Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417207148
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417207148.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcov: 1. K. Q.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXXXX/X, 831 07 Bratislava, 2. S. Q., narodená XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, 831 54 Bratislava, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanej: F.. M.. E. N.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, 841 01 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Nováčková, s.r.o., so sídlom Mandľová 28, 851 01 Bratislava, IČO: 36 699 705, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi 1 sumu

vo výške 74,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50 eur od 13.06.2017
do zaplatenia a sumu 68,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68,29 eur
od 14.03.2019 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobkyni 2 sumu vo
výške 670,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 670,51 eur od 13.06.2017
do zaplatenia a sumu 613,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 613,52 eur

od 14.03.2019 do zaplatenia.

III. Konanie o zaplatenie sumy 15,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15,50 eur od 13.06.2017 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 109,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 109,49 eur od 13.06.2017 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 6,71 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,71 eur od 14.03.2019 do zaplatenia a o zaplatenie
sumy 36,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36,48 eur od 14.03.2019
do zaplatenia, súd zastavuje.

IV. Žalobcovia 1 a 2 majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdu23.06.2017sažalobca1domáhalabysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobcovi 1 sumu 90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90 eur od 13.06.2017
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre k. ú. I., obec BA - I., okres Bratislava F. ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 3 m2,
druh zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 (ďalej len „pozemok žalobcu 1). Žalovaná je výlučnou

vlastníčkou stavby - záhradná chata súp. č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I., obec BA -
m. č. I., okres Bratislava F. (ďalej len „stavba“), ktorá je časťou svojej zastavanej plochy o výmere 3 m2
na pozemku žalobcu 1, pričom žalovaná nemá k pozemku žiadne právo, ktoré by ju oprávňovalo na
užívanie pozemku žalobcu 1. K žalobe doložil čiastočný výpis z LV č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX,katastrálnu mapu, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 09.06.2017 a odborné vyjadrenie
zo dňa 25.05.2017. Žalobou doručenou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/39/2017
súdu 23.06.2017 sa žalobkyňa 2 domáhala aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 sumu

780 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 780 eur od 13.06.2017 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX pre k. ú. I., obec BA - I., okres Bratislava F. ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/XX o výmere 27
m2, druh zastavané plochy a nádvoria v podiele 26/27 (ďalej len „pozemok žalobkyne 2). Žalovaná je
výlučnou vlastníčkou stavby - záhradná chata súp. č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I., obec

BA - m. č. I., okres Bratislava F. (ďalej len „stavba“), ktorá je časťou svojej zastavanej plochy o výmere 27
m2 na pozemku žalobcu 1, pričom žalovaná nemá k pozemku žiadne právo, ktoré by ju oprávňovalo na
užívanie pozemku žalobcu 1. Výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovali žalobcovia od obvyklého
mesačného nájomného za užívanie obdobných pozemkov v obci BA - m. č. I. vychádzajúc z odborného
vyjadrenia poskytnutého realitnou kanceláriou, podľa ktorého sa nájom pohyboval v rozpätí 15 eur za
m2 až 18 eur za m2, pričom vychádzali z ceny 15 eur za m2 pri zohľadnení ich podielov na pozemkoch.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení nárok žalobcov popierala. Navrhla obe konania spojiť z dôvodu tých
istých skutkových okolností a právneho základu. Súd návrhu na spojenie vecí vyhovel uznesením č. k.
25C/39/2017-48 zo dňa 18.12.2017. Žalovaná uvádzala, že je vlastníkom stavby, pričom na túto stavbu
bolo právnemu predchodcovi žalovanej udelené rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava

- I. dňa 10.01.1999 pod č. XX/XX/D súpisné č. XX XXX. Uviedla, že stavbu nadobudla dedením po
svojej matke. Uvádzala, že právny režim pozemkov žalobcov a stavby žalovanej spadá pod úpravu
zákonač.64/1997Z.z.(ďalejlen„záhradkárskyzákon“),ktorýupravujeužívaniepozemkovvzriadených
záhradkárskych osadách v pôsobnosti bývalého Slovenského zväzu záhradkárov. Právni predchodcovia
žalovanej k predmetnej chatke a záhrade ako nájomcovia pozemkov žalobcov 1 a 2 boli členmi základnej

organizácie č. 3-18 s názvom Družstevník I. v právomoci Slovenského zväzu záhradkárov. Poukázala
na skutočnosť, že predmetný pozemok je v lokalite, ktorá je určená územným plánom na funkciu
„záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality a má teda iný režim, ako stavebný pozemok určený
na bývanie. Uviedla, že žalobca od žalovanej za žalované obdobie nepožadoval zaplatenie nájomného.
Poukázala na ustanovenie § 4 ods. 1 záhradkárskeho zákona, podľa ktorého výška ročného nájomného

