Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200419
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819200419.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou v spore žalobcov: 1/ B. P., O.. XX.XX.XXXX,

V. L. O. Z. XXX a 2/ D. D. R., O.. XX.XX.XXXX, V. X N. T., S., V. E. XTG, T. V., zastúpených Mgr.
Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: U.. L. M., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. K. XXX, XXX XX V., za účasti intervenienta na strane žalovaného: C.. T. T., O..
XX.XX.XXXX, V. G. XX, XXX XX E., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom E. - katastrálny odbor, okres E.,
obec E., k. ú. E., ako parcely registra „C“ , evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX o výmere

244 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, patria do
podielového spoluvlastníctva žalobcu ad. 1 o veľkosti podielu 1 a žalobcu ad. 2 o veľkosti podielu 1.

II. Žalobcovia ad. 1 a ad. 2 majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.02.2019 domáhali, aby súd určil, že

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom E. - katastrálny odbor, okres E.R.,
obec E., k. ú. E., ako parcely registra „C“ , evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXXX o výmere
244 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, patria do
podielového spoluvlastníctva žalobcu ad. 1 o veľkosti podielu 1 a žalobcu ad. 2 o veľkosti podielu 1.
Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že predmetom žaloby je určenie, že nehnuteľnosť v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom E.,
katastrálny odbor, okres E., obec E., katastrálne územie E. ako parcely registra „C“, evidovanej na
katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX o výmere 244 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a
rodinný dom so súpisným číslom č. XXXX na parcele č. XXXX, ku ktorej mal žalobca ad 1/ podiel
o veľkosti 1/2 a žalobca ad 2/ podiel o veľkosti 1, patrí do vlastníctva žalobcov, ktorí nehnuteľnosť
kúpili dňa 02.01.2014 na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva. K stavebným úpravám a
rekonštrukcii nehnuteľnosti poverili plnou mocou zo dňa 15.08.2016 E. E., O.. XX.XX.XXXX, V. K. X,

E., ktorý však predmetnou nehnuteľnosť disponoval a previedol vlastnícke právo bez právneho dôvodu
a bez toho, aby takú vôľu akýmkoľvek spôsobom vlastníci predmetnej nehnuteľnosti prejavili, alebo
ho na to splnomocnili. Tento prevod bol zaznamenaný v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu E.,
odbor katastrálny, pod č. V 829/2018. Následne nový vlastník previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostina žalovaného U.. L. M., ktorý v súčasnej dobe nehnuteľnosť zadržiava a je súčasným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Predmetný prevod bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti
pod č. V1769/18. Žalobcovia v konaní namietajú platnosť právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu

vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti (žalobcov) v podielovom spoluvlastníctve, a to
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom E., katastrálny odbor, okres E.,
obec E., katastrálne územie E., ako parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape s parcelným
číslom XXXX o výmere 244 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom
č. XXXX na parcele č. XXXX, ku ktorej mal žalobca ad 1/ podiel o veľkosti 1/2 a žalobca ad 2/

podiel o veľkosti 1/2, z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemienili prevádzať na inú osobu
a ani takým úkonom nikoho nepoverili ani nesplnomocnili. Predmetné nehnuteľnosti boli na základe
kúpnych zmlúv predané a vlastnícke právo bolo prevedené z pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti
vkladom vlastníckeho práva na nového vlastníka, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako
nový vlastník (žalovaný). Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosť patrí do ich
podielového vlastníctva, s poukazom na absolútnu neplatnosť všetkých právnych úkonov od ich

počiatku, na základe ktorej prišlo ku strate ich vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam
v predmete žaloby. Žalobcovia uvádzajú, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou
uzavretou v roku 2014 a zapísaná v katastri nehnuteľnosti pod č. V23/14 - 183/14, za dohodnutú
kúpnu cenu 13.500,00 eur. Nakoľko sa žalobcovia už niekoľko rokov obidvaja zdržiavajú pracovne
na území R. kráľovstva, písomným plnomocenstvom splnomocnili na všetky stavebné práce a iné

právne úkony týkajúce sa stavebných a rekonštrukčných prác uvedeného rodinného domu pána E.
E., O.. XX.XX.XXXX, V. E.. Žalobcovia uvádzajú, že v písomnom splnomocnení nebolo od počiatku
špecifikované, že splnomocnenec by bol akokoľvek oprávnený v ich mene nakladať s vlastníckym
právom k nehnuteľnosti pred príslušnou správou v katastri, ale malo ísť len o splnomocnenie výslovne
špecifikované k oprávneniu na úkony nutné pri prestavbe nehnuteľnosti spojené s konaním pred

stavebným úradom alebo inými orgánmi, pred ktorými by bolo potrebné prípadné zastúpenie súvisiace
so zmenou predmetnej stavby, nakoľko žalobcovia sa nachádzali toho času mimo územia F. republiky.
K uvedenému plnomocenstvu na základe, ktorého malo dôjsť k prejaveniu vôle, k uzavretiu Kúpnej
zmluvy č. V-829/2018 medzi žalobcami a treťou osobou, žalobcovia uvádzajú, že žiadny takýto právny
úkon smerujúci k predaju nehnuteľnosti nemienili urobiť, a preto je túto Kúpnu zmluvu nutné považovať

za neplatnú. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemal zákonné podmienky ani právny dôvod na
zastupovanie žalobcov počas predaja nehnuteľnosti v ich vlastníctve a títo tak ani nemienili konať,
následný prevod pod č. V 1769/2018 je tiež absolútne neplatným právnym úkonom, keď v tomto
záväzkovomvzťahupredávajúcinenadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostiaztohodôvodunemohol
vlastnícke právo previesť na žalovaného. Podľa ust. § 37 ods. 1 zak. č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka: ,,Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
V tomto prípade je potrebné uviesť, že splnomocnenec nemal oprávnenie nehnuteľnosť predať, ani
o svojom úmysle predať nehnuteľnosti neinformoval žalobcov a ani nepožiadal o schválenie takéhoto
právneho úkonu, čo je v rozpore s ust. § 33 ods. 2 zak. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 32 ods. 3 zak. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: ,,Splnomocniteľ, ktorý nie je

dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.“ Podľa ust. § 39 zak. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka: ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V prípade vydania rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva okresným úradom, katastrálny odbor, žalobcovia namietajú nesprávny postup
správneho orgánu, keď tento pri posudzovaní dokumentov pre začatie konania o povolení vkladu

nedostatočne posúdil písomné plnomocenstvo zo dňa 15.08.2016, ktoré bolo iba notársky overené už
spomínanou notárkou L.. L. O.. K uvedenému je však potrebné doplniť, že notárka v čase overenia do
notárskej zápisnice neoverovala obsah tohto plnomocenstva, ale iba pravosť podpisov, ktorú žalobcovia
nespochybňujú. Úlohou príslušného katastrálneho odboru na začatie katastrálneho konania tak bolo po
doručení návrhu na začatie konania pri prvom prevode vlastníckeho práva (V - 829/2018) potrebné zo

zákona vyžiadať si od žalobcov plnomocenstvo s presnou špecifikáciou na práve určený predaj a prevod
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa ust. § 31 ods. 1 zak. č. 168/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnostiaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon):,,Okresnýúrad
preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a

zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade
prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.“ Na základe uvedeného tak došlo k nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu, v súvislosti sktorým nikdy nemohlo dôjsť k platnosti uvedenej kúpnej zmluvy č. V-829/2018, a to vydaním rozhodnutia
o povolení vkladu k uvedeným nehnuteľnostiam, čo je v rozpore aj so samotným ust. § 47 ods. 1 zak.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. K predmetnému žalobcovia uvádzajú, že z takto neplatného

právneho úkonu nikdy nemohlo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva novému vlastníkovi. Podľa ust. § 42
b ods. 2 zak. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: ,,Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje
proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.“

3. Spolu so žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd

uložil vlastníkovi spornej nehnuteľnosti povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania alebo akéhokoľvek
konania týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti až do skončenia konania vo veci samej. Okresný
súd Rožňava uznesením č.k. 11C/6/2019-32 zo dňa 06.03.2019 návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. Žalovaný podal voči predmetnému uzneseniu dňa 20.03.2019 odvolanie. Krajský
súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/244/2019-112 zo dňa 19.08.2019 uznesenie okresného súdu o
neodkladnom opatrení potvrdil.

