Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005200519
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1005200519.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a
členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, právne
zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát, so sídlom L. Kossutha 99, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti
žalovanému: BPK Bau Partner Kirisits GmbH, so sídlom Ottakringer Strasse 156, A-1160 Wien, Rakúska

republika, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698
873 o zaplatenie 2.860,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 27Cb/396/2005-208 zo dňa 14.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/396/2005 -208 zo dňa
14.9.2018, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol,žežaloboudoručenousúdudňa23.2.2005sažalobcadomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmsúd
uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 2.860,06 eur s príslušenstvom. Žalobca vo svojej
žalobe uviedol, že v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka
číslo: 3496/B zo dňa 31.2.2005 je právnym nástupcom pôvodne oprávneného subjektu Železničná

spoločnosť, a.s. a so žalovaným dňa 11.9.2003 uzavreli Zmluvu o podmienkach nákladnej prepravy
tovaru č. 13100 a Dohodu o cene za medzinárodnú prepravu tovaru v tranzite č. D423410. Žalovaný
sa v zmysle uvedených zmlúv zaviazal k úhrade prepravného za v zmluve uvedených podmienok.
Preprava bola uskutočnená MNL CIM č. pod. 1209, 1210, 1211 a realizovaná dňa 26.2.2004 v žst.
Čierna nad Tisou. Faktúrou č. 33154064, splatnou dňa 13.4.2004, žalobca žalovanému vyúčtoval z titulu
prepravného sumu 86.162,19 Sk (po prepočte konverzným kurzom stanoveným dňa 8.7.2008 sumu

2.860,06 eur). Žalovaný žalobcovi prepravné nezaplatil, preto sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo
výške 2.860,06 eur (86.162,19 Sk) spolu s 0,03% denným úrokom z omeškania odo dňa 14.4.2004 do
zaplatenia.

2. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 14.9.2018 vyjadril k predmetnej veci tak, že prepravu, za ktorú
žalobca vystavil faktúru, si nikdy neobjednal a žalovanú pohľadávku v celom rozsahu neuznal. Podľa

názoru žalovaného si žalobca svojvoľne realizoval nesprávnu dopravu od ukrajinského dodávateľa bez
objednávky alebo zákazky od žalovaného. Uviedol, že spravidla sa preprava realizovala tak, že žalobca
ako prepravca pred prevzatím tovaru na prepravu dostal od žalovaného písomnú objednávku prepravy.
V tomto prípade však zo strany žalovaného k objednávke prepravy nedošlo, čiže právny predchodca
žalobcu konal jednostranne a bez objednávky prepravy od žalovaného prevzal zásielku dreva. Žalovaný
poukázal na to, že drevo (guľatina) nebolo prevzaté Rakúskymi spolkovými železnicami, a teda preprava

tovaru nebola nikdy realizovaná. Žalovaný tiež uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, kde tovar
nakoniec skončil a zároveň poprel, že by mu bola doručená faktúra č. 33154064, splatná dňa 13.3.2004,pričom túto faktúru neeviduje ani v účtovníctve, preto ju žalobcovi nikdy neuhradil. Zdôraznil, že nemá
žiadnu záväzkovú povinnosť voči žalobcovi, a preto nie je povinný na úhradu žalovaného nároku z istiny
a príslušenstva.

3. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu
ako dopravcu na zaplatenie prepravného od žalovaného, pričom žalobca sa odvoláva na Zmluvu o
podmienkach nákladnej prepravy tovaru číslo 13100 zo dňa 11.9.2003 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
11.2.2004. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či nárok žalobcu v zmysle žalobného návrhu vznikol, resp.

či existoval zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, na ktorý sa žalobca v žalobe odvolával. V danej
veci sa jedná sa o spor z uvedenej Zmluvy, a preto je v zmysle čl. 8 bod 8.2. zmluvy daná právomoc
súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu a námietku nedostatku právomoci
súduSlovenskejrepublikyvznesenážalovanýmdňa21.9.2012posúdilsúdakonedôvodnú,rovnakoako
námietku žalovaného o miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I, o ktorej Najvyšší
súdSRrozhodoluznesenímzodňa27.4.2006,č.k.6Ndob15/2006-39tak,žepríslušnýmnaprejednanie

veci je Okresný súd Bratislava I.

