boli,
navrhovatelia majú za to, že dohoda o založení podielového spoluvlastníctva z 1998 je platná a účinná
v jej dôsledku vzniklo spoluvlastnícke právo všetkých zmluvných strán a to zhotovením veci.

Navrhovatelia odporcu 3/, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva, žalujú ako spoluvlastníka

predmetného rodinného domu, pretože majú za to, že spoluvlastnícke právo k nemu nadobudol z toho
istého právneho dôvodu ako navrhovateľ 1/. Pokiaľ ide o navrhovateľku 2/ ako účastníka konania,
navrhovatelia uviedli, že uzatvorili manželstvo dňa 07.10.2000. Navrhovateľka 2/ nebola účastníčkou
dohody o založení podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu (v čase jej uzavretia
nebola ešte manželkou navrhovateľa 1/) a na jeho realizáciu boli použité výlučne peňažné prostriedky

navrhovateľa 1/ mimo BSM, preto z tohto dôvodu majú za to, že spoluvlastnícky podiel k rodinnému
domu nepatrí do BSM. Ak by však súd právne posúdil, že tento do BSM patrí, navrhli, aby súd rozhodol
petitom in eventum. Naliehavý právny záujem vo veci je daný rozporom medzi zápisom vlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností a skutočným stavom, keďže, ako bolo
vyššie zdôvodnené, navrhovateľ je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Navyše nie je zrejmé, aké

je právne postavenie navrhovateľov vo vzťahu k predmetnému rodinnému domu a to či majú alebo
nemajú práva a povinnosti spoluvlastníkov, t.j. či majú povinnosť sa podieľať na nákladoch n predmetnej
nehnuteľnosti, či povinnosti voči tretím osobám, ktorým by napríklad vznikla škoda protiprávnym
konaním spoluvlastníkom predmetného rodinného domu.Odporcovia 1/, 2/ a 3/ k návrhu uviedli, že odporca 1/ a 2/ sa približne v roku 1998 rozhodli, že
postavia rodinný dom, v ktorom budú žiť spolu so synmi (navrhovateľom 1/ a odporcom 3/) a prípadne

neskôr aj s ich rodinami. Samotné rozhodnutie o výstavbe vyšlo z iniciatívy odporcov 1/ a 2/. Z ich
strany nikdy nebola ani len zmienka o tom, že by mala byť takto postavená nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania, keďže predpokladali, že ju aj tak raz zdedia synovia. Odporcovia 1/
a 2/ boli stavebníkmi, získali územné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodnutie na povolenie zmeny
stavby pred dokončením, kolaudačné rozhodnutie, v ich prospech bola zapísaná na liste vlastníctva

rozostavaná stavba a tiež predmetný rodinný dom po kolaudácii, ktorú vyvolal navrhovateľ 1/ udaním
na stavebný úrad, pretože odporcovia dom istý čas užívali neskolaudovaný. Odporcovia 1/ a 2/ si za
účelom výstavby rodinného domu v roku 1999, kým bol navrhovateľ 1/ na základnej vojenskej službe,
kúpili pozemok od p. S. a neskôr od matky odporkyne 2/ p. X. E.. K. je pravdou, že všetky tieto záležitosti
ohľadom kúpy pozemku od p. E. a zriadení vecného bremena nevybavoval navrhovateľ 1/, ale odporca
1/. Navrhovateľ 1/ možno jedenkrát bol za p. E. ohľadom podpisu listiny, ale odporca 1/ bol ten, s kým

chodila p. E. na stavebný úrad, na overovanie podpisov k súhlasu na výstavbu predmetného rodinného
domu na hranici ich pozemkov a taktiež ho poverila zastupovaním vo veci preskúmania územného
rozhodnutia a osadenia stavby „Polyfunkčný bytový dom - G. ul.“ v k. ú. P.. Y. nie je pravdou, že by
p. E. svoj súhlas so zriadením vecného bremena podmienila bývaním navrhovateľa 1/ v predmetnom
rodinnom dome jednak preto, že to brala tak ako aj odporcovia 1/ a 2/ za samozrejmosť, jednak o

takejto podmienke vôbec nie je zmienka v notárskej zápisnici z r. 2001 a tiež z dôvodu, že p. E. napadla
stavebné povolenie na predmetný rodinný dom zo dňa 29.11.2001, čo preukazuje, že navrhovateľ 1/
tento súhlas vôbec nezískal. Napokon, tento súhlas nebol pre riešenie situácie nevyhnutný, pretože
odporcovia 1/ a 2/ mali aj iné riešenie, a to dohodu s vlastníkom susediaceho pozemku CONTOUR
v.o.s. o vybudovaní zjazdného chodníka, ako vyplýva z dokumentácie pre územné rozhodnutie z r. 1999.

