Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119213126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119213126.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: F.. M. F., F., nar.
XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX B.-Q. F., zast.: Blaňár & Partners s. r. o., Gunduličova 4, 811 05
Bratislava, IČO: 36 866 784 proti žalovanému: ADS PROPERTY, s. r. o., Laurinská 2, 811 01 Bratislava-
Staré Mesto, IČO: 47 679 212 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/125/2019-54 zo dňa 8.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/125/2019-54 zo dňa
8.10.2019 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa

13.9.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení:
„Spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o., so sídlom: Laurinská 2, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47
679 212, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 97389/B
je spoločníkovi F.. M. F., F., narodenému XX.XX.XXXX, trvalé bytom: I. XXXX/XX, XXX XX B. - Q. F.,
Slovenská J., a ním povereným zástupcom povinná umožniť nahliadnuť do a robiť si kópie všetkých jej
tak v čase vydania tohto rozhodnutia existujúcich, ako aj neskôr vytvorených obchodných dokumentov

a poskytovať informácie v nasledujúcom rozsahu:
a) Zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. spolu s prílohami, všetkými
podkladovými materiálmi, ktoré boli sprístupnené akémukoľvek inému jej spoločníkovi
b)Zoznamvšetkýchsúdnychkonaní,vktorýchspoločnosťADSPROPERTY,s.r.o.vystupujeakostrana
konania alebo účastník konania, s uvedením spisovej značky, konajúceho súdu, strán sporu, predmetu
sporu a aktuálneho stavu konania, informácie a dokumenty k týmto konaniam

c) Všetky aktuálne platné plnomocenstva, ktoré udelila spoločnosť ADS PROPERTY, s. r.o., a zoznam
všetkých plnomocenstiev, ktoré spoločnosť vypovedala odo dňa 21.06.2017.
d) Zoznam všetkých advokátskych kancelárií, ktoré poskytujú spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.
akékoľvek právne poradenstvo, spolu so zoznamom faktúr a odmien vyplatených týmto subjektom, a
predloženie zmlúv o právnom poradenstve, rozpise vykonaných prác a predmetných faktúr
e) Zoznam všetkých subjektov, s ktorými má spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o. uzatvorené zmluvy

o poskytnutí služieb, a predloženie týchto zmlúv (napr. zmlúv týkajúcich sa účtovného, právneho a
daňového poradenstva atď.)
f)Zoznamvšetkýchplatiebaleboodmienzaposkytnutéslužby,resp.akýchkoľvekinýchsúmvyplatených
D.. F. U. a p. J. O. alebo im spriazneným osobám (majetkovo, personálne alebo inak prepojeným), a
predloženie príslušných faktúr a zmlúv
g) Všetky podstatné dokumenty z účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., t.j. hlavnú knihu,

obratovku, inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov a knihu
pohľadávok a záväzkovh) Kompletnú aktuálnu zmluvnú dokumentáciu medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s. r. o. a VÚB,
a.s. ohľadom poskytnutých úverov zo strany banky, zriadených záložných právach a pod.
i) Kompletnú aktuálnu zmluvnú dokumentáciu medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s. r. o. a

spoločnosťou Carlton Property, s. r. o, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36
860 492
j) Kompletnú aktuálnu zmluvnú dokumentáciu medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s. r. o. a p. D.. F.
F., vrátane akýchkoľvek oznámení alebo komunikácie medzi uvedenými subjektami
k) Písomne informácie o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. (vyhotovené konateľmi v zmysle

bodu 10.9 písm. d) spoločenskej zmluvy ADS PROPERTY, s. r. o.)
l) Obchodné plány spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. na nasledujúce kalendárne roky (vyhotovené
konateľmi v zmysle bodu 10.9 písm. g) spoločenskej zmluvy ADS PROPERTY, s. r. o.)
m) Zoznam spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. vedený od 21.06.2017 s informáciou, aké
zmeny spoločníkov k akým dátumom v ňom boli evidované.
n) Informácie o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. (termín,

program, prezenčné listiny, prílohy atď.)
o) Akékoľvek ďalšie podstatné dokumenty a informácie týkajúce sa spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté
vo vyššie uvedených bodoch, pri ktorých hodnota plnenia presahuje 10.000,- EUR
poprvýkrátdeviatyadesiatypracovnýdeňponadobudnutívykonateľnostitohtoneodkladnéhoopatrenia
v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. a následne vždy v prvý utorok každého kalendárneho mesiaca od

