Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418205615
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418205615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. A., U. XXXXX/X, 2/ Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Q. L. 7, E., W. L. C., štátny občan W.
L. C., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155,
o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 24. septembra 2019, č. k. 18C/65/2018-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a žalovanému priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobcovia sa
podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby je voči nim neúčinné, aby súd určil,
že plnomocenstvo udelené žalovaným ako splnomocniteľom pre Dražobná spoločnosť, a.s. je neplatné,
aby súd určil, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/

XXX zo dňa 31. 10. 2011 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná, a aby súd určil, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 23. 12. 2011 v
znení dodatku zo dňa 22. 05. 2012 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná.

2. Právne vec odôvodnil ust. § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“),§ 1 ods. 3 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 137 písm. c) a d), § 180,

§ 183 ods. 2 a 4, § 290, § 295 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Vykonaným dokazovaním, zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX /
XXX (ďalej len „zmluva o poskytnutí flexihypotéky“, „zmluva o úvere“), mal preukázané, že žalobcovia
ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 31. 10. 2011 zmluvu o flexihypotéke. V bode 8 tejto
zmluvy bol uvedený spôsob splácania úveru a úroku, v bode 8.1 bolo konkrétne uvedené, že úver bude
splácaný anuitnými splátkami. Bod 11 zmluvy uvádzal ako predmet zabezpečenia úveru nehnuteľnosť.
V bode 14.13 písm. b) bolo uvedené, že dlžník mal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami tejto

zmluvy a všetkých jej príloh, ktoré mu boli pri podpisovaní tejto zmluvy odovzdané, porozumel im,
súhlasil s ich obsahom a tieto predstavovali prejav jeho slobodnej a vážnej vôle. Vo všeobecných
obchodných podmienkach žalovaného bolo v úvodných ustanoveniach vysvetlený pojem „splátka“ ako
pravidelná anuitná splátka úveru dohodnutá podľa úverovej zmluvy, ktorej časť tvorí splátka úveru azvyšná časť splátka úrokov. Z prílohy zmluvy o poskytnutí flexihypotéky mal preukázané, že žalobcom
poskytol žalovaný úver v hodnote 689 000 eur s fixovanou úrokovou sadzbou vo výške 6,79 % p.
a. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v bode 4.3 prílohy bola vo výške 7,02 %. Celkový

počet anuitných splátok bol uvedený počtom 168. Výška mesačnej anuitnej splátky bola uvedená
sumou 6 366 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako 14 rokov odo dňa splatnosti
prvej anuitnej splátky. V bode 5 prílohy bol ako predmet zabezpečenia uvedený rozostavaný rodinný
dom na parcele číslo XXXX/X vo vlastníctve žalobcov a rozostavaná garáž na parcele č. XXXX/
X vo vlastníctve žalobcov a pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X zapísané na liste vlastníctva XX

XXX vo vlastníctve spoločnosti Azoter s.r.o. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
reg. č. XXXXXXXXX/XX - XXX/XXX (ďalej len „záložná zmluva“) mal preukázané, že žalobcovia ako
záložcovia a žalovaní ako záložný veriteľ podpísali 23. 12. 2011 záložnú zmluvu na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej podľa zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, predmetom zálohu, ktorý bol uvedený
v bode 1, bol okrem iného rozostavaný rodinný dom na parcele XXXX/X a rozostavaná garáž na
parcele XXXX/X vo vlastníctve žalobcov. V článku IX. ods. 5 zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnené

s predmetom zmluvy nakladať v súlade s podmienkami záložnej zmluvy, zmluvné prejavy sú dostatočne
zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je obmedzená a právny úkon je v predpísanej forme. Článok
VIII. zmluvy obsahoval podmienky výkonu záložného práva vrátane predaja zálohu na dražbe. Z
dodatku k zmluve o zriadení záložného práva, ktorý bol podpísaný dňa 22. 05. 2012 medzi žalobcami
ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom, mal preukázané, že dodatok zmenil záhlavie

zmluvy v časti záložca, ostatné ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva zostali nezmenené.
Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23. 12. 2011 mal preukázané, že
žalobcovia podali návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej
zmluvy, nehnuteľnosti boli definované okrem iného ako rozostavaný rodinný dom na parcele č. XXXX/
X a rozostavaná garáž na parcele č. XXXX/X. Z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo dňa

