Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708214979
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7708214979.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Q. J., R.. XX.X.XXXX, D. C.
J., N. XX, zastúpeného Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Bočná 10,
proti žalovaným: 1/ N.P. N., R.. XX.X.XXXX, T. D. C. K., R. Q. XXXX/XX, N. D. C. J., H. X, X/ K. D.,
R.. X.X.XXXX, T. D. C. J., D. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o zaplatenie 2 987,45 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. septembra
2019 č.k. 19C/44/2009 - 693 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej v 1. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do
zaplatenia (výrok I/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v pomere 100 %, ktoré sú povinní nahradiť
žalobcovi žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, v znení jej zmeny, pripustenej uznesením súdu vyhlásenom na
pojednávaní dňa 11.2.2010, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu 2.987,45 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia, a
to potom, ako predchádzajúci rozsudok súdu zo dňa 13.2.2019, ktorým súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, zrušil odvolací súd uznesením zo dňa 19.12.2013 sp. zn. 4Co/78/2013.

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, najmä že na

základe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla Chrysler Neon evč:
J. XXX F., VIN 1C3ESN7A9WD513619 za kúpnu cenu 90.000,- Sk, žalovaná žalobcovi predala vozidlo,
ktoré patrilo spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. a keďže toto vozidlo bolo následne žalobcovi odňaté
uznesenímvyšetrovateľaPolicajnéhozboruzodňa9.11.2007,žalobcažalovanúlistomzodňa23.9.2008
žiadal o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 90.000,- Sk v lehote 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008, avšak
žalovaná kúpnu cenu vozidla nevrátila. Poukázal tiež na obranu žalovanej, založenú predovšetkým na
tvrdení, že žalovaná žiadne auto nekupovala, nepredávala a ani nemala úmysel kupovať, či predávať,

nakoľko došlo k zneužitiu jej osoby.

4. Po vrátení veci a doplnení dokazovania súd prvej inštancie zistil, že:4.1. dňa 1.12.2006 bolo na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach zaevidované osobné motorové vozidlo
Chrysler Neon VIN 1C3ESN7A9WD513619 na vlastníčku Q.B. H. a dostalo štátnu poznávaciu značku
J. XXX E.,

4.2. dňa 2.12.2006 bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná kúpila toto motorové
vozidlo prostredníctvom leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., ktorá žalovanej na kúpnu cenu
poskytla úver, ktorý si súčasne zabezpečila zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva,
podľa ktorej leasingová spoločnosť bude vlastníkom tohto motorového vozidla až do zaplatenia úveru,

zároveň leasingová spoločnosť bude počas účinnosti tejto zmluvy ako vlastník zapísaná aj v evidencii
Dopravného inšpektorátu a v technickom preukaze a dlžníčka (žalovaná) ako držiteľ financovaného
predmetu leasingu - tohto motorového vozidla, pričom dlžníčka úverovej zmluvy (žalovaná) na základe
plnomocenstva vystaveného ČSOB Leasing, a.s. mala vykonať zápis ČSOB Leasing, a.s. ako vlastníka
a tiež mala povinnosť do 14-dní od prevzatia predmetu leasingu predložiť originál technického preukazu
o zápise do evidencie motorových vozidiel,

4.3. dňa 24.1.2007 žalovaná splnomocnila žalovaného, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával
všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii
a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa motorového vozidla J. XXX E. značky Chrysler
Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619, podpis na plnej moci osvedčovala notárka Jozefína

Atanásová, a osvedčenie malo poradové číslo 0640096/2007,

4.4. na základe splnomocnenia, ktoré dala žalovaná žalovanému, motorové vozidlo Chrysler Neon
červenej farby, výrobné číslo 1C3ESN7A9WD513619, bolo v evidencii motorových vozidiel Dopravného
inšpektorátu v Michalovciach zapísané na meno vlastníčky N. N., R.. XX.X.XXXX, D. R. Q. XXXX/XX,

K., pričom k zápisu motorového vozidla došlo dňa 12.2.2007, motorové vozidlo dostalo ŠPZ: K. XXX D.,

4.5. predaj motorového vozidla Chrysler Neon ŠPZ: K. XXX D. v mesiacoch február - marec 2007
sprostredkoval žalobcovi žalovaný, pričom sa preukázal upraveným splnomocnením od žalovanej, a to
za dohodnutú kúpnu cenu 90.000,- Sk, so započítaním ceny ojazdeného motorového vozidla značky

Ford Escord, ktoré patrilo žalobcovi, ohodnotené na sumu 60.000,- Sk, na základe čoho žalobca
žalovanému vyplatil sumu 30.000,- Sk ako zvyšok kúpnej ceny, motorové vozidlo Ford Escord žalobca
odovzdal žalovanému, ktorý ho následne odpredal T. H. za kúpnu cenu 80.000, - Sk,

4.6. k prepisu motorového vozidla zo žalovanej na žalobcu došlo na základe splnomocnenia zo dňa

24.1.2007, ktorým žalovaná splnomocnila žalovaného v rozsahu ako v splnomocnení vyššie uvedenom
s tým, že evidenčné číslo motorového vozidla bolo K. XXX D., ktoré splnomocnenie mala overiť dňa
24.1.2007 notárka Jozefína Atanásová, a osvedčenie malo poradové číslo 0640096/2007,

4.7. dňa 16.3.2007 došlo k zapísaniu motorového vozidla zo žalovanej ako jeho majiteľky na žalobcu ako

nového vlastníka do evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu Košice, vozidlo dostalo
evidenčnú značku J. XXX F.,

4.8. notárka dňa 24.1.2007 pod poradovým číslom 064096/2007 osvedčovala pravosť podpisu N. N.,
R. Q. XXXX/XX v dvoch exemplároch, pričom plná moc bola pre K. D. na prepis motorového vozidla

značky Chlysler Neon KE 702 EX (čo súd zistil zo správy notárky Jozefíny Atanásovej),

4.9. motorové vozidlo Chlysler Neon bolo spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. vrátené na základe toho, že
ČSOB Leasing, a.s bola od 2.12.2006 jeho vlastníkom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. 06/94146/ZPVP zo dňa 2.12.2006, ktorú leasingová spoločnosť uzavrela so

žalovanou na zabezpečenie spotrebiteľského úveru č. UZF/06/94146, poskytnutého na základe zmluvy
medzi ČSOB Leasing, a.s. a žalovanou, podľa ktorej počas účinnosti tejto zmluvy mala byť leasingová
spoločnosť zapísaná ako vlastník motorového vozidla a žalovaná ako držiteľka, zápis mala zabezpečiť
žalovaná, o tejto skutočnosti mala žalovaná leasingovú spoločnosť informovať, zabezpečenie prevodu
vlastníckeho práva vozidla späť na žalovanú bolo viazané na splatenie predmetu úveru zo strany

žalovanej (čo súd zistil zo správy leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.),

4.10. žalovaná neskôr podala trestné oznámenie z dôvodu, že boli zneužité jej údaje a jej osoba pri kúpe
motorového vozidla Chrysler Neon (čo súd zistil zo zápisnice vyšetrovateľa zo dňa 26.4.2007),4.11. uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície zo dňa 18.8.2011 bolo voči žalovanému
vznesené obvinenie pre prečin podvodu a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej

pečate, úradné uzávery, úradného znaku a úradnej značky,

4.12. žalovaný vo vzťahu k žalobcovi bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu Okresným
súdom Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 8T 108/2012 na tom skutkovom základe, žalovaný
sprostredkoval na základe splnomocnenia daného mu žalovanou predaj motorového vozidla Chrysler

Neon Q. J. za kúpnu cenu 90.000,- Sk, k predaju motorového vozidla došlo bez vedomia vlastníka,
ktorým bola ČSOB Leasing, a.s., žalovaná nebola oprávnená previesť vlastnícke právo na tretiu osobu
a žalovaný o tejto skutočnosti vedel, čím svojim konaním poškodenému Q. J. spôsobili škodu vo výške
90.000,- Sk.

5. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z výpovede žalobcu, žalovaného i žalovanej, z

výpovedí svedkov (Q. H., T. H., O. J., S. N.), ako i z listinných dôkazov:

5.1. zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vypracovaného v
trestnom konaní ČVS:ORP-432/1-OVK-K1-2007 za účelom overenia pravosti podpisu N. N. (žalovanej)
nalistinách(záznamorokovanísprostredkovateľapoistenianapoistnejzmluve,kúpnazmluva,zmluvao

zabezpečovacom prevode práva, zmluva o spotrebnom úvere, všeobecné zmluvné podmienky, originál
platobného dokladu č. 0694146201, žiadosť o financovanie osobného ojazdeného motorového vozidla),
porovnacími materiálmi boli ukážky podpisov N. N. obsiahnuté v zmluve Globtel a Orange, v pracovnej
zmluve a ručnej skúške podpisov N. N., ktorého záver bol, že podpisy N. N. obsiahnuté na origináloch
písomností, a to záznam o rokovaní sprostredkovateľa poistenia na poistnej zmluve, na kúpnej zmluve,

na zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a všeobecných zmluvných podmienkach
na platobnom doklade č. 0694146201 a na žiadosti o financovaní osobného ojazdeného motorového
vozidla, sú pravými podpismi N. N., tiež na zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 2.12.2006 je pravý podpis
N. N., avšak táto bola iba v kópii predložená na skúmanie, pričom nie je možné potvrdiť ani vylúčiť
prenesenie originálu podpísanú predloženú písomnosť technickými prostriedkami,

5.2. zo zápisnice o konfrontácii medzi N. K. O. K. D. (žalovaným), z obžaloby Okresnej prokuratúry
v Košice II. č. 2Pv 1335/07-74 zo dňa 7.8.2012 na žalovaných pre trestný čin podvodu formou
spolupáchateľstva, pretože spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že
uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, ktorá bola podaná na Okresný

súd Košice II a vedená pod sp.zn. 8T/102/2012,

5.3. zo znaleckého posudku K.. J. F., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 269/2017,
vypracovaného vo veci 8T/102/2012, predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu žalovanej za
účelom odpovede na otázky, či žalovaná trpí duševnou chorobou alebo poruchou, ak áno akou, podľa

ktorého u žalovanej nebola zistená duševná porucha alebo choroba v zmysle psychózy, ani závislosť
od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok v čase skutkov,

5.4. zo znaleckého posudku č. 1/2018 K.. O. S., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
diabetológie, ktorého úlohou bolo posúdenie zdravotného stavu žalovanej v súvislosti s uvádzanou

diagnózou diabetes mellitus typu I., možného výskytu a vplyvu prípadných výkyvov glykémie u žalovanej
na úroveň jej rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku, podľa ktorého žalovaná v čase,
keď bol spáchaný skutok, trpela na diabetes I. typu, reálnou možnosťou v prípade žalovanej v čase
skutku je prítomnosť ľahkého až mierneho stupňa hypoglykémie, ktorého odstránenie si nevyžaduje
pomoc druhej osoby, a ak aj došlo ku krátkodobej a nezávažnej hypoglykémii, počas ktorej mohla byť

žalovaná zneužitá na protiprávny čin, v krátkej dobe do l hodiny muselo zákonite dôjsť k precitnutiu,
počas ktorého si musela uvedomiť charakter svojich skutkov jednotlivo, ale aj charakter celého sledu
skutkov, nepripadá do úvahy, aby žalovaná mala amnéziu špeciálne na úkony.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 39, § 42, § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná neplatným právnym úkonom
splnomocnila žalovaného na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrila, preto aj kúpna zmluva, ktorú v jej
mene uzavrel so žalobcom žalovaný na motorové vozidlo ChryslerNeon, je neplatná. Zo zistenia, že
na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy žalobca žalovanému doplatil zvyšok kúpnej ceny a žalovanýodovzdal žalobcovi motorové vozidlo, ktoré však bolo žalobcovi odobraté, súd vyvodil, že žalobca
nemôže požadovať od žalovaných vrátenie peňazí oproti vráteniu motorového vozidla, pretože toto bolo
majetkom leasingovej spoločnosti a z dôvodu, že žalovaná nakladala s motorovým vozidlom napriek

tomu, že nebola jeho vlastníčkou, posudzoval, či sú splnené vo vzťahu k žalobcovi podmienky pre
aplikáciu § 42 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda,
zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

6.1. Vychádzajúc z premisy, že základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je zavinené

protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody,
konštatoval, že vo vzťahu k žalobcovi dokázané zavinené protiprávne konanie žalovaného, ktorý v
konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/108/2012 bol právoplatne uznaný za vinného z trestného
činu podvodu voči žalobcovi a odsúdený, a spornou zostala otázka zodpovednosti žalovanej za škodu
spôsobenú žalobcovi a v tej súvislosti zistenie, aké boli vzájomné dohody medzi žalovanými ohľadom
kúpy motorového vozidla, aká bola vôľa žalovanej, a či vyjadrovalo jej vôľu splnomocnenie zo dňa

24.1.2007.

6.2. Zo zistenia, že žalovaná splnomocnením zo dňa 24.1.2007 splnomocnila žalovaného, aby
žalovanú v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s
prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich

sa motorového vozidla J. XXX E. značky ChryslerNeon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619,
podpis na plnej moci osvedčovala notárka Jozefína Atanásová pod poradovým číslom 0640096/2007,
súd prvej inštancie vyvodil, že takto koncipovanú plnú moc je potrebné považovať za zastúpenie
podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť
fyzickou alebo právnickou osobou, pričom v splnomocnení sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho

oprávnenia.

6.3. Zo zistenia, že v splnomocnení zo dňa 24.1.2007 je vymedzený rozsah splnomocnenia vyjadrením,
aby žalovaný žalovanú „v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony
spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov

týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla J. XXX E. značky ChryslerNeon červenej farby, VIN
1C3ESN7A9WD513619“, z tvrdenia žalovanej pred súdom, že nedala žalovanému splnomocnenie na
predaj motorového vozidla s michalovskou poznávacou značkou, ale na predaj motorového vozidla s
košickou poznávacou značkou, a teda že úmyslom žalovanej a vôľou bolo predať motorové vozidlo
a že žalovaná sa spoliehala sa na svojho otca, ktorý takýto postup so žalovaným dohodol, lebo

žalovaný mal tvrdiť, že dôjde k prepisu vozidla na jeho osobu a že na seba prevezme aj záväzky
zo zmlúv, ktoré podpísala, a taktiež zo svedeckej výpovede otca žalovanej S. N., že v mene dcéry
sa so žalovaným dohodol, že žalovaný prevedie auto na seba, ale nevedel, že auto je vo vlastníctve
leasingovej spoločnosti, prvoinštančný súd usúdil, že splnomocnenie zo dňa 24.1.2007 vyjadrovalo vôľu
žalovanej a jej cieľom podľa zhodnej výpovede žalovanej a jej otca bolo previesť vlastnícke právo k

motorovému vozidlu zo žalovanej na žalovaného.

