Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212201512
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8212201512.4

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvexekučnejvecioprávneného:Slovenskákonsolidačná,a.s.,IČO:35776005,so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Ľ. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. R. XX, XXX
XX U., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 190,11 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.05.2020 č. k. 3Er/165/2012-29 vydaného vyšším
súdnym úradníkom, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/165/2012-29 zo dňa
27.05.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa dňa 21.02.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd
Bardejov vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01.03.2012 na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 190,11 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu.

2. Poverený súdny exekútor dňa 29.01.2020 oprávneného upovedomil o zastavení starej exekúcie
z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len „zákon" alebo ,,zákon č. 233/2019 Z. z."), keďže uplynula rozhodná doba piatich rokov. Spolu
s tým oprávneného vyzval na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42 Eur.
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník
Uznesením č. k. 3Er/165/2012-29 zo dňa 27.05.2020 námietky oprávneného ako neprípustné odmietol

z dôvodu, že tieto smerovali proti paušálnym trovám starej exekúcie. Oprávnený podal včas proti
tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil najmä tým, že súd sa v napadnutom uznesení vôbec
nezaoberal ust. § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., upravujúcom prípady, kedy exekútor nemá
nárok na náhradu paušálnych trov. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia exekútor nemá nárok
na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri
exekúcií (v texte aj "CRE"), resp. ako ďalej sťažovateľ podrobne uvádza, že v konaní nebolo

riadne preukázané a súdom odôvodnené, či ide o starú exekúciu, ktorá bola zapísaná v Centrálnom
registri exekúcií včas v zmysle § 243 ods.3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, t. j. do
30.6.2016. Samotné znenie zákona č. 233/2019 Z. z. podľa názoru sťažovateľa pripúšťa námietky
pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. §7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym
trovám nie sú prípustné" je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je
možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný

nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust.
§ 6 ods. 4 zákona (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v
lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Pri výklade dotknutého
zákonného ustanovenia je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúcie sú súkromnoprávnym nárokom
súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy zákona č.
233/2019 Z. z. paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to vo forme "upovedomenia

o zastavení starej exekúcie", ktoré má silu exekučného titulu. Výklad súdu, v zmysle ktorého
námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, byoprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných
práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach

európskej legislatívy obdobu. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si
zároveň o ňom aj rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne
zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom
je vylúčený. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je
nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje

základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy SR, tiež
právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd,
a to s účinkami denegatio iustitiae. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je oprávnený toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom
uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež dal
do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú

súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné
nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so
zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu.6. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná

sťažnosť.
4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“),proti
uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Podľa § 240 C.s.p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

6. Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 247 C.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda
uznesenie právoplatnosť.
8. Podľa § 250 odsek 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,
ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok

nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

11.Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak
sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní,

c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 Eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.12. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe

nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov starej exekúcie.
13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po
dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom

webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
14- Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
15. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení
starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od

uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
16. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že
uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky
súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach
súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

17. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník odmietol námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s
ust. § 7ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený
namietal samotný nárok na ich náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú
neprípustné nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu

paušálnych trov. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného
sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného,
preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník a dospel k záveru, že
sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Skutkový stav veci bol zistený náležite a uznesenie vyššieho
súdneho úradníka je vecne správne. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia

sudca súdu prvej inštancie dopĺňa, že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie
ust. § 7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné." vyplýva, že námietky nie
je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale
samotnýnároknaichnáhraduvšakspochybniteľnýje,považujesudcasúduprvejinštanciezasvojvoľný,
účelový, v rozpore so znením, zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym

trovám zahŕňa nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich
neprípustnosť proti ich nároku. Ak by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych
trov ako tvrdí oprávnený, tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o
neprípustnosti námietok voči paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočné, pretože výšku
týchto trov určuje priamo tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z

logiky veci je absolútne vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške
by nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym
trovám. Možnosť namietať nárok na paušálne trovy je zjavne v rozpore so zmyslom a cieľom zákona.
Oprávnený v sťažnosti ďalej namieta, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že súdny exekútor
nepreukázal, či exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, resp. či bola exekúcia

zapísaná v CRE včas. Súdny exekútor podaním zo dňa 01.04.2021 súdu oznámil, že predmetná
exekúcia na povinného bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a v prílohe zaslal súdu aj výpis z
Centrálneho registra exekúcii. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené,
aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia
sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcie nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej

evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcii v upovedomení o zastavení starej exekúcie
v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje
nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy.
Nárok súdneho exekútora na trovy podľa zákona č. 233/2019 Z. z. vzniká už len existenciou zápisu.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcii v spojení s ust. 211 ods.

3 Exekučného poriadku v znení účinnom 31.03.2017 sa ukladá povinnosť súdnemu exekútorovi vykonať
do siedmich dní zápis do CRE, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť skutočnosti rozhodujúce pre
zápis.Akoprávnenýnadobudolpochybnosť,resp.presvedčenieotom,žesúdnyexekútorsinesplniltúto
zákonnúpovinnosť,malmožnosťpodaťpodnetSlovenskejkomoreexekútorovnapreskúmanie,kontrolua zápis absentujúcich údajov do CRE. Zákon č. 233/2019 Z. z. účinný od 01.01.2020 nemôže ukladať
exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za prípadné nesplnenie si povinnosti
ku dňu 30.06.2016. Oprávnený dal tiež do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s

verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia
zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované
voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom
zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj

v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného
postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a rozporovať nezákonné finančné
nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt, je potrebné, aby starostlivo
zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky nápravy má k dispozícií,
pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám), ktorý nie je prípustný, za
použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je nehospodárnym úkonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd sťažnosť sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú a preto ju podľa § 250
ods. 1 C.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.