Táto dohoda sa však z dôvodov na strane CONTOUR v.o.s. nerealizovala. Taktiež nie je pravdou, že
pred kúpou pozemku od p. S. sa mali navrhovateľ 1/ a odporcovia 1/, 2/ a 3/ dohodnúť na výstavbe
rodinného domu tak, že ho nadobudnú odporcovia 1/ a 2/ do BSM v podiele 1 a navrhovateľ 1/ a
odporca 3/ si rozdelia ostatnú 1, každý v 1. Takéto riešenie nepripadalo do úvahy, pretože navrhovateľ
bol v tom čase študentom vysokej školy a odporca 3/ sa akurát dostal na vysokú školu ako študent,

a teda nemali možnosť čo i len relevantne prispieť na takúto výstavbu z príjmov. Odporcovia 1/ a 2/
svojim synom ponúkli, že postavia taký rodinný dom, aby tam mohli aj oni bývať, avšak bez zmienky
o tom, že by ako študenti mali k stavbe nadobudnúť spoluvlastnícky podiel. Financovanie výstavby
rodinného domu realizovali odporcovia 1/ a 2/ cestou predaja rodinného domu v Rožňave a 4-izbového
bytu v Dúbravke, zobrali si dva úvery a použili celoživotné úvery a pod. Je pravdou, že zriadili stavebné

sporenie v prospech navrhovateľa 1/ a odporcu 3/, avšak za účelom získania štátnej prémie a neskôr aj
úveru a tiež z dôvodu lepšieho úročenia úveru. Stavebné sporenie však mala aj odporkyňa 2/. Peňažné
prostriedky z týchto úverov boli použité na výstavbu domu. Splátky boli realizované zo značnej časti
odporcami 1/ a 2/, ktorý z výkonu svojho povolania a zamestnania mali vysoký príjem, na rozdiel od
príjmov ich synov ako čerstvých absolventov resp. navrhovateľky 2/, ktorá bola na materskej dovolenke

a do r. 2010 bola ženou v domácnosti. Odporcovia k stavebného sporeniu uviedli, že navrhovatelia 1/
a 2/ v zmluve o medziúvere a stavebnom sporení zo dňa 20.05.2002 sú uvedení len ako „stavebný
sporiteľ - dlžník“ a nie ako „stavebník“. Aj keď časť úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. išla z
účtu navrhovateľa 1/ , to neznamená, že tieto prostriedky boli len jeho. Odporkyňa 2/ mu poslala na
účet finančné prostriedky formou poštových poukážok v celkovej hodnote 96.400,- Sk, taktiež odporca

1/ navrhovateľovi 1/ prispel sumou 163.000,- Sk. Mzda navrhovateľa nemohla postačiť na splácanie
predmetného úveru, pretože po odrátaní zrážok zo mzdy, splácania pôžičky v Prvej stavebnej sporiteľni
a na byt manželky, príspevku do fondu opráv, platieb za kúrenie, plyn, elektrickú energiu a vodu by mu
ostalocca2.500,-eur,zčohomuselavyžiťjehorodina.Keďženavrhovateľka2/nemalador.2010žiadny
príjem, odporcovia 1/ a 2/ prispievali na splácanie úveru. Odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že hoci navrhovateľ

1/ dobrovoľne čiastočne finančne podporil výstavbu rodinného domu, tak ako aj odporca 3/, dohoda o
založení podielového spoluvlastníctva nikdy nebola uzatvorená, či už písomne alebo ústne, a dom ani
za účelom jeho nadobudnutia do podielového spoluvlastníctva nebol postavený. Ani odporca 3/ si nie
je vedomý existencie takejto dohody a ostatných skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ 1/, hoci by mal
možnosť mať na týchto skutočnostiach záujem. Navrhovateľ 1/ čiastočne pomáhal odporcom 1/ a 2/