6.4. Z uvedeného súd uzavrel, že žalovaná udelila plnú moc s rozsiahlymi oprávneniami pre
splnomocnenca,okreminéhoajnapredajmotorovéhovozidla,napriektomu,žežalovanámuselavedieť,
že nie je jeho vlastníčkou, a preto je potrebné plnú moc žalovanej zo dňa 24.1.2007 považovať za

absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná v rozpore s
ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka nakladala s vecou, ktorá jej nepatrí. V tomto kontexte súd
poukázal aj na výpoveď žalovanej pred vyšetrovateľom, že na povinnosť zaevidovať motorové vozidlo ju
upozornila aj leasingová spoločnosť, teda žalovaná o tejto povinnosti vedela a z upozornenia leasingovej
spoločnosti takto žalovaná musela vedieť, že motorové vozidlo patrí leasingovej spoločnosti a napriek

tejto vedomosti žalovaná udelila plnú moc žalovanému dňa 24.1.2007 v rozsahu, ktorým umožnila
žalovanému zapísať žalovanú ako vlastníčku motorového vozidla v Michalovciach a následne uzavrieť
kúpnu zmluvu na motorové vozidlo so žalobcom. Súd preto potom ako absolútne neplatné vyhodnotil
všetky právne úkony týkajúce sa motorového vozidla patriaceho leasingovej spoločnosti vykonané po
udelení plnej moci žalovanou zo dňa 24.1.2007: zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z pani

H. na žalovanú vykonanú dopravným inšpektorátom v Michalovciach dňa 12.2.2007, uzavretie ústnej
kúpnej zmluvy medzi žalovanou a žalobcom o predaji motorového vozidla ChryslerNeon, a to bez ohľadu
na to, či plná moc predložená žalobcovi žalovaným ku kúpnej zmluve bola žalovaným sfalšovaná,pretože neplatnosť plnej moci zo dňa 24.1.2007 zakladala neplatnosť aj na ňu nadväzujúcich právnych
úkonov.

6.5. Obranu žalovanej založenú na tvrdení, že je vylúčená jej zodpovednosť za škodu z dôvodu, že
žalovanému udelila plnú moc iba na predaj motorového vozidla s košickou a nie michalovskou značkou,
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, odkazom na vyjadrenie notárky, ktorá overovala podpis
žalovanej na splnomocnení, že dňa 24.1.2012 overovala podpis žalovanej na dvoch splnomocneniach
pre žalovaného, ale na motorové vozidlo s ŠPZ J. XXX E. a z toho dôvodu súd považoval za nadbytočný

aj návrh žalovanej na dokazovanie, aby bolo preukázané, že bola falšovaná plná moc, na ktorej je
uvedená ŠZP K. XXX D.. Dodal, že oprava evidenčného čísla je zrejmá aj voľným pohľadom, a keďže
ŠZP K. XXX D. bola podľa evidencie vozidiel pridelená dňa 12.2.2007, nemohla byť uvedená na
splnomocnení zo dňa 24.1.2007.

6.6. Zo skutočnosti, že žalovaná udelila dňa 24.1.2007 žalovanému K. D. splnomocnenie, ktoré umožnilo

jeho ďalšie protiprávne konanie, ktorého predmet bol zrejmý uvedením VIN čísla, farby auta a značky,
súdprvejinštancievyvodilzáver,žezákladomzodpovednostižalovanejzaškodužalobcujeajporušenie
prevenčnej povinnosti žalovanou, ustanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na
to, aká ŠPZ bola na splnomocnení, čo zakladá jej zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, lebo žalovaná splnomocnila žalovaného, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával

všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a
prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa motorového vozidla J. XXX E. značky ChryslerNeon
červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619 a žalovaná tak urobila napriek tomu, že musela vedieť,
že vozidlo je majetkom leasingovej spoločnosti, pretože o tom svedčí obsah zmlúv, ktoré žalovaná u
sprostredkovateľa podpísala. V tomto kontexte súd neuznal obranu žalovanej, že chcela „mať od D.

pokoj“ a že sa jej vyhrážal, že v opačnom prípade bude mať problémy, pretože auto je písané na ňu,
resp. že obsah splnomocnenia nepoznala.

6.7. Doplnil, že tak široko koncipovanou plnou mocou žalovaná dala žalovanému neobmedzený priestor
pre nakladanie s motorovým vozidlom, ktoré jej nepatrilo. Majúc za nepreukázané, že by žalovaná

mala úmysel poškodiť práve žalobcu, konanie žalovanej súd kvalifikoval vo vzťahu k § 415 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako nevedomú nedbanlivosť, dôvodiac, že ak žalovaná uzavrela leasingovú
zmluvu, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mala vedieť, že žalovanému udeľuje plnú
moc na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrí, a tým môže spôsobiť škodu, hoci žalovaná nemala úmysel
poškodiť priamo žalobcu, avšak v rámci prevenčnej povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku

škodám, sa od konajúcej osoby vyžaduje, aby zachovala maximálnu možnú mieru opatrnosti, ktorú
možno od nej vzhľadom na okolnosti vyžadovať.

6.8. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaná
porušila povinnosť vyplývajúcu zo zákona, keď s cudzou vecou nakladala ako s vlastnou a zároveň

nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou, a to zaevidovať
motorové vozidlo do evidencie motorových vozidiel, kde ako vlastník mala byť zapísaná leasingová
spoločnosť a ako držiteľka žalovaná, nesplnením tejto povinnosti zo zmluvy umožnila žalovaná konanie,
ktoré viedlo k vzniku škody na úkor žalobcu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa
na vzniku škody podieľali aj iné osoby, vrátane samotného žalobcu, ktorý pri uzatváraní kúpnej zmluvy

v dobrej viere vychádzal z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu v Michalovciach,
vrátane technického preukazu, podľa ktorých motorové vozidlo značky Chrysler Neon s ŠPZ K. XXX D.
bolo vo vlastníctve žalovanej a oprávnenie nakladať s vozidlom v mene žalovanej žalobcovi preukázal
žalovaný plnou mocou zo dňa 24.1.2017. Podľa názoru súdu tak žalobca zachoval dostatočnú mieru
opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy a nemohol zo žiadnych iných okolností predpokladať, že zápisy

v evidencii motorových vozidiel nezodpovedajú skutočnosti a žalobca nemôže niesť ani zodpovednosť
za to, že žalovaná nepostupovala pri evidovaní motorového vozidla tak, ako jej ukladala zmluva.

6.9. Obranu žalovanej založenú na tvrdení, že žalovaná nemala úmysel žiadne auto kupovať ani
predávať, neuzavrela žiadnu zmluvu a že boli zneužité jej osobné údaje, kvôli čomu aj podávala

trestné oznámenie, súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú. Tvrdenie žalovanej, že nemala
úmysel žiadne auto kupovať, mal súd za vyvrátené výpoveďami: (a) svedkov manželov H., ktorí zhodne
vypovedali, že žalovaná si bola u nich obzrieť motorové vozidlo aj so žalovaným a dokonca si ho bola
prezrieť aj v autobazári, (b) žalobcu a svedkyne J., ktorí vypovedali, že žalovaný K. D. sa mal vyjadrovaťv tom zmysle, že auto je síce pre neho, ale bude evidované na meno žalovanej N. N., z čoho súd prvej
inštancie usúdil, že žalovaná musela byť minimálne informovaná o tom, že vozidlo ChryslerNeon bude
predmetomkúpyažežalovanábudevystupovaťakokupujúca,aotom,žestakýmtopostupomžalovaná

súhlasila, svedčí následné uzavretie zmlúv s leasingovou spoločnosťou, ktoré žalovaná podpísala, čo
potvrdili výsledky znaleckého dokazovania v trestnom konaní a tiež výpovede svedkyne H. a svedka K.,
ktorí boli pri podpise zmlúv a potvrdili, že zmluvy žalovaná podpísala.

6.10. Súd neprihliadol ani k obrane žalovanej založenej na tvrdení, že zaplatila splátku za úver na

nátlak banky, s odôvodnením, že vyžadovanie plnenia zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela, nie je možné
považovať za nátlak a je právom veriteľa plnenia sa domáhať.

