Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205033
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1417205033.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: N. I., narodený

XX.XX.XXXX, bytom XXXX cr XXXX M. O., TX XX XXX, USA, občan Slovenskej republiky, zastúpený:
Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30 792 215, proti
žalovanej: B.. E. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XX, 841 03 Bratislava, občan Slovenskej
republiky, zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, so sídlom Kadnárova 83, 831 06
Bratislava: IČO: 47 232 765, o zaplatenie 34.500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.04.2017 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 34.500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34.500 eur
od 14.07.2017 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že do konca mája 1976 býval na L. XX
(dnes L. XX) v Bratislave a pracoval v E. G.. V máji 1976 emigroval do USA. V máji 2004 sa vrátil do
Bratislavy, kde si vybavil slovenské občianstvo. Za tým účelom mu matka G. I. vystavila potvrdenie,
že môže bývať na adrese L. XX, 811 07 Bratislava. Dňa 13.11.2004 bolo žalobcovi udelené štátne
občianstvo. V januári 2011 sa z telefonátu od manžela svojej sestry dozvedel, že jeho matka zomrela.

Nakoľko bol v zlom zdravotnom stave, vybavenie pohrebu ponechal na svojej sestre, N. D.. O pár dní
po pohrebe bol oslovený sestrou N. D., aby splnomocnil svoju neter (žalovanú), aby ho zastupovala v
dedičskom konaní po nebohej matke G. I., nakoľko podľa nej by dedičské konanie trvalo roky. Súhlasil,
s tým, že ho budú o priebehu dedičského konania priebežne informovať. Následne mu bolo poštou
doručené splnomocnenie, ktorým splnomocnil žalovanú na zastupovanie v dedičskom konaní. Do apríla
2014 nemal žalobca žiadne informácie o tom, ako prebehlo dedičské konanie po jeho matke. Dňa
13.04.2015 sa dostavil na Okresný súd Bratislava I. kde si vyžiadal listiny - dve varianty splnomocnenia

na zastupovanie v konaní, osvedčenie o dedičstve a opravu osvedčenia o dedičstve. Následne listom
opakovane vyzval žalovanú, aby mu podala správu o tom, či bolo dedičské konanie ukončené a aký
bol jeho výsledok. Žalovaná mu až na druhú výzvu doručila osvedčenie o dedičstve. Z osvedčenia o
dedičstve XD/XX/XXXX, Dnot 10/2011 zo dňa 19.05.2011 vyplýva, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
Bratislave v k.ú. E. G., zapísaná na LV č. XXXX, byt č. X na X. poschodí, vchod L. XX, v dome súpis.
č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXXX/X, parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/X zast. plochy a
nádvoria o výmere 846 m2 (ďalej len „byt na L. XX v Bratislave“) mal všeobecnú hodnotu ku dňu smrti

poručiteľkyvovýške33.000eur.Zdostupnejinzercienarealitnýchportálochvyplýva,žeobdobnébytysa
predávali minimálne za cenu 130.000 eur. Z dôvodu nepomeru medzi dohodnutou cenou nehnuteľností
patriacich do dedičstva a ich všeobecnou hodnotou podal trestné oznámenie, pričom z uznesenia,
ktorým bolo trestné oznámenie odmietnuté sa dozvedel, že byt na L. XX v Bratislave bol predaný zacenu 102.000 eur. Na základe výzvy adresovanej N. D. bola dňa 08.03.2017 žalobcovi vyplatená suma
26.726,58 eur, ktorá vyplývala z osvedčenia o dedičstve. Následne listom zo dňa 24.03.2017 vyzval N.
D.,abyvyplatilažalobcovipodielzpredajabytunaL.XXvBratislavevosume34.500eur,predstavujúcej

polovicu rozdielu medzi cenou bytu podľa osvedčenia o dedičstve a cenou bytu, za ktorú N. D. neskôr
byt predala. Žalobca mal za to, že žalovaná porušila ustanovenie § 725 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho zodpovedá žalobcovi za škodu. Žalovaná podľa žalobcu musela vedieť, že všeobecná
hodnota bytu na L. XX v Bratislave nemôže byť 33.000 eur, keď hodnota obdobných bytov dosahuje
výšku 130.000 eur.