za užívanie pozemkov podľa § 3 zákona sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom
nedohodnú inak (teda v tomto prípade vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku), pričom podľa § 4 ods. 2 je nájomné splatné do 1. apríla nasledujúceho roka. Zároveň uvádzala,
že žalobcovia žalovanú dlhodobo obmedzujú v užívaní záhradnej chaty a záhrady, najmä tým, že jej
zmenšili výmeru pozemku na súčasný stav, zabrali ovocné stromy a studňu, poškodili chatku. Uvádzala

tiež, že žalobcovia vystupňovali situáciu, keď vyzvali žalovanú na odstránenie chatky s upozornením,
že inak tak urobia sami. K skutkovým okolnostiam doložila osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX,
D not. XX/XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výzvu žalobcov na odstránenie stavby zo dňa
29.03.2017, záznam o podaní oznámenia zo dňa 15.11.2016, svoje vyjadrenie k výzve žalobcov na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobcovia v replike uvádzali, že podľa ich názoru užívacie právo žalobkyne k stavbe zaniklo dňom
31.12.1995. Uvádzali tiež, že nemá žiaden právny vzťah parcelám žalobcov. Zároveň popreli, že by
sa na režim nehnuteľností mal vzťahovať záhradkársky zákon, čo odôvodnili ustanovením § 2 ods. 2
predmetného zákona, podľa ktorého nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej

osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy
so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje, a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,
najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný majetok“. Zároveň uviedol, že žalovaná nepreukázala

členstvo v záhradkárskej organizácii, pričom ZO SZZ 3-18 Družstevník I. bola zrušená a vyradená
dňa 25.01.2013 z centrálnej evidencie ZO SZZ na RV SZZ v Bratislave pod číslom 483/2013, preto
sa na nehnuteľnosti žalobcov právny režim záhradkárskeho zákona nevzťahuje. Doložil potvrdenie
Slovenského zväzu záhradkárov o zrušení ZO SZZ 3-18 Družstevník I..

4. Žalovaná v duplike nad rámec vyjadrenia k žalobe uplatnila voči žalobcom náhradu škody za zabratie
studne, odstránenie oplotenia záhrady, odstránenie ovocných stromov, poškodenie chatky v celkovej
výške 1.462 eur (tento návrh špecifikovala v podaní doručenom súdu 22.02.2019 - súd konanie o tejto
vzájomnej žalobe zastavil podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).Poukázala na to, že pôvodná výmera záhrady vrátane plochy pod chatkou bola podľa priloženého
geometrického plánu č. 13963589, 231-38-97, schváleného OÚ Bratislava pod č. XXXX/XX o výmere
184 m2, pričom neoprávneným zásahom žalobcami došlo k zmenšeniu na súčasných 3m2 a 27 m2,

spolu 30 m2, ktorá výmera neumožňuje žalovanej záhradnú chatku riadne užívať na záhradkárske účely.

5.Podanímdoručenýmsúdu29.03.2019žalobcoviarozšíriližalobuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
aj za obdobie od 13.06.2017 do 13.03.2019 (pôvodne sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 12.06.2015 do 12.06.2017). Rozšírením žaloby sa tak domáhali, aby súd uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 sumu 75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 75 eur
od 14.03.2019 do zaplatenia, a zároveň aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 sumu
650 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 650 eur od 14.03.2019 do zaplatenia.
Vychádzali pritom z nimi tvrdenej výšky obvyklého nájomného, pričom poukazovali na aktuálnu ponuku
realitnej kancelárie týkajúcu sa susedných pozemkov. Spolu s podaním doručeným súdu 09.05.2019
žalobcovia doručili znalecký posudok znalca F.. Q. N., č. 040/2019 zo dňa 02.05.2019, upravili s ohľadom

na v ňom určenú hodnotu žalobný návrh, keď sa domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1 sumu vo výške 74,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50
eur od 13.06.2017 do zaplatenia a sumu 68,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 68,29 eur od 14.03.2019 do zaplatenia a žalobkyni 2 sumu vo výške 670,51 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 670,51 eur od 13.06.2017 do zaplatenia a sumu 613,52 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 613,52 eur od 14.03.2019 do zaplatenia.

