Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116226364
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116226364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: N-ADOVA spol. s r.o., IČO: 31 450
296 so sídlom Krškanská 1, Nitra, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35
951 087, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom v Nitre, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, so
sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, zastúpený: JUDr. Marek Ďuran, advokát, IČO: 30 788 285, so sídlom
Štefánikova 34, Nitra, o zaplatenie 17.919,13 eura s prísl. a zmluvnej pokuty s prísl., odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/405/2016-413 zo dňa 20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol . o trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
34, § 35 ods. 1,2,3, § 36 ods. 1,2,3,4,5, § 37 ods. 1,2,3, § 38 ods. 1,2, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 262 ods. 1,2 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobu
žalobcu je treba zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 17 919,13 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.6.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zmluvnú pokutu vo výške 25 249,69 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 23.7.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur z dôvodu, že má pohľadávku voči žalovanému,
ktorý svoj dlh voči žalobcovi nesplnil. Uviedol, že žalobca podaním zo dňa 25.10.2017 (č.l. 150) navrhol,

aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodne, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom
alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej, teda či nájomná zmluva uzatvorená dňa 7.6.2010 medzi
žalobcom a žalovaným je platným a účinným právnym vzťahom.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či sú splnené podmienky na rozhodnutie
medzitýmnym rozsudkom a zistil, že nie sú dané dôvody na vydanie medzitýmneho rozsudku
poukazujúc na to, že v tomto prípade je uplatnená žaloba na plnenie a svojou povahou návrh na

vydanie medzitýmneho rozsudku v už prebiehajúcom konaní je určovacou žalobou so všetkými z
toho vyplývajúcimi dôsledkami (§137 písmeno c/ CSP), vrátane povinnosti preukázania naliehavého
právneho záujmu na tomto určení. Súd prvej inštancie dospel k tomu záveru a vyhodnotil účelnosť tohto
návrhu tak, že medzitýmny rozsudok nevydal.4. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že právny predchodca žalovaného
označený ako nájomca Mestské služby, Tehelná 3, Nitra, IČO 17643848 a na druhej strane N-ADOVA

spol. s. r.o., Krškanská 1, Nitra, IČO 31450296 uzavreli dňa 07.06.2010 nájomnú zmluvu. Podľa čl. III.
bod 1 tejto zmluvy prenajímateľ a nájomca uzatvorili túto zmluvu na dobu určitú, na dobu 10 rokov, s
účinnosťou od 1.10.2010. Podľa článku V. bod 3 mesačné nájomné za celý predmet nájmu predstavuje
nájomné vo výške 21.041,41 eura bez DPH. Podľa článku VI. ods. 1 nájomca prehlásil, že sa oboznámil
so stavom prenajatých nehnuteľností a preberá ich v tomto stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

Podľa článku VI. bod 19 odovzdanie predmetu nájmu majú vykonať zmluvné strany formou písomného
protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu a to ku dňu nastúpenia účinnosti tejto zmluvy, inak
účinky tejto zmluva nastúpia až ku dňu podpisu protokolu. Prenajímateľ bol povinný ako neoddeliteľnú
súčasť priložiť k protokolu nasledovnú dokumentáciu: a) projektovú dokumentáciu k stavebným dielam
predmetu nájmu, ktorú má prenajímateľ k dispozícii, b) revíziu technických zariadení predmetu nájmu
(plynových, elektrických a i.).

5. Po posúdení zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že dva články článok VI bod 1. a článok
VI bod 19. si navzájom odporujú, nie sú v súlade so slovenským právnym poriadkom, preto podľa §
39 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatný právny úkon. Poukázal aj na to, že protokol o
odovzdaní a prevzatí nehnuteľností nebol podpísaný, preto sa nedá vychádzať z tohto protokolu. Súd
prvej inštancie berúc do úvahy zákonné ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka zastal názor, že

nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom, lebo sa prieči dobrým mravom. Poukázal tiež na to,
že právny predchodca žalovaného Mestské služby Nitra, resp. Mesto Nitra tento areál nikdy neužívali a
preto je toho názoru, že nemala byť podaná žaloba na plnenie.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil

s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) d) f) h) CSP. Namietal, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie v zmysle § 181 ods. 2 CSP nie je zrejmé, aké dôvody na vydanie žalobcom požadovaného
medzitýmneho rozsudku podľa súdu neboli dané a tiež, akým spôsobom súd posúdil a vyhodnotil
účelnosť resp. neúčelnosť medzitýmneho rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku postupoval procesne nesprávne poukazujúc na ust.

