Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/327/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118895
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1204118895.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. Š., K.. XX. XX. XXXX, T.. Y. B. Č.. XXX, Q., zast.
JUDr. Petrom Gruberom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 3, proti odporcovi: ČSOB
Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, Vajnorská č. 100/B, Bratislava, zast. WERNER & Co. s.r.o., Stromová
54/A, Bratislava, o zaplatenie 53.641,37 Eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. mája 2011, č.k. 19C/172/2004-588 a proti uzneseniu

zo dňa 31. mája 2011 č.k. 19C/172/2004-626 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
titulom poistného plnenia domáhal zaplatenia istiny 53.641,37 Eur s príslušenstvom, ďalej určenia, že

navrhovateľ je oslobodený od platenia poistného z poistnej zmluvy č. 1100503991 zo dňa 29. 03. 2001 s
účinnosťou od 01. 01. 2004 a tiež určenia, že redukcia poistnej zmluvy vykonaná odporcom je neplatná.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ dňa 29. 03. 2001 uzavrel s odporcom
poistnú zmluvu č. 1100503991, predmetom ktorej bolo poistenie navrhovateľa pre prípad dožitia sa
určitého veku s poistnou sumou 33,19 Eur (1.000,- Sk), ďalej poistenie pre prípad smrti následkom úrazu

s poistnou sumou 13.277,57 Eur (400.000,- Sk), poistenie pre prípad poškodenia zdravia následkom
úrazu s poistnou sumou 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti
následkom úrazu v sume 13,28 Eur (400,- Sk) za každý deň práceneschopnosti.

Podľa záznamu o úraze navrhovateľ dňa 11. 12. 2001 utrpel pracovný úraz, keď po nastavení
tlačiarenských valcov schádzal po schodisku s protišmykovou úpravou a po našliapnutí na hranu

schodu spadol na zadnú časť tela, čo malo za následok poranenie chrbtice a hlavy a následnú
práceneschopnosť v trvaní od 11. 12. 2001 do 10. 12. 2002. Navrhovateľ odmietol záznam o úraze
podpísať, nakoľko v ňom bolo konštatované, že dôvodom úrazu bola práca v rozpore so zvyklosťami
a predpismi, s ktorými bol navrhovateľ riadne oboznámený, čím porušil ust. § 135 ods. 4 písm. c)
Zákonníka práce.

V súvislosti s predmetným úrazom bol navrhovateľ posudkovým lekárom Českej správy sociálneho
zabezpečenia uznaný za invalidného. Sociálnou poisťovňou bol navrhovateľ uznaný za invalidného od
júla 2003, kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok. Posudkoví lekári odporcu na základe zdravotných
prehliadok navrhovateľa však dospeli k záveru, že úraz zo dňa 11. 12. 2001 a dňa 23. 09. 2002
nezanechal u navrhovateľa trvalé poškodenia, ktoré by boli hodnotiteľné v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami odporcu a za príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa

označili úrazy z roku 1977 a 1986. Odporca na základe zistení posudkových lekárov odmietol
navrhovateľovi vyplatiť poistné plnenie za trvalé následky úrazu a oslobodiť ho od platenia poistného.Listom zo dňa 16. 08. 2004 súčasne odporca oznámil navrhovateľovi, že pre nezaplatenie dlžného
poistného redukuje dobu poistenia na poistenie s kratšou poistnou dobou.

Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa prvostupňový súd zistil, že v roku 1977 utrpel pracovný úraz,
pri ktorom po podvrtnutí pravej nohy padol na kríže, následkom čoho bol práceneschopný od 02. 08.
1977 do 01. 09. 1977. Pri ďalšom pracovnom úraze v roku 1979, utrpel pohmoždenie prstov pravej
ruky. V roku 1980 bol navrhovateľ hospitalizovaný pre postupujúce bolesti chrbtice, ktoré si vyžiadali
aj operačný zákrok. Bolesti chrbtice u navrhovateľa pretrvávali aj v rokoch 1981, 1982 a 1983. V roku

1984 pre uvedené problémy absolvoval kúpeľnú liečbu. V roku 1986 navrhovateľ utrpel ďalší úraz, pri
ktorom spadol z lešenia na ľavú stranu hrudníka. Dňa 25. 07. 1990 navrhovateľ opätovne utrpel úraz,
keď si pri pílení na cirkulárke roztrhol posledný článok tretieho prsta pravej ruky. Dňa 10. 01. 1996 si pri
pracovnom úraze podvrtol ľavé koleno s natiahnutím bočného vnútorného väzu a ďalšie pracovné úrazy
utrpel v dňoch 18. 10. 1998 (zvrtnutie ľavého kolena), 01. 04 2000 (vnútrokĺbová zlomenina členka),
pri ktorých sa sťažoval na bolesti krížov. Dňa 03. 09. 2007 bol navrhovateľ opakovane vyšetrovaný pre

ťažkosti s pohybovým aparátom - stavmi náhleho oslabnutia všetkých končatín s následným padaním,
slabosťou všetkých končatín, trvalým stŕpnutím a mravenčením vo všetkých končatinách, pleciach,
bolesťami všetkých končatín, pliec a hlavy, ktoré sa podľa lekárskej správy u navrhovateľa objavujú od
úrazu dňa 11. 12. 2001.

