Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119257332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6119257332.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul.
XX.U. XX/X, Z., zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom Bakalárska 38/6, Prievidza,
IČO: 37 915 061, proti žalovanej: X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. G. XXXX/XX, R., prechodne bytom
K. S. XX/XX, V., o zaplatenie 6988 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 12. augusta 2021 č.k. 4C/66/2019-178 (ďalej
„rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok I.) a v časti náhrady
trov konania (výrok III.) zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

zaplatenia sumy 6988 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 05. 04. 2019 do zaplatenia titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 500 eur zastavil a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaná spolu s manželom uzavreli Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 24. 10. 2007 (ďalej len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 410 000 Sk (13609,51 eura) na kúpu pozemku.

Žalobkyňa, ako záložca, uzavrela dňa 26. 10. 2007 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej aj „banka“)
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a
Mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o zriadení záložného
práva“, resp. „záložná zmluva“). Touto záložnou zmluvou bol zabezpečený úver žalovanej a jej manžela.
Vroku2010došlokrozvodužalovanejajejmanžela.Žalovanánesplácalaúverriadneavčas,vdôsledku
čoho banka vyzvala žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, oznámila jej nesplácanie úveru a prípadnú

realizáciu záložného práva. Tieto upomienky boli zo dňa 11. 11. 2015, dňa 20. 05. 2016 a dňa 26. 01.
2017. Z výpisov z úverového účtu vyplýva, že v roku 2015 žalovaná neuhradila ani jednu splátku úveru,
v roku 2016, do 06. 06. 2016 nebola uhradená žiadna splátka, dňa 07. 06. 2016 bola zaplatená suma
1 568,30 eura. V roku 2017 bol realizovaný vklad dňa 13. 02. 2017 v sume 620,55 eura, dňa 21. 08.
2017 v sume 551 eur a od 18. 09. 2017 pravidelne mesačne boli poukazované splátky vo výške 73 eur
a dňa 08. 12. 2017 bol realizovaný vklad v sume 500 eur. V roku 2018 boli realizované splátky mesačne

vo výške 74,92 eura, až do 10. 10. 2018, pričom dňa 09. 07. 2018 bol vklad vo výške 500 eur, 07. 09.
2018 vo výške 500 eur, dňa 07. 11. 2018 vklad vo výške 3 342 eur. Okrem toho mesačne bol realizovaný
vklad vo výške 73 eur.
1.1.1.Žalobkyňa v prospech úverového účtu zaplatila sumu 551 eur, od 14. 09. 2017 do 05. 11. 2018
splácala mesačne sumu 73 eur, okrem toho zaplatila dňa 08. 12. 2018 sumu 500 eur, dňa 09. 07. 2018
sumu 500 eur, dňa 07. 09. 2018 sumu 500 eur a dňa 06. 11. 2018 sumu 3342 eur.1.2. Žalobkyňa vzala v priebehu konania žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 eur s úrokom z omeškania
späť, z ktorého dôvodu, majúc za preukázané splnenie podmienok, súd prvej inštancie konanie v tejto
časti zastavil.

1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 454 a §
456 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Konštatoval, že zo strany žalovanej bolo preukázané, že úver riadne spláca, preto plnenia
žalobkyne, ktoré zasielala v prospech účtu za obdobie od 27. 08. 2017 do 07. 10. 2019 bolo dobrovoľným
plnením, ktoré žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu. Neobstojí preto obava žalobkyne, že veriteľ

pristúpi k výkonu záložného práva, pretože táto výzva bola žalobkyni doručená ešte v roku 2015 a preto
neexistuje žiadny právny podklad na to, aby veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Plnenie podľa
§ 454 Občianskeho zákonníka za obdobie rokov 2016 a 2017 bolo plnením za žalovanú. Žalovaná
začala riadne splácať úver mesačnými splátkami vo výške 74,92 eura od 10. 01. 2018, dovtedy prijaté
plnenia zo strany žalobkyne v prospech úveru boli započítané ako preplatok, ktorý sa rozúčtoval
na niekoľko mesiacov. V priebehu konania neboli splnené predpoklady na vydanie bezdôvodného

obohatenia, pretože žalobkyňa plnila za žalovanú jej dlh proti jej vôli, pričom dlh nezanikol, stále trvá.
K bezdôvodnému obohateniu žalovanej nemohlo dôjsť, nakoľko žalobkyňa duplicitne plnila to, čo mala
plniť žalovaná ako dlžníčka, pričom žalovaná si riadne plnila svoj dlh. Za obdobie, za ktoré si žalobkyňa
uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia, plnili obidve, takže nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa a to proti výroku I., ktorým žalobu