§ 234 ods. 1 CSP. Keďže súd prvej inštancie riadne predbežne neposúdil základnú spornú skutočnosť
medzi stranami sporu týkajúcu sa účinnosti Nájomnej zmluvy právne nevyriešil vydaním medzitýmneho
rozsudku, prebiehalo podľa názoru žalobcu súdne konanie chaoticky, vykonané dokazovanie vzhľadom
na jeho rozsah bolo nehospodárne a neefektívne, čo malo v konečnom dôsledku za následok vydanie
prekvapivéhorozsudku.Ďalejuviedol,žezmätočnosťanejasnosťprávnychnázorovsúduprvejinštancie

vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom dospel k záveru, že článok VI bod 1a článok
VI bod 19 si navzájom odporujú, nie sú v súlade so slovenským právnym poriadkom a ide o absolútne
neplatný právny úkon s tým, že súd prvej inštancie tiež zistil, že protokol o odovzdaní nehnuteľnosti
nebol podpísaný a nedá sa vychádzať z tohto protokolu a že nájomná zmluva sa priči dobrým mravom.
Žalobca namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, v čom súd považuje predmetné

články Nájomnej zmluvy v rozpore so slovenským právnym poriadkom, nakoľko vzhľadom na ich obsah
ide o úplne bežné používané dojednania upravujúce nájomný vzťah v praxi. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal výlučne z obsahu dvoch článkov Nájomnej zmluvy,
z ktorých vyvodil absurdné a nelogické závery a úplne odignoroval všetky ďalšie skutkové tvrdenia
prezentované žalobcom v konaní s tým, že sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal s logickým výkladom

ustanovení Nájomnej zmluvy najmä v spojení so salvátorskou doložkou Nájomnej zmluvy, ako aj s
obsahom jej jednotlivých dodatkov ako prejavom vôle účastníkov Nájomnej zmluvy po jej uzavretí.
7. Žalobca za právne neudržateľný považoval záveru súdu prvej inštancie o tom, že mesto Nitra areál
nikdy neužívalo a preto podľa názoru súdu nemala byť podaná žaloba, keďže nájomná zmluva nie
je reálnym kontraktom a navyše, žalovaný neužíval predmet nájmu na základe vlastného rozhodnutia

napriek tomu, že žalobca mu užívanie predmetu nájmu fakticky preukázateľne umožnil. Pokiaľ ide o
posúdenie Protokolu o odovzdaní o prevzatí nájmu, mal žalobca za to, že súd prvej inštancie sa v
tejto súvislosti vôbec nezaoberal jednou z najpodstatnejších skutočností pre rozhodnutie vo veci, na
ktorú žalobca niekoľkokrát v konaní opätovne poukazoval, a to na skutočný dôvod odmietnutia podpísať
uvedený Protokol zo strany žalovaného, výslovne uvedený v liste žalovaného zo dňa 30.05.2016, a to že

podľa žalovaného zmluvný záväzok založený v nájomnou zmluvou zrušením príspevkovej organizácie
Mestské služby Nitra v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. na žalovaného ako zriaďovateľa
neprešiel. Podľa názoru žalobcu, je tento skutočný dôvod odmietnutia prevziať predmet nájmu právne
neudržateľný v dôsledku jeho rozporu s us. § 21 ods. 13 druhej vety zákona č. 523/2004 Z. z. V záveresvojho odvolania poukázal na to, že obsah odôvodnenia rozsudku je v prevažnej miere tvorený citáciou
zákonných ustanovení bez uvedenia akejkoľvek spojitosti s súvislosti so skutkovým stavom s tým, že
vzhľadom na chaotický priebeh celého konania, enormný rozsah dokazovania ohľadom všetkých medzi