6. Z výpovede žalobcu 1 súd zistil, žalovaná reálne užíva pozemok vo vyššej výmere (nakoľko oplotená
je väčšia výmera, ako len pozemok nachádzajúci sa pod stavbou vo vlastníctve žalovanej). V čase, kedy
pozemok nadobudol, stavba žalovanej na ňom už stála. V čase kedy pozemok nadobudol, si nároky voči

žalovanej neuplatňoval. Realitné kancelárie za účelom ocenenia pozemku oslovoval on. Nepamätal si
žiadne rokovania, ktoré by sa mali týkať či už predaja pozemku žalovanej, prípadne jej predchodkyni,
prípadne odpredaja/kúpy stavby vo vlastníctve žalovanej.

7. Z výpovede žalobkyne 2 súd zistil, že pôvodne manžel žalobkyne 2 zdedil pozemky v predmetnej

lokalite. Uvádzala, že pozemok pôvodne ústnou ponukou núkali matke žalovanej a ešte asi dva roky
nechali celú záhradu užívať žalovanej, resp. jej matke. Mali vedomosť o tom, že sú tam náletové dreviny,
chceli, aby ich žalovaná odstránila, k čomu ale z jej strany nedošlo. Postupom času ich oslovili majitelia
pozemkov, na ktorých sa nachádza chatka žalovanej s ponukou na ich odkúpenie, nakoľko, podľa ich
vedomostí, ona ich odkúpiť nechcela. Postupne ich začali odkupovať. Mali záujem dohodnúť sa so

žalovanou ako aj s jej matkou. Samotní vlastníci pozemkov, ktorí im ponúkali tieto pozemky na predaj,
im uvádzali, že so žalovanou sa dohodnúť nedá. Vedeli o tom, že sa na pozemkoch nachádza stavba
žalovanej, napriek tomu, keďže im ponúkali vlastníci pozemkov odkúpenie týchto pozemkov, následne
ich odkúpili.

8. Z výpovede žalovanej súd zistil, že ponúkala žalobcom odpredaj chaty, o tú však nemali žalobcovia
záujem. Keď zistila, že žalobca 1 nadobudol pozemok, ktorý užívala predtým ako záhradu, akceptovala
tútoskutočnosť.Následnechcelaodkúpiťzvyšnépozemky,ktorépatrilipätnástimvlastníkom,žalobcovia
ich však odkúpili skôr. Následne bez toho, aby jej to bolo oznámené, pozemok, na ktorom sa jej chata
nachádza, oplotili, ostal jej len chodníček k nej a nemala už prístup ani k studni.

9. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia z 09.06.2017 vyzval žalobca 1 žalovanú bezodkladne
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90 eur. Výzva bola žalovanej doručená 12.06.2017.
Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia z 09.06.2017 vyzvala žalobkyňa 2 žalovanú bezodkladne
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 780 eur. Výzva bola žalovanej doručená 12.06.2017.

Výzvou zo dňa 22.02.2019 vyzvali žalobcovia 1 a 2 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v
lehote 3 dní od doručenia výzvy v sume 75 eur a 650 eur, spolu 725 eur. Výzva bola žalovanej doručená
26.02.2019.

10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, D not. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, právoplatného

19.06.2014, súd zistil, že žalovaná nadobudla stavbu - záhradná chata súp. č. XXXX, zapísanú na LV
č. XXXX pre k.ú. I., obec BA - m. č. I., okres Bratislava F..11. Z potvrdenia Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 21.09.2017 súd zistil, že ZO SZZ 3-18
Družstevník I. bola zrušená a vyradená dňa 25.01.2013 z centrálnej evidencie ZO SZZ na RV SZZ v
Bratislave pod číslom XXX/XXXX.

12. Zo stanoviska M. V. s.r.o. z 25.05.2019 súd zistil, že priemerná cena prenájmu stavebného pozemku
v okrese Bratislava F. - obec BA, m. č. I. za obdobie rokov 2015 až 2017 bola určená v rozpätí od 15
eur do 18 eur. Z emailu spoločnosti V. holding +, s.r.o. k cene pozemku v porovnateľnej lokalite, v akej
sa nachádzajú pozemky žalobcov, súd zistil, že cena za mX bola na úrovni 395-400 eur za m2.

13. Zo znaleckého posudku znalca F.. Z. P., zo dňa 28.03.2019, č. 12/2019, súd zistil, že znalec určil
všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom stojí stavba žalovanej za m2 vo výške 100,14 eur za m2,
hodnotu nájmu za m2 určil vo výške 8,011 eur za m2.