9:00 hod. do 15:00 hod. v administratívnych priestoroch spoločnosti Carlton Property, s.r.o. na Mostovej
ulici č. 4 v Bratislave alebo na inom vhodnom mieste písomne oznámenom F.. M. F., F. najmenej 3
pracovné dni vopred.“

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že súčasná situácia neumožňuje

žalobcovi ako riadnemu spoločníkovi riadiť a kontrolovať spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o. (ďalej len
„ADSP“), a tak nerušene vykonávať svoje vlastnícke právo spojené s obchodným podielom. Žalobca
vydanie neodkladného opatrenia žiadal z dôvodu, že vydanie rozhodnutia o žalobe vo veci samej môže
z objektívnych príčin trvať dlhšiu dobu (s ohľadom na priemernú dĺžku súdneho konania v Slovenskej
republike) a za tento čas môže byť žalobcov obchodný podiel konateľmi značne znehodnotený (čo sa

možno už stalo znížením obchodného podielu ADSP v Carlton Property s. r. o zo 100 % na 0,8 %
a čo môže byť aj reálnym dôvodom, prečo konatelia odmietli žiadosť žalobcu), pričom vzhľadom na
doterajšie konanie konateľov je jednoznačné, že by mu za toto obdobie neboli poskytované žiadne
informácie o spoločnosti ADSP. Podľa žalobcu je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný, nakoľko žalobca je nesporne spoločníkom spoločnosti, spoločníci spoločnosti

majú nesporne nárok na poskytnutie informácií o spoločnosti a nahliadanie do dokladov. Žalobca sa
svojho práva domáha v súlade so zákonom a toto právo mu je nezákonne upierané. Žalobca pokladá za
jednoznačne preukázané, že jeho právo na informácie je ohrozené, nakoľko konatelia mu jednoznačne
a opakovane odmietajú sprístupniť požadované informácie, pričom len účelovo fabulujú dôvody na
ich nesprístupnenie a snažia sa tak zakryť jednoznačné úmyselné porušovanie zákona z ich strany.

Žalobca sa poskytnutia informácií domáhal žiadosťou zo dňa 15.7.2019 a opakovanou žiadosťou zo dňa
7.8.2019, avšak konatelia ani jednej z jeho žiadostí nevyhoveli. Je teda zrejmé, že konatelia nemajú
v úmysle rešpektovať svoje zákonné povinnosti a informácie žalobcovi poskytnúť. Žalobca tak nemá
inú možnosť ako obrátiť sa na súd, pričom v čase do vydania rozhodnutia vo veci samej nemá inú
možnosť ochrany svojich práv, ako prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu je

pritom zrejmé, že v tomto prípade ide o typickú situáciu vyžadujúcu vydanie neodkladného opatrenia.
Žalobca z vyššie uvedených dôvodov žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko ani po
opakovaných pokusoch sa nevie domôcť svojho základného nemajetkového práva, ktoré je priamo
spojené s vlastníctvom obchodného podielu v žalovanom.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomery
medzi stranami sporu, ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Uviedol, že z prístupnosti
zbierky listín vyplýva, že žalobca má možnosť sa oboznámiť s účtovnou závierkou žalovaného, ako aj
ďalšími listinami týkajúcimi sa žalovaného a následne dôvodiť možné podozrenia pre konania, ktoré

