Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200126
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. M. L., nar. XX.XX.XXXX
a 2/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. Q. XXX, XXX XX M., obaja právne zastúpení: Palkovič
advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomKapitulská20,91701Trnava,IČO:47255609,protižalovanému:
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ U.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 2/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX
M., 3/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 4/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X,
XXX XX M., 5/ U. S., nar. XX.XX.XXXX,bytom T. F. XX, XXX XX M., 6/ Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. Y. X, XXX XX M., 7/ Mgr. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., 8/ Ing. M. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. ulica X, XXX XX M., 9/ Bc. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ulica X, XXX XX
M., 10/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Katarínou Bajovou,
advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava, 11/ V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX
M., právne zastúpená JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava,
12/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX XX M., 13/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX,
XXX XX M., 14/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M., 15/ Mgr. L. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. XX, XXX XX M., v 12/ až 15/ rade právne zastúpení HALADA advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-
OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014, ktorým
umiestnilo stavbu rodinného domu na pozemku par. č. 4021/36 v kat. ú. M., navrhovateľom Ing. M. L.
a manželke X. L. (žalobcom v 1/ a 2/ rade). Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému domu
a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30, na ktorú
bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011
a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z
budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa. Územné

rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania R. a V. J.
(ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní žalovaným odvolacím orgánom
a potvrdené rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015. Obe administratívne
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2015. Proti rozhodnutiu druhého stupňa č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, podali žalobu manželia J., o ktorej rozhodol Krajský súd
v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 tak, že obe napadnuté rozhodnutia č.
OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014

zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016. Zrušenie administratívnych rozhodnutí
oboch stupňov Krajský súd v Trnave dôvodil tým, že obe preskúmavané územné rozhodnutia
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok
pre umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 4021/36 v k. ú. M. vychádzali nesprávne
z charakteru prístupovej cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe

územného rozhodnutia č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré bolo zrušené a na
základe povolenia mesta Trnava , ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie
účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov ( R. J. a V. J. ) k pozemku vo vlastníctve manželov L.
(žalobcov).Správnysúdďalejdospelkzáveru,žestavebnýúradnesprávnezadefinovalprístupovúcestu
pre účel umiestnenia stavby rodinného domu (pre manželov L.), ako miestnu komunikáciu, pričom je táto
komunikácia účelová vo vlastníctve súkromných osôb (manželov J.) a vydaním územného rozhodnutia

(pre manželov L.) dochádza k zásahu do ich vlastníckych práv, pretože prístup k umiestnenej stavbe je v
napadnutom územnom rozhodnutí plánovaný z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve manželov
J..
2. V následnom územnom konaní stavebný úrad mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad") rozhodnutím
prvého stupňa č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 podľa § 37 ods. 4 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon") zamietol návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „navrhovatelia") na
umiestneniestavbyrodinnéhodomu„Bungalov667"ajejčastínapozemkochpar.č.4021/36a4021/165
v kat. ú. M.. Stavebný úrad, v nadväznosti na námietky účastníkov konania manželov J., vyjadrujúcich
nesúhlas s riešením dopravného napojenia cez nevyhnutnú časť pozemku parcelné číslo 4021/87 o

výmere169m2,ktorýjevichvlastníctve,povyhodnotenípredloženejdokumentáciekpodanémunávrhu
rozhodol o zamietnutí návrhu na umiestnenie predmetnej stavby z dôvodu, že navrhovaný rodinný dom
nemá vyriešené dopravné napojenie.
3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 o
zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) odvolanie,

v ktorom namietali jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože stavebný
úrad pri jeho vydaní prihliadol na námietky manželov J. a Z., ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň namietali, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v
rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o

všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.
532/2002 Z. z."). S poukazom na citované ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky
žalobcovia dávali do pozornosti, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby prístupová cesta viedla k stavbe
už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby.

4. O odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-
OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok")
odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo
dňa 12.11.2019 potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho

orgánu prvého stupňa, dôvodiac, že hoci je navrhovaná stavba rodinného domu v súlade s platným
územným plánom mesta Trnava, k tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti zabezpečené dopravné
napojenie. Dal do pozornosti, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe vydané žiadne
právoplatné územné a ani stavebné povolenie, pričom pôvodné územné rozhodnutie (pôvodne -
cesta „A"MOK 3,75/30), č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 bolo zrušené Okresným

úradom Trnava rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/038444/Pl, OU-TT-OVBP2-2016/01142/Pl zo dňa
07.03.2016 (právoplatným dňa 23. 03. 2016). Zopakujúc zistený skutkový stav, že k navrhovanej
stavbe neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu
príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku par. č. 4021/84
v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, dospel

k záveru o neexistencii možnosti na vydanie povolenia na miestnu príjazdovú komunikáciu (podľa
predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov
žalovaný vyhodnotil postup a rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí návrhu na umiestnenie
predmetnej stavby rodinného domu ako súladné so zákonom.II. Rozsah a dôvody žaloby

5. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podali proti rozhodnutiu žalovaného správnu
žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného
úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku

6.Namietali,žerozhodnutiežalovanéhonezákonneobmedzujeichvlastníckeprávakpozemkuparcelné
č. 4021/36, pretože týmto rozhodnutím im je znemožnené využiť pozemok v ich vlastníctve na výstavbu
rodinného domu napriek tomu, že tento pozemok je stavebným pozemkom, určeným Územným plánom
mesta Trnava na výstavbu rodinného domu.

7.Nezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovzhliadližalobcoviavtom,že skutkovýstav,ktorý
vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. V tejto súvislosti dali
do pozornosti skutkový stav zistený žalovaným, v zmysle ktorého dopravné napojenie rodinného domu
má byť riešené cez pozemok parcelné číslo 4021/84, pričom na pozemku parcelné číslo 4021/84 sa

nachádza existujúca účelová komunikácia a jediný vlastník účelovej komunikácie na pozemku parcelné
číslo 4021/84 nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu.

8. V nadväznosti na uvedené žalobcovia namietali rozpor takto konštatovaného skutkového stavu
žalovaným s obsahom administratívnych spisov, pretože dopravné napojenie rodinného domu má byť

riešené cez pozemok parcelné číslo 4021/87, na pozemku parcelné číslo 4021/87 nie je postavená
žiadna komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené ako dočasná stavba do doby výstavby
komunikácie, pričom pozemok parcelné číslo 4021/87 má dvoch vlastníkov, a to ďalších účastníkov v 10/
a 11/ rade (manželov J.). Podľa názoru žalobcov je teda zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, čo odôvodňuje zrušenie

žalobounapadnutéhorozhodnutiapodľaustanovenia§191ods.1písm.f/Správnehosúdnehoporiadku.

9. Ďalej žalobcovia namietali, že správne orgány oboch stupňov v územnom konaní porušili ustanovenie
§ 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože prihliadli na námietky manželov J., Z. a Y., ktoré sú v
rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili s

dôrazným poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 in fine stavebného poriadku, podľa ktorého stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou. S poukazom na námietky manželov J. (ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade), vznesené v
priebehu územného konania, a síce že prístup k rodinnému domu má byť riešený cez ich pozemok
parcelné číslo 4021/87, s čím nesúhlasia, žalobcovia konštatovali nesúlad, resp. rozpor tejto námietky

so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, pretože pozemok parcelné číslo 4021/87 má podľa
územného plánu mesta Trnava slúžiť na stavbu miestnej komunikácie, pričom manželia J. v čase
nadobudnutia pozemku parcelné číslo 4021/87 o tejto skutočnosti vedeli. Žalobcovia zastali názor,
že správne orgány podľa ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona nemali vôbec prihliadať na
námietky manželov J.. V tejto súvislosti žalobcovia dodali, že mesto Trnava však nielen na ich námietky

prihliadalo,aleimdokoncavyhoveloanáslednežalovanýnapriektejtonezákonnostipotvrdilrozhodnutie
stavebného úradu. Obdobne to platí o námietke manželov Z. a Y., ktorým bolo vyhovené napriek tomu,
že mesto Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje ich neopodstatnenosť. V nadväznosti
na uvedené žalobcovia dali do pozornosti, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu výslovne
namietali porušenie ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona, avšak s touto odvolacou námietkou

sa žalovaný vôbec nezaoberal a vo svojom rozhodnutí sa s ňou nijako nevysporiadal.

10. Vo vzťahu k námietkam vzneseným ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade v priebehu územného
konania žalobcovia napádali, že stavebným úradom v nadväznosti na tieto námietky nebol aplikovaný
postup podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona. Podľa názoru žalobcov, námietky vznesené

počas územného konania manželmi J. mali charakter občianskoprávnych námietok, pretože vychádzali
predovšetkým z ich vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo 4021/87, vyjadrujúc nesúhlas s
riešením prístupu k rodinnému domu cez ich pozemok. Naproti tomu, žalobcovia s týmito námietkami
nesúhlasili, pričom poukazovali na svoje vlastnícke práva a existujúcu platnú územnoplánovaciudokumentáciu. Išlo tu teda o stret dvoch vlastníckych práv a spor, ktorého riešenie patrí primárne
do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní. Z uvedeného dôvodu mali žalobcovia za to, že ak
sa aj správne orgány rozhodli na vznesené námietky prihliadať (hoci v rozpore s § 37 ods. 3 in fine

stavebného poriadku), mali sa v súlade s ustanovením § 137 stavebného zákona najprv pokúsiť o
dohodu účastníkov územného konania. Ak by dohoda dosiahnutá nebola, malo dôjsť k odkázaniu
žalobcov na súd a k prerušeniu územného konania a až následne, potom, čo by žaloba v poskytnutej
lehote podaná nebola, mohli správne orgány sami hodnotiť dôvodnosť vznesených občianskoprávnych
námietok. Preto žalobcovia namietali, že mesto Trnava ani žalovaný nepostupovali podľa ustanovenia

§ 137 stavebného zákona, úplne opomenuli realizovať postup podľa tohto zákonného ustanovenia, čím
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

11. Ďalej žalobcovia namietali, že správne orgány v rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného
zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová cesta viedla

k stavbe žalobcov už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby, teda vec nesprávne
právne posúdili. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že § 47 písm. b) stavebného zákona síce vyžaduje,
aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, zákon ale
explicitne neustanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom majú stavebníci záujem
stavbu postaviť, už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a povolení stavby, alebo

až neskôr. Žalobcovia zo systematického výkladu § 47 v spojení s § 135 stavebného zákona vyjadrili
právnynázor,žeprístupovácestanemusíkpozemku,naktorommábyťstavba(umiestnená)postavená,
viesť už v čase územného či stavebného konania. Na základe uvedených ustanovení stavebného
zákona mali žalobcovia za to, že podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na
ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta, pričom správnosť takéhoto výkladu stavebného

zákona potvrdzuje i vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu, vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
keď explicitne v ustanovení § 7 ods. 4 ustanovuje, že prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené
do začatia užívania stavby.

12. Z uvedeného podľa názoru žalobcov jednoznačne vyplýva, že prístupové cesty postačí k stavbe
vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú stavbu oprávnené osoby užívať. V nadväznosti na
uvedené dali žalobcovia do pozornosti ustanovenie § 135 stavebného zákona, upravujúce právomoc
stavebného úradu uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a stavbám,

aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb za účelom uskutočnenia stavby na
susednom pozemku (ku ktorému napr. nevedie prístupová cesta). Teda ani prípad, ak k (stavebnému)
pozemku nevedie v tom ktorom prípade prístupová cesta, nemá bez ďalšieho za následok nevydanie
stavebného povolenia a nemožnosť výstavby na tomto pozemku. Stavebný úrad totiž môže obmedziť
vlastníka susedného pozemku (ku ktorému ešte prístupová cesta vedie) v tom, že musí strpieť, že jeho

pozemok použije stavebník (napr. jeho prístupovú cestu vedúcu cez jeho pozemok) na prístup k svojmu
pozemku, a to za účelom výstavby stavebníkom na tomto susednom pozemku s tým, že ustanovenie
§135 ods. 2 stavebného zákona určuje stavebníkovi povinnosť po uskutočnení stavby uviesť susedný
pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi
náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili nesprávne

právne posúdenie veci správnymi orgánmi aj poukazom na to, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky
532/2002 Z. z. je potrebné pripojenie na zdroj pitnej vody len v prípade, ak to všeobecne záväzné právne
predpisy vyžadujú pre konkrétny druh stavby, inak stačí pripojenie a zdroj úžitkovej vody.

13. Zároveň žalobcovia považovali za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že správnymi orgánmi bolo

možné predpokladať, že do ukončenia výstavby rodinného domu bude prístup k rodinnému domu cez
pozemok parcelné číslo 4021/87 trvalo zabezpečený, keď:
a) pozemok parcelné číslo 4021/87 je v Územnom pláne Mesta Trnava určený na výstavbu miestnej
komunikácie, pričom schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné
zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania, najmä, keď manželia J. kupovali

predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie, čo bolo potvrdené v
konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „NS SR")
pod sp. zn. 3Sžp/20/2013. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako
je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnakonesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v
rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje
verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán

zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok NS SR
zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 3Sžp/20/2013),
b) žalobcovia sa môžu žalobou podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať
na súde zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parcelné číslo
4021/87 k stavbám, ktoré už sú na pozemku parcelné číslo 4021/36 postavené.

14. V neposlednom rade žalobcovia namietali, že správne orgány v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka poskytli ochranu vlastníckemu právu manželov J., ktorí ho vykonávajú v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobcovia dali do pozornosti, že pozemok parcelné číslo 4021/87 vo vlastníctve
manželov J. je v Územnom pláne Mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, práve za

účelom zabezpečenia k prístupu k susediacim pozemkom, ktoré sú určené na výstavu rodinných domov.
Manželia J. pozemok parcelné číslo 4021/87 kupovali s tým, že o tejto skutočnosti vedeli. Napriek tomu
tento pozemok oplotili a využívajú ho spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho určeniu v územnom pláne
mesta.Naviac,neustálerealizujúprávnekrokyktomu,abynatotopozemkunedošlokvýstavbemiestnej
komunikácie a snažia sa znemožniť vlastníkom susediacich pozemkov prístup k ich pozemkom. Takýto

výkon vlastníckeho práva považujú žalobcovia za odporujúci dobrým mravom, pretože ani vlastnícke
právo nie je absolútne, ale je obmedzované vlastníckymi právami iných osôb. V tejto súvislosti poukázali
na úpravu obsiahnutú v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakazuje výkon subjektívnych práv v
rozpore s dobrými mravmi a takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu. Žalobcovia opakovanej
mali za to, že správne orgány v územnom konaní konali v rozpore so zákon, keď poskytli právnu ochranu

vlastníckemu právu manželov J. (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade), ktorí ho vykonávajú v rozpore s
dobrými mravmi. Pritom stavebný zákon správnym orgánom umožňuje postupom podľa ustanovenia §
135 stavebného zákona uložiť povinnosti v súvislosti s uskutočňovaním stavby i manželom J.. Pri strete
dvoch vlastníckych práv nemôžu správne orgány poskytnúť absolútnu právnu ochranu len jednému z
vlastníkov a ignorovať vlastnícke právo iného vlastníka.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcov a ďalších účastníkov

15. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Zopakoval priebeh a výsledky predchádzajúcich administratívnych konaní súvisiacich s
preskúmavanými územnými rozhodnutiami v tejto veci. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že
mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014, ktorým umiestnilo
stavbu rodinného domu na pozemku par. č. 4021/36 v kat. ú. M., navrhovateľom Ing. M. L. a
manželke X. L. (žalobcom v 1/ a 2/ rade). Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému domu

a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30, na ktorú
bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011
a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z
budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa.
Územné rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania

R. a V. J. (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní Okresným
úradom Trnava s výsledkom, že toto rozhodnutie prvého stupňa bolo odvolacím orgánom potvrdené
rozhodnutím č. OU-TTOVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015. Obe územné rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 09.04.2015. Proti druhostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava č. OU-
TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, podali žalobu manželia J. a Krajský súd v Trnave

rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 (právoplatným dňa rozhodnutia 04.05.2016)
správnych orgánov oboch stupňov, č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a č.
OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014, zrušil. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do
pozornosti dôvody zrušenia územných rozhodnutí Krajským súdom v Trnave, ktorý v predmetnom
rozsudku uviedol, že:

· obidve rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány
pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku p. č. 4021/36 v k. ú.
M. vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej
komunikácie, na základe územného rozhodnutia č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011,ktoré bolo zrušené na základe povolenia mesta Trnava, ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné
stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov (R. J., V. J., v tomto konaní ďalší
účastníci v 10/ a 11/ rade) k pozemku vo vlastníctve manželov L.,

· že stavebný úrad nesprávne zadefinoval prístupovú cestu pre účel umiestnenia stavby rodinného
domu (pre manželov L.), ako miestnu komunikáciu, pričom je táto komunikácia účelová vo vlastníctve
súkromných osôb (žalobcov),
· vydaním územného rozhodnutia (pre manželov L.) dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobcov
(manželov J.), nakoľko prístup k umiestnenej stavbe je v napadnutom územnom rozhodnutí plánovaný

z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve žalobcov manželov J..

17. S poukazom na viazanosť správnych orgánov vyššie uvedeným rozhodnutím krajského súdu
žalovaný dodal, že stavebný úrad nemôže vydať územné rozhodnutie na rodinný dom bez
zabezpečeného dopravného napojenia. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že podľa predloženej
projektovej dokumentácie je prístup k navrhovanej stavbe rodinného domu plánovaný z účelovej

komunikácie par. č. 4021/87 v kat. ú. M., ktorá je vo vlastníctve manželov J. (ďalších účastníkov v 10/ a
11/ rade), ktorí nesúhlasia s napojením na komunikáciu v ich vlastníctve.

18. Žalovaný dodal, že napriek skutočnosti, že navrhovaná stavba rodinného domu je v súlade s
platným územným plánom mesta Trnava, k tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti zabezpečené

dopravné napojenie, poukazujúc na skutočnosť, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe
vydané žiadne právoplatné územné a ani stavebné povolenie. Pôvodné územné rozhodnutie (pôvodne
- cesta „A"MOK 3,75/30), č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 bolo zrušené Okresným
úradom Trnava rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/038444/PI, OU-TTOVBP2-2016/01142/PI zo dňa
07.03.2016, právoplatným dňa 23.03.2016.

19. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že žiadosť manželov L. o umiestnenie líniovej stavby:
„Miestna komunikácia Cesta „A"FT Dl, Kopánka, Pekné pole I, Trnava", bolo rozhodnutím mesta Trnava
č. OSaŽP/70-10751/2019/GD zo dňa 22.03.2019 zamietnuté. Toto rozhodnutie bolo preskúmané a
potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/020455/PaHo zo dňa 18.07.2019.

20. Vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia žalovaný zotrval na skutkovom a právnom závere,
že k navrhovanej stavbe žalobcov v 1/ a 2/ rade neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne
územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej
komunikácie na pozemku par. č. 4021/84 v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie
na túto účelovú komunikáciu, a preto nemožno predpokladať, že miestna príjazdová komunikácia

(podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a
zrealizovaná. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že správne orgány postupovali v súlade
so zákonom, keď Stavebný úrad mesto Trnava návrh na umiestnenie stavby rodinného domu zamietol
a žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
21. Žalobcovia (prostredníctvom právneho zástupcu) v replike zo dňa 23.09.2020 na vyjadrenie

žalovaného zotrvali na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Dodali, že žalovaný svojim vyjadrením zo
dňa 24.07.2020 potvrdzuje existenciu rozporu skutkového základu žalobou napadnutého rozhodnutia s
administratívnymi spismi, keď v závere svojho vyjadrenia (strana 3 odsek 2) opakuje zjavne nesprávny
skutkový základ svojho rozhodnutia: „Keďže k navrhovanej stavbe, neexistuje žiadne dopravné
napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník

existujúcej účelovej komunikácie na pozemku par. č. 4021/84 v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením
prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, nemožno predpokladať, že miesta príjazdová
komunikácia (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude
povolená a zrealizovaná ..." Ako bolo uvedené v článku 5. žaloby, vyššie uvedené skutkové závery
sú v rozpore s administratívnymi spismi, pretože dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené

cez pozemok parcelné číslo 4021/87, na pozemku parcelné číslo 4021/87 nie je postavená žiadna
komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené ako dočasná stavba do doby výstavby komunikácie a
pozemok parcelné číslo 4021/87 má dvoch vlastníkov, a to ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade. Podľa
názoru žalobcov samotný obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.07.2020 tak potvrdzuje dôvodnosť
žaloby.

22. K žalobe podali dňa 02.10.2020 vyjadrenie ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade (manželia J.), ktorí vo
vzťahu k predchádzajúcim súvisiacim administratívnym konaniam dali do pozornosti, že žalobcovia sa
v čase vydania rozhodnutia o umiestnení stavby na rodinného domu na parc. č. 4021/36 v kat. úz. M.
v roku 2014 a 2015 domáhali prístupu na svoj pozemok na parcele č. 4021/36 formou vyvlastneniapozemku manželov J. z dôvodu údajne najekonomickejšieho riešenia prístupu k ich budúcemu domu.
V tejto veci prebehlo administratívne a súdne konanie, z ktorého dali ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade
do pozornosti, rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00439/Pl zo dňa

30.05.2012, ktorým správny orgán vyvlastnil v prospech súkromných osôb (žalobcov v 1/ a 2/ rade)
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1, pre účel uskutočnenia stavby miestna
komunikácia - cesta „A" MOK 3,75/30, Kopánka, Pekné pole, Trnava, nehnuteľnosť - pozemok parcela
č. 4021/596 o výmere 169 m2 (bez uvedenia identifikácie pozemku), vytvorený v súlade s geometrickým
plánom č. 101/2012 z pôvodného pozemku parc. č. 4021/87 o výmere 315 m2 (LV č. XXXX opäť bez

uvedenia identifikácie pozemku). Toto rozhodnutie o vyvlastnení bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012 na základe odvolania
manželov J. zrušené a ministerstvo návrh manželov L. na vyvlastnenie zamietlo. Proti rozhodnutiu
ministerstva vo veci vyvlastnenia pozemkov podali manželia L. správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský
súd v Bratislave rozsudkom tak, že napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Proti rozsudku krajského súdu sa odvolalo ministerstvo a manželia J. a vo veci

súdneho prieskumu zákonnosti druhého stupňa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp.zn.3Sžp/20/2013zodňa03.12.2013tak,žezmenilrozsudokkrajskéhosúdutak,žežalobumanželov
L. s konečnou platnosťou zamietol. Najvyšší súd v rozsudku vyslovil právny názor na vyvlastnenie pre
zákonom stanovený, resp. vymedzený účel vyvlastnenia - výstavbu miestnej komunikácie podľa § 108
ods. 1 písm. f) stavebného zákona a hlavne na aktívnu legitimáciu navrhovateľov vyvlastňovacieho

konania. Ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade poukázali na skutočnosť, že rozhodnutie Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012 o zamietnutí návrhu
manželov L. na vyvlastnenie pozemku za účelom vybudovania prístupovej cesty k budúcej stavbe
domu, zostalo v platnosti. V nadväznosti na uvedené ďalší účastníci argumentovali, že manželia L.,
po zrušení územného rozhodnutia o umiestnenie rodinného domu súdom (rozsudok Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 14S/94/2015 zo dňa 14.04.2016) a vrátení veci na nové konanie, nemali záujem upraviť
návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu domu a garáže, ktorý podali dňa 02.04.2014 a ani
ho vziať späť a podať nový návrh. Žiadali pokračovať v konaní s poukazom na pôvodné podmienky
konania a podklady predložené k územnému konaniu, ktoré boli v spise, hoci im bolo známe, že
všetky vyvlastňovacie konania dotýkajúce sa prístupu k budúcemu domu, boli právoplatne ukončené

bez vyvlastnenia. Svoje stanovisko potvrdili aj na ústnom pojednávaní na meste Trnava dňa 29.10.2019
č. k. OSaŽP/36823-107685/2019/GD . Pre upresnenie ďalší účastníci uviedli, že v územnom konaní
ide o rodinný dom Bungalov 667 bez garáže a v návrhu na umiestnenie stavby nie je riešená garáž,
hoci dotknuté orgány sa v stanoviskách vyjadrujú ku garáži. Neaktuálne podklady a trvanie manželov L.
na pôvodných podkladoch bez doplnenie podkladov sú tiež jedným z dôvodov, pre ktoré mesto Trnava

zamietlo umiestnenie stavby rozhodnutím č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019.
23. Ohľadom užívania pozemku na spornej parcele ďalší účastníci manželia J. uviedli, že nadobudli
vlastníctvo k pozemku parcele č. 4021/87 - ornej pôde už v roku 2006, v ktorom čase na tomto pozemku
nebola umiestnená stavba miestnej komunikácie, ani inej komunikácie a pozemok užívali a užívajú
ako záhradu. Ani toho času nie je na pozemku žiadnym rozhodnutím umiestnená žiadna stavba cesty.

Nepovažujú za korektné útoky žalobcov v 1/ a 2/ rade, že pozemok užívajú manželia J. v rozpore s
dobrými mravmi. Pozemok pôvodne vlastnili manželia L. , pozemok z vlastnej vôle odpredali tretej osobe
a manželom J. bol ako orná pôda na záhradu ponúknutý na odkúpenie v roku 2006. Od uvedenej doby
pozemok ako záhradu užívajú a bránia sa zákonnými prostriedkami pred jej vyvlastnením. Preto mali
ďalší účastníci za to, že správne orgány manželom J. neposkytli ochranu, keďže ochrany svojich práv

sa museli domáhať na súde, o čom svedčia citované rozsudky Najvyššieho súdu SR ako aj Krajského
súdu v Trnave.
24. Zároveň dali do pozornosti, že rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-
OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa 11.09.2019 (právoplatným dňa 23.10.2019) bol aj návrh mesta Trnava
zo dňa 17.05.2015 na vyvlastnenie časti parc. č. 4021/87 zamietnutý. V nadväznosti na uvedené ďalší

účastníci doplnili, že teraz už nie na pozemku parc. č. 4021/87 umiestnená územným rozhodnutím
žiadna komunikácia, ani prístupová, ktorá by v súlade s územným plánom mesta Trnava zabezpečovala
prístup na pozemok parc. č. 4021/36, dodajúc, že žalobcovia manželia L. majú prístup na pozemok parc.
č. 4021/36 iba cez pozemky svojich rodinných príslušníkov (synov a ich manželiek). Samotní žalobcovia
na str. 17 žaloby pripúšťajú, že sa jedná o spor o prístup, ktorý patrí primárne do právomoci civilných

súdov.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade považujú napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov za správne a zákonné a navrhli žalobu žalobcov zamietnuť.26. K dôvodom správnej žaloby sa vyjadrili podaním zo dňa 12.10.2020 ďalší účastníci v 12/ až
15/ rade (Y.), v ktorom navrhli žalobu zamietnuť a uplatnili si právo na náhradu trov konania. S
poukazom na znenie ustanovení § 1 ods. 2, § 4b ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj právne závery
vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 (podľa ktorého okrem iného
aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec) ďalší účastníci dôvodili, že
žalobcovia ani v budúcnosti nebudú môcť svojimi návrhmi docieliť umiestnenie miestnej komunikácie,
ktorá by viedla k pozemku parc. č. 4021/36, pretože nie sú aktívne vecne legitimovaní na plánovanie,

prípravu a výstavbu miestnych komunikácií, a teda ani na podanie návrhu na umiestnenie či povolenie
miestnej komunikácie. Na tieto činnosti je v zmysle vyššie uvedených ustanovení cestného zákona
oprávnená výlučne obec. V nadväznosti na uvedené ďalší účastníci konkretizovali, že za súčasných
okolností v danom území, keď komunikácia tvoriaca ulicu Pavla Mudroňa účelovou komunikáciou,
vybudovanou jej vlastníkmi a ulica Maximiliána Hella je ukončená (zaslepená) tak, že ju prípadnou
prepojovacou komunikáciou nemožno spojiť s ulicou Pavla Mudroňa, nie je možné, aby mesto Trnava

prioritne iniciovalo umiestnenie stavby miestnej komunikácie vedúcej k pozemku na parc. č. 4021/36.
Pre prípad, ak by žalobcovia riešili situáciu vybudovaním nie miestnej ale účelovej komunikácie, s
poukazom na ustanovenie § 38 v spojení s § 108 ods. 2 stavebného zákona poukázali ďalší účastníci v
12/ až 15/ rade na skutočnosť, že výstavba účelovej komunikácie nepredstavuje verejný záujem, ale len
súkromný záujem, preto by nebolo možné pre účely výstavby účelovej komunikácie v záujme žalobcov