14. Zo znaleckého posudku znalca F.. N., zo dňa 02.05.2019, č. 040/2019, súd zistil, že znalec určil

všeobecnú hodnotu pozemku za m2 vo výške 182,46 eur za m2, hodnotu nájmu za m2 určil vo výške
12,417 eur za m2.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podanie žalobcov 1 a 2 doručené súdu 29.03.2019 súd v časti, ktorú žalobcovia označili ako zmena
žaloby č. 2 súd posúdil, ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalobcovia s ohľadom na hodnotu
nájmu ich pozemkov určenú znaleckým posudkom F. Q. N. č. 040/2019 zo dňa 02.05.2019 upravili
žalobný petit tak, že uplatnený nárok v konaní oproti pôvodne uplatnenému nároku znížili. Súd preto v
časti zodpovedajúcej rozdielu konanie výrokom II. zastavil.

18. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú skutočnosť, že právny režim pozemkov žalobcov a stavby
žalovanej spadá pod úpravu zákona č. 64/1997 Z. z. (ďalej len „záhradkársky zákon“), ktorý upravuje
užívanie pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách v pôsobnosti bývalého Slovenského zväzu
záhradkárov, súd sa s týmto nestotožnil. Súd nemal jednak v konaní nemal za preukázané, že by

žalobkyňa bola členom záhradkárskej organizácie a jednak mal za preukázané, že ZO SZZ 3-18
Družstevník I. bola zrušená a vyradená dňa 25.01.2013 z centrálnej evidencie ZO SZZ. V predmetnej
veci preto nemožno aplikovať príslušné ustanovenia záhradkárskeho zákona (§ 4 ods. 1 a 2).

19. Za bezdôvodné obohatenie je potrebné považovať aj majetkový prospech zodpovedajúci čiastkam

vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívaní veci, spravidla práve formou nájmu a preto
sa dôvodne táto hladina porovnáva s obvyklou hodnotou nájomného. Ak je v daných pomeroch výška
obvyklého nájomného závislá na účele a spôsobe užívania veci, musí súd prihliadnuť k tomu, ako ten,
kto sa týmto spôsobom vec skutočne užíval a aké nájomné by za takéto užívanie bol nútený platiť
podobne uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/263/99). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu

ČR 25 Cdo 845/99 bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka
detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a robil ho prístupným len pre seba a
svoju potrebu a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne využival (akú plochu, ako často,
prípadne koľkokrát sa na ňom zdržiaval). Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky
nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k celému

pozemku.

20. Súd s ohľadom na uvedené judikatúrne závery uzavrel, že zo strany žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohatenie v súvislosti s užívaním pozemkov žalobcov 1 a 2, na ktorých je postavená
jej stavba. Námietka, že žalobcovia si voči žalobkyni neuplatňovali nájomné za užívané pozemky nebola

v konaní relevantnou. Relevantnou bola skutočnosť, že žalobcovia si voči žalovanej uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, práve z dôvodu absencie právneho dôvodu, by bol podkladom pre
užívanie pozemkov žalobcov, na ktorých stojí stavba žalovanej.21. Spornou bola aj samotná výška bezdôvodného obohatenia vydať. Súd, a to podporne s odvolaním
na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR 25 Cdo 845/99 uzavrel, že výška bezdôvodného obohatenia
sa má odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase

vo vzťahu k celému pozemku. Z tohto pohľadu nie je preto relevantné, aká by bola adekvátna výška
nájomného len za jeho časť zodpovedajúcu pozemku zastavanému stavbou žalovanej. Tak žalovaná,
ako aj žalobcovia predložili v konaní znalecké posudky ohľadom výšky nájomného. Znalec F.. Z. P.,
určil všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom stojí stavba žalovanej za m2 vo výške 100,14 eur za
m2, hodnotu nájmu za m2 určil vo výške 8,011 eur za m2. Znalec F.. N., určil všeobecnú hodnotu

pozemku za m2 vo výške 182,46 eur za m2, hodnotu nájmu za m2 určil vo výške 12,417 eur za m2.
Žalovaná vyčítala znaleckému posudku F.. N., že ohodnocuje cenu nehnuteľnosti a cenu prenájmu až
o 67 % vyššie ako F.. P.. S ohľadom na túto disproporciu mala za to, že znalecký posudok nemôže
byť relevantným dôkazom. Posudku vyčítala aj to, že obhliadka skutkového stavu bola vykonaná bez
účasti žalovanej, fotodokumentácia bola vyhotovená len z prístupovej cesty, východiská pre všeobecnú
hodnotu nie sú rovnocenné s pozemkami žalobcov uvedenými v žalobe, nesprávny záver, že každá

