Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417207148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417207148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1./ K. Q., J.
XX.XX.XXXX, G. O. XXXXX/X, G., 2./ S. Q., J. XX.XX.XXXX, G. V. XXX, G., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti
žalovanej: F.. M.. E. N., J. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/X, G., zastúpená: A.K. JUDr. Nováčková, s.r.o., so
sídlom Mandľová 28, Bratislava, IČO: 36 699 705, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/39/2017-286 zo dňa 10. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1./,2./ m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaná je povinná, v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi 1./ sumu vo výške 74,50 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50 € od 13.06.2017 do zaplatenia a sumu 68,29 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68,29 € od 14.03.2019 do zaplatenia. II. Žalovaná je
povinná, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobkyni 2./ sumu vo výške 670,51
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 670,51 € od 13.06.2017 do zaplatenia a

sumu 613,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 613,52 € od 14.03.2019 do
zaplatenia. III. Konanie o zaplatenie sumy 15,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 15,50 € od 13.06.2017 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 109,49 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 109,49 € od 13.06.2017 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 6,71 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,71 € od 14.03.2019 do zaplatenia a o zaplatenie
sumy 36,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36,48 € od 14.03.2019 do
zaplatenia, súd zastavuje. IV. Žalobcovia 1./ a 2./ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 65,56 %.

1.1. Vychádzal zo skutkového zistenia, žalobca 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej
a označenej v napadnutom rozsudku ako „pozemok žalobcu 1./“. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou
záhradnej chatky špecifikovanej a označenej v napadnutom rozsudku ako „stavba“, ktorá je časťou
svojej zastavanej plochy o výmere 3 m2 na pozemku žalobcu 1./, pričom žalovaná nemá k pozemku
žiadne právo, ktoré by ju oprávňovalo na užívanie pozemku žalobcu. Žalobkyňa 2./ je väčšinovou

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej a označenej v napadnutom rozsudku ako
„pozemok žalobkyne 2./“ na ktorom je stavba žalovanej časťou svojej zastavanej plochy o výmere 27
m2 , pričom žalovaná nemá k pozemku žiadne právo, ktoré by ju oprávňovalo na užívanie, v dôsledku
čoho jej vzniká bezdôvodné obohatenie.1.2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a svoje právne
závery podporil s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/263/99 a rozsudku

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/845/99, v dôsledku čoho konštatoval, že zo strany žalovanej
došlo k bezdôvodnému obohatenie v súvislosti s užívaním pozemkov žalobcov 1./ a 2./, na ktorých je
postavená jej stavba. Námietka, že žalobcovia si voči žalovanej neuplatňovali nájomné za užívané
pozemky nebola v konaní relevantnou. Relevantnou bola skutočnosť, že žalobcovia si voči žalovanej
uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, práve z dôvodu absencie právneho dôvodu. K

obrane žalovanej zastal názor, že nemožno aplikovať príslušné ustanovenia záhradkárskeho zákona
(§ 4 ods. 1 a 2) keďže ZO SZZ 3-18 Družstevník Vajnory bola zrušená a vyradená dňa 25.01.2013 z
centrálnej evidencie ZO SZZ, ktorej naviac žalovaná ani nebola členom.

1.3. Pri výške bezdôvodného obohatenia sa súd prvej inštancie riadil závermi rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/845/99 podľa ktorého výška bezdôvodného obohatenia sa má odvíjať od

výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k
celému pozemku. Z tohto pohľadu nie je preto relevantné, aká by bola adekvátna výška nájomného
len za jeho časť zodpovedajúcu pozemku zastavanému stavbou žalovanej. Tak žalovaná, ako aj
žalobcovia predložili v konaní znalecké posudky ohľadom výšky nájomného. Znalec Ing. Jozef Fajnor,
určil všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom stojí stavba žalovanej za m2 vo výške 100,14 € za

m2, hodnotu nájmu za m2 určil vo výške 8,011 € za m2. Znalec Ing. Sova, určil všeobecnú hodnotu
pozemku za m2 vo výške 182,46 € za m2, hodnotu nájmu za m2 určil vo výške 12,417 € za m2.
Žalovaná vyčítala znaleckému posudku Ing. Sovu, že ohodnocuje cenu nehnuteľnosti a cenu prenájmu
až o 67 % vyššie ako Ing. Fajnor. S ohľadom na túto disproporciu mala za to, že znalecký posudok
nemôžebyťrelevantnýmdôkazom.Posudkuvyčítalaajto,žeobhliadkaskutkovéhostavubolavykonaná

