Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. K. I.,

nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.05.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. I., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom T., U. XXXX/XX, živnostník, ženatý, na slobode

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

od presne nezisteného času v roku 2014 do 18.11.2019 v čase keď sa nachádzal v mieste spoločného

pobytu, v rodinnom dome bez popisného čísla, v obci Q., opakovane fyzicky a psychicky ubližoval svojej
manželke E. I., nar. XX.XX.XXXX, a to tak že ju fyzicky napádal, búchal ju päsťami, strkal do nej a hádzal
do nej rôzne predmety, naposledy pohár s kávou, ktorý sa jej rozbil o hlavu, vyhadzoval ju zo spoločného
domu, vypínal doma elektrinu, zakazoval jej umývať sa, v noci robil hluk, vyhrážal sa jej zabitím,
zastrašovalju,vulgárnejejnadával,napríklad,žejekurva,vdôsledkučohoE.I.spolusdeťmiopakovane
utekala zo spoločnej domácnosti, opakovane volala na políciu aj na telefonickú linku pre týrané ženy a v
dôsledku toho navštívila psychiatrickú ambulanciu, čím spôsobil E. I. psychickú poruchu prejavujúcu sa

úzkosťou, strachom, smútkom, zvýraznením afektívnej a emočnej lability, znížením tolerancie na záťaž,
anticipačnou úzkosťou, narušením koncentračných schopností a výkonovej kapacity,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a
psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním spánku, hygieny a bývania,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 10. 04. 2018 obžalobu na K. I. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a vypovedal, že s manželkou a
deťmi bývali v rodinnom dome. V manželstve, boli nejaké hádky, boli to bežné manželské hádky. Nikdy
nevypínal elektrinu, nezamykal chladničku. S manželkou sa hádali najmä kvôli deťom, tiež kvôli stavbe
domu. Priznáva, že manželke vynadal, ale nikdy sa jej nevyhrážal zabitím a nikdy ju nevyhadzoval z
domu. Manželka ovládala umenie niečo zahrať. Je síce pravdou, že bol dvakrát vykázaný policajtmi

z obydlia, za svoje správanie však bol riešený. Čo sa týka vykázania, prvýkrát to bolo preto, lebo mal
vypité, manželka mu vykrikovala robotu, on jej iba povedal, že keď nevie robiť, nech si to spraví sama
a odišiel som do pivnice, kde bol so starším synom. Prišli tam policajti a vyjadrili sa, že keďže má doma
maloletého syna, tak ho vykázali z obydlia, 10 dní spával v aute. Manželka asi povedala policajtom, že
sa ho bojí. Druhýkrát to bolo, keď manželka robila v bare barmanku, nechcela aby za ňou chodil, bývala s

dcérou v jednej izbe na ubytovni, bývali tam asi mesiac. Išlo o priestory nad barom. Manželka nechcela,
abyzaňouchodil,onvtedyvaril,nosilimtamjedlo,asidvenocitamvtedyajprespal.Užsinepamätá,aké
súvislosti predchádzali jeho vykázaniu policajtmi, ale asi manželke vynadal, ale určite sa jej nevyhrážal
zabitím. Vo februári 2014 odišiel od policajného zboru, bolo mu vyplatené odstupné 11.000 € a odmena
za dobre vykonanú prácu 600 € až 900 €. Poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu chodí od roku 2020,

odvtedy ako odišiel pracovne do O. na manželkin účet. Situácia v rodine sa u nich zmenila. Nehádajú
sa, nikdy nemal v úmysle manželke ublížiť. Pokiaľ sa spomína psychické týranie, nevie, čo manželka
pod psychickým týraním myslí. Tak ako vypovedal, hádali sa, ale keď sa hádali, zobral sa a odišiel, robil
si svoju robotu. Tiež keď sa manželka vyjadrila, že nechce, aby pri nej spával, niekoľko mesiacov spával
v pivnici. Okrem toho, že výsluhový dôchodok chodí na účet manželky, platí tiež aj iné výdavky, na účet

dcéry posiela nejaké peniaze na domácnosť, dcéra z účtu platí elektrinu, splátky úveru a podobne. Mrzí
ho, ako sa správal, myslí tým nadávky, ale žiadne vyhrážky zabitím nepadli. Má svoju ženu rád, aj keď
má takú povahu a tiež má rád svoje deti. Čo sa týka rokov 2014-2019, v roku 2014 odišiel z polície, v
lete v roku 2014 sa zamestnal na dohodu v reklamnej firme, v roku 2015 si založil živnosť a odvtedy
chodí ako živnostník na turnusy aj na niekoľko týždňov až mesiacov. Najdlhšie čo bol z domu v práci,

