Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 7, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118384402
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6118384402.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanej: J. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Na I. XXX/X, XXX XX G., zastúpenej Občianskym združením OPOS, IČO: 51 147 688, so sídlom
A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, o zaplatenie sumy 3.088,59 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Csp/41/2019-213 zo dňa 29.03.2021
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1.104eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy138eurod10.12.2015dozaplatenia,
zo sumy 138 eur od 10.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.2.2016 do zaplatenia, zo sumy
138 eur od 10.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od
10.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.7.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi II. výrokom priznal voči

žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. V časti o
zaplatenie sumy 1.984,59 eura s príslušenstvom III. výrokom konanie zastavil a napokon IV. výrokom
žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.088,59 eura s
príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Poštová banka, a.s., ktorá mu pohľadávku
postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018 - uzatvoril so žalovanou dňa 06.09.2010
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 5.800 eur, splatný

v 70-ich mesačných splátkach po 138 eur, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 09.07.2018 a
splátky boli splatné 9. deň v mesiaci. Keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, vyzval ju právny
predchodca žalobcu výzvou zo dňa 23.02.2016 na splatenie dlžnej časti úveru, a zároveň ju podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že ku dňu 22.02.2016 je pohľadávka banky viac ako tri
mesiace po lehote splatnosti vo výške 937,03 eura.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola

skutočneuzatvorenátak,akouvádzalžalobca.Posudzovanýprávnyvzťahstránsporuposúdilakovzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle záverov odvolacieho súdu obsiahnutých v zrušujúcom
uznesení č. k. 12CoCsp/11/2020-181 zo dňa 22.01.2021 súd skonštatoval premlčanie splátok splatných
pred 09.12.2015, ktoré sa premlčali každá samostatne vo všeobecnej premlčacej dobe. Na premlčaniesplátok reagoval žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.984,59 eura s príslušenstvom,
v ktorej súd konanie zastavil. Predmetom konania zostalo 8 splátok splatných od 9.12.2015 do dňa
09.07.2016 v sume 1.104 eur s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal platnosťou právneho úkonu postúpenia pohľadávky, a
tým aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore ako aj náležitosťami zmluvy. Skonštatoval, že
žalovanej bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 04.07.2018. Poukázal na ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o bankách“), ktorým zákonodarca umožnil banke postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uviedol, že ku dňu postúpenia
pohľadávky žalovaná neplnila riadne a včas svoj dlh a bola v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky
nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní. Zaslanie písomnej výzvy zo dňa 23.2.2016 bankou žalovanej
nebolo medzi stranami sporné. Súd skonštatoval dodržanie postupu zosplatnenia pohľadávky v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a tiež splnenie podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky banky na žalobcu, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaný.

4. K spôsobu uzatvorenia zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že v článku 3. bod 10 zmluvy žalovaná
svojim podpisom potvrdila, že pred uzatvorením zmluvy jej boli poskytnuté informácie o spotrebiteľskom
úvere v listinnej podobe tvoriace formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná

pôžička. Žalovaná požiadala o úver vo výške 5.800 eur s dobou splácania 70 mesiacov; vyplnila bod
2 - žiadosť o poskytnutie úveru, bod 3 - zmluvu o úvere vyplnila banka. Banka žalovanej poskytla úver
na splatenie predchádzajúcich úverov č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Súd nepovažoval za pravdivé
tvrdenie žalovanej, že nemala žiadne informácie o úvere; sama žalovaná vlastnoručne podpísala, že
informácie má. Zmluva o úvere bola dojednaná v písomnej forme a proces uzatvorenia predmetnej

zmluvy spĺňa podmienky uvedené v § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd neposúdil
zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, keďže zmluva obsahovala všetky náležitosti, výšku úveru,
výšku mesačnej splátky, celkovú výšku nákladov, dátum prvej platby ako aj dátum konečnej splatnosti,
výšku úrokovej sadzby, počet splátok, RPMN, aj priemernú RPMN. V zmluve je uvedená aj adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c).

