Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715214686
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7715214686.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1. I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XX, V., 2. Š. X., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ladislav Riedl, so
sídlom Slovenská 46, Prešov, 3. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, proti žalovanému Slovenská
sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00 151 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Mária Grochová a partneri s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o zdržaní sa výkonu
záložného práva nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 6. septembra 2019 č.k. 16C/360/2015-304 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 21. februára 2020 č.k. 16C/360/2015-357

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o zamietnutí žaloby a výroku
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovaným.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia, že žalovaný Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ
a spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. ako vykonávateľ dobrovoľnej dražby (pôvodne žalovaný v 2. rade) sú

povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
v 3. rade zapísaných na LV č. XXX kat. úz. V., okres C. ako parc. č. 1083 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 670 m2, parc. č. 1084 - orná pôda o výmere 5807 m2, rodinný dom súp. č. XX na parc. č.
1083 a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, zapísaných na LV č.
XXXX kat. úz. V., okres C. ako parcela č. 876/1 - zastavané plochy o výmere 1154 m2, parc. č. 876/2 -
zastavané plochy o výmere 223 m2, parc. č. 876/3 - zastavané plochy o výmere 59 m2, parc. č. 876/4
- zastavané plochy o výmere 100 m2 a rodinný dom súp. č. 191 na parc. č. 876/2.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0483940987, uzavretej
dňa 25.11.2009 so žalovaným, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške
69.580 €. Splnenie záväzku z úverovej zmluvy bolo zabezpečené zriadením záložného práva na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalobkyne v 3. rade, a to záložnými zmluvami z 25.11.2009. V dôsledku porušenia povinností žalobcov
ako dlžníkov z úverovej zmluvy, žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru vo výške

71.248,28 € k 6.5.2015, uspokojenia ktorej sa domáhal výkonom záložného práva k vyššie zmieneným
nehnuteľnostiam postupom podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej zák. č. 527/02
Z.z.). Začatie výkonu záložného práva oznámil žalobcom listom zo dňa 3.7.2015.3. Žalobcovia odôvodňovali svoj návrh existenciou neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o
splátkovom úvere, pre ktoré dlžná suma mohla zahrňovať aj nároky, na ktoré žalovaný nemal právo.
Tvrdili tiež, že výkon dražby podľa zák. č. 527/02 Z.z. sa deje bez akejkoľvek intervencie súdnej moci a v

neprimeranom rozsahu zasahuje do ich práva na obydlie a tým aj do rodinného a súkromného života, čo
je v rozpore s ústavnými princípmi chrániacimi tieto hodnoty. Žalobcovia poukazovali na to, že hodnota
zálohu podľa znaleckých posudkov mala predstavovať až 130.000 €, pričom pohľadávka žalovaného
bola vyčíslená vo výške 71.248,28 €, čo považovali za nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a
zabezpečovanou pohľadávkou. Súčasne namietali platnosť záložnej zmluvy tvrdiac, že táto nebola

individuálne dojednaná a výkon záložného práva sa prieči dobrým pravom pre svoju neprimeranosť a
zásah do práva na obydlie. Zdôraznili tiež svoj záujem o mimosúdne riešenie sporu tak, aby mohli dlh
z úverovej zmluvy naďalej uhrádzať v splátkach.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.5.2018 č.k. 16C/360/2015-239 (v poradí I. rozsudok)
vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému Slovenskej sporiteľni, a.s. a zaviazal ho k náhrade trov konania

žalobcom, a zamietol žalobu voči pôvodne žalovanému v 2. rade Platiť sa oplatí pre absenciu jeho
pasívnej a vecnej legitimácie a priznal mu náhradu trov konania voči žalobcom. Vyhovujúci výrok
odôvodnil ochranou práv spotrebiteľa, keď neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo kontrole
zmluvu o výkone splátkového úveru a realizácia záložného práva predstavuje neprimeraný zásah do
práv žalobcov na obydlie, ktorého by boli zbavení iba na základe vyhlásenia veriteľa o pravosti, výške

a splatnosti pohľadávky.

5. Výrok rozsudku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania vo vzťahu k spoločnosti Platiť sa
oplatí s.r.o. nadobudol právoplatnosť. Vyhovujúci výrok rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov
konania napadol odvolaním žalovaný Slovenská sporiteľňa, a.s.. Uznesením zo dňa 7.11.2018 sp.zn.