2.Žalovanáuviedla,žežalobcasaveľminezaujímalopriebehazáverydedičskéhokonaniaaneposkytol
ani potrebnú súčinnosť, aby mu mohli byť zaslané peňažné prostriedky, na ktoré mal nárok podľa
osvedčenia o dedičstve, ktoré predstavovali jediný nárok žalobcu, ktorý mu z osvedčenia o dedičstve
vyplýva. Poukázala na ustanovenie § 22 Občianskeho zákonníka, s tým, že žalobca dobrovoľne a z
presvedčenia udelil žalovanej splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní svojej neteri, t.j.

žalovanej. V písomnom splnomocnení v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uviedol rozsah splnomocnencovho oprávnenia, vrátane súhlasu uzavrieť dohodu o vyporiadaní
dedičstva aj keby nedostal z dedičstva žiaden majetok. Poprela, že by medzi ňou a žalobcom bola
uzatvorená príkazná zmluva. Uviedla, že štyri autoritatívne orgány sa zaoberali dedičským konaním po
poručiteľke G. I. (rozhodovanie o trestnom oznámení podanom na žalovanú, rozhodovanie o trestnom

oznámení podanom na notárku C.. L. D., rozhodovanie o návrhu na obnovu konania o dedičstve), pričom
anivjednomztýchtokonanínebolopreukázanétrestnékonaniedotknutýchosôbanižiadneprekročenie
právomocí zástupcu . Uviedla, že žalovaný bol oprávnený ukladať jej ako zástupcovi pokyny, prípadne
konať sám, a požadovať pravidelné správy. Žalobca tak však nepostupoval, o dedičské konanie sa do
roku 2015 nezaujímal a samotnú žalovanú nekontaktoval ani v roku 2015, kedy sa dlhší čas zdržiaval

na Slovensku.

3. Žalobca argumentoval, že príkazná zmluva je v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka je
bezformálnou zmluvou a nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. Poukázal na to, že nakoľko
na splnomocnení absentuje súhlas splnomocnenca s prevzatím zastupovania, došlo podľa žalobcu

ku konkludentnému uzavretiu príkaznej zmluvy. Argumentoval tiež rozhodnutím Najvyššieho súdu
Československej republiky sp. zn. 5Cz 52/1965 vo vzťahu k povinosti zástupcu riadiť sa pokynmi
zastúpeného, v opačnom prípade v prípade vzniku škody zástupca zodpovedá zastúpenému podľa
všeobecných ustanovení (§420 Občianskeho zákonníka). Nesúhlasil, že samotné splnomocnenie
možno vykladať tak, že žalobca súhlasil za akýchkoľvek okolností s uzavretím dohody o vyporiadaní

dedičstva (teda aj keby podľa nej nedostal žiaden majetok), nakoľko táto časť sa týka predĺženého
dedičstva a samotné splnomocnenie bolo vzorom poskytovaným Notárskym úradom C.. L. D.. Samotné
rozhodnutia o odmietnutí trestných oznámení, resp. v rámci konania o návrhu na obnovu dedičského
konanie podľa neho nemožno interpretovať účelovo a tieto samotný nárok žalobcu nespochybňujú
(vyšetrovateľ v odôvodnení jedného z nich sám uviedol, že sa nejedná o trestnoprávnu vec, ale

občianskoprávny spor).

