Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/152/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1314224801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpený advokátskou
kanceláriou Legium s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bukurešťská 3, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: C..
D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, R., o zaplatenie 475,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. októbra 2015 č. k. 17C 417/2015-81 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadom úrokov z
omeškania p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tomto
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti týkajúcej sa žalovanej istiny vo výške

475,17 eur titulom vyfakturovaného dlhu na úhradách za služby využívané žalovaným, a to odber pitnej
vody a odvod odpadovej vody, zastavil, v zostávajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v sume
70,15 eur žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 475,17 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 250,25 Eur od 13.12.2011 do zaplatenia, vo

výške 9% ročne zo sumy 224,92 Eur od 24.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu
nezaplatenia vyfakturovanej úhrady za služby využívané žalovaným, a to odber pitnej vody a odvádzanie
odpadovej vody, na základe faktúry č. XXXXXXXXX, splatnej dňa 12.12.2011 a faktúry č. XXXXXXXXX,
splatnej dňa 23.12.2011, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 09.04.2015 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že má voči žalobcovi preplatok v sume 250,94

eur, negoval jeho reklamácie a žiadosti až do konca mesiaca december 2014, kedy mu bola doručená
výzva na úhradu záväzku vo výške 246,95 eur a 221,92 eur s tým, že pokiaľ tieto platby nebudú do troch
dní uhradené, pristúpi k odstávke dodávky vody. V súčasnosti predmetný dom na C. Z. Č.. XX H. R.
užíva na bývanie dcéra žalovaného, ktorá inak priebežne platí vodné a stočné podľa faktúr žalobcu v
priemernej mesačnej výške 20 eur + DPH, žalovaný sa preto dostavil osobne na zákaznícke centrum
žalobcu a následne na pokladni uhradil sumu 246,95 eur aj napriek tomu, že túto vodu nikdy neodobral,

pretože faktúra číslo XXXXXXXXX, zo dňa 07.12.2011, vystavená na sumu 221,62 eur, bola stornovaná.
Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na podporu svojich tvrdení v odpore predložil súdu prvej
inštancie reklamáciu vyúčtovacej faktúry číslo XXXXXXXXX, adresovanú žalobcovi 01.12.2011 spolu sdoručenkou, reklamáciu zo dňa 04.06.2012, opakovanú reklamáciu zo dňa 27.06.2012, taktiež doklady
o zaplatení a odpoveď žalovaného spolu s Oznámením o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov
zo dňa 04.12.2012.

4. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 26.08.2015 uplatnil vzájomnú žalobu a žiadal
uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 447,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % od 07.08.2015 zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Žalobca svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie 07.10.2015 zobral svoju žalobu na
zaplatenie istiny v sume 475,17 eur spolu s príslušenstvom týkajúcim sa úrokov z omeškania v sume
228,22 eur späť z dôvodu, že žalovaný túto platbu realizoval, a žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
zostávajúcej nezaplatenej časti úrokov z omeškania v sume 70,15 eur a náhrady trov konania.

6. Ohľadom čiastočného zastavenia konania po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej

inštancie podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 OSP platného v čase vydania napadnutého rozsudku, ohľadom
príslušenstva rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie
uznesením zo dňa 23.06.2020 č.k. 17C 417/2015-116.

7. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v sume 70,15 eur žalobu zamietol, keď ju považoval
za predčasne podanú. Mal za to, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením
žalovanej pohľadávky, keďže predmet sporu pred podaním žaloby riešil opakovanými reklamáciami
so žalobcom. Konštatoval, že pohľadávku žalobcu spočívajúcu vo vyfakturovaných sumách za odber
vody a odvádzanie odpadových vôd na základe zmluvy žalovaný riadne namietal v rámci reklamačného

