Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/322/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404113296
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8404113296.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu H. P. K. A.
I. F. G. K. , F.. XX. X. XXXX, T. P., H. A. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 4/7 proti žalovanému D. Š. Q.
L. M. I. Ň. Á. P. Z. R. O. , F.. X. X. XXXX, T. J. R. XXX, právne zastúpenému JUDr. Valériou Vassovou,
advokátkou so sídlom v Trebišove, Pribinova 2246/2, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej
kancelárie poisťovateľov Bratislava, v zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4,
Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody prísl. takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu sumu 30.520 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom
z omeškania vo výške 9 % od 30. 8. 2004 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu sumu 11 807,66 eur + 400 eur z titulu
trov konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Dušana Macka, advokáta
Advokátskej kancelárie v Poprade.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, na základe
ktorého by bol žalovaný zaviazaný uhradiť mu sumu 1.500.000,-- Sk z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia a trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V konaní pred súdom a v rozsudku zo dňa 30.5.2012 súd zastavil konanie v časti uplatneného nároku
nad sumu 30 520 €.

Žalobca po zrušovacom uznesení KS trval na uplatnenom nároku vo výške 30 520€.

Žalovaný a vedľajší účastník s podaním návrhom na začatie konania nesúhlasili. Trvali na tom, že na
predmetný nárok je potrebné aplikovať ustanovenia vyhlášky č. 32/65 Zb.

Dňa 30.5.2012 vyhlásil súd vo veci rozsudok na základe ktorého priznal žalobcovi právo na sumu vo
výške 30 520€ s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9% od 30.8.2004 až do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd zároveň zastavil konanie v časti uplatneného nároku nad sumu 30 520€. A ďalej zaviazal žalovaného
k náhrade trov konania.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav, ide o skutkový stav zistený do 30.mája 2012.

Žalovaný zavinil dňa 18. 5. 1989 pri vedení osobného motorového vozidla dopravnú nehodu v Kežmarku
tým, že jazdil neprimeranou rýchlosťou, v dôsledku čoho nestačil ubrzdiť pri predchádzaní pred ním
idúcich cyklistov a zrazil tak žalobcu, vtedy ešte maloletého, ktorý prechádzal cez vozovku z pravej
strany na ľavú. Pri tejto nehode utrpel žalobca vážne zranenie, a to: ťažký mozgovo-lebečný úraz, opuch
mozgu s následnou asymetriou mozgu, zlomeninu lebečnej bázy, krvný výron na tvrdú plenu mozgovú,
tržnú ranu na stehne vpravo, stehne vľavo, nad ľavým lýtkom, pohmoždenie ľavého oka s krvácaním
do sietnice a ďalšie.

Za tento svoj skutok bol žalovaný aj uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Poprade
v konaní č. 2T 838/89 zo dňa 20. 12. 1989.

Žalobca ďalej uvádza, že dňa 3. 10. 2003 bola žalobcovi na I. Neurologickej klinike FN a LF UK
v Bratislave určená diagnóza: stav po traume hlavy, stav po evakuácii epidurálneho hematómu
vľavo F-T, posttraumatická pseudocysta vľavo temporálne, sekundárna epilepsia, fokálne záchvaty so
sekundárnou generalizáciou, hepatopatia polieková.

Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že dňa 17. 10. 2003 vyhotovila I. Neurologická klinika FN a LF UK v
Bratislave hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, kde v časti II/ hodnotila
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 251 ako vážne mozgové a duševné poruchy po
ťažkých poraneniach hlavy 1000 bodov s tým, že podľa § 6 ods. 2 vyhl. 32/65 Zb. v platnom znení
doporučila odškodnenie za trvalé následky zvýšiť na dvojnásobok, t.j. 2000 bodov.

Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že na tomto základe žalobca listom zo dňa 22. 4. 2004, ktorého prílohou
bol aj tento posudok, uplatnil u poisťovateľa žalovaného túto náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Poisťovateľ, t.j. vedľajší účastník však listom z 25. 5. 2004 odpovedal žalobcovi tak, že
uplatnený nárok nemôže zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vysporiadať, nakoľko od vzniku dopravnej nehody uplynula značná doba, a teda
nevie posúdiť či k zhoršeniu zdravotného stavu a vážnym mozgovým a duševným poruchám došlo
len a výlučne v súvislosti so zranením, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode 18. 5. 1989. Súčasne
upozornil žalobcu, že si svoj nárok môže uplatniť v občiansko-právnom konaní.