bez účasti žalovanej, fotodokumentácia bola vyhotovená len z prístupovej cesty, východiská pre
všeobecnú hodnotu nie sú rovnocenné s pozemkami žalobcov uvedenými v žalobe, nesprávny záver,
že každá chata má vlastnú narážanú studňu (nakoľko záhradná chata žalovanej ju nemá), vyčítala
tiež nesprávne určenie koeficientov. Výhrady žalovanej by boli relevantné vo vzťahu k disproporcii
medzi oboma znaleckými posudkami, ak by súd v konaní pri určení výšky bezdôvodného obohatenia

mal k dispozícii len tieto dva znalecké posudky. Súd mal však v posudzovanej veci k dispozícii aj
ďalšie dôkazy; vyjadrenie realitnej kancelárie Addon Reality s.r.o., podľa ktorého cena za prenájom
stavebného pozemku v lokalite Bratislava II - obec BA - m. č. Vajnory za obdobie 2015 až 2017 sa
pohybovala v rozpätí 15 € až 18 € za m2 (pre objektívnosť treba ale uviesť, že pozemky žalobcov nie
sú stavebnými pozemkami- znalecký posudok Ing. Sovu však hodnotu nájmu určuje sumou 12,417 € za

m2, teda hodnotou pod spodnou hranicou stanoviska Addon Reality, s.r.o.) Z emailu spoločnosti Reality
holding +, s.r.o. k cene pozemku v porovnateľnej lokalite, v akej sa nachádzajú pozemky žalobcov, súd
zistil, že cena za m2 v lokalite Vajnorské jazero za ktorú tam bolo možné kúpiť konkrétny pozemok v
ponuke realitnej kancelárie, bola na úrovni 395-400 € za m2, teda za cenu viac ako dvojnásobnú oproti
hodnote pozemku určenej znaleckým posudkom Ing. Sovu. Spoločnosť MIRABELL SK, s.r.o. nacenila

pozemok žalobcov v sume 265 € za m2 , ako hodnotu, za ktorú môže ísť pozemok do ponuky na
predaj. Pri vyhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti tak súd považoval za dôvodné pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z hodnoty nájomného za m2 určenej znaleckým posudkom
znalca Ing. Sovu, zo dňa 02.05.2019, č. XXX/XXXX, a pri vynásobení tejto hodnoty výmerou žalovanou
užívaných pozemkov a obdobím užívania tak priznal žalobcom 1./ a 2./ nárok vo výške uvedenej vo

výrokoch I. a II.

1.4. Žalobcovia si uplatnili nárok na úrok z omeškania v závislosti od výziev na vydanie bezdôvodného
obohatenia adresovaných žalovanej. Súd v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatneným za obdobie od 12.06.2015 do 12.06.2017 priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 5

% ročne od nasledujúceho dňa po doručení výzvy, teda od 13.06.2017. Pokiaľ ide o nárok na úrok z
omeškania v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.06.2017 do
13.03.2019 súd priznal nárok od nasledujúceho dňa po uplatnenom období, teda od 14.03.2019.

1.5. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil zavinenie žalobcov na zastavení

konania. Výšku zavinenia žalobcov na zastavení konania súd vyvodil z pomeru pôvodne uplatňovanej
hodnoty nájmu za m2 pozemku (15 €/ m2) a hodnoty nájmu určenej znaleckým posudkom Ing.
Ondreja Sovu, Č.. XXX/XXXX zo dňa 02.05.2019, z ktorého súd vo svojom rozhodnutí vychádzal aj
pri rozhodovaní vo veci (12,417 €/ m2). Ak teda oproti pôvodne uplatneným 15 € na m2 (100 %)súd vychádzal z hodnoty nájmu v sume 12,417 € na m2 82,78 %, po zohľadnení zavinenia žalobcov
žalovanej (17,22 %) tak výsledný nárok žalobcov predstavuje hodnotu 65,56 %. O konečnej výške trov
konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozsudok odvolaním v jeho výrokoch I., II. a IV. napadla žalovaná a navrhla, aby odvolací
súd rozsudok napadnutý odvolaním zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie vo veci. Vytkla súdu prvej inštancie že určil výšku bezdôvodného obohatenia na základe
žalovaným spochybneného znaleckého posudku Ing. Sovu a znalecký posudok znalca Ing. Fajnora