4. Navrhovateľka namietala premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa ustanovenia § 106
Občianskeho zákonníka, kedy za udalosť z ktorej škoda vznikla je potrebné považovať konanie o
dedičstve po poručiteľke G. I., ktoré bolo právoplatne ukončené 19.05.2011. Vtedy začala plynúť

objektívna premlčacia doba, ktorá v čase, kedy bola žaloba podaná na súd, už uplynula a zároveň
uplynula aj subjektívna premlčacia doba, nakoľko uplynutím objektívnej premlčacej doby dochádza k
zániku aj tej subjektívnej. Samotný nárok spochybnila tým, že hodnotu bytu v čase dedičského konania
odvodzoval žalobca od ponuky na realitnom portále uverejnenej v roku 2015, ktorá však nemohla
odrážať stav a dispozíciu samotného bytu ani jeho následnú rekonštrukciu.

5.Súdvkonanívykonaldokazovanielistinamizaloženýmidosúdnehospisustranamisporuavýsluchom
strán sporu a svedkyne N. D. a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1.Zvýsluchužalobcusúdzistil,žepotom,akozomrelamatkažalobcu,muvolalotecžalovanejniekedy
v mesiaci január 2011, pýtal sa ho, či príde na pohreb. Nemohol prísť zo zdravotných dôvodov. Predtým

bol dvakrát na Slovensku v roku 2000, kedy zomrel otec. O pár dní po pohrebe matky sa mu ozvala
sestra, povedala mu, že mu pošle plnú moc, udelenú ním jej dcére, ktorá ho bude zastupovať dedičskom
konaní, nakoľko podľa nej sa toto malo konať dlho. V marci jej poslal podpísané splnomocnenie, kde
zaškrtol, že neodmieta dedičstvo. Potom sa s ním ešte sestra bavila o tom, čo s bytom. On sa chcelvrátiť domov na Slovensko a keďže chcel v tomto byte bývať, nesúhlasil v žiadnom prípade s jeho
predajom. Následne sa mu tri roky nedarilo ani so žalovanou ani s jej matkou spojiť. Išiel teda v roku
2015 na Slovensko, zistil, že dedičské konanie prebehlo v máji 2011, teda netrvalo niekoľko rokov, ako

mu pôvodne pri splnomocnení netere tvrdila matka žalovanej, ale trvalo 3 mesiace. Zistil, že byt bol
ohodnotený na sumu 33.000 eur, pričom s takouto hodnotou v žiadnom prípade nesúhlasil. Navyše,
podľa jeho vedomostí bol byt minimálne 3 roky prenajímaný. Následne zistil, že byt bol predaný. Už
pred podpisom plnej moci deklaroval žalovanej aj jej matke telefonicky (hovormi cez aplikáciu Skype)
svoj nesúhlas s predajom bytu. V čase smrti matky mal problémy s nohou, hrozila mu amputácia, bol

opakovane operovaný (nezhubný nádor, brucho). Poprel, že by mal nejaké problémy s alkoholom alebo
drogami. Samotné splnomocnenie udelené žalovanej nespochybňoval.

5.2. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v roku 2011 zomrela stará mama žalovanej (poručiteľka G. I.).
Poslednákomunikáciažalobcusmatkoubolavmarci2013.Žalovanávroku2011vdobrejvieresúhlasila
so zastupovaním žalobcu v dedičskom konaní po starej mame. Bola inštruovaná, samotným žalobcom,

matkou, aj vôľou starej mamy, aby sa nehnuteľnosti nepredávali. Na hodnotu bytu v dedičskom
konaní žiaden vplyv nemala. Pokiaľ ide o komunikáciu žalobcu ňou resp. jej matkou, tá prebiehala
prostredníctvom aplikácie Skype. Následne mali žalobca a jej matka nejaké nezhody, prestali spolu
komunikovať. Má za to, že jej úloha sa skončila ukončením dedičského konania. Byt bol v rámci
dedičského konania ohodnotený s ohľadom na jeho stav a polohu. Následne na ňom museli všetko