žalobkyne zamietol.
2.1. Dôvodila, že žalobkyňa k uzavretiu zmluvy o záložnom práve pristúpila v dôvere, že žalovaná si
svoje záväzky z úverovej zmluvy bude plniť riadne a včas. Napriek rodinným väzbám, spolu už dlhšiu
dobu nekomunikujú. Žalobkyňa preto o plnení úveru nemala žiadne informácie. V novembri 2015 bola
žalobkyni doručená výzva o nedoplatku na splátkach úveru. V máji 2016 bola doručená ďalšia výzva,

ktorou bola upozornená, že ak dlžná suma vo výške 1 568,30 eur nebude v stanovenej lehote uhradená,
bankapristúpikrealizáciivýkonuzáložnéhopráva.Dňa26.01.2017boladoručenáďalšiavýzvaveriteľa,
ktorou bola žalobkyňa upozornená, že ak dlžná suma vo výške 620,55 eura nebude do 15 dní zaplatená,
banka vyhlási mimoriadnu splatnosť a pristúpi k realizácii výkonu záložného práva. Žalobkyňa tento
záväzok uhradila. Plnenia si uplatnila v upomínacom konaní, kde jej bol nárok priznaný a v exekučnom

konaní bola pohľadávka vymožená. V lete roku 2017 sa žalobkyňa informovala u veriteľa na plnenie
úverových splátok. Po zistení nedoplatku, v auguste 2017 znovu zaplatila dlh a od toho času pravidelne
mesačne poukazovala na úverový účet finančné prostriedky. Ak mala mimoriadny príjem, tak vložila
vyššiu sumu, nakoľko sa domnievala, že úver bude skôr splatený a banka jej uvoľní založený byt. Za rok
2017 a 2018 bola suma vo výške 1 656,44 eura použitá na splátky úveru a zostávajúca suma vo výške

4 831,56 eura zostala ako preplatok na účte, z ktorého časť bola použitá na úhradu ďalších splátok.
2.2. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP).
2.3. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná od roku 2016 nezaplatila ani jednu splátku, až

do podania návrhu. Od výzvy banky bol úver splácaný výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne.
Uvedenú skutočnosť potvrdila aj žalovaná. Nie je preto jasné, na základe akých dôkazov súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaná svoj záväzok z úveru plní od 01. 01. 2018 a začala ho splácať
hneď po tom, ako sa dozvedela o nedoplatkoch. Žalobkyňa nevie presne špecifikovať sumu, ktorá bola
z preplatku na úhradách použitá na splátky úveru, nakoľko nemá prístup k úverovému účtu. Žalovaná

predložila výpisy iba do 31. 12. 2018. Žalobkyňa žiadala súd, aby žalovaná predložila výpis z úverového
účtu do 31. 12. 2019, čím chcela preukázať presné vyčíslenie sumy z preplatku na splátky úveru.
Žalovaná výpis nedoložila, preto tento dôkaz nebol vykonaný.
2.4. Žalobkyňa ďalej dôvodí, že napriek tomu, že v danom prípade k realizácii záložného práva nedošlo,
je nepochybné, že žalobkyňa plní na úverový účet žalovanej vedený v banke, ktorá je veriteľom úveru,

za splnenie ktorého je žalobkyňa vecným ručiteľom. Z tohto účtu si potom banka sťahuje jednotlivé
splátky. Poukázala v tejto súvislosti na súdnu prax, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo 71/1999, ktorého záver je možné analogicky použiť na danú vec. Preto je toho názoru, že v danej
veci bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 550 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky.2.5. Sumu vkladov vložených žalobkyňou na úverový účet, ktorá prevyšuje sumu použitú na úhradu
splátok úveru v banke, z účtu nemôže nikto vybrať, môže byť použitá len na úhradu splátok úveru a
jeho príslušenstva. Pokiaľ sa jedná o sumu vkladov, ktorá prevyšuje sumu použitú na úhradu splátok,

ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenie § 451 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobkyňa poskytla svoje plnenia bez právneho dôvodu a povinnosťou žalovanej
je toto plnenie vydať.
2.6. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne najskôr namietala nedodržanie lehoty na podanie
odvolania, neskôr, po vyjadrení žalobkyne o včasnosti podaného odvolania, dôvodila, že konanie na
Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 16C/117/2017 prehrala pre pasivitu v konaní, nakoľko nemala
presmerované doručovanie pošty a bývalý manžel jej oznámenia o doručenej pošte posielal po dcérach
po dátume možnosti vyzdvihnutia zásielok, a nie z dôvodu, že by objektívne nemala úspech v tomto

súdnom konaní.
3.1. Namieta, že žalobkyňa v tomto konaní nevystupuje ako dlžník a preto nie je dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje spoločné záväzky. Taktiež nebolo
preukázané, že by veriteľ požadoval od žalobkyne plnenie, ktoré je predmetom sporu. Žalobkyňa
nie je dlžníkom, je záložcom a dobrovoľne uhrádzala splátky a mimoriadny vklady bez toho, aby o

tejto skutočnosti upovedomila žalovanú, ale aj druhého dlžníka, jej bývalého manžela, X.. Žalobkyňa
nepreukázala plnenia, ktoré bola povinná vykonať tak, ako jej to uložil súd na predbežnom prejednaní
sporu.
3.2. Nestotožnila sa ani s názorom žalobkyne o analogickej aplikácii ustanovení § 550 a § 853
Občianskeho zákonníka. Dôvodí, že veriteľ nevyzval, neupomínal a ani nijako inak nevyvíjal tlak na

žalobkyňu, aby plnila. V tejto súvislosti ani použitie ustanovenia § 151a až § 151g Občianskeho
zákonníka nie je výkladovo správne, nakoľko pojednávajú o právnych základoch vzniku záložného
práva, jeho náležitostí a zániku, pričom žalobkyňa nespochybnila dobrovoľnosť vzniku záložného práva
k jej bytu. Keďže nedošlo k uspokojeniu pohľadávky zo zálohu záložcu, nie je možné požadovať náhradu
použitím analogie legis.

3.3.Vzáverepoukázalaopätovnenadobrovoľnosťplneniažalobkyne.Žalovanánemôževoľnenakladať
s týmito prostriedkami a teda sa ani nemôže obohacovať na úkor žalobkyne.
3.4. Poukázala tiež na okolnosť, že na úvere sú účastníkmi dvaja dlžníci, pričom žalobkyňa vedome,
cielene žiada plnenie v plnom rozsahu, bez právneho základe, len od jedného z dlžníkov, od žalovanej,
čím sa toto konanie môže považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej iba uviedla, že zotrváva na svojich
vydareniach uvedených v konaní.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v časti, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým
stavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(383CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania,dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP je potrebné zrušiť
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobkyne uplatnený žalobou, o zaplatenie 6988 eur s 5%
ročnýmúrokomzomeškaniaod05.04.2019dozaplatenia.Počiastočnomspäťvzatížalobyžalobkyňou,
o zaplatenie sumy 500 eur, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostala
suma 6 488 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa sa domáha vydania tejto sumy od žalovanej titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že platila za ňu splátky úveru, ktorý si zobrala žalovaná spolu s

jej bývalým manželom a ktorý riadne nesplácala. Žalobkyňa uzavrela s veriteľom žalovanej zmluvu o
záložnom práve, založila jej patriacu nehnuteľnosť byt, za riadne splácanie úveru. Žalovaná úver riadne
nesplácala, veriteľ vyzval žalobkyňu na plnenie, v dôsledku čoho žalobkyňa plnila za žalovanú splátky
úveru a tieto ňou plnené splátky, žiada od žalovanej vrátiť.6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol dôvodiac, že žalobkyňa nebola vyzývaná na plnenie,
plnila dobrovoľne, preto nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré musí žalovaná
vydať. Dodal, že žalovaná riadne plnila splátky úveru.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, ktorá ho napadla odvolaním a žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Napriek tomu, že ani jedna strana sporu nenamietala v podanom odvolaní nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku, odvolací súd sa touto otázkou zaoberal, nakoľko nebolo možné v celom rozsahu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie riadne preskúmať.
8.1. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol,
že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)

považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť
takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu
o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných
s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým

názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu
konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14.
januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na
rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo

prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

2/2016.