nevzal do úvahy ako dôkaz, ktorý žalobcovia relevantným spôsobom nespochybnili, len v dôkaznej núdzi
uviedli, že s ním nesúhlasia. Pre objektívnosť posúdenia výšky ceny prenájmu pre účely stanovenia
výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie. Vyhodnotenie
dôkazov - vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré sa nevyjadrovali ku konkrétnym pozemkom na ktorých
je postavená chatka žalovanej, ale všeobecne k iným voľným a nezastavaným pozemkom na predaj
nemôže byť v zmysle dokazovania v súdnom konaní, relevantným dôkazom ani v širších ani vo

vzájomných súvislostiach, nakoľko sú z hľadiska dôkaznej sily voči predloženým znaleckým posudkom,
nižšej dôkaznej sily, t.j. pokiaľ sú predložené odborné znalecké posudky, sú takéto vyjadrenia realitných
kancelárii irelevantné a nemôžu byť povýšené na dôkaz, a to ani súdom.

2.1. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani námietkou žalovanej, že tu ide o vzťah vlastníka pozemku

a vlastníka stavby, ktorý sa riadi inými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako ustanoveniami o
bezdôvodnom obohatení.

2.2. Definíciu všeobecnej ceny už ustálila aj judikatúra tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné
predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste kde leží a v rozhodnom čase, t. j. v tomto prípade by

mala byť všeobecná cena nehnuteľnosti a prenájmu zistená tak, že za čo by žalobcovia mohli predať
alebo prenajať pozemky v celkovej úhrnnej výmere 30 m2 na záhradkárske účely, ktoré sú zastavané
záhradnou chatkou žalovanej o výmere 25 m2 a bez prístupu k vode, preto nemôže byť použitá metóda
všeobecnej hodnoty prenájmu bez zohľadnenia tejto skutočnosti tak, ako to stanovil znalec Ing. Ondrej
Sova.

3. Žalobcovia 1./,2./ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo žalobcami predloženého odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Addon Reality s.r.o.,
ktorá vyčíslila hodnom priemerného nájmu pozemkov v danej lokalite v rozmedzí 15 - 18 EUR za m2
teda na sumu, ktorej spodná hranica je ešte vyššia ako hodnota nájmu určená v znaleckom posudku Ing.

Sovu Č.. XXX/XXXX t.j. 12,417 EUR za m2. Súd tiež prihliadol na to, že cena nájmu je priamoúmerne
závislá od samotnej hodnoty pozemku. Súd preto vychádzal aj zo žalobcom predloženého odborného
vyjadrenia spoločnosti MIRABELL SK s.r.o., ktorá určila predajnú hodnom pozemkov žalobcov v danom
mieste a čase na 265,- EUR za m2, ako aj z aktuálne inzerovaných ponúk okolitých pozemkov iných
realitných kancelárií. Preukázané ohodnotenie pozemkov, ako aj výšky ich nájmu bolo podľa všetkých

predložených dôkazov podstatne vyššie ako hodnota nájmu stanovená v znaleckom posudku Ing.
Fajnora. Žalovaná opomenula fakt, že podľa článku 15. ods. 2 C.s.p. v civilnom sporovom konaní
všeobecne platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, žiaden dôkaz preto nemá predpísanú zákonnú
silu, preto žalovanou použitý argument „irelevantnosti“ vyjadrení realitných kancelárií ako dôkazov nie
je správny a je v rozpore s vyššie uvedenou zásadou.

3.1. Druhým odvolacím dôvodom žalovanej bolo, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nebola
zohľadnená len výmera časti pozemku, pod ktorou sa nachádza záhradná chatka ale, celá výmera
pozemku. Rovnako žalovaná namietala, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia nebola
zohľadnená „intenzita“ využiteľnosti resp. nevyužiteľnosť takto zastavanej časti pozemku žalovanou.