4. Žalovaný v odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu doručenému tunajšiemu súdu dňa
20.03.2019 sa vyjadril aj k podanej žalobe nasledovne (keďže mu bolo doručené len uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia, avšak žaloba nie): Žalobcovia nepreukázali dôvodnosť uplatneného
nároku. Javí sa, že nepodali správny typ žaloby (určovacia žaloba), keďže im prislúcha možnosť

domáhať sa náhrady škody voči svoju príkazníkovi, pokiaľ tento prekročil svoje oprávnenie konať v mene
žalobcov. Zrejme medzi žalobcami a nimi splnomocnenou osobou E. E.X. došlo k uzavretiu príkaznej
zmluvy v zmysle ust. § 724 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého právneho vzťahu menovaný
vystupoval na základe jemu udeleného splnomocnenia ako príkazník a žalobcovia boli v pozícii príkazcu.
Je zrejmé aj to, že príkazcovia príkazníkovi dňa 15.08.2016 udelili tzv. všeobecnú plnú moc, čiže názor

súdu o tom, že táto sa mala vzťahovať len na stavebné úpravy a rekonštrukčné práce neobstojí. Už
aj samotná plná moc bola pomenovaná práve týmto výrazom „všeobecné - generálne plnomocenstvo“,
v ktorom sú síce obsiahnuté aj niektoré konkrétne činnosti, ktoré majú byť obsahom predmetného
príkazu (stavebné konanie, kolaudačné konanie, búracie povolenie), ich výpočet však zďaleka nie je
úplný, veď z formulácie napr. konať vo všetkých právnych veciach, k vykonávaniu všetkých úkonov

týkajúcich sa nehnuteľnosti či na všetky ostatné úkony, na podpisovanie všetkých listín týkajúcich sa
horeuvedených nehnuteľností, rozhodne nie je možné dospieť k záveru o tom, že príkazník mal príkaz
vykonať v mene príkazcov len stavebné úpravy a rekonštrukčné práce, tak ako sa k tomu dopracoval
súd. Správnosti tohto záveru svedčí aj fakt, že na vykonanie stavebných úprav či rekonštrukčných
prác ani nie je potrebné uzatvárať príkaznú zmluvu, ani udeľovať splnomocnenie, veď na ich realizáciu

úplne postačuje čo aj verbálne uzavretie napr. zmluvy o dielo. Je teda zrejmé, že vôľa zmluvných
strán nepochybne smerovala podstatne ďalej, než len k realizácii stavebných a rekonštrukčných prác.
Predsa na ich výkon nie je potrebné poveriť zhotoviteľa diela konať za objednávateľa vo všetkých
jeho právnych veciach, či vykonávať všetky úkony týkajúce sa nehnuteľností, nebodaj realizovať všetky
ostatné úkony a podpisovať všetky listiny týkajúce sa uvedených nehnuteľností. Navyše o tom, že

účastníci mienili predmetným všeobecným plnomocenstvom dohodnúť aj niečo iné, jasne svedčí aj
fakt, že žalobcovia si nechali na uvedenom plnomocenstve overiť svoje podpisy. Je pritom zrejmé, že
overenie podpisu na zmluvách sa vyžaduje len vtedy, keď sa prevádza vlastnícke právo, čo primerane
platí aj o splnomocnení - podpisy sa overujú zvyčajne len vtedy, ak na základe takého splnomocnenia
sa má previesť vlastnícke právo. Je proti logike, aby sa na výkon stavebných či rekonštrukčných prác

udeľovalo splnomocnenie a už vôbec odporuje základným pravidlám logiky, aby sa naviac na takto
udelenom splnomocnení podpis príkazcov dokonca ešte aj overil. Na základe takto udelenej plnej moci
sa vlastnícke právo previedlo na právneho predchodcu žalovaného, C.. T. T., od ktorého ich riadne
kúpil a uhradil za ne dohodnutú kúpnu cenu, a to v dobrej viere. Menovaný pán bol pre žalovaného
absolútne dôveryhodným predávajúcim vzhľadom na jeho vzdelanie, ako aj povolanie, ktoré v tom čase

vykonával a v živote by žalovaného nenapadlo, že by kedykoľvek ktokoľvek mohol spochybniť platnosť
uzavretej kúpnej zmluvy a jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ príkazník nekonal
v súlade s príkazom príkazcov tak, ako to žalobcovia namietajú, majú si svoj problém vyriešiť práve s
príkazníkom a nie so žalovaným. Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností
a znalostí, pričom od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné

v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas. Inak zodpovedá za škodu. Navyše príkazník
bol povinný podať príkazcom na ich žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na
príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu a po vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie.
Pokiaľ sa príkazcovia nezaujímali o svoju vec, je potrebné konštatovať, že konali v rozpore so zásadou,podľa ktorej práva patria bdelým. Taktiež nekonali s opatrnosťou riadneho hospodára a už ani z tohto
dôvodu za svoje nezodpovedné konanie nemôžu preniesť na iných, konajúcich v dobrej viere. Žalovaný
v ničom nepochybil, dobromyseľne kúpil nehnuteľnosti, za ktoré zaplatil a do ktorých došlo k výrazným

investíciám, a tak by vyhovením žalobe došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcov. V zmysle ust. § 33
Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenenc prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. C.. T. uviedol, že nikdy nijakou formou, teda ani len

ústne žalobcovia ako pôvodní vlastníci sporných nehnuteľností neoznámili žiaden ich nesúhlas. Nemôže
byť ani len tých najmenších pochýb o tom, že žalobcovia sa o prevode vlastníckeho práva preukázateľne
dozvedeli minimálne vtedy, keď podpísali splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi na ich právne
zastúpenie v tejto veci, inak by zrejme nemali dôvod vôbec osloviť advokáta so žiadosťou o právnu
pomoc. Je evidentné, že minimálne v čase, keď vec začali žalobcovia riešiť, mali možnosť oznámiť
svoje nesúhlasné stanovisko s uzavretím kúpnej zmluvy. Keďže sa tak nestalo, platí právna domnienka

uvedená v ust. § 33 Občianskeho zákonníka, a síce, že žalobcovia nimi tvrdené prekročenie schválili a
tým aj konvalidovali prípadný nedostatok uzavretého právneho úkonu na platný.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.05.2019 uviedli, že majú
odôvodnenú obavu, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môže opätovne

dôjsť a vzhľadom na začatý súdny spor o určenie vlastníckeho práva by zmena v osobe pasívne
vecne legitimovanej (ako procesnej prekážky v konaní) zabránila uplatneniu si nároku žalobcami bez
možnosti prejednať vec pred súdom. Vzhľadom na zásah do základného ľudského práva vlastniť
majetok žalobcov, títo rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia považujú za vecne a právne
správne na čas do právoplatného skončenia vo veci samej, a to aj s poukazom na tú skutočnosť,