9.Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa
náležitosti a podmienky uvedené v ustanovení § 220 CSP. Odvolací súd poukazuje predovšetkým

na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, ako aj na dôvody, ktoré z vykonaného dokazovania vôbec
nevyplývajú.
9.1. Súd prvej inštancie ako jedným z dôvodov zamietnutia žaloby žalobkyne uvádza, že splátky úveru,
ktoré plnila žalobkyňa za obdobie od 27. 08. 2017 do 07. 10. 2019 boli dobrovoľným plnením. Nie je
zrejmé, na základe akej skutočnosti sa súd prvej inštancie zaoberal plnením žalobkyne aj v roku 2019,

keď predmetom žaloby bolo zaplatenie splátok a mimoriadnych splátok žalobkyňou na úvere žalovanej
za obdobie od 21. 08. 2017 do 06. 11. 2018.
9.2. Ďalej súd prvej inštancie v bode 22. rozsudku uvádza, že: „...žalovaná začala splácať riadne splátky
vo výške 74,92 eura mesačne počnúc od 10. 01. 2018, dovtedy prijaté plnenia zo strany žalobkyne v
prospech Slovenskej sporiteľne boli započítané ako preplatok....“. Následne súd prvej inštancie uviedol,

že: „Podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne, keď
žalobkyňa duplicitne plnila to, čo mala plniť žalovaná ako dlžníčka, pretože dlžníčka si riadne plnila
svoj dlh“ (žalobkyňa sa nemohla bezdôvodne obohatiť, keď plnila za žalovanú). Na jednej strane súd
prvej inštancie uvádza, že žalovaná plnila riadne od 10. 01. 2018 (a ako plnila, resp. neplnila za
predchádzajúce obdobie roku 2017, neuvádza), no na druhej strane tvrdí, že žalovaná ako dlžníčka si

riadne plnila svoj dlh. Ide o zmätočné, rozporuplné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
9.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, opäť v bode 22. dôvodí, že: „Neobstojí v konaní
námietka, resp. obava žalobkyne, že veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva, pretože táto výzva
bola žalobkyni doručená ešte v roku 2015, odkedy došlo k zmene skutkového stavu a žalovanázačala riadne splácať úver“. Zrejme ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že v spise sa nachádzajú aj
ďalšie upomienky veriteľa, zaslané žalobkyni, a to na č.l. 75 upozornenie banky (v zastúpení právneho
zástupcu) zo dňa 11. 11. 2015, na č.l. 76 upozornenie banky zo dňa 20. 05. 2016, kde sú síce dlžníci,

ako adresáti prečiarknutí, avšak predmetné upozornenie bolo zaslané na vedomie žalobkyni a na č.l.
77 upozornenie banky zo dňa 26. 01. 2017. Vo všetkých týchto upozorneniach banka uvádza, že ak
dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a pristúpiť k realizácii
výkonu záložného práva. Nemožno preto toto tvrdenie súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako dôvodné
a opodstatnené, keďže dôkazy, vykonané pred súdom prvej inštancie tomuto záveru nenasvedčujú.

Odvolací súd poznamenáva, že žalovaná v roku 2015, 2016 a 2017 dlh riadne nesplácala, nakoľko
za tieto roky bola žalobkyňa upozornená bankou na nesplácanie predmetného úveru. Splátky za toto
obdobie, resp. jednorazové platby, ako to vyplýva z úverového účtu, platila žalobkyňa, čo žalovaná ani
nepoprela.