Žalobca trval na tom, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla na zdraví touto dopravnou
nehodou z 18. 5. 1989 a že táto zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
objektívna, a teda bez ohľadu na zavinenie (§ 427 O.Z). Nakoniec zodpovednosť žalovaného, ako tvrdí
žalobca, bola uznaná aj rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 2T 838/89.

Pokiaľ ide aktívnu legitimáciu vedľajšieho účastníka, podľa žalobcu je daná ust. § 93 O.s.p., pretože tento
je poisťovateľom žalovaného z titulu jeho zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

Podľa žalobcu bol teda právny základ zodpovednosti žalovaného nesporný.

Keďže žalovaný a vedľajší účastník nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu, procesný súd medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 21. júla 2011 rozhodol tak, že právny základ žaloby je dôvodný, a teda že je daný
zodpovednostný vzťah žalovaného voči žalobcovi.

Voči medzitýmnemu rozsudku podali odvolanie žalovaný, aj vedľajší účastník. Následne medzitýmny
rozsudok v konaní 3C 322/04-206 bol rozsudkom krajského súdu potvrdený.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právny základ žaloby je daný a v následnom konaní, teda v konaní,
v ktorom pokračoval, je jeho úlohou rozhodnúť o výške uplatneného nároku.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uvádzal to, že považuje právny základ žaloby za ustálený a že
je potrebné vyriešiť výšku náhrady. Poukázal pritom na všetky doteraz vykonané dokazovania, ďalej na
znalecký posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. Jurajom Štofkom a MUDr.
Stanislavom Jančom, ale zároveň aj Doc. Donáthom, pričom uplatnil nárok za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré bolo ohodnotené 1000 bodmi. Poukázal na to, že lekári doporučili zvýšiť tento počet
bodov na dvojnásobok, teda na 2000 bodov. Právny zástupca žalobcu vychádzal teda pri určení výšky
žalobného nároku zo sumy 2000 bodov, za ktoré je potrebné priznať adekvátnu finančnú náhradu,
ktorú vyčíslil tak, že za 2000 bodov x 15,26 eur, že ide vlastne o sumu vo výške 30.520 eur + úrok
z omeškania od r. 2002, kedy bola diagnóza zistená a trovy konania. Pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré
sú spôsobované žalobcovi v bežnom živote, poukázal na to, že tieto obmedzenia boli vyšpecifikované
v žalobnom návrhu, v priebehu konania, ale že sú teda verifikované aj v znaleckom posudku Doc.
Donátha. V znaleckom posudku Doc. MUDr. Donáth odpovedal, resp. uviedol aj okrem iného toto,
citujem: „Poúrazová epilepsia - ako každá epilepsia - má limitujúci dopad na každého postihnutého.
Obmedzenia sú v sociálnom aspekte života. Človek s epilepsiou nemôže prevádzkovať všetky športy,
nemôže byť vo výškach, potápať sa, nemôže pestovať horolezectvo, nemôže sám plávať. Samotný
hokej nie je absolútne zakázaný, avšak prináša riziko úrazu hlavy, a preto aj keď sa priamo nezakazuje,
v podstate sa neodporúča aktívne hranie. Treba však poznamenať, uvádza ďalej, že poškodený utrpel
úraz vo veku 7 rokov, preto vzniká otázka, do akej miery z medicínskeho hľadiska v hierarchii hodnôt v
tomto veku bolo hranie hokeja. Ďalej znalec uvádza: V pracovnom živote pacienti s epilepsiou nemôžu
pracovať vo výškach, s točiacimi sa strojmi a v nočných prevádzkach. V podmienkach SR existuje
problém s vedením motorových vozidiel, pacienti s epilepsiou mávajú problémy sociálne, aj osobné. V
osobnom živote častým problémom sú partnerské vzťahy. Pacienti s epilepsiou majú strach z očakávania
epileptického záchvatu, mávajú obavy zo spoločenského znemožnenia, ak by záchvat vznikol pre nich
v dôležitom prostredí. Mnohé epileptické záchvaty totiž prichádzajú bez varovných signálov. Postihnutí
epilepsiou mávajú obavy navštevovať spoločenské zariadenia ako kiná, divadlá, tanečné zábavy, či
športové podujatia. V sociálnom živote pacienti s epilepsiou mávajú problém nájsť si primerané pracovné
miesto, choroba ich diskriminuje pri výbere povolania a naopak pri výbere zamestnávateľom. Často
sú menej platení, čo sa nazýva ako podzamestnanosť. Právny zástupca žalobcu k veci ďalej doplnil,
že pokiaľ ide o prognózu vývoja zdravotného stavu žalobcu, túto možno považovať, podľa vyjadrenia
znalcov, za nepriaznivú.