pri výstavbe domu aj doložil niektoré faktúry za materiál či zariadenie tej bytovej časti, ktorú istý čas
obývalsnavrhovateľkou2/,avšaknepreukázalichúhradu.Finančnýpríspevoknavrhovateľa1/boloproti
celkovej hodnote domu len nepatrný, čo preukazuje aj znalecký posudok. Manuálna pomoc bola z jeho
strany len sporadická, neskôr na stavbu nechodil vôbec, keďže od stavebných prác odchádzal z dôvodustarostlivostiomaloletúdcéru.Navrhovateľka2/prvýkrátnastavbuprišlaažpojejdokončení.Odporcom
nie je zrejmé, prečo sa navrhovateľ domáha 1 spoluvlastníckeho podielu, keď finančná ani manuálna
pomoc pri stavbe predmetného bytového domu predstavuje len mizivé percento z celkovej jeho hodnoty.

Odporca 1/ ďalej uviedol, že navrhovateľ 1/ okrem snahy pomôcť pri vybavovaní vecného bremena
nemal ďalšie zásluhy na príprave stavby predmetného rodinného domu. V čase vybavovania územného
rozhodnutia bol na vojne, na vybavovanie stavebného povolenia nebol kompetentný a ani ho nerobil.
Celú inžiniersku činnosť súvisiacu s vybavovaním povolení a stanovísk zabezpečoval odporca 1/ ako
autorizovaný architekt oprávnený vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, a to projektovanie, autorský

dozor a inžiniersku činnosť. Všetky výdavky s týmto súvisiace hradili odporcovia 1/ a 2/, navrhovateľ 1/
s týmto nemal žiadne náklady. Majú za to, že navrhovatelia nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení, a
preto navrhli, aby súd návrh zamietol a priznal im náhradu trov konania.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomnazačatiekonania,písomnýmipodaniami
a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania a právnych zástupcov a listinnými dôkazmi, a to listami

vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX a
12.08.2013, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. XXXX/XXXXX/XX/Sa/XXH o umiestnení
stavby „Rodinný dom - Dúbravka“ z 30.08.2000, notárskou zápisnicou N 274/01 Nz 274/01, stavebným
povolením Okresného úradu Bratislava IV č. 2001/2216/A/105/Sz/08H o povolení stavby „Rodinný
dom - Dúbravka“ z 29.11.2001, časťou projektovej dokumentácie stavby rodinného domu pre vydanie

stavebného povolenia (č. l. 31-33 spisu), rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. W-0601/2002-
DLN z 04.03.2002, listinou mestskej časti O. - P. č. OR/7012/03/Mi o určení súpisného a orientačného
čísla z 01.12.2003, rozhodnutím mestskej časti O. - P. č. D - 2004-03/9540-411/A/5/Sz o povolení zmeny
stavby pred dokončením z 01.03.2004, projektovou dokumentáciou k zmene stavby pred dokončením
(č. l. 36-38 spisu), kolaudačným rozhodnutím mestskej časti Bratislava - P. č. SÚ-2010/5249-3485/B8/

Fe z 25.10.2010, faktúrami hradenými zo stavebného úveru (č. l. 40-49 spisu), nesúhlas s trvalým
pobytom z 30.11.2009, príjmovým pokladničným dokladom, dodacími listami, záručným listom, účtom
zákazníka, cenovými ponukami (č. l. 51-63), žiadosťou o súčinnosť pri nadobudnutí primeraného
vlastníckeho podielu z 13.05.2009, návrhom kúpnej zmluvy spoluvlastníckeho podielu, listom odporkyne
2/ navrhovateľovi 1/ z 12.09.2009, čestným vyhlásením navrhovateľky 2/ z 11.04.2002, znaleckým

posudkom č. XXX/XXXX, notárskou zápisnicou Nz 193/2002 z 20.05.2002, zmluvou o medziúvere a
stavebnom úvere z 20.05.2002, pracovnou zmluvou navrhovateľa 1/ z 01.03.2000 a rozhodnutiami o
priznaní platu (č. l. 147-156 spisu), výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Poštovej banke a.s.,
oznámením o zrušení trvalého pobytu, oznámením o predpokladanom splatení stavebného úveru z
06.04.2010, poštovými poukážkami (č. l. 180-181 spisu), výpisy z osobných kalendárov odporcu 1/ z