2Co/294/2018 Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na spôsob uplatnenia nároku, ktorý sa týkal existencie oprávnenia Slovenskej sporiteľne ako
záložného veriteľa na vykonanie záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie zisťovať existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe s prihliadnutím
na to, že žalobcovia nespochybňujú, že dlh z úverovej zmluvy nesplácajú, že sú v omeškaní s úhradou

splátok a priamo v žalobe navrhovali aj mimosúdnu dohodu tak, aby im po zosplatnení dlhu im
bola opätovne poskytnutá možnosť splátok dlhu. Vychádzal tiež zo záveru, že žalobcovia nevzniesli
žiadne konkrétne výhrady týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, či neplatnosti záložnej
zmluvy, a dôvody neplatnosti neboli zistené ani odvolacím súdom. Odvolací súd poukázal aj na to,
že uspokojenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zák. č. 527/02 Z.z. je zákonom

dovolený a predvídaný spôsob uspokojenia dlhu ak to vyplýva z § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka
(OZ), keď súladnosť zmluvnej úpravy s ústavnými princípmi vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu sp.
zn. PL. ÚS 23/14. Súčasne Súdny dvor Európskej únie vo veci C-34/13 Kunošiová c/a Smart Capital
potvrdil, že vnútroštátna úprava vyplývajúca zo zákona č. 527/02 Z.z. je v súlade so zásadami práve
Európskej únie na ochranu spotrebiteľa.

6. V opätovnom konaní súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zo dňa 6.9.2019 č. k.
16C/360/2015-304 (v poradí II. rozsudok), v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.2.2020 č.k.
16C/360/2015-357, ktorým opravil označenie sporových strán, žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania proti žalobcom v plnom rozsahu.

7. Skutkovo ustálil, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo platne zriadené na účely zabezpečenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej žalovaným a žalobcami v 1. a 2. rade dňa 25.11.2009.
Podľa zmluvy o splátkovom úvere č. 0483940987 výška úveru predstavovala 69 580,- €, fixná úroková
sadzba na obdobie jedného roka 5,89 % ročne, spracovateľský poplatok 531,07 €, za správu úveru

2,99 € mesačne. Úver mal byť uhradený v mesačných splátkach vo výške 71,29 € počnúc 20.12.2009
s končenou splatnosťou 20.10.2039 (mesačná splátka od 418,70 €). Pre nesplácanie splátok úveru
žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť záväzku k 6.5.2015 v sume 71 248,28 € a dňa 3.7.2015
oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe. Vzal do úvahy obranu žalovaného, že výkon záložného práva je len reakciou na

dlhodobé omeškanie žalobcov, ktoré už do času podania žaloby predstavovalo viac ako 650 dní, že
ani prípadná existencia neprijateľných podmienok či neplatnosti zmluvy, ktoré dôvody žalobcovia nijako
nešpecifikovali nezakladá prípustnosť žaloby ukladajúcej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva a v prípade pochybností o konaní o dobrovoľných dražbách, záujmy žalobcovsú chránené právom domáhať sa vyslovene neplatnosti dražby. V konaní súd aplikoval ustanovenia
týkajúce sa výkonu záložného práva § 53 ods. 10, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j a jeho premlčania §
100, § 101, § 112 OZ. K procesnej obrane žalobcov o premlčaní práva žalobcu na vykonanie záložného

práva uviedol, že záložné právo sa premlčuje ako majetkové právo vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote, ktorá neuplynula, pretože k výkonu záložného práva žalovaný ako veriteľ pristúpil 3.7.2015.
Samotný predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe bol prerušený v nadväznosti na súdne rozhodnutie -
nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci uznesením súdu zo dňa 11.9.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.1.2016, a ktorým bol uložený žalovanému zákaz výkonu záložného práva

k sporným nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania. V ďalšom výkone záložného práva
žalovaný z dôvodu súdneho rozhodnutia nepokračoval, a podľa § 112 OZ, mu premlčacia lehota na
vykonanie záložného práva spočívala. Súd prvej inštancie uviedol, že záložné právo sa nepremlčí skôr
ako pohľadávku, ktorú záložné právo zabezpečuje, pričom v danom prípade pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je premlčaná. Vychádzajúc zo znenia žaloby, ktorou sa podľa účelu žalobcovia
domáhali rozhodnutia o existencii, či neexistencii práva žalovaného na vykonanie záložného práva,