29. 06. 2012 zistil, že Správa katastra povolila vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam, nehnuteľnosti boli uvedené ako rozostavaná stavba bez súpisného čísla na parcele
č. XXXX/X a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/X. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XX XXX pre k. ú. W. A. mal preukázané, že žalobca bol vlastníkom pozemkov parcelné č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Na uvedené nehnuteľnosti bolo zriadené podľa časti C výpisu z listu

vlastníctva záložné právo v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení ZP, záložné právo
bolo zriadené na nehnuteľnosti parcelné č. XXXX/X, XXXX/X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX XXX,
k. ú. W. A., mal preukázané, že žalobcovia boli spoluvlastníkmi rodinného domu, súpisné č. XXXXX
a garáže, súpisné č. XXXXX. Na uvedené nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech
žalovaného na základe zmluvy o zriadení ZP, súpisné čísla boli nehnuteľnostiam pridelené rozhodnutím

o určení súpisného čísla na základe geometrického plánu zo dňa 25. 06. 2012. Z výpisu z účtu k
hypotekárnemu úveru vedenému v spoločnosti VÚB banka a.s. zistil, že žalobcovia v období február
XXXX až december XXXX splácali hypotekárny úver. Zo znaleckého posudku č. 31/2012 zo dňa 11. 07.
2012 vyhotovenom Ing. Zuzanou Vadkertiovou mal preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľností,
teda rodinného domu a garáže, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcov, bola určená sumou 1 900 000

eur. Zo znaleckého posudku č. 37/2018 zo dňa 08. 03. 2018, ktorý vyhotovil Ing. Juraj Sedláček,
mal preukázané, že hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, bola 1 280
000 eur. Z pokusu o zmier zo dňa 22. 03. 2017 mal za zistené, že žalovaný upozornil žalobcov na to,
že neuhradili dlžnú pohľadávku z titulu hypotekárneho úveru, a že pohľadávka žalovaného po lehote
splatnosti je 37 224,88 eura. Žalobkyňa prevzala pokus o zmier dňa 28. 03. 2017. Z výzvy na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 18. 04. 2017 zistil, že žalovaný vyzýval žalobcov
na vrátenie celého zostatku úveru v lehote určenej vo výzve. Táto výzva bola prevzatá žalobkyňou
dňa 21. 04. 2017 a žalobcom dňa 29. 04. 2017. Z plnomocenstva udeleného žalovaným spoločnosti
Dražobná spoločnosť, a.s. dňa 12. 05. 2017 mal preukázané, že žalovaný udelil spoločnosti Dražobná
spoločnosť, a.s. plnomocenstvo na zastupovanie a konanie žalovaného pri realizácii záložného práva.

Z oznámenia Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 27. 07. 2017 mal preukázané, že táto spoločnosť
oznámila žalobkyni, že na základe poverenia záložného veriteľa, teda žalovaného, začal s výkonom
záložného práva, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalovaného. Z listu žalobcu zo dňa 05. 06.
2018 mal preukázané, že žalobca namietal postup Dražobnej spoločnosti, a.s. pri výkone dražby. Z
uznesenia OkresnéhosúduNovéZámky,sp.zn.9C/57/2018-71zodňa27.08.2018malpreukázané,že

Okresný súd v Nových Zámkoch nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému a Dražobnej
spoločnosti, a.s. zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve o zriadení
záložného práva, nariadil povinnosť zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby a uložil žalobcom, aby podali
žalobu o určenie neplatnosti záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiachvo vlastníctve navrhovateľov, o určenie neplatnosti plnomocenstva a o určenie neplatnosti zmluvy o
poskytnutí flexihypotéky a zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa internetovej stránky Národnej
banky Slovenska, časť banková úroková štatistika, mal preukázané, že v októbri 2011 bola úroková

sadzba pre hypotekárne úvery nad 10 rokov 7,9030 % ročne, ročná priemerná miera nákladov pri
úveroch na nehnuteľnosti 5,3017% ročne.