že uvedené neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nebráni výkonu vlastníckeho práva terajšiemu
vlastníkovi (žalovanému), ktorý predmet sporu poskytol do prenájmu. Žalobcovia sú zároveň schopní
preukázať, že o vlastníctvo k predmetu sporu neprišli z dôvodu, že boli nedbalí vlastníci, ale na základe
nezákonného konania inej osoby a že k zmene vlastníka k predmetu sporu došlo v rozpätí 4 mesiacov už
dvakrát. Žalovaný v odvolaní zo dňa 19.03.2019 uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia došlo

k výraznému zásahu do jeho vlastníckych práv. Je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sú to
práve žalobcovia, ktorí o vlastnícke pravo k nehnuteľnosti, ktorú nadobudli v roku 2014, prišli a k zásahu
dovlastníckychprávdošlovprvomradenaichstrane.Kzvolenémutypužaloby(naurčenievlastníckeho
práva) žalobcovia uvádzajú, že tento typ žaloby je dôvodný. Práve naopak, žalobcovia nemajú dôvod
žiadať náhradu škody voči príkazníkovi (splnomocnencovi), vzhľadom na to, že nikdy nemali záujem

nehnuteľnosť predať a teda nemôžu sa zmieriť s finančnou náhradou. Z uvedeného dôvodu v žiadnom
prípade nemôžu súhlasiť s náhradou škody. Je úplne logické, že keby vlastníci chceli nehnuteľnosť
predať, urobia tak sami kedykoľvek keď boli na F., prípadne využijú služby realitnej agentúry ako pri iných
predajoch nehnuteľnosti, ktoré realizovali doposiaľ. Okrem uvedeného skutkového argumentu, v zmysle
ust. § 137 písm. c/ CSP je jedným z možných typov žalôb aj žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie

je a žalobcovia takýto zákonom prípustný typ žaloby využili, aby dosiahli nápravu porušeného práva.
Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali súd, aby upravil pomery do ukončenia
konaniavovecisamejvzhľadomnato,ženehnuteľnosťzmenilavlastníkavpriebehu4mesiacovdvakrát
a z uvedeného dôvodu žalobcovia majú odôvodnenú obavu, že by mohlo dôjsť k predaju nehnuteľnosti
opätovne a tým by sa zmenila osoba vlastníka ako strany sporu (žalovaného). Pôvodnými vlastníkmi

predmetnejnehnuteľnostiboližalobcoviavpodielovomspoluvlastníctveX/B.P.,E..P.,O..XX.XX.XXXX,
Z.. V. L. O. Z. Č.. XXX, D.. E., Š. D. F. a 2/ D. D. R., E.. D., O.. XX.XX.XXXX, Z.. V. X N. T., S., V. E. XTG, T.
V. (v tomto čase už manželia a obaja žijúci dlhodobo v F. M.), ktorí prostredníctvom právnej zástupkyne
podali žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 02.01.2014 a za kúpnu cenu vo výške 11.400,00 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovia chceli

nadobudnutú nehnuteľnosť zrekonštruovať a žijú v zahraničí, k stavebným a rekonštrukčným prácam
poverili na základe plnej moci dňa 15.08.2016 E. E., O.. XX.XX.XXXX, Z.. V. K. Č.. X, E. (ďalej len
„R.R“), ktorý rozsah oprávnenia v plnej moci mu daný prekročil a nehnuteľnosť v mene žalobcov (ako
vlastníkov) predal. Plná moc mu nebola udelená žalobcami na predaj nehnuteľnosti, ale len na stavebné
a rekonštrukčné práce na ich nehnuteľnosti, ktoré im vykonával a za ktoré mu riadne a preukázateľne

platili. Dôkazy o pravidelných platbách za stavebné a rekonštrukčné práce E.. E. a skutočnosti uvádzané
žalobcami, sa nachádzajú v spise vedenom na OR PZ Rožňava, pod ČVS: ORP-60/1-VYS-RV-2019,
ktoré začalo na podnet žalobcov podaním trestného oznámenia a na základe ktorého dňa 15.03.2019
začal vyšetrovateľ trestné stíhanie za prečin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona.Žalobcovia, z ktorých jeden je maďarskej národnosti a druhý anglickej národnosti, svoje podpisy overili
u notára, L.. L.. O., E., v deň podpisu plnej moci, a to 15.08.2016 z dôvodu, aby v ich neprítomnosti
v ich mene mohol E..E.. vykonávať úkony potrebné k rekonštrukčným a stavebným prácam. E.. E.. na

základe plnej moci zo dňa 15.08.2016 previedol vlastnícke právo žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa
16.04.2018 bez právneho dôvodu a bez toho, aby takú vôľu akýmkoľvek spôsobom vlastníci predmetnej
nehnuteľnosti prejavili alebo ho na to splnomocnili. Prevod bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti pod
č. V-829/2018. Za vlastníkov v konaní o vklade vlastníckeho práva pre OÚ E., odbor katastrálnym sa
preukázal E..E.. plnou mocou zo dňa 15.08.2016, avšak svoj vlastný podpis si dal osvedčiť notárom až

dňa 19.04.2018, to znamená až po uzavretí zmluvy s kupujúcim, s ktorým Kúpnu zmluvu podpísal za
vlastníkov ako predávajúcich dňa 16.04.2018. Následne nový vlastník č. 1 v pomerne krátkom čase (4
mesiace po nadobudnutí nehnuteľnosti) dňa 15.08.2018 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
ďalšieho vlastníka, U.. L.G. M. (žalovaný) kúpnou zmluvou uzavretou dňa 15.08.2018, ktorý v súčasnej
dobe nehnuteľnosť zadržiava a je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu (prevod zapísaný
v katastri nehnuteľnosti pod č. V1769/18). Žalovaný nehnuteľnosť v súčasnosti prenajíma E. E.É., ktorý

predaj nehnuteľnosti v mene vlastníkov zabezpečil. K uvedenému plnomocenstvu, na základe ktorého
malo dôjsť k prejaveniu vôle, k uzavretiu Kúpnej zmluvy č. V 829/2018 medzi žalobcami a E.. E..,
žalobcovia uvádzajú, že žiadny takýto právny úkon smerujúci k predaju nehnuteľnosti nemienili urobiť a
preto je túto Kúpnu zmluvu nutné považovať za neplatnú. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemal
zákonné podmienky ani právny dôvod na zastupovanie sťažovateľov počas predaja nehnuteľnosti v ich

vlastníctve a títo tak ani nikdy nemienili konať, ani takú vôľu nikdy neprejavili, následný prevod pod č.
V 1769/2018 je tiež absolútne neplatným právnym úkonom a postup správneho orgánu považujú za
nezákonný.Takýmpostupomboložalobcomodňatézákladnéľudsképrávovlastniťmajetok.Kporušenie
platných právnych predpisov v predmetnej veci podľa žalobcov došlo aj pri zápise vlastníckeho práva
v prípade prvého prevodu a postupu správneho orgánu OÚ E., katastrálny odbor, žalobcovia považujú

za nesprávny z dôvodu, že správny orgán riadne nepreskúmal: či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou a či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné (ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon),
či je podpis prevodcu v zmysle ust. § 43 ods. 3 katastrálne zákona, ktorý musí byť osvedčený a ak sú
tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený, plnomocenstvo osvedčené

prevodcom dňa 19.04.2018 a to až po uzavretí kúpnej zmluvy (16.04.2018) v mene vlastníkov, ust.
§ 31 ods. 5 katastrálneho zákona: „Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia“, správny orgán zároveň nezákonne postupoval
pri doručovaní rozhodnutia V- 829/2018 zo dňa 09.05.2018, keď rozhodnutie nedoručil pôvodným
vlastníkom (resp. predávajúcim), ale rozhodnutie doručil iba E.. E.X., ktorý opätovne na tento právny

úkon nebol splnomocnený. Z vyšetrovacieho spisu vedeného na OR PZ Rožňava však vyplýva, že
doručenky podpísal za predávajúcich E.. E. a zároveň aj prevzal za nich rozhodnutie. Žalobcom nebolo
predmetné rozhodnutie nikdy doručené a z uvedeného dôvodu sa o prevode vlastníckeho práva nemohli
dozvedieť v čase, keď k prevodu došlo. V súčasnosti v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, býva
E.. E. s rodinou, ktorému súčasný vlastník (žalovaný) nehnuteľnosť prenajal. Žalovaný v odvolaní proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia argumentoval inštitútom ochrany
dobrej viery nadobúdateľa. V zmysle vyššie uvedených skutočností prvý kupujúci nemohol platne
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol protizákonným konaním
prevodcu (E..E..) resp. na základe neplatného právneho úkonu vzhľadom na stále platnú zásadu „Nemo
plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, a na účinky absolútnej neplatnosti právneho