Zo svedeckej výpovede MUDr. H. X., pracovníka poisťovne vyplynulo, že po vyšetrení krčnej a lumbálnej
chrbtice navrhovateľa zistil, že krčná chrbtica je bez nálezu, a v lumbálnej časti chrbtice podľa bodu 107
bodovníka, ktorým sa určujú trvalé následky, toto poškodenie ohodnotil jedným percentom, nakoľko
dospel k záveru, že ide o ľahký stupeň poškodenia,.

Približne po uplynutí jedného roka od úrazu, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 11. 12. 2001 posudzoval
zdravotný stav navrhovateľa svedok MUDr. Ľ.Y. J., CSc., ktorý dospel k záveru, že navrhovateľ pri úraze
utrpel poškodenie miechy a periférneho nervu. Pred prehliadkou sa svedok oboznámil s výsledkami
znaleckého posudku vypracovaného Q.. F., ktorý posúdil miechu ako ťažko poškodenú na 90 %. Svedok
na rozdiel od MUDr. F. R.hodnotil poškodenie miechy len na 15 % (ako ľahký nález) a následné

ťažkosti navrhovateľa v rozsahu 5 %. Uvedený záver svedok vyvodil s prihliadnutím na predchádzajúce
zdravotné poškodenie navrhovateľa, ktorý mal už v období pred úrazom poškodené platničky v oblasti
lumbálno - sakrálnej chrbtice, na čo bol aj operovaný a následne v súvislosti s úrazom došlo k zúženiu
spinálneho kanála a úraz zhoršil už existujúce ochorenie. Podľa svedka u navrhovateľa sa nikdy
nedokázalo objektívne poškodenie miechy a z hľadiska ťažkostí navrhovateľa sa našli len zmeny na

stavcoch kostnej časti systému, ktoré vplývajú na periférny nerv.

Znaleckým posudkom Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., vypracovaného na žiadosť Allianz poisťovne
a.s. dňa 31. 10. 2003 bola zdravotná situácia navrhovateľa označená termínom „failed back“, t. j.
zlyhanie medicínskeho snaženia, kedy opakované lekárske zákroky nevedú k zlepšeniu zdravotného

stavu pacienta. Všetky úrazy navrhovateľa po roku 1988 znalec označil ako prejavy tohto klinického
stavu navrhovateľa.

Znalec MUDr. Peter Gémeš v posudku č. 9/2004 vypracovanom na žiadosť navrhovateľa dňa 07.
06. 2004 konštatoval, že navrhovateľ pri úraze dňa 11. 12. 2001 utrpel pomliaždenie miechy v oblasti

krčnej chrbtice a podvrtnutie chrbtice. V dôsledku toho navrhovateľ trpí quadruparézou s nemožnosťou
samostatnej chôdze, inkontinenciou moču a stolice, chronickou črevnou disfunkciou, Cefaleou a
obmedzením hybnosti krčnej chrbtice. Navrhovateľ je podľa posudku schopný schôdze len s pomocou
francúzskych barlí.

Na žiadosť Okresného súdu Bratislava I v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9C/204/2004 bol MUDr.
ŠtefanomArinYanecskom,znalcomvodborezdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia,traumatológia
dňa 27.05.2009 vypracovaný znalecký posudok č. 77/2009 z ktorého súd konajúci v prejednávanej veci
zistil, že najväčším zdravotným problémom navrhovateľa pred úrazom zo dňa 11. 12. 2011 boli ťažkosti
spojené s bedrovou chrbticou - bolesti typu lumboischialgického syndrómu s koreňovým dráždením a

z toho vyplývajúcou slabosťou dolných končatín, najmä vľavo. Na slabosti ľavej dolnej končatiny sa
v určitej miere podieľal úraz ľavého kolena v r. 1998 ako aj instabilita ľavého kolenného kĺbu. Podľa
znalca je zrejmé, že pri úraze z 11. 12. 2001 nedošlo k poraneniu skeletu (t. j. krčnej, hrudnej a bedrovej
chrbtice), nedošlo ani k poraneniu miechy v krčnej, hrudnej a bedrovej oblasti v zmysle kontúzie,zakrvácania alebo opuchu. Úraz mal za následok otras miechy tak v úrovni krčnej, v krčno - hrudnom
prechode ako aj v bedrovokrížovej oblasti. Na základe NMR zo dňa 17. 12. 2001 bol zistený patologický
nález len v oblasti bedrového úseku. Z uvedeného vyplýva, že tieto zmeny sú jednoznačne na podklade

chronických už existujúcich zmien, nejde pritom o čerstvé poúrazové zmeny v zmienenej oblasti. Navyše
sa pridružili sfinkterové poruchy (inkotinencia moču I. stupňa a neúplná inkontinencia stolice) a erektylná
dysfunkcia takisto na vrub už predisponujúcich zmien prítomných v oblasti bedrovokrížnej chrbtice a z
toho vychádzajúceho poškodenia miechy. Dňa 12. 10. 2006 bola diagnostikovaná staršia abrupcia dnes
axis (drobný úlomok ostrých kontúr o veľkosti 4 milimetre). Súvis tohto nálezu s úrazom z 11.12.2001 nie