opravovať. Keďže sa žalobca od roku 2013 neozýval, matka žalovanej sa rozhodla byt predať. Žalovaná
sa na predaji bytu žiadnym spôsobom nepodieľala. Akceptovali zdravotný stav žalobcu a jeho neúčasť
na pohrebe. Až v roku 2015 ju kontaktoval zástupca žalobcu, ktorý od nej žiadal osvedčenie o dedičstve.
Žiadala kontakt na žalobcu, aby sa s ním mohla skontaktovať, bolo jej povedané, že o to záujem nemá,
že je zastúpený a koná za neho jeho právny zástupca. Nepamätala si, kto v rámci dedičského konania

navrhol sumu 33.000 eur, mala však za to, že táto cena zodpovedá vtedajšiemu stavu bytu a preto s
ňou aj súhlasila. Že bol byt následne predaný za 102.000 eur sa dozvedela v januári 2014. Rozdiel v
cene oproti cene určenej v konaní o dedičstve sa jej s ohľadom na rozsah rekonštrukcie nezdal čudný.
Potvrdila, že byt bol po smrti poručiteľky, vyprataní a rekonštrukcii prenajímaný, nevedela, za akú výšku
nájomného.

5.3. Z výsluchu svedkyne N. D. súd zistil, že byt ktorý zdedila na základe osvedčenia o dedičstve po
nebohej matke, bol predaný na jar v roku 2014 za cenu 102.000 eur, pričom suma za predaný byt bola
prijatá u notárky. Peniaze boli uložené na účet. Kontaktovala žalobcu, kam mu má poslať primeranú časť
peňazí. Žalobca sa neozýval, nijakým spôsobom nekomunikoval, Byt nebol prenajímaný po celú dobu

od ukončenia dedičského konania a aj za toto obdobie bolo potrebné zaň uhrádzať poplatky. Chcela
od brata, aby prišiel, aby jej s bytom nejako pomohol, ten však nekomunikoval. Akurát jej povedal, že
ho má prenajímať. Mohlo to byť niekedy v októbri, novembri 2011. Potom museli byt rekonštruovať,
boli odstránené tapety, ktoré boli nahradené omietkami, bola vymenená elektroinštalácia a menené
okná. Rekonštrukcia prebiehala v podstate rok do jesene 2012. Následne cez realitnú kanceláriu hľadali

nájomníkov. Mali s nájomníkmi aj problémy, napr. so zvýšenou spotrebou vody, ktorú museli uhradiť.
Byt bol nakoniec prostredníctvom realitnej kancelárie prenajímaný za sumu okolo 500 eur, nepamätala
si ju presne, odkedy sa začal prenajímať. Prenajímaný bol do jeho predaja, doba prenájmu mohla
trvať asi rok a pol. Cenu 33.000 eur ako hodnotu bytu navrhla podľa svedkyne konajúca notárka,
nepoprela, že o tejto cene bola v rámci dedičského konania dohoda. Po predaji bytu uložila na účet

sumu 102.000 eur, žalobcovi bola ochotná dať z tejto ceny podiel podľa ich dohody, zohľadňujúci jej
náklady s bytom. Plnomocenstvo udelené žalovanej na účely zastupovania žalobcu v dedičskom konaní
zasielala žalobcovi ona.

5.4. Zo splnomocnenia zo dňa 20.3.2011 z č. l. 13 v spise, súd zistil, že žalobca splnomocnil žalovanú,

aby ho zastupovala pri prejednaní dedičstva po nebohej G. I., rod. D., zomrelej XX.X.XXXX, naposledy
bytom L. XX, 811 07 Bratislava pred notárom, súdom a inými orgánmi, aj v rokovaní s tretími
osobami, najmä aby dedičstvo neodmietla, zúčastnila sa na všetkých úkonoch v tejto veci, najmä na
predbežnom šetrení, súpise a prejednaní dedičstva, robila návrhy, vyhlásenia a vyjadrenia a predkladala
ústne podania, uzatvárala dohody o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺženého

dedičstva na úhradu dlhov, uplatňovala alebo zapierala práva a záväzky patriace k dedičstvu - alebo
sa ich vzdala, scudzila alebo zaťažila veci a práva k dedičstvu, prijímala peniaze alebo iné hodnoty
a príjem potvrdzovala, plnila záväzky zomrelého, prijímala akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti,
urobila všetko, čo bude vyžadovať skončenie prejednania tohto dedičstva. Súhlasil, aby žalovaná akozástupcauzavrelavjehomenedohoduovyporiadanídedičstvaalebodohoduoprenechanípredĺženého
dedičstva na úhradu dlhov, aj keby podľa nej nedostal žiaden majetok. Zo splnomocnenia tiež vyplynulo,
že splnomocnenec a splnomocnená sú vzájomné dohodnutý a ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.

5.5.Zosvedčeniaodedičstve2D/57/2011Dnot10/2011,právoplatného19.05.2011(vspojenísopravou
osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.09.2011) súd zistil, že žalobca nadobudol po poručiteľke G. I.,
rod. D., na základe dohody dedičov účet sporenia č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo H. R., a.s. so
zostatkom ku dňu poručiteľky 3.288,13 eur. Sestra žalobcu, N. D., nadobudla po poručiteľke G. I.,

rod. D. majetkové hodnoty a nehnuteľnosti špecifikované v osvedčení o dedičstve v hodnotách tam
špecifikovaných (vrátane bytu nachádzajúceho sa v Bratislave v k.ú. E. G., zapísaná na LV č. XXXX,
byt č. X na 1. poschodí, vchod L. XX, v dome súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXXX/
X, parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 846 m2, pod B39 na meno
poručiteľky celosti, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti

poručiteľky vo výške 33.000 eur) s tým, že spoludediča - žalobcu vyplatí najneskôr do 31.12.2011 sumou
26.726,58 eur.

5.6.Zožiadostiopodaniesprávyzodňa16.04.2015,vspojenísodpoveďounavýzvuzodňa30.04.2015,
opakovanou výzvou žalobcu zo dňa 21.05.2015 a stanoviskom žalovanej zo dňa 01.06.2015 súd zistil,

že žalovaný dňa 16.04.2015 (žalovanej doručené 20.04.2015) a opakovane dňa 21.05.2015 (žalovanej
doručené 25.05.2015) opakovane žiadal o správu o stave, resp. výsledku dedičského konania po G.
I., red. D.. Žalovaná v prvej odpovedi žiadala osvedčené splnomocnenie a v druhej odpovedi zaslala
osvedčenie o dedičstve XD/XX/XXXX D not 10/2011, právoplatné 19.05.2011.

5.7. Z prehľadov cien nehnuteľností - 2 izbových bytov na L. ulici, z realitných kancelárií ponúkaných
na webových portáloch sa pohybovali v hodnote 131.500 eur za byt o rozlohe 68 m2, resp. 135.000
za byt s rozlohou 53 m2, v oboch prípadoch sa jednalo o kompletne zrekonštruované byty inzerované
v roku 2015.

5.8. Z trestného oznámenia žalobcu zo dňa 22.10.2015 v spojení s uznesením ČVS:O.-XXX/X-VYS-BX-
XXXX OV súd zistil, že trestné oznámenie žalobcu, pre trestný čin podvodu, ktorého sa mala dopustiť
žalovaná v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní o dedičstve po zosnulej G. I. bolo odmietnuté.

5.9. Výzvou na doplatenie podielu z predaja bytu zo dňa 24.03.2017 žiadal žalobca N. D., svoju sestru

a matku žalovanej, o doplatenie podielu z predaja bytu na L. XX v Bratislave v sume 34.500 eur do
piatich dní od doručenia výzvy, pričom výzvu doručoval na vedomie aj žalovanej, ktorej bola doručená
29.03.2017.

5.10. Z uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru W.:L.-XXX/X-VYS-BA-XXXX, zo dňa

15.02.2016, súd zistil, že trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a), písm. b) písm. c) ods.
4 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť notárka C.. L. D., so sídlom I. č. X-X, XXX XX
Bratislava, bolo odmietnuté.