4. Súd prvej inštancie poukázal na Dodatok č. 1 k Zmluve o podmienkach nákladnej prepravy tovaru
číslo 13100, čl. 2 bod 2.1. Zmluvy, čl. 8 bod 8.2. Zmluvy, čl. 3 § 1 Dohovoru o medzinárodnej železničnej
preprave (COTIF), čl. 1 § 1 Jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej

preprave tovaru (CIM - dodatok B k Dohovoru; ďalej ako Jednotné právne predpisy „CIM“), čl. 10 § 1, § 2
Jednotných právnych predpisov CIM, čl. 11 § 1 Jednotných právnych predpisov CIM, § 756 Obch. zák.,
§ 610 Obch. zák. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu na zaplatenie
istiny vo výške 2.860,06 eur s príslušenstvom nie je dôvodný.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca je od 1.1.2005 právnym nástupcom obchodnej
spoločnosti Železničná spoločnosť, a.s., na ktorého prešli všetky práva a povinnosti Železničnej
spoločnosti, a.s. a že právny predchodca žalobcu ako dopravca a žalovaný ako zákazník - platiteľ
uzatvorili dňa 11.9.2003 Zmluvu o podmienkach nákladnej prepravy tovaru číslo 13100, predmetom
ktorej bolo poskytnutie služieb v nákladnej preprave tovaru. V zmysle Zmluvy sa dopravca a zákazník

dohodli,ženacenuzajednotlivéprepravyuzatvoriaDohoduocene,ktorábudeneoddeliteľnousúčasťou
Zmluvy. Žalovaný ako zákazník bol podľa Zmluvy platiteľom prepravného, uhrádzal zálohové platby
v zmysle uzatvorenej Zmluvy o zálohových platbách. V zmysle čl. 4 ods. 4.4 podods. 4.4.1. veta
prvá Zmluvy pre výpočet dohodnutej ceny bol rozhodujúci v medzinárodnej preprave deň uzatvorenia
prepravnej zmluvy. Z čl. 5 ods. 5.1. Zmluvy nesporne vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú,

a to od 12.9.2003 do 31.12.2003. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie fakturovanej sumy
vo výške 2.860,06 eur s príslušenstvom, a to za vykonanie prepravy realizovanej dňa 26.2.2004 zo
železničnej stanice Čierna nad Tisou.

6. Súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, ktorý poprel, že by z jeho strany

došlo k objednávke uvedenej prepravy u žalobcu, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva,
že by medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným vznikol záväzkový vzťah,
predmetom ktorého bolo vykonanie prepravy tovaru. Z medzinárodných nákladných listov CIM síce
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu ako dopravca vykonal prepravu - tranzit tovaru (guľatiny)
s miestom nakládky Čierna nad Tisou, žel. st. a s plánovaným miestom určenia Marchegg, Rakúska

republika, avšak nevyplýva z nich, kto a kde prevzal prepravovaný tovar, ani to, že by žalovaný
bol v postavení zmluvnej strany z prepravnej zmluvy. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené
skutočnosti nepovažoval žalobcom predložené medzinárodné nákladné listy CIM za doklad, ktorý
by preukazoval existenciu prepravnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným.Existenciazmluvnéhovzťahu,predmetomktoréhomalabyťprepravatovarurealizovanádňa