3. Pri rozhodovaní o žalobe sa v prvom rade vysporiadal s procesnou pasivitou žalobcov a konštatoval,
že žalobcovia po podaní žaloby neurobili v uvedenej veci žiadny relevantný procesný úkon a o

konanie na súde sa nezaujímali, nepreberali poštu a nezaujímali sa o to, akým spôsobom sa žalovaný
k veci vyjadril. Obaja žalobcovia sa nezúčastnili ani jedného pojednávania nariadeného vo veci. Ich
neúčasť ospravedlnil v obidvoch prípadoch žalobca v prvom rade svojimi zdravotnými problémami,
neuviedol telefónne číslo a ani elektronickú adresu, kde by mu súd prvej inštancie mohol oznámiť
skutočnosť, že jeho ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní neakceptuje. Z ospravedlnení
žalobcu nemal za zrejmé, prečo sa konania vo veci nemohla zúčastniť jeho manželka ako žalobkyňa.

Preto s prihliadnutím na § 180 CSP na druhom pojednávaní vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcov, neakceptujúc tak ich procesnú pasivitu v konaní. Zastal názor, že za procesne prípustnú
bolo možné považovať žalobu iba v prvom uplatnenom nároku s prihliadnutím na ustanovenie § 137
písm. c) CSP, pretože vzhliadol naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že či je záložné právo
viaznuce na ich nehnuteľnostiach, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy, resp. zmluvy o poskytnutí

flexihypotéky, účinné alebo nie. Bez takéhoto určenia, by sa javilo ich právne postavenie ako neisté.
Žalobu v druhej časti nároku, teda v časti určenia neplatnosti plnomocenstva udeleného žalovaným
dražobníkovi, nepovažoval za procesne prípustnú. Dôvodil, že plnomocenstvo je hmotno-právnym
vzťahom medzi žalovaným a treťou osobou, žalobcovia teda nemohli mať naliehavý právny záujem na
preukázaní neplatnosti takéhoto plnomocenstva. Dodal, že aj keby súd vyslovil, že plnomocenstvo bolo

neplatné, žalovanému by nič nebránilo v tom, aby dražobníkovi vystavil novú plnú moc. Za procesne
neprípustný považoval aj nárok žalobcov uplatnený v tretej a štvrtej časti petitu, teda žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy o flexihypotéke a záložnej zmluvy. Argumentoval, že s prihliadnutím na § 137 písm.
d) CSP bolo možné žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, len ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky a aj záložnú zmluvu, ktoré boli uzavreté

medzižalobcamiažalovaným,označilzaspotrebiteľskézmluvy,alezmluvuoflexihypotéhenepovažoval
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplývalo, že
by sa žalobcovia ako spotrebitelia mohli domáhať neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky ani
záložnej zmluvy, u zmluvy o poskytnutí flexihypotéky mal za to, že aplikácia príslušných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. bola vylúčená. Mal za to, že žalobcovia sa mohli domáhať iba neplatnosti

určitých častí zmluvy, ale žalobcovia žalobu takto nepostavili. Pri rozhodovaní o prvom uplatnenom
nároku, teda o neúčinnosti záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve žalobcov, vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo
o spotrebiteľské zmluvy, preskúmal zmluvu o poskytnutí flexihypotéky a aj záložnú zmluvu. Dospel k
záveru, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky neporušovala žiadne ustanovenia spotrebiteľského práva,