skúmal tiež procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP)
v spojení s § 80 písm. c) Občianskeho a súdneho poriadku (OSP) účinného v čase podania žaloby.
Konštatoval, že určovacia žaloba má v zmysle ustálenej súdnej praxe a teórie predovšetkým preventívny
charakter, má poskytnúť ochranu práv skôr ako dôjde k porušeniu práva, pričom právny záujem, ktorý
je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže

navrhovaným súdnym rozhodnutím dosiahnuť odstránenie spornosti pri ochrane svojich práv. Poukázal
na to, že právna neistota žalobcov ako dlžníkov z úverovej zmluvy, čo do oprávnenosti a rozsahu
pohľadávky, na ktorú žalovanému ako záložnému veriteľovi vzniká nárok, nie je vyriešená uložením
zákazu výkonu záložného práva veriteľovi. Zabezpečenie záväzku formou zriadenia záložného práva
na nehnuteľnostiach slúži práve na pokrytie rizika, keď dlžník nie je z rôznych dôvodov spôsobilý

uhradiť pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve. Pritom žalobcovia nespochybňujú, že dlh nie je
splatený, a že s úhradou splátok sa dostali do omeškania, a na Okresnom súde v Michalovciach sa
na základe žaloby žalovaného zo dňa 3.5.2018 vedie konanie pod sp.zn. 24Csp/73/2018, predmetom
ktorého je nárok žalovaného na peňažné plnenie proti žalobcom v 1. a 2. rade zo zmluvy o predmetnom
splátkovom úvere. Právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere žalobcovia v zásade

spochybnili len nespokojnosťou so sankciami vyvolanými porušením ich záväzkov, ktoré spočívajú
v strate výhody splátok a v hrozbe straty nehnuteľností, ktorá im slúži na bývanie. Vychádzajúc z
uvedeného súd konštatoval, že na strane žalobcov nie je splnená podmienka naliehavého právneho
záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu, preto žalobu zamietol a v súlade § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovanému ako procesne úspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania proti neúspešným

žalobcom.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
Žiadali žalobe vyhovieť a priznať im náhradu vzniknutých trov.

9. Odvolatelia považovali za nesprávne, že súd posudzoval ich žalobu ako určovaciu, uvádzajúc, že

dôvodom podania ich žaloby bola obava o správnosť a zákonnosť spôsobu výkonu záložného práva
v konaní o dobrovoľnej dražbe, ktoré prebieha bez ingerencie štátu. V tejto súvislosti za zásadné
považovali navýšenie dlhu z úverovej zmluvy, poukazujúc na to, že zatiaľ čo vo vyhlásení o mimoriadnej
splatnosti úveru v máji 2015 boli vyzvaní na zaplatenie sumy 71 248,28 €, v konaní na Okresnom súde
Michalovce sp.zn. 24Csp/73/2018 si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie istiny 70 002,76 € úrokov z

úveru 19 346,13 €, úrokov z omeškania 10 775,99 € a súčasne úroky z omeškania z dlžnej istiny, čo
ku dňu podania odvolania (27.11.2019 poznámka odvolacieho súdu) predstavovalo pohľadávku už vo
výške 107 318,27 € teda nárast dlhu o 50,63 % z čoho vyvodili, že ide o neprijateľný postup veriteľa.

10. Odvolatelia ďalej tvrdili, že v konaní sp.zn. 24Csp/73/2018 bolo rozhodnuté o tom, že pohľadávka

žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá má byť predmetom uspokojenia predajom
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, je premlčaná, a rovnako tvrdili aj premlčanie samotného
záložného práva. Premlčanie práva žalovaného na vykonanie záložného práva odôvodňovali tým, že
k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty podľa § 112 OZ dôjde len v prípade, ak je právo v trojročnejpremlčacej lehote uplatnené na súde alebo iného príslušného orgánu, za ktorý orgán však nemožno
považovať dražobníka majúceho postavenie súkromného podnikateľského subjektu. Zdôraznili, že §
151j ods. 2 OZ, podľa ktorého sa záložný veriteľ môže domáhať uspokojenia z predmetu zálohu aj

vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná má význam len vtedy, ak sa zabezpečená pohľadávka
premlčuje v kratšej lehote ako záložné právo k nej zriadené, čo však neplatí v prejednávanej veci.
Tak pohľadávka zo zmluvy o úvere ako aj záložné právo zabezpečujúce jej splnenie sa premlčujú v
rovnakej všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Výkon záložného práva je neoddeliteľne naviazaný
na existenciu peňažnej pohľadávky a vznesenie námietky premlčania znamená nevymožiteľnosť tohto

nároku. Teda aj za situácie, ak dôjde len k premlčaniu samotného nároku na plnenie nie je záložný veriteľ
oprávnený na ďalšie uplatňovanie svojich práv výkonom záložného práva. Z rozhodnutia SDEÚ vo veci
C-43/13 Kunošiová c/ Smart Capital, Nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS/23/14 odvolatelia vyvodili, že
zásahdonedotknuteľnostiobydliajepotrebnéposudzovaťsohľadomnato,čijetentozásahnevyhnutný
a primeraný sledovanému cieľu, keď primárnym cieľom veriteľa má byť získať finančné prostriedky
späť, avšak nie vo výške, pri ktorej by sa bezdôvodne obohacoval, a nie za každú cenu speňažením

nehnuteľnosti rodiny.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil ako správny postup súdu prvej inštancie, ak skúmal
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanej žalobe, čo mu vyplývalo zo záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu, a bolo v súlade s obsahom žaloby spracovanej právnym zástupcom

žalobcov, predmetom ktorého bolo „určenie, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva“.
Bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
rieši spornosť vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, pričom žalobcovia netvrdili, ani nepreukázali
také skutočnosti, ktoré by mohli slúžiť na preukázanie podmienky právneho záujmu. Zdôraznil, že
nemôže obstáť ani domnienka, že žalobcom nesvedčí iný prostriedok právnej ochrany, keď zák. č.

527/02 Z.z. upravuje účinné procesné garancie pre zvrátenie dražobného procesu umožňujúceho
domáhať sa určenia neplatnosti dražby, ktorého výsledkom je ex lege obnovenie vlastníckeho práva
predchádzajúceho vlastníka, súčasne zakladá absolútnu objektívnu zodpovednosť záložného veriteľa
za prípadnú nesprávnosť jeho vyhlásenia o výške zabezpečenej pohľadávky. V ďalšom žalovaný
poukázal na to, že otázka vecnej opodstatnenosti a akceptovateľnosti žalobného návrhu na zdržanie

sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je už predmetom ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššíchsúdnychautorít,keďboloopakovanejudikovanévrozhodnutiachNajvyššiehosúduSRsp.zn.
8Cdo/147/2017, 2Cdo/36/2019, 5Cdo/113/2017, že uloženie vecne a časovo neobmedzenej povinnosti
veriteľa zdržať sa vykonania výslovne zákonom priznaného spôsobu uspokojenia pohľadávky nie je
prípustné. Pokiaľ sa aj žalobcovia bránili premlčaním záložného práva, k uvedenej obrane nepredniesli

žiadne tvrdenia, ani nepodporili tento svoj názor žiadnymi dôkazmi. Ich stanovisko, že záložné právo
zaniklo s údajným premlčaním pohľadávky z úveru je v rozpore so zákonnou úpravou, keď v zmysle
§ 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Vychádza sa zreteľne z názoru, že premlčanie záložného práva nemôže byť totožné s

premlčaním pohľadávky, naopak môže nastať aj neskôr, preto v zmysle § 100 ods. 2 OZ sa záložné
práva nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Podporne poukázal aj na to, že § 54a OZ podľa
ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť, vo vete
za bodkočiarkou súčasne upravuje, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 151j ods. 2 OZ. Aj keď
premlčanéprávozospotrebiteľskejzmluvyvzmysleplatnejprávnejúpravynemožnozabezpečiť,tovšak

nemá vplyv na výkon záložného práva v prípade, ak plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bolo zabezpečené
pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalovaný ďalej zdôraznil, že pristúpil riadne k uspokojeniu svojho
nároku po zosplatnení dlhu cestou výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, no od doručenia
neodkladnéhoopatrenia13.10.2015nemoholpokračovaťvovýkonezáložnéhoprávavdôsledkuzásahu
súdu. Považoval preto za vylúčené, aby vo vzťahu k záložnému právu uplynula akákoľvek premlčacia

lehota. Navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu
odvolacích trov.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ako podané
včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.06.2021 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené

na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

15. Výrok o zamietnutí žaloby vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovaným nebol napadnutý
odvolaním žalobkyne v 3. rade, z ktorých dôvodov nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu. Žalobkyňa v 3. rade je záložcom zo záložnej zmluvy uzavretej so žalovaným