5.11. Uznesením Okresného súdu BA I., č.k. XD/XXX/XXXX - 24 zo dňa 20.01.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. XCod/X/XXXX - 52, bol zamietnutý návrh žalobcu na
obnovu konania vedeného na Okresnom súd Bratislava 1 pod sp. zn. XD/XX/XXXX, v ktorom bolo
prejednané dedičstvo poverenou notárkou C.. L. D., č. k. D not XX/XXXX, právoplatne ukončené
osvedčení o dedičstve XD/XX/XXXX, N. XX/XXXX, zo dňa 19.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 19.05.2011.

5.12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. E. G., k.ú.
E. G., súd zistil, že vlastníkom bytu na L. XX v Bratislave je na základe zmluvy V-XXXXX/XX zo dňa
18.06.2014 B.. D. E..

6. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.7. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

8. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

9. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej

jeho konaním.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o

škodu na zdraví.

12. Ak žalobca v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu príkaznej
zmluvy podľa § 724 a na nasledovné, toto tvrdenie nemal súd žiadnym spôsobom preukázané.
Súd nepopiera, že príkazná zmluva je neformálnou zmluvou a nevyžaduje písomnú formu. V

prípade, ak žalovaná popierala, že by k uzavretiu príkaznej zmluvy medzi žalobcom a ňou niekedy
došlo, žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal.
Skutočnosť, že došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu príkaznej zmluvy nevyplýva ani z toho, že
v samotnom splnomocnení absentuje súhlas žalovanej s prevzatím zastupovania. Vzťah zastúpenia
vzniká na základe dohody, resp. zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a má hmotnoprávny

základ. Splnomocnenie je jednostranným úkonom zastúpeného, ktorým sa súdu a iným subjektom
preukazuje existencia zastúpenia a jeho rozsah, nemožno ho zamieňať s dohodou, ktorá ho zakladá,
plní legitimačnú funkciu, jeho platnosť a záväznosť nie je podmienená prijatím alebo iným úkonom
zástupcu. Skutočnosť absencie podpisu splnomocnenca na splnomocnení však nemožno považovať za
konkludentný predpoklad vzniku konkrétnej zmluvy (v tomto prípade podľa žalobcu príkaznej). Súd tak

uzavrel, že medzi žalobcom vznikol na základe vzájomnej dohody právny vzťah zastúpenia, na základe
vzájomnej dohody žalobcu a žalovanej (vyplýva aj z dikcie “Medzi sebou sme sa dohodli...“, priamo
v splnomocnení), na zastupovanie žalobcu v dedičskom konaní po G. I., na základe ktorého žalobca
jednostranným právnym úkonom udelil žalovanej splnomocnenie na zastupovanie v tomto dedičskom
konaní, v ktorom vymedzil rozsah zastupovania.

13. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nejakým spôsobom prekročila rozsah zastupovania
vymedzený splnomocnením (vymedzený v bode 5.4 tohto odôvodnenia). Rozsah zastupovania je
obmedzoval len v tom, že dedičstvo nemala odmietnuť. Mohla však uzatvárať dohodu o vyporiadaní
dedičstva alebo dohodu prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, bez toho, aby jej vo vzťahu k týmto

dohodám vyplývali nejaké obmedzenia, naopak, mala urobiť všetko, čo bude vyžadovať prejednanie
dedičstva. Samotný žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vo vzťahu k zastupovaniu
žalovanou žalovanú inštruoval nejakými pokynmi. Uvádzal len, že nesúhlasil s tým, aby bol byt
predaný. Túto skutočnosť žalovaná ani nepopierala a nakoniec, nepopierala ju ani svedkyňa, a byt
ani bezprostredne po skončení dedičského konania nebol predaný. Bol vyprataný, rekonštruovaný a

