Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/984/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4200899927
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4200899927.6

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vprávnejvecinavrhovateľov:1/J.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.,G.M.č.XXXX,2/
R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., F. č. XX, 3/ S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., X. ul. č. XXXX/XX,
zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4,
za ktorú koná JUDr. Roman Blažek, advokát, proti odporkyni: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Y. ul. č.
XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, o určenie,

že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 6. júla 2015 pod č. k. 10C/14/2000-915, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania do rúk ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárii
JUDr.RomanBlažek,s.r.o.,vsume5.302,38eura,ztohotitulomtrovprávnehozastúpenia5.027,26eura
a titulom súdneho poplatku 275,12 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1.
až 3. rade do rúk ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárii JUDr. Roman
Blažek, s.r.o., v sume 5.442,76 eura, z toho titulom trov právneho zastúpenia 5.027,26 eura a titulom

súdneho poplatku 415,50 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 137, § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že súd vo veci samej vydal dňa 21. 07. 2014 rozsudok,
ktorým určil, že nehnuteľnosti špecifikované v tomto rozsudku netvoria vlastníctvo odporkyne a zároveň
vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti

predmetnému rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie a vec bola postúpená na
rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre, ktorý rozsudkom zo dňa 25. 02. 2015 napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 18. 03. 2015. Právny zástupca
odporkyne (správne malo byť navrhovateľov) písomným podaním doručeným súdu 22. 07. 2014 vyčíslil
trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia sumou 6.794,46 eura. Súd prvého stupňa mal za to,
že navrhovatelia mali vo veci plný úspech, preto im podľa § 142 ods. 1 OSP priznal plnú náhradu trov

konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 415,50 eura vyrubeného podľa položky 1 písm.
a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu (6.926 eura) a trov právneho
zastúpenia sumou 5.027,26 eura za tieto úkony právnych služieb podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov, vyhlášky č. 163/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
- za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20. 01. 2000 podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a) a § 17

ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb. 184,03 eura + režijný paušál, t. j. 3,32 eura = 187,35 eura;- za podanie návrhu dňa 20. 01. 2000 podľa § 13 ods. 1 § 16 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 2 vyhl. č.
240/1990 Zb. 184,03 eura + režijný paušál, t. j. 3,32 eura = 187,35 eura;
-vyjadreniekpodaniuodporkyne(návrhnazastavenieprelitispendenciuanávrhnaprerušeniekonania)

zo dňa 01. 10. 2008 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. 48,76 eura + režijný
paušál, t. j. 1 x 4,25 eura = 53,01 eura;
- zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 04. 10. 2000, 04. 02. 2005, 28. 02. 2005,
23. 11. 2005, 13. 02. 2006, 09. 10. 2006, 30. 01. 2012, 21. 07. 2014 podľa § 16 ods. 1 písm. d) a § 17
ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb. a § 14 ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (1 x 184,03

eura, 2 x 569,61 eura, 1 x 677,82 eura + DPH, 2 x 569,62 eura, 2 x 356,01 = 3.852,33 eura) + režijný
paušál (1 x 3,32 eura, 2 x 4,98 eura, 1 x 5,92 eura + DPH, 2 x 5,44 eura, 1 x 7,63 eura, 1 x 8,04 eura
= 45,75 eura) t. j. spolu 3.898,08 eura;
- zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 09. 05. 2002, 05. 02. 2003, 30. 06.
2003, 31. 03. 2004, 21. 03. 2005, ktoré boli odročené bez prejednania veci podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.
163/2002 Z. z. a § 14 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (4 x 134,44 eura, 1 x 142,40 eura = 680,16 eura) +

režijný paušál (1 x 3,32 eura, 2 x 4,25 eura, 1 x 4,51 eura, 1 x 4,98 eura = 21,31 eura) t. j. spolu 701,47
eura; t. j. spolu 5.027,26 eura. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľom nepriznal odmenu za účasť
na vyhlásení rozsudku dňa 28. 11. 2005 (č. l. 348), nakoľko v danom termíne na pojednávaní nebol
vyhlásený rozsudok, ale bolo uznesením odročené, a to zastupujúcim sudcom, pričom z predmetnej
zápisnice je zrejmé, že tohto pojednávania sa nikto nezúčastnil. Za doplnenie žalobného návrhu, resp.

