Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 6, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208162
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7815208162.6

Uznesenie

Okresný súd v Rožňave, v právnej veci žalobkyne: S. U., nar. X. X. XXXX, bytom v M., I. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti
žalovanej: J. Y., nar. X. X. XXXX, bytom v S. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom
so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 4.500,- Eur s prísl., o trovách tohto konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4 500,- Eur s prísl. žalovanou. Súd uznesením sp. zn. 8
C 264/2015 - zo dňa 25. 10. 2017 z dôvodu späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 4 500,- Eur s prísl.
konanie zastavil s tým, že o trovách konania rozhodol podľa vtedy platného ustanovenia § 146 ods. 2/
O. s. p., keď žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 727,27 Eur na účet
právneho zástupcu žalovanej vedený v UniCreditBank Slovakia, a.s. Rožňava pod číslom V.: G. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: O., a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania sa aj možnosťou
aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 vtedy platného O. s. p. na daný prípad a dospel k záveru, že v danom
prípadne nie sú dané dôvody pre použitie tohto zákonného ustanovenia. V súvislosti so zohľadnením
sociálnej situácie účastníkov konania prvostupňový súd poznamenal, že žalobkyňa, ale aj žalovaná si

zvolili právne zastupovanie advokátom, pričom nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc Centrom právnej
pomoci, z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie.

3. Proti vyššie citovanému uzneseniu voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej zo
strán náhradu trov konania neprizná. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že v danom prípade nie

sú dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 vtedy platného O. s. p. z dôvodu, že žalobkyňa
nepožiadala o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci, ale zvolila si na zastupovanie
advokáta. V tej súvislosti žalobkyňa uviedla, že jej príjem 367,- Eur jej nedovoľuje požiadať Centrum
právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc, nakoľko by jej na ňu nevznikol nárok. Žalobkyňa má
mimoriadne nízky príjem, z ktorého dôvodu bola oslobodená od súdnych poplatkov a zaplatenie sumy
727,27 Eur by znamenalo pre ňu nutnosť vysťahovania sa na ulicu. Žalobkyňa napriek mimoriadne

nízkemu príjmu nemala inú možnosť, ako obrátiť sa na advokáta, ktorý jej poskytol kvalifikovanú pomoc
v danom spore. Poukázala na to, že advokát pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb
aplikoval ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z .z. o advokácii. Žalobkyni navyše nebolo
známe, že žalovaná byt, ktorý bol predmetom konania neprevádzala a túto skutočnosť ani vedieť
nemohla. Žalovaná sa o uvedenom nezmienila pri mimosúdnom pokuse o zmier, ale ani pri prvom úkone
v konaní (t. j. odpore), ale až pred začatím pojednávania, dňa 3. 3. 2016. S touto námietkou sa súd prvej

inštancie nevyporiadal a neuviedol, či túto okolnosť považoval za dôležitú. Skutočnosť, že žalovaná až
do pojednávania, po ktorom došlo k späťvzatiu žaloby neuviedla skutočnosti a dôkazy majúce podstatnývýznam pre pasívnu legitimáciu napriek tomu, že bola vyzývaná mimosúdne, ako aj v rámci súdneho
konania, považovala žalobkyňa za otázku podstatnú.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne a uplatnila si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je na tom sociálne horšie
ako žalobkyňa, ktorá má pravidelný príjem a to dokonca taký, že jej neprislúcha ani len priznanie práva
na právne zastúpenie Centrom právnej pomoci. Žalovaná je pritom sociálnym prípadom, poberá len
sociálne dávky v minimálnej výške 60,- Eur, čo je výrazne nižší príjem ako u žalobkyne. Poprela tvrdenie

žalobkyne, že by zamlčala skutočnosti týkajúce sa nedostatku jej pasívnej legitimácie v konaní, ktoré
uviedla v reakcii na pokus o zmier, ale aj v odpore podanom voči platobnému rozkazu. Bolo pritom v
možnostiach žalobkyne zistiť, komu predmetný byt predala.

5.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobkynebeznariadeniapojednávania,
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s.

p.“) účinného od 1.7.2016, v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 C. s. p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené predpoklady pre potvrdenie, resp. pre zmenu rozhodnutia.

6. Odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj aplikáciou ustanovenia
§ 150 ods. 1 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania a dospel k záveru, že v danom prípade nie

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto ustanovenia a nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej žalovanej.

7. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s .p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavuje z
hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti

zazavinenieanáhodu.Boloodôvodnenétým,žeprísnaaplikáciaustanoveniaonáhradetrovkonaniaby
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Muselo ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musel byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Výnimočnosť mohla spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania malo
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich z kritérií bolo aj to,

abysatakétorozhodnutienejaviloakoneprimeranátvrdosťvočiúčastníkovikonaniaaabyneodporovalo
dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a
mala slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvahu súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, mala vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. boli tiež okolností, ktoré viedli k

uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie nepovažoval za správnu úvahu súdu prvej
inštancie, ktorý odôvodnil výrok rozhodnutia o trovách konania tým, že v danej veci neboli naplnené
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania. Odvolací

súd mal za to, že súd prvej inštancie totiž nesprávne ustanovenie § 150 ods.1 O. s. p. vyložil na daný
prípad, keď uzavrel, že samotná tá skutočnosť, že účastníčky konania si zvolili v konaní za zástupcu
advokáta a nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci, vylučuje aplikáciu tohto
ustanovenia na daný prípad. Takýto výklad tohto ustanovenia nemá svoje opodstatnenie a nie je v súlade
ani s judikatúrou súdov. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná tá skutočnosť, že účastník konania

si zvolí za zástupcu advokáta, nemôže vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1/, keďže nejde o takú
skutočnosť, ktorá by bola z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia významná.

9. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad spomínané zákonné ustanovenie,
odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňovému súdu v napadnutom výroku o trovách konania a vrátil

vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej
inštancie po vrátení veci správne aplikovať ustanovenie § 257 C. s. p. účinného od 1. 7. 2016 a opätovne
rozhodnúť o trovách konania.

10. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pokračoval v konaní a vyzval žalobkyňu,

ako aj žalovanú, aby sa vyjadrili k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Košiciach vo výroku o
trovách konania.11. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožnila so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ako aj
dôvodmi v ňom uvedenými, znovu poukázala na tú skutočnosť, že jej mesačný príjem činí 367,- Eur,
tiež uviedla dôvody, v ktorých vidí prípad hodný osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že žalobkyni

nebolo známe, že žalovaná byt, ktorý bol predmetom konania, neprevádzala a túto skutočnosť ani
vedieť nemohla. Ani žalovanou tvrdené okolnosti o jej príjme, nevylučujú aplikáciu toho času platného
ustanovenia § 257 CSP. Za týchto okolností žalobkyňa navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že
žiadnej zo strán sa neprizná náhrada trov konania.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu odvolacieho súdu uviedla a znovu zvýraznila, že v
porovnaní so žalobkyňou je na tom sociálne podstatne horšie, ako ona, ktorá má pravidelný príjem -
dôchodok, kým žalovaná je už dlhodobo evidovaná ako nezamestnaná a poberá sociálne dávky vo
výške 62,- Eur. Pri rozhodovaní o trovách konania pri možnej aplikácii § 257 CSP (predtým 150 ods. 1/
O. s. p.), je potrebné zohľadniť nielen pomery tej osoby, ktorá by mala znášať povinnosť nahradiť trovy
konania, ale aj osoby, ktorej by sa právo na ich náhradu malo prisúdiť. Za týchto okolnosti žalovaná má

za to, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, aby sa jej nepriznalo právo na
náhradu trov konania, ako sociálne slabšej strane sporu a aby znášala následky konania žalobkyne,
ktorá zavinila vznik zbytočného súdneho sporu a tým aj vznik zbytočných trov konania.

13. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia Bratislava vyplýva, že žalobkyňa je starobnou

dôchodkyňou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 107,80 Eur/mesačne a vdovský 275,- Eur/
mesačne, čo spolu predstavuje sumu 382,80 Eur/mesačne.

14. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní.

16. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov trov konania, ak mala
strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech

vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca
má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak
žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V zmysle vyššie citovaného § 255 CSP súd rozhodne v prípade,
ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom, alebo

sčasti neprizná.

17. Podľa § 256 ods. 1/, 2/ CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

18. Podľa odseku 2/ vyššie citovaného ustanovenia, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by
inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

19. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zrušujúce uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým je
prvostupňový súd viazaný, ako aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 257 CSP, o trovách

konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné
osobitného zreteľa. Súd v predmetnom konaní rozhodol v zmysle predmetného ustanovenia § 257 CSP,
keď výnimočne nepriznal náhradu trov konania, keďže má za to, že v predmetnom konaní existujú

dôvody, hodné osobitného zreteľa.

21. Ustanovenie § 257 CSP teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy
konaniaúspešnejstrane,totoustanovenievšaknemožnovykladaťtak,žemožnokedykoľvekbezohľadu
na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy

musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré
viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, abysa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, aby neodporovalo dobrým mravom.
Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné

podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy.

22. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie určité podmienky; musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k

takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem,
ktoré upravujú náhradu trov konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby
išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia
o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania
je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo
žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Teda aj v tomto smere
je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov a náhradu trov konania inak úspešnej žalovanej

nepriznať. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania,
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania, alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť

v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu, alebo v okolnostiach
prejednávaného sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí hlavne v osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch žalobkyne. Aj keď v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania a súd
prizná náhradu trov konania protistrane, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd má za
to, že by zaťažilo žalobkyňu znášať trovy tohto konania a preto súd hlavne pre nepriaznivé sociálne
pomery žalobkyne aplikoval ustanovenie § 257 CSP a zároveň aj s poukazom na tú skutočnosť, že k
podaniu predmetnej žaloby by nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalobkyni bolo včas známe, že žalovaná byt,

ktorý bol predmetom konania neprevádzala a pokiaľ by ju o tejto predmetnej skutočnosti žalovaná včas
upovedomila a to v rámci mimosúdneho riešenia veci pri pokuse o zmier, prípadne v podanom odpore
proti platobnému rozkazu pred začatím pojednávania. Súd takto z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré spočívajú aj v okolnostiach danej veci, ako je vyššie uvedené, ale aj v okolnostiach na strane
strán sporu rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto uznesenia, keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súd je tiež toho názoru, že
nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté do majetkovej sféry žalovanej v takom rozsahu,
aby bolo ohrozené zabezpečenie jej bežných životných potrieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).