žalobcovia ju uzavreli slobodne a vážne. Zmluva obsahovala správne uvedenú ročnú priemernú mieru
nákladov, ktorá korešpondovala s RPMN, ktorú v danom období uvádzala Národná banka Slovenska
pre poskytnutie hypotekárnych úverov, námietky žalobcov o neprijateľných podmienkach v zmluve teda
nepovažoval za relevantné. K námietke žalobcov, že im neboli riadne vysvetlené anuitné splátky úveru,
dôvodil, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky a všeobecné zmluvné podmienky dostatočne vysvetľovali

spôsob anuitného splácania úveru. Anuitné splátky pre spotrebiteľa podľa jeho názoru nepredstavovali
žiadnu nevýhodu. Ďalej argumentoval, že žalobcovia neuviedli, prečo by mala záložná zmluva uzavretá
medzi nimi a žalovaným, neplatná. Ich jedinou výhradou bola skutočnosť, že v záložnej zmluve boli
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu označené ako „rozostavaný rodinný dom a rozostavaná
garáž“, ktorá skutočnosť nekorešpondovala s označením nehnuteľnosti, ktoré bolo uvedené na liste

vlastníctva. Mal preukázané, že záložná zmluva bola medzi žalobcami a žalovaným podpísaná dňa 23.
12. 2011. Predmet zálohu bol okrem iného uvedený ako rozostavaný rodinný dom na parcele č. XXXX/X
a rozostavaná garáž na parcele č. XXXX/X. V čase podpisu záložnej zmluvy žalobcovia túto skutočnosť
preukázateľne nenamietali - skutočný stav a označenie nehnuteľnosti teda zodpovedal stavu a
označeniu nehnuteľnosti v čase podpisu záložnej zmluvy. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu,

boli rovnakým spôsobom označené aj v návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
zo dňa 23. 01. 2011, ktorý podpisovali žalobcovia a boli takto označené aj v rozhodnutí Správy
katastra zo dňa 29. 06. 2012. Mal preukázané, že súpisné čísla pre rodinný dom a garáž, ktoré sú
vo spoluvlastníctve žalobcov, boli pridelené až na základe geometrického plánu zo dňa 25. 06. 2012- táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná z výpisu z listu vlastníctva č. XX XXX k. ú. W. A..
Prezentoval názor, že označenie nehnuteľnosti v čase podpisu záložnej zmluvy korešpondovalo so
stavom nehnuteľnosti v čase podpisu zmluvy. Nehnuteľnosti ako predmet zálohu boli jednoznačne a

dostatočne špecifikované, neskoršia zmena označenia nehnuteľností nemohla mať žiadny vplyv na
platnosť záložnej zmluvy. Zastal tiež názor, že na neplatnosť záložnej zmluvy nemohlo mať vplyv ani
rozdielne ocenenie nehnuteľností podľa dvoch znaleckých posudkov, tak ako žalobcovia namietali v
žalobe. Dodal, že nesprávne ocenenie nehnuteľností mohlo mať vplyv v žalobe o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, ale nie o žalobe o určenie neplatnosti záložného práva. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že

boli „nemilo prekvapení“, keď dražobná spoločnosť ako dražobník začala realizáciu záložného práva,
pretože mal jednoznačne preukázané, že žalovaný upozornil žalobcov na neplatenie dlhu predtým, než
pristúpil k uplatneniu záložného práva dvakrát - jednalo sa o pokus o zmier zo dňa 22. 03. 2017 a
výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 18. 04. 2017. Oba tieto dokumenty boli žalobcom
nepochybne doručené. V závere zvýraznil, že žalobcovia začali preukázateľne namietať neplatnosť
zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, resp. záložnej zmluvy, až potom, keď prestali splácať splátky, teda