20.11.2009, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. V. okres C., ktoré sú v
jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyni v 3. rade ako samostatnej, výlučnej vlastníčke nehnuteľností, ktoré
sú predmetom zabezpečenia pohľadávky žalobcov v 1. a 2. rade na základe záložnej zmluvy, patrí
samostatné právo na uplatňovanie nároku v konaní pred súdom týkajúce sa ochrany jej vlastníctva. Vo
vzťahu k predmetu sporu, z hmotného práva nevyplýva taká úprava práv a povinností sporových strán,
na základe ktorej by žalobkyňa v 3.rade tvorila so žalobcami v 1. a 2. rade nútené alebo nerozlučné

procesné spoločenstvo, preto jej postavenie v konaní nie je dotknuté odvolaním žalobcov v 1. a 2. rade.

16. Preskúmaním rozhodnutia a postupu súdu prechádzajúcemu vydaniu rozhodnutia, nebolo v rozsahu
odvolaním napadnutom zistené naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami v 1.
a 2. rade. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu
znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne
odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak
inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané
alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k

logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v
konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie

vec posúdil po právnej stránke. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdupriaplikáciiprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciipráva idevtedy,aksúdpoužil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

17. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby nevychádzal zo skutočností, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo,
alebo aby súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, aby na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a
vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver,

a podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd reagoval na všetky
podstatné argumenty sporových strán, ktoré žalobcovia v odvolaní len zopakovali, a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov v 1. a 2. rade odvolací súd uvádza, že v kontexte
rozhodnutí SDEÚ C-34/13, nálezu Ústavného súdu SR PL ÚS 23/2014, na ktoré odkazovali žalobcovia,
neopomína ústavné zásady ochrany vlastníckych práv, či nedotknuteľnosti obydlia, ako aj princípyochrany práv spotrebiteľa. Práve uvedené rozhodnutia však podčiarkujú legitímnosť postupu záložného
veriteľa, ktorý uspokojuje svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, aj predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z., pretože sú súčasne zachované práva dlžníkov

namietať platnosť priebehu dražby, ako aj právo domáhať sa žalobou vo veci samej posúdenia
dôvodnosti pohľadávky z úverovej zmluvy. Právny poriadok chráni vlastnícke práva a práva na
nedotknuteľnosť obydlia za súčasného rešpektovania princípu dodržiavania zmluvných záväzkov „pacta
sunt servanda“, ktorý vyžaduje splnenie povinností vyplývajúcich z platných zmlúv. V tejto súvislosti
skutočnosť, že pri uspokojení zmluvne dohodnutého záväzku predajom zálohu na dražbe môže

dôjsť aj k zásahu do obydlia dlžníka, nemá v zmysle právnej úpravy ani súdnej praxe za následok
zánik práva veriteľa na uspokojenie z predaja zálohu, ktorý je súčasne obydlím dlžníka. Princíp
dodržiavania zmluvných záväzkov a zásada ochrany práva bývania sú v prípade zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie vo vzájomnej rovnováhe, keď k zásahu do práva na
bývanie výkonom záložného práva môže dôjsť len pri súčasnom porušení povinností zo zmluvy a
splnení zákonných podmienok realizácie výkonu záložného práva. Samotná okolnosť, že predmetom

zálohu je nehnuteľnosť - rodinné obydlie, nemôže slúžiť dlžníkom ako zámienka, aby si diktovali
podmienky plnenia zmluvy, či sa vyhýbali splneniu platne vzniknutých záväzkov. Obavy žalobcov, či
dôjde k vykonaniu dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom, nemôžu byť riešené preventívne uložením
„zákazu“ výkonu dražby, keďže by dochádzalo k neprípustnému zásahu do práv záložného veriteľa,
garantovaných právnym poriadkom. Pri reálnom porušení ustanovení upravujúcich podmienky a priebeh

dražby, sú práva žalobcov chránené ich priznaným právom vyvolať konanie o neplatnosť dražby.