r. 2004, 2005, 2006 a 2007, fotodokumentáciou č. l. 197, potvrdením Prima banky a.s. o poskytnutí
hypotekárneho úveru odporcovi 1/ z 04.11.2013, potvrdením ČSOB, a.s. o spotrebnom úvere z
04.11.2013, potvrdením VÚB, a.s. o spotrebnom úvere z 05.11.2013, potvrdením Tatra banky, a.s.
o spotrebnom úvere z 12.11.2013, potvrdením Prvej stavebnej sporiteľne a.s. o uzatvorení zmluvy
z 25.03.2002, situáciou predmetného rodinného domu (č. l. 204-205 spisu), dohodou odporcov 1/

a 2/ s CONTOUR v.o.s. o súhlase s postavením prístupového zjazdného chodníka z 09.09.1999,
návrhom odporkyne 2/ na obnovenie dedičského konania po jej otcovi Štefanovi E. z 11.12.2000,
súhlasmi p. X. E. so sprístupnením navrhovaného rodinného domu cez časti parciel v jej vlastníctve
z 08.04.2000, s umiestnením prípojok a trasovaním inžinierskych sietí z 15.05.2000 a s parkovaním
osobného motorového vozidla z 24.06.2000, fotodokumentáciou (č. l. 221-225 spisu), potvrdením GE

Money o uzatvorení zmluvy o úvere, potvrdenie o úhradu za kuchynskú linku z IKEA a zmluvou o úvere
a ďalších úverových produktoch (č. l. 227-237 spisu), žiadosťou o vydanie kreditnej karty American
Express VÚB, a.s., hotovostným daňovým dokladom č. XXXXXXXXXX, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX
vedeného Poštovou bankou, a.s. za roky 2003 a 2004 a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. P. zistil, že odporcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi stavby rodinného domu K. XXA - X b.j., súp. č. XXXX postaveného na parcelách č.
XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/, a č. XXXX/X o výmere 115 m2, druh pozemku zastavené plochy a

nádvoria, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú odporca 1/ a odporkyňa 2/, a to každý v pomere 1 k
celku. Právny vzťah k parcele č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Dúbravka.Okresný úrad Bratislava IV rozhodnutím č. 2000/07368/68/Sa/08H z 30.08.2000, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.10.2000, rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dom - P.“ pre odporcov 1/ a 2/.

Okresný úrad Bratislava IV stavebným povolením č. 2001/2216/A/105/Sz/08H z 29.11.2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2002, povolil odporcovi 1/ a 2/ stavbu „Rodinný dom - P.“ o dvoch
bytových jednotkách. Krajský úrad v Bratislave na odvolanie p. X. E. rozhodnutím č. W-XXXX/XXXX-
DLN z 04.03.2002 zmenil vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV v časti
podmienky č. XX. a č. 1 ods. 1, rozhodnutie v ostatných častiach potvrdil.

Mestská časť Bratislava - Dúbravka listinou o určení (zmene, zrušení) súpisného (orientačného) čísla č.
OR/7012/03/Mi z 01.12.2003 určila rozostavanej stavbe v obci Dúbravka na ulici K. súpisné číslo XXXX
a orientačné číslo XXA. Za vlastníkov stavby boli označení odporca 1/ a odporkyňa 2/.

Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím č. D - 2004-03/9540-411/A/5/Sz z 01.03.2004, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2004, povolilo zmenu stavby pred dokončením čo do prístavby
naväzujúcej na rozostavanú časť rodinného domu, ktorý bude spolu s prístavbou tvoriť jeden celok s
tromi bytovými jednotkami.

Mestská časť Bratislava - Dúbravka kolaudačným rozhodnutím č. SÚ-2010/5249-3485/B8/Fe z

25.10.2010 povolila užívanie stavby „Rodinný dom Bratislava - P.“ nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/
X a XXXX/X k. ú. P. stavebníkom odporcovi 1/ a 2/.

Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so stavebným sporiteľom navrhovateľom 1/ ako dlžníkom,
navrhovateľkou 2/ ako spoludlžníkom a odporkyňou 2/ ako ručiteľkou uzavreli zmluvu o medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 20.05.2002, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 600.000,-
Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a splnení ďalších podmienok sa
medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 295.114,- Sk. Ku dňu podania žiadosti o poskytnutie
medziúveru je dlžník povinný vložiť minimálne 50 % cieľovej sumy z vlastných prostriedkov na účet
zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov

vo výške 4,7 % ročne mesačnými splátkami vo výške 4.200,- Sk.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach uviedli, že finančné prostriedky získali na základe zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. vo výške 295.114,- Sk, kde
navrhovatelia vystupovali ako dlžníci a odporkyňa 2/ ako ručiteľ. Potvrdil, že obdržal od odporcu 1/ a

2/ finančné prostriedky, avšak nespomína si v akej výške. Tieto prostriedky však boli využité najmä
pre zabezpečovanie základných potrieb jeho maloletej dcéry, na financovanie časti dovolenky a tiež
na úhrady stavebných materiálov pre predmetný rodinný dom, na ktoré neboli postačujúce finančné
prostriedky zo stavebného úveru navrhovateľov. Iba malá časť finančných prostriedkov poskytnutých
odporcami bola použitá na financovanie stavebného úveru, nakoľko tieto platby odporcov poskytované

od 02.09.2003 do konca roka 2004 neboli nárokovateľné a neboli pravidelné, čo je podmienkou
splácania stavebného úveru. Preto má za to, že týmto je preukázaná vzájomná súčinnosť odporcov
a navrhovateľa 1/ pri príprave a výstavbe predmetného rodinného domu. Nevie zadefinovať, koľko
peňazí mu poskytli rodičia na splátky stavebného úveru, avšak tieto ich peniaze boli len podpora,
nakoľko sám mal dostatočný príjem na to, aby splácal stavebný úver, ktorý si zobral a za ktorý mal

zodpovednosť. Vychádza mu však, že odporkyňa mu v rokoch 2003 a 2004 poskytla 72.400,- Sk.
Navrhovateľ 1/ k dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva uviedol, že neboli priamo zadefinované
spoluvlastnícke podiely, v ktorých sa mala nadobudnúť nehnuteľnosť. Dohodlo sa však, že dom bude
mať tri bytové jednotky a bude sa spoločne realizovať, čo sa nakoniec aj uskutočnilo. Na financovaní
výstavby predmetného domu sa nedohodli, lebo nemali stanovený rozpočet. Účastníkom stavebného

konania sa nedomáhal z dôvodu, že bol naivný a veril svojím rodičom. Podielové spoluvlastníctvo
predmetného rodinného domu vo výške 1 k celku odvodzuje z rozsahu bytovej jednotky, ktorú mal podľa
dohody z r. 1998 vlastniť a užívať. Táto dohoda existuje a napĺňala sa. Navrhovateľ 1/ sa spolupodieľal
na všetkých stupňoch projektu stavby, na vybavovaní povolení stavby predmetného rodinného domu,
na jeho svojpomocnej výstavbe. Navrhovatelia uviedli, že preinvestovali do predmetného rodinného

domu celkom sumu 1.164.807,46 Sk (t.j. 38.664,52 eur), ktorá pozostáva z preukázaných komplexných
položiek obsahujúcich prácu a materiál vo výške 201.361,- Sk, preukázaného stavebného materiálu v
sume 626.240,20 Sk a primeranej ceny svojpomocnej práce pre zabudovanie stavebného materiálu vovýške 337.206,26 Sk, vypočítanej podľa zásady, že stavebný materiál tvorí približne 65 % a práca 35
% kompletnej dodávky stavby.

Odporca 1/ vo svojich vyjadreniach na pojednávaní uviedol, že nespochybňujú, že navrhovateľ 1/
vložil cca 400.000,- Sk do predmetného rodinného domu a že chodil aj fyzicky pracovať na stavbu,
ale len zo začiatku, potom už nie z dôvodu, že má rodinu, ale považujú za nemorálne, aby žiadal z
vložených 400.000,- Sk jednu štvrtinu nehnuteľnosti, ktorá má hodnotu cca 18.000.000,- Sk. Neexistuje
žiadna dohoda medzi ním, odporkyňou 2/ a navrhovateľom 1/, na základe ktorej by navrhovateľovi z

realizovaného diela prešla do vlastníctva 1. Vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu patrí len jemu
a odporkyni 2/, veď aj tak celá nehnuteľnosť prejde na ich deti. Úvery ich synov boli len podpornými
finančnými prostriedkami na realizácii stavby. Túto odporcovia 1/ a 2/ zabezpečili predajom rodinného
domu, bytu a vysokými úvermi, ktoré dodnes splácajú. Odporca 1/ ďalej uviedol, že navrhovateľovi
1/ zaslal celkom 163.000,- Sk, a to poštovými poukážkami resp. vyplatením peňažných prostriedkov,
o ktorých si odporca 1/ viedol záznamy v kalendári a ktorých prevzatie navrhovateľ 1/ vlastnoručne