Právna zástupkyňa žalovaného uznala žalobný nárok do výšky 1000 bodov bez akéhokoľvek
spochybnenia. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku vo výške 2000 bodov, bola toho názoru, žeby bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Vedľajší účastník rovnako nemal námietky voči ohodnoteniu vo výške 1000 bodov. Pokiaľ ide o ďalšie
znalecké dokazovanie, bol skôr toho názoru, že je to potrebné nechať na posúdení súdu. Istým
problémom sa mu javil právny základ žaloby z hľadiska bodového ohodnotenia. Bol toho názoru, že na
priznanie nároku je v plnom rozsahu potrebné použiť predchádzajúce predpisy, t.j. vyhl. č. 32/65 Zb.,
a nie predpis 437/2004 Zb.

Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zobral svoj pôvodný žalobný nárok v časti nad sumu 30.520
eur späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaný a vedľajší účastník nemali námietky voči takémuto postupu.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, po
oboznámení sa s celým spisovým materiálom rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku
a keďže právny základ žaloby bol nesporný, teda existuje príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou
a chorobou žalobcu, rozhodol tak, že priznal žalobcovi sumu 30.520 eur istiny. Túto istinu vypočítal
z 2000 bodov x 15,26 eur, čo predstavuje hodnota bodu, spolu teda bola priznaná suma vo výške
30.520 eur. Pokiaľ ide o spôsob ustálenia bodov, súd je toho názoru, že na ohodnotenie je možné použiť
vyhl. č. 32/65 Zb., no na navýšenie bodov a na vyčíslenie hodnoty je potrebné použiť zák. č. 437/2004
Zb. Procesný súd priznal žalobcovi náhradu aj s ohľadom na znalecké posudky, ktoré sú súčasťou
spisu, aj na preukázané obmedzenia, ktoré budú v živote žalobcu sprevádzať, ale aj najmä na závery
znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že prognóza zdravotného stavu žalobcu je zhoršujúca,
teda nepriaznivá. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, procesný súd rozhodol aj s poukazom na

rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní 9Sžso 18/2009 a 4Sžso 23/08, kde bol riešený sporný výklad §
11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. Podľa záverov týchto rozsudkov je zrejmé, že podľa doterajších predpisov
sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb
stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady.

Súd priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže je
zrejmé, že najneskôr dňom podania žaloby, teda 30. 8. 2004 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
svojho záväzku vo vzťahu k žalobcovi. Výška úrokov bola zosúladená s § 3 Vládneho nariadenia 87/95
Zb.

Vo zvyšujúcej časti súd konanie zastavil.

Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý vytýkal 1stupňovému súdu
nesprávnu právnu aplikáciu predpisu, teda vytýkal, že súd aplikoval na predmet konania zákon
č.437/2004 Zz.

Odvolanie voči predmetnému rozsudku podal aj žalovaný, D. Š., ktorý žiadal,aby KS rozsudok 1.stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný namietal výšku odškodnenia
žalobcu a aplikáciu právneho predpisu na predmet konania.

KS v Prešove svojím uznesením v konaní 10Co 85/2012 zo dňa 24.1.2013 zrušil rozsudok OS v KK
s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1.stupňa na
ďalšie konanie.

Z predmetného uznesenia KS je zrejmé, že KS uložil súdu prvého stupňa posúdiť uplatnený nárok na
náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovení vyhlášky číslo 32/65 Zb. a
to aj vo vzťahu k výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Iné pokyny, resp. iné závery z
uznesenia v KS v Prešove nie je možné vyvodiť.