19. Pokiaľ žalobcovia vyjadrili nespokojnosť s rozsahom záväzku, ktorého splnenie žalovaný požaduje,
je nevyhnutné podotknúť, že žalobcovia nikdy nepristúpili k spochybňovaniu zmluvy o úvere, či rozsahu
svojich povinností z nej vyplývajúcich, a urobili tak až v súvislosti s uplatnením záložného práva veriteľa,

keď ani v priebehu odvolacieho konania neuplatnili žiadne relevantné námietky. Z konania vedeného
na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn. 24Csp/73/2018, na ktoré konanie žalobcovia poukazovali
vyplýva, že toto bolo začaté na základe návrhu žalovaného, ktorým si uplatnil právo na zaplatenie istiny
67.002,76 € s príslušenstvom titulom porušenia záväzkov žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere.
Práve v uvedenom spore boli žalobcovia oprávnení i povinní uplatniť všetky svoje námietky týkajúce sa

nedostatkov zmluvy, či existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na rozsah
ich záväzku. Lustráciou súdnych spisov bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa
18.9.2020 č.k. 24Csp/73/2018-296 boli žalobcovia zaviazaní na zaplatenie sumy 73.416,14 € s úrokmi z
omeškania5%ročneod7.5.2015dozaplateniapotom,čosúdnezistilexistenciužiadnychneprijateľných
podmienok v zmluve a súčasne konštatoval, že v rozsahu priznaného nároku nedošlo ani k uplynutiu

premlčacej doby na jeho uplatnenie v konaní pred súdom. Veriteľovi (žalovanému) priznaný nárok sa
týkal zosplatneného dlhu, u ktorého trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s § 100, § 565
a § 53 ods. 9 OZ až 21.5.2015, pričom žalobu podal vo veci sp.zn. 24Csp/73/2018 už dňa 3.5.2018,
teda pred jej uplynutím. Neopodstatnená je tak výhrada žalobcov, aby sa výkon záložného práva týkal
uspokojenia pohľadávky, ktorá je premlčaná.

20. Nesprávna je tiež úvaha žalobcov o premlčaní práva žalovaného na predaj zálohu na dražbe.
Vychádzajúc z § 100 ods. 2 OZ sa záložné právo premlčuje. Záložné právo sa ale nepremlčuje skôr, ako
zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
v zmysle § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vzniklo právo

na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Záložné právo nie je premlčané, ak neuplynula
premlčacia doba pri zabezpečenej pohľadávke; v takom prípade sa záložné právo premlčí až márnym
uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo na uspokojenie pohľadávky z
úverovej zmluvy mohol žalobca uplatniť až vo väzbe na samotné zosplatnenie dlhu (máj 2015), ku
ktorému výkonu záložného práva pristúpil v súlade s § 151a, § 151j OZ podaním návrhu na vykonanie

dobrovoľnej dražby. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Konanie o uspokojenie nároku žalobcu
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe bolo prerušené rozhodnutím súdu - neodkladným opatrením zo

dňa 11.9.2015 č.k. 16C/360/2015-116 ukladajúcim povinnosť žalovanému zdržať sa jeho výkonu, ktoré
rozhodnutie bolo doručeného žalovanému 13.10.2015. Aj keď možno prisvedčiť tvrdeniam žalobcov, že
uplatnenie práva u príslušného orgánu podľa § 112 OZ nespĺňa podanie návrhu na vykonanie dražby u
dražobníka, ktorý nemá postavenie orgánu verejnej moci, či orgánu, ktorý disponuje zákonom zverenourozhodovacou právomocou pri výkone dražby, žalovaný podal žalobu o zaplatenie pohľadávky na súd
dňa 3.5.2018, o ktorej sa vedie konanie pod sp.zn. 24Csp/73/2018, čím došlo k prerušeniu plynutia
premlčacej lehoty, keďže uplatnil nárok voči žalobcom zo zosplatneného dlhu, ktorý má byť predmetom

vykonania záložného práva na súde riadne a včas. Súdne rozhodnutie bude v takom prípade exekučným
titulom na vykonanie záložného práva.