je možné určiť, nakoľko navrhovateľ po tomto úraze utrpel nespočetné množstvo pádov z čoho vyplýva,
že k tejto abrupcii mohlo dôjsť hocikedy inokedy. Úraz zo dňa 11. 12. 2001 zanechal trvalé následky
v zmysle periférnej paraparézy dolných končatín s výraznejším postihnutím vľavo, ako aj sfinkterové
poruchy, takisto aj erektilnú disfunkciu. Tieto následky sú neodstrániteľné. Úrazový mechanizmus z
11.12.2001 bol vyvrcholením vzniku ťažkostí navrhovateľa vyplývajúcich z už existujúcich organických
zmien v oblasti miechového kanála bedrovej chrbtice, pričom spôsobil zvýraznenie ťažkostí v zmysle

paraparézy dolných končatín s výraznejším postihnutím ľavej dolnej končatiny a naviac spôsobil vznik
sfinkterových porúch a erektilnej disfunkcie. Podľa predpokladu znalca, v prípade, že by navrhovateľ
netrpel predchádzajúcim ochorením chrbtice, takýto úraz by nezanechal trvalé následky takéhoto
charakteru. V prípade, že by sa jednalo o zdravú chrbticu, úraz by mal za následok len ľahký a prechodný
neurologický deficit na dolných, prípadne aj horných končatinách, ale nie trvalú paraparézu dolných

končatín, sfinkterové poruchy alebo erektilnú dysfunkciu.

Súd prvého stupňa v konaní vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 3/2010 vyhotoveného na žiadosť
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/203/2004, znalcom MUDr. Lumírom
Štefánekom dňa 04. 11. 2010 z ktorého vyplynulo, že v dôsledku úrazu zo dňa 11.12.2001 došlo u

navrhovateľa k úrazu krčnej chrbtice aj miechy, a teda aj centrálnej nervovej sústavy. Úraz zanechal
na zdravotnom stave navrhovateľa následky a to obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa,
paraparézu horných končatín ľahkého stupňa, obmedzenie hybnosti - porucha statodynamiky bedrovo-
krížovej chrbtice stredného stupňa, paraparézu dolných končatín stredne ťažkého stupňa, erektilnú
neurogénnu dysfunkciu, inkontinenciu moču a stolice. Úsek bedrovo-krížovej chrbtice bol ale významne

poškodený už pred samotným úrazom zo dňa 11.12.2001 a toto poškodenie jednoznačne ovplyvnilo
rozsah následkov po úraze z 11.12.2001 v oblasti bedrovo-krížovej chrbtice. Následky zostali trvalé.
Úraz zo dňa 23.09.2002 - zlomenina navikulárnej kosti na pravej hornej končatine, zanechal u
navrhovateľa trvalé následky s obmedzením hybnosti v oblasti zápästia vpravo, ľahkého stupňa.
Následky oboch úrazov znalec vyhodnotil percentuálne, a to obmedzenie pohyblivosti zápästia pravo

ľahkého stupňa a rovnako obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa štyrmi percentami,
poúrazové poškodenie miechy v krčnom a hrudnom úseku ľahkého stupňa a tiež obmedzenie hybnosti
bedrovej chrbtice stredného stupňa desiatimi percentami, poúrazové poškodenie miechy v bedrovo-
krížovom úseku stredného stupňa tridsiatimi percentami.

S odkazom na ust. § 788 ods. 1, 2, § 790 písm. b), § 791 ods. 1, § 792, § 793 ods. 1, § 795, § 797 ods.
1, 2, § 798, § 802 ods. 1, 2, § 816 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Z vykonaného dokazovania ustálil, že stav navrhovateľa
po úraze v roku 2001 bol len pokračovaním a zhoršením jeho dovtedy nepriaznivého zdravotného stavu,
a preto podľa čl. 7 ods. 2 písm. d) Osobitných poistných podmienok- Úrazové pripoistenie a poistenie

tvoriace súčasť poistnej zmluvy č. 1100503991 nezakladá povinnosť odporcu na poskytnutie poistného
plnenia. V tejto súvislosti prvostupňový súd zdôraznil, že sám navrhovateľ v podaní zo dňa 13. 09. 2010
uviedol, že po úraze dňa 01. 08. 1977 a následných operáciách sa bedrová chrbtica a väzivo platničky
zahojilo a spevnilo mu chrbticu tak, že žil úplne plnohodnotný pracovný, osobný i športový život. Dňa
06. 08. 2003, kedy ho natočila poisťovňa na videozáznam, ako pracuje, mal nájdenú prácu v tlačiarni