zmenypetitužalobnéhonávrhuzodňa12.02.2003(č.l.159)súdprvéhostupňanavrhovateľomnáhradu
nepriznal, nakoľko ním len odstránili vady podania zo dňa 20. 01. 2000, pričom navrhovatelia v ňom
sami uvádzajú, že omylom neuviedli podiely žalovaných nehnuteľností, ako aj nehnuteľnosti zapísanej
v pkn vložke. Podľa názoru súdu prvého stupňa, návrh mal byť vyhotovený právnym zástupcom tak, aby
mal všetky zákonom predpísané náležitosti a potom by nebol dôvod na jeho doplnenie a upresnenie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa 19. 02. 2013 (č. l. 639) súd prvého stupňa nepovažoval
za kvalifikované podanie, za ktoré prináleží navrhovateľom náhrada, nakoľko v tomto podaní právny
zástupca poukazoval ,,iba“ na dôvody uvedené v odôvodneniach prvostupňového a druhostupňového
rozhodnutia, ktoré považuje za svoje vyjadrenie. V prípade úkonu - vyjadrenie k podaniu odporkyne zo
dňa 01. 10. 2008 (č. l. 475), súd prvého stupňa priznal odmenu podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods.

3 cit. vyhlášky, nakoľko nešlo o vyjadrenie vo veci samej, ale len k návrhu na zastavenie konania pre
prekážku litispendencie. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle citovaných ustanovení OSP a vyhlášky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, rozhodol súd prvého stupňa o
náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie je
zmätočné, nejasné, nepreskúmateľné, nie je riadne odôvodnené, nezákonné, svojvoľné a arbitrárne
s početnými procesnými a právnymi pochybeniami s fatálnymi mylnými dôsledkami a so zásahmi do
garantovaných, aj procesných práv odvolateľky vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj iných medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala.

Následne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s vyvodením nesprávnych a nezákonných
právnych záverov, pričom samotné napadnuté uznesenie je výsledkom ničotných - nulitných rozhodnutí
súdov, na ktoré súdy, ako aj ostatné štátne orgány neprihliadajú z úradnej povinnosti. Uviedla, že vo veci
rozhodovania o trovách konania súd pojednávanie nevytýčil a prezentovaným spôsobom rozhodovania
bez akéhokoľvek odôvodnenia odňal možnosť odporkyne konať pred súdom. Mala za to, že súdne

konanie sp. zn. 10C/14/2000 bolo zahájené nekvalifikovaným spôsobom na základe nekvalifikovane
podanej žaloby - nie zákonom ustanoveným postupom a v rozpore aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorá sa postupne doplňovala v rozpore s ustanovením § 79 a nasl. OSP. Podľa jej názoru,
na súde bolo vedené konanie s troma navrhovateľmi v tej istej veci a v rovnakom rozsahu, t. j. 1/1 k
majetku odporkyne, čo je absolútne neprípustné. Ďalej uviedla, že súd titulom súdneho poplatku priznal

415,50 eura - po prepočte na koruny 12.517,35 Sk, no zo súdneho spisu je evidentné, že navrhovateľka
v 1. rade zaplatila 7.332 Sk, navrhovateľ v 2. rade 916 Sk, pričom včas boli zaplatené iba tieto čiastky.
Na osobitnú intervenciu konajúcej sudkyne (č. l. 27 spisu) bola zaplatená čiastka navrhovateľa v 3.
rade, teda po zákonom stanovenej lehote, a to 916 Sk bez toho, aby súd konanie zastavil v súlade s
platnou legislatívou. Navyše navrhovatelia teda spolu zaplatili čiastku 9.164 Sk, čo je však o 3.353,35

Sk - po prepočte o 111,31 eura menej, než súd v napadnutom uznesení im priznal. Uvedené však má
závažné dôsledky na výsledok celého konania - aj základného. Mala za to, že nedostatok spočívajúci
v nesplnení procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku (včas a v plnej výške) je prekážkou v
konaní,ktorásúduneumožňujeďalejvovecikonať.Ďalejkonštatovala,žesúdompriznanétrovykonanianeuznáva v celom rozsahu. V súdnom spise konania sp. zn. 10C/14/2000 nie je dodržaná chronológia
spisov a listín, tie nie sú tam založené ani podľa časovej nadväznosti, navyše s prepísanými číslami
jednotlivýchlistov.Poukázalanato,ževyúčtovanietrovnezodpovedáskutočnostiaanipoformálnejčasti

nezodpovedajú tomu, ako ich súd priznal v napadnutom uznesení, t. j. súd opätovne prevzal dôkazné
bremeno na seba, pritom napríklad vyúčtovanie zástupkyni advokáta JUDr. Blažekovej sa v spise ani
nenachádza. Tiež uviedla, že o trovách konania súd rozhodol dňa 06. 07. 2015, teda nie do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, preto neuznáva rozhodnutie o trovách konania po márnom uplynutí lehoty
a poukázala na to, že ani ustanovenia § 151 ods. 3 OSP neboli dodržané a súd opätovne konal nad