21.Vkontexteuvedeného,správnesúdprvejinštancieskúmal,činarozhodnutíočasovoneobmedzenej
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, majú žalobcovia právny záujem.

Na takomto rozhodnutí by mohol existovať právny záujem žalobcov len v prípade, ak by z okolností
sporu vyplývalo, že žalovanému právo na vykonanie dražby nepatrí z dôvodu, že také právo nevzniklo,
zaniklo alebo je premlčané. Predmetom sporu teda bola v skutočnosti otázka (ne)existencie záložného
práva žalovaného na nehnuteľnostiach žalobcov. Tak v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v
čase podania žaloby, ako aj v zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobou je možné požadovať určenie
(ne)existencie práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. V konaní však neboli zistené žiadne

dôvody svedčiace preto, že záložné právo nevzniklo, zaniklo alebo sa premlčalo. K otázke procesnej
prípustnosti podania žaloby na zdržanie sa výkonu časovo neobmedzeného záložného práva odvolací
súd upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v ktorej najvyšší súd riešil túto
otázku, či možno uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do výhradného vlastníctva.

Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v zásade nevykonateľné, zasahuje do práv veriteľa
bez toho, aby bolo rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy, a právna úprava dobrovoľných dražieb, či
možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie v rozpore s ochranou práv
spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva únie, ak súčasne nie je prakticky znemožnená či nadmerne sťažená
ochrana práv spotrebiteľa. Aj keď strata obydlia žalobcov predstavuje zásah do ich práv a privodila

by pre nich nepriaznivú životnú situáciu, právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne
nedotknuteľné. Zabezpečenie úveru zriadením záložného práva je prirodzeným nástrojom poskytujúcim
ochranu práv veriteľa vyplývajúcim z platobnej neschopnosti dlžníka. Pri finančných produktoch zo
záväzkových vzťahov-úvery na bývanie, do ktorého vstúpili aj žalobcovia v 1. a 2. rade, je zabezpečenie
úveru nehnuteľnosťou určenou na bývanie, vzhľadom na výšku úveru, prirodzeným nástrojom slúžiacim

na zabezpečenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov. V konaní neboli zistené žiadne
dôvody, pre ktoré by bolo možné žalovanému ako veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, keď takou skutočnosťou nie je ani nárast dlžnej sumy, ako
na to poukazovali odvolatelia. Je nepochybné, že pokiaľ žalobcovia nepristúpili riadne a včas k úhrade
svojho záväzku, tento sa prirodzene navýšil o príslušenstvo pohľadávky (úroky, úroky z omeškania).

Výhrady odvolateľov týkajúce sa rozsahu ich záväzku boli riešené práve v konaní Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 24Csp/73/2018, v ktorom konaní im bola uložená povinnosť na plnenie prevyšujúca
na istine 70.000 €. Za takýchto okolností nemožno uvažovať o zjavnom nepomere medzi hodnotou
zálohu(žalobcamitvrdenáhodnota100.000€)azabezpečovanoupohľadávkou,osobitne,akodvolatelia
nedisponujú žiadnym iným majetkom väčšej hodnoty, z ktorého by mohla byť pohľadávka veriteľa

uspokojená. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby musí byť realizovaný v súlade s
ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade porušenia ktorých ustanovení majú odvolatelia podľa
§ 22 citovaného zákona právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Len skutočnosť, že výkonom
záložného práva predajom nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie dochádza k zásahu do práva na obydlie
u záložcu, ktorý je v danom prípade tiež dlžníkom zo zmluvy, neznamená, že povinný sa môže vyhnúť

splneniu svojich záväzkov z platne dohodnutej záložne zmluvy. Takéto konanie už zo svojho princípu
nemôže požívať súdnu ochranu. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov vecne správne, preto bolo v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdené.
Potvrdzujúci výrok sa vzťahuje aj na rozhodnutie o trovách konania, pri ktorom súd prvej inštancie
zákonom zodpovedajúcim spôsobom zohľadnil procesnú zodpovednosť žalobcov za výsledok sporu.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zhode s § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľom nevznikol nárok na náhradu trov konania, keďže v odvolacom konaní
nemaliúspech,pretosúpovinnínahradiťtietotrovyprocesneúspešnejprotistrane(žalovanému)vplnom
rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).