Neografia, v ktorej mu však zabránilo nové zhoršenie zdravotného stavu pri páde dolu schodmi. Novým
pádom utrpel novú zlomeninu krčného stavca - abrupcia dnes Axis, - úlomok kosti o veľkosti 4 mm v
druhom krčnom stavci, ktorá bola preukázaná až 25. 10. 2006. Po vykonaní magnetickej rezonancie
dňa 17. 12. 2001 pritom nebolo u navrhovateľa zistené žiadne zásadné poškodenie krčnej chrbtice.
Súd prvého stupňa tiež vyslovil názor, že navrhovateľom ponímané zhoršenie zdravotného stavu je

len následkom úrazov z obdobia pred 11. 12. 2001 a 23. 09. 2002. Navrhovateľ bol pritom povinný
pri uzatváraní poistnej zmluvy odpovedať úplne a pravdivo na všetky písomné otázky odporcu ako
poisťovateľa (resp. jeho právneho predchodcu), týkajúce sa dojednaného poistenia. Vývoj ochorenia
navrhovateľa po úraze zo dňa 11. 12. 2001 nadväzoval predovšetkým na úrazy v krížovej časti chrbticez roku 1977 a 1986, čo bolo preukázané znaleckým posudkom č. 9/2004 vypracovaným znalcom
MUDr. Gémešom. Z uvedených dôvodov považoval súd odmietnutie odporcovi plniť z poistnej zmluvy s
poukazom na ustanovenie § 802 Občianskeho zákonníka za právne opodstatnené.

Vo vzťahu k určeniu, že redukcia poistnej zmluvy je neplatná a určeniu, že navrhovateľ je oslobodený
od platenia poistného prvostupňový súd zistil, že navrhovateľovi bolo odporcom priznané oslobodenie
od platenia poistného z poistnej zmluvy na jeden rok trvania poistenia od 01. 11. 2002 do 01. 11.
2003 vo výške 784,- Sk, a to v čase, keď poistná udalosť nebola úplne došetrená. Na ďalšie obdobie

navrhovateľovi nebolo priznané oslobodenie z dôvodu zistenia pri prešetrovaní poistnej udalosti,
že navrhovateľ mal pred uzavretím poistnej zmluvy úrazy chrbtice v rokoch 1977, 1980, 1983 a
1986, ktoré odporcovi pri uzavieraní poistnej zmluvy nepriznal. Po zistení tejto skutočnosti vyzval
odporca navrhovateľa listom zo dňa 26. 04. 2004 na doplatenie dlžného poistného v sume 2.464,- Sk.
Navrhovateľdlžnúsumuneuhradil,pretomu listomzodňa24.06.2004bolazaslanávýzvanazaplatenie
dlžného poistného v súlade s ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka s upozornením, že

ak nebude dlžné poistné v sume 3248,- Sk uhradené do jedného mesiaca od doručenia výzvy, dôjde k
redukcii poistenia v súlade s článkom 7 Osobitných podmienok - Životné poistenie. Navrhovateľ si výzvu
osobne prevzal dňa 01.07.2004. Dlžné poistné nebolo zo strany navrhovateľa zaplatené do 01.08.2004,
preto bolo navrhovateľovi zaslané oznámenie o redukcii poistnej doby čo znamená, že navrhovateľovi
po uplynutí dohodnutého dátumu ukončenia poistenia, t. j. 01.04.2012, ak je vytvorená dostatočná

kapitálová hodnota, bude vyplácaný dôchodok v nižšej výške, ako keby poistné platil riadne. V tejto
súvislosti námietku navrhovateľa, že odporca odmietol plnenie až po uplynutí premlčacej lehoty súd
považoval za neopodstatnenú, pretože odporca sa okolnosti o zdravotnom stave navrhovateľa mohol
dozvedieť až dňom oznámenia poistnej udalosti navrhovateľom.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi súd
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov, ktoré mali byť vyčíslené samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Protitomuto rozsudkupodalnavrhovateľvzákonnejlehoteodvolanie,navrholnapadnutýrozsudoksúdu

prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V odvolaní prvostupňovému súdu
vytkoljednaknepreskúmateľnosťrozhodnutia,akoajnesprávnevyhodnotenieskutkovéhostavuveci,čo
malo za následok nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa navrhovateľa
mechanizmus úrazového deja zodpovedá natiahnutiu krčnej miechy, čo je ďaleko vážnejšie poranenie

ako otras miechy a v konečnom dôsledku zakladá aj nesprávnosť diagnózy stanovenej MUDr. M. a
MUDr. Š., ktorí pri vypracovaní znaleckých posudkov nezvážili spôsob a dej úrazovej udalosti (narozdiel
od slovenskými lekármi správne určenej diagnózy). Dôkazom toho je podľa navrhovateľa aj vzniknutá
kvadruparézasčiastočnýmochrnutímtela.Podľanavrhovateľaprvostupňovýsúdneúplnezistilskutkový
stav veci, keď sa vôbec nezaoberal otázkou, prečo v posudkoch predložených odporcom a znalcami