úkonu, ktoré spočívajú v tom, že na právny úkon sa hľadí akoby ani nebol vykonaný. Následne
nevlastník (prvý kupujúci) nemohol previesť platne vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného,
pretože vlastnícke právo nenadobudol „in bona fide“. V tomto prípade išlo o prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vkladom do katastra nehnuteľnosti
bol daný len modus, t. j. spôsob nadobudnutia, ale jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva

- právny dôvod nadobudnutia. Z toho dôvodu nemôže ani žalovaný uplatniť námietku nadobudnutia
vlastníckeho práva v dobrej viere. Zo zásady Nemo plus iuris existujú v právnom poriadku SR výnimky,
kedy môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu,
že prevodca nebol jej vlastníkom (nemal právo vlastníctvo previesť) a ide o tieto zákonné prípady: 1/
nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, 2/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci

konkurzného konania, 3/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci exekučného konania, 4/
nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, 5/ nadobudnutia nehnuteľnosti
od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb. V prejednávanom prípade nejde ani o jeden z
uvedených prípadov, kedy by bol odôvodnený záver súdu o tom, že žalovaný mohol vlastnícke právonadobudnúť aj od nevlastníka a že na ochranu jeho dobrej viery môže byť použitá výnimka z platnej
zásady rímskeho práva. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovia sa dôvodne domáhajú ochrany
ich porušeného práva vlastniť majetok.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.11.2019 uviedol, že žaloba podaná
voči jeho osobe je nedôvodná a nesprávna. Žalobcom nijako neublížil, aj oni sami uvádzajú, že pri
prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam údajne pochybil ich splnomocnenec a nie
žalovaný. Žalobcovia podali nesprávny typ žaloby. Ak ich splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie

konať v mene žalobcov, tak by sa mali domáhať náhrady škody voči svojmu splnomocnencovi a tento
spor by mali riešiť s ním. Žalovaný sporné nehnuteľnosti kupoval riadne od právneho predchodcu
C.. T. T. za dohodnutú kúpnu cenu. Pri uzavretí toho právneho vzťahu konal dobromyseľne, v dobrej
viere s tým, že predávajúci je skutočným vlastníkom týchto nehnuteľností a žalovaný bol presvedčený
o tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobúda v súlade s platnými a všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Žalobcovia v podanej žalobe namietajú nesprávny postup správneho

orgánu, keď tento pri posudzovaní dokumentov pre začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho
práva nedostatočne posúdil písomné plnomocenstvo zo dňa 15.08.2016 a že došlo k nezákonnému
rozhodnutiu správneho orgánu. Uvedené námietky žalobcov poukazujú na nesprávny postup správneho
orgánu, s ktorým žalovaný nemal nič spoločné.

7. Intervenient vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.06.2021 uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Považuje za nonsens, že žaloba žalobcov smeruje práve
voči žalovanému, ktorý sa nijako neprevinil, rovnako ako intervenient. Keď niekto urobil chybu, tak to
bol možno E. E., hlavne však práve žalobcovia, ktorí prinajmenšom mu umožnili dopustiť sa konania,
ktoré teraz oni sami napádajú. Aj v trestnom konaní bolo ustálené, že žalobcovia majú nárok na náhradu

škody voči menovanému, ak sú teda tej mienky, že ten im akokoľvek ublížil, nech si to riešia s ním, a nie
so žalovaným alebo intervenientom. Predmetné nehnuteľnosti boli v žalostnom stave, teraz sa upravili
a opravili, a práve preto sa rozhodli žalobcovia dožadovať sa neplatnosti predmetného právneho úkonu,
aby takto získali miesto svojich pôvodných, neobývateľných priestorov fakticky lukratívny objekt.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobným návrhom,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

9. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 právna zástupkyňa žalobcov uviedla: Zotrvávame na
podanej žalobe. Máme za to, že táto žaloba je odôvodnená. Predmetom žaloby je spoluvlastnícke

právo žalobcov, ktoré stratili nie svojim pričinením. Počas posledného obdobia došlo aj k skončeniu
trestného konania, v ktorom bol p. E. obvinený z trestného činu podvodu. Rozhodnutie v trestnom konaní
je právoplatné a vykonateľné a bol odsúdený trestným rozkazom za uvedený trestný čin. Žalobcovia
sa teda domáhajú, aby im súd priznal prostredníctvom určovacej žaloby svoje vlastnícke práva, ktoré
odôvodňujú tým, že nezákonným spôsobom prišli o nehnuteľnosť, keď splnomocnili na rekonštrukčné

práce p. E. a ten bez ich vedomia predal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v k. ú. E.. Išlo o parcelu
a rodinný dom v ich podielovom spoluvlastníctve. O tejto skutočnosti sa dozvedela p. P., žalobkyňa ad.
1 v čase, keď pricestovala v januári v danom roku 2019 a zistila, že v jej dome, keď išla na kontrolu,
býva cudzí človek a následne navštívila OOPZ a podala trestné oznámenie a bolo začaté aj trestné
stíhanie. Následne sa v tomto časovom znení pokračovalo ďalej. Takže svoje vlastnícke právo nestratili,

ich prejav vôle v kúpnej zmluve, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva, nebol dostatočne určitý ani
zrozumiteľný a ani nemali vôľu predať tento dom, čo sa v trestnom konaní aj dostatočným výsluchom
svedkov, aj p. P., dokázalo. Čo sa týka vlastníckeho práva, máme za to, že ich vlastnícke právo by malo
byť ochránené, aj napriek tomu, že bolo nadobudnuté v poradí druhou osobou po p. E., a to hlavne z
toho dôvodu, že to bol neplatný právny úkon. Oni nemali vôľu predať a o tom ani neboli vyrozumení,

že došlo k predaju nehnuteľnosti, pretože katastrálny úrad neposlal rozhodnutie o zápise vlastníckeho
právanatretiuosobu.Takistovsprávnomkonanínapodnetp.P.boloprokurátoromOkresnejprokuratúry
E. vydané aj upozornenie prokurátora, v ktorom uviedol, že došlo k nezákonnému postupu správneho
orgánu a že tento samotný prevod nie je zákonným prevodom. Zotrvávame na podanej žalobe, teda
žalobcovia si nárokujú späť určenie vlastníckeho práva.

10. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol: My rovnako zotrvávame na
všetkých našich doterajších tvrdeniach, ktoré sme prezentovali v našich písomných vyjadreniach. Rád
by som zvýraznil tú skutočnosť, že môj klient konal v plnom rozsahu dobromyseľne, v dobrej viere, nemalani tie najmenšie informácie o tom, že by nemalo byť čokoľvek v poriadku s prevodom vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam. Zároveň poukazujem aj na tú skutočnosť, že on v ničom nepochybil, na
rozdiel od žalobcov, ktorí prinajmenšom udelili sporné splnomocnenie pre p. E.Ü. a na základe tejto

skutočnosti došlo k prevodu vlastníckeho práva, ktorý prevod napádajú žalobcovia.