podpisoval, odporkyňa 2/ zaslala navrhovateľovi 1/ šekovými poukážkami na jeho účet 94.000,- Sk, a
ďalšie finančné prostriedky za rok 2003 v sume 103.000,- Sk a rok 2004 v sume 62.200,- Sk, t.j. spolu
424.600,- Sk, z čoho vyplýva, že v plnej výške preplatili navrhovateľovi 1/ úver a možno zaplatili aj viac. Z
toho vyplýva, že všetky stavebné materiály, ktoré uvádza navrhovateľ 1/ zaplatili odporcovia tak, že dali
svoje finančné prostriedky navrhovateľovi 1/ na účet šekmi alebo v hotovosti, ktoré následne navrhovateľ

1/ vložil na svoj účet, z ktorého úver splácal. Odporcovia vyplatili aj všetkých majstrov na stavbe, ktorí
realizovali stavbu rodinného domu. Navrhovateľ 1/ len sporadicky chodil na stavbu rodinného domu a to
aj v sprievode svojej dcéry, ktorej sa venoval, navrhovateľka 2/ na stavbe nebola ani raz. Navrhovatelia
investovali len do interiérových doplnkov, ktoré nie sú súčasťou stavby a ktoré si môžu kedykoľvek vziať.

Odporkyňa 2/ vo svojich vyjadreniach uviedla, že keď si navrhovateľ 1/ bral úver z Prvej stavebnej
sporiteľne a.s., bol potrebný prvý vklad, ktorý sama vykonala. V tom čase pracovala v poštovej banke a
keď navrhovateľ 1/ nemal dostatok finančných prostriedkov, vkladala mu ich na účet, aby mohol uhradiť
splátky úveru.

Odporca 3/ vo svojich vyjadreniach uviedol, že tiež ako navrhovateľ 1/ si zobral úver v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s. a toto mal byť príspevok (vklad) na výstavbu rodinného domu, ktorá sa bude v dedičskom
konaní dediť. Uviedol, že dohoda o podiele k rodinnému domu medzi ním a odporcami 1/ a 2/ neexistuje.
Taktiež sa podieľal na výstavbe rodinného domu, ktorej sa jeho brat (navrhovateľ 1/) nezúčastňoval.
Jeho matka, odporkyňa 2/, bola ručiteľkou stavebného úveru a tento v plnej výške uhrádzala na účet

navrhovateľov. Poukázal, že predmetná stavba bola skolaudovaná a je jasne preukázané, kto je jej
vlastníkom a to odporcovia 1/ a 2/.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

Podľa § 46 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V predmetnom spore sa navrhovatelia 1/ a 2/ na základe § 80 písm. c) OSP, t.j. určovacou žalobou,
domáhajú, aby súd určil, že navrhovateľ 1/ je podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného
domu vo výške spoluvlastníckeho podielu v pomere 1 k celku, eventuálne že navrhovatelia 1/ a 2/ sa
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu vo výške spoluvlastníckeho podielu v

pomere 1 k celku. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu, ktorý musí navrhovateľ v konaní preukázať. Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Navrhovatelia v prejednávanej veci tvrdia, že vo veci majú naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a to z dôvodu rozporu medzi zápisom vlastníctva k
predmetnému rodinnému domu v príslušnom katastri nehnuteľností a skutočným stavom, keďže, ako
navrhovatelia tvrdia, spoluvlastníkom predmetného rodinného domu je tiež navrhovateľ 1/, resp. spolu

s navrhovateľkou 2/ v rámci režimu BSM, a to z titulu dohody o založení podielového spoluvlastníctva z
roku 1998, podľa ktorej im k predmetnému rodinnému domu svedčí spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k
celku. Súd z uvedeného má za to, že navrhovatelia preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu,
pretožepoukázalinaskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporumedziúčastníkmiaozrejmili,
že určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom pre vyriešenie sporu, keďže odstraňuje neistotu

vzťahu účastníkov konania. Súd, rovnako ako aj Najvyšší súd ČR v uznesení 31 Cdo 1836/2005, dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v
katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP je daný, ak navrhovateľ, ktorý tvrdí, že
je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Ide síce o judikatúru
cudzieho súdu, avšak tento cudzí súd aplikuje ten istý právny predpis, ktorý je platný a účinný aj v

Slovenskej republike.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníkmi predmetného rodinného domu v katastri
nehnuteľností sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci manželia odporcovia 1/ a 2/. Aby súd
mohol návrhu navrhovateľov vyhovieť, skúmal existenciu dohody medzi účastníkmi konania o založení

podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, keďže, ako uviedol Najvyšší súd SR v
rozsudku sp. zn. 4 Cdo 93/99, „bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k
stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe“.

Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s

(právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované
rozhodnutie o stavebnom povolení. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu
alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení
spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi nimi. Na uzavretie dohody o založení spoluvlastníckych
vzťahov sa vzťahujú ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä musí z nej byť

zrejmé, že účastníci sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli na založení podielového
spoluvlastníctva k stavbe. Bez tohto konsenzu toto podielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť. Táto
dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti
spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé, že
účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že veľkosť podielov

bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú rovnaké (R
16/1983). Ak sa účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové
spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, prípadná absencia ostatných dojednaní spravidla vyskytujúcich sa v
dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe (napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o

organizačnom či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či o budúcom spôsobe
užívania spoločnej stavby) nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody.S poukazom na vyššie uvedené súd zisťoval existenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva
(dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov) k predmetnému rodinnému domu, teda či účastníci
konania v čase prijatia rozhodnutia o výstavbe nového rodinného domu sa zároveň dohodli na tom, že

tento bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania a vo svojich
vyjadreniach tvrdil, že v roku 1998 on, jeho rodičia (odporca 1/ a 2/) a brat (odporca 3/) pojali úmysel
postaviť rodinný dom s tromi samostatnými bytovými jednotkami a ešte pred kúpou pozemku od p. X.
S. (na ktorom mala časť rodinného domu stáť) v roku XXXX sa dohodli, že tento rodinný dom bude
v spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/ ako manželov (BSM) v pomere 1, navrhovateľa 1/ v pomere 1 k

celku a odporcu 3/ v pomere 1 k celku. Spoluvlastnícke podiely boli určené na základe predpokladaného
rozsahu užívania jednotlivými spoluvlastníkmi a ich rodinami.

Odporcovia 1/ a 2/ ako osoby, ktorým podľa údajov z katastra nehnuteľností svedčí spoluvlastnícke
právo k predmetného rodinného domu, existenciu takejto dohody popreli. Vo svojom vyjadrení uviedli,
že približne v roku 1998 sa rozhodli postaviť rodinný dom, v ktorom budú bývať aj so synmi a neskôr

s ich rodinami, avšak nikdy nebola z ich strany ani zmienka o tom, že by tento rodinný dom mal byť
podielovom spoluvlastníctve, keďže predpokladali, že synovia (t.j. navrhovateľ 1/ a odporca 3/) aj tak
raz tento dom zdedia. Existenciu takejto dohody nepotvrdil ani odporca 3/, ktorý vo svojom vyjadrení na
pojednávaní výslovne uviedol, že dohoda o podiele k rodinnému domu medzi ním a rodičmi neexistuje,
a potvrdil zámer odporcov 1/ a 2/ postaviť rodinný dom, v ktorom budú s navrhovateľom 1/ a odporcom

3/ spolu žiť (ktorý budú spolu užívať), ale nie že ho zároveň budú spolu vlastniť.

Existencii takejto dohody nenasvedčujú ani ďalšie okolnosti veci. Iniciatíva výstavby nového rodinného
domu vzišla od odporcov 1/ a 2/. Financovanie výstavby tohto rodinného domu zabezpečili odporcovia
1/ a 2/ jednak, že si na tento účel zobrali dva úvery, a jednak predajom ich rodinného domu v Rožňave

a X-izbového bytu v P., ktoré navrhovateľ 1/ ani odporca 3/ nevlastnili. Odporcovia 1/ a 2/ bez účasti
navrhovateľa 1/ alebo odporcu 3/ v roku 1999 kúpili pozemok od p. S., na ktorom mal predmetný rodinný
dom stáť, a to zo len svojich finančných prostriedkov, čo potvrdili obidve sporové strany. Zo zmluvy o
medziúvere a stavebnom úvere súd zistil, že tento navrhovatelia 1/ a 2/ ako dlžníci a odporkyňa 2/ ako
ručiteľka uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. až 20.05.2002, z čoho vyplýva, že navrhovateľ