konania, kde bol ubezpečený o závere zohľadnenia všetkých preddavkových platieb za rok 2011
(žalované obdobie) do vyúčtovania za rok 2012. Pre vyhodnotenie nároku žalobcu na úroky z omeškania
bolo pre súd prvej inštancie podstatným oboznámenie sa s listinným dôkazom predloženým žalovaným,
a to listom žalobcu žalovanému zo dňa 04.12.2012 označeným ako Oznámenie o vzájomnom zápočte
pohľadávok a záväzkov, na základe ktorého bol konštatovaný preplatok z jeho strany v sume 250,94 eur

v stave ku dňu 27.11.2012, ktorý mu mal byť uhradený poštovou poukážkou. Na základe vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na sumu 70,15 eur, ktorú si žalobca
uplatňoval ako nezaplatený zostatok úroku z omeškania, nie je dôvodný, keď v rozhodnom období podľa
oznámenia žalobcu ku dňu 27.11.2012 mal žalovaný naopak preplatok v sume 250,94 eur. Uzavrel, že
nebol teda so zaplatením žalovanej istiny v omeškaní a nemohol preto žalobcovi vzniknúť nárok na

úroky z omeškania.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142
ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu rozhodnutia o úrokoch z omeškania a voči nepriznaným trovám
konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a jeho žalobe v tejto časti vyhovieť a priznať mu plný
nárok na náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 OSP platného do 30.06.2016, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pripomenul, že žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu
475,17 eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia za služby poskytnuté žalobcom na základe Zmluvy
č. D. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 4.10.2011. Žalobca svojím podaním

zo dňa 23.03.2015 vzal žalobu v časti istiny vo výške 246,95 eur späť, z dôvodu, že žalovaný túto
platbu zrealizoval. Ďalej žalobca podaním zo dňa 02.10.2015 zobral žalobu v časti istiny vo výške
228,22 eur a v časti zaplatených úrokov z omeškania vo výške 72,24 eur späť a naďalej žiadal zaviazať
na zaplatenie zostávajúcej nezaplatenej časti úrokov z omeškania v sume 70,15 eur a náhrady trov
konania. Uviedol, že žalovanému reklamácie neuznal, čo vyplýva podľa neho z odpovede na reklamáciu

z 25.06.2012, kde uvádza, že vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX je vystavená správne na základe
reálneho odpočtu a vyzýva žalovaného na zaplatenie vyúčtovacej faktúry za rok 2011 a neuhradených
preddavkových faktúr z roku 2012. Vzhľadom k tomu, že reklamácie žalovaného neboli uznané, mal za
to, že nepodal žalobu „predčasne“ a že žalovaný bol povinný zaplatiť mu predmetné faktúry, ako aj úrokyz omeškania z týchto faktúr. Ďalej z obsahu jeho odpovede na reklamáciu vyvodil, že žalobca evidoval na
predmetnom odbernom mieste nulovú spotrebu za obdobie od 28.01.2012 do 13.06.2012, kedy žalobca
vykonal kontrolný odpočet. Namietal pravdivosť tvrdenia, že spotreba vody ku dňu 28.01.2012 bola

nulová, ako uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale spotreba vody bola
nulová od 28.01.2012 do 13.06.2012. Uviedol, že z uvedeného nevyplýva, že stav na merači vykazoval
nulovú spotrebu za obdobie, kedy bola vystavená vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX, t.j. za obdobie
od 06.10.2011 do 07.11.2011. Stav na merači ku dňu 07.11.2011 bol 185 m3 a bol zistený na základe
riadneho odpočtu, pričom počiatočný stav na merači ku dňu 6.10.2011 bol 68 m3, čo potvrdil aj sám