bolo teraz v O.. Čo sa týka alkoholu, dal si niekedy za deň pivo, aj víno, keď sa pohádali vypil si aj viac
s kamarátmi. Manželka si myslí, že je notorický alkoholik, aj mu vynadala do ožranov, myslí si, že doma
si môže vypiť koľko chce, pokiaľ nič zlé nerobí. Pokiaľ ide o hádky, väčšinou to boli hádky ohľadom detí,
tiež kvôli alkoholu a aj robote, keď niečo nevedel urobiť. K fyzickým kontaktom nedochádzalo, manželku
nikdy neudrel. Jedine keď ho ona strčila, tak ju odstrčil, ale vždy bola ona prvá. Tiež sa stal incident,

keď manželka stála za dverami v pivnici, on vtedy buchol dverami a tie sa zlomili. Samozrejme tomu
predchádzala hádka. Hádali sa o elektrinu, že sú do noci hore. Manželka funguje na 150 percent, varí,
perie a tak, ale ako náhle niečo povedal na deti, hneď do neho skočila, deti sú pre ňu tabu. Najstaršiemu
synovi dal facku, bolo to kvôli drogám. Syna A. udrel možno dvakrát až trikrát po zadku. Dcéru nikdy
nebil. Okrem toho, že manželka s dcérou bývali v ubytovni, stalo sa, že manželka odišla z domu. Išlo

o to, že mal vypité, vynadal jej, pohádali sa. Manželka to reagovala tak, že tu nebude a rozhodla sa
odísť k svojim rodičom. Ťažko povedať, koľkokrát sa to stalo, že takto odišla z domu. Bolo to viackrát.
On ju však z domu nevyhadzoval, ešte jej povedal, že nech si zoberie kľúče. Ona takto odišla niekedy
cez deň, niekedy v noci. Keď takto odchádzala, niekedy zobrala A., niekedy A. ostal doma. Dcéra a
starší syn ostali doma. Keď aj dcéra bývala s mamou na ubytovni, dcéra sa chcela vrátiť a aj sa vrátila

domov. Súčasný vzťah k manželke je v poriadku. Ak sa pohádajú, ide o klasické hádky o deťoch, ktoré
neberie do úvahy, tiež sa pohádali, keď manželke prišla na účet výplata a po chvíli minula 700 €, kúpila
sedačku, a potom hádka.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané
výpovede svedkyne poškodenej E. I., svedka A. I., svedkyne C. K., svedkyne K. J. a svedkyne K.. U.

Z., N..
Svedkyňa poškodená E. I. v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný je jej manžel s ktorým býva
v spoločnej domácnosti. Často volá domov policajtov kvôli manželovi. Keď manžel nie je doma, tak je
doma je pokoj, ale ako náhle príde domov, stále je pod vplyvom alkoholu a doma nie je pokoj a kľud.
Stáva sa, že musí s deťmi utekať z domu k svojím rodičom, neustále sú doma hádky a bitky, tiež buchoty

a treskoty nočnou hodinou. Stále musia zasahovať policajti, jednoducho doma nie je pokoj. Manžel stálenadáva, krtičí, kričí aj po dcére A., mal. syn A. sa ho tiež bojí. Takáto situácia je v ich domácnosti už od
roku 2014. Každé Vianoce za posledných päť rokov im zničí. Pokiaľ vstane z opice pred obedom, nesmie
ho vyrušiť, lebo je nervózny, ale že on do jednej, druhej lomí, búcha, behá po dome, bije, vybľakuje,

hocičo si vymyslí, že mu zobrala peniaze, lebo niečo iné, búcha dverami všetky dvere povylamoval v
dome, akurát zostali dve izby, ktoré sa dajú zamknúť. Ničí majetok, vyhráža sa päsťami, aby sa bála,
zatláča ju do kútov, tiež ju veľakrát fyzicky napadol päsťami, búchal hlavou, ale nešla na ošetrenie, aj
sa bála, aby neprišiel o prácu. Väčšinou ju búcha päsťami, strká ju, ale vždy utečie. Raz jej napríklad
rozbil sklený pohár s kávou o hlavu, z čoho jej ostala jazva medzi obočím, ešte že nebol horúci. Veľakrát