stranami sporných skutočností a najmä s poukazom na vyhodnotenie takto vykonaného dokazovania
súdom, spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti Nájomnej zmluvy
pre jej rozpor s dobrými mravmi bez akéhokoľvek vysvetlenia, pričom túto skutočnosť ani žalovaný v
konaní nikdy nenamietal, považoval napádaný rozsudok za prekvapivý a nepredvídateľný.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne vysporiadal návrhom žalobcu na vydanie medztýmneho rozsudku, keď o ňom
nerozhodol počas konania a ani v rozhodnutí vo veci samej uviedol, že tieto absolútne odmieta a súhlasí
s postupom súdu prvej inštancie, pričom poukázal na to, že žalobca sa odvoláva len proti odôvodneniu
k nevydaniu medzitýmneho rozsudku avšak odvolaním nemožno napadnúť len odôvodnenie rozsudku

a takisto nie je prípustné odvolaním napadnúť výrok, ktorý nebol vydaný. Žalovaný mal za to, že aj v
prípade vydania medzitýmneho rozsudku by absolútne absentovala jeho účelovosť a tiež sa stotožnil
s argumentáciou súdu prvej inštancie o hospodárnosti konania, keďže v samotnom rozhodnutí vo
veci samej rozhodol, že Nájomná zmluva nie je platná ani účinná. Ak by o tejto skutočnosti rozhodol
medzitýmnym rozsudkom, rozhodol by 2x o tej istej veci s tým istým výsledkom, čo by bolo z hľadiska

procesnej ekonómie nezmyselné. Zdôraznil, že návrh žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku je
od počiatku vadný pretože nie sú splnené podmienky pre podanie určovacej žaloby podľa § 137 CSP,
z ktorého dôvodu nie sú splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 CSP
a s poukazom na § 214 CSP nemožno medzitýmnym rozsudkom rozhodovať o právnej skutočnosti .
Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o nepodpísaní protokolu o odovzdaní a prevzatí

nehnuteľnosti a k skutočnosti, že žalovaný predmet nájmu neužíval ani jeden deň žalovaný uviedol, že je
presvedčený, že závery súdu sú správne a aj keby bola zmluva platná, protokol o odovzdaní a prevzatí
nájmu nebol nikdy podpísaný a zmluva ako taká nemohla nadobudnúť účinnosť, čo aj ustanovuje
čl. VI bod 19 Nájomnej zmluvy. Okrem toho odovzdanie predmetu nájmu prenajímateľom nájomcovi
a podpísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu č. VI. bod 19. Nájomnej zmluvy

nepovažuje žalovaný za odkladaciu podmienku v zmysle § 36 zákona č. 40/1946 Zb. Občianskeho
zákonníka, ale za dohodnutý zmluvný predpoklad pre nadobudnutie účinnosti zmluvy. Podľa názoru
žalovaného jednoducho z dôvodu, že nikdy neprišlo k odovzdaniu a prevzatiu nájmu, nikdy neprišlo k
podpisu písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, nenastal v zmluve dohodnutý
predpoklad k tomu, aby zmluva nadobudla účinky, bez ohľadu na dôvod, z akého k uvedenému stavu

prišlo. Zdôraznil, že skutočným dôvodom odmietnutia prevzatia predmetu nájmu bola a je totiž absolútna
nemožnosť užívania predmetu nájmu, ktorý je do dnešného dňa v dezolátnom stave. Žiadal zohľadniť,
že predmet nájmu, ktorý mal byť nájomcovi odovzdaný, nebol prenajímateľ počas niekoľkých rokov
schopný uviesť do stavu, tak aby v zmysle čl. II Nájomnej zmluvy mohol tento nájomca užívať na
dohodnutýúčelstým,žepočasrokov2010,2011,2012,2013,2014bolopodpísanýchmedzistranami14

dodatkov, z ktorých je výslovne uvedené, že sú uzatvárané v ,, záujme technickej pripravenosti predmetu
nájmu“, ktorá počas celého obdobia nebola zapečená.

9. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý
vo svojom vyjadrení uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne a jasne vysporiadal s návrhom

žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku len
stroho uviedol, že sa zaoberal a vyhodnotil účelnosť návrhu žalobcu, avšak bez toho aby uviedol, akým
spôsobom posúdil a vyhodnotil účelnosť resp. neúčelnosť tohto medzitýmneho rozsudku a následne
aké konkrétne dôvody na vydanie žalobcom požadovaného medzitýmneho rozsudku podľa súdu neboli
dané. Podľa názoru žalobcu argumentácia žalovaného, ktorou sa snaží doplniť chýbajúce resp.

nedostatočné odôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvej inštancie je protirečivá, nakoľko jej záverom
je to, že medzitýmny rozsudok, ktorý § 214 CSP pripúšťa, nemôže byť s poukazom na § 137 CSP nikdy
vydaný, pretože na jeho vydanie nie sú splnené podmienky. Podľa názoru žalobcu nemožno akceptovať
ani absolútne striktný a rozširujúci výklad zákonných podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku,
ktorý žalovaný stotožnil s podmienkami určovacej žaloby, pretože samotná žaloba na plnenie sama o

sebe priamo vylučuje podanie žaloby na určenie tej istej veci. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v
úvodnej časti svojho vyjadrenia pripúšťa nesprávnosť právneho záveru súdu v napádanom rozsudku
a skutočnosť, že žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení uvádza časť svojej procesnej argumentácie
týkajúcej sa užívania schopnosti predmetu nájmu a dôvodov uzavretia jednotlivých dodatkov Nájomnejzmluvy, len potvrdzuje závery žalobcu uvedené v odvolaní a to, že napádaný rozsudok je nedostatočne
odôvodnený a nepreskúmateľný. Opätovne poukázal na skutočnosť, že účinnosť Nájomnej zmluvy
bola dohodnutá k presne určenému dátumu v zmysle posledného dodatku Nájomnej zmluvy a teda

nebola podmienená podpísaním protokolu o prevzatí a odovzdaní predmetu nájmu, ako tvrdí žalovaný.
Uviedol, že aj keby pripustil uvedenú domnienku žalovaného, rozhodne nemožno akceptovať názor
žalovaného ohľadom nepodstatnosti dôvodu odmietnutia prevziať predmet nájmu zo strany žalovaného,
pretože by to znamenalo, že žalovaný by bol oprávnený absolútne svojvoľne bez akýchkoľvek dôsledkov
rozhodovať o účinnosti Nájomnej zmluvy. Argumentácia žalovaného uvedená vo vyjadrení s poukazom

na čl. VI bod 19 Nájomnej zmluvy je nad rámec odvolaním napadnutého rozsudku a súčasne je účelovo
vytrhnutá z obsahu Nájomnej zmluvy, pretože Nájomná zmluva okrem čl. VI bod 19 uvádza účinnosť aj
v ustanovení čl. III bod 1 a účinnosť Nájomnej zmluvy je tiež osobitne upravená vo všetkých dodatkoch
Nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že čl. VI bod 19 Nájomnej zmluvy nie je jediným ustanovením Nájomnej
zmluvy, ktoré pojednáva o účinnosti Nájomnej zmluvy a jej podmienkach ako to prezentuje žalovaný.
Súd prvej inštancie teda správne v napadnutom rozsudku postrehol rozpory jednotlivých ustanovení

Nájomnej zmluvy avšak zistený skutkový stav súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, keď konštatoval
absolútne neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Zdôraznil, že dôvody
odmietnutia podpísať protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu nájmu, a teda aj dôvody neprevzatia
nájmuzostranyžalovaného,boližalovanýmvyfabulovanédodatočne,bezakejkoľvekprávnejrelevancie
a nič nemení na skutočnosti, že žalobca umožnil predchodcovi žalovaného, ako aj žalovanému užívať

predmetnájmuažalobcasisplnilvšetkysvojepovinnostivzmysleNájomnejzmluvyvzneníjejdodatkov.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3

CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny aj keď z iných
právnych dôvodov. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu vo výške 17 919,13 eura s spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od

15.6.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur a zmluvnú pokutu vo výške 25 249,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 23.7.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur z dôvodu, že má pohľadávku voči žalovanému, ktorý svoj dlh voči žalobcovi nesplnil.
Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

12. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril - Mestskými
službami Nitra, príspevková organizácia ako nájomcom dňa 07. 06. 2010 Nájomnú zmluvu (č.l.6-14
spisu), ku ktorej zmluvné strany uzatvorili 14 dodatkov. Podľa čl. I. nájomnej zmluvy predmetom nájmu
boli konkrétne špecifikované nehnuteľnosti zapísané na LV č..e kat. úz. E., obec J., okres J., s tým,
že predmetné nehnuteľnosti tvoria oplotený areál s tým, že situačný nákres s vyznačením areálu ako

predmetu nájmu je prílohou č. 1 tejto zmluvy. V zmysle čl. II. ods. 1 a 2 nájomnej zmluvy na základe
tejto zmluvy prenajímateľ prenecháva nájomcovi na dočasné užívanie nehnuteľnosti špecifikované v čl.
I. tejto zmluvy a nájomca sa mu za to zaväzuje zaplatiť dohodnuté nájomné, a to všetko za podmienok
dohodnutých v tejto Zmluve. Prenajímateľ prenecháva nehnuteľnosti a s nimi súvisiaci nebytový priestor
na užívanie nájomcovi na účely jeho prevádzkovej činnosti (hlavný a vedľajší predmet činnosti). Podľa

čl. III. ods. 1 Nájomnej zmluvy prenajímateľ a nájomca uzatvorili túto zmluvu na dobu určitú, na dobu
10 rokov s účinnosťou od 01. 10. 2010. Podľa čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy, nájomca prehlásil, že sa
oboznámil so stavom prenajatých nehnuteľností a preberá ich v tomto stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie Podľa čl. VI. ods. 19 nájomnej zmluvy odovzdanie predmetu nájmu vykonajú zmluvné strany
formou písomného Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, a to ku dňu nastúpenia účinnosti

tejto zmluvy, inak účinky tejto zmluvy nastúpia až ku dňu podpisu protokolu. Prenajímateľ je povinný
ako neoddeliteľnú súčasť priložiť k protokolu nasledovnú dokumentáciu: a) projektovú dokumentáciu k
stavebným dielam predmetu nájmu, ktorú má prenajímateľ k dispozícii, b) revíziu technických zariadení
predmetu nájmu (plynových, elektrických a i.). Podľa čl. VII. ods. 2. nájomnej zmluvy má prenajímateľ má
právo uplatniť si voči nájomcovi zmluvnú pokutu v prípade, ak nájomca poruší ktorékoľvek ustanovenie

dohodnuté v tejto zmluve, a to vo výške vypočítanej ako rozdiel medzi celkovou výškou nájomného za
celú dobu nájmu a výškou nájmu zaplateného ku dňu porušenia niektorého z dohodnutých ustanovení.
Podľa č. VIII. ods. 1 zmluvy, nájomná zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými
stranami. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 07.júna2010. Podľa čl. VIII. ods. 8 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali akúkoľvek zmenu podmienok
tejto zmluvy alebo jej doplnenie vopred prerokovať s tým, že akákoľvek jej zmena alebo doplnenie je
možné len dohodou zmluvných strán formou písomného dodatku.

13. V konaní bolo nesporné, že zmluvné strany podpísali k nájomnej zmluve spolu 14 dodatkov,
predmetom ktorých bola okrem iného aj dohoda o nadobúdaní účinnosti zmluvy. Posledným dodatkom
č.14zodňa27.05.2014(č.l.29spisu)bolaúčinnosťzmluvydohodnutáažk 01.06.2015.Podľabodučl.
1bodu3. ostatnéustanoveniazmluvyzostávajú.Podľačl.2ods.1dodatku,dodatoknadobudolplatnosť
dňom jeho podpisu obidvoma zmluvnými stranami a je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy.

