Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/290/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202742
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118202742.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého T. M. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov U. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v O. a F.. P.
M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. X v W. v konaní o zníženie výživného o odvolaniach otca a

matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2019 č.k. 21P/32/2018 - 61 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné od povinného otca pre mal. T. M. X. nar.
XX.X.XXXX z 260 Eur mesačne na 130 Eur mesačne od 27.2.2018 do budúcna, ktoré zaviazal otca
platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka aj otec
maloletého.

3. Matka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol

návrh otca na zníženie výživného. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d),
f), g) a h) Civilného sporového poriadku a ust. § 62 Civilného mimosporového poriadku. Tvrdila, že
napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Vytkla konajúcemu súdu,
že nezistil všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, nesprávne posúdil skutkový stav, preto rozhodnutie nezodpovedá objektívnej
realite. Zdôraznila, že otec sa ocitol bez riadneho príjmu vlastným pričinením a na základe vlastného

rozhodnutia, pretože odišiel z Rakúska, kde mal zabezpečenú prácu s pravidelným mesačným príjmom.
Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že otec sa stal dobrovoľne nezamestnaným a nejavil
záujem zabezpečiť si finančný zdroj príjmu, aby mohol prispievať na výživu maloletého, ktorá skutočnosť
nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Úvahy konajúce súdu o znížení výživného označila za
absurdné, právne neprípustné a nezlučiteľné s dobrými mravmi, nakoľko opatrovnícky súd má dbať na
najlepší záujem mal. dieťaťa a vo svetle tejto kautely prijímať rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojej

podstate robil advokáta otcovi, ktorý je ľahostajný k svojim rodičovským povinnostiam, predovšetkým
povinnosti podieľať sa na výžive maloletého. Konštatovala, že znížením výživného sa výraznou mierou
obmedzí zabezpečovanie potrieb maloletého, ktorý je vo veku adolescenta a v školskom roku 2019/2020
nastupuje na strednú školu, s čím je prirodzene spojené zvýšenie nákladov na starostlivosť o dieťa.
Ďalej namietala, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie
výživného, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Poukázala na rozporné vyjadrenia otca ohľadom

platenia výživného, miesta jeho bydliska na Slovensku a dôvodoch odchodu z Rakúska, ktoré označilaza nepravdivé. V závere namietala, že v bode 26. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej inštancie
konštatoval, že otec sa má s dieťaťom ,,deliť o mzdu“ je rozsudok absolútne nepreskúmateľný.

4. Otec v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok nepovažuje za správny a nesúhlasí s
nim. Konštatoval, že pracuje ako plavčík v Aquaparku X. s mesačným príjmom 260 Eur, do práce
dochádza autobusom alebo vlakom a v prípade, že pracuje vo večerných hodinách, tak musí prespávať
na ubytovni. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ktoré vyčíslil na 247 Eur, preto nesúhlasil so znížením
výživného na 130 Eur mesačne. Tvrdil, že matka v minulosti pracovala na Okresnom súde Košice

u JUDr. Holecyho, kde neskôr spoznala sudcov a pracovníkov košického súdu, a keďže jej otec je
príslušníkom policajného zboru v Košiciach, tak je osobne spätá so všetkými ľuďmi, ktorí pracujú na
košickom súde. Táto zaujatosť je citeľná pri každom kontakte na súdnych pojednávaniach, kde konajúca
sudkyňa pracovala neprofesionálne, nevedela vysloviť ani jeho meno a prehliadala dôležité fakty a
dokumenty, ktoré predložil. V závere uviedol, že vyslovuje sťažnosť na Ministerstvo práce a sociálnych
vecí v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde konajúca sudkyňa môže vysvetliť svoje

súdnické kvality a sťažovať sa bude aj na šikanu voči jeho osobe na Európskom najvyššom súde.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec nikdy neplatil súdom stanovené výživné riadne
a včas, preto bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 5T/67/2017. Poukázala
na to, že otec žil a pracoval výlučne v Rakúsku cca 30 rokov, a to ešte pred narodením maloletého, čo

konajúci súd vôbec nezohľadnil. V tejto súvislosti vyslovila názor, že otec sa rozhodol prísť na Slovensko
s cieľom neplatiť súdom stanovené výživné alebo platiť ho v čo najnižšej výške. Týmto konaním sa
otec dobrovoľne vzdal dobre platenej práce v zahraničí v neprospech mal. syna, o ktorého sa vôbec
nezaujíma a celá starostlivosť je len na nej. V ostatnom zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch, ktoré
zopakovala.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku o znížení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani
zmeniť a je potrebné ho zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

15. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané aktorénie,ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
18. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 121 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o

rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v
budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia
podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov

s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky
dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi,
športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať
a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s
pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov,

prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

19. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením § 36 CMP, pretože nezistil všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie, neporovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, dôsledne nevyhodnotil
vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne
vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné,
prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných
dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o zmene výživného
riadil. Nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej

inštancie nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov povinného a uspokojil
sa s faktickým stavom, ktorý posúdil ako odôvodňujúci zníženie výživného. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa dôsledne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový
postup dostatočne nevysvetlil s poukazom na všetky skutkové zistenia, predovšetkým vo vzťahu ku
skončeniu pracovného pomeru otca v spoločnosti G., resp. možnosti trvania pracovného pomeru, preto

odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto podstatnej časti je založené na domnienkach, v dôsledku
čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti.
Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného skutkového stavu nie
je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s
odôvodnenými potrebami maloletého T. M., v dôsledku čoho nie je zachované ani právo dieťaťa podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery
súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia
zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia.20. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni táto zjavne vyplýva z nespokojnosti otca s
rozhodnutím súdu vo veci, pričom takúto okolnosť spolu s procesným postupom sudcu zákon výslovne
vylučuje ako dôvod vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§49 ods. 3 CSP) a na takúto

námietku zaujatosti súd nemôže prihliadať a teda o nej ani rozhodovať (§ 53 ods. 3 CSP). Odvolací súd
dodáva, že podanie sťažnosti otcom na Európskom najvyššom súde (otec zrejme myslel Európsky súd
pre ľudské práva, pozn. odvolacieho súdu) je pre posúdenie odvolania v danej veci irelevantné.

21. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorým postupom

znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v
odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a táto vada bráni odvolaciemu
súdu v jeho preskúmavacej právomoci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom
smere, vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi matky, najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca maloletého, teda možnosti umiestniť sa na trhu práce a vyhodnotiť
postoj otca vo vzťahu prijať zamestnanie aj mimo miesta trvalého bydliska. Bude povinnosťou súdu
prvej inštancie posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možností otca z hľadiska princípu

pontencionality príjmu alebo nie a za týmto účelom vykonať dôsledné dokazovanie o možnosti ďalšieho
trvania pracovného pomeru a predpokladaného príjmu otca v spol. G.. Za predpokladu posúdenia
zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, bude potrebné potencionálny príjem
povinného rodiča vyčísliť, pretože potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu
hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a

majetkových pomerov. Na tomto mieste poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd pri rozhodovaní o
výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje
v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť
rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe
jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Následne bude povinnosťou

súdu prvej inštancie dôsledne porovnať pomery účastníkov rodičov a maloletého dieťaťa v čase
predchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermiexistujúcimivčaseterajšiehorozhodovaniaasvojuúvahu,
ktorou sa bude riadiť pri posúdení, riadne odôvodniť tak, aby bola presvedčivá a preskúmateľná.
Rovnako bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si
zabezpečuje otec svoje životné náklady a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť.

Na tomto mieste poznamenáva, že konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil životnú úroveň, resp.
jej zmenu so zreteľom na právo maloletého podieľať sa na nej, ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil
mesačné výdavky otca, nota bene neposúdil, ktoré z nich považoval za nevyhnutné a rovnako absentuje
aj rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a s tým spojených nákladov, ktoré nedostatky bude
povinnosťou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania odstrániť a dokazovanie doplniť. Súd

prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného, ako aj o trovách konaniach,
ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne
preskúmateľné.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.