OS v Kežmarku v predmetnej veci doplnil dokazovanie a to výsluchom žalobcu , ďalej vyjadreniami
žalovaného i vedľajšieho účastníka a vo veci opätovne rozhodol.

Procesný súd priznal žalobcovi nárok na sumu vo výške 30 520 € s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo
výške 9% od 30.8.2004 do zaplatenia a ďalej nárok na náhradu trov konania.

Procesný súd je toho názoru, že nie je možné spochybňovať právny základ žaloby, čo je zrejmé aj z
právoplatného medzitýmneho rozsudku tunajšieho súdu 3C 322/2004 - 206 zo dňa 21.7.2011, kde bol
verifikovaný právny základ žaloby.

Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, súd opätovne rozhodol v intenciách rozsudku pôvodného, teda zo
dňa 30.mája 2012, keď žalobcovi priznal sumu 30 520 € istiny, túto istinu vypočítal za 2000 priznaných
bodov tak ako je to zrejmé zo znaleckého posudku po 15,26 € každý bod, čo predstavuje hodnotu celkom
30 520€. Pokiaľ ide o spôsob ustálenia bodov, súd je toho názoru, že na bodové ohodnotenie je možné
použiť vyhlášku č. 32 /65 zbierky, no na navýšenie bodov a na vyčíslenie hodnoty je potrebné použiť
zákon č. 437/2004 zbierky.

Pri určení výšky nároku súd prihliadal na znalecké posudky, ktoré sú súčasťou spisu a na preukázané
obmedzenia, ktoré budú žalobcu v živote sprevádzať, ale najmä na závery znaleckého dokazovania, z
ktorých je zrejmé, že prognóza zdravotného stavu je zhoršujúca, teda nepriaznivá a že ide o obmedzenia
kvality života žalobcu bez časového obmedzenia, teda počas celej dĺžky jeho života.

Súd zhodnotil aj závery žalovaného, ktorý na pojednávaní poukázal na to, že žalobca v poslednom
období získal právo byť držiteľom vodičského oprávnenia. Žalobca z toho,že

žalovaný získal VP vyvodzoval záver, že zrejme došlo k nejakému zlepšeniu zdravotnému stavu, čo by
sa malo odzrkadliť na výške odškodnenia.

Súd v tejto súvislosti pripomína, že pri posudzovaní nároku na odškodnenie žalobcu nebral túto
skutočnosť, teda to,že žalobca získal oprávnenie viesť motorové vozidlo do úvahy. Naopak súd
z doložených listinných dôkazných prostriedkov a z výpovede žalobcu sa opätovne zaoberal jeho
mimoriadne obtiažnou situáciou, ktorá ho sprevádza počas jeho kariéry v rôznych zamestnaniach,
pričom ide o zamestnania, ktoré nie sú adekvátne jeho vzdelaniu. Z jeho výpovede je zrejmé, aký veľký
problém je pre neho nájsť si vhodné zamestnanie s ohľadom na svoju zdravotnú situáciu a obmedzenia,
ktoré mu prináša.

Pokiaľ ide o to,že súd aplikoval na danú vec aj ustanovenia zákona č. 437/2004 Zb., súd na tomto svojom
stanovisku zotrváva, pričom zdôrazňuje, že je pravdou, že v čase podania žaloby už bol účinný právny
predpis a to zákon 437/2004 Zb.. Procesný súd v tejto súvislosti pripomína aj znenie ustanovenia §
154 O.s.p., podľa ktorého je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Uplatnenie starého
predpisu by preto podľa názoru 1.stupňového súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi, so zásadami
spravodlivosti, ale najmä v rozpore so zásadami náležitého a proporcionálneho odškodnenia žalobcu.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na skutočnosť, že pri odškodňovaní počnúc s účinnosťou nového
predpisu došlo k značnej nerovnosti v odškodňovaní podľa vyhl. Č.32/65 Zb. a podľa zákona 437/2004
Zb. Súd pripomína, že do 31.7.2004 hodnota pevného bodu činila 60 Sk, ale od 1.8.2004 platil zákon
437/2004 Zb., ktorý určoval cenu bodu 2% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve a neskôr od
1.8.2004 bola táto suma stanovená na 316, 15 Sk, v súčastnosti je to 516, 96 Sk.