MUDr. M. a MUDr. Š. nie je riadne uvedené aj poškodenie centrálnej nervovej sústavy, čiastočné
ochrnutie tela a kvadruparéza, ktorých existencia bola súdu preukázaná lekárskymi správami MUDr.
Hrončekovej a z nemocníc v Prahe a Martine. Okrem rozporuplnosti znaleckých posudkov, ktorú súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním neodstránil, poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že úraz
bedrovej platničky L4/5 v roku 1977 podľa predložených dôkazov spôsoboval navrhovateľovi do roku

2001 v bežnom živote len mierne ťažkosti. Jednalo sa však o úraz pohybovej sústavy človeka, ktorý je
po operácií v roku 2002 aj podľa predložených dôkazov už vyliečený. Úraz, ktorý sa stal navrhovateľovi
dňa 11. 12. 2001, spôsobil natrhnutie krčnej miechy, a tým aj ochrnutie celého tela s následnou
quadruparézou, čo MUDr. Lipovský, MUDr. Jančík a znalci v posudkoch č. 77/2009 a 3/2010 zamlčali
a prvostupňový súd sa bližším skúmaním tejto skutočnosti nezaoberal. Posúdenie zhoršenia zdravia

navrhovateľa v súvislosti s úrazom krčnej chrbtice mal pritom vykonať znalec z odboru neurológie, do
pôsobnosti ktorého patrí centrálna nervová sústava. Prvostupňový súd tiež pochybil v tom, že v rozpore
s logickým úsudkom, možným špekulatívnym uzatváraním poistnej zmluvy a v rozpore s dejom úrazu
pripustil použitie ust. § 802 ods. 2 O.z. na daný prípad. Nezohľadnil pritom skutočnosť, že dôvodom
vzniku úrazu bolo zošmyknutie nohy z hrany schodu, a teda žiadna vedome zamlčaná predchádzajúca

skutočnosť. Vychádzal pritom z toho, že odporca vyplatením poistného plnenia nespochybniteľne
uznal, že úrazy sa navrhovateľovi stali a tento neporušil zákon ani všeobecné poistné podmienky.
Pokiaľ preto odporca v roku 2004 odmietol poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie za trvalé následky
úrazu zo dňa 11. 12. 2001, urobil tak vzhľadom na predchádzajúce uznanie a plnenie poisťovne polehote, keď o všetkých úrazoch navrhovateľa vedel už v roku 2002. Zmätočnosť postupu odporcu pri
odmietnutí poistného plnenia vyplýva aj z toho, že od navrhovateľa si nežiadal vrátenie poistného za
čas nevyhnutného liečenia, ktoré vyplatil začiatkom roka 2003.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že podanou žalobou sa voči odporcovi domáhal aj
vyplatenia trvalých následkov úrazom zlomeniny ruky zo dňa 23. 09. 2002, ktoré boli preukázané
posudkami č. 77/2009 od MUDr. Yanecska, posudkom č. 9/2004. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia však nie je jasné, na základe akého dôkazu rozhodol súd v neprospech navrhovateľa

aj o úraze zo dňa 23. 09. 2002. Prvostupňový súd neozrejmil ani to, prečo nepovažoval rozhodnutia
sociálnej poisťovne z 03. 09. 2003 a 04. 12. 2003, podľa ktorých úraz navrhovateľa zo dňa 11. 12.
2001 mal za následok až 66 % - né poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Navrhovateľ opätovne
poukázal na okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, ako aj špekulatívne konanie zo strany odporcu a
nie navrhovateľa, keď jeho zamestnanec navrhovateľovi pri uzatváraní poistnej zmluvy uviedol, že nie
je potrebné uvádzať všetky predchádzajúce úrazy a ochorenia a následne si nevyžiadal ani zdravotnú

dokumentáciu navrhovateľa.

Záverom navrhovateľ ozrejmil, že od odporcu nežiadal poistné plnenie aj za úraz zlomeniny krčného
stavca z dôvodu, že jeho nárok na poistné plnenie trvalých následkov je preukázaný až výškou 120 %. Z
dôvodu, že maximálna výška vyplatenia poistného plnenia je podľa Všeobecných poistných podmienok

100 %, tak požadovanie zdravotného odškodnenia zlomeniny krčného stavca nič nemení na celkovej
výške možného maximálne požadovaného poistného plnenia podľa Všeobecných poistných podmienok
100 %. Zhrnul, že predloženými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 9/2004, odborným vyjadrením zo
dňa 24. 01. 2005 od MUDr. Gémeša, dôkazmi od odborných lekárov a nemocníc za roky 2001 až 2011,
rozhodnutím Českej správy sociálního zabezpečení zo dňa 03. 09. 2003 v Zlíne, ktoré následne potvrdila

aj Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava dňa 04. 12. 2003, preukázal, že úraz miechy dňa 11. 12. 2001
spôsobil a zanechal trvalé následky (stratu sexuálnych funkcií vo výške 20 %, poškodenie tráviaceho
ústrojenstva s únikom stolice a moču vo výške 40 % a kvadruparézy ohodnotenej vo výške 60 %), ktoré
spôsobili kvadruparézu a invaliditu s výškou zhoršenia zárobkovej možnosti najmenej o 66 %.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. V odvolaní poukázal na zmenu skutkovej argumentácie navrhovateľa v priebehu konania, keď
okremexistenciezlomeninyčastistavcakrčnejchrbticezapríčinusvojichzdravotnýchproblémovoznačil
už aj niečo úplne iné, a to natrhnutie, resp. poškodenie nervových vlákien v mieche. V podaní zo dňa
04. 11. 2010 navrhovateľ zmenil svoje doterajšie tvrdenia, keď uviedol, že nežiada poistné plnenie za