cez sporné pozemky vyvlastniť časť pozemku na parc. č. 4021/87, kat. úz. M.. K žalobnému bodu
týkajúcemu sa aplikácie ustanovenia § 135 stavebného zákona ďalší účastníci dôvodili, že ukladanie
povinností podľa tohto ustanovenia je oprávnením stavebného úradu, ktoré môže využiť vo vhodných
prípadoch na základe svojho uváženia, avšak len pokiaľ ide o stavby už povolené, dodajúc, že s
procesom umiestňovania stavieb toto ustanovenie stavebného poriadku nemá žiadny priamy súvis,

pretože opatrenia podľa § 135 stavebného zákona vzhľadom na svoju povahu a účel v žiadnom prípade
nemôžu nahradiť trvalý prístup k navrhovanej stavbe, ktorý správne orgány skúmali. Záverom ďalší
účastníci vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalobcov, že správne orgány boli povinné uskutočniť postup podľa
§ 135 stavebného zákona. V tejto súvislosti argumentovali, že vlastnícke vzťahy k pozemkom v danom
prípade nie sú sporné, a preto nebol dôvod, aby správne orgány postupovali podľa § 135 stavebného

zákona. Mali za to, že takýto postup by mohol byť odôvodnený predovšetkým v prípade, ak by existovala
pochybnosť o tom, kto je vlastníkom predmetných pozemkov, avšak takáto pochybnosť sa v danom
prípade neobjavila.
27. K vyjadreniu žalovaného sa replikou osobne vyjadrili žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) podaním
zo dňa 12.10.2020, v ktorom namietali, že v preskúmavanom územnom konaní sa správne orgány

v intenciách názoru Krajského súdu v Trnave, vyplývajúceho z rozsudku sp. zn. 14S/94/2015-94,
nevysporiadali s otázkou charakteru predmetnej prístupovej cesty, ktorá nemá charakter miestnej, ale
účelovej komunikácie, čo má vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v konaní o umiestnení stavby.
V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že v novom konaní nebol správne zistený skutkový stav veci, k
charakteru prístupovej cesty doplniac, že je jednoznačne preukázané, že ide o miestnu komunikáciu.

Na podporu svojho tvrdenia poukázali na znenie Územného plánu mesta Trnava, obytná zóna Pekné
pole Kopánka, pre ktorú je v záväznej časti územného plánu určené spracovanie urbanistických štúdií,
ktorých účelom je overenie a spodrobnenie územného plánu. V tejto súvislosti dali do pozornosti názor
najvyššieho súdu z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/25/2011 ohľadom charakteru urbanistických štúdií,
ktoré sú za určitých podmienok podkladom územného rozhodnutia, ktoré musí byť v súlade s ich

obsahom, pretože tieto garantujú zachovanie princípu proporcionality pri výkone stavebného práva
vlastníkov. Preto majú žalobcovia za to, že podľa záväznej časti územného plánu v prípade prístupu k
navrhovanému rodinnému domu ide o verejnoprospešnú stavbu a podľa urbanistickej štúdie Kopánka I.
etapaideomiestnukomunikáciumedziulicamiP.MudroňaaM.Hella,podľavýkresuč.3-DOPRAVAide
o jednosmernú miestnu komunikáciu kategórie C3-MO 7, čo znamená miestna obslužná. V Nadväznosti

na uvedené dali žalobcovia do pozornosti konštatovanie najvyššieho súdu z rozsudku NS SR sp. zn.
6Sžp/12/2011, v zmysle ktorého už samotný výrok rozhodnutia o umiestení stavby dostatočne garantuje
charakternavrhovanejkomunikácie.Týmtojepodľažalobcovjednoznačnepreukázané,žeideomiestnu
komunikáciu.
28. K spornej otázke nedostatku súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov s napojením prístupovej

komunikácie žalobcovia zastali názor, že tento ich súhlas nie je potrebný. Zároveň žalobcovia označili
za nepravdivé tvrdenie, že vlastníci pozemku na parc. č. 4021/87 sú vlastníci účelovej komunikácie.
Na podporu svojich tvrdení dali do pozornosti závery najvyššieho súdu z rozsudkov NS SR sp.
zn. . 6Sžp/12/2011 a sp. zn. 4Sžo/17/2015. Rovnako podľa názoru žalobcov neobstojí argumentácia,že mesto Trnava nemá právomoc rozhodnúť o pripojení pozemných komunikácií, pretože táto jeho
právomoc vyplýva z § 3b ods. 1 v spojení s ods. 23 zákona č. 135/1961 Zb.
29. Dali do pozornosti, že stavebné konanie vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Miestna

komunikácia-cesta MOK 3,75/30 I. etapa" je od roku 2012 prerušené do doby právoplatného ukončenia
vyvlastňovacieho konania, predmetom ktorého je časť pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M..
30. Vo vzťahu k dopravnému napojeniu stavby žalobcovia, s poukazom na názor najvyššieho súdu z
rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo /87/2014, ktorý bol vydaný pre ul. Koperníka na I. etape Pekné pole,
„...Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.", argumentovali, že

stavebný zákon explicitne neustanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom majú
stavebníci záujem stavbu postaviť, už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a povolení
stavby, alebo až neskôr. Teória stavebného práva ako aj aplikačná prax dovodila, že prístupová cesta
nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba postavená, viesť už v čase územného či stavebného
konania. Uvedený právny názor vyplýva aj zo systematického výkladu § 47 v spojení najmä s §
135 stavebného zákona. Na základe uvedených ustanovení stavebného zákona možno uzavrieť, že

podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať,
viedla prístupová cesta.
31. Rovnako zotrvali na námietke ohľadom zneužitia vlastníckych práv vlastníkmi parcely č. 4021/87 na
ujmu práv žalobcov, pretože vlastníci spornej parcely majú povinnosť rešpektovať funkčnopriestorové
usporiadanie ÚPN SÚ a navyše bolo potvrdené, že kupovali predmetný pozemok s vedomím, že tento

je určený na výstavbu miestnej komunikácie. Žalobcovia dodali, že drobné stavby oplotenia pozemku
parc. č. 4021/87 majú charakter dočasnej stavby do doby výstavby prepojovacej komunikácie medzi
ulicami P. Mudroňa a M. Hella.
32. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti predpokladať povolenie miestnej príjazdovej komunikácie k
navrhovanému rodinnému domu, žalobcovia označili za nepravdivé prejudikovanie, ktoré je nad rámec

zákona. Na podporu svojho tvrdenia žalobcovia dali do pozornosti a k replike priložili zmluvu o združení
č. 1231/2012, uzavretú medzi žalobcami ako stavebníkmi a mestom Trnava, v ktorej sa mesto Trnava
zaviazalo začať a viesť vyvlastňovacie konanie pre vyvlastnenie pozemkov na parcelách č. 4021/561, č.
4021/83 a č. 4021/87, nachádzajúcich sa v kat. úz. M., v prospech mesta Trnava za účelom vybudovania
verejnoprospešných stavieb - miestnych komunikácií. S poukazom na záväzný charakter územného

plánu predmetnej zóny ako aj v nadväznosti na právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp.
zn. 3Sžp/20/2013, v zmysle ktorého mesto Trnava je povinné zabezpečiť vymožiteľnosť územného
plánu obce i prostredníctvom vyvlastňovania ako aktívne legitimovaný subjekt vo veciach miestnych
komunikácií, žalobcovia zdôraznili, že pozemok na par. č. 4021/36, ako aj ich pozemok na par. č.
4021/167 v kat. úz. M. sú stavebnými pozemkami podľa § 43h stavebného zákona, v súlade so záväznou

časťou územného plánu mesta Trnava, ktorá je vyhlásená platným VZN mesta Trnava a regulatívmi
územného rozvoja s funkčným kódom A 01- Rodinné domy, mestské formy.
33. K vyjadreniam ďalších účastníkov konania v 10/ a 11/ rade a v 12/ až 15/ rade sa podaním zo dňa
11.12.2020 vyjadril právny zástupca žalobcov. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalších účastníkov v 10/ a 11/
rade (manželov J.) zotrval na námietke napádajúcej výkon ich vlastníckeho práva k pozemku na parc.