V danom prípade by teda odškodňovanie podľa starého predpisu nebolo náležitým odškodnením
žalobcu už aj preto,že v čase, keď súd o veci rozhodoval a rozhoduje, platí nový predpis. Je nutné
pripomenúť, že tým, že došlo z zmene predpisu, došlo k podstatnej zmene okolností, čo do hodnoty bodu
a to k jeho 6-násobnému zvýšeniu, čo je v zmysle ustanovenia § 7 ods.3 vyhlášky č.32/65 Zb. okolnosťou
hodnou osobitého zreteľa pre účely navýšenia zákonného limitu na priznanie odškodnenia za SSÚ.

Procesný súd je toho názoru, že suma tak ako bola určená vo výrokovej časti rozsudku, je primeranou
náhradou, teda odškodnením žalobcu za celoživotnú traumu a ujmu, ktorú utrpel a ktorá ho bude
sprevádzať jeho osobným aj pracovným životom, s ohľadom na platové pomery, ohľadom na vek žalobcu
a na jeho neschopnosť venovať sa akejkoľvek systematickej činnosti, ohľadom na možnosť riešenia
jeho rodinných problémov.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omšekania, v súlade s ustanovením § 517 OZ, keďže je zrejmé, že
najneskôr dňom podania žaloby, 30.8.2004 sa žalovaný dostal do omeškania s plenním svojho záväzky
vo vzťahu k žalobcovi. Výška úrokov bola zosúladená s § 3 Vládneho nariadenia SR 87/95 Zb.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku priznal právo na ich
náhradu v plnom rozsahu žalobcovi, keďže výška nároku žalobcu závisela od znaleckého posúdenia.

Úspešnému žalobcovi boli priznané celkovo trovy právneho zastúpenia vo výške eur a ďalej náklady
na znalecký posudok vo výške 400 eur, ktoré je potrebné zaplatiť na účet spolu s trovami právneho
zastúpenia vedený v UniCreditBank, a.s., pobočka Poprad, číslo účtu: 6674718008/1111 v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z hodnoty veci 30.520 eur, pričom tarifná hodnota
jedného úkonu podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 platnej do 30. 4. 2005 predstavovala sumu 459,55
eur a podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 platnej od 1. 1. 2005 sumu 469,74 eur. Ďalej paušál predstavoval
4,25 eur podľa § 18 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 platnej do 30. 4. 2005; 4,98 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl.
655/2004 platnej od 1. 1. 2005; 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 platnej od 1. 1. 2008; 6,95
eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 platnej od 1. 1. 2009; 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004
platnej od 1. 1. 2011 a 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 platnej od 1. 1. 2012. Boli priznané
tieto úkony právnej pomoci:

Hodnota veci: 30 520 €

Tarifa: 13844 ,- Sk - 459,55€ - § 13 ods. 1 Vyhl. 163/2002 platné do 30.4.2005
469,74 € - § 10 ods.1 Vyhl. 655/2004 platné od 1.1.2005

Paušál: 128,- Sk- 4,25 ,-€ - § 18 ods. 1 Vyhl. 163/2002 platné do 30.4.2005
150,- Sk - 4,98,- € - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 platné od 1.1.2005
190,- Sk - 6,31 ,- € - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 platné od 1. 1.2008
6,95,- § 16 ods.3 Vyhl. 655/2004 platné od 1.1.2009 7,41 € - § 16 ods. 3 Vyhl.
655/2004 platné od 1.1.2011
7,63€ - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 platné od 1.1.2012
8,39€ - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 platné od 1.1.2015

Strata času
250,- Sk - 8,30,-€ - § 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2005 / za každú začatú polhodinu
317 ,- Sk - 10,52 ,- € -§ 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2008 / za každú začatú polhodinu
11,59,- € - § 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2009 / za každú začatatú polhodinu/
12,35 € - § 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2011 / za každú začatú polhodinu/
2,71 € - § 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2012 / za každú začatú polhodinu/
13,98 € - § 17 ods. 1-3 Vyhl. 655/2004 od 1. 1. 2012 / za každú začatú polhodinu/

