Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213257
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1412213257.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcov: 1. X.. A.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., štátny občan SR, 2. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H.
1, D., štátny občan SR, obidvaja zastúpení Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s.r.o., IČO:
45235929, Česká ul. 7, Bratislava, proti žalovanej: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., štátny
občanSR,zastúpenáJUDr.VojtechKubal,advokát,Vajnorská8/A,Bratislava,ozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. A., obec Bratislava, m. č. A., okres Bratislava IV, a to parc. reg. ,,C“ č. XXXX/

X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade každému v 1 sa prikazuje novovytvorená
nehnuteľnosť a to parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1263 m2 podľa geometrického plánu č.
ZP5-914980/2015, úradne overeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015
pod č. reg. G1 - 2514/2015.
Do podielového spoluvlastníctva žalovanej sa prikazuje novovytvorená nehnuteľnosť a to parc. č.
XXXX/X záhrada o výmere 631 m2 podľa geometrického plánu č. ZP5-914980/2015, úradne overeným

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. G1 - 2514/2015.
Geometrický plán č. ZP5-914980/2015 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 06.09.2012 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti označenej vo výroku tohto rozsudku. Do podielového spoluvlastníctva
žalobcov,každémuvpodiele1navrhliprikázať novovytvorenú nehnuteľnosťparc.č.XXXX/Xsvýmerou
1263 m2 vyznačenú príslušnými bodmi na geometrickom pláne rozdelenia pozemku parc. č. XXXX/

X, vyhotovenom Z. Ing. N. H., F. XXX, Bratislava, IČO: XXXXXXXX dňa 17.05.2012 pod č. 15/2012
schválenýmSprávoukatastraprehl.m.SRBratislavupodč.1004/2012dňa23.05.2012.Dopodielového
spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade (v čase podania žaloby - S.) navrhli prikázať novovytvorenú
nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X s výmerou 631 m2 v podiele 1, vyznačená príslušnými bodmi na vyššie
uvedenom geometrickom pláne. Do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 2. rade (v čase podania
žaloby K. S.) navrhli prikázať novovytvorenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X s výmerou 631 m2 v podiele
3/4, vyznačená príslušnými bodmi na vyššie uvedenom geometrickom pláne. Žalovaných žiadali

zaviazať na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti -
parc. č. XXXX/X a to žalobca v 1. rade v podiele 4/12, žalobca v 2. rade v podiele 4/12, žalovaný v 1.rade v podiele 1/12 a žalovaný v 2. rade v podiele 3/12. Žalobcovia svoje vlastnícke podiely nadobudli
kúpou od svojej matky Valérie Jurkovičovej. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli svoje spoluvlastnícke
podiely na základe dedičského rozhodnutia (po bratovi žalobcov v 1. a 2. rade). Žalobcovia v žalobe

ďalej uviedli, že napriek ich blízkemu rodinnému vzťahu medzi pretrvávajú dlhodobé rozpory, ktoré
by v budúcnosti znemožňovali riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Za účelom plnohodnotného
užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia zabezpečili vypracovanie geometrického plánu, ktorým
došlo k rozdeleniu pozemku parc. č. XXXX/X na dve samostatné parcely a to, pozemok parc. č. XXXX/X
- záhrada o výmere 1263 m2 a pozemok parcela č. 1657/4 - záhrada o výmere 631 m2. Novovytvorená

parcela č. XXXX/X by mala byť podielovým spoluvlastníctvom žalobcov v 1. a 2. rade, každého v podiele
1 a novovytvorená parc. č. XXXX/X by mala byť podielovým spoluvlastníctvom žalovaných v 1. rade v
podiele 1 a žalovaného v 2. rade v podiele 3. Žalovaní v 1. a 2. rade na ich písomné výzvy mimosúdne
vyriešenie predmetnej veci nereagovali. Žalobcovia pripojeným geometrickým plánom preukazujú, že
predmetný pozemok je možné reálne rozdeliť na dve parcely so samostatným prístupom, pričom u
všetkých účastníkov bude dodržaný rozsah ich doterajších spoluvlastníckych podielov.