č. 4021/87 v rozpore s dobrými mravmi. K tejto námietke považoval za potrebné dať do pozornosti, že
vedomosťďalšíchúčastníkovv10/a11/radeourčenípozemkunaparc.č.4021/87navýstavbumiestnej
komunikácie už v čase jeho kúpy existovala, pričom táto skutočnosť bola potvrdená i v konaní vedenom
pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžp/20/2013 a je konštatovaná i v rozsudku
v najvyššieho súdu v tejto veci sp.zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013, ktorý tvorí prílohu žaloby. Vo

vzťahu k obsahu vyjadrenia ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade uviedol, že toto vyjadrenie len potvrdzuje
existenciu dôvodu na zrušenie žalobou napadnutého správneho rozhodnutia podľa ustanovenia § 191
ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku tak, ako je žalobcami rozobratý v článku 5. žaloby, teda
potvrdzuje to, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parc. č. 4021/87,
na pozemku parc. č. 4021/87 nie je postavená žiadna komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené

ako dočasná stavba do doby výstavby komunikácie a pozemok parc. č. 4021/87 má dvoch vlastníkov,
a to ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade.
34. K vyjadreniu ďalších účastníkov v 12/ až 15/ rade (rodina Y.) zo dňa 12.10.2020 právny zástupca
žalobcov uviedol, že toto vyjadrenie je koncipované tak, že zo systematického hľadiska nekorešponduje
s podanou žalobou. Naďalej zotrval na názore, že námietky manželov J. uplatňované v preskúmavanom

administratívnom konaní boli v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou predmetnej obytnej zóny,
preto skutočnosť, že správny orgán na tieto v konaní prihliadol v rozpore s ustanovením § 37
ods. 3 staveného zákona, spôsobuje nezákonnosť územného rozhodnutia. Pokiaľ ďalší účastníci
konania v 12/ až 15/ rade vyjadrenie nesúhlasu s potrebou aplikácie ustanovenia § 135 stavebnéhozákona v predmetnom konaní sa mala týkať povinnosti, resp. nepotrebnosti aplikácie ustanovenia §
137 stavebného poriadku, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodili, že postup
podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona nie je limitovaný len na spory o vlastníctvo územným

(stavebným) konaním dotknutých nehnuteľností, ale na všetky spory vyplývajúce z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ak prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Námietky manželov J. vznesené počas administratívneho
konaniamalijednoznačnecharakterobčianskoprávnychnámietok,pretoževychádzalizichvlastníckeho
práva k pozemku parc. č. 4021/87, s ktorými žalobcovia nesúhlasili odvolávajúc sa na svoje vlastnícke

právo k pozemku, na ktorom bola stavba umiestňovaná. Išlo tu teda o stred dvoch vlastníckych práv a
spor, ktorého riešenie patrí do právomoci súdu v civilnom súdnom konaní, teda spor prekračujúci rozsah
právomoci stavebného úradu a spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
35. Vyjadrenie ďalších účastníkov vo vzťahu k neexistencii predpokladu existencie rozhodnutia, ktoré
by v budúcnosti, vzhľadom na okolnosti v danom území, povolilo stavbu miestnej komunikácie na par.
č. 4021/87 pre účely zabezpečenia prístupu k parc. č. 4021/36, žalobcovia uviedli, že žalovaný vo

svojom rozhodnutí vôbec nerieši prístup k pozemku parc. č. 4021/36 cez pozemok parc. č. 4021/87, ale
zmätočne a v rozpore s administratívnymi spismi cez pozemok parc. č. 4021/84. V tejto súvislosti dodali,
že z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej
komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe nebolo možné predpokladať. Správne
orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čo potvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/

stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová
cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. V tomto ohľade
žalobcovia zotrvali na žalobnom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom v
otázke vyžadovania existencie prístupovej cesty už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení
stavby. Naopak, v nadväznosti na uvedené žalobcovia zotrvali na argumentácii, že správnymi orgánmi

bolo možné predpokladať, že do ukončenia výstavby umiestňovaného rodinného domu bude prístup
k rodinnému domu cez pozemok parcelné číslo 4021/87 trvalo zabezpečený, keď pozemok parc.
č. 4021/87 je v Územnom pláne mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, pričom
schválený územný plán je záväzný i pre mesto Trnava a mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho
vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania, najmä keď manželia J. kupovali predmetný pozemok s

vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie, čo bolo potvrdené v konaní vedenom pred
Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 3Sžp/20/2013. Nedodržaním územného plánu pri
výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti,
ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu
narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou

podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť
uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a
verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2013,
sp.zn. 3Sžp/20/2013). Žalobcovia mali za to, že sa môžu žalobou podľa ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka domáhať na súde zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty

cez priľahlý pozemok parcelné číslo 4021/87 k stavbám, ktoré už sú na pozemku parcelné číslo
4021/36 postavené. Naďalej žalobcovia zotrvali na námietke napádajúcej nezákonné a nespravodlivé
uprednostnenie vlastníckeho práva manželov J. k pozemku parc. č. 4021/87 zo strany konajúcich
správnych orgánov napriek tomu, že manželia J. svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku
vykonávajú v rozpore s dobrými mravmi.

36. K vyjadreniu žalobcov zo dňa 11.12.2020 sa duplikou zo dňa 22.03.2021 vyjadrili ďalší účastníci
v 10/ a 11/ rade (manželia J.), v ktorej z genézy a procesnej chronológie sporov ohľadom
zabezpečenia prístupu k navrhovanej stavbe a k pozemku vo vlastníctve žalobcov na prc. č.
4021/36 dali do pozornosti, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013
vyslovil právny názor na vyvlastnenie pre zákonom stanovený, resp. vymedzený účel vyvlastnenia

- výstavbu miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona a hlavne na
aktívnu legitimáciu navrhovateľov vyvlastňovacieho konania. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom
sp. zn. 14S/94/2015 zo dňa 14.04.2016 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Trnave č. OU-TT-
OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/
Úa zo dňa 12.12.2014 o umiestnení stavby rodinného domu a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016 a manželia L. ako pribratí vedľajší účastníci do konania sa
proti tomuto rozsudku neodvolali. Manželia L., po zrušení územného rozhodnutia vo veci umiestnenia
rodinného domu súdom a vrátení veci na nové konanie, nemali záujem upraviť návrh na vydanie
územného rozhodnutia na stavbu domu a garáže, ktorý podali dňa 02.04.2014 a ani ho vziať späťa podať nový návrh. Žiadali pokračovať v konaní s poukazom na pôvodné podmienky konania
a podklady predložené k územnému konaniu, ktoré boli v spise, hoci im bolo známe, že všetky
vyvlastňovacie konania dotýkajúce sa prístupu k budúcemu domu, boli právoplatne ukončené bez

vyvlastnenia. Svoje stanovisko potvrdili aj na ústnom pojednávaní na meste Trnava dňa 29.10.2019 č.
OSaŽP/36823-107685/2019/GD. Ďalej dali ďalší účastníci do pozornosti, že rozhodnutím Okresného
úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa 11.09.2019 bol aj návrh mesta Trnava
na vyvlastnenie časti parcely č. 4021/87 zo dňa 17.05.2015 zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť23.10.2019.Záveromzopakovali,žeterazužnienapozemkuparc.č.4021/87umiestnená

územným rozhodnutím žiadna komunikácia, ani prístupová, ktorá by v súlade s územným plánom mesta
Trnava zabezpečovala prístup na pozemok parc. č. 4021/36. Žalobcovia manželia L. majú prístup na
pozemok parc. č. 4021/36 iba cez pozemky svojich rodinných príslušníkov (synov a ich manželiek).
37. Zvyšní ďalší účastníci konania sa k žalobe, k vyjadreniu žalovaného a k replikám nevyjadrovali.
IV. Relevantná právna úprava

38.Podľa§6ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

40. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

41. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,

životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.

42. Podľa § 8 ods. 2 písm. d) stavebného zákona územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí územný plán

zóny.

43. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť
a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a
regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a

funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

44. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť
územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti

krajiny.

45. Podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.

46.Podľa§27ods.3stavebnéhozákonaobecschvaľujeúzemnoplánovaciudokumentáciuajejzáväzné

časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

47. Podľa § 27 ods. 4 stavebného zákona obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie
a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom,
b) doručením dotknutým orgánom.

48. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v
určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej
územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.49. Podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce,
ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

50. Podľa § 30 ods. 4 stavebného zákona obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej
však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky
alebo či netreba obstarať nový územný plán.

51. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

52. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým

požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

53. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

54. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

55. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

56. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc

pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

57. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú
podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za

predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

58.Podľa§47písm.b)stavebnéhozákonastavbysamusianavrhovaťtak,abybolipocelýčasživotnosti
v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené zvhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo
z účelovej komunikácie.

59. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

60. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

61. Podľa 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke

podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

62. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,
že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.

63. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť
jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

64. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (Pripojenie stavby na pozemné komunikácie) stavba
podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na

účelové komunikácie.

65. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi
rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby
a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a

účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie
požiarnej techniky.

66. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do
začatia užívania stavby.

67. Podľa § 3 ods. 4 písm. e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška
č. 453/2000 Z. z.") k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta, druhu,
rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch

vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o
požiadavkách stavby na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravné
napojenie vrátane parkovania, zneškodňovanie odpadov a návrh napojenia stavby na dopravné
vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia územia.

68. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

69. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.70. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

71. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

72. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

73. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

74. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,

preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc
zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (§
135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal na
pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

75. Právny zástupca žalobcov v plnom rozsahu zotrval na petite a dôvodoch žaloby.

76. Poverený zástupca sa pridržiaval dôvodov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. Mal za
to, že správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, dávajúc do pozornosti, že toho času nie je k
predmetnému stavebnému pozemku žiadne cestné pripojenie, pričom prístupovú komunikáciu, ktorá je

vo vlastníctve manželov J., nie je možné využiť pre tento účel, pretože manželia na prístup žalobcov k ich
stavebnému pozemku nedali súhlas. Zároveň dodal, že v súčasnosti nie je právoplatné žiadne územné
ani stavebné rozhodnutie o umiestnení miestnej komunikácie, ktorá by mohla sprístupniť realizáciu
stavby na pozemku žalobcov. Čo sa týka vyvlastnenia pozemku vo vlastníctve manželov J. pre účely
zosúladenia skutkového stavu z územným plánom mesta, toto je na iniciatívne mesta, ktoré môže byť

navrhovateľom v danej veci vyvlastnenia. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

77. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v 10/ až 15/ rade uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia
zaslaného k veci a navrhol žalobu zamietnuť.