14. Z výpisu z uznesení všeobecne záväzných nariadení a ďalších rozhodnutí z 15. zasadania
Mestského zastupiteľstva v Nitre, konaného dňa 10. 03. 2016 vyplýva, že uznesením č. 49/2016-
MZ rozhodlo mestské zastupiteľstvo o zrušení príspevkovej organizácie mesta Mestské služby Nitra,
Tehelná3,Nitra,IČO:17643848,súčinnosťoukudňu31.03.2016 č.l.45spisu).Mestskézastupiteľstvo
zobralo na vedomie, že práva a povinnosti príspevkovej organizácie uvedené v prílohe č. 1 k uzneseniu
prešli ku dňu 31. 03. 2016 na zriaďovateľa. Neurčilo právneho nástupcu pre prechod práv a povinností

v osobe nájomcu k záväzku založeného nájomnou zmluvou zo dňa 07. 06. 2010, ktorú nájomca
(príspevková organizácia) uzatvorila s obchodnou spoločnosťou N-ADOVA, spol. s r. o..
15. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že prenajímateľ vyzval nájomcu na prevzatie nehnuteľností prípisom
zo dňa 09. 03. 2016 (č.l. 36 spisu). Prípisom zo dňa 16. 03. 2016 (č.l. 37 spisu) nájomca oznámil
prenajímateľovi, že predmet nájmu neprevezme, pretože sa do toho času nedopustil žiadneho

zmluvného dojednania nakoľko účinky nájomnej zmluvy s odkazom na nesplnenie čl. VI. ods. 19 zmluvy
zatiaľ nenastúpili. Nájomca prípisom zo dňa 22. 03. 2016 (č.l. 43 spisu) podľa čl. III. ods. 4 e/ nájomnej
zmluvy odstúpil od nájomnej zmluvy s odkazom na ustanovenie čl. VII. ods. 7 zmluvy a čl. III. ods. 7
zmluvy. Z prezenčnej pečiatky vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo prenajímateľovi doručené dňa
23. 03. 2016.

16. Z faktúry č. 201600041 zo dňa 31.05.2016 (č.l. 64 spisu) vyplýva, že žalobca žalovanému fakturoval
nájomné za mesiac máj 2016 ( 10.5.-31.5.2016) v sume 17.919,13 eura . Písomným podaním zo dňa
13.07.2016 (č.l. 67 spisu) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.524.969,
eur ( žalobou v tejto veci uplatnil žalobca zmluvnú pokutu vo výške 25.249,69 eura s príslušenstvom).
17. Odvolací súd po prejednaní veci a potom, čo sa oboznámil s obsahom odvolania žalobcu dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a preto je potrebné ho v
celom rozsahu potvrdiť aj keď z iných právnych dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav avšak z neho nevyvodil správny právny záver o tom, že článok
VI bod 1.a článok VI bod 19. nájomnej zmluvy zo dňa 07.06.2010, si navzájom odporujú a preto ide
o neplatný právny úkon. Odvolací súd posudzujúc ustanovenia čl. III. bod 1. a čl. VI. bod 19. nájomnej

zmluvy zo dňa 07.06.2010 dospel k záveru, že zmluvné strany sa dohodli, že účinnosť nájomnej zmluvy
nastane k 01. 10. 2010 za predpokladu, že dôjde k odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľom, o
čom sa spíše písomný protokol. Bolo potrebné súhlasiť so žalovaným, že z dôvodu, že nikdy neprišlo
k odovzdaniu a prevzatiu predmetu nájmu, nikdy neprišlo k podpisu písomného protokolu o odovzdaní
a prevzatí predmetu nájmu nájomcom, nenastal zmluvne dohodnutý predpoklad k tomu, aby zmluva

nadobudla účinky. Súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia rozsudku správne konštatoval, že právny
predchodca žalovaného Mestské služby Nitra, ani žalovaný predmet nájmu nikdy neužívali. V bode 16
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Protokol o odovzdaní a prevzatí
nehnuteľností nebol nikdy podpísaný a nie je možné z neho vychádzať. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že zmluvné strany boli povinné odovzdať a prevziať predmet nájmu na základe na základe

