Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118895
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1204118895.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: S. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Q.,
Y.. B. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Gruberom, advokátom so sídlom v Martine, Hviezdoslavova
č. 9, proti žalovanému: ČSOB poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č.100/B, IČO: 31 325
461, zastúpenému Verner & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č.5, o poistné plnenie a
iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.novembra 2016 č. k.
19C/172/2004-1107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e ; vo výroku o trovách konania

rozsudok m e n í tak, že žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe úrazov zo dňa 11.12.2001 a dňa 23.9.2002 domáhal poistného plnenia z
dôvodu trvalých následkov v rozsahu 53.641,37 Eur, tiež určenia, že je s účinnosťou od 1.1.2004
oslobodený od platenia poistného v časti životného poistenia z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXX zo
dňa 29.3.2001 a napokon určenia, že redukcia poistnej zmluvy, vykonaná žalovaným dňa 6.8.2004, je
neplatná.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) po doplnení dokazovania v intenciách
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu (zo dňa 11.11.2014 č.k. 5Co/327/2011-848) znalcom z
odboru neurológie žalobu opätovne zamietol, keď dospel k záveru, že žaloba nie je vecne opodstatnená
(§ 788, § 790 písm. b), § 816 OZ). Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

3. Vychádzal zo záverov MUDr. Zuzany Stanovičovej v znaleckom posudku Č.. X/XX zo dňa 27.6.2016,

v zmysle ktorých žalobca následkom predmetných úrazov netrpí žiadnymi trvalými následkami. V
neurologickom obraze žalobcu nie je prítomná tvrdená kvadruparéza (podľa posudku úrazového
chirurga Q.. F. z r. 2004), ktorá nevzniká pri zaznamenanom otrase miechy žalobcu (úraz zo dňa
11.12.2001), ale pri ťažkom poranení miechy v krčnej chrbtici. Počas poúrazovej hospitalizácie žalobcu
v Prahe bola vykonaná magnetická rezonancia krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, nález v oblasti
krčnej chrbtice zodpovedal veku žalobcu. CT ani MRI krčnej chrbtice nezaznamenalo žiadne čerstvé
úrazové zmeny na kostnom tkanive ani na nervových štruktúrach ani na mieche a ani na nervových

koreňoch. Utrpel otras miechy v krčnej chrbtici, ktorý nezanechal žiadne prejavy poškodenia nervového
systému. Pokiaľ by boli žalobcom popisované ťažkosti (slabosť dolných končatín, sfinkterové ťažkosti
a erektilná dysfunkcia) spôsobené poškodením nervových štruktúr pri tomto úraze, vyšetrením MRI by
sa dokázali. Zistené zúženie miechového kanála mohlo vzniknúť na vrodenom genetickom základe,mechanickým následkom neprimeraného zaťažovania osového aparátu ale i prirodzeným starnutím
organizmu. Žalobca nemá príznaky kvadruparézy ako poškodenia nervového systému, nemá poruchy
hybnosti na končatinách, nemá ochabnuté svalstvo na končatinách. Nemá zvýšené svalové napätie,

stoj a chôdza sú možné aj bez opory. Žalobca tvrdí, že pociťuje slabosť a tŕpnutie všetkých štyroch
končatín, čo by však podľa znalkyne vylučovalo, aby pri chôdzi mohol používať dve francúzske barly;
pri ochrnutých rukách by sa nemohol celou váhou o ne opierať. Pri abruptio dens axis, popisovanej na
CT dňa 1.10.2006, nemožno zo súdnolekárskeho hľadiska stanoviť dátum tejto nalomeniny, pretože
žalobca opätovne spadol zo stojacej polohy alebo z lešenia alebo zo schodov. Ak by po úraze v decembri

2001 mal žalobca náhle stuhnutia postavenia krčnej chrbtice, bolestivé pohyby v krčnej chrbtici, bolo by
možné predpokladať, že vtedy došlo k zlomenine dens axis, avšak MRI C- chrbtice v decembri 2001
a RTG C-chrbtice v júni 2003 bolo u žalobcu bez úrazových zmien na krčnej chrbtici. Podobne ihneď
po úraze v roku 2001 RTG lebky, krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice ako aj CT krčnej chrbtice boli
bez úrazových zmien. Podľa znalkyne u žalobcu ide o agraváciu, predstieranie zdravotných ťažkostí,
že choroba je ťažšia ako v skutočnosti je. Agravácia žalobcu je uvedená v prepúšťacej správe z