6.11. Súd prvej inštancie posudzoval aj obranu žalovanej založenú na tvrdení, že vzhľadom na
svoje zdravotné problémy žalovaná nevedela, čo podpisuje, že žalovaná sa dostáva do stavu, keď
nie je schopná riadne vnímať okolie a posúdiť svoje správanie, že nič nepodpisovala, resp. bola

dezorientovaná a podpisovala zmluvy iba ako svedok, a to i z hľadiska náležitostí právneho úkonu podľa
§ 37 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že žalovaná podpísala leasingovú zmluvu, úverovú zmluvu,
poistnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, čo potvrdili znalecké posudky vykonané
v rámci trestného konania, znalecký posudok vylúčil tiež nespôsobilosť žalovanej vykonať tieto právne
úkony pre tvrdenú dezorientáciu žalovanej pre zdravotné problémy, teda žalovaná bola v čase ich

uzavretia na takéto úkony (návšteva manželov H., návšteva Frapexu, následné podpísanie zmlúv v
tejto firme, napísanie splnomocnenia, návšteva notárky) spôsobilá. Súd preto neuveril ani tejto obrane
žalovanej, pričom každý právny úkon, s ktorým by bola spojená osobná zodpovednosť žalovanej,
zdôvodňovala žalovaná dezorientáciou kvôli zdravotnému stavu, ktorú netvrdili ani vypočutí svedkovia,
svedok H. vypovedal, že pri podpise zmlúv žalovaná pôsobila normálne a nevykazovala znaky nejakého

poruchového správania a znalecký posudok dezorientáciu žalovanej vylúčil. Súd nezistil, že by žalovaná
konala pod nátlakom inej osoby alebo aby jej v tejto súvislosti bolo vyhrážané.

6.12. Majúc vykonaným dokazovaním za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných
a škodou vzniknutou žalobcovi, keď dôsledkom protiprávnych úkonov žalovaných bolo odobratie

motorového vozidla žalobcovi orgánmi polície, ktoré nadobudol na základe neplatnej kúpnej zmluvy,
vychádzajúc z medzi stranami nespornej výšky škody 30.000,- eur, a to že kúpna cena vozidla Neon
Chrysler v sume 90.000,- eur bola započítaná na cenu motorového vozidla Ford Escord v sume 60.000,-
eur pôvodne patriaceho žalobcovi, a žalobca doplatil zvyšok kúpnej ceny 30.000,- eur, ktorá predstavuje
škodu uplatnenú v tomto konaní, súd prvej inštancie uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

žalobcovi škodu 2.987,45 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 3.10.2008 do jej zaplatenia,
nakoľko žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 2.987,45 eur listom zo dňa 23.9.2008 a poskytol jej
lehotu na plnenie 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008 a žalovaní sú tak od 3.10.2008 v omeškaní s plnením
záväzku (§ 563 Občianskeho zákonníka).

6.13. Nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že považoval za potrebné pokračovať v konaní, ktoré
bolo právoplatne prerušené, majúc zo správ Okresného súdu Košice II za zrejmé, že trestné konanie
vedené pod sp.zn. 8T/102/2012 nebude vo vzťahu k žalovanej právoplatne ukončené ani do ukončenia
výkonu trestu žalovaného dňa 16.12.2021 a pokiaľ žalovaná podaním zo dňa 26.6.2019 navrhla v
konaní ako dôkaz zabezpečiť originály plných mocí z 24.1.2007 a zabezpečiť informácie o výsledku

vyšetrovania R.. A., súd sa s existenciou plných mocí a ich hodnotením pre toto konanie, aj vzhľadom
na tvrdenú manipuláciu, vysporiadal v odôvodnení rozsudku a zabezpečenie ich originálov vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné. Doplnil, že úlohou súdu v tomto konaní nie je preukazovať
nevinu žalovanej v trestnom konaní, ale posúdiť jej zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi podľa
predpisov občianskeho práva a ani prípadný oslobodzujúci rozsudok vo vzťahu ku skutkovej podstate

trestného činu nemôže byť jediným dôvodom na vylúčenie žalovanej zo zodpovednosti podľa predpisov
občianskeho práva v súdenej veci.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech a na ich úhradu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne s tým, že podľa § 262

ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší
súdny úradník.8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g), a h) CSP. Žiadala zmeniť rozsudok, žalobu voči nej v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanej voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, eventuálne aby

odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h)
CSP a v zmysle § 390 CSP sám vykonal doplnenie dokazovania a vo veci rozhodol a žalobu voči
žalovanej zamietol. V prílohe odvolania žalovaná predložila o.i. návrh na odročenie pojednávania zo dňa
13.8.2019, lekárske potvrdenie z 19.9.2008 (ako príloha č. 3), predžalobná výzva, vyjadrenie k odporu,
námietka zaujatosti sudkyne z 11.9.2019, 16.10.2019, plná moc predávajúceho z 24.1.2007, žiadosť o

sprístupnenie informácie z 24.5.2019, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn 5T/127/2011, zápisnica
o trestnom oznámení a jej doplnenie, návrh na zabezpečenie dôkazu súdom z 22.6.2019, potvrdenie o
práceneschopnosti z 18.6.2019, žiadosť o odročenie pojednávania z 29.6.2019, vyjadrenie z 20.7.2019,
2 ks CD nosič, vyjadrenie z 31.8.2019 (č.l. 744 až 821 súdneho spisu).

8.1. Žalovaná v odvolaní súdu prvej inštancie vytkla, že porušil jej ústavné právo vlastniť majetok v čl. 20

ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo na ochranu majetku, ako aj základné princípy zakotvené v
čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, 9, čl. 10, čl. 11, čl. 12, čl. 13, čl. 15, čl. 16 a čl. 17 CSP, označiac
oba napadnuté výroky rozsudku za nespravodlivé, likvidačné a priečiace sa dobrým mravom.

8.2. Namietla, že súd pokračoval v konaní napriek tomu, že toto bolo právoplatne prerušené do
právoplatného ukončenia trestnej veci 8T/105/2012 Okresného súdu Košice II, čo potvrdil Krajský
súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/860/2014 zo dňa 12.8.2015, že súd vyhlásil rozsudok dňa
16.9.2019 v neprítomnosti žalovanej, hoci sa žalovaná z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnila a
žiadala pojednávanie odročiť návrhom zo dňa 13.8.2019, že dňa 13.10.2019 doručila Okresnému súdu

Michalovce námietku zaujatosti sudkyne, sťažnosť na prieťahy, sťažnosť na dôstojnosť vedenia konania,
a sudkyňa dňa 16.9.2019 vyhlásila rozsudok, čím porušila § 57 CSP, a preto je rozsudok nezákonný
a neplatný.

8.3. Súdu prvej inštancie žalovaná vytkla, že vo vzťahu ku konaniu, ktoré prebehlo dňa 1.7.2019, došlo

k porušeniu § 183 ods. 4 CSP, a tým k porušeniu aj vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. b) CSP, lebo súd
písomnú informáciu o neakceptácii ospravedlnenia Slovenskou poštou doručil žalovanej deň po termíne
vytýčeného konania 2.7.2019, a navyše súd v neprítomnosti žalovanej vykonal výsluch žalovaného, bez
súhlasuavneprítomnostižalovanej,odignorovalajpodaniežalovanejzodňa22.6.2019ajehodoplnenie
zo dňa 26.9.2019 a nesúhlas s konaním v neprítomnosti žalovanej. Súdu prvej inštancie žalovaná vytkla

i to, že pred vydaním uznesenia o ukončení dokazovania nebola informovaná o tom, že dokazovanie
bude ukončené a do dnešného dňa toto uznesenie žalovaná „nevidela“.

8.4. Podľa názoru žalovanej je napadnutý rozsudok založený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané
zákonným spôsobom, lebo súd na rozpory, na ktoré upozornila po vypočutí zvukového záznamu z

konania zo dňa 1.7.2019 v písomnom vyjadrení zo dňa 31.8.2019 upozornila a na námietku zaujatosti
zo dňa 11.9.2019, doručenú elektronickou formou dňa 13.9.2019, súd reagoval predčasným vydaním
napadnutého rozsudku, hoci navrhla súdu vykonať konfrontáciu so žalovaným s možnosťou klásť
žalovanému otázky a tiež dokazovanie na origináloch listín, čím došlo k porušeniu práva žalovanej na
prístup k informáciám a na spravodlivý proces a odmietnutiu spravodlivosti.

8.5. Za pochybnosť o nezaujatosti sudkyne a dôvod na jej vylúčenie z prejednávanej veci žalovaná
označila obsah odôvodnenia v bode 55 rozsudku, s ktorým žalovaná v odvolaní vyjadrila nesúhlas a
skutočnosť, že sudkyňa pokračovala v prerušenom konaní.

8.6. Namietla, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 19C/44/2019 „prevzal znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo č. 374/2009 zo dňa 9.12.2009“.