sú spôsobilé poškodiť záujmy spoločnosti, a teda aj spoločníkov, vrátane žalobcu. Či dochádza k
poškodzovaniu majetkových záujmov spoločnosti a spoločníkov je možné zistiť z účtovnej závierky,
napriektomuvšakžalobcaneoznačilžiadnekonkrétneskutočnosti,ktorébyzúčtovnejzávierkyvyplývali
a odôvodňovali potrebu neodkladné opatrenie nariadiť. Konajúci súd tiež uviedol, že žalobca súduneosvedčil dôvodnosť sprístupnenia dokumentov a informácií v požadovanom rozsahu, nakoľko taký
rozsah nestotožnil s konkrétnymi skutočnosťami, ktoré majú byť z listín a poskytnutých informácií
zistené, a teda neosvedčil skutočnosti potrebné na posúdenie primeranosti uplatneného nároku, pokiaľ

ide o rozsah požadovaných listín a informácií.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca bez náležitého osvedčenia dôvodnosti a zákonnosti
rozširuje svoj nárok aj o tretie osoby na základe poverenia (bez súhlasu žalovaného) a na vyhotovovanie
kópie z listín a informácií. Obchodný zákonník nehovorí, že spoločník má právo nahliadať do všetkých

dokladov a požadovať informácie o všetkých záležitostiach s.r.o, súd preto musí skúmať aj primeranosť
požiadavky žalobcu. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti neupravia tieto práva
podrobnejšie, ide iba o právo na nahliadanie do dokladov, nie na ich vydanie. Obchodný zákonník toto
právoaninerozširujenapoverenéosoby,alevýlučnetotoprávopatríspoločníkovi.Súdsapretovkonaní
vo veci samej bude zaoberať aj tým, ktoré znenie spoločenskej zmluvy je platne prijaté a záväzné.
Na účely neodkladného opatrenia však žalobca súdu neosvedčil dôvodnosť nahliadania poverenými

osobami ani vyhotovovania kópií.

5. Prvoinštančný súd ďalej považoval „uloženie požadovanej povinnosti v konkrétny deň po nadobudnutí
vykonateľnosti neodkladného opatrenia bez ohľadu na právoplatnosť“, za nedôvodné, keďže v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia by sa odňala žalovanému možnosť dosiahnuť podaním odvolania

odkladný účinok odvolania.

6. S ohľadom na zodpovednosť konateľov v zmysle príslušných ustanovení zákona vo vzťahu k
žalobcovi a k spoločnosti, t.j. zodpovednosť za škodu a ručenie, skutkové tvrdenia žalobcu, dôkazy
označené žalobcom, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil na účely nariadenia

neodkladného opatrenia bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu alebo dôvodnosť
obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko neoznačil ani konkrétnu pohľadávku voči žalovanému.
Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru prvoinštančného súdu spôsobilé vydať
práva žalovaného do nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a ponechať ho bez účinných prostriedkov
spôsobilých na jej odvrátenie, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a najmä dôvodmi tohto zamietnutia úplne a bezdôvodne otočil práva a povinnosti jednotlivých
stránsporuohľadomprávaspoločníkanainformácieospoločnosti.Súdvzdôvodneníuzneseniapostavil

toto právo spoločníka do takej roviny, ako keby išlo o nejakú nadštandardnú výnimočnú službu, pri
ktorej musí spoločník detailne preukazovať dôvody svojho záujmu o informácie a sú naňho kladené
osobitné kritéria, za ktorých môže výnimočne do dokumentov spoločnosti nahliadať, a aj to len potom,
ako vykoná mnoho iných krokov (oboznámi sa s kompletnou Zbierkou listín, detailne skontroluje účtovné
závierky a pod.). Naopak, spoločnosť nemusí zdôvodňovať nič, a môže bez najmenších problémov

poskytnutie informácií odmietnuť. Žalobca uviedol, že v zmysle Obchodného zákonníka má každý
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, a o to viac spoločník s minimálne 33,3 % podielom
v spoločnosti s troma rovnocennými spoločníkmi, základné právo byť o spoločnosti informovaný a
nahliadať do dokladov spoločnosti. Nejde o nejakú nadštandardnú službu spoločníkovi, ale o jeho
základné právo priamo vyplývajúce zo skutočnosti, že je spoločník. Spoločnosť existuje pre svojich

spoločníkov, a nie naopak. Konatelia spoločnosti sú osoby poverené riadením spoločnosti v záujme jej
spoločníkov, a nie nejaké autonómne osoby, ktoré môžu svojvoľne odopierať spoločníkom ich zákonné
práva na základe osobných sympatií, antipatií, alebo svojich privátnych mocenských záujmov.

8. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „žalobca bez

náležitého osvedčenia dôvodnosti a zákonnosti rozširuje svoj nárok aj o tretie osoby na základe
poverenia (bez súhlasu žalovaného)“. Podľa názoru žalobca je úplne štandardné a bežné, že fyzické
a právnické osoby sa dávajú zastupovať prostredníctvom udelenia plnomocenstva v podstate pri
akýchkoľvek vecných aj právnych úkonoch, a nie je najmenší dôvod, aby na takéto zastúpenie
potrebovali súhlas tretej osoby. V danom prípade by išlo o zastúpenie právnymi zástupcami alebo

účtovníkmi, na ktorých sa navyše automaticky zo zákona vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Bez ohľadu
na túto skutočnosť je ale výlučným právom žalobcu zobrať so sebou na nahliadanie do dokumentov aj
tretiu osobu na základe plnej moci.9. K možnosti vyhotovovať si kópie dokumentov poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.5.2019, v ktorom NS SR jednoznačne
skonštatoval, že spoločník má právo na vyhotovovanie si kópií na vlastné náklady. Toto rozhodnutie

žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo citoval a konajúci súd sa s ním nijako
nevysporiadal a nevysvetlil, prečo si ako súd nižšej inštancie v tomto prípade na vyhotovovanie kópií
urobil odlišný názor, ktorý je v priamom rozpore s vyššie citovaným uznesením NSSR. Navyše, ak by
súd po náležitom zdôvodnení dospel k záveru, že tieto práva žalobca nemá, mohol a mal zamietnuť
návrh výlučne v tejto časti a mohol a mal návrhu v ostatných častiach vyhovieť.

10. V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom vykonateľnosti napadnutého uznesenia
žalobca uviedol, že okamžitá vykonateľnosť akéhokoľvek neodkladného opatrenia buď jeho vyhlásením
alebo doručením je základnou esenciou a zmyslom neodkladného opatrenia. Ak by bolo neodkladné
opatrenie vykonateľné až potom, ako prebehne odvolací proces, bol by tým úplne zmarený celý základný
zmysel inštitútu neodkladných opatrení.

11. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „žalobca neosvedčil dôvodnosť
požadovania listín, ktoré sú prístupné v zbierke listín“, žalobca uviedol, že konatelia žalovaného si
neplnia svoje zákonné povinnosti a listiny do zbierky listín neukladajú.

12. Žalobca ďalej namieta záver konajúceho súdu, že neosvedčil dôvodnosť sprístupnenia dokumentov
vpožadovanomrozsahu,nakoľkotakýtorozsahnestotožnilskonkrétnymiskutočnosťami,ktorémajúbyť
z listín zistené. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že ako spoločník má právo nahliadať do dokumentov
spoločnosti a môže tak robiť bez toho, aby musel svoj záujem o informácie komukoľvek a akokoľvek
zdôvodňovať.

13. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom
rozsahu vyhovie.

14.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuzodňa3.12.2019uviedol,ževdanomprípadeneexistujú
dôvody na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého výrok by bol rovnaký ako petit žaloby,
keďže vo všeobecnosti platí, že je neprípustné, aby neodkladné opatrenie ukladalo obsahovo rovnaké
povinnosti, aké majú byť uložené vo výroku rozsudku.

15. Ďalej uviedol, že aj keby petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol rovnaký ako petit
žaloby, ani v takom prípade by neboli splnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, pretože
žalobca neosvedčil ani len „bežnú“ potrebu bezodkladne upraviť pomery. Žalobca odôvodnil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov tým, že (i) pán U. a O. údajne v minulosti konali v mene spoločnosti ADS
nehospodárne (platili za zbytočné právne služby a zvýšili základné imanie v spoločnosti Carlton), (ii)