hospitalizácie na neurológii v júli 2002 a vyplýva i zo zistení znalkyne. Žalobca tvrdil, že sa na vyšetrenie
k znalkyni dostavil z Q. P. K. vlakom a zo železničnej stanice do ambulancie 3 km peši za pomoci
bariel, avšak znalkyňa po ukončení vyšetrenia videla žalobcu ako nastupuje do motorového vozidla
bez pomoci odložených bariel, teda na miesto vyšetrenia sa sám doviezol i odviezol, čo je vylúčené
pri žalobcom opisovaných ťažkostiach. Žalobca by nebol schopný nohami dostatočným spôsobom

stláčať pedále na vozidle pri šoférovaní. Podobne zistený úraz oka by neprichádzal do úvahy za
použitia barly pri chôdzi, pravdepodobne išlo o vletenie ostrého predmetu do oka pri fyzickej činnosti
(pri práci s karbobrúskou). Znalkyňa tiež zaznamenala, že po odpútaní pozornosti nebolo u žalobcu
prítomné tŕpnutie a slabosť všetkých končatín ani obmedzenie jeho postoja a chôdze. Preto pri úraze
dňa 11.12.2001 s vysokou pravdepodobnosťou nevzniklo žiadne neurologické postihnutie a ťažkosti

žalobcu súvisia so zdravotnými ťažkosťami chrbtice ešte od roku 1977, keď v oblasti driekovej chrbtice
bol žalobca opakovane operovaný, utrpel množstvo úrazov pri páde z lešenia, zo schodov, opakovane
bol hospitalizovaný na ťažkosti s chrbticou, opakovane sa podrobil pre tieto ťažkosti kúpeľnej liečbe.
Zo súdnolekárskeho hľadiska nie je možné jednoznačne uviesť, čo konkrétne a ktorý z početných
úrazov žalobcu je zodpovedný za zhoršenie stavu chrbtice v driekovej časti. Ťažkosti (únik moču,

stolice,erektilnádysfunkcia)súopakovanetvrdené,avšakprivyšetreníuznalkynenebolizaznamenané,
vyžadovali by používanie pomôcok, ktoré žalobca dlhší čas nepoužíva. Popisovaný úraz ruky podľa
znalkyne nezodpovedá poškodeniu ruky, keď pri páde na zem zo stojacej polohy nemôže súčasne dôjsť
k zlomenine zápästia a poškodenia pleca, takéto poranenia zodpovedajú pádu z výšky. Z uvedených
záverov znalkyne súd uzavrel, že znalecké dokazovanie vyvrátilo tvrdenia žalobcu o existencii trvalých

následkov v príčinnej súvislosti s úrazmi v roku 2001 (poškodenie chrbtice pri páde, dens axis) a v roku
2002 (úraz ruky) a popisované ťažkosti sú len pokračovaním ochorenia chrbtice, ktoré bolo prítomné už
pred úrazom dňa 11.12.2001. Žalovaný potom správne poistné plnenie odmietol, požadoval zaplatenie
poistného a pre jeho nezaplatenie žalobcom oprávnene redukoval poistnú dobu (§ 801 ods. 2 OZ, článok
7 osobitných podmienok - životné poistenie).

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Domáhal sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe.
Vzniesol námietku zaujatosti konajúceho sudcu, keď sa domnieval, že sudca porušil princíp rovnosti
zbraní pokiaľ znalkyňu MUDr. Stanovičovú nevypočul na pojednávaní napriek tomu, že otázky pre
znalkyňu formuloval podľa požiadaviek žalovaného. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa v odôvodnení

rozsudku nevyporiadal s odlišnými závermi znalcov Q.. F. U. Q.. Z., v zmysle ktorých následkom úrazu
v roku 2001 došlo k trvalému poškodeniu zdravia. Domnieval sa, že súd mal vychádzať z rozhodnutí
orgánov sociálneho poistenia (slovenského i českého) o jeho invalidite v dôsledku úrazu z decembra
2001. Zopakoval svoju argumentáciu o tom, prečo mal súd vychádzať z ním predložených posudkov
a poukázal tiež na dosiahnutý úspech v obdobnom spore proti KOOPERATIVA poisťovňa a.s., ktorá

poistné plnenie už poskytla. Zastával tiež názor, že pokiaľ žalovaný z titulu úrazu z decembra 2001
vyplatil poistné plnenie z titulu náhrady za čas nevyhnutného liečenia uznal svoju zodpovednosť vyplatiť
aj zostávajúce časti poistného plnenia. V premlčacej dobe pritom vrátenie tohto plnenia nepožadoval.

5. Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Domnieval sa, že súd

prvej inštancie postupoval v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vykonané
dokazovanie vyhodnotil správne, znalecký posudok MUDr. Stanovičovej je dostatočným podkladom pre
skutkové závery súdu o neexistencii trvalých následkov titulom úrazu z roku 2001 a 2002, v dôsledkučoho je žaloba vecne neopodstatnená, konaniu žalobcu je potrebné pričítať nepoctivý zámer. Z posudku
vyplýva, že znalkyňa mala k dispozícii všetky v spore predkladané posudky, resp. odborné vyjadrenia.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP), vo veci opakovane nariadil pojednávanie, aby žalobcovi poskytol priestor na prípadné
podanie návrhu na doplnenie dokazovania, keď dôkaz výsluchom znalkyne bol súdom prvej inštancie
zamietnutý (§ 384 ods. 2 CSP); žalobca však v priebehu odvolacieho konania výsluch znalkyne MUDr.
Stanovičovej a ani doplnenie jej znaleckého posudku nenavrhol.

7. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP), keď nezistil a žalobca ani netvrdil žiadne relevantné skutočnosti o zaujatosti zákonného sudcu
(§ 49, § 52 a § 53 CSP), sudca v dlhoročnom spore postupoval v súlade s preň záväzným názorom
odvolacieho súdu a nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru neurológia. Súd prvej inštancie
správne vychádzal zo záverov ustanoveného znalca, ktorý v rozsiahlom posudku argumentačne

podrobne odôvodnil svoj záver o neexistencii žalobcom tvrdených trvalých poškodení v dôsledku úrazu
chrbtice v r. 2001 a ruky v r. 2002. Žalobca, pokiaľ s týmito závermi nesúhlasil, mohol v zmysle
záverovodvolaciehosúduvuznesenízodňa29.1.2016č.k.4Co/7/16-947požadovaťkontrolnéznalecké
dokazovanie, čo ale neurobil. Kontrolné znalecké dokazovanie napriek poučeniu podľa § 154, resp.
podľa § 296 CSP navrhol až v priebehu odvolacieho konania, avšak vykonávanie dokazovania v

priebehu odvolacieho konania je možné len v prípade, ak súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykonal
(§384ods.2CSP)aleboaksajednáodôkaz,ktorýstranabezsvojejvinynemohlauplatniťnasúdeprvej
inštancie (366 písm. d) CSP). Kontrolný znalecký posudok nie je dôkazom nevyhnutným pre rozhodnutie
v spotrebiteľskom spore (§ 295 CSP).

8. Medzi stranami bola spornou otázka, či zdravotné ťažkosti žalobcu, opakovane operovaného a
hospitalizovaného pre poškodenia v driekovej chrbtici, boli vyvolané úrazmi chrbtice v decembri 2001 a
ruky v r. 2002, resp. ako sa bránil žalovaný, či ide o zhoršovanie skorších poškodení chrbtice, ktoré by
predstavovali výluku z poistenia trvalých následkov úrazu.

9. Ustanovená znalkyňa v rozsiahlom posudku komplexne zohľadnila zdravotné ťažkosti žalobcu (nielen
s chrbticou) od sedemdesiatych rokov až do jeho vypracovania v roku 2016. Uvedený posudok odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil ako objektívny dôkaz o zdravotnom stave žalobcu z
neurologického hľadiska. Žalobca utrpel od sedemdesiatych rokov 20. storočia neobvyklé množstvo
úrazov (vrátane pracovných) v dôsledku pádov, mal opakovane operovanú chrbticu, pohybuje sa za

pomoci dvoch francúzskych bariel (i pri účasti na pojednávaniach). Trvalé následky úrazu mal poistené
vo viacerých poisťovniach.

10. Žalobca tvrdil, že má trvalé následky z dôvodu poškodenia miechy pre abruptio dens axis (nalomenie
zuba čapovca) pri úraze chrbtice v decembri 2001 a ruky v r. 2002. Podľa záverov znalkyne existencia

úlomku na stavci chrbtice bola zistená až po piatich rokoch od úrazu chrbtice v roku 2001 (napriek
operácii chrbtice v r. 2002). Pre početné úrazy žalobcu po roku 2001 nemožno zistiť, kedy k úlomku
stavcachrbticedošlo.SohľadomnaRTG,CTiMRIkrčnejchrbticepoúrazevroku2001,ktorénarušenie
skeletu chrbtice v jej krčnej oblasti nezaznamenali, abrupcia čapovca nemohla podľa znalkyne vzniknúť
pri úraze v r. 2001. Odvolací súd poukazuje i na ostatné závery znalkyne, uvádzané v bode 3, ktoré

rovnako predstavujú logické zhodnotenie údajov o stave žalobcu podľa jej zistení, lekárskych správ a
odborných vyšetrení. Znalkyňa si bola vedomá istej diskrepancie medzi jej nálezom a nálezmi iných
lekárov, ktorú odôvodnila zavádzaním lekárov žalobcom, ako sa pokúsil zavádzať žalobca i znalkyňu
(porovnaj bod 3) a agravácia bola konštatovaná i v prepúšťacej správe z hospitalizácie na neurológii
v júli 2002.