následne v roku 2014 predaný, nie však žalovanou, ale jej matkou, ktorá sa stala na základe dohody
dedičov vlastníkom bytu. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní však smeruje proti žalovanej a
je založený na jej konaní v rámci zastupovania žalobcu v konaní o dedičstve. Žalobca si však musel
byť vedomý, pri šírke rozsahu splnomocnenia, ktoré žalovanej udelil, že táto môže uzavrieť dohodu ovyporiadaní dedičstva, pričom v zmysle ustanovenia § 175o ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, druhej vety platilo, že za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú
účastníkmi, pričom dôkazy na zistenie ceny vykoná, ak sú tvrdenia rozdielne. Taktiež tvrdenie o spolčení

sa žalovanej a jej matky na ujmu žalobcu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázané.
Nemožno ho bez ďalšieho vyvodzovať ani zo samotnej skutočnosti že na základe dohody žalovanej ako
splnomocnenkyne žalobcu a jej matky bola všeobecná hodnota bytu určená v konaní o dedičstve vo
výške 33.000 eur (v máji v roku 2011) a následne bol byt na základe kúpnej zmluvy z 18.06.2014 predaný
matkou žalovanej tretej osobe za kúpnu cenu 102.000 eur. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie

samotnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu matkou žalovanej za účelom ustálenia kúpnej ceny, súd
vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné ani hospodárne, strany sporu kúpnu cenu 102.000
nerozporovali, napokon samotný žalobca si z rozdielu medzi jej výškou a všeobecnou hodnotou bytu
podľa uznesenia o dedičstve odvodzoval v konaní uplatnený nárok.

14.Súdsasohľadomnažalovanouvznesenúnámietkupremlčaniazaoberalustálenímdĺžkypremlčacej

doby ako aj momentom kedy začala plynúť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná
úmyselným konaním spôsobila škodu žalobcovi tak, že súhlasne so svojou matkou určili všeobecnú
hodnotu bytu vo výške 33.000 eur a následne bol tento byt predaný za sumu 102.000 eur. Žalovaná
v konaní o dedičstve po G. I. konala v medziach splnomocnia udeleného jej žalobcom. Žalobca mal
možnosť konanie žalovanej usmerňovať dodatočnými pokynmi, v konaní však nebolo preukázané,

že by tak urobil. Možno tak uzavrieť, že žalovaná konala pri zastupovaní žalobcu v rámci medzí
splnomocnenia a to aj v spojení s vyššie citovanou dikciou ustanovenia § 175o ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Námietku premlčania tak je potrebné posudzovať v intenciách
dvojročnej subjektívnej lehoty upravenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. trojročnej
objektívnej lehoty upravenej v § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o začiatok plynutia

premlčacej doby, jeho ustálenie na dátume 13.04.2015 (kedy si žalobca vyžiadal listiny súvisiace s
konaním o dedičstve po G. I. na Okresnom súde Bratislava I), resp. dátumom, kedy mu bol poslaný
dedičský podiel v zmysle hodnoty uvedenej v osvedčení o dedičstve (08.03.2017) súd nepovažoval
za dôvodné. Dátumom, od ktorého je potrebné začať posudzovať plynutie objektívnej premlčacej doby
je právoplatnosť osvedčenia o dedičstve, ktorým bolo ukončené dedičské konanie, a teda dátum

19.05.2011. Ak aj považuje žalobca za moment začiatku plynutia okamih, kedy sa dozvedel, že mu podľa
jeho názoru vznikla škoda, či už ním označuje dátum 13.04.2014 (nahliadnutie do spisu na Okresnom
súde Bratislava I.), resp. dátum 08.03.2017 (moment vyplatenia dedičského podielu vo výške podľa
osvedčenia o dedičstve) v oboch prípadoch je potrebné uzavrieť, že sa jedná nadobudnutie subjektívnej
vedomosti žalobcu po tom, ako objektívna premlčacia lehota už uplynula a žalobca sa preto nemôže

úspešne ubrániť žalovanou vznesenej námietke premlčania a preto súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania strane podľa jej pomeru úspechu vo veci.
V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.