chata má vlastnú narážanú studňu (nakoľko záhradná chata žalovanej ju nemá), vyčítala tiež nesprávne
určenie koeficientov. Výhrady žalovanej by boli relevantné vo vzťahu k disproporcii medzi oboma
znaleckými posudkami, ak by súd v konaní pri určení výšky bezdôvodného obohatenia mal k dispozícii
len tieto dva znalecké posudky. Súd mal však v posudzovanej veci k dispozícii aj ďalšie dôkazy. Jednak
žalobcovia už s podanou žalobou doložili vyjadrenie realitnej kancelárie M. V. s.r.o., podľa ktorého

cena za prenájom stavebného pozemku v lokalite Bratislava II - obec BA - m. č. I. za obdobie 2015
až 2017 sa pohybovala v rozpätí 15 € až 18 € za m2 (pre objektívnosť treba ale uviesť, že pozemky
žalobcov nie sú stavebnými pozemkami- znalecký posudok F.. N. však hodnotu nájmu určuje sumou
12,417 eur za m2, teda hodnotou pod spodnou hranicou stanoviska M. V., s.r.o.) Z emailu spoločnosti
V. holding +, s.r.o k cene pozemku v porovnateľnej lokalite, v akej sa nachádzajú pozemky žalobcov,

súd zistil, že cena za mX v lokalite I. Z. za ktorú tam bolo možné kúpiť konkrétny pozemok v ponuke
realitnej kancelárie, bola na úrovni 395-400 eur za m2, teda za cenu viac ako dvojnásobnú oproti
hodnote pozemku určenej znaleckým posudkom F.. N.. A napokon, spoločnosť S. SK, s.r.o. nacenila
pozemok žalobcov v sume 265 eur za m2, ako hodnotu, za ktorú môže ísť pozemok do ponuky na
predaj.Privyhodnotenídôkazovvichvzájomnejsúvislostitaksúdpovažovalzadôvodnépriurčenívýšky

bezdôvodného obohatenia vychádzať z hodnoty nájomného za m2 určenej znaleckým posudkom znalca
F.. N., zo dňa 02.05.2019, č. 040/2019, a pri vynásobení tejto hodnoty výmerou žalovanou užívaných
pozemkov a obdobím užívania tak priznal žalobcom 1 a 2 nárok vo výške uvedenej vo výrokoch I. a II.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovia si uplatnili nárok na úrok z omeškania
v závislosti od výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovaných žalovanej. Výzvou na
vydanie bezdôvodného obohatenia z 09.06.2017 vyzval žalobca 1 žalovanú bezodkladne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 90 eur. Výzva bola žalovanej doručená 12.06.2017. Výzvou na
vydanie bezdôvodného obohatenia z 09.06.2017 vyzvala žalobkyňa 2 žalovanú bezodkladne na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 780 eur. Výzva bola žalovanej doručená 12.06.2017. Výzvou zo
dňa 22.02.2019 vyzvali žalobcovia 1 a 2 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 3 dní
od doručenia výzvy v sume 75 eur a 650 eur, spolu 725 eur. Výzva bola žalovanej doručená 26.02.2019.
Súd preto v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneným za obdobie od
12.06.2015do12.06.2017priznalžalobcomúrokzomeškaniavovýške5%ročneodnasledujúcehodňa

po doručení výzvy, teda od 13.06.2017. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania v súvislosti s nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.06.2017 do 13.03.2019 súd priznal nárok od
nasledujúceho dňa po uplatnenom období, teda od 14.03.2019.

23. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnilzavinenie žalobcov na zastavení konania, nakoľko mal za to, že žalobcovia mali možnosť ustáliť výšku
požadovaného nájomného tak, ako sa jej nakoniec v konaní domáhali, už pri podaní žaloby. Výšku
zavinenia žalobcov na zastavení konania súd vyvodil z pomeru pôvodne uplatňovanej hodnoty nájmu

za m2 pozemku (15 eur/m2) a hodnoty nájmu určenej znaleckým posudkom F.. Q. N., č. 040/2019 zo
dňa 02.05.2019, z ktorého súd vo svojom rozhodnutí vychádzal aj pri rozhodovaní vo veci (12,417 eur/
m2). Ak teda oproti pôvodne uplatneným 15 eur na m2 (100 %) súd vychádzal z hodnoty nájmu v sume
12,417 eur na m2 82,78 %, po zohľadnení zavinenia žalobcov žalovanej (17,22 %) tak výsledný nárok
žalobcov predstavuje hodnotu 65,56 %. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.