viac ako po siedmich rokoch od uzavretia zmluvy. Tvrdenie žalobcov, že si zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky a ani záložnú zmluvu dostatočne neprečítali, neakceptoval. Mal za to, že spotrebiteľ je
povinný vyvinúťauplatniťdostatočnú opatrnosťpripodpisekaždejzmluvy,ktorúuzatvára.Nepozornosť
žalobcu alebo ľahostajnosť žalobcu ako spotrebiteľa pri podpise zmluvy nemôže podľa názoru súdu
požívať právnu ochranu. Žalobcom nikto nebránil, aby si obidve zmluvy riadne prečítali a prípade, ak

im nerozumeli, tieto konzultovali s osobou znalou práva. Žalobcom navyše nikto nenútil, aby obidve
zmluvy podpísali. Zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru je bežným bankovým produktom a ak sa
žalobcom konkrétne zmluvy nepáčili, mohli navštíviť so žiadosť o poskytnutie hypotéky inú banku. Z
vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol v plnom rozsahu.
4. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a na § 262 ods.1 CSP a žalovanému,

ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia domáhajúc sa
jeho zmeny a vyhovenia ich žalobe. Namietali postup prvoinštančného súdu ohľadne nezohľadnenia
ich neprítomnosti na vytýčenom pojednávaní a nevyhovenie ich žiadosti o odročenie pojednávania z

objektívnychzdravotnýchdôvodov.Malizato,žeimtakýmtopostupomsúdubolaodňatáreálnamožnosť
bránenia ich práv v súdnom procese. Namietali, že im nebolo doručené ani vyjadrenie žalovaného k
žalobe, ku ktorému mali plné právo sa vyjadriť. Zvýraznili, že ďalším dôležitým faktom bolo ochorenie
žalobcuvrámcijehozahraničnejpracovnejcesty,ktorédokoncatrvádoposiaľ,spríslušnýmikontrolamia
rehabilitáciou.Pretovedeliurobiťlento,žekonajúcemusúduvčasdalinavedomiedanýzdravotnýstavs

príslušným lekárskym potvrdením a ospravedlnením. V dôsledku opísaného ochorenia bol žalobca plne
odkázaný na pomoc a opateru manželky, teda žalobkyne. Za nepravdivé označili tiež tvrdenie, že sa o
súdne konanie nezaujímali. Konajúcim súdom uvádzanú snahu o doručenie vyjadrenia žalovaného bez
jeho prevzatia nimi, označili za neopodstatnenú, nakoľko v dobe doručovania bol v zahraničí a žalobkyňa
neobdržala žiadne oznámenie o doručovaní nejakej súdnej zásielky. Zvýraznili, že súdu oznámili adresy,

a to aj na doručovanie. Uviedli, že vo veci boli vytýčené dve pojednávania, na obidve sa riadne a včas
ospravedlnili a žiadali o pochopenie ich situácie s tým, aby pojednávanie bolo odročené vzhľadom na
zdravotný stav žalobcu a starostlivosť poskytovanú zo strany žalobkyne v W., kde ochorel. Tvrdili, že
bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. V ďalšej časti odvolania poukázali na to, že predmet
zálohu v čase uzatvárania záložnej zmluvy nebol v súlade s označovaným predmetom zálohu, ktorý

bol neskôr bez nejakého príslušného dodatku k záložnej zmluve na príslušnom katastrálnom odbore
zapísaný.Tvrdili,ževčasevykonávaniaocenenianehnuteľnostížalovaným,včaseuzatváraniazáložnej
zmluvy, z ohliadky nehnuteľností žalovaný musel mať vedomosť o skutočnom stave predmetu zálohu a
teda aj o skutočnej oveľa vyššej hodnote založených nehnuteľností. Napriek tomu do záložnej zmluvy
vykonalizavádzajúcistavdanýchnehnuteľností,čotútorobiloneplatnou.Zastalitiežnázor,ževzmluveo

