Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Sa/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5022200164.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: T.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
Y. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v
Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021

r o z h o d o l :

Žalobu na obnovu konania odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.3.2022, odoslanou elektronicky dňa 24.3.2022, sa žalobca domáhal obnovy
konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021. Dôvodom podanej
žaloby na obnovu konania boli tvrdenia žalobcu, že uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

27Sa/2/2021-57 zo dňa 22. júna 2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym
dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Ústavou Slovenskej republiky ako aj všeobecnými
právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca uviedol, že pôvodnou správnou
žalobou zo dňa 13.01.2021 sa domáhal na správnom súde ochrany svojho práva na starobný
dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 07.12.2021. V danej veci podal žalobu, ktorou žiadal o súdnu

ochranu svojho práva. Jeho správna žaloba bola odmietnutá. Žalobca v návrhu na obnovu konania
niekoľkokrát zopakoval svoje negatívne postoje voči sudcom tunajšieho súdu rozhodujúcim v minulosti
o jeho správnych žalobách, označil ich za členov elitnej justičnej mafie.

2. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“).

3. Podľa § 479 SSP žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.

4. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona

považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v
študijnom odbore právo.

5. Podľa § 483 ods. 1 písm. b) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
bola podaná neoprávnenou osobou.6. S účinnosťou od 01.07.2016 je povinné zastúpenie advokátom v konaní o žalobe na obnovu konania
bez výnimiek, a teda aj v konaniach, v ktorých žalobca pôvodne nemusel byť zastúpený advokátom, už

v konaní o žalobe na obnovu konania zastúpený byť musí. Uvedené vyplýva z toho, že vzhľadom na
dôvody obnovy konania vyžaduje spísanie žaloby kvalifikované právne zastúpenie.

7. Uznesením č.k. 14Sa/17/2022-17 zo dňa 5. apríla 2022 vyzval súd žalobcu podľa §
479, § 97 a § 25 SSP v spojení s § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil súdu splnomocnenie
pre advokáta, ktorý ho bude v konaní o žalobe na obnovu konania zastupovať alebo dôkaz o tom, že
žalobca má právnické vzdelanie.

8. Žalobca v podaní zo dňa 19.4.2022 na výzvu krajského súdu uviedol, že vykonal rigoróznu skúšku
v roku 1987 a získal právnické vzdelanie druhého stupňa v čase, keď platil zákon č. 38/1980 Zb.; v

zmysle § 44 ods. 1 písm. a) tohto zákona po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky sa priznajú absolventom
právnických fakúlt a Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti titul „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb. vysokoškolský zákon akademické tituly,
stavovské označenia a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa skorších predpisov
zostávajú nedotknuté. Od roku 2002 platí nový vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z.z., v zmysle ktorého

ust. § 110 ods. 2 vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia
podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1
tohto zákona. Žiadnym zákonom vydaným už v rámci Slovenskej republiky mu tento titul nebol odňatý.
Žalobca k žalobe pripojil sken diplomu vystaveného Vysokou školou Sboru národní bezpečnosti, fakulta
Verejnej bezpečnosti, preukazujúceho vykonanie štátnej rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo a

udelenie titul „JUDr.“ žalobcovi.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 24.3.2022 žalobu na obnovu konania
vedeného na Krajskom súde v Žiline pod. sp. zn. 27Sa/2/2021. Uznesením č.k. 14Sa/17/2022-17 zo dňa
5. apríla 2022 bol vyzvaný na predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní advokátom alebo

na predloženie dokladu, že žalobca má právnické vzdelanie. Správny súd žalobcu poučil, že v zmysle
§ 489 SSP sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa na účely tohto zákona považuje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa
vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni

a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore
právo. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nesplnenia výzvy súdu, a to o odmietnutí žaloby na obnovu
konania.VodpovedinapredmetnúvýzvužalobcadoložiloverenúfotokópiudiplomuVysokejškolySboru
národní bezpečnosti v elektronickej forme bez autorizácie.

10. Podľa správneho súdu doklad o vykonaní rigoróznej skúšky na fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej
školy Sboru národní bezpečnosti v odbore právo nespĺňa podmienku vysokoškolského právnického
vzdelania v zmysle § 489 SSP.

11. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právny názor, že absolvent bývalej Vysokej školy Zboru

národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“
uvedenú v ustanovení § 250a O.s.p. (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje
§ 49 SSP), ani podmienku na zastupovanie v dovolacom konaní podľa § 241 ods. 1 O.s.p. (obdobné
ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje § 449, § 479 SSP) je v súdnej praxi už ustálený
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/97, rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/86/2008 zo dňa 11.02.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Sžo/24/2011 zo dňa 22.03.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžo/260/2015 zo dňa 22.02.2017, sp.zn. 5Sž 84/2008 alebo obdobné rozhodnutia vydané
v Českej republike - napr. uznesenia Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn. 20 Cdo
1638/98, sp. zn. 26 Cdo 1137/2001 či sp. zn. 30 Cdo 495/2001). Nesplnenie podmienky získaného

právnického vzdelania platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy Zboru národnej
bezpečnosti absolvent vykonal rigoróznu skúšku a získal titul „doktor práv (JUDr.)“. V tomto smere
je možné v plnej miere poukázať aj na rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže ide o vysokú
školu, ktorá existovala v čase spoločnej Slovenskej a Českej republiky, a preto sú rozhodnutia súdovohľadom tejto vysokej školy navzájom právne použiteľné. Ústavný súd ČR v Náleze zo dňa 13.09.1995,
sp. zn. Pl ÚS 7/95 vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy SNB nebola právnickou fakultou
poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva. ...„Ze stanovených oborů

na Vysoké škole SNB a z učebních plánů této školy je zřejmé, že sice poskytovala též určité vzdělání v
některých odvětvích práva, ale její zaměření bylo odlišné od právnických fakult a odpovídalo specifickým
požadavkům na výuku tehdejších příslušníků bývalého Sboru národní bezpečnosti.“. ...,,Ani skutečnost,
že navrhovatel později složil rigorózní zkoušku a získal titul doktora práv, nemůže nahradit právnické
vzdělání na právnické fakultě, a to proto, že rigorózní zkouška se provádí pouze v určitém vybraném

oboru a nemá univerzálně-právní povahu. Mohlo by se namítnout, že ani na právnických fakultách
nebylo předpokladem pro udělení titulu JUDr. složení dodatečné rigorózní zkoušky ze všech právních
oborů, takže když např. v roce 1971 absolvoval student právnickou fakultu závěrečnou zkouškou směru
justičního, nebyl např. zkoušen z práva hospodářského apod. Na rozdíl od absolventa Vysoké školy
SNB však již předtím musel absolvovat právnické studium ve všech jeho oborech a vykonat všechny
předepsané zkoušky, což lze chápat jako nezbytný předpoklad pro to, aby mohl vůbec přistoupit ke

zkouškámdoktorským.PrávětentopředpokladvšakuabsolventůVysokéškolySNBvesrovnatelnémíře
splněn není.“. Odkaz na judikatúru českých súdov je podľa názoru krajského súdu v súlade s princípom
eurokonformného výkladu práva.

12. Správny súd zdôrazňuje, že nepopiera dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako také,

avšak uvedené vzdelanie nespĺňa kritéria podľa aktuálne účinnej právnej úpravy § 489 SSP definujúcej,
čo sa rozumie právnickým vzdelaním. V prejednávanej veci je zastúpenie advokátom povinné.
Uvedené ustanovenie § 479 SSP nemá za cieľ skomplikovať prístup k súdom, ale poskytnúť
účastníkom kvalifikovanú právnu pomoc, keďže v rámci správneho súdnictva sa posudzuje zákonnosť
rozhodnutí, teda sú riešené len právne otázky. Nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu

preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie, tak ako je definované v ust. § 489 SSP, má
za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu. Správny súd pri aplikácii §
483 ods. 1 písm. b) SSP žalobu ako podanú neoprávnenou osobou odmietol, keďže už pri jej podávaní
nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.

13. Ak sa aj v konaní pred krajským súdom, ktoré predchádzalo tomuto rozhodnutiu, vychádzalo z
právnického vzdelania žalobcu s odkazom na rozhodnutia NSS SR, tak je nevyhnutné pre právnu istotu
a mimo akúkoľvek pochybnosť posúdiť a vyhodnotiť zákonom vyžadovanú podmienku vysokoškolského
právnického vzdelania žalobcu podľa ust. § 489 SSP v spojení so súdnou praxou.

14. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) v spojení s § 480 ods. 1 SSP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho

doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
NajvyššísúdSlovenskejrepubliky.Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľmusíbyťvkonaníokasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.