11. Žalovaný na predmetnom pojednávaní uviedol, že k spornému prevodu nič uviesť nevie. Kúpil
nehnuteľnosť od pána T. a o týchto problémoch sa dozvedel až v tom období, keď bola nehnuteľnosť
zablokovaná. Pána T. pozná len z videnia. O ponuke predmetných nehnuteľností na predaj sa dozvedel

od E.É.K., s ktorým sa pozná už pár rokov. Skontaktoval ich teda pán E.É.K., avšak dohodli sa s pánom
T.. Pôvodná kúpna zmluva bola vo výške 11.000,00 eur. Následne však pán T. povedal, že mu to tak
nevyhovujeadohodlisanasume5.600,00eurazvyšnásumamalabyťzostranyžalovanéhoposkytnutá
p. E.K. vo forme pôžičky, keďže on chcel bývať v tomto dome a chcel si tento dom dokončiť, keďže to
bola rozostavaná stavba. S p. E. uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej bolo uvedené, že postupne,
keď uhradí tú sumu, na ktorej sa dohodli a uhradí všetky splátky, tak tento dom bude prepísaný na neho.

12. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 žalobkyňa ad. 1/ uviedla: Chcem porozprávať príbeh tak
ako sa stal, podľa môjho vnímania. S E. E.X. sme sa stretli na ulici, lebo on robil nejaké murárske práce s
nejakými robotníkmi a pristavili sme sa pri ňom a spýtali sme sa ho na základe podnetu môjho manžela,
že potrebujeme nejakého murára. Pokiaľ je tu už nejaký murár, ktorého vidíme, tak sa ho skúsme spýtať,

či by nám vedel pomôcť. V ten daný deň sme išli aj na miesto, kde máme ten dom, on už nebol úplne
celý ten dom, ale boli tam nejaké vnútorné priečky v tom dome. Bol to starý dom s priečkami, najskôr
sme ho chceli dať zbúrať, ale na jeho odporúčanie, pričom tvrdil, že bolo by lacnejšie ho opraviť, sme
sa takto dohodli. Stavebný materiál, napr. štrk alebo stavebniny sme brali od V.. Materiál sme išli kúpiť
spoločne, na základe toho čo potreboval. Bola potreba rekonštruovať elektrické vedenie, vodovodné

potrubie, a preto on sám navrhol, že potreboval by nejaké splnomocnenie, keďže nebudeme na území
F. stále, aby mohol v našom mene riešiť tieto záležitosti na príslušných spoločnostiach. V roku 2015
som bola na F. len ja sama, takže predmetné splnomocnenie som podpisovala len ja. Na vysvetlenie
- dom sme kupovali kvôli tomu, že sme veľká rodina, máme 4 deti, takže ak budeme chodiť na F., tak
aby sme nemuseli platiť nejaké drahé peniaze za hotely a preto sme tento dom kúpili. Toto bolo v roku

2015, komunikácia prebiehala tak, ak on niečo potreboval, tak buď cez Messenger, alebo cez priame
hovory sme komunikovali spolu, a pokiaľ potreboval peniaze, tak som to posielala na synov účet. Na F.
sme chodili každý rok, najbližšie sme prišli v roku 2016, v tom čase už bolo vidno, že sa niečo na dome
robí, boli vybrané vnútorné priečky, podlahy, dávali železné spevnenie, cementovú dlažbu a prišiel ten
čas, že už by sa robili nové priečky. S domom bol ten problém, že nebol vodorovný, ale p. E. pristúpil s

tým, že on s tým niečo bude vedieť spraviť, narovná to nejakým spôsobom, neviem akým, ale my sme
neboli spokojní s jeho prácou, lebo ten náklon domu stále bol a ostal. V tomto období presne došlo k
tomu, že kvôli nespokojnosti s jeho prácou, sme mu ostali dlžní 600,00 eur, ale tie sme mu následne
v dvoch splátkach po 300,00 eur poslali, takže my absolútne nemáme žiadnu dlžobu voči pánovi ani
halier. V tom roku 2016, keď sme boli doma na návšteve, tak určitým spôsobom vyvíjal na nás taký

miernejší tlak, že potrebuje každopádne splnomocnenie, ktoré by mal podpísať aj môj manžel, pretože
sme spoluvlastníkmi toho domu, tej nehnuteľnosti. V tom roku 2016 sme boli za notárkou, asi p. V. sa
volala,podhotelommákanceláriu.Vtomčasesatamnotárkanenachádzala,lenjejdveasistentky,aony
mi pomohli ako spísať splnomocnenie. Ja som im povedala len v maďarčine, že na čo to splnomocnenie
potrebujem, že ide len o búracie práce, a vybaví nám aj administratívy u elektrikárov a vodárov a oni

presne povedali, že v poslednej vete bude uvedené, na čo všetko to splnomocnenie je platné, aby
náhodou nedošlo k tomu, že aby Rómovia nám nepredali sponad hlavy tú nehnuteľnosť. Myslím si, že
boli tam tieto búracie práce uvedené, podľa všetkého áno. Po vyplatení tých 600,00 eur pozdĺžnosti v
dvoch splátkach, sme my vlastne kontakt na určitú dobu prerušili, lebo sme s ním neboli spokojní, s jeho
prácou. Dohodli sme sa tak, že keď najbližšie prídeme na F., tak pohľadáme nejakú serióznu firmu, ktorá

by nám prácu na dome ukončila. Od elektrikárov a vodárov som každý rok dostávala vyúčtovanie, platila
som po 10,00 eur aspoň paušál, ale zistila som, že začali posielať také sumy 44,00 eur a premýšľala
som nad tým, že ak najbližšie prídeme domov na F., tak sa zastavím u elektrikárov a vodárov, že čo
sa mohlo stať. V januári roku 2019 som sa zastavila pri našom dome, lebo dom ostal v tom stave, že
tam bola strecha, neboli na ňom ani okná ani dvere, a ako som k tomu domu prišla v tom roku 2019,

tak som videla, že sú namontované dvere, okná a boli na oknách aj záclony, tak niekto tam evidentne
býva. Vošla som na dvor, zaklopala som na dvere a dvere mi prišla otvoriť taká mladšia pani, poznala
som ju z E. facebooku, takže som vedela, že ide o jeho priateľku. Len povedala, že ona po maďarsky
nevie a nevie čo od nej tým pádom chcem. Toto sa stalo jedno popoludnie a na druhý deň som odišla napolíciu podať oznámenie, že niekto sa nasťahoval do nášho domu. V tom čase som nevedela, že dom je
vlastne predaný. Bola som na polícii, a oni ma poslali na OO PZ Vargové pole, tam som im vyrozprávala,
čo sa mi stalo, že E. sa nasťahoval do môjho domu a podľa mena ho policajti aj poznali a policajti pozreli

v systéme, že kto je prihlásený na trvalý pobyt v našom dome. Policajti mi povedali, že k trvalému
pobytu je E. prihlásený. Keďže som si bola vedomá v tom čase, že ja som vlastníčkou nehnuteľnosti,
tak som policajtom povedala, že sa zastavím na katastri nehnuteľností a donesiem im list vlastníctva,
ktorý by potvrdzoval, že ja som vlastníkom. Na katastri som sa dozvedela, že nie ja som vlastníkom
nehnuteľností, ale p. M.. Tam som sa im snažila vysvetliť, že ja som vlastníkom tej nehnuteľnosti a ešte

som sa ich spýtala, že nech mi teda povie, že kto je pred p. M. ako vlastník, lebo som predpokladala, že
ja a na katastri mi pracovníčka povedala, že nie vy ste predchádzajúci vlastník, ale p. T. a potom som sa
spýtala, že kto je pred p. T., tak potom mi povedala pracovníčka na katastri, že ja a môj manžel. Už len
taká úvahová otázka, že prečo by som ja ten dom predávala za 5.600,00 eur, keď náklady, ktoré sme
vynaložili, boli 13.000,00 eur a presne to splnomocnenie sme vyslovene a vedome spisovali s tým, že
aby nebola možnosť predať tú nehnuteľnosť. Nikdy som nepremýšľala o predaji tohto domu, ani som

sa o tom s nikým nerozprávala.