poskytnutí flexihypotéky bola zakotvená rozhodcovská doložka v bode 13. a táto bola prijateľná, nakoľko
vyžaduje, aby sa podrobili rozhodcovi. Považovali to za rozporné s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Tvrdili tiež, že ustanovenia zmluvy o úročení úveru a súvisiacich nákladov /nie skutočných/,
ako aj so zabezpečením úveru zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, boli neplatné.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že pokiaľ ide o nevyhovenie žiadosti
žalobcov o odročenie pojednávania nariadeného na 24. 09. 2019, nešlo o prvú žiadosť o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov žalobcu; žalobcovia ospravedlňovali svoju neúčasť aj na
pojednávaní nariadenom na 23. 07. 2019 a žiadali o jeho odročenie z dôvodu ambulantnej liečbykarpálneho tunela u žalobcu a u žalobkyne neexistoval žiadny, už vôbec nie dôležitý, dôvod. Žalobcovia
ospravedlnili svoju neúčasť a požiadali o odročenie pojednávania nariadeného na 24. 09. 2019 len
štyri dni pred nariadeným termínom pojednávania, pričom ako dôvod uviedli špeciálne neurologické

vyšetrenie žalobcu, u žalobkyne dôvod neexistoval. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne
vzmysle§183CSPasvojpostupajriadneodôvodnil.Malzato,žezmluvaoúverebolaplatnýmprávnym
úkonom obsahujúcim právnymi predpismi vyžadované náležitosti, žalobcom nikto nebránil v riadnom
oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere, nikto ich nenútil k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobcovia v
priebehu prípravy zmluvy o úvere ani počas 7 rokov jej trvania nenamietali jej obsah. Žalobcovia ako

dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uvádzali, že „predmet zálohu v čase uzatvárania záložnej zmluvy
nehol v súlade s označovaným predmetom zálohu“, t. j. že v predmete zálohu sa uvádzajú nehnuteľnosti
ako rozostavaný rodinný dom a ako rozostavaná garáž. Mal za to, že záložnú zmluvu podpisovali
žalobcovia slobodne a vážne, označenie predmetu zálohu nenamietali (až v žalobe podanej po siedmich
rokoch od uzavretia Záložnej zmluvy, a to v čase, keď v dôsledku neplnenia záväzkov zo zmluvy pristúpil
kvýkonuzáložnéhoprávazaúčelomvymoženiapohľadávkyzoZmluvyoúvere).Rovnakoakovzáložnej

zmluve bol predmet zálohu označený aj v návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
zo dňa 23. 12. 2011, ktorý návrh žalobcovia tiež podpísali. Ako vyplýva z LV č. XX XXX zo dňa 21. 08.
2018 - „Rozhodnutie o určení súpisného čísla a geom. plán č. 94/2008 zo dňa 25. 06. XXXX-ZXXXX/
XX“, súpisné čísla predmetných stavieb - rodinný dom a garáž boli určené až v máji XXXX, a teda logicky
nemohli byť uvedené v záložnej zmluve uzavretej v decembri 2011. K namietanej rozhodcovskej doložke

poukázal na ust. § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z., a teda návrhom rozhodcovskej doložky si len splnil
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Rozhodcovská doložka bola uvedené oddelene, určito, čitateľne
a zrozumiteľne, žalobcovia s ňou prejavili svoj súhlas. Rozhodcovská doložka nebola uplatnená.

7. Žalobcovia vo svojej replike uviedli, že v plnom rozsahu trvajú na podanej žalobe.

8. Žalovaný vo svojej duplike zvýraznil, že k zriadeniu záložného práva došlo na základe zmluvy o
zriadení záložného práva, ktorú uzavreli strany sporu. Mal za to, že predmetná zmluva o zriadení
záložného práva spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti a neexistoval dôvod, pre ktorý by
mala byť neplatná. Žalobcami namietané označenie predmetu zálohu v zmluve o zriadení záložného

práva nemohlo spôsobiť neplatnosť predmetnej zmluvy, nakoľko predmet zálohu bol jednoznačne
špecifikovaný. Argument žalobcov, že zmluve o úvere nevenovali dostatočnú pozornosť považoval za
účelový. Tvrdil, že žalobcom nikto nebránil v riadnom oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere, nikto
ich nenútil k uzavretiu zmluvy o úvere, žalobcovia ani počas 7 rokov jej trvania nenamietali obsah zmluvy.
Žalobcovia svoj záväzok riadne nesplácali. K započítavaniu splátok poukázal na obsah vyjadrenia k

