Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, June 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117204933
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7117204933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Agile & Clever s.r.o., Rázusova
49, 040 01 Košice, IČO: 47 257 253, zast. JUDr. Miriamou Pančišinovou, advokátkou, Rázusova 49,
040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1,
040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 399,04 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/23/2017-102 zo dňa 5.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom a treťom výroku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 349,049 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 18.12.2016 do zaplatenia;
sumu vo výške 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 75%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo
výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2017
žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 399,04 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00% ročne od 18.12.2016 do zaplatenia a sumy vo výške 40,00 eur titulom paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobca
uviedol, že so žalovaným má uzavretú poistnú zmluvu č. 6818452545 - havarijné poistenie motorového
vozidla Q. D. A. N.: C., rok výroby 2015. Dňa 7.11.2016 došlo k poškodeniu poisteného motorového

vozidla a poistnú udalosť žalovaný zaevidoval pod č. 8013003709. Žalobca si poškodené motorové
vozidla dal opraviť v autoservise a následne si u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie (faktúra
č. 2016/164 vystavená autoservisom na cenu práce 5.124,48 eur) v zmysle uzavretej poistnej zmluvy.
Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016 žalovaným oznámené, že dňa
2.12.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Z
vyjadrenia likvidátora žalovaného k osobitostiam likvidácie sa žalobca dozvedel: „Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00

EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Pri
výpočte poistného plnenia boli priznané náhradné diely: nosič zámku pr., sada kapota pr., upev. diely
nárazník pr., ako alternatívne náhradné diely. V prípade doloženia nadobúdacích daňových dokladov o
nákupe originálnych náhradných dielov servisom je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistnéhoplnenia.“ Z výpočtu výšky plnenia predloženého žalobcovi vyplýva, že uplatnené poistné plnenie krátil
žalovaný vo výške 87,96 eur (nedoloženie nadobúdacích dokladov - náhradné diely); vo výške 458,09
eur (rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou NH, lakovací materiál) a žalobcovi priznal sumu 4.578,43

eur, ktoré po odrátaní DPH vo výške 763,07 eur vyplatil na účet žalobcu. Žalobca nesúhlasil s
krátenímpoistnéhoplnenia,žalovanémudoložildaňovýdokladknáhradnýmdielompoužitýchprioprave
poškodeného motorového vozidla, pričom žalovaný následne prehodnotil poistné plnenie a žalobcovi
listom zo dňa 02.02.2017 oznámil, že mu dopláca poistné plnenie vo výške 56,00 eur. Teda žalovaný
poistné plnenie krátil o sumu 399,04 eur bez DPH.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vznáša námietku miestnej príslušnosti
konajúceho súdu, pretože v danom prípade ide o nárok na poistné plnenie zo Zmluvy o havarijnom
poistení motorového vozidla a nie o nárok na náhradu škody, ako to uviedol žalobca. Pre daný prípad je
potrebné aplikovať ust. § 13 v spojení s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a na konanie by mal byť príslušný Okresný súd Bratislava I. Zároveň uviedol, že

nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a jeho výšky, pretože pri výpočte uplatneného poistného plnenia
žalovaný vychádzal z primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis a primeraných
nákladov na lakovanie a taktiež z cien alternatívnych použitých náhradných dielov pri oprave motorových
vozidiel podľa dohodnutých podmienok vyplývajúcich z VPP tvoriacich prílohu Zmluvy. Poukázal na
rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi ohľadom výšky cien práce ako aj na to, že

žalobca nepreukázal úhradu faktúry č. 2016/164 a v zmysle VPP je potrebné, aby poistenec preukázal,
že náklady vynaložil a zároveň aj to, či vynaložené náklady boli účelné. Mal za to, že nárok žalobcu je
nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca reagujúc na vznesenú námietku miestnej príslušnosti a skutkové tvrdenia žalovaného

poukázal na skutočnosť, že žalovaný má pobočku, oddelenie v Košiciach, ktorá v rámci svojich
kompetencií rozhoduje o likvidácii poistných udalostí (Regionálne centrum likvidácie škôd - Košice).
Ustálená judikatúra aj takúto pobočku považuje za organizačnú zložku síce bez právnej subjektivity, ale
so spôsobilosťou založiť príslušnosť súdu v zmysle ust. § 19 písm. c) CSP (predtým § 87 písm. c) OSP).
Preto žalovaným vznesená námietka miestnej príslušnosti nie je dôvodná.