mala aj podliatiny, ale si ich nezdokumentovala, má zlú zrážanlivosť krvi. Neraz aj bosá utekal k rodičom
po snehu, naháňa ju po dome, musí utekať ktorýmkoľvek východom. V minulosti po nej hodil aj iné
predmety, napríklad porisko, pajser. Aj susedia by mohli byť svedkami najmä tých verbálnych útokov,
ale aj napádania, ale oni sa dištancujú. Tých posledných rokov sa to stupňuje. V minulosti volala aj na
linku pre týrané ženy, taktiež bola aj za právničkou, ale nakoniec ju vždy prehovoril. V dôsledku opísanej
situácie navštívila psychiatrickú ambulanciu, kde jej aj predpísali lieky na ukľudnenie. Svedkom takého

to správania manžela sú aj deti, on sa agresívne správa aj vo vzťahu k synovi a dcére, dcéra raz bola
aj v nemocnici na ošetrení, chcela podať na neho oznámenie, ale ju uprosil. On dokáže deti priviesť do
nepríčetnosti, syn A. aj v kuchyni odpadol, neraz musí zasiahnuť a utišovať situáciu, ak by nebola doma,
tak by sa vyzabíjali. Záverom uviedla, že by obžalovanému pomohlo predovšetkým protialkoholické
liečenie. Následne vo výsluchu dňa 20.11.2019 uviedla, že čo vypovedala vo svojej výpovedi je pravda,

ale chcela by stiahnuť trestné oznámenie na manžela, pretože je živiteľ rodiny, majú pôžičky a manžel
to všetko ťahá, síce sa snaží pomáhať, no sama to neutiahne, nechce, aby išiel do väzby. Dúfa, že to
bude pre neho ponaučenie do života.
Svedkyňa A. I., dcéra obžalovaného vo svojej výpovedi zo dňa 19.11.2019 odmietla vypovedať, na
návrh obžalovaného bola predvolaná svedkyňa, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to čo

sa u nich doma deje, sú podľa jej názoru žabomyšie vojny. Má vedomosť, že sa spomínalo aj nejaké
vypínanie elektriny. Ona to vidí tak, že keď stavali rodinný dom, mama bola v psychickom rozpoložení,
ako deti sa nesprávali vzorovo. Ak ako deti svietili v piatich izbách, tak potom bolo samozrejmé, že otec
pozhasínal. Na elektrinu treba zarábať. Pokiaľ išlo o hádky, rodičia už spolu žijú 26 rokov, boli to hádky
o peniaze a o maličkostiach, manželia sa tak hádajú takmer v každej rodine. Priznáva, že u nich toho

bolo trocha viac. Pokiaľ ide o bitky, ju otec nikdy nezbil. Ak je predmetom obžaloby fyzické týranie, jeho
svedkom nebola. Čo sa týka detí, myslí si, že rodičia, vychovávajúci svoje deti majú právo deti pokarhať.
Pokiaľ ide o jej osobný názor, tak toto konanie je tiež žabomyšou vojnou, nie je nič strašné. Čo sa týka
hádok, rodičia si vstúpili do svedomia, za posledné obdobie sa už nehádajú. Medzi rodičmi prebehli aj
vulgárne hádky, boli však vzájomné. Otcovi nechodí za chrbtom, ale otec si dá pivo, ako každý normálny

chlap, nevidela, že by prevracal do seba fľašku. Úplne opitého otca ešte nevidela. Z domu odchádzali,
ale nemyslí si, že by sa to týkalo otca, do babky odchádzali tak normálne, majú taký klasický režim. Čo
sa týka volania na políciu, bolo to u nich doma na dennodennom poriadku, ale nemyslí si, že volať na
políciu zo stany matky bolo oprávnené. Nemyslí si, že je správne volať na políciu len kvôli nejakej hádke
alebo výplate. V rokoch 2014-2019 nevie o tom že by mama navštevovala psychiatrickú ambulanciu,

nemá vedomosť, že by sa otec mame vyhrážal, že by jej niečo zakazoval, že by mama utekala pred
otcom. Ako uviedla, odchádzanie do babky je u nich klasické. Býva s rodičmi dá sa povedať nonstop,
ak neberie do úvahy rok 2019, kedy bola v zahraničí na niekoľko týždňov. Nikdy si na mame nevšimla
stavy úzkosti, strachu, na jej psychickom stave sa mohlo podpísať, že neboli moc dobré deti, tiež ona
dosť často utekala z domu, nedávala vedieť rodičom, kam ide. Nemá vedomosť, že by otec rozbíjal