Posudzovanie výšky bezdôvodného obohatenia resp. výšky nájomného podľa aktuálnych možností
využiteľnosti konkrétneho pozemku, (obmedzenie využiteľnosti ktorého spôsobila práve sama žalovaná
svojim protiprávnym konaním) tak, ako uvádzala žalovaná, je v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou
definujúcou stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia s poukazom na: „obvyklú výšku v mieste
a čase“. Vyššie uvedený odvolací dôvod žalovanej sa javí ako nelogický a vnútorne rozporný, aj z toho

dôvodu,ževprávnychvzťahochsanemožnodovolávaťvlastnejnepoctivosti.Právevlastnejnepoctivosti
sa dovolávala žalovaná tým, že argumentovala zníženou využiteľnosťou ňou zastavaných pozemkov
s cieľom zníženia výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Na argument žalovanej ohľadom
„intenzity“ využívania predmetného pozemku súd reagoval ustálenou súdnou praxou najvyššieho súdua v odôvodnení presvedčivo odkázal na konkrétne rozsudky vyšších súdnych inštancií. Žalobcovia
zastávajú názor, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav na základe riadne vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, z právneho hľadiska vec správne právne posúdil a

navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Žalovaná v replike uviedla, že došlo k opomenutiu, že oplotenie pozemku, kde sa nachádza stavba
žalovanej , vykonal žalobca, ktorý týmto konaním určil rozsah a hranice užívania pozemku, čo možno

považovať za právny úkon v zmysle ust.§ 34 Občianskeho zákonníka, ale nie ako titul na bezdôvodné
obohatenie. Oplotenie stavby žalovanej žalobcom do súčasného stavu možno v zmysle konštantnej
judikatúry považovať za právny úkon žalobcu urobený konaním a smerujúci k žalovanej, aby v tomto
rozsahu a na základe prejavu vôle žalobcu určenom oplotením, žalovaná predmetný pozemok užívala .
Uvedené znamená, že nemôže, ani z tohto právneho úkonu žalobcu, ísť o bezdôvodné obohatenie ako
uvádza žalobca a napadnutý rozsudok. V ostatnom sa pridržiava v plnom rozsahu odvolania a trvá na

tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Žalobcovia v duplike uviedli, že vo vyjadrení žalovaná uvádza nové skutkové tvrdenia, ktoré v
podanom odvolaní a ani v doterajšom konaní neuvádzala, preto je táto argumentácia bezpredmetná

a žiadajú aby odvolací súd na ňu neprihliadal. Žalobcovia odmietajú nové skutkové tvrdenia žalovanej
ako nedôvodné a súčasne nepravdivé a navrhli potvrdenie rozsudku.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie možno bez akýchkoľvek
pochybností ustáliť, že nebol preukázaný žiaden titul na užívanie nehnuteľnosti - pozemku na ktorom
sa nachádza stavba, ktorá je vo vlastníctve žalovanej; a teda žalovaná užíva pozemok vo vlastníctve

žalobcov bez právneho dôvodu. Týmto užívaním sa žalovaná na úkor žalobcov bezdôvodne
obohatila v zmysle 451 Občianskeho zákonníka a je povinná toto obohatenie žalobcom vydať
a to s poukazom na ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme peňažnej náhrady.
Neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, teda užívanie nehnuteľnosti bez nájomnej, či inej zmluvy, alebo
iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať je kvalifikované ako plnenie bez právneho dôvodu v

zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Nesprávne právne posúdenie vytýkané žalovanou v odvolaní, že ide o vzťah vlastníka pozemku
a vlastníka stavby, ktorý sa riadi inými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako ustanoveniami o
bezdôvodnom obohatení je nenáležité. Súdna prax je v posúdení otázky užívania nehnuteľnosti bez

právneho titulu štandardne jednotná. „Ak nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku,
potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosti vlastníka
stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. Ak vlastník stavby užíva pozemok bez poskytnutia náhrady,
obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje
jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo“ (rozsudok NS

SR z 28. júna 2012 sp.zn. 1 Cdo/91/2010).

9. Odhliadnuc od námietky žalovanej o posúdení právneho režimu bezdôvodného obohatenia tiež
v odvolaní namieta, že súd pre objektívnosť posúdenia výšky ceny prenájmu nevykonal „náležité“
dokazovanie, ktoré by mal za účelom objektívneho zistenia doplniť. Dokazovanie v sporovom konaní

je ovládané prejednacou a nie vyšetrovacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza z dôkazov ktoré
navrhnú strany sporu. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy,
pokiaľ zákon neustanovuje inak ( § 185 C.s.p.). Ak teda súd prvej inštancie nezisťoval skutočný stav
veci (objektívne posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia), ale pri rozhodnutí vo veci vychádzal z
dôkazov ktoré predložili strany sporu, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu postupu.