3. Podaním zo dňa 16.05.2013 žalobcovia súdu oznámili, že darovacou zmluvou zo dňa 26.02.2013
pôvodne žalovaný v 2. rade (K. S.) previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti
- 3/12 na svoju matku W. S.ovú, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Bratislava. Ďalej súdu oznámili,
že pôvodne žalovaný v 1. rade XX.XX.XXXX S. dňa 18.11.2012 zomrel. Na základe Osvedčenia o

dedičstve vydaného notárkou Janou Kovesiovou zo dňa 26.03.2013 pod č.k. 4D/17/2012-22, Dnot
44/2012 v dedičskej veci po neb. XX.XX.XXXXovi S.ovi, zomr. 18.11.2012 sa vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 1 k celku stala W. S.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Bratislava.

4. Uznesením zo dńa 01.08.2013 súd nepripustil, aby do konania na strane žalovaných namiesto

pôvodného žalovaného v 1. rade S. vstúpila W. S.ová a súčasne súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaných namiesto žalovaného v 2. rade K. S. vstúpila W. S.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX,
Bratislava.
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že spor považuje za predčasný a riešiteľný mimosúdnou
dohodou. Uviedli, že korešpondencia, ktorú sa žalobcovia pokúšali doručiť žalovaným nebola z ich

strany prevzatá z objektívnych dôvodov, keď XX.XX.XXXX S. bol vážne chorý, zrejme v tom čase aj
hospitalizovaný, preto si zásielku neprevzala a pôvodne žalovaný v 2. rade mal v čase doručovania
písomností adresu a býval na XX v Bratislave, alebo na D., teda nebýval na U.. Žalovaná ďalej uviedla,
že aj ona má záujem na zrušení spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej rozdelením. S návrhom
žalobcov na rozdelenie však nemôže súhlasiť a to z dôvodu, že ak by bol pozemok rozdelený tak,

ako to navrhujú, teda, že jej pripadne do vlastníctva novovytvorená parc. č. XXXX/X, tak by nemala k
svojmu pozemku prístup. Totiž, k pozemku parc. č.XXXX/X je prístup cez parc. č. 1656, na ktorú síce
nie je založený LV, ale je užívaná ako prístupová cesta. Táto komunikačná parcela však končí pod
navrhovanou hranicou novovytvorenej parcely č. XXXX/X, ktorú žalobcovia navrhujú prikázať do jej
vlastníctva. Teda, ona by na svoj pozemok nemala zabezpečený prístup. Preto navrhla, aby bol sporný

pozemok rozdelený tak, aby do jej vlastníctva pripadla novovytvorená parcela v dolnej časti pozemku.
Tým sa dosiahne to, že obe sporové strany budú mať zabezpečený prístup na svoje pozemky. Ona cez
parcelu XXXX, a žalobcovia cez parcely XXXX,, ale aj cez parc. 1659/1 a 1660, ktoré susedia so spornou
parcelou, ktorá je predmetom delenia a ktoré vlastní žalobca v 1. rade v 1/1. Preto navrhla, aby v prípade
súhlasu žalobcov s takouto deľbou pôvodnej parcely č. XXXX/X, aby sa z ekonomických dôvodov

neotváralo pojednávanie a aby dali spoločne vyhotoviť nový geometrický plán, ktorý by zodpovedal jej
návrhu a následne aby vec vysporiadali zmluvne.

6. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.07.2017, č.k. 9C/197/2012-271zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú.

Dúbravka, obec Bratislava, m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, a to parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X záhrady
o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2.
rade každému v 1 prikázal novovytvorenú nehnuteľnosť a to parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1263
m2 podľa geometrického plánu č. ZP5-914980/2015, úradne overeným Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. G1 - 2514/2015. Do podielového spoluvlastníctva

žalovanej prikázal novovytvorená nehnuteľnosť a to parc. č. 1657/5 záhrada o výmere 631 m2 podľa
geometrického plánu č. ZP5-914980/2015, úradne overeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. G1 - 2514/2015 s tým, že geometrický plán č. ZP5-914980/2015 jeneoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

7. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a ich žalobe vyhovieť v znení žalobného petitu upraveného na pojednávaní dňa 21.6.2017.
Uviedli, že doporučenými zásielkami navrhli žalovaným dohodu o zrušení a vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva a za účelom reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti si dali vyhotoviť aj znalecký
posudok, ktorého sa pridržiavajú. K žalobe pripojeným geometrickým plánom preukázali, že tento