nejaké predmety. Nočný kľud sa u nich doma dodržiaval, ak sa rodičia v noci hádali, bolo to vzájomné.
Nemá vedomosť o tom, že by mama volala tiesňovú linku alebo linku pre týrané ženy. Dvere majú doma
zničené, ale kto ich zničil, to nevie, nedivila by sa, keby ich zničil brat. Vie, že mama má na tvári jazvu
medzi obočím, je to viditeľná jazva, ale odkiaľ ju má to nevie. Myslí si, že sa niečo vtedy stalo, ale čo
sa stalo to nevie povedať, bolo to dávno. Mama odchádzala aj v nočných hodinách z domácnosti ale

prečo, to nevie povedať, nevie to posúdiť, ale mohlo to byť kvôli správaniu brata. Ako dieťa s matkou
v nočných hodinách z domu neodchádzala. Má vedomosť o tom, že otec bol vykázaný zo spoločného
obydlia políciou. Čo sa týka okolností, ktoré tomu predchádzali, boli to hádky o peniaze, myslí, že zvýšili
platbu za elektrinu, priznáva, že sa hádali viac ako sa mali, ale bolo to oprávnené, keďže otec financoval
domácnosť na 4 ľudí.

Svedok A. I., syn obžalovaného v prípravnom konaní vypovedal, že rodičia sa často hádajú, ale otec sa
mame nikdy nevyhrážal a ani ju nezbil, nemá pocit, že je závislý na alkohole. Taktiež sa snaží hradiť
výdaje na spoločnú domácnosť. Zároveň uviedol, že to mama stále rýpe do otca, že je alkoholik, že jeďad, že nič nerobí a tiež všetko zveličuje. Nikdy mamu z domu nevyhadzoval, nevymykal, stalo sa, že
mama odišla k svojim rodičom, ale nie preto, že by ju otec vyhodil z domu. On má s otcom dobrý vzťah.
Svedkyňa C. K. (matka poškodenej) vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená

s obžalovaným mali už od začiatku problémové manželstvo, taktiež sa vnúčatá sťažovali, že obžalovaný,
keď je opitý tak doma húka a kľaje. Dcéra jej zo začiatku nechcela povedať nič, ale potom jej povedala,
že obžalovaný ju vyháňa z domu, nadáva a kričí. Myslí si , že ju aj udrel, ale dcéra jej povedala, že do
nej hodil šálku s kávou. Tiež v novembri 2019 prišla aj deťmi k nim domov, že ju obžalovaný po celom
dome naháňal, nadával jej, bola celý týždeň u nich doma aj s deťmi, iba najstarší syn ostal bývať v

dome s otcom. Obžalovaný je žiarlivý a hádky často vedú kvôli peniazom. Rozhadzuje veci po dome, aj
deti hovorili, že je často opitý, myslí si , že obžalovaný má problém s alkoholom, viackrát dcére hovorila ,
aby sa s ním rozviedla.
Svedkyňa K. J. (teta obžalovaného) vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená
mu zakazovala, aby ich obžalovaný navštevoval, pri návštevách sa jej však sťažoval, že ho mala
vyhadzovať z domu, že ho podviedla, že chcela mať dom pre seba, vyvolávala hádky. Tiež sa sťažoval,

že pre každú somarinu volá policajtov. K fyzickému napadnutiu sa svedkyňa vyjadriť nevedela, ale
hádky mala vyvolávať poškodená. Tiež poškodená nikde nepracovala, pričom všetky náklady znáša
obžalovaný. Na návšteve u nich doma bola iba raz, keď bola poškodená s dcérou u milenca v D., inak
k ním nechodila, poškodená si to neželala.
Svedkyňa K.. U. Z., N.. (sesternica obžalovaného), vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedala,

že s poškodenou si nikdy nerozumeli, neboli v kontakte a ani sa nenavštevovali, v kontakte bola iba s
obžalovaným. Poškodená nikde nikdy nepracovala a o deti sa poriadne nestarala. Taktiež sa dopočula,
že poškodená sa s dcérou „predávajú chlapom“. Problémy v manželstve majú mať dlhodobo, pričom
dôvodom sú peniaze, pretože poškodenej bolo vždy málo, peniaze nikdy domov nepriniesla. Svedkyňa
nepočula o tom, že obžalovaný poškodenú udrel alebo ju napadol. Obžalovaný býva v pivnici, ona chce

dom pre seba, chce len peniaze a obžalovaného pripraviť o dom. Obžalovaného nikdy nevidela opitého.
Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2020 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
znalkyne MUDr. Jany Bullovej vyplynulo, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu v treťom
vývojovom štádiu. Odporučila obžalovanému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou v kombinácii s probačným dohľadom. V čase spáchania skutku obžalovaný nemal narušený