10. Obrana žalovanej hľadajúca spornosť v nesprávnej úvahe, ktorou sa riadil znalec Ing. Sova pri určení
výšky majetkového prospechu, keď ako podklad v odhade ceny vzal do úvahy pozemky kvalitatívne i
kvantitatívne podstatne lepšie oproti pozemkom žalobcov nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutéhorozsudku. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku bez právneho dôvodu
sa určuje peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a
čase na užívanie obdobných pozemkov, spravidla vo forme nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých

okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. novembra
2009 sp.zn. 5 Cdo 8/2009), okolnosť ktorá je výsledkom ustálenej judikatúry definujúcej výšku
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky nájomného vychádzal nielen zo
znaleckých posudkov, ktoré predložili obe sporové strany, ale aj z odborného vyjadrenia realitnej
kancelárie Addon Reality s.r.o., a spoločnosti MIRABELL SK s.r.o., čím je vyvrátené tvrdenia žalovanej,

že súd určil výšku bezdôvodného obohatenia na základe žalovaným spochybneného znaleckého
posudku Ing. Sovu. Ohodnotenie pozemkov, ako aj výšky ich nájmu bola v odborných vyjadreniach
realitných kancelárii podstatne vyššie ako hodnota nájmu stanovená v znaleckom posudku oboch
znalcov. Ak súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov považoval za zodpovedajúce a spravodlivé
vychádzať minimálne z výšky nájomného určeného v znaleckom posudku Ing. Sovu, nemožno tomuto
záveru nič vytknúť, keď súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s

ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. vo vzájomnej súvislosti. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom

nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že niektorý dôkaz nie je
pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod., keď
nadovšetko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom vysvetlil dôvody,
ktoré ho viedli k záveru o výške bezdôvodného obohatenia. Nespokojnosť žalovanej s právnymi závermi
súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie

odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalovanej o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa
neodchýlil príslušných ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie náležite podporil
aj ustálenou judikatúrou .

11. Argumentácia žalovanej, že nemožno vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bez
zohľadnenia, že pozemky žalobcov v celkovej úhrnnej výmere 30 m2 sú zastavané záhradnou chatkou
žalovanej o výmere 25 m2, čím sa zmenšuje ich využiteľnosť je hrubým popretím podstaty inštitútu
bezdôvodného obohatenia, ako majetkového prospechu. Žalovaná predsa tým, že užíva cudzí
pozemok, bez toho, aby poskytla za užívanie cudzieho majetku primeranú náhradu sa bezdôvodne

obohacuje, t.j. získava majetkovú hodnotu, keďže sa jej majetok nezmenšuje o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok na ktorom stojí jej stavba. Ak by
súd pripustil úvahu o zmenšení využiteľnosti vzhľadom na zastavanosť pozemku, ad absurdum by v
prípade zastavania celého pozemku vlastník pozemku nemal žiadne právo na vydanie majetkového
prospechu, o ktorý sa obohacuje vlastník stavby. Touto úvahou žalovaná úplne ignoruje oprávnenia

vlastníka pozemku v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka t.j. vec držať, užívať, používať jeho plody a
úžitkyanakladaťsňou.Logickypreto,jeúplnebezprávnehodopaduargumentáciaoveľkostizastavanej
plochy. Uvedený názor je podporený aj súdnou praxou ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Cdo 52/2005 ) v zmysle ktorého “V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú
hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu

patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s
právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať bytový priestor“.

12. Žalovaná v odvolacom konaní uviedla, že žalobcovia určili rozsah a hranice užívania pozemku, čo
možno považovať za právny úkon v zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka, na tvrdenia ktoré nie je

možné v odvolacom konaní prihliadnuť keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa
§ 366 Cs.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, povinnosť ktorú si žalovaná nesplnila. Keďže žalovanej nebolo
žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesnej obrany v ktoromkoľvek štádiu súdneho

konania na prvoinštančnom súde, na novú procesnú obranu v odvolacom konaní prihliadnuť nemožno.

13. Dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku a neudržateľnosť procesnej obrany žalovanej
jednoznačne vyplýva zo súdom prvej inštancie v celom rozsahu správne zisteného a správne právneposúdeného skutkového stavu. Žalovanej nebolo ani žiadnym spôsobom bránené v uplatnení
prostriedkov procesného útoku v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na prvoinštančnom súde.
Odvolacie námietky žalovanej neboli spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie a preto je nutné

považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v dôsledku čoho došlo odvolacím súdom
k potvrdeniu napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti vrátane priznaného úroku z omeškania
( výrok I. a II.) v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ( výrok IV.) o ktorých
súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na pomer
úspechu strán sporu vo veci.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).