Vyjadrenie žalovaného, že akceptuje iba dohodnutú cenu určitých autoservisov kvalifikuje žalobca
ako porušenie zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zmluvnej voľnosti poistencov pri výbere
autoopravovne. Poukázal na to, že žalovaný sa v Oznámení o poistnom plnení odvoláva na cenu určenú
pre neautorizované servisy, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi.
K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal úhradu vystavenej faktúry č. 2016/164, žalobca uviedol,

žepredmetnúfaktúruuhradilvcelomrozsahunaúčetautoservisuvykonávajúcehoopravupoškodeného
MV (výpis pohybov na účte žalobcu). Navyše žalovaný pri poskytovaní poistného plnenia nemá
oprávnenie skúmať skutočnú úhradu, pretože daná skutočnosť nevyplýva z dohodnutých ani zákonom
stanovených povinností poistencov. Poukázal na to, že žalovaný až počas konania doložil vyjadrenie
likvidátora, ktoré je precíznejšie, obsiahlejšie ako je žalovaným zaslané Oznámenie o poistnom plnení,

pričom ani z tohto rozsiahlejšieho vyjadrenia nevyplýva žiadny relevantný dôvod, prečo došlo ku kráteniu
uplatneného poistného plnenia a prečo priznal iba určitý počet časových jednotiek, rovnakú sadzbu pre
všetky typy vykonaných prác (nedelil práce na mechanické, klampiarenske, lakovacie) a odvoláva sa na
kalkuláciu, ktorá žalobcovi nebola predložená.
Ďalej poukázal na to, že žiadny predpis (zákonný alebo zmluvný) neustanovuje povinnosť dokladať

poistencovi doklad preukazujúci originalitu náhradných dielov použitých pri oprave, stanovuje povinnosť
predložiťhodnovernýdokladoopraveapoukázalnarozhodnutiasúdov,ktoréreagovalinaargumentáciu
žalovaného na dokladanie dokladov preukazujúcich originalitu náhradných dielov tak, že postačuje
hodnoverný doklad, ktorým je aj samotná faktúra, ak je z nej zrejmé, aké náhradné diely boli pri oprave
použité (uvedením napr. katalógového čísla) a taktiež poukázal na to, že žalovaný nemá oprávnenie

krátiť poistné plnenie z dôvodu vykonania opravy v inom ako ním odporúčacom servise. Uviedol, že
súdy sa zaoberali aj otázkou deľby servisov na autorizované a neautorizované, zmluvné či nezmluvné,
pričom to kde si dá poistenec opraviť poškodené motorové vozidlo mu nemôže byť kladené na ťarchu,
v jeho neprospech a nemôže to byť dôvodom krátenia poistného plnenia.

5. Žalovaný doložil súdu stanovisko likvidátora, ktorý likvidoval poistnú udalosť žalobcu, pričom
uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle zákonných a dojednaných zmluvných ustanovení a priznal
žalobcovi primerané náklady podľa hodinových sadzieb opravovní v danom regióne pre príslušný typ a
značku poškodeného motorového vozidla. Z dotazov na autoservisy žalovaný zistil, že priznaná cenapredstavuje 20,83 EUR/NH bez DPH za mechanické a lakovacie práce, pričom žalobca si uplatnil cenu
vo výške 25,00 EUR/NH bez DPH za mechanické a 57,00 EUR/HN bez DPH za lakovacie práce. Z
vykonaného dopytu žalovaný sám zistil, že cena za práce je v priemere vo výške 30,53 EUR/NH bez

DPH lakovacích a mechanických prác podľa príslušného typu a značky motorového vozidla. Pri určení
lakovacej konštanty poukázal na to, že používa program AUDATEX, ktorý vychádza z určitej metodiky
a účtuje sa v podpornom kóde PK51 s hodnotou 100 (100% lakovacia konštanta).