26.2.2004 nevyplýva ani z ďalších žalobcom predložených listinných dôkazov. Zmluva o podmienkach
nákladnej prepravy tovaru č. 13100 zo dňa 11.9.2003 bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 12.9.2003
do 31.12.2003 a žalobca síce predložil súdu Dodatok č. 1 k Zmluve o podmienkach nákladnej prepravy
tovaru číslo 13100 zo dňa 11.2.2004, ktorého platnosť mala byť od 12.2.2004 do 31.12.2004, teda
v čase, kedy mala byť vykonaná sporná preprava tovaru právnym predchodcom žalobcu, avšak na

uvedenom Dodatku č. 1 k zmluve absentujú podpisy zmluvných strán, a preto pre absenciu prejavu vôle
zmluvných strán nie je možné považovať Dodatok č. 1 k zmluve za platne uzatvorený. Súd zhodne so
žalovaným konštatoval, že v konaní nebola zo strany žalobcu predložená ani žiadna objednávka, ani
iný listinný alebo iný dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval vznik záväzkového vzťahu medzisporovými stranami a z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.860,06
eur spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nepreukázal vznik a existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným, preto v konaní nebola preukázaná povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi žalobou uplatnenú sumu vo výške 2.860,06 eur spolu s úrokmi z omeškania.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f),
a h) CSP. V odvolaní o.i. uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne. Na pojednávaní konanom
dňa 14.9.2018 žalovaný prvý raz od roku 2005 prezentoval prostriedky procesnej obrany, pričom právny
zástupca žalobcu podaním zo dňa 14.9.2018 žiadal súd o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na tomto

pojednávaní z náhlych dôvodov a následkom bolo, že žalobca nemal možnosť k novo prezentovaným
prostriedkom procesnej obrany žalovaného reagovať. Žalobca poukázal na čl. 6 ods. 1 Základných
princípov CSP a mal za to, že predčasným rozhodnutím súdu došlo k znemožneniu strany žalobcu,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Ďalej podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav. Zo
žalobcom predložených nákladných listov vyplýva, že preprava guľatiny sa realizovala z prekládkovej
stanice Čierna nad Tisou. Je evidentné, že preprava takéhoto tovaru sa realizovala v zmysle zmluvy
v pravidelných intervaloch aj v minulosti po tom, čo bol tovar dopravený iným prepravcom k hraniciam

Slovenskej republiky. Žalobca nemal dôvod bez pokynu žalovaného realizovať prepravu takéhoto tovaru
na vlastné náklady, navyše žalovaný nikdy vystavenú faktúru nereklamoval a na výzvy na jej úhradu,
resp. upomienky nereagoval, nereklamoval ani absenciu tovaru. Predložené nákladné listy sú podľa
žalobcu nespochybniteľným dôkazom o tom, že žalobca vykonal prepravu tovaru, ktorý prevzal z Čiernej
nad Tisou a previezol do stanice Bratislava východ, št. hr / Marchegg. Žalovaný tiež nijakým spôsobom

nepreukázal svoje tvrdenie, v zmysle ktorého tovar nemal byť prevzatý rakúskymi prepravcami,
pričom toto prvýkrát prezentoval iba na pojednávaní dňa 14.9.2018, čo svedčí o ich účelovosti a
neopodstatnenosti. Podľa názoru žalobcu zmluva o preprave tovaru nevyžaduje na svoje uzavretie
písomnú formu a môže byť uzavretá aj konkludentne (s poukazom na absenciu reklamácie faktúry,
nenamietanie prepravy tovaru zo strany žalovaného 13 rokov od podania žaloby, ktorej predchádzali

predžalobné výzvy). S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že súd vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca tiež namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné a nepreskúmateľné,
pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Dodal, že súd by nemal byť pri argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný

záver. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i
právnej stránke rozhodnutia (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, III. ÚS 328/05, III. ÚS
116/06). Zároveň žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo 37/2012 ako aj ďalšie
rozhodnutia Ústavného súdu SR, IV. ÚS 248/08 a I. ÚS 114/08. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie alebo aby
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol v zmysle petitu návrhu.

10. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu

odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.13. Odvolací súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu zistil, že právny predchodca
žalobcu Železničná spoločnosť, a.s., Bratislava dňa 11.9.2003 uzavrela Zmluvu o podmienkach
nákladnej prepravy tovaru č. 13100 a Dohodu o cene za medzinárodnú prepravu tovaru v tranzite č.