uvedeným konaním páni U. a O. údajne spôsobili pánovi F. ujmu a (iii) hrozí, že páni U. a O. v minulosti
vykonali, prípadne v budúcnosti vykonajú ďalšie domnelo nehospodárne úkony. Uvedenú argumentáciu
žalovaný odmietol, keď žalobca neosvedčil, že by právne služby pre spoločnosť ADS boli nehospodárne
a tiež neosvedčil, že by malo dôjsť k opätovnému zvýšeniu základného imania v spoločnosti Carlton. Aj
keby hypoteticky došlo k opätovnému zvýšeniu základného imania v spoločnosti Carlton a žalovaný by

neposkytol dokumenty týkajúce sa tohto zvýšenia, žalobcovi by toto neposkytnutie dokumentov nemohlo
spôsobiť žiadnu ujmu.

16. Žalovaný tiež namietal, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je šikanózny a v
prípade jeho nariadenia by súd porušil princíp proporcionality. Rozsah požadovaných dokumentov

považuje žalovaný za neprimeraný, pretože o veľkom množstve požadovaných dokumentov žalobca
vie a má ich k dispozícii, či už preto, lebo ich pripravoval alebo podpisoval ako spoločník, prípadne
ako bývalý konateľ alebo preto, lebo sú ako dôkazy založené v súdnych konania, v ktorých je stranou.
Takisto považuje žalovaný za nedôvodné požadovať dokumenty z obdobia pred decembrom 2015, kedy
p. U. a p. O. neboli spoločníkmi ani konateľmi žalovaného. Súčasne žalobca žiada uložiť žalovanému

povinnosť predkladať mu de facto všetky budúce interné dokumenty. V tejto súvislosti žalovaný uviedol,
že právo spoločníka na informácie nie je neobmedzené. Vyjadril presvedčenie, mu takáto generálna
budúca povinnosť nemôže byť uložená, a to aj z dôvodu, že nemožno vedieť, či v budúcich dokumentochnebude informácia, ktorú ako spoločník nebude môcť od žalovaného požadovať. Žalovaný súčasne
označil aj periodicitu predkladania požadovaných dokumentov (každý mesiac) za šikanóznu.

17. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

20. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie
v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že

exekúciabudeohrozená,pričomžalobcamusíopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťopotrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem
opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre
jeho nariadenie, a to správne.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom
neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu

na nariadenie neodkladného a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť
riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

22. Podľa § 122 ods. 1až 3 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa
riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným

v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Každý spoločník je
oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť
voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so
splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.

To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo
ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

23. V súvislosti s hmotnoprávnym nárokom žalobcu, a to právom na informácie o záležitostiach
spoločnosti, odvolací súd bez prejudikovania veci poznamenáva, že v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti. Toto
právo zákon zveruje členom na to povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. členom
dozornej rady, ktorí sú oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu
pozri § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť,

že dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán,
keď jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať
do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované rovnako široko,

ako je to v prípade oprávnenia člena dozornej rady. Je nutné uviesť, že na spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon
zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 29. mája 2019, sp. zn. 3Obdo/21/2019 uverejnené v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 44).

25. S poukazom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní pre účely
nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu a
trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť dotknutým neodkladným opatrením poskytnutá
ochrana.

26. Okrem uvedeného odvolací súd tiež poznamenáva, že výrok navrhovaného neodkladného opatrenia
je v zásade totožný s výrokom samotnej žaloby, nakoľko žalobou sa žalobca domáha sprístupnenia
dokladov označených písm. a) - o) a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia tiež sprístupnenia
dokladov označených písm. a) - o). Predmet neodkladného opatrenia je tak v zásade identický s
predmetom konania vo veci samej. Nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré má mať
dočasný charakter, by sa vytvoril nenávratný stav. Nariadenie neodkladného opatrenia je tak limitované

možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna
ochrana strany sporu požadujúceho nariadenie neodkladného opatrenie nemá oporu v konečnom
rozhodnutí súdu. Z daného teda vyplýva záver, že výrok neodkladného opatrenia nemôže byť zásadne
totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže predbežné opatrenie by takto prejudikovalo
rozhodnutie vo veci samej.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v danom prípade
rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v
konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na
túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

ako vecne správne potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP a contrario).

29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).