Úkony:
1.Prevzatie 19.8.2004
2.Žaloba 27.8.2004
3.Pojednávanie na OS Kežmarok 18.8.2005
4.Podanie vo veci samej 19.9.2005
5.Pojednávanie na OS Kežmarok 8.7.2008
6.Jednanie s klientom 11.6.2009
7.Podanie vo veci samej 16.6.2009
8.Pojednávanie na OS Kežmarok 17.9.2009
9.Jednanie s klientom 11.11.2009
10.Podanie vo veci samej 15.11.2009
11.Pojednávanie na OS Kežmarok 19.11.2009
12.Podanie vo veci samej 19.11.2009
13.Pojednávanie na OS Kežmarok 7.6.2011
14.Pojednávanie na OS Kežmarok 29.6.2011
15.Vyhlásenie rozsudku na OS Kežmarok / 1 z tarify § 14 ods.5 Vyhl.655/2004/
16.Vyjadrenie k odvolaniu 6.9.2011
17.Pojednávanie na OS Kežmarok 24.5.2012
18. Vyhlásenie rozsudku na OS Kežmarok 30.5.2012 / 1 z tarify § 14 ods.5 Vyhl.655/2004/
19. Vyjadrenie k odvolaniu 17.7.2012
20. Podanie vo veci samej 10.8.2015
21. Pojednávanie na OS Kežmarok 7.9.2015
22. Pojednávanie na OS Kežmarok 5.10.2015 / 1 z tarify Vyhlásenie rozsudku/
-----------------------------------------------------------------------------
úkony: (2 x 459,55) + (17 x 469,74) + (3 x 1 z 469,74) = 919,10 + 7985,58 + 352,30 =9256,98 €

Paušál:
2004 = 128 x 2 = 256 = 8,49€
2005= 136 x 2 = 272= 9,03€
2008 = 190 x 1 = 190 = 6,31€
2009 = 6,95 x 7 = 48,65 €
2011 = 7,41 x 4 = 29,64 €
2012=7,63x 3 = 22,89 €
2015= 8,39 x3 = 25,17€
paušál spolu = 150,18 €

Cestovné: Cesta : Štrba - Kežmarok a späť = 34 km

Rok 2005 = 1 x cesta v auguste /I. J. B./
34 x 6,5/100 x 32,90 = 72,70= 2,41€

rok 2008 = 1 x cesta júl /I. Z. I./
34 x 6,6/100 x 35,24 = 79,08 = 2,62 €

rok 2009 = 2 x cesta /I. Z. I./
september = 34 x 6,6/100 x 1 = 2,24 €
november = 34 x 6,6/100 x 0,95 = 2,13€

rok 2011 = 3 x cesta /I. M. P./
jún = 2 x cesta = 34 x 6/100 x 1,12 = 2,28 x 2 = 4,56 €
júl = 1 x cesta = 34 x 6/100 x 1,10 = 2,24 €

rok 2012 = 2 x cesta /I. M. P./
máj = 34 x 6/100 x 1,23 = 2,51 € x 2 = 5,02€

rok 2015 = 2 x cesta /I. M. P./
september = 34 x 6/100 x 1,13 = 2,30€
október = 34 x 6/100 x 1,12 = 2,28€
cestovné spolu : 167,70€

Strata času: cesta Štrba - Kežmarok a späť = 1 hodina = 2 polhodiny
Rok 2005 - 250 x 2 = 500 = 16,60
Rok 2008 - 317 x 2 = 634 = 21,04
Rok 2009 - 2 x cesta = 11,59 x 4 = 46,36
Rok 2011 - 3 x cesta = 12,35 x 6 = 74,10
Rok 2012 - 2 x cesta = 12,71 x 4 = 50,84
Rok 2015 - 2 x cesta= 13,98 x 4 = 55,92
Strata času 264,86 €
===============================================================
Spolu 9839,72,-
DPH 20%/§18 ods.3 vyhl.209/2009 zák.490/2010-§85j / 1967,94,-
===============================================================
Trovy právneho zastúpenia 11 807,66€
Náklady za kontrolný znalecký posudok:
/ Uznesenie súdu sp.zn. 3C 322/2004-154 zo dňa 30.11.2009 / 400€

Trovy právneho zastúpenia 11807,66 € spolu s nákladmi za kontrolný znalecký posudok 400€ žalovaná
strana uhradí priamo na náš účet právneho zástupcu žalobcu, t.j.na účet JUDr.Dušana Macka, advokáta
AK v Poprade, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).