8.7. Za nezákonný a v rozpore s právom žalovanej na spravodlivý proces žalovaná označila „spôsob
získavania listinných dôkazov sudkyňou, ktorý prebiehal podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku

na sfalšovaných plnomocenstvách (listinných dôkazoch)“ a poukazom na čl. 6 ods. 1 dohovoru, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99, II. ÚS 48/97, tiež postup súdu, keď v konaní dňa 1.7.2019
„verejne prejednal môj zdravotný stav, v mojej neprítomnosti a bez toho, aby som mohla žiadať o
vylúčenie verejnosti na tento úkon, alebo aspoň namietať tento dôkaz, či vyjadrovať sa k nemu“.8.9. Namietla, že súd v danej veci prevzal znalecký posudok z odboru písmoznalectvo č. 374/2009
zo dňa 9. decembra 2009, tvrdiac pritom, že zistila, že nebol v trestnom konaní získaný a vykonaný

subjektom k tomu oprávneným, ale v inom trestnom konaní, netýka sa bezprostredne predmetu
dokazovania v danom procese, a žalovaná nemohla v trestnom konaní tento dôkaz namietať, čím bola
ukrátená na procesných právach podľa TrP, práve na obhajobu a spravodlivý proces, a to bez ohľadu
na to, či so závermi žalovaná súhlasí alebo nie.

8.10. Zhrnúc svoju skutkovú a právnu argumentáciu v priebehu sporu na súdne prvej inštancie (body 1
až 6, str. 13 až 15 odvolania), vrátane okolností predchádzajúce podaniu žaloby, žalovaná súdu prvej
inštancie vytkla, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, s ktorou nemožno súhlasiť a zopakovala, že
spor je vykonštruovaný, postavený na sfalšovaných dôkazoch a jedinej účelovej výpovedi žalovaného,
ktorý v konaní klame, o čom svedčia dôkazy získané žalovanou na základe šetrenia vo veci, v čase
prerušenia konania, ktoré súdu predložila, o.i. písomným podaním zo dňa 31.8.2019, a aj prepis

výpovede žalobcu v trestnom konaní zo dňa 3.10.2018, ktorý žalovaná v prílohe odvolania pripojila,
a ktoré potvrdzujú neexistenciu plnej moci predávajúceho zo dňa 24.1.2007, ktorou sa mal žalovaný
preukazovať počas uzatvárania dohody so žalobcom, a teda v čase, kedy dal žalovaný predmetné
vozidlo do užívania J., ktorí užívali vozidlo len s „michalovskou ŠPZ“, žalovaný žalovanej ako držiteľovi
vozidla, toto vozidlo fyzicky nevydal, lebo do prepisu na osobu žalovanej sa na ňom vozil spolu s J.

a žalovaný vôbec nevykonával príkazy žalovanej, ale spôsobil žalobcovi škodu tým, že bez vedomia
žalovanej, na základe plnej moci, ktorú žalovaná neudelila, vozidlo predal.

8.11. Žalovaná citovala znenie § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 424, § 489, § 438, § 42 Občianskeho
zákonníka a znovu podčiarkla, že sa považuje za nevinnú a nezodpovednú za škodu, ktorá mala

žalobcovi vzniknúť. Spochybňovala hodnotenie vykonaných dôkazov súdom a súdom prijaté závery.
Podčiarkla, že dňa 24.1.2007 vydala splnomocnenie iba na prepis a na základe tohto splnomocnenia
nebolo možné predmetné vozidlo odpredať, že do 12.2.2007 v osvedčení o evidencii predmetného
vozidla nebola zapísaná ako vlastník a žalovaný splnomocnenie na prepis vozidla J. XXX E., ktoré
dňa 24.1.2007 žalovaná vydala, nikdy nepoužil. Súdu vytkla, že „splnomocnenie na prepis“ zo dňa

24.1.2007, doložka osvedčenia pravosti podpisu pod poradovým číslom 0/64096/2007. Zdôraznila, že
notár nikdy neoveruje pravosť predloženého prvopisu (originálnej listiny), t.j. či listina nie je sfalšovaná
alebo pozmenená, zmanipulovaná.

8.12. Namietla ďalej, že súd sa neriadil pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, nesprávne

zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla, že sa dôsledne
nevysporiadal s otázkou príčinnej súvislosti medzi žalovanou vystaveným „splnomocnením na prepis“
vozidla a škodou, ktorá vznikla jeho predajom žalobcovi., a ktoré nebolo použité pri prepise, ako i
že sa nevysporiadal s tým ,kto vozidlo zapísal do evidencie a kto žalovanú zaevidoval ako držiteľa
(4.12.2006), pričom „v tomto osvedčení je nesprávne zapísaná moja adresa“, že súd nevysvetlil, prečo

žalovaná nemôže vydať „splnomocnenie na prepis“ vozidla, keď navyše tento vykonať musela v zmysle
„všeobecných zmluvných podmienok“, a tiež že súd v rozsudku „značne modifikuje“ obranné argumenty
žalovanej a uvádza nepravdu na strane 16 v bode 38, na strane 17 v bode 39, na strane 20 v bode 48,
na strane 21 v bode 50. Na tomto mieste žalovaná znovu akcentovala, že vozidlo nikdy nechcela predať,
lebo mala záujem iba o „prepis na D.“, o čom „banka vedela, a to s tým, že prevezme záväzky“.

8.13. Žalovaná namietla, že rozsudok je nepreskúmateľný. Súdu najmä vytkla, že, sa v odôvodnení
rozsudku nijako nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, že žalobca klame, že neužíval motorové
vozidlo s košickou ŠPZ, ale že mu bolo dané do užívania s michalovskou ŠPZ, že nevedel, že žalovaná
nie je vlastníkom vozidla, ani nevysvetlil, ako je možné, že žalovaná predáva auto, ktorého nie je

vlastníkom a ako je možné, že žalobca žiada náhradu škody v súvislosti s tým, že polícia mu odobrala
vozidlo, keď podľa vyjadrenia žalobcu je predmetné vozidlo zaevidované na jeho osobu, a „našťastie ho
polícia žalobcovi odňala“, a preto za odporujúce dobrým mravom žalovaná považuje „vyžadovať plnenie
za tovar, ktorý nemá“, s čím sa súd nevysporiadal. A neprihliadol na skutočnosť, že nie odsúdená za
trestný čin a napriek tomu, že je viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný

čin, pokračoval v prerušenom konaní a ústavne neakceptovateľným spôsobom hodnotením procesne
neprijateľnýchdôkazovpriznalžalobcovivočižalovanejnároknanáhraduškody,čímsúdporušilajprávo
žalovanej na súdnu ochranu. Predložiac hodnotenie vykonaných dôkazov na súde prvej inštancie i v
prebiehajúcom trestnom konaní, za bezvýznamný žalovaná označila úsudok súdu, že žalobca nemoholvedieť, že plná moc, na základe ktorej žalobca kúpil auto (ŠPZ K. XXXBS) je viditeľne sfalšovaná,
pričom zdôraznila, že v spise sa nenachádza „splnomocnenie na prepis motorového vozidla pre K.
D., ktoré dňa 24.1.2007 u notárky Atanásovej (č. Overovacej doložky O/64096/2007) vydala“ a ktoré

žalovaný nikdy nepoužil. Podľa názoru žalovanej, „plná moc na prepis, ktorú vydala“, bola navyše aj v
súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré žalovanú „oprávňovali aj na prevod vlastníckeho
práva s vedomím banky“, pričom žalovaná citovala zo všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o
spotrebnom úvere, čl. IV. ods. 1, písm. a), podľa ktorého „veriteľ poskytne spotrebný úver uvedený v
zmluve po riadnom uzatvorení zmluvy a po splnení nasledujúcich podmienok: uzavretie kúpnej zmluvy,

na základe ktorej dlžník predmet financovania do vlastníctva...“.

