Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 3, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115204912
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1115204912.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481,
proti žalovaným: 1. G. I., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XXXX/XX, Bratislava, X. Q. I., U.. XX.XX.XXXX, R. E.A.
XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie 4.637,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.783,08 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.783,08 eur odo dňa
19.02.2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,10 %. O výške trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.02.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2015, sa žalobca proti žalovaným
domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.637,89 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na
základe Zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej ubytovni „D. zo dňa 19.07.1989 sa žalovaný
v 1. rade stal ako objednávateľ ubytovania osobou oprávnenou prechodne užívať Z. R. Č.. XXX, U.V.
E. H. Z. D. T. G. Č.. X, Bratislava, Q. na M. Č.. XXXX, L.. Ú.. E. G., E.É. Č.. XXXX, na D. Č.. XXXX/
X. Zmluvu o ubytovaní uzatvoril žalovaný v 1. rade so spoločnosťou D., U.. D.. Bratislava. Po zániku

tejto spoločnosti sa stal vlastníkom ubytovne na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku
na Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995 žalobca. Zmluva o ubytovaní bola uzatvorená na
dobu určitú do 19.07.1994, na základe čoho od 20.07.1994 užívajú žalovaní ubytovaciu bunku bez
právneho dôvodu. Žalovaní boli povinní uhrádzať za užívanie bunky mesačne sumu vo výške 76,34 eur
(2.300,- Sk), a to vždy najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Výpočet za užívanie
bunky je uvedený v cene za ubytovanie zo dňa 22.02.2001. Od 20.07.1994 užívajú žalovaní predmetnú
ubytovaciu bunku bez právneho dôvodu, úhrady za užívanie neplatia riadne a včas. Bezdôvodne sa

tak na úkor žalobcu obohatili o sumu vo výške žalovanej istiny. Výšku bezdôvodného obohatenia určil
žalobca v zmysle ceny za ubytovanie ako výšku obvyklého užívania bunky v rozhodnom období od
08/2009 do 01/2015 nasledovne: r. 2009 - 362,85 eur, r. 2010 - 916,08 eur, r. 2011 - 839,74 eur, r. 2012
- 687,06 eur, r. 2013 - 839,74 eur, r. 2014 - 916,08 eur, r. 2015 - 76,34 eur. Žalobca si zároveň voči
žalovaným uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a nárok na náhradu trov konania.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 15.12.2015 v zmysle žalobného návrhu žalobcu. Proti

platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, v ktorom vzniesli námietku premlčania
od času získania vedomosti, že plynula dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku, ktorá má
charakter subjektívnej premlčacej doby. Podľa ich názoru je nepochybné, že žalobca mal vedomosť už
pred rokom 2009, že žalovaní užívajú ubytovaciu bunku neoprávnene. Teda, že na ich strane vznikábezdôvodné obohatenie. Žalobca rovnako mal vedomosť o výške nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a jeho splatnosti, nakoľko sám predpisoval úhrady za užívanie bytu žalovaným. Subjektívna
premlčacia lehota žalobcovi za obdobie rokov 2009 - január 2013 uplynula. Návrh na vydanie platobného

rozkazu bol podaný na súde dňa 18.02.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Dlžná pohľadávka
predstavovala (mala vzniknúť - poznámka súdu) za dodávku studenej vody, vodné a stočné, dodávku
teplej a úžitkovej vody, tepla, osvetlenie spoločných priestorov, upratovanie spoločných priestorov a
odvoz domáceho odpadu. V januári 2014 žalobcom bola pozastavená teplá úžitková voda, rovnako
nebola zahájená vykurovacia sezóna. V zime 2014, po odvysielaní reportáže v A. A., F. G., dodávka

tepla bola obnovená - za obdobie od 22. februára do konca apríla 2014. Dňa 08.11.2014 žalobca sám
oznámil, že L. D. T. G. odstavuje, takže za uvedené obdobie žalovaní neuznávajú výšku pohľadávky a
to z dôvodu nedodania vyššie uvedených služieb, rovnako ako vyššie uvedené služby.