žalovaný podpisom Zmluvy č. D., v ktorej je uvedený počiatočný stav meradla k 5.10.2011 68 m3.
Spotreba vody za obdobie 6.10.2011 - 07.11.2011 tak bola 117 m3 (185 m3 - 68 m3). K ďalším záverom
súdu prvej inštancie uviedol, že žalovanému vznikol preplatok v rámci vyúčtovacej faktúry za rok 2012
a tak, ako mu žalobca oznamoval v odpovedi na reklamáciu, táto vyúčtovacia faktúra bola vystavená
na základe reálneho odpočtu, pri ktorom sa zistilo, že skutočná spotreba za obdobie od 08.11.2011
- 05.11.2012 bola nižšia, ako tá, ktorá bola vyúčtovaná preddavkovými faktúrami. Tvrdil, že z tohto

dôvodu vznikol žalovanému preplatok, ktorý bol v zmysle Oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok
azáväzkovzapočítanýnavšetkyfaktúryaupomienkyvobdobíod8.11.2011-5.11.2012,okremfaktúryč.
XXXXXXXXX, ktorá bola predmetom sporu, nakoľko žalovaný túto faktúru reklamoval. Zvyšok preplatku
vo výške 250,94 eur žalobca nemohol započítať na faktúru, ktorú žalovaný reklamoval, vzhľadom na
to, že žalovaný podanou reklamáciou spochybnil správnosť faktúry, a systém žalobcu neumožňuje

zápočet preplatkov na skôr reklamované faktúry. Podotkol, že vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému
neuznal jeho reklamáciu, žalovaný nebol zbavený povinnosti zaplatiť sporné faktúry. Poukázal na to, že
hoci mal žalovaný ku dňu 27.11.2012 preplatok v sume 250,94 eur, nevylučuje to skutočnosť, že mal
zároveň nedoplatok na sporných faktúrach, nakoľko predmetný preplatok, ako už bolo vyššie uvedené,
nemohol byť predmetom zápočtu faktúr, ktoré boli reklamované. Z tohto dôvodu vyvodil, že žalovaný

bol v omeškaní so zaplatením žalovanej istiny. Na základe uvedeného mal za to, že jeho nárok v časti
úrokov z omeškania je dôvodný v celom rozsahu a súd prvej inštancie žalobu zamietol preto, lebo vec
nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

10. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom rozsahu a v rozsahu o trovách konania a taktiež v medziach odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietajúcej
časti rozsudku nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti žaloby v tejto
časti, jeho skutkové zistenia vo vzťahu k nároku žalobcu na úrok z omeškania ako následok omeškania
žalovaného majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti

vyplývajúce z prednesov sporových strán a z obsahu spisu, pričom správne vychádzal z výsledkov
vykonaného dokazovania a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné
zákonné ustanovenia t.j. zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré žalobu v časti úrokov z omeškania v žalovanej výške 70,15 eur zamietol, aj riadne odôvodnil a

vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie tejto časti
veci vyplývajúcimi zo spisu v tomto rozsahu (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku
považuje odvolací súd za dostatočné a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Predmetom odvolacieho prieskumu v dôsledku právoplatného čiastočného zastavenia konania

ohľadom žaloby v časti týkajúcej sa istiny vo výške 475,17 eur je nárok žalobcu na príslušenstvo z
tejto istiny, konkrétne na úrok z omeškania ako sankciu za žalobcom tvrdené omeškanie žalovaného s
plnením peňažného dlhu voči žalobcovi. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v časti istiny žalobca
nárok na úrok z omeškania vyčíslil a tento svoj tvrdený nárok žaloval v sume 70,15 eur. Predmetom
konania pred súdom prvej inštancie a následne aj odvolacieho prieskumu bol a je teda nárok žalobcu

na príslušenstvo k späťvzatej istine v žalobcom v žalovanej výške 70,15 eur.

13. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 12.11.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia dvoch faktúr celkovo vovýške 475,17 eur a zároveň tvrdil, že je žalovaný povinný mu zaplatiť aj zmluvnú pokutu, ktorú však do
petitu žaloby nezahrnul, pričom taktiež uviedol, že si v súdnom konaní uplatňuje aj úroky z omeškania
z nezaplatených faktúr vo výške 9,25% denne zo sumy 250,25 eur od 13.12.2011 do zaplatenia a vo

výške 9% zo sumy 224,92 eur od 24.12.2011 do zaplatenia, keď k nároku na úrok z omeškania neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 07.10.2015, ktorého
obsahom bolo čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v rozsahu istiny, žalobca uviedol, že žiada od
žalovaného zaplatiť úroky z omeškania, ktoré v tomto podaní vypočítal vzhľadom na čiastočnú úhradu
úrokovzomeškaniažalovanýmnasumu70,15eur,keďvšakvtomtopísomnompodaníneuviedolžiadne

skutkové tvrdenia týkajúce sa omeškania žalovaného ako dlžníka, jeho reklamácií, správania sa žalobcu
k týmto reklamáciám a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd prvej inštancie
a rovnako aj odvolací súd mohol vyhodnotiť dôvodnosť tejto časti žaloby, hoci pre každé sporové
konanie platí zásada prejednacia, v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť má žalobca, keď táto dôkazná
povinnosť znamená jednak povinnosť unesenia dôkazného bremena v rovine skutkových tvrdení a
následne v rovine unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Odvolací súd dospel k záveru, že

súd prvej inštancie zaujal správny právny názor, že žalobca dôkaznú povinnosť vo vzťahu k nároku na
príslušenstvo v žalovanej výške neuniesol ani v rovine tvrdenia, preto ani v rovine unesenia dôkazného
bremena o svojich tvrdeniach, preto správne pri právnom posúdení tejto časti žaloby vychádzal zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu a správne zohľadnil, že žalovaný predmet sporu riešil pred podaním
žaloby opakovanými reklamáciami so žalobcom a rozobral skutkový stav ohľadom stavu na merači

spotreby a vyúčtovaciu faktúru. K uvedeným zisteniam sa žalobca vyjadril až v konaní odvolacom,
hoci skutkové tvrdenia predstavujú v zmysle okamžite aplikovateľného ust. § 149 CSP prostriedky
procesného útoku, ktoré je žalobca povinný uplatniť včas (§ 153 ods. 1 CSP) a najneskôr do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie (§ 154 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací
súd na tieto skutkové tvrdenia žalobcu uvedené až v odvolacom konaní neprihliadal, keďže nejde o

žiadnu novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, pretože tieto skutkové tvrdenia sa netýkajú
procesných podmienok písm. a/), netýkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia senátu
(písm. b/), nepreukazuje sa nimi, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keďže takáto novota povolená v odvolacom konaní nemôže nahrádzať neunesenie
dôkazného bremena neúspešnou stranou sporu v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. c/) a taktiež

nemožno konštatovať, že tieto prostriedky procesného útoku nemohol žalobca bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k
príslušenstvu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V napadnutej a zároveň súvisiacej časti o trovách
konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1
CSP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd
prvej inštancie totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách
konania neuviedol žiadne právne úvahy, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o tom, že v konaní

bol úspešný žalovaný, keď nevzal do úvahy celý pôvodný predmet konania, preto nedostatočným
odôvodnením súdneho rozhodnutia v tomto rozsahu bolo stranám sporu porušené právo na spravodlivý
súdny proces v štádiu odvolacieho konania pre nemožnosť brániť sa vysloveným právnym argumentom
súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd zistil, že pre účely rozhodnutia o trovách konania súd prvej
inštancie aplikoval len ust. § 142 ods. 1 OSP platného v čase vydania preskúmavaného rozsudku, ktoré

upravovalo rozhodovanie o trovách konania výlučne len z hľadiska zásady úspešnosti v konaní, keď v
danom prípade došlo k čiastočného zastaveniu konania ohľadom istiny, preto pre účely rozhodnutia o
trovách konania bolo potrebné právne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby v časti istiny. Pre absentujúce
právne posúdenie nároku na náhradu trov konania v tomto rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom trov konania bolo vydané na základe nesprávneho právneho

posúdenia tohto nároku. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania bude súd prvej inštancie
povinný riadiť sa týmto usmernením odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).