8.14. Žalovaná v odvolaní taktiež tvrdila, že má pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne,
ktorá „nezákonne procesne postupovala“, lebo „konala hrubo nezákonným procesným postupom“,
čo zakladá pochybnosti o jej nestrannosti a spôsobilosti spravodlivo a objektívne postupovať pri
rozhodovaní danej veci a je dôvodom na vylúčenie sudkyne pre jej pomer k veci.

8.15. Podľa názoru žalovanej je potrebné zrušiť rozsudok, dôkazy opakovať, vykonať ďalšie dôkazy a
odznova vykonať dokazovanie „na origináloch listín“, „zvlášť na „splnomocnení na prepis predmetného
vozidla“, aby boli zachované všetky hmotné a procesné práva žalovanej, a následne novým rozhodnutím
žalobu žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi nahradiť žalovanej trovy

konania.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označil odvolanie žalovanej za nedôvodné a
navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov
odvolaciehokonania.Podčiarkol,ževdôsledkuprocesnéhopostupužalovanej,ktoráopakovanepodáva

na sudcov sťažnosti a námietky zaujatosti v civilnom aj v trestnom konaní, bez viny súdu trvá predmetné
konanie viac ako 10 rokov. Podľa názoru žalobca žalovaná koná účelovo, svoje podania prispôsobuje
a aktualizuje vývoju sporu a nedôvodne namieta porušenie práva na spravodlivý proces. Akcentoval,
že žalovaná počas konania niekoľkokrát modifikovala svoju procesnú obranu a v odvolaní uvádza opäť
nové a doteraz neprezentované skutočnosti. Akcentoval, že podľa bodu 54 odvolania žalovaná sa

cíti zodpovedná za vystavenie splnomocnenia na prepis predmetného motorového vozidla a uvádza,
že tento úkon chcela vykonať, čím tak opäť mení svoju procesnú obranu. V tejto súvislosti žalobca
pripomenul, že v rámci predchádzajúcej procesnej obrany žalovaná tvrdila, že si vôbec nepamätá, aké
dokumenty podpisovala, že konala pod vplyvom hypoglykémie atď. Na námietku žalovanej v bode 53
odvolania, že sa nemohla vyjadriť k predloženému dôkazu, vzniesť námietky a požiadať o vylúčenie

verejnosti, žalobca tvrdil, že žiadna verejnosť sa na pojednávaní nenachádzala, čo vyplýva zo zápisnice
o predmetnom pojednávaní. Všetky procesné podmienky, aby bolo možné pojednávanie realizovať, boli
splnené a nedošlo k porušeniu práv žalovanej.

10. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu zotrvávajúc na svojom odvolaní, s

argumentáciou žalobcu vyjadrila nesúhlas. Podľa názoru žalovanej je to naopak žalobca, ktorý
neodstránením rozporov umelo a úmyselne predlžuje civilné aj trestné konanie a snaží sa zakryť svoju
vlastnú protiprávnu činnosť.

11. Zákonná sudkyňa JUDr. Agáta Štefanovičová v písomnom vyjadrení k žalovanou vznesenej

námietke zaujatosti zo dňa 16.6.2020 (č.l. 871 súdneho spisu) uviedla, že nemá žiaden vzťah k stranám
sporu a ani k právnym zástupcom a nemá žiadny záujem ani na výsledku konania. Zdôraznila, že
žalovaná v námietke namietla procesný postup sudcu v konaní, a preto sa na námietku žalovanej nemá
prihliadať, pričom ak žalovaná tvrdila, že zaujatosť sudkyne pre pomer k veci má preukazovať zvukový
záznam z pojednávania, nevie sa vyjadriť, ktoré časti pojednávania by jej pomer k veci mali preukazovať.

Doplnila, že žalovaná na predvolania súdu nereaguje a žiada o odročovanie pojednávaní, žalovaná
sa nedostavila ani na pojednávanie určené na deň 16.9.2019 napriek tomu, že o tomto termíne bola
informovaná, pretože dňa 14.8.2019 znovu žiadala o odročenie pojednávania z dôvodov, ktoré nebolo
možné akceptovať.

21.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadískžalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
vyhovieť.

22. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní neumožňujú prijať
iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalovaná
v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci

vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

23. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,
alebožebysúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia,alebo
že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanej vyhovel.

24. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím

námietkamžalovanej,sozreteľomnato,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemá
a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba
na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),

odvolací súd dodáva nasledovné:

27. Pokiaľ žalovaná v odvolaní (opakovane) vzniesla námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne,
založiac túto na namietaní procesného postupu sudkyne, odvolací súd dospel k záveru, že na
prihliadanie k takto (opakovane) uplatnenej námietke nie sú dané dôvody, a to so zreteľom na to, že v

zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 CSP, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, a v súlade s ustanovením § 53
ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Zároveň Krajský súd v Košiciach pri posudzovaní dôvodnosti

žalobcom vznesenej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, v súlade s § 54 ods. 2 CSP posudzoval
opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti aj z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a to podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k
stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti

o jeho nezaujatosti, a dospel k záveru, že v danom spore existencia niektorej z okolností, relevantných
z vyššie uvedených hľadísk, nebola zistená.

27.1. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že rozhodujúce nie je subjektívne stanovisko sporovej
strany (v danom prípade žalovanej), ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu

vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Obava z nedostatku nestrannosti sa totiž musí zakladať
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, nakoľko túto nemožno chápať
tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky
vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnychokolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda neposudzuje podľa subjektívneho postoja sudcu
alebo sporových strán, ale podľa objektívnych skutočností (III. ÚS 158/08). Za objektívne teda nemožno
považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú

okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým,
nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť totiž sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k stranám
sporu alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnostinebudemôcťrozhodovaťnezávisleanestranne.Sudcoviasútotižtovovšeobecnostivylúčení

z prejednávania a rozhodovania sporu len vtedy, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám, k ich
zástupcom a osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti
(§ 49 ods. 1 CSP).

27.2.Pokiaľžalovanátvrdila,žezákonnásudkyňaprirozhodovanívecipostupovalaprocesnenesprávne
a nezákonne, čím porušila právo žalovanej na súdnu ochranu, týmto tvrdeniam žalovanej nemožno

priznať relevanciu z hľadiska ustanovenia § 49 ods. 1 CSP. Krajský súd v Košiciach z obsahu vyjadrenia
zákonnej sudkyne a ani z obsahu spisu nezistil žiaden relevantný vzťah k prejednávanému sporu a ani
žiaden vzťah sudkyne ku ktorejkoľvek strane, ani k zástupcom, ktorý by bol právne významný z aspektu
§ 49 ods. 1 CSP, a ktorý by založil danosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. c) CSP.
Z obsahu vznesenej námietky v odvolaní možno vyvodiť, že žalovaná v podstate za dôvod vzbudzujúci

jej pochybnosti o nezaujatosti sudcu označuje okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a
v jeho rozhodovacej činnosti. Tie však v zmysle § 49 ods. 3 CSP nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že ani ostatné
žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v súdnej veci naplnené.

29. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to,
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,
ako žalobe vyhovel aj vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

30. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nemá oporu ani tvrdenie žalovanej, že súd
nesprávne postupoval, pretože riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil svoje rozhodnutie. Napadnuté

rozhodnutie nedostatkom riadneho odôvodnenia netrpí. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný
v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako dospel k záveru

o vyhovení žalobe žalobcu voči žalovanej, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne
predpisy, ktoré aplikoval. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, prečo súd neprisvedčil námietkam
žalovanejazakýchprávnychúvahvychádzal,zhodnotiacpritomžalobnévšetkynámietky,argumentáciu
žalobcu i žalovanej v priebehu sporu, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pričom tak žalobcovi, ako aj žalovanej vytvoril všetky

procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva. V posudzovanej veci
súd dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k posúdeniu základnej právnej otázky
existencie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu žalobcu, a preto jeho závery
vyslovené v danej veci nemožno podľa názoru odvolacieho súdu kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré sú v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

31. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 1 CSP patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, cˇ. 303-A, s. 12, §
29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia,pretožešpecifickáodpoveďsavyžadujelennaargument,ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je teda povinný uviesť dôvody pre

svoje rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na
každý argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania
(II. ÚS 76/07). Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym
názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 188/06).