10. Súd prvej inštancie v podstatne zamietol žalobu žalobkyne dôvodiac jej dobrovoľným plnením za

žalovanú, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne.
10.1. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bola záložnou dlžníčkou, t.j.
záložcom, keď svojou nehnuteľnosťou ručila a zabezpečovala úver žalovanej a jej bývalého manžela.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a
včasnéhonesplneniajezáložnýveriteľoprávnenýdomáhaťsauspokojeniazvecizaloženej(§151aods.

1 Občianskeho zákonníka). Ak zročná pohľadávka nie je včas a riadne splnená (§ 151f Občianskeho
zákonníka) nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva. Záložné právo má, rovnako ako ručenie (§
546 a nasl. Občianskeho zákonníka), subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita vyjadruje, že ide
o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka
nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita záložného práva

spočíva v tom, že bez zákonného, hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže existovať ani
záložný právny vzťah. Záložné právo, rovnako ako ručenie, svojou povahou predstavuje záruku za dlh
a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho
právnou povinnosťou, preto svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže
voči dlžníkovi uplatniť podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka však umožňuje použite analogie legis, preto záložca môže
požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka
analogicky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 71/1999).
10.2.Za situácie, že žalobkyňa plnila banke, plnila tak za žalovanú úver, avšak plnila ho v dôsledku
toho, že ho neplnila žalovaná. Preto plnenie žalobkyne nie je možné v žiadnom prípade vyhodnotiť ako

plnenie dobrovoľné, keďže ho plnila ako „ručiteľka“, resp. záložca za úver žalovanej. Z tohto dôvodu je
preto opodstatnený záver žalobkyne o analogickej aplikácii ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že v danom prípade celý
dlh žalovanej nebol zo strany žalobkyne splnený, nič nebráni analogickej aplikácii tohto ustanovenia.
Aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka v danom prípade nie

je možná.
10.3. Záveru odvolacieho súdu o analogickej aplikácii ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanovením § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nasvedčuje aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 71/1999 zo dňa 30. novembra 1999, zo záverov ktorého vyplýva, že:
„...ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka,

môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho
zákonníka) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka“. Aj keď v danom prípade nedošlo k
úplnému splateniu dlhu žalovanej žalobkyňou, nedošlo k realizácii záložného práva, je možné aplikovať
aj na daný skutkový stav závery tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie o tomto rozhodnutí vyššej súdnej
autority bol oboznámený z vyjadrení žalobkyne, avšak sa ním vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ho a na

danú vec tieto závery neaplikoval. V dôsledku toho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany
súdu prvej inštancie predmetného sporu.

11.Plnenie žalobkyne vôbec nie je možné hodnotiť ako dobrovoľné, keďže žalobkyňa za úver žalovanej
ručila svojou nehnuteľnosťou, bytom. Dôvodne, po doručení nie jednej, ako to tvrdí súd prvej inštancie

a žalovaná (ktorá tvrdí, že veriteľ vôbec nevyzýval žalobkyňu na plnenie), sa žalobkyňa obávala,
že bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru žalovanej a následne realizovaný výkon záložného
práva a ona by v rámci tohto výkonu došla o svoj byt. Odvolaciemu súdu preto vôbec nie je zrejmé,
na základe akých úvah sa súd prvej inštancie vôbec mohol domnievať o dobrovoľnom plnení zostrany žalobkyne. Po doručení upomienok a výziev zo strany veriteľa, tento záver je neakceptovateľný.
Žalobkyňa jednoznačne plnila za žalovanú, preto analogicky, aj keď celý dlh splatený nebol, má nárok
na vrátenie ňou splatených splátok a mimoriadnych platieb na úver žalovanej (analogicky ustanovenie