D423410 so žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb v nákladnej preprave tovaru podľa
Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti, a.s. nákladná preprava, Dohovoru o medzinárodnej
železničnej preprave, Jednotných právnych predpisoch pre zmluvu o medzinárodnej železničnej
preprave tovaru (CIM), Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru - Dohoda 1520. V zmysle
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na cenu za jednotlivé prepravy uzatvoria Dohodu o cene, ktorá

bude neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z tejto Dohody vplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
sa mali dohodnúť na preprave 5000 ton guľatiny, a to z Čierna nad Tisou hr. do Bratislava východ hr.
Dohoda mala byť účinná od 12.2.2004 do 31.12.2004 s tým, že pokiaľ jedna zo zmluvných strán Dohodu
o cene k 30.6.2004 nevypovie, účinnosť Dohody o cene sa mala predĺžiť do 31.12.2004. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie podotkol, že predmetná Dohoda nebola podpísaná zmluvnými stranami. Žalobca
vzhľadom na prepravu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 33154064, splatnou dňa 13.4.2004, z titulu

prepravného sumu 2.860,06 eur, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil.

14.Ďalejmáodvolacísúdzapreukázané,žežalovanémubolapredmetnážalobažalobcuspolusvýzvou
na vyjadrenie doručená 8.8.2007, pričom žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval a vo veci sa nevyjadril.
Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 21.9.2012 (predvolanie bolo žalobcovi

doručené dňa 24.8.2012 a žalovanému dňa 22.8.2012), pričom obe strany sporu sa z uvedeného
pojednávania ospravedlnili. Následne, na pojednávania vytýčené súdom na dni 18.10.2013, 14.3.2014,
27.3.2014, 3.11.2017 nemal žalobca vykázané doručenie predvolania. Tu odvolací súd zdôrazňuje , že
predvolania na tieto pojednávania boli súdom prvej inštancie nesprávne doručované iba ustanovenej
tlmočníčke, právnemu zástupcovi žalovaného, prípadne žalovanému priamo, avšak ani raz súd prvej

inštancie nedoručoval uvedené predvolania žalobcovi. Súd prvej inštancie ďalšie pojednávanie stanovil
na deň 14.9.2018 o 9:00 hod., z ktorého sa však právny zástupca žalobcu e-mailom dňa 14.9.2018 o
8:30 ospravedlnil, pričom ako dôvod uviedol náhle dôvody, ktoré bližšie nekonkretizoval a zároveň udelil
súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania dňa 14.9.2018 zúčastnil a zároveň
sa prvýkrát v priebehu konania vyjadril k žalobe žalobcu, keď uviedol, že žalobca svojvoľne realizoval

nesprávnu dopravu od ukrajinského dodávateľa bez objednávky alebo zákazky od žalovaného, pričom
drevo (guľatina) nebolo prevzaté Rakúskymi spolkovými železnicami. Zároveň poprel, že by mu bola
doručená faktúra č. 33154064 splatná dňa 13.3.2004, pričom túto neeviduje ani v účtovníctve.
15. Odvolací súd z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že námietka žalobcu, že žalovaný na
pojednávaní dňa 14.9.2018 prvý raz od roku 2005 prezentoval prostriedky procesnej obrany, pričom sa

žalobca nemal možnosť k daným tvrdeniam vyjadriť, je relevantná. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k
spornýmskutkovýmtvrdeniamprezentovanýmžalovaným,nakoľkotentosavpriebehukonaniakžalobe
žalobcu až do predmetného pojednávania ani raz nevyjadril, a to napriek skutočnosti, že žaloba mu
bola doručená už dňa 8.8.2007 (č.l. 70), resp. právny zástupca žalovaného si dňa 25.10.2012 vyhotovil
fotokópiu žaloby zo súdneho spisu, pričom sa ani raz kvalifikovane k žalobe nevyjadril.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo v danom prípade k porušeniu práva na spravodlivý proces,
koncept ktorého požaduje právo na kontradiktórny proces, v súlade s ktorým strany sporu musia
mať príležitosť nielen mať vedomosť o dôkazoch, ktoré sú potrebné pre ich úspech v spore, ale tiež
mať vedomosť o všetkých vykonaných dôkazoch a predložených vyjadreniach za účelom vplývať na