zlomeninu krčného stavca a žiada poistné plnenie za tŕpnutie celého tela a náhlu stratu sily celého tela a
padanie (kvadruparéza). Navrhovateľ okrem toho priznal, že k zlomeniu krčného stavca nedošlo v rámci
úrazuzroku2001,alekoncomaugusta2013.Napokonvpodanízodňa24.01.2011navrhovateľuviedol
ako príčinu svojich zdravotných problémov pomliaždenie a natrhnutie krčnej miechy, a nie už zlomeninu
stavca krčnej chrbtice. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový súd podľa odporcu dostatočne doplnil

dokazovanie vo veci a v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania zbytočne neustanovoval
nového znalca v konaní, pretože otázka zdravotného stavu navrhovateľa bola dostatočne vyriešená
v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I proti Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý
sa dotýka identickej poistnej udalosti. V spojení so závermi právoplatného rozhodnutia v tejto veci
prvostupňový súd správne návrh navrhovateľa zamietol. V odvolaní odporca poukázal aj na závery

MUDr. Štefánka, MUDr. Yanecsku, prof. Lohnerta, ktoré potvrdzujú, že všetky úrazy navrhovateľa sú
pokračovaním liečenia úrazu vzniknutého v minulosti. Nález v oblasti miechy podľa odporcu vylučuje aj
vyšetrenie na Rádiodiagnostickej klinike FNKV v Prahe zo dňa 17. 12. 2001, t. j. v krátkom časovom
horizonte po úraze. S prihliadnutím na uvedené odporca je toho názoru, že zdravotné ťažkosti uvádzané
navrhovateľom(akvôbecexistujú),niesúdôsledkomúrazuzroku2001.Opakovanenamietalneuznanie

nároku navrhovateľa na vyplatenie poistného plnenia titulom trvalých následkov úrazu len z dôvodu, že
časť poistného plnenia navrhovateľovi vyplatil, nakoľko sa jednalo o nárok z titulu denného odškodného
po dobu PN, t. j. o iný nárok. Odporca sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa o údajnom
premlčaní práva odmietnuť poistné plnenie v zmysle § 802 ods. 2 O.z., nakoľko odporca sa mohol o
príčine poistnej udalosti dozvedieť najskôr až na základe správy lekára, ktorý vyšetroval navrhovateľa,

pričom vyšetrenia sa uskutočnili do 01. 07. 2004. Premlčacia doba preto podľa navrhovateľa nemohla
začať plynúť skôr ako 02. 07. 2004 a uplynúť skôr ako 02. 07. 2007. Odmietnutie poskytnutia poistného
plnenia zo strany odporcu dňa 07. 07. 2004 a následne v súlade s ust. § 41 ods. 3 O.s.p. aj písomným
podaním na súd zo dňa 07. 04. 2006, bolo preto uskutočnené v priebehu plynutia premlčacej doby.Odporca tiež opätovne zdôraznil, že ak by poznal zdravotný stav navrhovateľa, k uzavretiu poistnej
zmluvy by určite nepristúpil. Rovnako za nedôvodnú označil odporca aj argumentáciu navrhovateľa
týkajúcu sa prepojenia medzi nárokmi zo sociálneho zabezpečenia a priznaním invalidity na jednej

strane a nárokom na poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy na druhej strane. Záverom zhrnul,
že obsah súdneho spisu jednoznačne preukazuje existenciu dlhodobého nepriaznivého zdravotného
stavu navrhovateľa, a to jednak v čase pred uzavretím poistnej zmluvy, ako aj v čase pred úrazom zo
dňa 11. 12. 2001. Už aj laicky na základe anamnézy navrhovateľa možno prísť k záveru, že sa jednalo
o osobu, ktorá sa liečila na rad ochorení a utrpela množstvo úrazov. V žiadnom prípade preto nemožno

navrhovateľa v rozhodnom čase označiť za osobu zdravú. Na uvedenom podľa odporcu nič nemení ani
prípadné krátkodobé prechodné zlepšenie zdravotného stavu.