Žalovaná ako spotrebiteľ vedela posúdiť obsah a rozsah svojho záväzku, pretože v zmluve mala jasne
uvedené,žemusíuhradiť70splátokpo138eurvždyk9.dňuvmesiaci.RPMNnebolavzmluveuvedená
v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti nároku žalobcu vyhovel a rozsudok
oprel o ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d), g), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 9, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách.

5. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietala nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie

navrhnutých dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, prípustnosť
ďalších prostriedkov procesnej obrany a útoku. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že
súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom
právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.), nevykonal dokazovanie ňou navrhovanými listinami,
čím jej znemožnil výkon jej procesných práv do tej miery, že bolo porušené jej právo na spravodlivý

súdny proces. Namietala nesplnenie zákonných podmienok pred postúpením pohľadávky. Uviedla, že
jej banka výzvou zo dňa 23.02.2016 oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu
22.02.2016 vo výške 937,03 eura a zároveň ju upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí okamžite, tak
bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere. Následne listom zo dňa 21.03.2016 jej banka oznámila vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru, avšak neuviedla, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého
dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva
splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného
právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre
nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je

potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne určité, a teda či je platným právnym úkonom, a je potrebné
skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Toto má vplyv na aktívnu vecnúlegitimáciu žalobcu. Uviedla tiež, že v čase podpisu zmluva neobsahovala v časti formulára 3.1. žiadne
údaje o úvere. Tieto boli doplnené právnym predchodcom žalobcu dňa 09.09.2010. To znamená, že
v zmluve nastala zmena zo strany dodávateľa, ktorú je potrebné považovať za nový návrh, keďže je

zmenená výška samotnej sumy poskytovanej dodávateľom. V bode 3. je uvedené, že „Zmluva o úvere a
záverečné ustanovenia/vyplní banka/“. Z toho je nesporné, že túto časť vyplnila banka až následne po jej
podpise. Ďalej namietala, že súd procesne pochybil, ak nevydal uznesenie o späťvzatí žaloby žalobcu.
V tejto súvislosti citovala aj znenie § 142 ods. 1, 2 CSP, týkajúce sa rozhodovania o zmene žaloby.
Súd navyše neskúmal, či konanie veriteľa/žalobcu pri uzatváraní zmluvného vzťahu nebolo v rozpore s

dobrými mravmi, a tiež sa nezaoberal prepočtom RPMN, či chýbajúcimi náležitosťami zmluvy. Celkové
náklady spotrebiteľa boli vo výške 3.860 eur, no veriteľ nesprávne započítal časť nákladov (poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 120,82 eura) do celkovej výšky úveru. V zmluve absentuje aj uvedenie
adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedenie identifikačných
údajov žalobcu vrátane adresy pri označení účastníkov úverovej zmluvy nemožno považovať za údaj,
na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ nadobudol vedomosť o tom, že si u tohto subjektu môže

uplatniť reklamáciu, prípadne podať sťažnosť. Uvedená náležitosť nie je splnená uvedením adresy v
záhlaví zmluvy.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na jeho doterajších podaniach a vyjadreniach, stotožnil
sa s odôvodnením rozsudku a navrhol ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej vo výrokoch I. a II. ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch III. a IV. nadobudol rozsudok v dôsledku absencie podania
odvolania právoplatnosť.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 21.11.2018 domáhal zaplatenia
sumy 3.088,59 eura spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o

postúpení pohľadávky, uzatvorenou dňa 20.06.2018 s Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovanou
uzatvoril dňa 06.09.2010 zmluvu o úvere s výškou úveru 5.800 eur, s dohodnutou dobou splatnosti
09.07.2018. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala splácať úver v 70-ich mesačných splátkach po 138 eur,
pričom splátky boli splatné k 9. dňu v mesiaci. Keďže žalovaná neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo

zmluvy riadne a včas, pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Najskôr žalovanú lisom zo dňa 23.02.2016 upozornil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že
ku dňu 22.02.2016 je v omeškaní s plnením viac ako tri mesiace a zároveň ju upozornil, že ak nedôjde
k úhrade dlhu, je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Listom zo dňa 21.03.2016 pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru.