kontakt s realitou a svoje konanie mohol ovládať.
Zo záverov znaleckého posudku č. 08/2020 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, znalkyne Mgr. Boženy Doničovej vyplynulo, že poškodená vie správne vnímať a zapamätať
si prežité udalosti, je správne orientovaná miestom, časom aj situáciou a u poškodenej sa nezobrazili
osobnostnej výbave tendencie k vymýšľaniu skutočností uvádzaných vo výpovedi. Nemá potrebu

pomsty a je zodpovedná voči rodine. Dlhodobo tolerovala správanie obžalovaného, mala snahu
neunáhlene riešiť situáciu, predchádzať represívným následkom voči obžalovanému. Znalkyňa ďalej
uviedla, že správanie obžalovaného vyvolalo u poškodenej psychickú poruchu prejavujúcu sa
symptómami ako úzkosť, strach, smútok, obavy, pokles radosti v prežívaní, hnevu, neistoty a vnútorného
napätia ako aj ďalšími symptómami, pričom v spolužití s obžalovaným bola psychicky traumatizovaná

neustálymi nezhodami a verbálnymi atakmi a podozrievaniami z jeho strany.
V rámci ďalšieho dokazovania boli čítané správy o povesti na obžalovaného, lekárska správa zo
dňa 17.11.2019 ohľadom udaného fyzického napadnutia dcéry A. jej otcom - obžalovaným, správou
Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej ohľadom vyšetrenia obžalovaného na psychiatrickej
ambulancii dňa 26.4.2017, počas ústavnej pohotovostnej služby a tiež ohľadom evidencie poškodenej v

psychiatrickej ambulancii, ďalej správou MV SR , Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, z ktorej
vyplynulo, že z informačného systému MV SR _ SAP Portál, ktorý bol zavedený do užívania v máji 2016
bolo zistené, že do spoločného obydlia obžalovaného a poškodenej na adresu Q. boli vyslané výjazdy
PZ nasledovne: dňa 4. 4. 2017 o 21.04 hod. na základe oznámenia poškodenej E. I. ( došlo k vykázaniu
obžalovaného zo spoločného obydlia), dňa 5. 5. 2018 o 10.05 hod.na základe oznámenia dcéry A. I.,

dňa 23. 10. 2018 o 15.24 hod. na základe oznámenia poškodenej E. I., 21. 02.2019 o 21.44 hod. na
základe oznámenia poškodenej E. I., 3.4.2019 o 18.56 hod. na základe oznámenia poškodenej E. I.,
4.10.2019 o 23.51 hod. na základe oznámenia poškodenej E. I., 11.11..2019 o 19.30 hod. na základe
oznámenia poškodenej E. I., 16.11.2019 o 22.34 hod. na základe oznámenia dcéry A. I.. písomná
evidencia za roky 2014 a 2015 bola skartovaná. Analýzou denníka priestupkových spisov bola zistené,

žeObvodnýmoddelenímPZTrstenáokremvyššieuvedenýchprípadovbolirealizovanévpriestupkovom
konaní v súvislosti s rodinou obžalovaného dva priestupkové konania, v ktorých na strane podozrivého
vystupoval obžalovaný a poškodenými bola v jednom prípade poškodená E. I. a v druhom prípade
poškodená A. I.. Zároveň z listinných dôkazov bolo zistené, že polícia celkom dvakrát využila oprávneniev zmysle ust. § 27a ods. 1 Zákona o policajnom zbore v planom znení voči osobám dopúšťajúcim sa
domáceho násilia, v tomto prípade voči obžalovanému, a to dňa 4. 4. 2017 a dňa 8.1.2020.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

prebraté súd mal za bezpečne preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a takto konal v priamom úmysle tak, ako to
predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona je trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona sa
dopustí kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje

jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním
stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny,
zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, a to tak po

objektívnej ako aj subjektívnej stránke.
Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo
výchove iných osôb pred domácim násilím.
Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené

fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.
a) až e). Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky prechodný čas. Obžalovaný svojím protiprávnym násilným, fyzickým a aj verbálnym
konaním konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia skutkovej podstaty zločinu, súd nemal žiadne

pochybnosti, že v dôsledku konania obžalovaného bolo poškodenej spôsobené tak fyzické, ale najmä
psychické utrpenie, tento záver vyplýva nie len zo spôsobu konania obžalovaného, ale aj so záverov
znaleckého posudku z odvetvia psychológie.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že svoju manželku s ktorou žil v spoločnej domácnosti,
fyzicky napádal, búchal ju päsťami, strkal do nej a hádzal do nej rôzne predmety ako pohár s