Uznesením zo dňa 31. mája 2011, č. k. 19C/172/2004-626 prvostupňový súd uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 10.766,97 Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Priznané trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia, podľa vyčíslenia právneho

zástupcu odporcu zo dňa 10. 05. 2011 s rozdielnym určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkonprávnejslužby.Výškuzákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyprvostupňový
súd určil súčtom odmeny z veci s najvyššou hodnotou, ktorá vychádzala zo sumy 53.641,37 Eur a
1/3 základnej sadzby, ktorá by advokátovi patrila v ostatných veciach. Za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2006 preto prvostupňový súd priznal odmenu vo výške 560,65 Eur, v roku 2007 vo

výške 563,11 Eur, v roku 2008 vo výške 565,19 Eur, v roku 2010 vo výške 569,77 Eur a v roku 2011
vo výške 570,77 Eur. Za nesprávne označil súd rozdelenie sumy 53.641,37 Eur právnym zástupcom
odporcunadvečasti,podľatoho,akúvýškupoistnéhoplneniasinavrhovateľuplatnilztej-ktorejpoistnej
udalosti. Pri uplatnení nároku na zaplatenie dlžnej sumy je podľa súdu potrebné tieto sumy sčítať, a
výsledná suma tvorí základ pre výpočet odmeny. Uvedené preto podľa súdu nepredstavuje spojenie

vecí tak, ako to má na mysli ust. § 13 ods. 3 vyhlášky (predtým ods. 4). Spojené veci predstavujú len
ďalšie nároky uplatnené v tomto konaní (určenie, že redukcia poistnej zmluvy je neplatná a určenie,
že navrhovateľ je oslobodený od platenia poistného). Nakoľko právny zástupca odporcu pri všetkých
úkonoch právnej služby požadoval pri spojených veciach navýšenie o 1/3, súd mu nemohol priznať viac
nežsisámuplatnil,hocisidoroku2010moholuplatniťnavýšenieo1.Súdprávnemuzástupcoviodporcu

nepriznal náhradu za úkony označené ako návrh na výsluch svedkov a výsluch znalca, nakoľko tieto
úkony nemajú podľa súdu charakter úkonu vo veci samej, neobsahujú právne posúdenie veci a ani nové
skutočnosti a tieto návrhy mohol právny zástupca odporcu predniesť priamo na pojednávaní. Za účasť
na odročenom pojednávaní zo dňa 01. 02. 2010 súd priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu vo
výške 1 odmeny. Rovnako súd nepriznal odporcovi aj režijné paušály do roku 2009 spolu s DPH, nakoľko

DPH je možné k režijným paušálom pripočítať až od 01. 06. 2009.

Navrhovateľ podal odvolanie aj proti tomuto uzneseniu, ktoré z dôvodu predčasného vydania navrhoval
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v rozsudku si súd
vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania až po právoplatnom skončení veci, k čomu však z dôvodu

navrhovateľom podaného odvolania nedošlo, a preto súd nemal v danom štádiu konania rozhodovať o
náhrade trov konania.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel pritom k záveru, že vo veci nie sú splnené podmienky

pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Navrhovateľ na pojednávaní pred odvolacím súdom, ako aj vo viacerých opakovaných podaniach
doručených súdu v priebehu odvolacieho konania, zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Súčasne
navrhol vykonanie nového dôkazu, ktorý nebolo možné vykonať v konaní pred súdom prvého stupňa,

a to oboznámenie sa so znaleckým posudkom MUDr. Ludcovského z roku 2012 založeným v spise
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/03/2004, a ktorý sa priamo vyjadruje k následkom poškodenia
nervovej sústavy, ako aj k otázke vierohodnosti odborného vyjadrenia MUDr. Gemeša. Pre doplnenie
poukázal na skutočnosť, že predmetná poistná zmluva nahrádzala medzi účastníkmi konania tri skôr
uzavreté poistné zmluvy a odporca mal v období jej podpisovania k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu

navrhovateľa, preto nie je možné akceptovať jeho výhrady o zamlčaní podstatných skutočností zo strany
navrhovateľa pri uzatváraní poistnej zmluvy.Odporca s odvolacou argumentáciou navrhovateľa nesúhlasil a aj naďalej zotrval na tom, že navrhovateľ
napriek odovzdaniu zdravotnej dokumentácie a predchádzajúcim úrazom sám seba určil v návrhu
poistnej zmluvy za zdravého, čo zakladá dôvod na aplikáciu ust. § 802 O.z.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci sa jedná o v poradí už druhé meritórne rozhodnutie súdu
prvého stupňa, keď uznesením zo dňa 13. apríla 2010, č. k. 5Co/230/2008-323 odvolací súd zrušil
rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 08. novembra 2007, č. k. 19C/172/2004-242, ktorým bol návrh
navrhovateľa zamietnutý. Už v tomto uznesení odvolací súd konštatoval, že rozhodujúcou otázkou je

v danom prípade skutkové zistenie, či úraz, ktorý utrpel navrhovateľ dňa 11. 12. 2001, zanechal trvalé
následkynajehozdravotnomstavealebonásledkysúlenpokračovaním,resp.zhoršenímchoroby,ktorá
u navrhovateľa existovala pred 11. 12. 2001. V novom konaní pri hodnotení tejto odbornej otázky súd
prvého stupňa vychádzal zo znaleckých posudkov MUDr. Gemeša, MUDr. Jančíka, MUDr. Lipovského,
Doc. Lohnerta, MUDr. Yanecska a MUDr. Štefánka pričom vyvodil záver, že v dôsledku úrazu zo dňa 11.
12. 2001 a zlomeniny zápästia zo dňa 23. 09. 2002 možno stav pacienta označiť len ako pokračovanie a