9. Žalovaná v odvolaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže veriteľ neuviedol, pre
nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a preto
je potrebné skúmať, či je tento právny úkon dostatočne určitý a platný. K tomu odvolací súd uvádza,
že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu

podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Pri dohodnutom plnení v splátkach
plynie premlčacia doba odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka). Ak
sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podstatné pre začatie plynutia premlčacej doby v tomto prípade
je posúdenie, ktorá nesplnená splátka spôsobila splatnosť celého dlhu (úveru). Keďže ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ pred uplatnením práva podľa § 565 musí v lehote nie
kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa, že dané právo (zosplatnenie celého dlhu) využije. Zároveň

musia uplynúť aspoň tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Pokiaľ dodávateľ toto právo
nevyužije a mimoriadnu splatnosť dlhu - úveru - nevyhlási, dlh je aj naďalej splatný v jednotlivých
splátkach dohodnutých v zmluve a tieto sa premlčujú samostatne. Ak sa však pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane splatným celý dlh, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,pričom v skutočnosti premlčacia doba na zaplatenie takto zosplatneného dlhu začína plynúť skôr,
ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Uplatniť inštitút zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ veriteľ toto právo dané mu v ustanovení § 565

Občianskeho zákonníka nevyužije, plynie premlčacia doba pre jednotlivé splátky samostatne. Ak však
veriteľ dané právo využije, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (103
Občianskeho zákonníka).

10. Ako už odvolací súd uviedol v tejto veci v uznesení č. k. 12CoCsp/11/2020-181, právny predchodca

žalobcu upozornil žalovanú listom zo dňa 23.02.2016 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
že ku dňu 22.02.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po
lehote splatnosti. Z uvedeného textu vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou
dňa 09.02.2016, 09.01.2016 a 09.12.2015. Zároveň banka žalovanú upozornila, že ak nebude plniť,
využije právo a vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Listom zo dňa 21.03.2016 žalovanej oznámila, že
pre porušenie ustanovenia zmluvy sa stala úverová pohľadávky predčasne splatnou k 21.03.2016. Z

uvedeného postupu banky, ktorý predchádzal vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru je zrejmé, že
nesplnená pohľadávka, pre ktorú nastala splatnosť úveru, je pohľadávka splatná dňa 09.12.2015. Týmto
dňom zároveň nastala zročnosť dlhu a začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 09.12.2018. Z
uvedeného postupu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu splnil zákonné predpoklady zosplatnenia
úveru a na žalobcu postúpil zosplatnenú pohľadávku, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

11. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že zmluva o úvere v bode 3.1. (zrejme mala na mysli bod
3.3.) neobsahovala žiadne údaje o úvere. Tieto boli podľa nej bankou doplnené potom, ako zmluvu
podpísala, čo znamená, že nastala zmena zo strany dodávateľa, ktorú je potrebné považovať za nový
návrh, lebo bola zmenená výška samotnej poskytovanej sumy dodávateľom. Z obsahu doloženej zmluvy

však záver o zmene výšky poskytovanej sumy úveru vôbec nevyplýva. V bode 2. zmluvy o úvere je
uvedená rovnaká výška úveru (5.800 eur) ako v bode 3.3. Okrem zmeny výšky poskytnutej sumy úveru
žalovaná neuviedla, k akej ďalšej zmene zo strany dodávateľa, ktorú je potrebné považovať za nový
návrh, došlo. Odvolací sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v bode 10. rozsudku, že
žalovaná svojím podpisom potvrdila, že pred podpisom jej boli poskytnuté informácie o spotrebiteľskom

úvere v listinnej podobe tvoriace formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenia
žalovanej považoval odvolací súd za účelové, pretože za celú dobu trvania zmluvy nikdy nenamietala,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo a záväzky vyplývajúce zo zmluvy dokonca určitý čas aj plnila.