78. Žalobca v 1/ rade na pojednávaní k veci uviedol, že predmetné stavebné pozemky vlastnia od r.
1990, kedy ešte nebola plánovaná na tomto území stavebná činnosť, teraz sa jedná cca o 350 domov v
susedstve starej Kopánky, pričom chyba vznikla nezákonnou kolaudáciou Mudroňovej ulice, na základe
ktorej tam vznikla verejná účelová komunikácia v dĺžke 200 m a podľa záväznej časti územného plánu
mesta, urbanistické štúdie je zadefinovaná ako cesta A, pričom je pre budúcnosť určená ako miestna

komunikácia.Žalobcamalzato,žemanželiaJ.nevlastniažiadnukomunikáciuaajpodľarozhodnutiaNS
SR z roku 2011 je zrejmé, že pri pripájaní komunikácie nie je potrebný žiaden súhlas vlastníkov. Súčasný
stav je v rozpore s urbanistickou štúdiou funkčného a priestorového usporiadania pozemkov. Dal do
pozornosti, že pozemok na parc. č. 4021/87 kúpili manželia J. s vedomím, že tento pozemok je určený
na miestnu komunikáciu, čo potvrdili aj na miestnej ohliadke v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky. Keďže v zmysle rozsudku NS SR z roku 2013 je aktívne legitimovaným subjektom na konanie
o návrhu na vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme len obec, žalobca namieta nečinnosť mesta
Trnava v tejto veci. V tejto súvislosti poukázal na záväzné stanovisko Ministerstva dopravy SR, ktoré s
prihliadnutím na územný plán mesta Trnava konštatovalo, že na spornom pozemku pre účely zriadenia
miestnej komunikácie je daný účel vyvlastnenia. Toto územné rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto

veci, žalobcovia potrebujú na to, aby mohlo mesto podať návrh na vyvlastnenie chýbajúcich 169 m2 vo
vlastníctve manželov J. za účelom naplnenia zmluvy o združení, ktorú uzavreli žalobcovia s mestom
Trnava s tým, že žalobcovia vystavajú cestu A aj B podľa urbanistickej štúdie územného plánu mesta
Trnava a tieto odovzdajú do vlastníctva mestu ako miestnu komunikáciu.79. Ďalší účastník konania v 8/ rade ( Ing. M. L., bytom T. ulica č. XXXX/X, M.) na pojednávaní k veci
uviedol, že v preskúmavanom konaní dochádza k zneužitiu vlastníckeho práva k pozemku manželmi J.

na úkor vlastníckeho práva realizovaného žalobcami. Dal do pozornosti, že podľa urbanistickej štúdie
na ceste B mesto Trnava ide do vyvlastnenia za rovnakých skutkových okolností a naproti tomu v
predmetnom prípade nie. Ďalej dal do pozornosti, že v zmluve o združení sa mesto zaviazalo, že
zabezpečí verejný záujem vo vzťahu k zosúladeniu právneho stavu s územným plánom mesta v danej
lokalite pre účely vybudovania miestnej komunikácie. V nadväznosti na uvedené dodal, že na Peknom

poli vyhrávajú čierne stavby, ktorých účastníci majú koordinovaný postup s príslušným úradom a to trvá
už niekoľko rokov. Záverom dodal, že nie je pravdou a z ničoho to nevyplýva, že manželia J. vlastnia
prístupovú komunikáciu.

80. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho
konania potvrdil územné rozhodnutie vo veci zamietnutia návrhu žalobcov na umiestnenie rodinného

domu podľa návrhu doručeného orgánu územného konania dňa 02.04.2014. Návrh na umiestnenie
predmetného rodinného domu bol v preskúmavanom územnom konaní zamietnutý z dôvodu, že na
základe vyhodnotenia skutkového stavu veci orgány územného konania dospeli k záveru o nemožnosti
zabezpečenia dopravného napojenia na navrhovanú stavbu rodinného domu. Podľa projektovej
dokumentácie je prístup k rodinnému domu navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta

„A"MOK 3,75/30. Táto plánovaná miestna komunikácia by mala viesť aj cez pozemok par. č. 4021/87,
kat. úz. M., ktorý je vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade, manželov J., ktorí s využitím
predmetného pozemku na daný účel nedali súhlas.

81. K záveru o nemožnosti dopravného napojenia navrhovanej stavby správne orgány dospeli aj s

prihliadnutím na výsledky predchádzajúcich administratívnych konaní vo veci umiestnenia navrhovanej
stavby (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016, ktorým súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie mesta
Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014 vo veci vydania územného rozhodnutia na
stavbu „Rodinný dom" na pozemku parc. č. 4021/36 v katastrálnom území M., pre stavebníkov Ing.

M. L. a manželku X. L., t. j. pre žalobcov v 1/ a 2/ rade). Zároveň stavebný úrad bral do úvahy pri
rozhodovaní o návrhu žalobcov o umiestnenie stavby aj podstatnú skutočnosť, že po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 sa
zmenili okolnosti v území tak, že návrh žalobcov zo dňa 02.01.2008 na umiestnenie stavby miestnej
komunikácie (pôvodne „A"MOK 3,75/30, po zmene „A" FT D1) bol zamietnutý rozhodnutím mesta

Trnava č. OSaŽP/70-10751/2019/GD zo dňa 22.03.2019 (právoplatným dňa 09.08.2019 v spojení
s rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/020455/PaHo zo dňa 18.07.2019).
Rovnako tak bol rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa
11.09.2019 (právoplatným dňa 23.10.2019) zamietnutý návrh mesta Trnava zo dňa 14.07.2015 na
vyvlastnenie časti pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M.. Hoci stavebný úrad konštatoval súlad návrhu

umiestnenia predmetnej stavby s funkčným využitím a plánovaným dopravným napojením predmetnej
stavby v zmysle Územného plánu mesta Trnava (v spojení s Urbanistickou štúdiou - IBV Kopánka - I.
etapa) na koridory „A" a „B", v zmysle návrhov žalobcov na umiestnenie miestnych komunikácií „A"MOK
3,75/30 a „B"MOK 3,75/30, zároveň pre účely rozhodnutia vo veci návrhu žalobcov v predmetnej veci
o umiestnenie stavby rodinného domu vychádzal zo skutočnosti, že ku dňu rozhodovania v tejto veci

nie je právoplatné žiadne územné rozhodnutie na umiestnenie stavby miestnej komunikácie alebo inej
komunikácie, ktorou by bol zabezpečený prístup k navrhovanej stavbe rodinného domu na pozemku
registra „C" parc. č. 4021/36, so zásahom do pozemku registra „C" parc. č. 4021/87 vo vlastníctve
manželov J. a na pozemku navrhovateľov (žalobcov) parc. č. 4021/165.

82. Podstatnými žalobnými bodmi žalobcovia namietali nezákonné vyhodnotenie námietok účastníkov
územného konania ohľadom prístupu na pozemok žalobcov k navrhovanej stavbe rodinného domu (z
pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M., vo vlastníctve manželov J.) v rozpore s ustanovením § 37 ods. 3
stavebného zákona, pretože na tieto konajúce správne orgány prihliadli napriek ich rozporu s Územným
plánom mesta Trnava. Ďalej žalobcovia namietali nesprávny procesný postup správnych orgánov

oboch stupňov, spočívajúci v nevyužití aplikácie ustanovenia § 137 stavebného zákona vo vzťahu k
občianskoprávnemu charakteru námietok vznesených manželmi J., ktoré vychádzali predovšetkým z
ich vlastníckeho práva k spornému prístupovému pozemku, nachádzajúcemu sa na parc. č. 4021/87 v
kat. úz. M.. Zároveň mali žalobcovia za to, že v rozpore so zákonom a na úkor žalobcov napadnutýmrozhodnutím žalovaného došlo k uprednostneniu, resp. k ochrane výkonu vlastníckeho práva ďalšími
účastníkmi v 10/ a 11/ rade (manželmi J.), ktorí tým, že v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou
daného územia odmietajú dať súhlas na zriadenie prístupovej cesty, resp. na vybudovanie miestnej

komunikácie k pozemku žalobcov, na ktorom sa nachádza navrhovaná stavba rodinného domu,
vykonávajú svoje vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, porušujúc tak ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

83. Pokiaľ ide o aplikáciu postupu podľa § 137 stavebného zákona konajúcimi správnymi orgánmi,

tento inštitút v konaniach podľa stavebného zákona stavebné úrady majú využiť po márnom pokuse
o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv
k pozemkom a stavbám a zároveň prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu tieto námietky
účastníkov, resp. sporné otázky medzi účastníkmi a navrhovateľmi riešiť, či už formou rozhodnutia alebo
urobením si úsudku konajúcim správnym orgánom o predbežnej otázke v rámci konania vo veci samej.

84. Je zrejmé, že s prihliadnutím na roky (od podania návrhu na umiestnenie stavby žalobcami dňa
02.04.2014) pretrvávajúci nesúhlas ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade ako vlastníkov parcely č.
4021/87 (ako aj nesúhlas ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov) s udelením súhlasu na vybudovanie
akéhokoľvek druhu prístupovej cesty, resp. miestnej komunikácie v zmysle územného plánu dotknutej
časti mesta, k pozemku na par. č. 4021/36, kat. úz. M. vo vlastníctve žalobcov, dosiahnutie vzájomnej

dohody medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade pre účely zabezpečenia prístupu k
navrhovanej stavbe rodinného domu nemožno objektívne očakávať.

85. Ako ďalší krok pri riešení občianskoprávnej námietky účastníkov územného konania o umiestnení
stavby, založenej na záujmoch vyplývajúcich z ich vlastníckeho práva k susednému pozemku, by mal

nasledovať postup, v rámci ktorého konajúci správny orgán odkáže jednu zo sporných strán s riešením
spornej otázky na súd alebo iný príslušný orgán a s určením lehoty na predloženie dôkazu o podaní
takého návrhu na súd alebo na príslušný orgán konanie preruší.