rámec svojich kompetencií, výsledkom ktorého je paakt - ničotné rozhodnutie, na ktoré sa z úradnej
povinnosti neprihliada. Vo veci trov konania teda rozhodla osoba už na to neoprávnená a nerozhodol
ani kompetentný súd v dôsledku márneho uplynutia lehoty. K samotnému spôsobu určovania trov (zo
základu, z hodnoty veci) vzniesla výhradu týkajúcu sa úkonov realizovaných pred 01. 07. 2013, viď §
20c vyhlášky č. 184/2013 Z. z.. Z odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania nie je zrejmé, ako sa
s týmto ustanovením súd pri rozhodnutí o trovách konania vysporiadal alebo či naň vôbec prihliadal.

Namietala tiež, že nie je zrejmé, podľa čoho vypočítal súd odmenu za úkony - položky 187,35 eura za
úkon, (2 x 569,61 eura, 1 x 677,82 eura, 2 x 569,62 eura, 2 x 356,01 eura a ďalšie - strana 2 uznesenia),
keď podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je základom pre výpočet trov právneho zastúpenia 1/13
výpočtového základu, a nie hodnota nehnuteľností. Preto základnú sadzbu tarifnej odmeny treba určiť
podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Bola toho názoru,

že súd nerešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu priznával trovy právneho zastúpenia z hodnoty
veci (teda nesprávne) a pri uplatnených trovách konania nevykonal krátenie vyplývajúce zo zákona, a
to z ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o
50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Navrhovateľmi predložený
výpočet, čo do správnosti vyčíslenia, neskúmal, čiastočne ho preskúmal len vo vzťahu k počtu úkonov a

neoprávnene uplatneným nárokom navrhovateľov. Mala za to, že súd nezohľadnil pri rozhodovaní ani tú
skutočnosť, že žaloba bola postupne navrhovateľmi upravovaná a menená, a teda pri týchto zmenách
nemôže ísť o úkony právnej pomoci, ktoré by boli účelné (§ 142 ods. 1 OSP), resp. vynaložené účelne.
Tvrdila, že nakoľko súd výpočet trov nijako neodôvodnil, iba z veľkej časti mechanicky prevzal výpočet
právneho zástupcu, nie je rozhodnutie o trovách konania preskúmateľné a preto je potrebné a účelné ho

zrušiť. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a
zároveň konanie zastavil, a to aj z úradnej povinnosti nadriadeného súdu. Inak navrhla, aby napadnuté
uznesenie odvolací súd zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s
vyslovením záväzného stanoviska ohľadom ďalšieho postupu.

K odvolaniu odporkyne nebolo podané písomné vyjadrenie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku

tohtorozhodnutia,keďženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie(§219OSP),aninajehozrušenie
(§ 221 ods. 1OSP).

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade, v konaní
zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., doručený súdu prvého stupňa dňa

20. 01. 2000, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v návrhu tvoria
ich podielové spoluvlastníctvo, navrhovateľke v 1. rade v podiele 8/10-ín k celku a navrhovateľov v 2. a
3. rade v podiele po 1/10-ín. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 10C 14/000-162 zo dňa 04. 04. 2003 na
žiadosť navrhovateľov zo dňa 12. 02. 2003 pripustil zmenu návrhu, ktorým navrhovatelia žiadali určiť, že
predmetné nehnuteľnosti netvoria v celosti, resp. v podiele 1 k celku vlastníctvo odporkyne. Následne

súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. júla 2014 č. k. 10C/14/2000-720, ktorým
určil, že nehnuteľnosti špecifikované v tomto rozsudku netvoria vlastníctvo odporkyne a o náhrade trov
konania si vymienil rozhodnúť do tridsať dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto
rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Krajský súd v Nitre rozsudkom
zo dňa 25. februára 2015 č. k. 6Co/604/2014-785 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podala odporkyňa dovolanie. Následne súd prvého
stupňa o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením.Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142odsek1OSPúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 odsek 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v
sporovom konaní alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym
vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie
výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím

konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

V sporovom konaní je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania miera úspechu vo veci.
Miera úspechu závisí od toho, v akom rozsahu súd prevzal žalobný petit do svojho rozhodnutia. Ak
súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v návrhu, teda návrhu v plnom rozsahu vyhovel, navrhovateľ mal

vo veci plný úspech, a teda mu patrí plná náhrada trov konania. Ak účastníkovi nebolo vyhovené v
plnom rozsahu, má úspech len čiastočný, teda každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Aj v
prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však
ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci

alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či
sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci,
okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď na uvedený prípad neaplikoval

ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu
pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony
nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu
vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov,

na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na
právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia
treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v
jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

Vprejednávanejvecizobsahuspisuvyplýva,ženavrhovateliamalivkonaníplnýúspech,apretopodľa§
142ods.1OSPmaliprávonanáhradutrovkonania,ktoréim vsúvislostistýmtokonanímvznikli
a boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva a súd prvého stupňa správne rozhodol
o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak v nesprávnej výške priznal náhradu trov konania
titulom súdneho poplatku. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že súdny poplatok v

sume 415,50 eura bol vyrubený podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % z
hodnoty predmetu sporu (6.926 eur). Odvolací súd však z obsahu spisu má za to, že súdny poplatok bol
vyrubený v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. 12. 2000, vo výške 4 % z
hodnoty predmetu sporu. Nakoľko hodnota predmetu sporu je 6.877,98 eura (207.206,08 Sk) (výpočet

viď nižšie), 4 % z hodnoty predmetu sporu predstavujú 275,12 eura.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatíposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Odporkyňa namietala, že základnú sadzbu tarifnej odmeny treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č.
163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože základom pre výpočet trov právneho
zastúpenia je 1/13 výpočtového základu, a nie hodnota nehnuteľností. Odvolací súd sa plne stotožňuje
s určením základnej tarifnej hodnoty veci súdom prvého stupňa, nakoľko v konaní išlo o určenie, že
nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu, resp. v rozhodnutí vo veci samej, netvoria vlastníctvo

odporkyne. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je v danom prípade pri
určení základnej sadzby tarifnej odmeny potrebné vychádzať z hodnoty predmetu sporu - nehnuteľností
špecifikovaných v návrhu, resp. v rozhodnutí vo veci samej, určenej pri začatí poskytovania právnej
služby. Podľa Prílohy k vyhláške Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., účinnej v čase začatia
poskytovania právnej služby, priemerná cena ornej pôdy obce Q. 1 m2 je 7,36 Sk. Odvolací súd zistil,
že predmetom sporu sú nehnuteľnosti v celkovej výmere 28.153 m2, preto ich hodnota predstavuje

207.206,08 Sk (6.877,98 eura). Súd prvého stupňa pri vyčíslovaní trov konania síce vychádzal zo sumy
vyčíslenej právnym zástupcom navrhovateľov, t. j. 208.663,40 Sk (6.926,35 eura), avšak to nič nemenilo
na veci, že základná sadzba tarifnej odmeny bola vypočítaná správne (2310 Sk - 76,68 eura podľa § 13
ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb., 6730 Sk - 223,40 eura podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.
a 237,34 eura podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Súd prvého stupňa teda správne vyčíslil jeden úkon právnej služby a správne priznal odmenu za 16
úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, podanie žalobného návrhu, vyjadrenie k
podaniu odporkyne, 8 x zastupovanie na pojednávaniach a 5 x zastupovanie na pojednávaniach, ktoré
boli odročené bez prejednania veci) a k tomu prislúchajúci režijný paušál, to všetko spolu v sume

5.027,26eura.Súdprvéhostupňasprávneprikaždomúkoneuviedolprislúchajúceustanoveniavyhlášky
účinnej v čase uskutočnenia úkonu, podľa ktorých postupoval, preto tvrdenie odporkyne, že nie je zrejmé
podľa čoho súd odmenu za úkony vypočítal, je irelevantné. K tvrdeniu odporkyne, že súd pri uplatnených
trovách nevykonal krátenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z. z., odvolací súd uvádza, že ak išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb

uskutočnených do 31. 05. 2010, základná sadzba tarifnej odmeny sa znižovala o 20 %. Až vyhláškou č.
232/2010 Z. z. účinnou od 01. 06. 2010 sa v § 13 ods. 2 slová „o 20 %“ nahradili slovami „o 50 %“. Súd
prvého stupňa preto správne postupoval aj pri krátení základnej sadzby tarifnej odmeny týkajúcom sa
spoločných úkonov pri zastupovaní viacerých osôb. Odvolací súd sa plne zhoduje s odôvodnením súdu
prvého stupňa týkajúcim sa trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil na 5.027,26 eura.

Pre uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP, keď dospel
k záveru, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v sume
5.302,38 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 5.027,26 eura a súdneho poplatku
vo výške 275,12 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľov Advokátskej kancelárii JUDr. Roman Blažek,

s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože mali vo veci (náhrady
trov konania) iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.