11. Žalobca tvrdí, že uplatňuje trvalé následky z dôvodu abrupcie dens axis, zistenej pri vyšetrení až v
r. 2006, celkom nelogicky sa pritom odvoláva na súkromný znalecký posudok úrazového chirurga Q.. F.
už z r. 2004, kedy abrupcia dens axis nebola vôbec zistená. V.. J., Q.. Š., Q.. H., Q.. J. U. Q.. X. zhodne
so znalkyňou poukazovali na ochorenie chrbtice u žalobcu už pred úrazom v decembri 2001.

12. Odvolací súd sa (zhodne so súdom prvej inštancie i keď bez výslovného konštatovania) nestotožnil
so záverom úrazového chirurga Q.. F. o tom, že žalobca trpí kvadruparézou, keďže ide o neurologické
ochorenie, ktorého príznaky znalkyňa z tohto odboru u žalobcu nezistila, čo v posudku i riadne
odôvodnila.13. S ohľadom na uvedené závery znalkyne a procesný postup žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal, že trvalé zdravotné ťažkosti,

ktorýmiobjektívnetrpí(viďposudokV..J.ofailedback)majúpôvodvpredmetnýchúrazoch.Žalovanému
potom pre výluku poistenia (zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku skoršieho poškodenia zdravia
podľa čl. 7 písm. d) osobitných poistných podmienok - úrazové pripoistenia a poistenia) nevznikla
povinnosť poskytnúť uplatnené poistné plnenie, naproti tomu žalobca bol povinný platiť dojednané
poistné a pre porušenie tejto povinnosti bol žalovaný pri zachovaní postupu podľa § 801 ods. 2 OZ

oprávnený na redukciu poistenia podľa čl. 7 osobitných podmienok. I podľa odvolacieho súdu zdravotné
ťažkosti žalobcu súvisia s poškodením jeho driekovej chrbtice, pre poškodenie ktorej bol opakovane
hospitalizovaný, operovaný (už od sedemdesiatych rokov), absolvoval kúpeľnú liečbu, a v súvislosti
s ktorým dochádza i k početným úrazom žalobcu, ktorý chrbticu preťažuje (pád z lešenia, úraz na
cirkulárke a pod.).

14. Na správnosti uvedených záverov nič nemení skutočnosť, že posudkový lekár sociálnej poisťovne,
resp.českéhoorgánusociálnehopoisteniapovažovalinvaliditužalobcuzavyvolanúúrazomzdecembra
2001. Nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo pre súd záväzné podľa ustanovenia § 193 CSP. Súd v
spore neposudzoval invaliditu žalobcu (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) ale

trvalé následky v príčinnej súvislosti s uvádzanými úrazmi žalobcu. Hoci žalobca v obdobnom spore s
poisťovňou KOOPERATIVA (spor Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 15C/203/2004) dosiahol úspech,
súd potvrdil zamietajúce rozhodnutie, keď súdy v uvedenom konaní nezohľadnili znalecký posudok
MUDr. Stanovičovej.

15. Na námietku zaujatosti sudcu neprihliadol, keď sa jednak neprípustne týka procesného postupu
sudcu v konaní a rozhodovanie o zaujatosti sudkyne JUDr. Kataríny Fakanovej sa stalo pre zánik funkcie
sudcu bezpredmetným.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu bol i závislý výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd

považoval za spravodlivé zmeniť a pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP priznať v konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania len v rozsahu 50% (§ 388 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajú v predmete sporu, ktorého výsledok bol závislý od odborných vedomostí ako aj v pomeroch
na strane žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom. Podľa vyjadrenia žalobcu však od poisťovne
KOOPERATIVA obdržal plnenie cca v rozsahu 17 000 Eur, preto i pri zohľadnení postproduktívneho

veku a zdravotných ťažkostí žalobcu priznanie trov konania v rozsahu 50% žalovanému je žalobca
objektívne spôsobilý uspokojiť. Výšku trov mohol žalobca minimalizovať, pokiaľ by na žalobe netrval po
neúspechu v obdobných sporoch s ďalšími poisťovňami.

17. Z rovnakých dôvodov súd žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).