86. S ohľadom na roky pretrvávajúci nesúhlas ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade s poskytnutím

ich pozemku parc. č. 4021/87 v kat. úz. M. na vybudovanie miestnej komunikácie, resp. za účelom
zabezpečenia prístupu k stavbe navrhnutej na parcele č. 4021/36, kat. úz. M., patriacej do vlastníctva
žalobcov, zostáva posúdiť dôvodnosť žalobného bodu napádajúceho skutočnosť, že stavebný úrad v
nadväznosti na občianskoprávny charakter námietky účastníkov územného konania (ďalších účastníkov
v 10/ a 11/ rade - manželov J.), nepostupoval podľa § 137 stavebného zákona, kedy sa správny orgán

nepokúsil o dohodu účastníkov územného konania a následne pri neúspechu uvedeného postupu malo
dôjsť zo strany správneho orgánu k odkázaniu žalobcov na súd a až po márnom uplynutí lehoty na
preukázanie podania takého návrhu si mohli správne orgány sami vyhodnotiť dôvodnosť vznesených
občianskoprávnych námietok.

87. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že napriek žalobcom ako aj konajúcim správnym
orgánom známemu postoju manželov J. (z predchádzajúcich administratívnych a súdnych konaní
súvisiacich s predmetnou vecou), vyjadrenému v námietke vznesenej v predmetnom územnom konaní
o ich zotrvaní na nesúhlase s plánovaným prístupom na pozemok žalobcov cez pozemok vo vlastníctve
manželov J. (žalobcami plánovaný vjazd z budúcej miestnej komunikácie - Cesty „A" MOK 3,75/30),

ako aj napriek skutočnosti, že žalobcovia na ústnom konaní dňa 29.10.2019, prejavili vôľu zotrvať bezo
zmeny na pôvodnom návrhu na umiestnenie predmetnej stavby podľa návrhu z roku 2014, títo v žalobe
neuviedli, o akú dohodu medzi žalobcami a účastníkmi konania, manželmi J. sa mal správny orgán
pokúsiť, ak je takáto dohoda vôbec možná. Je celkom zjavné, že vo vzťahu k spornému zabezpečeniu
prístupu cez pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. M. na pozemok vo vlastníctve žalobcov, par. č. 4021/36,

kat. úz. M., ani jedna zo sporových strán neponúka žiadne riešenie. Žalobcovia svoj akoby nárok
na zabezpečenie prístupu k svojmu stavebnému pozemku na parc. č. 4021/36 cez pozemok parc.
č. 4021/87 (vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade) odvodzujú od urbanistickej štúdie
vypracovanej k územnoplánovacej dokumentácii predmetnej mestskej časti Kopánka I. etapa, pričom
realizáciu vybudovania plánovanej miestnej komunikácie za danej patovej situácie vidia vo vyvlastnení

priľahlého pozemku, nachádzajúceho sa na parc. č. 4021/87, kat. úz. M..

88. Avšak žalobcami navrhované riešenie, vnímané len cez prizmu záväznosti územného plánu obce,
za daných okolností prípadu nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona,pretože žalobcami navrhované riešenie nie otázkou usporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcami
a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade, keďže nejde o spor o vlastníctvo k dotknutým pozemkom, ani nejde
oobčianskoprávnunámietkutýkajúcusazriadeniavecnéhobremenasúvisiacehospozemkom,pričomv

danom prípade ani nie je možné dosiahnuť zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
(keďže žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, avšak nie stavby, ku ktorej by mohli zriadiť prostredníctvom
vecného bremena prístup). Za daných okolností prípadu správny súd vyhodnotil žalobnú námietku
napádajúcu nevyužitie postupu podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona konajúcimi správnymi orgánmi

za nedôvodnú.

89. Už v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14. apríla 2016
14.04.2016 správny súd vyslovil, že umiestnením stavby podľa návrhu žalobcov dochádza k zásahu do
vlastníckych práv vlastníkov pozemku par. č. 4021/87, kat. úz. M. (manželov J.).

90. Zároveň správny súd v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/47/2017-81 zo dňa 25. októbra
2018 dal do pozornosti jemu známe skutočnosti vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa problematiky výstavby miestnych komunikácii v danej lokalite,
konkrétne „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A" MOK 3,75/30" a „Miestna komunikácia - cesta
„B" MOK 3,75/30", pričom vo veciach vyvlastnenia dotknutých priľahlých pozemkov na účely výstavby

uvedených miestnych komunikácií (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013 vo vzťahu k stavbe - Miestna
líniová komunikácia - Cesta „A" MOK 3,75/30" a rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/29/2014 vo vzťahu k
stavbe-„Miestnakomunikácia-cesta„B"MOK3,75/30")vobochprípadochpodalinávrhnavyvlastnenie
fyzické osoby na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, teda na výstavbu
miestnej komunikácie, pričom tieto fyzické osoby boli súčasne aj žiadateľmi o vydanie stavebného

povolenia. V oboch prípadoch najvyšší súd dospel k záveru, že aktívne legitimovaným subjektom na
podanie návrhu na vyvlastnenie pozemkov na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona je
obec, a to z dôvodu, že miestne komunikácie sú podľa cestného zákona vo vlastníctve obce.

91. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že navrhované územné rozhodnutie je potrebné vydať pre účely podania

návrhu mestom Trnava na vyvlastnenie chýbajúcich 169 m2 vo vlastníctve manželov J. za účelom
naplnenia zmluvy o združení, ktorú uzavreli žalobcovia s mestom Trnava s tým, že žalobcovia vystavajú
cestu A aj B podľa urbanistickej štúdie územného plánu mesta Trnava a tieto odovzdajú do vlastníctva
mestu ako miestnu komunikáciu, tak správnosti tohto tvrdenia nemožno prisvedčiť. Územné rozhodnutie
o umiestnení navrhovanej stavby, hoci v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, nie je chýbajúcou

zákonnou podmienkou a ani nezakladá splnenie hmotnoprávnej podmienky na podanie návrhu na
vyvlastnenie priľahlých pozemkov, príp. na vyvlastnenie prístupového pozemku vo vlastníctve manželov
J. a už vôbec by neumožňovalo realizáciu zmluvy o združení na výstavbu miestnej komunikácie
žalobcami ako fyzickými osobami. Rovnako tak navrhované umiestnenie stavby predmetného rodinného
domu nie je zárukou úspešnosti zamýšľaného vyvlastnenia pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. alebo

iných priľahlých pozemkov za účelom výstavby miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30" alebo „B" MOK
3,75/30".

92. Práve naopak, podstata zákonnej podmienky na prístup a dopravné napojenie k umiestňovaným
a povoľovaným stavbám vyžaduje, aby najprv obec ako kompetentný a zodpovedný orgán územného

plánovania a aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie pre obec a prípadne jej územné zóny (§ 4
ods. 3 písm. j/ a § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov v spojení s § 16 ods. 2, § 18 ods. 4 a § 30 ods. 1, 2 a 4 stavebného zákona) zákonným
spôsobom zabezpečila reálne predpoklady na uvádzanie územného plánu obce do života v súlade so
záväzným regulatívom funkčného využitia toho- ktorého územia obce.

93. V nadväznosti na ustálený právny záver najvyššieho súdu v tom zmysle, že aktívne legitimovaným
subjektom pre podanie návrhu na vyvlastnenie vo veciach miestnych komunikácií je obec, pričom
nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí
budúcej zmluvy (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 a sp. zn.

7Sžo/29/2014), správny súd konštatuje, že jediným subjektom, majúcim aktívnu legitimáciu na
zabezpečenie realizácie výstavby miestnej komunikácie za účelom prepojenia ulíc P. Mudroňa s
ulicou M. Hella, je mesto Trnava, či už formou vyvlastnenia dotknutých pozemkov, prípadne využitím
občianskoprávnych zmluvných inštitútov vo vzťahu k vlastníkom pre výstavbu miestnych komunikáciírelevantných pozemkov alebo aktualizáciou územnoplánovacej dokumentácie, zohľadňujúcou reálne
možnosti uskutočnenia územného plánu predmetnej časti mesta. V tomto ohľade správny súd zároveň
konštatuje, že Zmluva o združení, uzavretá dňa 19.12.2012 medzi mestom Trnava a žalobcami (zmluva

zverejnená dňa 20.12.2012), v zmysle ktorej žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) vystupujú ako budúci
stavebníci v budúcom zámere realizovať verejnoprospešné stavby miestnych komunikácií „A" MOK
3,75/30" a „B" MOK 3,75/30", je pre účely preskúmavaného územného konania irelevantná a nezakladá
žalobcom bez ďalšieho nárok na vyhovenie ich návrhu na umiestnenie stavby rodinného domu na
parc. č. 4021/36, kat. úz. M. podľa pôvodného návrhu na umiestnenie stavby z apríla 2014. Podľa §

2 ods. 3 tretej vety pred bodkočiarkou cestného zákona, účinného jednak v čase podpisu uvedenej
Zmluvy o združení, ako ja v aktuálnom znení, plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve
obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce, pričom v zmysle ustanovenia § 3d ods. 3 citovaného
zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. S prihliadnutím na uvedené nie je podstatný obsah
Zmluvy o združení realizovateľný a táto zmluva podľa stavebného zákona a ani podľa žiadneho iného
všeobecne záväzného právneho predpisu nezakladá právny dôvod (alebo nárok) na vyhovenie návrhu

žalobcov na umiestnenie stavby rodinného domu. Pre účely územného konania o umiestnení stavby,
v rámci ktorého správny orgán z úradnej povinnosti vyhodnocuje, okrem iného, dopravné napojenie k
umiestňovanej stavbe, je irelevantná skutočnosť, že ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade v čase sporného
pozemku parc. č. 4021/87, v kat. úz. M. mali vedomosť o obsahu urbanistickej štúdie pre danú časť
mesta, v zmysle ktorej cez tento pozemok je podľa územnoplánovacej dokumentácie plánovaná časť

miestnej komunikácie. Táto vedomosť ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade môže mať význam v tých
konaniach,ktorýchpredmetomjerozhodovanieoichprávachapovinnostiachkpredmetnémupozemku,
či už v rámci konania o vyvlastnení predmetného pozemku vo verejnom záujme, ktorého existencia bude
okrem iného predmetom dokazovania a posúdenia príslušným konajúcim správnym orgánom, alebo v
iných typoch administratívnych alebo súdnych konaní.

94. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere,
vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky). Závažný zásah do vlastníckeho práva inštitútom vyvlastnenia vo verejnom záujme upravuje
aj stavebný zákon (§ 108 - § 116), ktorý v ustanovení § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré

možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť vo verejnom záujme. Podľa
písmena f) citovaného ustanovenia vyvlastniť vo verejnom záujme možno tiež na výstavbu miestnych
komunikácií. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ide o samostatné administratívne konanie, v
rámci ktorého sa skúma existencia ústavných a zákonných podmienok na vyvlastnenie v konkrétnom
prípade, čo zaručuje všetkým zúčastneným a dotknutým účastníkom konania právo na spravodlivé

administratívne konanie, za prípadného využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov za
účelomdosiahnutiaochranyichprávaprávomchránenýchzáujmov,včítanevyužitiasúdnehoprieskumu
zákonnosti administratívnych rozhodnutí vo veci vyvlastnenia. O toto právo na spravodlivé konanie
nemôžu byť účastníci konania, dotknutí vyvlastnením pozemkov, ukrátení v rámci územného konania,
ktorého podkladom by malo byť prejudikovanie výsledku ešte právoplatne neukončeného, prípadne

pravdepodobného konania vo veci vyvlastnenia pozemku, potrebného na splnenie podmienok pre
umiestnenie stavby.

95. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového a
právneho stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP).

96. Medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia,
ako aj v čase jeho právoplatnosti, neexistovalo žiadne dopravné napojenie na pozemok s navrhovanou
stavbou, rovnako tak neexistovalo ani žiadne právoplatné územné alebo stavebné povolenie na
realizáciu príjazdovej miestnej komunikácie, ani právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemku

parc. č. 4021/87, kat. úz. M. pre účely výstavby miestnej komunikácie v zmysle územnoplánovacej
dokumentácie, rovnako tak neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o zriadení vecného bremena
v prospech či už žalobcov alebo iného subjektu a ani platná dohoda, uzavretá za účelom zabezpečenia
výstavby navrhnutej miestnej komunikácie medzi vlastníkmi pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz.
M. (manželmi J.) a mestom Trnava, ako subjektom zodpovedným za realizáciu územného plánu

predmetnej časti mesta vo verejnom záujme. S prihliadnutím na uvedený právny stav, ako aj na
dlhotrvajúci odmietavý postoj ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade vo veci udelenia súhlasu na výstavbu
miestnej komunikácie na predmetnom pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. a v neposlednom rade
s aj prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, determinované výsledkami početných skoršíchadministratívnych a súdnych rozhodnutí vo veciach územných a stavebných konaní o umiestnenie
a povolenie výstavby verejnoprospešných stavieb miestnych komunikácií „A" MOK 3,75/30" a „B"
MOK 3,75/30" alebo administratívnych konaní vo veci vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod

plánovanými miestnymi komunikáciami, konajúce správne orgány v prejednávanej veci, hoci konštatujúc
súlad návrhu na umiestnenie predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nemali inú
možnosť, ako objektívne vyhodnotiť skutkový stav tak, že v čase rozhodovania o umiestnení predmetnej
stavby rodinného domu žalobcov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zabezpečenia dopravného
napojenia umiestňovanej stavby na miestnu komunikáciu (explicitne upravené v ustanoveniach § 47

písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a § 3 ods. 4 vyhlášky
453/2000 Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej
dobe objektívne predpokladať.

97. Preto za daných právnych a skutkových okolností prípadu správny súd konštatuje, že konajúce
stavebné orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právny a skutkový stav danej veci, na ktorý

správne aplikovali príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom formálne použitie ustanovenia
§ 37 ods. 3 in fine stavebného zákona stavebným úradom pri vyhodnotení námietok uplatnených
ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (t. j. neprihliadnutie na námietky manželov J. z dôvodu ich
rozporu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) nebolo namieste. Navyše, títo účastníci,
nepriamo dotknutí predmetným územným konaním, len využili svoje právo poukázať na uplatnenie

ich dispozičného práva k predmetu ich vlastníctva (k predmetnému pozemku parc. č. 4021/87, kat.
úz. M.) v tom zmysle, že súhlas na jeho poskytnutie pre účel výstavby miestnej komunikácie nedajú,
čo však znamená, že zabezpečenie predmetného pozemku na výstavbu miestnej komunikácie „A"
MOK 3,75/30" v rámci preskúmavaného administratívneho konania presahuje jeho zákonné možnosti,
teda predmet konania ako aj zákonné kompetencie konajúceho správneho orgánu vo veci umiestnenia

stavby rodinného domu. Predmetom územného konania o umiestnení stavby a rovnako tak úlohou
stavebných úradov v rámci tohto konania nie je vynucovať dobrovoľné plnenie územného plánu
vlastníkmi susediacich pozemkov, ani posudzovať, či vykonávajú ich dispozičného práva k predmetu
vlastníctva v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Aj preto, vo svetle skutkových okolností
prípadu, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

je spôsobená disproporčným poskytnutím ochrany vlastníckemu právu ďalších účastníkov konania v 10/
a 11/ rade.

98. S prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody a právne a skutkové okolnosti prípadu zároveň nemožno
prisvedčiť žalobcami navrhovanej formálnej aplikácii ustanovenia § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.

z., v zmysle ktorého prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, a teda
podľa názoru žalobcov v čase rozhodovania o umiestnení stavby prístupové cesty k stavbe nemusia
byť vybudované a postačí tieto vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú oprávnené osoby
stavbu užívať. Aplikácia tohto ustanovenia by prihádzala do úvahy v takom prípade, ak by bolo možné
objektívne očakávať vybudovanie prístupovej miestnej komunikácie cez pozemok parc. č. 4021/87,

kat. úz. M. v primeranom čase, najneskôr do začatia užívania predmetnej stavby. Avšak vzhľadom na
nezabezpečenie vybudovania miestnej komunikácie mestom v priebehu predchádzajúcich minimálne
desiatich rokov, s ohľadom na dosiaľ neúspešné návrhy (pokusy) rozhodnutiami príslušných orgánov
verejnej správy vo veci zabezpečenia prístupu k predmetnému pozemku za účelom vybudovania
miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30", nie je možné takýto posun vo veci zabezpečenia dopravného

napojenia predmetnej stavby objektívne očakávať.

99. Pokiaľ ide o žalobcami poukazovanú možnosť uloženia povinnosti ďalším účastníkom v 10/ a 11/
rade podľa § 135 stavebného zákona stavebným úradom (t. j. uloženie povinnosti strpieť vykonanie
prác z ich pozemku za účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku žalobcov), tak tento poukaz

nie je na danú situáciu priliehavý, resp. toto ustanovenie v danom prípade nie je použiteľné, pretože
takáto potreba alebo požiadavka nebola v predmetnom konaní zo strany žalobcov nastolená (vzhľadom
na situovanie umiestňovanej stavby predmetného rodinného domu) a zároveň prípadným umožnením
výkonu stavebných prác z pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade, vzhľadom
na dočasnú povahu uloženej povinnosti, by neboli trvalo vyriešené podmienky na výstavbu miestnej

komunikácie „A" MOK 3,75/30", a teda ani zákonná požiadavka zabezpečenia prístupovej cesty k
umiestňovanej stavbe (požiadavka dopravného napojenia umiestňovanej stavby).100. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku napádajúcu rozpor skutkového
stavu, tvoriaceho základ napadnutého rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu, kedy žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez

pozemok parc. č. 4021/84 (namiesto parc. č. 4021/87), na ktorom sa nachádza existujúca účelová
komunikácia (pričom podľa vyjadrení účastníkov konania a podľa obsahu administratívneho spisu
sa na spornej parcele žiadna účelová komunikácia nenachádza). Pokiaľ ide o nesprávne označenie
čísla parcely pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav,

pretože s ohľadom na obsah administratívneho spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporé, že ide o chybu v
písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu
konštatovaniu žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve manželov J., parc. č. 4021/87, kat. úz. M.,
sa nachádza účelová komunikácia, správny súd uvádza, že toto konštatovanie je z hľadiska posúdenia
zákonnosti rozhodnutia vo veci umiestnenia navrhovanej stavby irelevantné, nakoľko stále platí, že

predmetný pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. M. sa nachádza vo vlastníctve manželov J., ktorí
súhlas na prístup cez tento pozemok k pozemku vo vlastníctve žalobcov a k umiestňovanej stavbe
nedali, a preto pre účely preskúmavaného územného konania posúdenie naplnenia územnotechnických
požiadaviek a splnenia zákonnej podmienky zabezpečenia dopravného napojenia na umiestňovanú
stavbu zostáva rovnaký, t. j. že tieto zákonné podmienky neboli splnené, čo bolo v konečnom

dôsledku dôvodom zamietnutia návrhu žalobcov na umiestnenie stavby predmetného rodinného
domu na parc. č. 4021/36, kat. úz. M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom
opravy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť
dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.

101. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také
porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť
žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

102. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, pretože orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada
trov v zásade neprináleží.

103. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 15/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169

SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú
trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej
veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.

104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).