Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116226551
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116226551.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a
sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., o vymoženie 1 814,45 eura s príslušenstvom a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2016,
č. k. 25Er/1089/2016-36, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súdvkonaní pokračuje správnymnástupcomoprávneného BENCONTCOLLECTION,
a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692.

II. Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. pripustil, aby do exekučného konania
vedeného súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, so sídlom Piaristická 2, Nitra, namiesto
pôvodného oprávneného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo námestie 4,
811 02 Bratislava 16, vstúpil nový oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava. Toto rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 37 ods. 3 až 5 zák. č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“, „EP“), § 80 ods. 1 až.
3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a skutočnosťou, že dňa 15.
11. 2016 mu doručil oprávnený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného
z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 06. 2015 uzatvorenej medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava 16, IČO: 31 340
890akopostupcomaspoločnosťouBOSSNUTINVESTMENTSLIMITEDakopostupníkomanazáklade

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 06. 2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, bola
pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní od povinného postúpená na spoločnosť PRO
CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava. Na základe predložených zmlúv mal za
preukázané, že došlo k naplneniu podmienok v zmysle 37 ods. 3 až 5 Exekučného poriadku a § 80 ods.
l a 2 CSP a k prevodu práv a povinností, vyplývajúcich z exekučného titulu, z oprávneného Poštová

banka, a.s., so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava 16, IČO: 31 340 890 na spoločnosť PRO
CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, preto pripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného.

2. Výrokom II. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzalzozistenia,žesúdnyexekútornazákladenávrhuoprávnenéhopožiadaloudeleniepoverenia

navykonanieexekúcieprotipovinnémunazákladeexekučnéhotitulurozhodcovskéhorozsudkuStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave,sp. zn. IA-C/0314/0045 zo dňa 24. 10. 2014, vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere č.
400600010 zo dňa 21. 10. 2010. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2 a 3 Exekučného poriadku, „EP“), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej v texte len „ZoRK“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. v), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a d)§
25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Preskúmal exekučný
titul z formálnej, ako aj materiálnej stránky, ktorý bol vydaný na základe porušenia Zmluvy o úvere
dňa 30. 09. 2010 č. 9501714810, uzavretej povinným so spoločnosťou Poštová banka, a.s. (právny

predchodca oprávneného). Tento právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Súčasťou zmluvy o úvere
boli Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka v článku 10,
II. časti. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore

žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Mal za to, že cieľom

rozhodcovskej zmluvy bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým VOP, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zastal názor, že takto
formulovanározhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkavštandardneformulovanejzmluvealebovo

všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžadovala od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou podmienkou, ktorá bola
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bránila tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora, pretože bola neplatná a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel
k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že mu znemožnila zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcomnazákladerozhodcovskejdoložky,ktorábolarozpornásdobrýmimravmi,označilzaplnenie,

ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. V intenciách ust. § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výrokom II. zamietol.

3. Proti zamietajúcemu výroku tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo alternatívne, napadnuté uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že prvoinštančný súd prekročil zákonné limity
pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny, ako pripúšťa výslovné znenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej
veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci samej. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než s akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné
historického výkladu. Mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,

a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal, že súd svojim
konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení
poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia
II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku,
pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasil preto s tým, že súd zamietol poverenie z

dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený
je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Tiež uviedol, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 215 CSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym
názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie alebo samotný exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou
sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej

doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a
jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný.
V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru
Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto
konania. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom

konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd
mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Obsahom spisu je i uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 31 Odk/270/2020-19 zo dňa 24. 11. 2020,
právoplatné a vykonateľné dňom 02. 12. 2020, ktorým bol na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
zverejnené v OV č. 231/2020 dňa 01. 12. 2020.

6. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

7. Krajský súd v Nitre zistil, že došlo k výmazu oprávneného z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 6058/B ku dňu 09. 08. 2017, z dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,
ktorý je jeho univerzálnym právnym nástupcom. Z tohto dôvodu odvolací súd, postupujúc v zmysle
ust. § 64 CSP, z úradnej povinnosti rozhodol o pokračovaní v predmetnom konaní ako s oprávnenou

spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.

8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po predložení veci súdom prvej inštancie na
rozhodnutie o odvolaní oprávneného, skúmal ex offo splnenie procesných podmienok, za ktorých môže
v odvolacom konaní konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP a v spojení s § 470

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci, predtým, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zistil,
že sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, „ZoKR“),

ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania.

10. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy
bol doručený návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi. Exekučným
titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/0045
zodňa14.10.2011,právoplatnýdňa19.12.2014avykonateľnýdňa23.12.2014.Knávrhubolpriložený
exekučný titul, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
výrokom I. pripustil, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného: Poštová banka,
a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava 16, vstúpil nový oprávnený:

PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Výrokom II. zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po podaní odvolania voči
zamietajúcemu výroku rozhodnutia bol na majetok povinného vyhlásený konkurz Uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 24. 11. 2020 sp. zn. 31OdK/270/2020. Odvolací súd z lustrácie Obchodného vestníkazistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31OdK/270/2020 z 24. 11. 2020 bol výrokom I.
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L.. Výrokom V. oddlžil
dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v

akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie sp. zn. 31OdK/270/2020 z 24. 11. 2020 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 12. 2020. Odvolací súd tiež zistil, že v Obchodnom vestníku č.
33/2021 dňa 18. 02. 2021 pod číslom K008424 bolo zverejnené oznámenie správcu v zmysle § 167v
ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu.

11. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne

pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

12. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia),

za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré
presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť
príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom
dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo

zmenky,akbolapodpísanádlžníkompredrozhodujúcimdňom,d)zmluvnépokutyainésúkromnoprávne
alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto
pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria
alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového

kalendára.

13. Podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (Nedotknuté pohľadávky) oddlžením sú
nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením,
prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze

z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie §
166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi
Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu,
v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a)
a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo

spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na
výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný
trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.

14. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo
neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

15. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom

vestníku.

16. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

17. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,
aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý
ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.18. Podľa § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli
predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné

právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

19. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za
deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení
súdnehorozhodnutiaaleboinejsúdnejpísomnostivObchodnomvestníku.Rovnakopísomnosti,ktorésa

podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené
nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

20. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky

z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv
či záväzkov. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými

osobami, obsiahnutej v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnej od 01. 03. 2017,
vyplýva, že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej
dôsledkom je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného
konania, ak sa v exekučnom konaní vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

23. Z uvedeného vyplýva, že ak sú na zastavenie konania splnené zákonné podmienky ustanovené v
§ 167f ods. 2 vete prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd je povinný bez zbytočného odkladu
rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Túto povinnosť má i odvolací súd, pretože konanie pred
súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí z hľadiska predmetu konania jeden celok.

24. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii
je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k Exekučnému poriadku, preto zastavenie exekučného konania,
v ktorom sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za
nevymáhateľné, má prednosť pred pokračovaním v takomto exekučnom konaní. Súd je preto vždy

povinný zisťovať, či je predmetom exekučného konania, v ktorom je povinný fyzickou osobou, na ktorej
majetok bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.
03. 2017, vymoženie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo ktorá sa považuje za
nevymáhateľnú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje celkovo tri skupiny pohľadávok, pričom
okrem už uvedených skupín pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a ktoré sa považujú

za nevymáhateľné, tvoria poslednú tretiu skupinu pohľadávok pohľadávky oddlžením nedotknuté (§
166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Nedotknuté („privilegované“) pohľadávky sú takými
pohľadávkami, ktoré nie sú oddlžením dotknuté a oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si
ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi.
Ak je preto v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka pohľadávkou nedotknutou v zmysle § 166c

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa štvrtej časti
zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá na exekučné konanie žiadny vplyv.25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa vedie pre vymoženie
pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá nie je, a to ani v žiadnej jej časti, pohľadávkou vylúčenou z
uspokojenia (§ 166b ZoKR) alebo oddlžením nedotknutou pohľadávkou (§ 166c ZoKR). Súčasne

odvolací súd zistil, že pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto
exekučného konania, sa stala splatnou ešte predo dňom 24. 10. 2014, kedy bola splatnosť v
tomto konaní vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva deklarovaná vydaným rozhodcovským
rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Pohľadávka vrátane jej príslušenstva, ktorých
vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa teda stala splatnou pred kalendárnym

mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, a ktorým je december 2020, keď
konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 02. 12. 2020, ktorý deň sa ako deň nasledujúci po
dni faktického zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku považuje za deň
vyhlásenia konkurzu (§ 167a ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Odvolací súd zvýrazňuje, že ani následne zrušenie konkurzu - vydané v Obchodnom vestníku č. 33/2021
dňa 18. 02. 2021 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu, nemá relevantný

vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení povinného, a teda ani na rozhodnutie odvolacieho
súdu o zastavení exekučného konania. Relevantný vplyv by v tejto súvislosti mohlo mať napr. uznesenie
konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu,
súčasťou ktorého uznesenia je „ex lege“ aj rozhodnutie o zrušení oddlženia (§ 167v ods. 3 Zákona o
konkurzeareštrukturalizácii);otakétorozhodnutiekonkurznéhosúduvšakvdanejvecinešlo(uznesenie

Najvyššieho súdu zo dňa 28. 10. 2020 sp. zn. 7Cdo/219/2019).

26. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že boli splnené všetky
podmienky podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii na povinné zastavenie
exekučného konania. Odvolací súd preto exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o

konkurze a reštrukturalizácii zastavil.

27. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle vykonanej lustrácie povinného v Registri obyvateľov
SR malo byť jeho priezvisko v napadnutom uznesení správne uvedené - Broďáni /nie Broďani/. V zmysle
§ 234 ods. 2 CSP (podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku) a podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby
v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd opravil priezvisko povinného na Broďáni.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP).