Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/239/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215797
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115215797.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
N. T. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: I. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na ul. X. č. XX zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Hopferova s.r.o. so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 a G. X. I. Z. nar. XX.X.XXXX
bývajúcehoXZ.I.A.,XXXXXH.,B.Z.zastúpenéhoMgr.MiroslavomSemancomadvokátomAdvokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na Národnej triede č. 38 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.2.2017 č.k.

21P 94/2015-427 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.6.2017 sp.zn. 21P 94/2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. N. T. do osobnej starostlivosti matky, ktorú
ustanovil za jej majetkovú opatrovníčku. Určil výživné od otca pre maloletú od 17.6.2015 do 31.12.2015
v sume 100 € mesačne, od 1.1.2016 do 31.12.2016 200 € mesačne a od 1.1.2017 do budúcnosti 300 €
mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za

obdobie od 17.6.2015 do 28.2.2017 v sume 2.666,66 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v
100 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Upravil styk otca s maloletou každú prvú sobotu a nedeľu
v mesiacoch február, apríl, júl, november tak, že v sobotu bude s maloletou otec od 14.00 hod. do 17.00
hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. Styk bude prebiehať vo Fitness klube
FamilyGym Oáza na Kustrovej ul. v Košiciach. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť
a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný maloletú po ukončení stretnutia vrátiť. Uložil
matke povinnosť umožniť otcovi, aby sa s maloletou dvakrát v mesiaci v prvom a treťom týždni vo štvrtok

od 17.00 hod. mohol 15 minút vidieť a komunikovať s ňou prostredníctvom Skypu. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec proti výrokom rozsudku
súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom, ktoré navrhol zmeniť tak, že odvolací súd
určí výživné od 17.6.2015 do 31.12.2015 100 € mesačne od 1.1.2016 do 31.12.2016 200 € a od 1.1.2017
do budúcnosti 250 € mesačne a dlžné výživné za obdobie od 17.6.2015 do 28.2.2017 v sume 2.566,66 €

mu povolí splácať spolu s bežným výživným v 100 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Vytkol súdu
prvej inštancie, že neúplne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vytýka súdu prvej inštancie, že detailnejšie neuviedol, na základe čoho určil výšku výživného
od 1.3.2017 do budúcnosti sumou 300 € mesačne. Konštatoval, že súd vychádzal z potrieb maloletéhodieťaťa, ktoré matka vyčíslila sumou 755 € mesačne a následne z jeho priemerného čistého mesačného
príjmu v roku 2016 cca 1.950 €, pričom jeho priemerné mesačné výdavky boli vo výške 2.060 €, avšak
nevyhnutné považoval len výdavky v sume 1.240 €. Pripojil tabuľku s presnou špecifikáciou výdavkov za

prenájom bytu 650 €, vykurovanie 45,92 €, internet 32 €, televízia 12 €, telefón 15 €, elektrická energia
19,75 €, národná daň 119,33 €, ročné poistenie domácnosti 11,57 €, lieky 20 €, toaletné potreby 20 €,
ošatenie 50 €, strava, oblečenie, hygiena, lieky 300 €, cestovanie prepravu autom 400 €, športové a
kultúrneaktivity300€,výživné70€,právnik100€,vúhrnnejsume2.165,57€.Vdôvodochnapadnutého
rozsudku súd vyvodil, že ak od priemerného čistého mesačného príjmu otca v roku 2016 v sume 1.950

€ odráta nevyhnutné mesačné výdavky 1.240 €, zostáva mu disponibilný príjem 710 €, z ktorého môže
s prihliadnutím na potreby dieťaťa uhrádzať výživné od 1.1.2017 300 € mesačne, čo predstavuje cca
42 % z disponibilného príjmu otca. Uviedol, že uznáva, že s výchovou dieťaťa sú spojené aj výdavky
a vedel by si predstaviť, že by prispieval na výživu maloletej 300 € mesačne, pokiaľ by sa s dieťaťom
mohol stýkať častejšie ako štyrikrát ročne a pokiaľ by žil na Slovensku k Košiciach. Vzhľadom na to, že
žije vo Francúzsku blízko Štrassburgu, t.j. vo svojej vlasti, kde má rodinu, priateľov, zázemie a matka

sa rozhodla žiť s dieťaťom v U., taktiež vo svojej vlasti, kde má zázemie, on ako otec maloletej sa s
touto situáciou musel vyrovnať a vziať do úvahy to, že na Slovensko, konkrétne do Košíc nemôže z
finančných dôvodov cestovať každý mesiac z dôvodu, že priemerné cestovné výdavky na jednu cestu a
späť činia 450 €, čo konkrétne zahŕňa letenku cez Prahu zo Štrassburgu do Košíc cca 350 €, ubytovanie
v Košiciach počas dvoch nocí 70 €, strava v Košiciach 30 €. K tejto sume je potrebné prirátať darček pre

maloletú vybraný po dohode s matkou, čo sa do cestovných výdavkov nezarátava. Z uvedeného dôvodu
v záujme zachovania vzťahu s maloletou jeho ročné cestovné výdavky budú činiť 1.800 €, čím sa mu
disponibilný príjem zníži na 560 € a potom výživné v sume 300 € mesačne bude predstavovať 53,6 %
mesačného disponibilného príjmu otca, čo je neprimerane veľa. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne nesprávny, pretože v dôvodoch sa nezaoberal jeho cestovnými výdavkami potrebnými na

realizáciu osobného styku s dieťaťom a výživné znížené o 50 € síce nepokryje všetky jeho cestovné
výdavky, ktoré nevyhnutne potrebuje na realizáciu osobného styku s maloletou, avšak v jeho finančnej
situácii mu značne pomôže. Konštatoval, že leteckú prepravu zvolil na realizáciu styku z toho dôvodu,
že doprava autom by trvala 12 hodín, prípadne vlakom alebo autobusom minimálne 19 hodín a je to
nevyhnutné aj z dôvodu eliminácie jeho absencie v práci a eliminácie jeho únavy. Poukázal na to, že

napriek tomu, že sa vyhýbal akémukoľvek konaniu motivovanému na zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti z toho dôvodu, aby nezosilňoval antagonizmus matky voči nemu, napriek tomu konštatoval,
že keď bol v Slovenskej republike na pojednávaní 12.10.2016, matka mu neumožnila fyzický kontakt s
dieťaťom s odôvodnením, že maloletá je chorá a že otec mal žiadať návštevu v dostatočnom časovom
predstihu vopred a matka odkázala ho na právoplatné neodkladné opatrenie. Konštatoval, že niektoré

výdavky pri 2,5-ročnom dieťati považuje za neprimerane vysoké, konkrétne potraviny 250 € mesačne,
zvlášť ak poplatok za stravu škôlke je ďalších 2,35 € denne, t.j. 44 € mesačne, oblečenie, obuv 75 €
mesačne, nábytok a zariadenie detskej izby 96 €, pričom aj to by sa podľa jeho názoru malo zohľadniť
pri stanovení výšky výživného.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a zohľadnení príjmových a majetkových
pomerov oboch rodičov.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny. Nestotožňuje sa s názorom otca, že súd neúplne zistil skutočný stav, následkom čoho
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozsudok považuje za správny. Vyslovil názor, že súd precízne zistil skutkový stav
a vec skutkovo aj právne správne posúdil a spravodlivo rozhodol. Odvolacie tvrdenia otca považuje
za účelové so snahou dosiahnuť čo najnižšiu výšku výživného bez akýchkoľvek ohľadov na potreby

maloletej. Konštatovala, že doposiaľ bolo výživné pre maloletú určené na základe neodkladného
opatrenia Okresným súdom Košice I z júna 2015, ktoré otec ignoroval a maloletej neposlal ani darček
na narodeniny ani na Vianoce. Uviedla, že otec ich v roku 2015 obral o celý majetok v sume 12.000 €,
ktorého hodnotu odmieta vrátiť a nezákonne bez jej vedomia poberal minimálne v roku 2015 rodičovský
príspevok 184 € vo Francúzsku, ktorý jej ani čiastočne pre potreby dcéry nedal. Po zastavení vyplácania

príspevku ostala úplne bez príjmu od februára 2015 do augusta 2015 a otec napriek tomu, že vedel
o ich nepriaznivej finančnej situácii, jej nepomáhal. Nezákonne si uplatňoval nárok na odpočet z dani
na maloletú a na ňu a neuviedol, že z dani si vo Francúzsku môže odpočítať plnú výšku výživného,
čiže o to budú jeho výdavky (dane) nižšie. Konštatovala, že otec uprednostňoval svoje záujmy a záujmysvojho kocúra pred záujmami dieťaťa. Konštatovala, že pri porovnaní jej čistého príjmu 770 € mesačne,
z ktorého zabezpečuje všetky výdavky pre seba aj maloletú, je argument otca ohľadne vyčísľovania jeho
nevyhnutných výdavkov prejavom egoizmu v snahe účelovo zvýšiť svoje výdavky a neváhal predložiť

nepravdivé dokumenty a zavádzajúce tabuľky o výpočte svojich výdavkov. Uviedla, že cestovné výdavky
otca sú výhradne na rekreačné účely, pretože otec naďalej využíva bicykel ako dopravný prostriedok
pri cestách na kratšiu vzdialenosť, tak ako to robil aj počas jej návštevy vo Francúzsku, kedy mu cesta
do práce bicyklom trvala 10 minút. Konštatovala, že z bankových výpisov je vidno, že do septembra
2016 platil mesačne 24,02 € poistenie spojené s motorovým vozidlom, avšak v októbri 2016 už toto

v bankových prevodoch nie je, preto je otázne, či otec naďalej vlastní motorové vozidlo a tento názor
podporujú aj výdavky otca spojené s kúpou autosedačiek, pneumatík, chýbajúce výdavky na motorové
palivo a fakt, že auto bolo nepojazdné a predražovala sa jeho oprava už počas jej návštevy vo
Francúzsku. Pokiaľ otec poukazoval na nedostatok finančných prostriedkov pre návštevu maloletej,
tento argument považuje za účelový, pretože jeho častými cestami za rekreáciou boli výdavky na zábavu
azvýpisovjezrejmé,ževjanuáribolvLuxemburgu,vBruseli,vBesancone,vofebruáribolnalyžovačke

vAlexblízkoŠvajčiarska,vmarcivBesancone,St.VitaSt.ApollinairaopäťnasvahuvTalianskomOulx.
V apríli v Besancone, St. Gertwiller a St. Apollinair. V máji bol na kultúrnom podujatí hudobnom v Prahe
a opäť v Besancone. V júni v mestečku Sare, v júli v Besancone, v Belforte a v Noidans Les Vesoul, v
augustenavštívilSenlis,rakúskemestáWeiz,Fischamend,vseptembri,keďmámaloletánarodeninybol
v Rakúsku a navštívil St. Apollinair a z posledného októbrového výpisu je vidno, že otec bol niekoľko dní

v Prahe. Z uvedeného je zrejmé, že prvoradým záujmom otca nie je vybudovanie si vzájomného vzťahu
s dcérou, ale jeho vlastné záujmy. Popiera aj sumy, ktoré otec vyčíslil na nákup letenky na úpravu styku,
pretože jedine poplatky za letenky sú z dní 20.9.2016, a to 151,14 €, 13.10.2016 220,12 €, 12.10.2016
151,14 €, z čoho je zrejmé, že letenka do Košíc stála otca 151,14 € a otec je schopný si zakúpiť letenku
v predstihu za obdobnú cenu, nakoľko pozná termíny osobného styku s maloletou, a preto jeho odhad

ceny letenky je zavádzajúci a neprimerane vysoký. Uviedla, že doposiaľ maloletej nezaslal ani jeden
darček a konštatovala, že doposiaľ nemala obavu o to, že by nejaký súd zveril maloletú do jeho osobnej
starostlivosti, pretože je drogovo závislý a má agresívnu povahu. Za zavádzajúce považuje aj námietky
ohľadne neumožnenia styku, pretože viackrát aj počas Vianoc 2014, pred aj po vynesení predbežného
opatrenia pozvala otca na návštevu maloletej, čo je možné zistiť zo Skype chatu, hovorov a e-mailov,

ktoré otec odmietol s odôvodnením, že sa mu finančne neoplatí prísť na krátke 4 dni. Poukázala na
to, že otec úpravu styku od novembra 2015 nevyužíval. Jediný raz vyjadril záujem vidieť maloletú, keď
sa musel dostaviť na súdne pojednávanie 12.10.2016, avšak v tom čase bola maloletá chorá a najmä
z dôvodu, že po pojednávaní sa musela vrátiť do práce, nebolo možné umožniť otcovi stretnutie s
maloletou. Konštatovala, že posledná spomienka dieťaťa na otca je skutočnosť, že matku zmlátil v jej

bezprostrednej blízkosti, pričom otec si na návštevu maloletej za tejto situácie vyhradil 2 hodiny predtým,
než sa musel dostaviť na letisko, dieťaťu nepriniesol žiaden darček a napriek tomu sa ju ako matku
snaží očierniť a zvaliť vinu na to, že sa nikdy nedostavil na termíny osobného styku s maloletou v 11
termínoch napriek tomu, že maloletá bola na styk s otcom pripravená. Uviedla, že otec sa domnieva, že
ceny sú na Slovensku nižšie ako vo Francúzsku, čo je však mylná predstava otca a z uvedeného dôvodu

nie je schopný reálne posúdiť odôvodnené potreby maloletej, keďže vo Francúzsku výška prenajatého
bytu alebo výška výdavkov na bývanie presahuje 1/3 mzdy a vo Francúzsku štát vo významnej miere
pomáha sociálne slabším rodinám s deťmi až do takej miery, že napríklad slobodnej matke hradí všetky
alebo prinajmenšom takmer všetky náklady spojené s bývaním popri rodičovskom a inom prídavku.
Konštatovala, že otec sa doposiaľ nepodieľal na finančnom ani materiálnom zabezpečení starostlivosti

o maloletú, preto nemá žiadne vedomosti o tom, koľko stojí starostlivosť o dieťa akejkoľvek vekovej
skupiny, napríklad poplatky za škôlku 272 €, k tomu treba zaobstarať vankúš, paplón, posteľné prádlo,
požadovanú obuv, odev, potreby na hygienu, stravu, aktivity dieťaťa a v neposlednom rade aj dovolenky
a športové činnosti. Má vedomosť o tom, že otec má dostatok finančných prostriedkov, aj keď nimi
doposiaľ maloletej neprispieval, len ju využíval na vlastné obohatenie sa a má finančné úspory vo výške

minimálne 15.000 €. Taktiež zatajil pred súdom, že je podielovým spoluvlastníkom bytu v Y. a domu vo
J., ktoré nehnuteľnosti sú dlhodobo prenajímané, čím sa otec snaží vytvoriť nepravdivý dojem o svojej
finančnej situácii. Ako dôkaz pripojila bankové výpisy, e-maily, Skype a podobne.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.6.2017 sp.zn. 21P 94/2015 opravil výrok rozsudku sp.zn.

21P 94/2015 zo dňa 21.2.2017 tak, že V. výrok rozsudku má správne znieť: „Matka je povinná dieťa
na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho vo Fitness klube FamilyGym Oáza na Kustrovej
ulici v Košiciach, kde je otec povinný dieťa po ukončení stretnutia matke vrátiť.“ Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 15.7.2017.6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave výchovy a styku odvolaním napadnuté neboli,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného

a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v

napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

10. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu
výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto

potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho
záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je

potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa,
ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane
povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné
náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je

potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

11. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o určení výživného, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky

dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazovaúvahámsúduuvedenýmvodôvodnenírozsudkunečinírozsudoknepreskúmateľným,pretožesúd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý
má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový

poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností,
a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli
s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch o určení výživného, určení dlžného výživného ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).