kávou, vyhadzoval ju zo spoločného domu, vypínal doma elektrinu, zakazoval jej umývať sa, v
noci robil hluk, vyhrážal sa jej zabitím, zastrašoval ju, vulgárne jej nadával, v dôsledku takého to
správania spolu s deťmi opakovane utekala zo spoločnej domácnosti, opakovane volala na políciu,
kontaktovala aj telefonickú linku pre týrané ženy, navštívila aj psychiatrickú ambulanciu a takýmto
konaním manželke, poškodenej E. I. spôsobil psychickú poruchu prejavujúcu sa úzkosťou, strachom,

smútkom, zvýraznením afektívnej a emočnej lability, znížením tolerancie na záťaž, anticipačnou
úzkosťou, narušením koncentračných schopností a výkonovej kapacity. Obžalovaný svoju vinu popieral,
bránil sa, že s manželkou (poškodenou) sa hádali, obsahom hádok boli aj nadávky, ale tieto hádky
boli vzájomné. Odmietol tvrdenie v obžalobe, že by sa voči manželke dopúšťal fyzického násiliaa psychického násilia, ak ju sácal, ona s tým začala vždy ako prvá. Obrana obžalovaného však
bola vyvrátená spontánnou, ucelenou a presvedčivou výpoveďou svedkyne poškodenej E. I., ktorá v
prípravnom konaní vypovedala a popísala, akým agresívnym spôsobom sa k nej obžalovaný dlhodobo

správal, uviedla, že spúšťačom manželovho agresívneho či už verbálneho alebo fyzického správania
bol práve alkohol, ktorý manžel takmer sústavne požíval. Uviedla, že alkohol požíval od uzavretia
manželstva, násilne správanie voči nej a aj deťom súvisiace s požívaním alkoholu sa u neho prejavovalo
už dlhodobo, avšak posledných päť rokov sa intenzita jeho násilia stupňovala. Poškodená popísala
konanie obžalovaného tak ako ho vnímala za celé obdobie, uviedla, že v dôsledku fyzického násilia

mala na tele aj podliatiny, ale nevyhľadala lekárske ošetrenie, pretože nechcela, aby manžel prišiel
o prácu, nakoľko bol živiteľom rodiny. Uviedla, že sa stávalo, že aj v noci, bosá po snehu utekala z
domu pred agresivitou manžela, obžalovaný vystrájal do jednej aj druhej hodiny rána, ničil majetok,
vyhrážal sa, zatláčal ju do kútov, hádzal po nej predmety, v jednom prípade po tom, ako do nej
hodil pohár s kávou, ostala jej jazva medzi obočím. V dôsledku konania obžalovaného majú doma
porozbíjané dvere, len dvoje dverí sa dá uzamknúť (rozbité dvere potvrdila aj svedkyňa A. I.). V minulosti

volala aj na linku pre týrané ženy, taktiež bola aj za právničkou, ale vždy ju obžalovaný prehovoril,
v dôsledku opísanej situácie navštívila aj psychiatrickú ambulanciu, kde jej aj predpísali lieky na
upokojenie. Poškodená na svojej výpovedi zotrvala aj vo svojom výsluchu dňa 20.11.2019, kedy sa
bez predvolania dostavila k vyšetrovateľovi, ktorému uviedla, že čo vypovedala je pravda, ale chcela
by stiahnuť trestné oznámenie na manžela, pretože je živiteľ rodiny, majú pôžičky a manžel to všetko

finančne ťahá, síce sa snaží pomáhať, no bez manžela to neutiahne, nechce, aby išiel do väzby.
Obdobne sa svedkyňa poškodená vyjadrila aj na hlavnom pojednávaní, že všetko čo vypovedala pred
vyšetrovateľom je pravda, môže to zopakovať a pozerať sa manželovi do očí. Súd výpoveď svedkyne
poškodenej hodnotil v kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi, vrátane ďalších svedeckých výpovedí
a znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, a to tak z odvetvia psychiatrie, ako aj z odvetvia

psychológie. Súd však mohol prihliadať iba na dôkazy prebraté a vykonané na hlavnom pojednávaní.
Pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej mal súd za preukázanú aj výpoveďou svedkyne C. K. (matky
poškodenej), ktorá potvrdila, že jej dcéra s obžalovaným mali už od začiatku problémové manželstvo,
tiež sa jej sťažovali vnúčatá, že obžalovaný, keď je opitý tak doma húka a kľaje. Dcéra jej neskôr
priznala, že obžalovaný ju vyháňa z domu, nadáva a kričí, že po nej hodil šálku s kávou. V novembri