13. Na predmetnom pojednávaní žalobca ad. 2/ uviedol: Na začiatok chcem povedať, že všetko bolo
zmanipulované už od samotného začiatku. Dôvod prečo to hovorím, je ten, že už na začiatku, keď mal
tú plnú moc podpísanú mojou manželkou, tak pri ďalšej návšteve znova tlačil na manželku, aby to bolo

podpísané aj mnou, lebo s podpisom len jedného vlastníka by ten dom nevedel predať. Začnem tým, že
som z toho smutný a zároveň je to aj pre mňa šokujúce, že niečo také sa nám stalo. Keď tu prichádzame
na F., tak sme zvykli míňať tisíce len na ubytovanie a cestovné, preto sme sa rozhodli pozrieť sa po
malom domčeku, kde by sme mohli byť. V tom čase, keď sme sa začali po niečom pozerať, sme mali už
tri deti a aj teraz keď tu potrebujeme prísť, míňame stále ťažké peniaze na to, aby sme tu mohli byť a to

je dôvod, prečo by sme ani nikdy nezvažovali predaj toho domu. To by bolo všetko. Nie som si vedomý,
kto vypracoval splnomocnenie. Plná moc bola podpísaná len mojou manželkou. Tá druhá plná moc,
kde sme obaja podpísaní, sme boli doslova dotlačení. V čase keď som ju podpisoval, som si ani nebol
vedomý, že ide o plnú moc, myslel som si skôr, že to ide o nejaký súhlas s uskutočnením búracích prác.

14. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2021 intervenient uviedol: V tejto veci bolo všetko povedané u
vyšetrovateľa OR PZ v E.. Trvám na tejto výpovedi, v podstate ani vo sne by ma niečo také nenapadlo,
že sa čosi také môže udiať po dvoch - troch rokoch, neviem presne kedy to bolo, bolo to niekedy v roku
2018.Určitesanecítimbyťvinný.Točobolodohodnuté,túkúpnusumusomzaplatilsprostredkovateľovi,
ktorý mal plné právo túto nehnuteľnosť predať. Neviem, aký mali vzťah p. E. s bývalými majiteľmi domu,

neviemčosaudialomedzinimi,prečosatutaknaťahujeme,aleurčitevinunecítimvtejtoveci.Neviemčo
ďalej k tomuto dodať. Pána E.K. poznám už niekoľko rokov. Podľa môjho názoru je to usilovný, pracovitý
človek, ktorý mi chodil pomáhať pri stavebných prácach. Poznáme sa len skrz týchto činností, nemáme
kamarátsky vzťah. Pána M. som videl prvýkrát, keď som predával tento dom, dovtedy som ho nepoznal.
Kúpnu cenu som platil po zápise na katastri, keď som nadobudol list vlastníctva. Našiel som aj príjmový

doklad, ktorý podpísal aj p. E., je pripojený aj ku kúpnej zmluve, ktorá síce nie je podpísaná, je to kópia,
ale je to spojené. Dal som mu peniaze do ruky. Kúpa prebehla, alebo sa to začalo niekedy začiatkom
roka 2018. P. E. ma oslovil, vykonával tam nejaké stavebné práce. Ja som si bol aj ten dom obhliadnuť,
spočiatku som ho nechcel kúpiť, avšak p. E. za mnou chodil. Dom bol v havarijnom stave, napokon som
sa rozhodol to kúpiť, navrhol som aj kúpnu cenu. Myslím, že tam bol aj pokus o kontakt so žalobcami,

avšak sa to nepodarilo. Ja som však mal pocit, že p. E. so žalobcami sú kamaráti, videl som to množstvo
správ, ktoré si vymieňali. List vlastníctva pred predajom som nevidel, videl som iba plnú moc, nijako extra
som to nepreveroval. Neoveril som si koho je nehnuteľnosť a nemal som priamy kontakt s vlastníkmi.
Myslím, že som bol na katastri s p. E. v priebehu vkladového konania. Na katastri sme urobili žiadosť na
zápis, zavkladovanie a overené kúpne zmluvy. Tie bežné úkony, ktoré sa tam vykonávali. Už si presne

nepamätám, či sme žiadali, aby sa listiny doručovali mne alebo p. E.. Môže to tak byť, nevylučujem to.
Neviem odhadnúť vek stavby, ale myslím, že tam boli dve miestnosti plus nejaký vstup, teda dokopy
asi tri miestnosti a pivničné priestory. Dom bol v havarijnom stave, chýbali tam múry a okná, strešná
konštrukcia bola na spadnutie. Dokonca tam bola nejaká prístavba od suseda, teda bol by problém to
zbúrať. Ja som plánoval tam vybudovať nejaké garáže, avšak následne som od toho upustil a predal

som tú nehnuteľnosť tu prítomnému p. M.. Ja som nevykonal nič, ani som to nepokosil, predal som to
v takom stave, v akom som to nadobudol. Žalobcovia ma nekontaktovali. Kontaktoval ma iba p. E. s
tým, že mi pomôže s rekonštrukčnými prácami na dome. Ja som mu však potom uviedol, že ja tam
zrejme nič robiť nebudem, pravdepodobne tento dom predám a on následne prišiel s p. M. a tento domsom mu predal. Žalobcov som nepoznal. Komunikáciu medzi žalobcami a p. E.K. som videl na vlastné
oči v telefóne, bola to komunikácia cez facebook alebo cez nejaké sociálne siete. Bola to komunikácia
ohľadom nejakých objednaných prác, alebo priebehu jednotlivých prác, ako aj o samotnom predaji, tzn.

že vlastne sa chcú tohto domu zbaviť a aby im p. E. s tým pomohol. Komunikácia bola v maďarskom
jazyku a bolo tam vyslovene napísané, že kľudne ten dom môže ponúkať na predaj. Kúpnu cenu som
neodovzdal vlastníkom, pretože toho času sa zrejme nenachádzali na F., ja som to ani nejako neriešil,
pretože on mal plnú moc. Nehnuteľnosť som kupoval preto, lebo bola to zaujímavá cena, samotný dom
nemal žiadnu hodnotu, v podstate ma zaujímal len ten pozemok, pretože tá cena zodpovedala hodnote

toho pozemku.

15. Na predmetnom pojednávaní svedok E. E.K. uviedol: P. P. si ma našla, poprosila ma, aby som im
prerobil dom. Tento dom bol v katastrofálnom stave, padali tam omietky, strop a podlaha sa rozpadávala,
celý dvor bol zarastený. Najprv chceli tento dom zbúrať, potom sa rozhodli pre rekonštrukciu. Ja som
tam dva mesiace vykonával búracie práce, vybili sme okná, priečky, vytrhali sme podlahu. Čo sa týkalo

stavebných prác, niečo uhradili žalobcovia, niečo som platil ja zo svojich peňazí. Po čase sme prestali
s touto prerábkou, žalobcovia so mnou prerušili akýkoľvek kontakt, nezaplatili mi ani peniaze, chlapov,
ktorí mi pomáhali, som musel vyplatiť zo svojich peňazí. Následne po nejakom čase mi zavolali, asi
cez viber, že chcú tento dom predať. Spočiatku bol problém tento dom predať, avšak potom som sa
skontaktoval s p. T., s ktorým sme sa poznali, pretože som pre neho robil nejaké stavebné práce. Tento

dom som mu predal, p. T. mi dal peniaze a ja som tieto peniaze odovzdal p. P. na E. V., kde som vtedy
býval. Svedkom bola moja matka a sestra. Ja som bol v kontakte s p. T., teda že čo bude robiť s týmto
domom, že či ho nechce prerábať, avšak p. T. mi po čase povedal, že tento dom predá. Ja som teda
sprostredkovalpredajtohtodomup.M.,poznalsomho.Malsomuneholeasing,vedelsom,ževykonáva
takúto činnosť, že kupuje domy a následne ich prenajíma. P. T. sa dohodol s p. M., a došlo k predaju

domu. Po čase som sa ja dohodol s p. M., že mi poskytne určitú finančnú čiastku na opravu domu. Ja
som tento celý dom oživil, zmenil som ho, prečo by som do neho investoval peniaze, aj svoju robotu,
aj svoj čas. Následne p.P. bola dvakrát za mojou družkou, dokonca jej ponúkla, aby tento dom sme im
naspäť predali. Kúpnu zmluvu s p. T. spísal notár. Návrh na vklad do katastra som bol podať ja. Pani na
katastri sa ma pýtala, či to prevezmem ja, alebo to má poslať. Ja som povedal, že ako chce ona, že ja

sa tomu prispôsobím. Pani P. som odovzdal 5.000,00 eur a niečo. Potvrdenie o tom nemám. Peniaze
som odovzdal na E. V.. Bolo to necelý týždeň po predaji domu, presne si to nepamätám. Ja som sa o
mojom odsúdení v súvislosti s touto vecou dozvedel len nedávno, vôbec som o tom nemal vedomosť.
Mal som vedomosť o tom, že nejaké trestné stíhanie prebieha, keďže som bol na polícii, ale nebol som
na súde, preto som bol prekvapený, že je tu takéto rozhodnutie. Na doručenke z trestného spisu sp.zn.