3. Na námietky žalovaných reagoval žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.04.2018, v ktorom uviedol,
že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Označil tvrdenie žalovaných ohľadne vzniku pohľadávky

ako nedoplatku na službách spojených s užívaním ubytovacej bunky za nepravdivé. Poukázal na to, že
žiadapriznaťistinutitulomdlžnýchúhradzaužívanieubytovacejbunky,niezaslužbyspojenésužívaním
tejto bunky. Žalovaní po celú dobu užívania ubytovacej bunky neuhrádzali preddavky za služby spojené
s užívaním ubytovacej bunky a tieto služby im neboli ani nikdy vyúčtovávané. Žalovaní boli povinní
uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky sumu vo výške 76,34 eur (2.300,- Sk). Uvedená suma nikdy

nepokrývala reálne spotrebované služby troch ľudí, ktorí ubytovaciu bunku užívali. Vzniknuté nedoplatky
dodávateľským subjektom po celú dobu uhrádzal žalobca. Z uvedeného dôvodu sú tvrdenia žalovaných,
že im v určitom období neboli dodávané niektoré služby, podľa názoru žalobcu, irelevantné.

4. Žalovaní nevyužili svoje procesné právo predložiť súdu ďalšie prostriedky procesnej obrany.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 09.11.2021, na ktorom sa zúčastnil iba
žalobca. Súd doručoval žalovaným predvolanie na pojednávanie, pričom obe zásielky sa vrátili súdu
dňa 03.08.2021 a dňa 04.08.2021 s poznámkou, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že
adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaní svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

Súd rozhodol, že bude pojednávať v ich neprítomnosti. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že sa plne pridržiava obsahu žaloby a písomného vyjadrenia a navrhol žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť. Na otázku súdu, či žalovaní v priebehu rozhodného obdobia rokov 2009-2015 čiastočne plnili
niektoré mesiace, alebo z akého dôvodu bola uplatnená výška bezdôvodného obohatenia v niektorých
kalendárnych rokoch krátená práve o sumu za jednomesačné užívanie ubytovacej bunky, respektíve

jej násobok, poverený zástupca žalobcu uviedol, že viedol evidenciu platieb žalovaných za jednotlivé
obdobia, pričom upresnil, že žalovanými v rozhodnom období boli uhradené platby za mesiace:
december 2011, marec, august a september 2012 aj január 2013.

6. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených

listinných dôkazov: H. Q. M. Č.. XXXX, Zmluva o prevode privatizovaného majetku na žalobcu zo dňa
31.07.1995, Zmluva o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej ubytovni „. zo dňa 19.07.1989, Y. M.
pre H. Ú.T. za Z. G. Z. D. Č.. XXX, Predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru platný
od 01.01.2004, Oznámenie o zmene ceny za ubytovanie zo dňa 22.01.2001, na základe ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z katastra nehnuteľností z M. H. Č.. XXXX, pre O.: Bratislava B., O.: R.- G.. Č.. E. G., L..
Ú.. E.É. G., mal súd za preukázané, že žalobca C. D. E.L. H. D. XXX/XXXX E. - B. R., M. na D.
Č.. XXXX/X, E. Č. XXXX. Vznik vlastníckeho práva žalobca preukázal Zmluvou (protokolom) o prevode
privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995.

8. Na základe podanej žiadosti zo dňa 27.04.1989 o poskytnutie prechodného ubytovania uzatvoril D.,
U.. D.. Bratislava, Q. XX, so žalovaným v 1. rade Zmluvu o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej
ubytovni „.U. D. U..D.. Bratislava, D. T. G. Č.. X. Žalovanému v 1. rade ako zamestnancovi uvedeného
podniku bola poskytnutá Z. R. Č.. XXX na prechodné ubytovanie mladomanželov do doby definitívneho

vyriešenia bytového problému. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal uvoľniť ubytovaciu bunku a uviesť do
pôvodného stavu a) po uplynutí 5-ročnej lehoty, b) po získaní definitívneho ubytovania, alebo c) pri
rozviazaní pracovného pomeru s n. p. D.. Za všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy sa solidárnezaviazala aj manželka žalovaného v 1. rade, a to žalovaná v 2. rade, ktorá na znak súhlasu dňa
19.07.1989 taktiež zmluvu vlastnoručne podpísala.