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 13 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),

§ 15 ods. 1 CSP, § 19 písm.c) CSP, § 36 CSP, § 37 CSP, § 149 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 153 ods. 1, 2
CSP, § 185 ods. 1 CSP, § 186 ods. 1 CSP, § 187 ods. 1 v spojení s § 188 ods. 1 CSP, § 191 ods. 1 CSP,
§ 261 ods. 1, 8, 9 Obchodného zákonníka, § 788 Občianskeho zákonníka, § 790 písm.a/ Občianskeho
zákonníka, § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 797 Občianskeho zákonníka, § 798 občianskeho
zákonníka, § 799 Občianskeho zákonníka, § 806 Občianskeho zákonníka, § 809 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 365 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 369c ods.

1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, 3 a ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..

7. Z odôvodnenia vydaného rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom a súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako poistenec
žalovaného neporušil povinnosti poistenca uložené mu zákonom a poistnou zmluvou, žalovanému

doložil všetky potrebné doklady k likvidácií poistnej udalosti, teda má nárok na poistné plnenie. Ďalej
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný poistné plnenie znížil, pretože priznal cenu
alternatívnych dielov a nie originálnych napriek tomu, že žalobca doložil spolu s faktúrou č. 2016/164 aj
žalovanýmpožadovanýdokladonákupenáhradnýchdielov.Žalovanýsimalichoriginalituoveriť,pričom
nemá oprávnenie krátiť cenu za použitý materiál pri oprave len z dôvodov, že jeho kalkulačný program

mu umožnil použitie alternatívnych dielov. Preto súd prvej inštancie považuje krátenie poistného plnenia
v časti 20,76 eur za nedôvodné.

8. Ďalej mal súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania za to, že servisom účtovaná
cena za lakovacie práce v danom období (57 EUR/NH bez DPH) nie je cenou obvyklou, primeranou,

preto ju znížil na cenu primeranú v zmysle cenníkov autoservisov. Na základe uvedeného dospel k
záveru, že žaloba vo výške 349,04 eur je dôvodná, a preto zaviazal žalovaného na jej úhradu spolu
s príslušenstvom a paušálnou náhradou vo výške 40,00 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny vo
výške 50,00 eur s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251 CSP, § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1,
2 CSP a keďže žalobca bol v konaní čiastočne neúspešný, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu v rozsahu 75% a na ich náhradu zaviazal žalovaného.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (výroku I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná
žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%,
alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP) a že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Žalovaný sa so závermi súdu prvej inštancie
nestotožňuje. Dotknutú poistnú udalosť žalovaný likvidoval riadne a s náležitou odbornou starostlivosťou
a teda nie je žiaden dôvod na poskytnutie žalobou uplatneného plnenia. Žalovaný má za to, že

poistné plnenie nekrátil, ale naopak poistné plnenie poskytol v plnom rozsahu v zmysle dojednanej
poistnej zmluvy. Suma priznaného poistného plnenia vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
9.12.2016 a zo dňa 2.2.2017, pričom dôvod nepriznania sumy 399,04 eur je vymedzený v uvedených
oznámeniachavstanoviskulikvidátorazodňa9.11.2017.Súdprvejinštancievšakstanoviskolikvidátora
nebral do úvahy, pričom podľa žalovaného predmetným stanoviskom nedošlo k zmene rozsahu ne/