písomného Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu a to ku dňu účinnosti tejto zmluvy t.j.
1.10. 2010 ( čl. III. bod 1. nájomnej zmluvy). Čl. VI. bod 19 nájomnej zmluvy upravuje situáciu, ak ku
dňu 1.10.2010 nepríde k podpísaniu tohto protokolu,. V takom prípade sa zmluvné strany dohodli, že
účinkyzmluvynastúpiaažkudňupodpísaniaprotokolu. Jenesporné,žeprotokoloodovzdaníaprevzatí
predmetu nájmu nebol podpísaný právnym predchodcom žalovaného a ani žalovaným a predmet

nájmu títo neprevzali a ani neužívali. V konaní bolo podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že
žalobca reálne neodovzdal predmet nájmu žalovanému. Žalovaný resp. jeho právny predchodca pre
vytýkané nedostatky - nehnuteľnosti sa nachádzajú v dezolátnom stave -odmietol protokol podpísať
a predmet nájmu prevziať. Pretože zmluvnými stranami bol dohodnutý predpoklad účinnosti zmluvy a
to podpísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu k čomu nedošlo, účinnosť nájomnej

zmluvy nenastala, pričom na tento záver nemali vplyv ani stranami podpísané dodatky k nájomnej
zmluve.18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku
neúčinnosti zmluvy o nájme nemal žalovaný resp. jeho právny predchodca povinnosť platiť nájomné
a to ani nájomné za mesiac máj 2016 . Pretože žalovaný ani jeho právny predchodca neporušil svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, nebol potom povinný zaplatiť ani zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
v tomto konaní uplatnil v sume 25.249,69 eura s prísl. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol
vyhovieť odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
19. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

20. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval vo veci podľa ustanovenia § 181 ods. 2
CSP a vec predbežne právne neposúdil a porušil tak toto zákonné ustanovenie. Vzhľadom na to,

žalobca navrhol vydať medzitímny rozsudok, ktorým by súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 07.06.2010
vrátane jej dodatkov 1-14 je platný a činný právny úkon. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.10.2017, navrhol, aby súd prvej inštancie vydal
medzitýmny rozsudok, ktorým súd rozhodne, či tu je alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej.

21. Odvolací súd zaoberajúc sa týmto odvolacím dôvodom dospel k záveru, že nedodržaním postupu
súdom prvej inštancie uvedeným v ust. § 182 ods. 2 CSP nedošlo k takému závažnému porušeniu
súdneho konania, ktoré by malo za následok nesprávnosť konečného rozhodnutia súdu. Podľa názoru
odvolacieho súdu nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP nijakým spôsobom neobmedzilo
žalobcu pri realizácii jeho procesných práv v tomto konaní.

22. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

23. Podľa § 214 ods. 2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,
alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

24. Podľa § 214 ods. 3 CSP, do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou
uplatnenom procesnom nároku.

25. „Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť. Vydanie medzitýmneho rozsudku
bude účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné
dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného
nároku. Pokiaľ je súd toho názoru, že je základ alebo dôvod žaloby opodstatnený, t.j. je tu právo, od

ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej, vydá medzitýmny rozsudok, v ktorého
výroku konštatuje, že uplatnený základ alebo dôvod žaloby je opodstatnený, a zároveň uvedie, že o
výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nemôže
konať o žalobou uplatnenom procesnom nároku. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku už súd
nemôže v konaní o výške nároku posudzovať otázky týkajúce sa základu nároku, pretože tomu bráni

prekážka právoplatne rozhodnutej veci (pozri § 230 CSP). Záporný medzitýmny rozsudok nie je možné
vydať, keďže pokiaľ súd dospeje k záveru, že základ nároku nie je opodstatnený, zamietne celú žalobu
a takýto rozsudok je už rozsudkom konečným“( Komentár ASPI k ust. § 214 CSP).
26. Z obsahu odvolania podaného žalobcom vyplýva, že žalobca v ňom namietal aj nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie v tom, že napriek jeho návrhu na vydanie medzitímneho rozsudku, ktorým

by súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 07.06.2010 vrátane jej dodatkov č1-14 je platný a účinný
právny úkon, súd prvej inštancie o tomto návrhu žalobcu nerozhodol. Z ustn. § 214 CSP vyplýva,
oprávnenie ( možnosť nie povinnosť ) súdu, ak je to účelné rozhodnúť o základe uplatneného nároku
medzitímnym rozsudkom. Ak súd z hľadiska účelnosti nezistí na takýto postup dôvod, rozhodne o nároku
uplatnenom žalobou v konečným rozsudkom. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď riešil

otázku platnosti nájomnej zmluvy a jej dodatkov ako predbežnú otázku. Podľa názoru odvolacieho súdu
z hľadiska účelnosti nebolo potrebné rozhodovať o tejto otázke medzitímnym rozsudkom a súd prvej
inštancie svojím procesným postupom neporušil príslušné ustanovenia CSP.27. Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nezaoberal tvrdením
žalobcu, že dôvodom nepodpísania Protokolu zo strany žalovaného a odmietnutie prevzatia nájmu
žalovaným bolo tvrdenie žalovaného, že zmluvný záväzok založený nájomnou zmluvou zrušením

Mestských služieb na zriaďovateľa t.j. žalovaného neprešiel. Z dodatkov k nájomnej zmluve vrátane
dodatku č. 14 , ktorý bol podpísaný dňa 01.05. 2015 vyplýva, že tieto uzatváral právny predchodca
žalovaného Mestské služby, Nitra, pričom pred ich zrušením k podpísaniu Protokolu ani k reálnemu
odovzdaniu predmetu nájmu za strany žalobcu nedošlo. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by
žalobca riadne splnil podmienky uvedené v čl. VI. bod 19 Nájomnej zmluvy a vytvoril tak podmienky na

nadobudnutie účinnosti nájomnej zmluvy.
28. Napokon je potrebné uviesť, že v súlade s ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. ak rozpočtová
organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon
neustanoví inak. Z výpisu z uznesení všeobecne záväzných nariadení a ďalších rozhodnutí z 15.
zasadania Mestského zastupiteľstva v Nitre, konaného dňa 10. 03. 2016 vyplýva, že uznesením č.

49/2016-MZ rozhodlo mestské zastupiteľstvo o zrušení príspevkovej organizácie mesta Mestské služby
Nitra, Tehelná 3, Nitra, IČO: 17 643 848, s účinnosťou ku dňu 31. 03. 2016 č.l. 45 spisu). Mestské
zastupiteľstvo zobralo na vedomie, že práva a povinnosti príspevkovej organizácie uvedené v prílohe
č. 1 k uzneseniu prešli ku dňu 31. 03. 2016 na zriaďovateľa. Mestské zastupiteľstvo neurčilo právneho
nástupcu pre prechod práv a povinností v osobe nájomcu k záväzku založeného nájomnou zmluvou

zo dňa 07. 06. 2010, ktorú nájomca (príspevková organizácia) uzatvorila s obchodnou spoločnosťou N-
ADOVA, spol. s r. o., preto treba vychádzať z toho záveru, že práva a povinnosti prešli na zriaďovateľa.
29. Odvolací súd sa v tomto konaní stotožnil s právnym záverom Krajského súdu v Nitre, ktorý
rozsudkom zo dňa 13.04. 2021 č.k. 15Cob/132/2019-396 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Nitre zo
dňa 24.06.2019 č.k. 23Cb/18/2018-329. V tomto konaní žalobca STAVDAS s.r.o. so sídlom Krškanská

1, Nitra na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvorila so spoločnosťou N -ADOVA, spol.
s r.o., so sídlom Krškanská 1, Nitra, uplatňoval voči Mestu Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova 60, nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25.249,69 eura, pričom išlo o zaplatenie totožnej zmluvnej
pokuty ako v tomto konaní a to za porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť nájomné za mesiac máj
2016.

30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).