2019 prišla aj deťmi k nej domov s tým, že obžalovaný ju po celom dome naháňal, nadával jej a
celý týždeň ostala bývať aj s deťmi u nej doma, iba najstarší syn ostal bývať v dome s obžalovaným.
Potvrdila, že obžalovaný je žiarlivý a hádky sú často kvôli peniazom, rozhadzuje veci po dome, je
často opitý. Výpoveď poškodenej korešponduje aj so závermi znaleckého dokazovania, a to tak z
odvetvia psychiatrie, ako aj z odvetvia psychológie. Znaleckými posudkami bola potvrdená výpoveď

poškodenej,žeobžalovanýtrpísyndrómomzávislostiodalkoholu,znalkyňakonštatovala tretievývojové
štádium závislosti obžalovaného na alkohole. Podstatným dôkazom ohľadom vierohodnosti výpovede
svedkyne poškodenej sú tiež závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie, že u poškodenej
sa nezobrazili v osobnostnej výbave tendencie k vymýšľaniu skutočností a nemá potrebu pomsty.
Naopakdlhodobotolerovalasprávanieobžalovaného,malasnahupredchádzaťrepresívnymnásledkom

voči obžalovanému. Do uvedeného záveru znalca ohľadom snahy predísť represívnym následkom
obžalovanéhozapadáskutočnosť,žesvedkyňapoškodenásadňa20.11.2019bezpredvolaniadostavila
k vyšetrovateľovi a chcela stiahnuť trestné oznámenie na manžela, a to napriek tomu, že na svojej
výpovedi v celom rozsahu zotrvala a tiež v rámci záverečnej reči žiadala súd o zhovievavosť pre
svojho manžela. Podstatnou skutočnosťou, pre ktorú súd tiež uveril výpovedi svedkyne poškodenej

bolo tiež, že znalkyňa v znaleckom posudku dospela k záveru, že správanie obžalovaného vyvolalo
u poškodenej psychickú poruchu prejavujúcu sa symptómami ako úzkosť, strach, smútok, obavy,
pokles radosti v prežívaní, hnevu, neistoty a vnútorného napätia ako aj ďalšími symptómami, pričom v
spolužití s obžalovaným bola psychicky traumatizovaná neustálymi nezhodami a verbálnymi atakmi a
podozrievaniami z jeho strany. Tiež vierohodnosť výpovede svedkyne poškodenej, ktorá vypovedala, že

kvôli správaniu obžalovaného vyhľadala psychiatrickú pomoc bola potvrdená aj správou Hornooravskej
nemocnice s poliklinikou v Trstenej, z ktorej vyplynulo, že poškodená je vedená v evidencii psychiatrickej
ambulancie. Výpoveď svedkyne poškodenej bola tiež konzistentná so správou a listinnými dôkazmi
predloženými MV SR, OR PZ v Dolnom Kubíne, z ktorých v súhrne vyplynulo, že do domácnosti
obžalovaného boli opakovane aj v neskorých nočných hodinách vysielané výjazdy PZ, a to tak na

oznámenie poškodenej ako aj jej dcéry A. I. (išlo o výjazdy zo dňa 4. 4. 2017 o 21.04 hod., dňa 5.
5. 2018 o 10.05 hod., dňa 23. 10. 2018 o 15.24 hod., dňa 21. 02.2019 o 21.44 hod., dňa 3.4.2019 o
18.56 hod., dňa 4.10.2019 o 23.51 hod., dňa 11.11..2019 o 19.30 hod., dňa 16.11.2019 o 22.34 hod.),
pričom písomná evidencia za roky 2014 a 2015 už bola skartovaná. Tiež bolo zistené, že obžalovanýbol políciou celkom dvakrát v zmysle ust. § 27a ods. 1 Zákona o policajnom zbore v planom znení
vykázaný zo spoločného obydlia, a to dňa 4. 4. 2017 a dňa 8.1.2020. V súhrne týchto dôkazov
súd nemal žiadnu pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej. Pokiaľ ide o výpovede