32. Žalovaná vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namietala porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

32.1. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivý súdny proces, nepatrí totiž právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú totiž otázky, ktorých posúdenie
je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o
veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavusúpotrebnéaakýmspôsobomsazabezpečídôkaznajehovykonanie(por.rozhodnutieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní tak nie je viazaný
návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových

strán. Nevykonanie určitého dôkazu môže potom mať za následok len neúplnosť skutkových zistení
(vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) CSP (por. m.m. R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, alebo vykonané dôkazy
vyhodnotil odlišne od predstavy strany sporu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane (v posudzovanom spore žalovanej), aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32.2. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo strany sporu, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), nepatrí tam ani právo sporovej strany, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04). Napokon právo na spravodlivý
súdny proces neznamená právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04).

32.3.Vsúvislostisožalovanounamietanýmivadamivprocesnompostupesúdu,odvolacísúdpoukazuje
na stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sa posudzuje spravodlivosť procesu ako

celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), a preto k záveru o opodstatnenosti námietky porušenia práva na
spravodlivý súdny proces s následkom zrušenia rozhodnutia z tohto dôvodu, môže dôjsť zásadne iba
v prípadoch, ak nadriadený súd dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo
strany súdu umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho
výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý, avšak nie v prípadoch, keď zo strany súdu síce k určitému

pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením
ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný
dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011).32.4. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie Civilného sporového poriadku
zo strany súdu má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v
danom prípade predovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV.
ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012), tak, ako sa domnieva žalovaná, nakoľko na základné
právo na súdnu ochranu sa zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to znamená, že sa posudzuje,
či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva zodpovedá súdny proces ako celok,
a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok je (bude) spravodlivé (por. m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS

163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).

33. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalovanou uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich
obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalovaná v odvolaní označila, resp.
spochybnila, odvolací súd dospel k záveru, že žalovanej sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť
napadnutých výrokov rozsudku ani námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.

33.1. Všeobecné predpoklady náhrady škody sú upravené v § 420 Občianskeho zákonníka. Sú nimi
protiprávne konanie, škoda, predstavujúca majetkovú ujmu na strane poškodeného, a to v podobe škody
skutočnej, či ušlého zisku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jedným z nevyhnutných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka je existencia vzťahu príčinnej súvislosti

medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá, a škodou, a to bez ohľadu na to, či ide o
zodpovednosť založenú na princípe prezumovaného zavinenia (§ 420 Občianskeho zákonníka) alebo
zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (§ 420a Občianskeho zákonníka). O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo
vzájomnom pomere príčiny a následku, teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode

by nebolo došlo.

33.2. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodný následok nevznikol.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. Ak je príčin, ktoré z časového hľadiska

pôsobia následne (ide o tzv. reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov), viac, musí byť ich
vzťah k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne dovodzovať
vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. To platí bez ohľadu na to, či možno prípadne uvažovať
i o zodpovednosti iného subjektu (v danom prípade žalovaného) v súvislosti s niektorou z ďalších príčin,
ktorémohlivyvolaťškodlivýúčinok,lebopovinnosťnanáhraduškodyvočiosobe,ktorázaňuzodpovedá,

nie je vylúčená prípadnou spoluzodpovednosťou inej osoby (v danom prípade nesporne žalovaného).

33.3. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v skutkových okolnostiach súdenej veci
v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, pri svojom rozhodovaní
správne stanovil, medzi akými okolnosťami má byť existencia vzťahu príčiny a následku zisťovaná,

správne posudzoval, či prípadne a ak áno, aké okolnosti sú spôsobilé tento vzťah vylúčiť. Súd vzal
náležite na zreteľ, že právne relevantnými príčinami nemôžu byť ktorékoľvek faktické príčiny, ale je treba
vyčleniť (izolovať) len tie príčiny, s ktorými právo spája vznik zodpovednosti (tzv. umelá izolácia javov),
ktoré sú pre spôsobenie následkov významné a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti majú spravidla za
následok spôsobenie určitej škody (tzv. adekvátna príčinná súvislosť).

33.4.Sozreteľomnato,žepríčinnásúvislosť,akojedenznevyhnutnýchpredpokladovzodpovednostiza
škodu,jedanálenvtedy,akješkodapodľaobvyklého(prirodzeného)choduvecíivšeobecnejskúsenosti
adekvátnym následkom protiprávneho úkonu či škodovej udalosti, a vezmúc na zreteľ i to, že základným
kritériom, z ktorého vychádza teória adekvátnosti, je objektívna predvídateľnosť škodného následku,

odvolací súd ako správny vyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ak súd pri úvahe o predvídateľnosti
vzniku škody súd posudzoval skutočnosti, ktoré sú (boli) v dobe posudzovaného (proti)právneho
konania žalovanej do istej miery potenciálne. Súd otázku splnenia zákonných podmienok zodpovednosti
žalovanej za škodu žalobcu posúdil správne.

33.5. Náležite pritom vychádzal z premisy, že každý následok má obvykle niekoľko vzájomne súvisiacich
príčin a každá príčina môže mať niekoľko vzájomne súvisiacich následkov. Príčina jednej skutočnosti
môžebyťsamanásledkominejpríčiny.Prostredníctvomtýchtokauzálnychväziebsúvytváranékauzálne
reťazce. Východiskom zistenia právne relevantnej príčinnej súvislosti je nutné, aby skutočnosť, ktorá mábyť príčinou, bola nutne podmienkou ("condicio sine qua non") toho, že sa následok uskutočnil daným
spôsobom, v danom čase a v danom mieste. Pre výsledok je príčinnou taká udalosť, ktorú si nemožno
odmyslieť bez toho, aby nutne odpadol i sám výsledok (škoda).

33.6. V korelácii s uvedeným je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v jeho názore, že
protiprávne konanie žalovanej sa v danom prípade zakladá na porušení povinnosti zo zmluvy (zmlúv),
ktorú uzatvorila žalovaná s leasingovou spoločnosťou, na základe ktorých sa mala stať vlastníkom
osobného motorového vozidla leasingová spoločnosť, a to až do doby, kým žalovaná nesplatí úver,

poskytnutý žalovanej za účelom úhrady kúpnej ceny tohto motorového vozidla, spočívajúce v tom,
že v zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom úkone sa možno
dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia, žalovaná udelila
žalovanému dňa 24.1.2007 plnú moc, v ktorej vymedzila rozsah splnomocnenia vyjadrením, aby
žalovaný žalovanú „v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s

prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich
motorového vozidla značky Chrysler Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619.

33.7. K predmetnej veci možno uviesť, že zo splnomocnenia jasne vyplýva, že žalovaná splnomocnila
žalovaného na všetky právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a

prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich motorového vozidla značky Chrysler Neon červenej farby,
VIN 1C3ESN7A9WD513619. Preto si nemožno odmyslieť plnú moc a následné uzavretie kúpnej zmluvy
so žalobcom. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že vypracovanie plnej moci bolo vo vzťahu k
ujednanej kúpnej zmluve "condicio sine qua non". Túto otázku súd prvej inštancie vyriešil v súlade s
teóriou ochranného účelu, ktorá je založená na tom, že zmluvná strana zodpovedá len za porušenie

tých záujmov, ktorých ochrana bola účelom príslušnej zmluvy, pričom ohľadne ochranného účelu nie je
rozhodné výslovné vyjadrenie zmluvných strán, ale to, či tieto záujmy ležia vecne v smere a v rámci
zmluvou prevzatých povinností, správne vychádzajúc z konceptu objektívnej predvídateľnosti škodného
následku z pohľadu tzv. optimálneho pozorovateľa, teda obvyklého chodu vecí.