žalobe a zvýraznil, že v Základných podmienkach úveru je uvedené, že: „Výška úveru: 689.000,00
eur; Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým Úverom: 1.069.991,06 eura
- Z toho Výška istiny: 689.000,00 eur, Výška celkových nákladov dlžníka: 380.991,06 eura“, a teda
žalobcovia vopred presne vedeli, koľko zaplatia na úver (okrem istiny). Žalobcami namietané poradie
započítavania splátok je pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje povinnosti plynúce zo zmluvnej

dokumentácie, irelevantné - splatenie úveru má rozvrhnuté na presný počet splátok s určitou výškou
(za predpokladu nezmenenej úrokovej sadzby po uplynutí fixovaného kedy na úplnom konci úverového
vzťahu pri zachovaní riadneho a včasného splácania je na jeho strane dlh s nulovou hodnotou. Uviedol,
že sa rozsiahlo vyjadril aj k žalobcami tvrdenej údajnej snahe o podhodnotenie nehnuteľností vo
vyjadrenia k žalobe, tiež preukázal nepravdivosť tvrdenia žalobcov, že sme ich neinformoval o pristúpení

krealizáciizáložnéhopráva,čopreukázallistinnýmidôkazmi.Vpodrobnostiachodkázalnaobsahsvojho
vyjadreniakžalobe.Zotrvalnatvrdeníoprocesnejneprípustnostižaloby,žezmluvaoúverebolaplatným
právnym úkonom plne zodpovedajúcim požiadavkám príslušných právnych predpisov, ak aj, že zmluva o
zriadenízáložnéhoprávabolaplatnýmprávnymúkonomplnezodpovedajúcimpožiadavkámpríslušných
právnych predpisov.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel kzáveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že záložné právo zriadené
na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite je voči

žalobcom v 1. a 2. rade neúčinné, určenia, že plnomocenstvo udelené žalovaným ako splnomocniteľom
pre Dražobná spoločnosť, a.s. je neplatné, určenia, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 31. 10. 2011 uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným je neplatná, určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.XXX/
XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 23. 12. 2011 v znení dodatku zo dňa 22. 05. 2012 uzavretá medzi

žalobcami a žalovaným je neplatná. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcov, konkrétne k ust. §

365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové
a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie

tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Táto vada namietaná žalobcami v konaní zistená nebola. S odvolacími
námietkami žalobcov sa vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bodoch 53. a 54, na

ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie v
jeho procesnom postupe, či v samotnom doručovaní listín.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, a vy výroku vecne správne rozhodol, preto napadnutý

rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Zásadnou právnou otázkou bolo
posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na jednotlivých žalobných nárokoch.15. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

16. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb
uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie

naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,
podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby
bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.

17. Určovacia žaloba ma predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno
odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné
dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny

rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so
zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia)

sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;

pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

18. Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už
k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v
zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho
charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak

k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že
žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok.

19. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od

zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto
žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalejv dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) komentovaného ustanovenia
patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. Novinkou je
tiež ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