rozhodnutie súdu. Aj keď právo na kontradiktórny proces nie je absolútne, a toto právo môže závisieť
na špecifických črtách daného prípadu, v danom prípade nemožnosť vyjadrenia sa žalobcu k procesnej
obrane žalovaného prezentovanej na pojednávaní až dňa 14.9.2018 vytvorilo stav nerovnosti účastníkov
v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako
súčasti práva na spravodlivý proces a nebolo preto možné v tomto smere prvoinštančné konanie

považovať za spravodlivé. Keďže porušenie práva na spravodlivý proces vyššie uvedeným spôsobom
nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu, bolo žalobcovi
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

17. Na uvedené reflektuje čl. 6 základných princípov CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Citovaný článok taknormatívne pokrýva tú časť procesnoprávnych vzťahov, ktorá vzniká medzi dvoma sporovými stranami
kontradiktórneho konania. Obsahom každého právneho vzťahu sú práva a povinnosti, ktoré vznikajú pri
realizácii oprávnení jednotlivých subjektov tohto právneho vzťahu. Obsah princípu rovnosti sporových

strán v civilnom sporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom
procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať
svoje procesné oprávnenia. To, či sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej
kvalite, už netvorí obsah princípu rovnosti sporových strán (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., Drgonec J. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

C. H. Beck: Praha, 2017).

18. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 249/2012 z 18. apríla 2013, podľa ktorého: „Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva vyplýva, že si princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania
vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok,

ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa
koncepcia spravodlivého konania právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci musia mať
možnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež
musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely
ovplyvnenia rozhodnutia súdu. Napokon je podstatné, že konkrétny dopad nedoručeného stanoviska na

rozhodnutie súdu je iba málo dôležitý, pretože je na účastníkoch konania, aby posúdili, či sa budú alebo
nebudú k dokumentu vyjadrovať. Výnimkou je iba situácia, keď udelenie takýchto práv a možností by
nemalo žiaden vplyv na výsledok konania, lebo prijatý právny prístup nebol predmetom diskusie.“

19. Odvolací súd na zdôraznenie poukazuje aj na čl. 9 základných princípov CSP, podľa ktorého strany

sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť
svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (princíp kontradiktórnosti konania).

20. Princíp rovnosti sporových strán uvedený v čl. 6 CSP sa funkčne a komplementárne dopĺňa s
princípom kontradiktórnosti uvedeného v čl. 9 CSP v tom zmysle, že sporovej strane má byť zásadne

umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných oprávnení protistrany v záujme zabezpečenia
negácie neodôvodnenej procesnej výhody jednej zo sporových strán. Ústavný súd SR v náleze II. ÚS
168/2012-44 uviedol, že: „Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania
musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné,
či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je

vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom na tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie
(napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok
ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP
chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a
význame informácie alebo argumentov predložených súdu.“

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súduprvejinštanciebudevovyššieuvedenýchintenciáchodvolaciehosúdupostupovaťvsúladesčl.6a
čl. 9 CSP a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k argumentácii žalovaného, ktorú tento ako procesnú obranu k
žalobe žalobcu predniesol prvý krát na pojednávaní dňa 14.9.2018 a opätovne vo veci rozhodnúť. Pokiaľ

mal súd prvej inštancie za to, že v konaní sa nejedná o plnenie zo zmluvy o podmienkach nákladnej
prepravytovaruč:13100adôvodomzamietnutiabolo,ženemalvkonanípreukázanúzmluvnúprepravu,
bolo potrebné skúmať, či nie je možné priznať žalobcovi plnenie z iného právneho titulu.24. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).