33.8. Prvoinštančný súd v dôvodoch rozsudku v napadnutom rozsudku pritom dostatočne a konzistentne
ozrejmil rad vzájomne súvisiacich príčin, vrátane kritérií, ktorými sa odlišujú právne podstatné príčiny od
príčin právne nepodstatných a tieto správne aplikoval na daný prípad, ak usúdil, že samotná okolnosť
- žalovanou uvádzaná ŠPZ motorového vozidla - michalovská/košická, je v tejto súvislosti irelevantná.
Účelom, ku ktorému smerovala zmluva o zabezpečovacom prevode práva leasingovej spoločnosti,

ktorú uzatvorila žalovaná s leasingovovou spoločnosťou, bolo totiž okrem zabezpečovacej funkcie
(nútiť žalovanú ako dlžníčku z úverovej zmluvy plniť), a pri riadnom a včasnom neuhradení tohto
dlhu (z úverovej zmluvy na kúpu označeného motorového vozidla) veriteľovi (leasingovej spoločnosti)
dať veriteľovi (leasingovej spoločnosti) možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia
(funkcia uhradzovacia).

33.9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd sa primerane vyššie
formulovanýmikritériamizaoberalaposúdilzistenéskutočnostiajzhľadiskaobjektívnejpredvídateľnosti
škodného následku.

33.10. V súlade s teóriou adekvátnosti kauzálneho nexu, v zmysle ktorej, čo je predvídateľné pre
konkrétny subjekt, musí byť predvídateľné i pre tzv. optimálneho pozorovateľa, súd prvej inštancie
správne usúdil, že žalovaná škodu spôsobiť nemusela, že mohla jednať inak (pri koncipovaní
posudzovanej plnej moci), a náležite uzavrel, že pre zodpovednosť žalovanej za škodu nie je nutné,
aby vznik určitej škody bol pre konajúcu žalovanú konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné, že pre

optimálneho pozorovateľa nie je (nebol) vznik škody vysoko nepravdepodobný, a to v situácii, ak
žalovaná porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a široko koncipovanou plnou mocou zo dňa
24.1.2007 umožnila, aby na jej základe bola (v rozpore so zmluvou s leasingovou spoločnosťou) vedená
v evidencii motorových vozidiel ako vlastníčka, a nie ako držiteľka osobného motorového vozidla značky
Chrysler Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619.

33.11. Súd prvej inštancie v okolnostiach danej veci správne preto usúdil, že medzi vznikom škody na
strane žalobcu a porušením právnej povinnosti žalovanej (a žalovaného) konať poctivo - umožnením
a spísaním plnej moci zo dňa 24.1.2007 široko koncipovanej - na všetky právne úkony spojené sprevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich
motorového vozidla značky Chrysler Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619, je daná príčinná
súvislosť.

33.12. Správne v tomto smere súd prvej inštancie stanovil relevantné javy (skutočnosti), medzi ktorými
sa má zisťovať príčinná súvislosť a správne hodnotil mieru závažnosti a súvislosti jednotlivých javov ak
uzavrel, že práve plná moc zo dňa 24.1.2007 bola tou podstatnou príčinou, bez ktorej by nemohlo dôjsť
k následnému reťazcu udalostí, pričom práve obsah PM bol podstatnou príčinou, bez ktorej by nemohlo

dôjsť k následnému reťazcu udalostí vedúcich ku škode.

33.13. Uvedený záver prvoinštančného súdu podľa názoru odvolacieho súdu konvenuje záverom súdnej
praxe ohľadom teórie adekvátnosti kauzálneho nexu, ktorá vychádza z toho, že pre zodpovednosť
za škodu nie je nutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho konkrétne predvídateľný, ale je
dostatočné, že (pre každého optimálneho pozorovateľa) nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný.

Na závere, že škodlivý následok bol pre žalovanú predvídateľný, že konanie žalovanej - plná moc zo
dňa 24.1.2007, bolo podstatnou (hoci nie jedinou) príčinou vzniku škody, pritom nemôže nič zmeniť ani
odvolacia námietka žalovanej, že žalovaného splnomocnila na právne úkony spojené s prevádzkou,
predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich motorového
vozidla značky Chrysler Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619 ŠPZ J. XXX E., a nie

michalovskou ŠPZ, ktorú predniesla v priebehu sporu na súde prvej inštancie a s ktorou sa súd náležite
vysporiadal v dôvodoch rozsudku

33.14. Odvolacie námietky žalovanej o „pretrhnutí“ príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a PM
z dôvodu, že PM žalovaná udelila na úkony súvisiace s motorovým vozidlom ŠPZ J. XXX E.,

vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé spochybniť. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd správne pri rozhodovaní vychádzal z teórie adekvátnej príčinnej súvislosti a z nej vyplývajúcej
adekvátnosti rozsahu následkov, ktorá vylučuje z kauzálneho reťazca iba tie následky, ktoré sú
mimoriadne a nepredvídateľné. Z hľadiska optimálneho pozorovateľa súd náležite dovodil príčinnú
súvislosť medzi pochybením žalovanej, ktorého sa žalovaná dopustila koncipovaním plnej moci

spôsobom, ktorým splnomocnila žalovaného na všetky právne úkony spojené s prevádzkou, predajom,
prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich motorového vozidla
značky Chrysler Neon červenej farby, VIN 1C3ESN7A9WD513619.

33.15. Žalovanej sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť rozsudku ani ostatnými odvolacími

námietkami, založenými v podstate na tvrdení o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovanej a vzniknutej škode žalobcu, lebo do deja (reťazca príčin) vstúpila iná, na konaní žalovanej
nezávislá skutočnosť, ktorá je (bola) pre vznik škody rozhodujúca, pokiaľ žalovaná v tomto smere súdu
prvej inštancie vytkla, že neprihliadol k jej motivácii a ku všetkým okolnostiam, a že to je (bol) jedine
žalovaný, ktorý ťažil zo svojho nepoctivého konania.

34. Odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovanej v tom, že v
okolnostiach veci nemožno za obhájiteľnú považovať ničím nepreukázanú a bez opory v súdnom spise
odvolaciu námietku žalovanej, že žalovaného splnomocnila iba na „prepis“ motorového vozidla. Riadne
splnenie zmluvnej povinnosti žalovanou - zabezpečiť v evidencii motorových vozidiel zápis leasingovej

spoločnosti ako vlastníka motorového vozidla, a žalovanú ako jeho držiteľa, by bezpochyby malo za
následok neuzavretie kúpnej zmluvy, teda v každom prípade zachovanie (nezníženie) celkovej hodnoty
majetku žalobcu.

35. Žalovaná súdu neopodstatnene vytkla i to, že súd v danej veci prevzal znalecký posudok z odboru

písmoznalectvo č. 374/2009 zo dňa 9. decembra 2009, ak pritom v odvolaní tvrdila, že zistila, že nebol v
trestnom konaní získaný a vykonaný subjektom k tomu oprávneným, ale v inom trestnom konaní, netýka
sa bezprostredne predmetu dokazovania v danom procese, že nemohla v trestnom konaní tento dôkaz
namietať, čím bola ukrátená na procesných právach podľa TrP, práve na obhajobu a spravodlivý proces,
a to z dôvodu, že v danom prípade súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom v zmysle § 207 CSP, ale

dôkaz listinou podľa § 204 CSP, ktorý následne hodnotil v súlade s § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (odsek 1), vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (odsek 2).36. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať

hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie
dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné
závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom
pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený
skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj

jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak
izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov.
Výsledkom celkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa
stal podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať
svoje skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových
tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre

tú sporovú stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal. Podľa názoru odvolacieho súdu ani v tomto smere súdu prvej inštancie
nemožno vyčítať žiadne pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám
logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že

by súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Nemožno preto priznať relevanciu
polemike žalovanej v odvolaní, že súd mal uveriť tvrdeniam žalovanej, resp. že súd mal hodnotiť
vykonané dôkazy spôsobom, ako to uviedla žalovaná v priebehu sporu a vo svojom odvolaní.

37. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne

zo žalovanou tvrdených pochybení, ktorej sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok

na plnú náhradu trov odvolacieho konania v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaná v odvolacom
konaní úspech nemala, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).