1/ sa preukázateľne finančne podieľal (mohol podieľať) na výstavbe rodinného domu až od polovice
roku 2002. Finančná pomoc navrhovateľa 1/ do mája 2002, kedy boli odkúpené pozemky od p. E. a S.,
preukázaná nebola. Taktiež výška mzdy navrhovateľa 1/, ktorú preukázal pracovnou zmluvou zo dňa
01.03.2000 vo výške 14.863,- Sk a rozhodnutiami o priznaní platu (od 28.07.2000 vo výške 15.213,-
Sk, v roku 2002 vo výške 16.136,- Sk) v spojení s okolnosťou, že navrhovateľ 1/ si v roku 2000 založil

vlastnú rodinu, jeho manželka navrhovateľka 2/ nemala príjem až do roku 2010 a v apríli 2002 sa im
narodila dcéra, s čím boli spojené ďalšie výdavky, nenasvedčuje, že navrhovateľ 1/ sa mohol finančne
relevantným spôsobom podieľať na výstavbe. Tieto skutočnosti utvrdzujú súd v závere, že účastníci
konania v roku 1998 pojali úmysel postaviť rodinný dom vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/, ktorý budú ako
rodina spolu s navrhovateľom 1/ a odporcom 3/ príp. s ich budúcimi rodinami užívať, ani nie ako tvrdia

navrhovatelia, že v roku 1998 došlo ku konsenzu na dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva k
predmetnému rodinnému domu.

Existencii dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe predmetného rodinného domu
nenasvedčuje ani stavebný úver navrhovateľov z roku 2002. Navrhovatelia uviedli, že odporcovia

nepredložili dôkazy, že finančné prostriedky im poskytnuté odporcami 1/ a 2/ boli účelovo viazané
pre splácanie stavebného úveru, ale navrhovatelia ich použili pre osobné a rodinné účely. Súd mal
preukázané z poštových poukážok (č. l. 180-181 spisu), že odporkyňa 2/ poslala navrhovateľovi 1/ na
účet peniaze celkom vo výške 94.000,- Sk, a to celkom v 18 platbách realizovaných od septembra 2003
do novembra 2004, z ktorých mnohé boli poukázané práve vo výške mesačnej splátky stavebného úveru

4.200,- Sk, ostatné vo výške vyššej. Navrhovateľ 1/ ďalej potvrdil prijatie peňažných prostriedkov od
odporcu 1/, o ktorých si viedol záznam v osobných kalendároch. Na základe vyššie uvedeného a s
ohľadom na rodinné pomery navrhovateľa 1/ a príjmy navrhovateľky 2/ súd obranu navrhovateľov proti
tomuto tvrdeniu odporcov vyhodnotil ako účelovú. Je pravdou, že odporcovia 1/ a 2/ výslovne neviazali
poskytnutie peňažných prostriedkov na konkrétny účel, ale vzhľadom na pravidelnosť poukazovania

peňažných prostriedkov a vzhľadom na ich výšku mal súd preukázanú vôľu odporcov 1/ a 2/ poskytovať
tieto peňažné prostriedky práve pre splácanie stavebného úveru.Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach súd nemal preukázané, že by došlo k uzatvoreniu dohody medzi účastníkmi konania o
založení podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu pred začatím stavby a nemal

ani preukázané, že by došlo ku konsenzu účastníkov konania chcieť založiť spoluvlastnícky vzťah a ani z
okolnostíveciniejezrejmé,žepredmetnýrodinnýdommalbyťvpodielovomspoluvlastníctveúčastníkov
konania. Z toho vyplýva, že navrhovateľovi 1/, resp. obidvom navrhovateľom v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nesvedčí spoluvlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu. Súd mal
preukázané, že vlastníkmi predmetného rodinného domu sú odporca 1/ a 2/ tak, ako sú uvedení na

liste vlastníctva príslušného katastra nehnuteľností. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh v celom
rozsahu zamietol, t.j. čo do primárneho aj eventuálneho petitu návrhu.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

Súd o trovách konania z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania rozhodne na základe citovaného
ustanovenia po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v piatich
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte
rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205

ods. 2 OSP):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.