priznanej sumy poistného plnenia a teda nedošlo k žiadnej zmene dôvodov nepriznania poistného
plnenia, keďže toto stanovisko plne korešponduje s obsahom oznámení o poistnom plnení. Preto
podľa žalovaného je nesprávne konštatovanie súdu, že predložením stanoviska likvidátora vystali nové
skutočnosti, ktoré od počiatku neboli predmetom krátenia, keďže plocha, ktoré bolo potrebné prelakovaťbola a je súčasťou nepriznaných nákladov na lakovací materiál a odpracované časové jednotky boli a sú
súčasťou nepriznaných nákladov na prácu. Žalovaný predložením stanoviska likvidátora len realizoval
svoje procesné práva garantované v čl. 8 CSP, čl. 9 CSP a § 153 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené

má žalovaný za to, že včas si splnil svoju procesnú povinnosť skutkových tvrdení a k týmto tvrdeniam
predložil aj dôkaz (stanovisko likvidátora).

11. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že napriek tomu, že súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal
z dôkazov, ktoré navrhnú sporové strany (§ 185 ods. 1 CSP), pri posúdení primeranosti nákladov

na lakovací materiál vychádzal súd prvej inštancie z vlastnej činnosti, keď v odôvodnení rozsudku
uviedol, že vychádzal z cenníkov autorizovaných servisov doložených žalobcom. Žalobca však žiadne
takéto cenníky nepredložil. Preto podľa žalovaného postup súdu, ktorým pri zisťovaní skutkového stavu
vychádzal z tzv. vlastnej činnosti, je v rozpore so zásadami civilného sporového konania a zároveň
je nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Teda
ak súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku aj s poukazom na vykonané

dokazovanie vykonané v iných súdnych sporoch, porušil tým princíp rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1
CSP. Zároveň všetky dôkazy majú byť vykonávané na pojednávaní (§ 188 CSP) a sporové strany majú
taktiež právo vyjadriť sa k uvedeným dôkazom (čl. 9 CSP). V danom prípade žalovaný nemal možnosť
vyjadriť sa k súdom uvádzaným cenníkom autoservisov. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevyhodnotil výsledok dopytu na neautorizované servisy v danom regióne, ktoré súdu predložil žalovaný

aj napriek tomu, že priemerná cena lakovacích prác pre príslušný typ a značku motorového vozidla je o
26,47 EUR/NH bez DPH (31,76 eur s DPH) nižšia ako si fakturoval žalobca. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že napriek tomu, že z faktúry za opravu vozidla žiadnym spôsobom nevyplýva akú výšku lakovacej
konštantysižalobcafakturoval, žalovanývrámcimaximálnejtransparentnostilikvidáciepoistnejudalosti
priznal žalobcovi nárok na 100% lakovacej konštanty.

12. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno v sporovom konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku
zaťažuje žalobcu, ktorý však v doterajšom priebehu konania neprodukoval žiadne relevantné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazy produkované žalovaným súd nevzal žiadnym spôsobom do úvahy.
Neunesenie dôkazného bremena žalobcom má za následok jeho neúspech v spore t.j. zamietnutie

žaloby.

13.Vovzťahuknákladomnanáhradnédielyžalovanýpoukázalnaskutočnosť,že autoservisSPECIALY
s.r.o. nenadobudol náhradný diel od dodávateľa náhradných dielov. Teda žalobca nepreukázal pôvod
(originalitu) k predmetným náhradným dielom, a preto žalovaný priznal tieto náhradné diely ako

alternatívne náhradné diely. Nepriznaná suma predstavuje 17,03 eur. Podľa žalovaného si žalobca
nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladajú všeobecné poistné podmienky čl. 10 ods. 16 VPP KAS-4.