svedkov A. I. a A. I., ktorí svedčili v prospech obžalovaného, tieto svedecké výpovede, súd vo svetle
vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazov vyhodnotil ako tendenčné, vykonané v snahe pomôcť svojmu
otcovi- obžalovanému zbaviť sa vyvodenia trestnej zodpovednosti a následnému potrestaniu za súdenú
trestnú činnosť. Obaja svedkovia vypovedali, že medzi obžalovaným a poškodenou išlo o bežné hádky,
ktoré boli vyprovokované skôr poškodenou, potvrdili, že síce odchádzali z domu k babke, snažili sa

však navodiť mylnú predstavu, že to tak bolo iba iniciatívou a rozhodnutím matky, tiež sa vyjadrovali
v tom, zmysle, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje, ale v únosnej miere, dokonca svedkyňa A.
I. sa vyjadrila, že ho úplne opitého nikdy nevidela. Ich výpovede však boli v príkrom rozpore nielen
s výpoveďami svedkyne poškodenej a svedkyne C. K., ale aj v rozpore so závermi vypracovaných
znaleckých posudkov, z ktorých vyplynul záver o zistenej závislosti obžalovaného na alkohole a u
svedkyne poškodenej bola zistená psychická porucha s symptómami úzkosti, strachu, obavy a tiež v

rozpore s listinnými dôkazmi - nočnými opakovanými výjazdmi polície do ich domácnosti, a to aj na
základe oznámenia svedkyne A. I., ktorá dokonca v jednom prípade vyhľadala aj lekárske vyšetrenie, v
rámci ktorého uviedla, verbálny a fyzický konflikt s obžalovaným. Vo vzťahu k výpovediam svedkýň K.
J. a K.. U. Z. N.. súd uvádza, že obe svedkyne síce vypovedali v prospech obžalovaného, ich výpovede
však nemali podstatný vplyv na hodnotenie skutkového stavu, nakoľko ani jedna svedkyňa nežila v

spoločnej domácnosti s obžalovaným a jeho rodinou, dokonca sa obe svedkyne vyjadrili, že domácnosť
obžalovaného ani nenavštevovali z dôvodu, že mali zlé vzťahy s poškodenou E. I.. Informácie, ku ktorým
sa vo svojich výpovediach vyjadrovali mali viac menej iba sprostredkované od obžalovaného, s ktorým
sa stretávali v rámci príbuzenských vzťahov len sporadicky.

Vzhľadom na uvedené súd výpoveď svedkyne poškodenej E. I. vyhodnotil jednoznačne za vierohodnú,
pretože bola v dobrom vzájomnom súlade s inými dôkazmi, ktoré zároveň mali logickú nadväznosť
a bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali obžalovaného zo súdenej trestnej činnosti. Vykonané
dôkazy tvorili ucelenú logickú reťaz, ktorá bezpečne doviedla súd k záveru o vine obžalovaného zo
spáchania súdeného zločinu, ktorý záver nedokázala spochybniť ani účelová obrana obžalovaného a

snaha svedkov, ktorí sa snažili obžalovaného z trestnej činnosti vyviniť, nakoľko práve ich tvrdenia boli
v rozpore s listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči

ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci nezistil žiadne poľahčujúce
a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný v mieste bydliska bol hodnotený bez konkrétnejších údajov k
jeho osobe. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v registri jeden záznam trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/21/2019 zo dňa 14.2. 2019, právoplatným dňa 14.
2. 2019 bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.

zákona za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov a súčasne mu bol uložený trest
zákazu činností viesť motorové vozidlá vo výmere 20 mesiacov. Skúšobná doba mu uplynula dňa
15.6.2020. V prípade obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu, vzhľadom na okolnostispáchania skutku, predovšetkým intenzitu a dobu jeho páchania, obžalovaný sa dopúšťal trestnej
činnosti v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, pričom mu súd popri treste uložil aj ochranné
protialkoholické liečenie, stačí uložiť trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov.

Keďže obžalovaný páchal súdenú trestnú činnosť aj počas plynúcej skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, s poukazom na znenie ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nebol.
Obžalovanému súd v súlade s odporúčaním znalkyne MUDr. Jany Bullovej, znalkyne z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa
názoru súdu bude zásadného významu na jeho prevýchovu, keďže znalcom konštatovaná závislosť
obžalovaného na alkohole sa podstatným spôsobom podpísala pod jeho protiprávne konanie.
Súd obžalovanému uložil popri nepodmienečnom treste aj ochranné protialkoholické liečenie, a to
ambulantnou formou, pretože podľa znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a
trestnej činnosti násilného charakteru sa dopustil práve v súvislosti s jej užívaním. Podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nakoľko
obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil v zmysle citovaného
ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.