15T/3/2020 nie je môj podpis.

16. Na predmetnom pojednávaní svedkyňa R. E. uviedla: K veci viem uviesť toľko, že tá pani bola u nás
na E. V., ja som sedela vonku s mamou a táto pani prišla až k bráne a môj brat E. E. išiel k nej k bráne,
tam sa spolu rozprávali a videla som, že jej podal obálku. Brat povedal, že jej dal peniaze, ale koľko

tých peňazí bolo, to povedať neviem. Tá pani bola u nás iba raz. Ja som sa s ňou vôbec nerozprávala.
Nemôžem povedať viac, iba toľko, že som ich videla, o čom sa rozprávali, to neviem, možno 10 alebo
15 minút.

17. Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.01.2014 vyplýva, že

žalobcovia kúpili do podielového spoluvlastníctva o veľkosti podielov po 1 nehnuteľnosti na LV č. XXXX,
katastrálne územie E., a to rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. č. XXXX o výmere 244 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc.č. XXXX o výmere 244 m 2 - zastavané plochy a nádvoria
od predávajúcich U. V., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/3, R. X., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/3, U. M. - Y.C., O..
XX.XX.XXXX, podiel 1/6 a R. I., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/6, za kúpnu cenu vo výške 11.400,00 eur.

18. Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 31.12.2013 vyplýva, že vlastníkmi vyššie uvedených
nehnuteľností k danému dňu boli U. V., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/3, R. X., O.. XX.XX.XXXX, podiel
1/3, U. M. - Y., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/6 a R. I., O.. XX.XX.XXXX, podiel 1/6, ktorí nadobudli dané
nehnuteľnosti titulom osvedčenia o dedičstve sp.zn. 12D/169/2007.

19. Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 08.02.2019 vyplýva, že ako vlastník predmetných
nehnuteľností bol zapísaný žalovaný L. M., O.. XX.XX.XXXX, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol
na základe kúpnej zmluvy V 1769/2018-1361/2018.20. Dňa 15.08.2016 žalobcovia splnomocnili E. E., O.. XX.XX.XXXX, k zastupovaniu vo všetkých
právnych veciach a k vykonávaniu všetkých úkonov týkajúcich sa nehnuteľností v k.ú. E., vedených

na LV č. XXXX, parc.č. XXXX zast. plocha a nádvorie o výmere 244 m 2, rodinný dom č.s. XXXX na
parc.č. XXXX. Splnomocnili ho na všetky právne úkony spojené so stavebným konaním, kolaudačným
rozhodnutím, búracím povolením, a na všetky ostatné úkony, na podpisovanie všetkých listín týkajúcich
sa horeuvedených nehnuteľností. Plnomocenstvo označili ako všeobecné - generálne plnomocenstvo.
Táto listina bola overená notárkou L.. O. dňa 19.04.2018.

21.Zospisusp.zn.V-829/2018predloženéhoOkresnýmúradomE.,katastrálnyodbor,vyplýva,žemedzi
žalobcami zastúpenými E. E. ako predávajúcimi a T. T. ako kupujúcim došlo dňa 16.04.2018 k uzavretiu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených sporných nehnuteľností za kúpnu cenu
5.530,00 eur. K zmluve bolo pripojené všeobecné - generálne plnomocenstvo uvedené v bode 20. tohto
rozsudku.ZmluvajepodpísanáE.E.aT.T..Návrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností

bol podaný dňa 19.04.2018 a podpísaný E. E.. Zároveň bola E. E. R. T. T. podpísaná žiadosť o osobné
prevzatie rozhodnutia o povolení vkladu. Toto rozhodnutie vydané dňa 09.05.2018, podľa priložených
doručeniek obaja prevzali dňa 15.05.2018.

22. Zo spisu sp.zn. V - 1769/2018 predloženého Okresným úradom E., katastrálny odbor, vyplýva,

že medzi T. T. ako predávajúcim a U.. L. M. ako kupujúcim došlo dňa 15.08.2018 k uzavretiu kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 5.600,00
eur. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 15.08.2018 a
podpísaný oboma účastníkmi zmluvy. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané dňa 07.09.2018,
podľa priložených doručeniek si predávajúci p. T. rozhodnutie neprevzal, kupujúci p. M. si prevzal dňa

13.09.2018.

23. Z upozornenia prokurátora zo dňa 29.07.2019 vyplýva, že Okresným úradom E., katastrálny odbor,
došlo k porušeniu zákona vo veci sp.zn. V-829/2018, konkrétne ust. § 31 ods. 1, 3, § 42 ods. 2,3
katastrálneho zákona a ust. § 3 ods. 5 a ust. § 46 zákona o správnom konaní. Prokurátorka bola

toho názoru, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s obsahovými náležitosťami generálnej
plnej moci, keď nepožadoval jeho doplnenie, resp. spresnenie smerujúce k tomu, aby bolo dostatočne
zrozumiteľné a jednoznačné, že splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca aj na prevod vlastníckeho
práva k daným nehnuteľnostiam na ďalšieho vlastníka. Vo veci sp.zn. V-829/2018 došlo v postupe
správneho orgánu k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania, vyjadrenej v ust. §

3 ods. 5 zákona o správnom konaní (rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely), ktoré korešponduje ust. § 32 ods. 1 a 2
zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný

len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam (v danom prípade
ku kúpnej zmluve) by podľa ustálenej súdnej praxe mal obsahovať totožný predmet ako zmluva, t.j.

obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona. Z predmetnej generálnej plnej moci
nevyplýva, že by splnomocnenec mohol v mene splnomocniteľov uzavrieť kúpnu zmluvu predloženú
na vklad. Formulácia v splnomocnení, že E. E. je oprávnený vykonať všetky úkony týkajúce sa vyššie
uvedených nehnuteľností, resp. všetky právne úkony spojené so stavebným konaním, kolaudačným

rozhodnutím, búracím povolením, a na všetky ostatné úkony, na podpisovanie všetkých listín týkajúcich
sa horeuvedených nehnuteľností, je neurčitá, resp. z jej obsahu jednoznačne nevyplýva, že by E. E. bol
splnomocnený na zastupovanie vlastníkov daných nehnuteľností aj pre prípad prevodu nehnuteľností
v ich spoluvlastníctve. Zo znenia ust. § 42 ods. 3 katastrálneho zákona vyplýva, že ak za účastníka
zmluvy koná splnomocnený zástupca, musí byť overený podpis účastníka zmluvy na plnomocenstve,

akoajpodpiszástupcunazmluve.Hocizákonďalejnešpecifikuje,kedybymalodôjsťkovereniupodpisu
zástupcu na zmluve, reálne možno predpokladať, že podpis sa overuje dňom podpisu samotnej zmluvy.
Správny orgán pochybil, keď akceptoval návrh na vklad bez preukázania skutočnosti, či sú splnenépodmienky pre prevod, predovšetkým z pohľadu oprávnenia splnomocnenca nakladať s prevádzanými
nehnuteľnosťami.

24. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za
týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.

25. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

27. V zmysle uznesenia veľkého senátu NS SR sp.zn. 1 VObdo/2/2020, na základe absolútneho
neplatného úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade
bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,
kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.

V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s
poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. katastrálneho zákona, ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa
ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru
evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

28. Z uvedenej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet existujú výnimky,
keď môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu,
že prevodca nebol jej vlastníkom, resp. nemal právo nehnuteľnosť previesť. Ide o tieto prípady: 1/
nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, 2/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v

rámci konkurzného konania, 3/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, 4/
nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, 5/ nadobudnutie nehnuteľnosti
od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb. (SUDZINA, M. Výnimky zo zásady nemo
plus iuris so zameraním sa na nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v slovenskom právnom
poriadku. In: Ius et Administratio 1/2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19.01.2021 sp.zn. I.

ÚS 510/2016).

29. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo
splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. Určujúcim je v každom prípade iba to, či
je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného.

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo
splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. O takéto ide napríklad v prípade, ak ani
výkladom nie je možné sa dopátrať jeho rozsahu (uznesenie NS SR zo 14.05.2014, sp.zn. 7MCdo
6/2013).

30. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžr/36/2011 zo dňa 11.10.2011).

31. Splnomocnenie na uzavretie kúpnej zmluvy musí obsahovať presné označenie nehnuteľnosti,
ktorá bude predmetom prevodu. Malo by obsahovať aj kúpnu cenu a spôsob jej odovzdania. Podpis

na splnomocnení musí byť úradne osvedčený a musí byť prílohou kúpnej zmluvy alebo byť s ňou
neoddeliteľne spojené, a to s každým jej exemplárom. Nestačí vyhotoviť jedno splnomocnenie a
pripojiť ho len k jednému exempláru zmluvy. Kúpna zmluva musí vyjadrovať vôľu strán a mať
všetky zákonom stanovené náležitosti. Platí to aj v prípade zastúpenia pri danom úkone. Všeobecnáformulácia splnomocnenia na uzatvorenie kúpnej zmluvy bez označenia katastrálneho územia, listu
vlastníctva, parciel, výmery, druhu pozemkov, súpisných čísel stavieb, spoluvlastníckych podielov robí
dojednanie neurčitým a nezrozumiteľným, preto je takéto splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné.

Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam má kopírovať samotný predmet zmluvy. Len v takom
prípade môže splnomocnenec platne uzavrieť predmetnú zmluvu za zastúpeného (rozsudok NS SR
sp.zn. 10Sžr/27/2011 zo dňa 13.07.2011.

32. V zmysle komentára k občianskemu zákonníku JUDr. Feketeho je náležitosťou prejavu jeho

určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu
a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani
výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy
a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu
vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho

obsahu ani u tretích osôb. Ak by predsa k tomu došlo, možno použiť výkladové pravidlo upravené
v ust. § 35 ods. 2. Judikatúra vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú
pri nedodržaní tejto formy neplatné, musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé, čo je ich
predmetom. To však neznamená, že by určitosť predmetu takého právneho úkonu bola daná len vtedy,
ak je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachytáva. Požiadavke určitosti

vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je
predmet úkonu objektívne (teda každému) spoznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine
označený celkom nezameniteľným spôsobom.

33. V zmysle rozsudku NS SR z 30.07.2012, sp.zn. 5 Cdo/208/2010, absolútna neplatnosť právneho

úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,

neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že plnomocenstvo, tak ako bolo udelené žalobcami, je
vo vzťahu k predaju predmetných nehnuteľností neurčité, a teda neplatné. Ani použitím výkladových
pravidiel nie je možné ustáliť, že žalobcovia splnomocnili pána E.K. na predaj predmetných

nehnuteľností. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, táto nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením.
Preto súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania, či došlo prostredníctvom facebookovej
komunikácie alebo inej komunikácie medzi žalobcami a pánom E. k nejakej dohode o predaji uvedených
nehnuteľností. Ak by aj žalobcovia požiadali pána E. o to, aby našiel nejakého záujemcu na kúpu
predmetných nehnuteľností (čo ale žalobcovia popierajú), neznamená to ešte, že ho aj splnomocnili na

predaj týchto nehnuteľností. Z rozsahu plnomocenstva takéto splnomocnenie na predaj nehnuteľností
nevyplýva.

35. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15T/3/2020 možno zistiť, že E. E. bol právoplatne
odsúdený za prečin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona v súvislosti s predajom

predmetných nehnuteľností. Pán E. vypočutý ako svedok v civilnom konaní uviedol, že doručenku, na
základe ktorej mu bol doručený trestný rozkaz nepodpísal a podpis na tejto doručenke nie je jeho. Je
však irelevantné v tomto konaní skúmať, či je podpis pravý alebo nie. Pravosť podpisu nemá za následok
zhojenie neplatnosti plnomocenstva na predaj predmetných nehnuteľností, a preto súd rovnako zamietol
návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie pravosti podpisu.

36. Teda v zmysle vyššie uvedeného súd uzatvára, že prvý prevod predmetných nehnuteľností bol
neplatný z dôvodu neurčitosti plnomocenstva, a teda jeho neplatnosti. Druhý prevod nehnuteľností je
neplatný v zmysle zásady nemo plus iuris. O dobrej viere a dobromyseľnosti žalovaného možno mať
pochybnosti aj v tom zmysle, že v priebehu štyroch mesiacov došlo k už druhému prevodu nehnuteľností

a na dôvažok žalovaný poskytol pánovi E. pôžičku s tým, že v súčasnosti predmetnú nehnuteľnosť mu
aj prenajíma, s úmyslom mu ju do budúcna predať.37. Rovnako tak je spochybnená aj dobrá viera intervenienta, ktorý na pojednávaní uviedol, že list
vlastníctva pred predajom nevidel, videl iba plnú moc, nijako extra to nepreveroval. Neoveril si koho je
nehnuteľnosťanemalpriamykontaktsvlastníkmi.Odobrúvieruidevtedy,aknadobúdateľnehnuteľnosti

ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné
pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri
nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať,
je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich z hľadiska kritéria

priemernej obozretnosti k presvedčeniu jednak kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, či vlastníci
majú skutočný záujem o predaj nehnuteľností a či splnomocnenec má oprávnenie na predaj uvedených
nehnuteľností.

38. Právny zástupca žalovaného namietal aj tú skutočnosť, že žalobcovia nepodali správny typ
žaloby, mali požadovať od pána E. náhradu škody, ktorá im bola spôsobená. Právny zástupca síce

nenamietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov, avšak súd udáva: právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne

konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba. Žalobcovia

osvedčili svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Zápisy vlastníctva nehnuteľností v katastri
nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací
výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v
evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobcovia môžu ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely.
Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, žalobcovia sa týmto vhodne zvoleným procesným

prostriedkom domáhali nápravy stavu, kedy sa vlastníctvo na strane žalovaného nadobudlo na základe
neplatného právneho úkonu. Žalobcovia boli toho názoru, že nedošlo k strate ich vlastníckeho práva, a
preto nemali inú procesnú možnosť, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou.

39. V zmysle vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Nakoľko žalobcovia mali vo veci plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

44. Podľa ust. § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

45. Podľa ust. § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.

46. Keďže na pojednávaní bola zabezpečená účasť tlmočníkov z jazyka maďarského a anglického,

keďže rodným jazykom žalobkyne ad. 1/ je jazyk maďarský a žalobcu ad. 2/ jazyk anglický, vznikli trovy
tlmočenia, na ktoré štát nemá nárok v zmysle zákonným ustanovení.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej
značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.