12. Súd prvej inštancie skúmal náležitosti zmluvy o úvere a konštatoval, že zmluva obsahovala všetky

zákonom požadované náležitosti. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak bola RPMN v
zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch). Na výpočet RPMN majú vplyv celkové náklady. Žalovaná v odvolaní
namietala, že náklady predstavovali 3.860 eur. V zmluve o úvere uvedené, že celková výška nákladov
je 3.821,44 eura, avšak vychádzajúc z počtu splátok ako aj výšky jednej splátky sú náklady o 38,56 eura

vyššie ako je v zmluve uvedené. To nič menení na tom, že výška RPMN nebola v zmluve uvedená v
neprospech spotrebiteľa. Rozdiel v nákladoch je len nepatrný a výšku RPMN zásadne nemení; zmena
v nákladoch ovplyvní výšku RPMN len v stotinách, čiže RPMN pri danom úvere stále predstavuje 20 %.
Žalovaná teda vedela, pri akej výške RPMN jej banka úver poskytla a s uvedenou výškou súhlasila.

13. Žalovaná ďalej namietala, že do celkovej výšky úveru bol bankou nesprávne započítaný poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 120,82 eura. Tento prostriedok procesnej obrany posúdil odvolací súd ako
novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP, keďže žalovaná ho pred súdom prvej inštancie
neuplatnila, hoci tak urobiť mohla. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné tento prostriedok procesnej
obrany uplatniť ani pred odvolacím súdom. Z obsahu zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, či v súvislosti

s poskytnutím úveru bol žalovanou platený poplatok a ak áno, tak v akej výške.

14. K námietke o absencii uvedenia adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť odvolací súd uvádza, že aj keď je v zmluve adresa banky uvedená v záhlaví a nie je v
nej výslovne uvedené, že na tejto adrese si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a sťažnosť, je logické,

že pokiaľ by spotrebiteľ k takému kroku pristúpil, tak určite by sa obrátil na adresu uvedenú v záhlaví
zmluvy, pokiaľ v zmluve nie sú uvedené viaceré odlišné dresy. K výkladu zákona netreba v tomto
smere pristupovať príliš formalisticky. Spotrebiteľovi má byť z obsahu zmluvy zrejmé, na akej adresepredávajúceho si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Keďže v zmluve bola uvedená len jedna
adresa predávajúceho, spotrebiteľ jednoznačne vedel, že na tejto adrese si reklamáciu môže uplatniť.

15. Náležitosťou odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP nie je uvedenie informácie, že súd
prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutkových tvrdeniach a o predbežnom
právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 CSP), ako v odvolaní namietala žalovaná. Súd prvej inštancie
postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP dodržal, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania uskutočneného
dňa 02.10.2019; konštatovanie tejto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia považoval odvolací súd za

nadbytočný a nad rámec zákona, keďže ustanovenie § 220 ods. 2 CSP presne definuje, čo má súd v
odôvodnení rozsudku uviesť.

16. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ňou
navrhovanými listinami, čím znemožnil výkon jej procesných práv v takej miere, že bolo porušené jej
právo na spravodlivý proces. Žalovaná však neuviedla, aký ňou navrhnutý listinný dôkaz nebol súdom

vykonaný a aká ňou tvrdená skutočnosť mala byť týmto dôkazom preukázaná. Po oboznámení sa s
obsahom spisu odvolací súd nezistil, že by zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
pre nevykonanie žalovanou navrhnutého listinného dôkazu.

17. K procesnému pochybeniu súdu nedošlo ani „nevydaním uznesenia o späťvzatí žaloby žalobcu“. O

späťvzatí časti žaloby predsa odvolací súd rozhodol výrokom III. napadnutého rozhodnutia, voči ktorému
odvolanie žalovanej ani nesmeruje, a preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Podľa §
145 ods. 2 CSP rozhoduje súd o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej, čo sa v
danom prípade aj stalo. V spore nebol dôvod rozhodovať o zmene žaloby podľa § 142 CSP, pretože
späťvzatie žaloby neznamená, že došlo k zmene žaloby podľa § 140 CSP. Súd po späťvzatí časti žaloby

postupoval správne, keď konanie v časti o zaplatenie sumy 1.984,59 eura s príslušenstvom zastavil v
rámci rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s námietkami žalovanej
prezentovanými v odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu dáva odôvodnenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie odpoveď na všetky podstatné námietky žalovanej opísané v odvolaní a jeho
odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie správne posúdil prejednávanú vec a svoje právne závery dostatočne odôvodnil. S
ohľadom na to odvolací súd neposúdil odvolanie žalovanej ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).