21. S ohľadom na citovaný právny výklad súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v druhej

časti nároku o určenie neplatnosti plnomocenstva udeleného žalovaným dražobníkovi ako procesne
neprípustnú, pretože plnomocenstvo bolo hmotno-právnym vzťahom medzi žalovaným a treťou
osobou a žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na preukázaní neplatnosti takéhoto
plnomocenstva. Ani odvolací súd nevzhliadol naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom
určení, pretože neboli účastníkmi tohto právneho vzťahu. Za procesne neprípustný správne považoval
súd prvej inštancie aj nárok žalobcov uplatnený v tretej a štvrtej časti petitu, teda žalobu o určenie

neplatnosti zmluvy o flexihypotéke a záložnej zmluvy s odkazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Súd prvej
inštancie správne skúmal, či je možné považovať zmluvu o poskytnutí flexihypotéky za spotrebiteľskú
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Niet sporu o tom,
že zmluva o poskytnutí flexihypotéky a aj záložná zmluva, ktoré boli uzavreté medzi žalobcami a
žalovaným, sú spotrebiteľskými zmluvami, ale zmluva o poskytnutí flexihypotéky však nie je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere. Z § 3 ods. zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie
sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, c) úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti. Na základe toho dospel i odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nie je
splnená podmienka, vymedzená § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, t. j. žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o flexihypotéke, ako aj záložnej zmluvy, pretože

nie daný ani preukázaný naliehavý právny záujem, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by takúto
žalobu pripustil, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti žaloby o určenie neplatnosti zmlúv tiež
zamietol. V tomto smere odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že
súd má určiť aktuálny právny stav. Zákonodarca zaviedol podmienku prípustnosti žaloby o určenie
právnej skutočnosti z dôvodu, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o

určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Odvolací súd tiež dodáva, že ani prípadné určenie
neplatnosti záložnej zmluvy by neviedlo k odstráneniu právnej neistoty žalobcov, alebo k zamedzeniu
ohrozenia ich práva. Vzhľadom na to, že určenie platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže
vyriešiť celý obsah a rozsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto

určení naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení
možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k
realizácii záložného práva, určením či tu je alebo nie iné právo (napr. vlastnícke). Vo vzťahu k odvolacej
námietke žalobcov, že v zmluve o poskytnutí flexihypotéky bola zakotvená rozhodcovská doložka v
bode 13. a táto bola prijateľná, nakoľko vyžaduje, aby sa podrobili rozhodcovi, čo bolo rozporné s

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, odvolací súd podotýka, že opodstatnené a dôvodné
je preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorým dochádza ku konkrétnemu porušeniu práva
spotrebiteľa. Spotrebitelia nemajú naliehavý právny záujem na určení tých zmluvných podmienok, ktoré
súsíceobsahomspotrebiteľskejzmluvy,aledodávateľsinaichzákladežiadnenárokyvočispotrebiteľovi
nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané.

22. Vo vzťahu k prvému žalovanému nároku súd prvej inštancie správne konštatoval, že táto bola
procesne prípustná s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, kedy vzhliadol naliehavý právny
záujem žalobcov na určení, či je záložné právo viaznuce na ich nehnuteľnostiach, ktoré vzniklo na
základe záložnej zmluvy, resp. zmluvy o poskytnutí flexihypotéky účinné alebo nie, pretože bez takéhoto

určenia, by sa javilo ich právne postavenie ako neisté. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP na určení, či je
záložné právo viaznuce na ich nehnuteľnostiach, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy, resp. zmluvy
oposkytnutíflexihypotékyúčinnéalebonie.Taktoformulovanýpetitneriešiexistenciualeboneexistenciu
určitéhopráva,tedasamotnývznikzáložnéhopráva.Akoužbolouvedené,stavohrozeniaprávažalobcu

alebo neistotou v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné
právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo. V tomto
smereodvolacísúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz28.09.2016sp.zn.
5 Cdo 548/2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP[§ 137 písm. c) CSP] nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na
odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva. V danom prípade požadované určenie
neúčinnosti záložného práva by neodstránilo spornosť v otázke jeho samotnej existencie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd dospel k záveru o správnosti zamietnutia
žaloby, avšak z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na všetkých žalobcami
požadovaných určeniach, preto sa ďalšími dôvodmi zamietnutia žaloby a odvolacími dôvodmi sa
nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci

samej ako aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal z úspechu strán
v spore, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).