9. Z evidenčného listu L. R. Č.. XXX pre výpočet úhrady za užívanie malometrážneho ubytovacieho
priestoru je zrejmým spôsob výpočtu celkovej úhrady za užívanie, pričom je uvedená cena za jednotlivé
položky, a to za obdobie do poslednej zmeny dňa 01.03.1993.

XX. E. T.-D., E.. E. A.. O.., D. X, Bratislava, B.: XX XXX XXX, určil predpis mesačnej zálohovej úhrady

za užívanie priestoru platný od 01.01.2004 pre 2 osoby - nájomné vo výške 2.300,- Sk (76,35 eur).

11. Zmenu ceny za ubytovanie oznámil žalobca žalovanému v 1. rade listom zo dňa 22.02.2001.

12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná.

14. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane

žalovaných užívaním ubytovacieho zariadenia bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní preukázané, že
žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 19.07.1989 s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní
ubytovacej služby v spoločnej ubytovni „. D. U.. D.. Bratislava, D. T.U. G. Č.. X, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade do užívania ubytovaciu R. Č.. XXX,
určenú na prechodné ubytovanie mladomanželov do doby definitívneho vyriešenia bytového problému.

Poskytnutie ubytovacieho zariadenia bolo časovo obmedzené - najdlhšie na 5 rokov, čiže do 19.07.1994.
K ukončeniu zmluvného vzťahu však mohlo dôjsť aj skôr v prípade získania definitívneho ubytovania
žalovanými, resp. v prípade rozviazania pracovného pomeru s podnikom D. U.. D... Za všetky záväzky
vyplývajúce z predmetnej zmluvy bola zároveň solidárne zaviazaná aj žalovaná v 2. rade. Žalovaní sa
v čl. III písm. b) zmluvy zaviazali pravidelne uhrádzať poplatky stanovené za užívanie a služby.

15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaní nedodržali zmluvne dohodnutú lehotu
na opustenie ubytovacieho zariadenia a toto užívali aj naďalej. Žalovaní túto skutočnosť v odpore
nepopreli, naopak pri argumentácii ohľadne premlčania nároku sami poukázali na to, že žalobca mal
mať vedomosť, že „žalovaní užívajú ubytovaciu bunku už pred rokom 2009 neoprávnene“.

16. Po zániku právneho predchodcu žalobcu sa vlastníkom ubytovne stal na základe Zmluvy o
prevode privatizovaného majetku na Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995 žalobca. Odo
dňa 01.01.2004 bol určený predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie predmetného priestoru vo
výške 76,35 eur (2.300,- Sk) s označením nájomné. Uvedená výška zálohovej úhrady predstavuje

odplatu za užívanie ubytovacej bunky a nie je definovaná rozpisom zálohových platieb za jednotlivé
médiá (elektrika, plyn, vodné, stočné, odvoz odpadu ...). Podľa názoru súdu je táto forma poskytnutia
ubytovania porovnateľná s ubytovaním v hotelovom zariadení. Je zrejmé, že odplata za poskytnuté
ubytovanie v sebe zahŕňa aj náklady na jednotlivé médiá, avšak tieto nie sú jednotlivým užívateľom
vyúčtovávané, tak ako je to napríklad v prípade zálohových platieb spojených s užívaním bytov a

nebytových priestorov. Uvedené nemal súd v konaní žalovanými preukázané.

17. Cena odplaty bola žalovaným známa z oznámenia žalobcu o zmene ceny za ubytovanie zo dňa
22.02.2001, vrátane povinnosti uhrádzať uvedenú sumu na účet žalobcu v termíne do 15-teho dňapríslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca si uplatnil nárok na úhradu za obvyklé užívanie bunky za
rok 2009 v sume 362,85 eur, za rok 2010 v sume 916,08 eur, za rok 2011 v sume 839,74 eur, za rok
2012 v sume 687,06 eur, za rok 2013 v sume 839,74 eur, za rok 2014 v sume 916,08 eur a za rok

2015 v sume 76,34 eur. Žalobca pri výpočte mesačnej úhrady zaokrúhlil sumu v prospech užívateľov
na 76,34 eur (2.300 / 30,126 = 76,3460), preto súd vychádzal so žalobcom uplatnenej výšky mesačnej
úhrady za užívanie bunky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní v priebehu rozhodného obdobia
svoju povinnosť čiastočne plnili, čo potvrdil aj žalobca, keď uviedol, že boli vykonané úhrady za mesiace
december 2011, marec, august a september 2012 a január 2013. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný.

18. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania.

19. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho

k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať.

20. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v subjektívnej lehote dvoch rokov odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,

teda že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia
musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver
o tom, že sa konkrétny povinný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dôkazné bremeno v súvislosti s
preukázaním, kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre začatie plynutia premlčacej lehoty, zaťažuje tú
stranu sporu, ktorej je existencia tejto tvrdenej skutočnosti na prospech, teda žalovaného, ktorý v rámci

svojej procesnej obrany vzniesol v konaní námietku premlčania.

21. Žalovaní argumentovali tou skutočnosťou, že žalobca mal vedomosť už pred rokom 2009, že
žalovaní užívajú ubytovaciu bunku neoprávnene, teda že na ich strane vzniká bezdôvodné obohatenie
a rovnako mal vedomosť o výške nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho splatnosti,

nakoľko sám žalobca predpisoval úhrady za užívanie bytu žalovaným. Súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaných. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní užívajú ubytovaciu bunku bez právneho dôvodu
od 20.07.1994 (začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, koniec plynutia objektívnej premlčacej
doby dňa 20.07.1997), čiže mal vedomosť odkedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a zároveň o
subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že možno dôvodne predpokladať, že žalobca

ako vlastník nadobudnutého majetku na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné
mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995, pristúpil k správe svojho majetku zodpovedne a s odpornou
starostlivosťou, a preto mu dňom prevodu musela byť známa skutočnosť, že sa na jeho úkor žalovaní
bezdôvodne obohacujú (začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby). Známa mu bola aj výška,
minimálne odo dňa vyhotovenia predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru správcom

od 01.01.2004, ktorý žalobca predložil do konania ako dôkaz. Žalobcovi tak nič nebránilo uplatniť si
svoj nárok na súde včas. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalobca neprodukoval žiadne
prostriedky procesnej obrany.

22. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2015, v zmysle vyššie uvedeného

tak súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými a nárok za obdobie od r. 2009 do
18.02.2013 žalobcovi nepriznal. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní boli povinní vykonávať jednotlivé
mesačné úhrady za užívanie bunky vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z uvedeného
súd ustálil, že platba za mesiac január musela byť pripísaná na účet žalobcu do 15. januára príslušného
roka. Za rok 2015 si žalobca uplatnil sumu vo výške jednej mesačnej úhrady za užívanie bunky vo výške

76,34 eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Za rok 2014 súd priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške
916,08 eur (12 mesiacov x 76,34). Za rok 2013 súd priznal žalobcovi uplatnený nárok za obdobie od
18.02.2013 do 31.12.2013 v celkovej výške 790,66 eur vypočítanú nasledovne:
za obdobie od marca do decembra 2013 sumu vo výške 763,40 eur (10 x 76,34) a
za obdobie od 18. februára do 28. februára 2013 sumu vo výške 27,26 eur (76,34/28 x 10). Celkom

priznaná istina žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 1.783,08 eur. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny
súd žalobu zamietol z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania žalovanými.23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalovaní boli povinní uhrádzať jednotlivé platby za užívanie ubytovacej bunky k 15. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca. Keďže si svoj záväzok riadne a včas neplnili, dostali sa 16. dňom príslušného
kalendárneho mesiaca do omeškania. Žalobca si v konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania z celej
istiny odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovaných na
úhradu úrokov z omeškania z priznanej istiny odo dňa 19.02.2015 do zaplatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si v konaní

uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.637,89 eur, súd žalobcovi priznal istinu vo výške 1.783,08
eur. Žalobca bol v konaní úspešný na 38,45 % (1.783,08/4.637,89) a žalovaní boli úspešní na 61,55
% (100-31,45). Celkový úspech žalovaných tak predstavuje 23,10 %. V uvedenom rozsahu súd priznal
žalovaným nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorésapodávavlehote15dníoddoručenianaOkresnom
súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiťdosúdnehospisuaabykaždýsubjektdostaljedenrovnopissprílohami.Aksanepreložípotrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).