zhoršenie jeho dovtedy existujúceho nepriaznivého zdravotného stavu, čo nezakladá povinnosť odporcu
plniť a odmietnutie poskytnutia poistného plnenia opätovne vyhodnotil v zmysle ust. § 802 Obč.zák.
za opodstatnené. Navrhovateľ tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v novom odvolacom
konaní namietal správnosť znaleckých posudkov, nakoľko bol údajne nedostatočne vyšetrený, nebola
preskúmaná ani jeho zdravotná dokumentácia a jeho zdravotný stav mali posudzovať znalci z odboru

neurológie, nie traumatológie. V odvolacej argumentácii navrhovateľ tiež vyslovil názor, že vzhľadom
na mechanizmus úrazového deja a jeho následky, došlo zrejme k natrhnutiu miechy a diagnóza
vyšetrujúcich lekárov tak bola nesprávna už od samotného začiatku. Podľa navrhovateľa kvadruparéza,
ktorou trpí, má priamy súvis s poškodením krčnej chrbtice, nie platničiek, resp. driekovej časti chrbtice.
Aj napriek týmto podstatným rozporom (kvadruparéza nemôže byť spôsobená poruchou v bedrovej časti

chrbtice) prvostupňový súd sa uspokojil s inými znaleckými posudkami, či už vypracovanými na žiadosť
účastníkov konania alebo pre potreby iných súdnych konaní, bez náležitého zisťovania, či príčinou
všetkých prejavených porúch: kvadruparéza, únik stolice, moču, erektilná disfunkcia, bolesti hlavy, môžu
byť doterajšie ochorenia alebo poškodenie, ktoré navrhovateľ utrpel pri úraze dňa 11. 12. 2001.

Odvolací súd musí prisvedčiť navrhovateľovi aj v tom, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
neobsahuje dostatok informácií, je nekonzistentný a nenapĺňa atribúty preskúmateľnosti, k čomu však
najvýraznejším spôsobom prispel samotný navrhovateľ, ktorý aj napriek právnemu zastúpeniu v spore
zaťažil súd množstvom obsiahlych a zmätočných podaní, ktorými v takej miere zneprehľadnil celý
spisový materiál, že z neho nie vôbec možné ustáliť, aký nárok, resp. nároky si v konečnom dôsledku

navrhovateľ vôbec uplatňuje. Prvostupňovému súdu v tejto súvislosti musí odvolací súd vytknúť aj
to, že pred právnou kvalifikáciou veci nemal spoľahlivo ustálený skutkový základ sporu, ktorý bol
navrhovateľom v jeho podaniach menený a dopĺňaný. Súd prvého stupňa pozornosť nevenoval ani
hodnoteniu úrazu ruky, ktorý mal navrhovateľ utrpieť dňa 23. 09. 2002 a v tomto smere neozrejmil svoje
úvahy, ktoré by odôvodňovali odmietnutie poistného plnenia podľa ust. § 802 ods. 2 Obč. zák. v tejto

časti uplatneného nároku.

V ďalšom nároku ohľadne redukcie poistnej zmluvy a oslobodenia od platenia poistného prvostupňový
súd bez ďalšieho záveru neuznal námietku navrhovateľa, že odporca odmietol plnenie po uplynutí
premlčacej doby, nakoľko sa okolnosti o zdravotnom stave navrhovateľa mohol dozvedieť až dňom

oznámenia poistnej udalosti navrhovateľom. S námietkou premlčania nároku sa rovnako súd prvého
stupňa bude musieť riadne a presvedčivo vysporiadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa výsluchom navrhovateľa spoľahlivo ustáliť
skutkový základ veci, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok. Až následne sa
bude súd prvého stupňa môcť zaoberať podstatnou otázkou - či došlo pri úraze navrhovateľa v roku
2001 k poškodeniu takého orgánu, ktorý skôr zasiahnutý nebol, zodpovedanie ktorej si však vyžiada
ustanovenie znalca, prípadne znaleckého ústavu z príslušného odboru. Uvedené skutkové zistenie

má úzky súvis aj na použitie ust. § 802 ods. 2 O.z. - zamlčanie podstatnej skutočnosti pre uzavretie
poistnej zmluvy (ak zistené poškodenie zdravia navrhovateľa je len následkom zamlčaného úrazu či
ochorenia, potom je namieste použitie ust. § 802 ods. 2 Obč. zák.). V prípade, že poistiteľ, resp.
jeho zástupca mal o uvedenej skutočnosti vedomosť v čase uzatvárania poistnej zmluvy, nemožno naodmietnutie poskytnutia poistného plnenia prihliadať (samozrejme, ak o tom poistník nevedel, inak by
mohlo ísť o poistnú zmluvu absolútne neplatnú - § 39 O.z.). Závery, ku ktorým súd prvého stupňa dospeje
po doplnení dokazovania zároveň riadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti

odôvodní.

Odvolací súd musel bez meritórneho preskúmania zrušiť aj napadnuté uznesenie o trovách konania,
nakoľko sa jedná o rozhodnutie závislé od rozhodnutia súdu vo veci samej.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.