§ 550 Občianskeho zákonníka).
11.1.Skutočnosť, či žalobkyňa plnila dobrovoľne alebo nie, nemá pre daný spor právny význam, nakoľko
žalobkyňa jednoznačne plnila za žalovanú aj vtedy, keď žalovaná si svoje povinnosti, riadne splácať
svoj dlh, neplnila. Za situácie, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobkyňa
začala riadne splácať splátky až od 10. 01. 2018, nie je možné prijať záver o jej riadnom splácaní aj

za obdobie rokov 2015, 2016, 2017. Z výpisov účtu žalovanej vyplýva, že za tieto roky si svoj záväzok
voči banke neplnila. Ak aj následne žalobkyňa v roku 2018 plnila na úverový účet žalovanej a na tento
účet plnila aj žalovaná, táto skutočnosť nič nemení na povinnosti žalovanej tieto plnenia žalobkyni vrátiť.
Za tejto situácie budú plnenia žalobkyne započítané na splátky úveru žalovanej a žalovaná o túto sumu
zaplatí na úvere menej. Aj na základe týchto skutočností, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, nie
je možné prijať záver súdu prvej inštancie o riadnom splácaní úveru zo strany žalovanej a o dobrovoľnom

plnení zo strany žalobkyne za žalované obdobie.

12. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa úspešne v konaní vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 16C/117/2017 domohla vrátenia ňou zaplatených splátok úveru
na základe upomienky zo dňa 20. 05. 2016, ktorou veriteľ oznámil dlžníkom, že sú v omeškaní so

splátkami vo výške 1 568,30 eura, ktorú sumu zaplatila žalobkyňa dňa 06. 06. 2016. Taktiež sumu 620,55
euranazákladeupomienkyzodňa26.01.2017zaplatilažalobkyňadňa10.02.2017.Súdprvejinštancie
rozsudkom zo dňa 09. 04. 2018 zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 188,85 eura s 5% úrokom z
omeškania ročne od 05. 05. 2017 do zaplatenia, žalobkyni. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 12. 09. 2018.

12.1. Tvrdenie žalovanej, že tento spor (16C/117/2017) prehrala iba v dôsledku jej pasivity, je právne
bezpredmetné a neopodstatnené. Nie je rozhodujúce, že žalovaná bola v predmetnom spore pasívna
podľa jej tvrdenia, pre nepresmerovanie zásielok, rozhodujúcou je skutočnosť, že súd už v tomto konaní
priznal žalobkyni nárok na vrátenie ňou zaplatených súm na úvere žalovanej. Odvolací súd sa síce
nestotožnil s tvrdením súdu v tomto konaní, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej, avšak táto

skutočnosť nič nemení na tom, že už raz súd v konaní žalobkyni nárok za predchádzajúce obdobie,
priznal.
12.2.Súd prvej inštancie v konaní, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom (4C/91/2019) sa
vôbec týmto predchádzajúcim konaním nezaoberal, nevyhodnotil ho a vôbec naň neprihliadol.

13. V podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, žalovaná namieta, že žalobkyňa vymáha celú sumu
iba od nej, napriek tomu, že dlžníkmi sú tak žalovaná, ako aj jej bývalý manžel, ktoré konanie žalobkyne
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
13.1. Odvolací súd iba poznamenáva, že súd prvej inštancie sa vôbec v napadnutom rozsudku
nezaoberal skutočnosťou, či dlžníkom je iba žalovaná, resp. dlžníkmi a akými, sú žalovaná a jej bývalý

manžel, napriek tomu, že táto námietka bola vznesená už v priebehu konania na súde prvej inštancie.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ustanovenie § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť skutočnosť, či v danom
spore ide o solidárnych dlžníkov, alebo o dlžníkov, u ktorých je možné deliteľné plnenie.

14.Spoukazomnavyššieuvedenénesprávneprávneposúdeniepredmetusporusúdomprvejinštancie,
nevykonanie dôkazu navrhovaného žalobkyňou, nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá spočíva v jeho zmätočnosti a nejasnosti, odvolací súd nemal dostatok dôvodov na
preskúmanie napadnutého rozsudku a preto tento podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa opätovne bude zaoberať nárokom žalobkyne v intenciách
a záveroch tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Až po
riadnom zistení skutkového stavu, doplnení dokazovania, po vyhodnotení dôkazov, vo veci opätovne
rozhodne. V rámci doplnenia dokazovania sa bude zaoberať aj námietkami žalobkyne uvedenými v

odvolaní. Následne vo veci rozhodne rozhodnutím, v ktorom sa vyporiada aj s týmito námietkami a
rozhodnutie zdôvodní podľa § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom
preskúmateľné. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.16.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).