14. V závere odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje
skutočnosti, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, a preto je rozhodnutie súdu arbitrárne a

porušuje ústavou garantované právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalovaný
v odvolaní na jednej strane uvádza, že poistné plnenie bolo poskytnuté v plnom rozsahu a následne

už uvádza dôvody nepriznania časti poistného plnenia. Tvrdenie, že poistné plnenie bolo poskytnuté
v celom rozsahu je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorých jasne vyplýva, že
zo strany žalovaného došlo k nedôvodnému kráteniu poistného plnenia. Citujúc ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka má žalobca za to, že ako poistenec si riadne splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti v súvislosti s preukázaním vzniknutej škody a jej výšky, ktorej má zodpovedať aj výška

poistného plnenia, vrátane predloženia relevantných dokladov potrebných k likvidácií poistnej udalosti.
V súvislosti s údajnou povinnosťou predkladať doklady o originalite náhradných dielov použitých pri
oprave motorového vozidla, žalobca zdôraznil, že VPP nestanovujú takúto požiadavku resp. povinnosť.
Poisťovni majú byť doložené iba hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných
dielov. Navyše žalovaný si mohol overiť originalitu dielov cez ich katalógové čísla, resp. názvy teda

nemá oprávnenie krátiť cenu za použitý materiál pri oprave len z dôvodov, že jeho kalkulačný program
mu umožnil použitie alternatívnych dielov. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ako
daňový doklad tak aj faktúra sú v zmysle VPP a zákona hodnoverným dokladom o pôvode.Podľa žalobcu v priebehu konania bola zachovaná rovnosť sporových strán ako aj ich ostatné procesné
práva, a preto je argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní účelová v snahe predlžovať súdne
konanie a vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti.

16. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na doterajších svojich vyjadreniach a
stanoviskách.

17. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca dňa 12.9.2019, ktorý taktiež zopakoval

skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP). Vec prejednal podľa ust. § 379 - 385 CSP a dospel k záveru, že
odvolacie dôvody žalovaného nie sú naplnené. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.6.2021 o 9.30 hod.
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

19. K odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.. pričom odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie
dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

21. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov, na základe ktorých došlo k vydaniu rozsudku.

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného a

podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

23. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to
na základe povinného zmluvného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej
škody vo výške 399,04 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi sumu vo výške

349,049 eur s príslušenstvom a sumu vo výške 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II.). Výrok rozsudku, ktorým v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol
odvolacím súdom preskúmavaný.

24. Odvolací súd udáva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania povinného zmluvného poistenia,
za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného
nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že
tieto podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani

žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil. Toto plnenie
však nemá povahu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

26. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

27. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

28. Je nepochybné, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z
ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú
v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je
povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé
vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada,

pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému
porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený (žalobca) si zabezpečil opravu

motorového vozidla v servise, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry.
Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti
uvedené v odseku l a 2 ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však zo strany žalobcu
strany nedošlo.

29. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky
ako pre predkladanie skutkových tvrdení. To znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí

nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť
alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný
síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 399,04 eur, na preukázanie svojich
tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre
ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 25,00 eur/Nh s DPH.

Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom
účtovanémnožstvolakovaciehomateriáluaprácnezodpovedápotrebekonkrétnejopravy.Prikonkrétnej
oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť,
prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nemožno prenášať
povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne

ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o
nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.

31. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v
danomprípadejenesporné,neprináležížalovanémučleniťsubjektyvykonávajúceposplnenízákonných

predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený
rozhodol realizovať opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín
práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené,
predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu.
Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia

ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve
autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny
rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov.
Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalituvykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový
úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

32. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že
tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis,
neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej
pohľadávky 349,049 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.12.2010 do zaplatenia;
sumu vo výške 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú
výšku a dobu omeškania žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy
poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou, titulom nároku na náhradu škody z
povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku

poistnej udalosti.

34. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie poistného plnenia.

35. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa
poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, preto má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v
zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v
prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, .lebo
svojupovinnosťriadneprešetriťškodovúudalosťaplniťvzákonnejlehote,t.j.vlehote15dníposkončení

prešetrenia škodovej udalosti nesplnil.

36. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca
z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ
nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil

alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.

37. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vo výroku o trovách konania (výrok I. a III.) ako vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: O (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).