pozemok možno reálne rozdeliť na dve parcely so samostatným prístupom, pričom u všetkých by
bol zachovaný rozsah ich doterajších spoluvlastníckych podielov. Za zavádzajúce označili tvrdenie
žalovanej, že by nemala prístup na svoj pozemok, nakoľko prístup na všetky pozemky v danej lokalite, na
ktorých je postavených viac rodinných domov, a záhradných chát, je dlhoročne riešený cez prístupové
komunikácie vedené v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX, -zastavané plochy a nádvoria o výmere
295 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 104 m2, pričom na tieto pozemky nie sú založené listy

vlastníctva, avšak sú nerušené desiatky rokov všetkými vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb
na nich sa nachádzajúcich, využívané ako jediné prístupové komunikácie. S poukazom na to označili
argumentáciu žalovanej za účelovú, nakoľko prístup k novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/X je
zabezpečený tiež ako k pozemku parc. č. XXXX/X. Ňou uvedená možnosť prístupu cez navrhovaný
novovytvorený pozemok v ich spoluvlastníctve v hornej časti nehnuteľnosti cez pozemok parc. č. XXXX/

X/1, ktorý je vo vlastníctve žalobcu 2/ by podľa nich vytvoril nový právny problém, nakoľko žalobca
1/ nemá k tomuto pozemku žiadny právny vzťah, t.j. ani právo prechodu a prejazdu a v prednej časti
pozemku na parc. č. XXXX/X/2 je postavená stavba súp. č. XXXX,-dvojgaráža bazén vedené na LV č.
XXXX, ktorá je v BSM žalobcu 2/ a jeho manželky a znemožňuje nerušený prechod a prejazd tretej
osoby. Za zavádzajúcu označili argumentáciu žalovanej, že jediným možným riešením vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k pozemku je alternatíva č. 1, teda že jej bude prikázaná do vlastníctva
novovzniknutá parc. č. XXXX/X v zmysle geometrického plánu vyhotoveného znalcom Ing. C. a že v
prípade 2. alternatívy by nemala na svoj pozemok žiadny prístup, nakoľko parcely č. XXXX/X a 2209/2
a 2209/3 sú vo vlastníctve tretích osôb, ktoré by museli strpieť jej prechod cez ne, nakoľko podľa
aktuálneho stavu katastra nehnuteľností žalovanou uvádzaná parcela č. XXXX/Xb nie je nájdená ani

v reg. „C“ ani v reg. „E“. a tvrdenie žalovanej, že dohoda o prechode s vlastníkmi pozemkov parc. č.
XXXX/X a XXXX/X by bola problémom, bolo vyvrátené na pojednávaní dňa 19.4.2016 doložením LV
č.XXXX vedeným na parc. č. XXXX/X a LV č. XXXX vedeným na parc. č. XXXX/X. Poukázali na to,
že podľa LV č. XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg „E“ parc. č. 2207/XXX, z ktorého
majú priamy prístup na pôvodnú parc.č. XXXX/X v redukovanej výmere 1263 m2.Uviedli, že žalovaná

ani jej právny predchodca nikdy predmetnú nehnuteľnosť neužívali, ani desiatky rokov neprejavili o
jej užívanie záujem, a o túto sa oni starali. Mali za to, že pokiaľ sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 2/3, súd prvej inštancie bol povinný prihliadať na záujem väčšiny
spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Reálny rozdelením nehnuteľnosti podľa ich žalobného návrhu
by vznikol v nadväznosti na susediace pozemky vo vlastníctve jedného z nich nový kompaktný celok

s možnosťou jeho lepšieho optimálneho využitia. Súd prvej inštancie neprihliadol k zásade delenia
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. predovšetkým na veľkosť spoluvlastníckych
podielov a na účelné využitie veci.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov podanom prostredníctvom svojho právneho

zástupcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila,
že pri rozdelení pozemku podľa alternatívy č. 2 ako sa domáhajú žalobcovia, by nemala na svoj
pozemok žiadny prístup, nakoľko parcely č. XXXX/X a XXXX/X a 2009/2 sú vo vlastníctve tretích osôb,
ktoré by nemuseli strpieť jej prechod cez ne. Ňou navrhnutou alternatívou majú žalobcovia prístup
na svoju parcelu cez parc. č. 2207/XXX, 2209/104, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu

2/, resp. v jeho výlučnom vlastníctve, ale najmä cez parcely č. XXXX/X/1, 1660 a XXXX/X, ktorých
sú spoluvlastníkmi obaja žalobcovia, ona by mala prístup na parc. č. XXXX/X/5 zabezpečený cez
verejnú asfaltovú prístupovú komunikáciu, t.č. označenú ako parc. č. XXXX/XXX. Jedine takéto riešenie
považovala za riešenie zodpovedajúce ust. § 142 ods. 1 Obč. zák.

9. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej podanému ich právnym zástupcom zotrvali
na svojom odvolacom petite a uviedli, že žalobca 2/ je spolu s manželkou podľa LV č. bezpodielovým
spoluvlastníkom dvojgaráže a bazéna súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X/2 podľa LV č. XXX je
výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, ako i pozemkov parc.č. XXXX,, XXXX/X/1, XXXX/X/2 a XXXX, stavby na pozemkoch uvedených pod b/ svojim osadením
a technickým riešením neumožňujú vybudovanie prístupu po nich od komunikácie na parc. č. M./101
na novovytvorenú časť pozemku parc. č. XXXX/X označenú v žalobnom návrhu ako parc. č. XXXX/

X. Žalobca 1/ nemá k týmto pozemkom žiadny právny vzťah a žalovanou navrhované rozdelenie by
znamenalo podľa nich zásah do práv tretích osôb.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcov uviedla, že žalobcovia právne i skutkovo
ignorujú skutočnosť, že v konaní bol súdom ustanovený znalec a vykonaný dôkaz na zrušenie a

rozdelenie podielového spoluvlastníctva a dôkaznú silu takto vypracovaného znaleckého posudku v
konaní považovala za vyššiu ako silu znaleckého posudku pripojeného žalobcami k žalobe. Navyše
podľa nej tento znalecký posudok obsahujúci i nový geometrický plán je aj časovo aktuálnejší, lebo
v priebehu konania sa zmenili vlastnícke pomery okolitých parciel. Žalobca 2/ sa stal okrem iných aj
vlastníkom parc. č. XXXX/X, čo tiež ovplyvňuje prístup a využitie hornej časti pozemku.

11. Žalobcovi v ďalšom svojom vyjadrení zotrvali na svojich konštatovaniach k znaleckému posudku,
ktorý doložili spolu so žalobou a v konaní vypracovanému znaleckému posudku.

12. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2018, č.k. 4Co/74/2018-331 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že súd

k rozsudku nepripojil geometrický plán, ktorý má byť jeho neoddeliteľnou súčasťou.

13. Súd vo veci vykonal preto opätovne vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením
sa s geometrickým plánom vyhotoviteľa Z. Ing. N. H., IČO:XX, zo dňa 17.05.2012, znaleckým
posudkom č. 5/2012 znalca Ing. N. C. zo dňa 12.12.2015, výpisom z LV č. B., Uznesením Okresného

súdu Bratislava I č.k. 3D/182/2011-46 zo dňa 09.01.2012, územnoplánovacou informáciou zo dňa
20.07.2011, Osvedčením o dedičstve vydaného notárom JUDr.XD/XX/XXXX-XX, dňa 26.03.2013 pod
sp. zn. 4D/17/2012-22, výpismi z LV č. XXX, XXXX, XXXX, 5678, 5676, XXXX, 5684, XXXX, 5682,
5681, čestným prehlásením N. U. zo dňa 27.03.2014, listom I. XX.XX.XXXX, zo dňa 25.03.2015,
fotodokumentáciou, čestným vyhlásením žalobcu v 1. rade zo dňa 13.06.2016, čestným vyhlásením

žalobcu v 1. a 2. rade zo dňa 13.06.2016, čestným vyhlásením žalobcu v 2. rade a jeho manželky zo
dňa 13.06.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

14. Zo súhlasných výpovedí strán sporu súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave a to pozemku parc. č. KN-C XXXX/X o

výmere XXXX/X o výmere 1894 m2 zapísanej na LV č. B. k.ú. Dúbravka. Vlastnícky podiel žalobcov na
predmetnej nehnuteľnosti je 8/12 a podiel žalovanej je 4/12.

15. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že parc. č. XXXX, je v KN vedená ako cestná
miestna účelová komunikácia, parc. č. XXXX/X je v KN vedená ako záhrada. Dnes nemá vlastníka, ale

zajtra obrazne povedané mať môže, a čo potom. Navrhuje preto, aby žalovaná mala prístup k svojej
parcele cez parc. XXXX, a žalovaní cez parc. č. XXXX,, ale aj cez XXXX/X/1 a XX..

16. Žalobca v 1. rade vypovedal, že od roku 1956, kedy ich matka predmetnú záhradu kúpila, tam
pôvodní žalovaní boli minimálne. Žalobcovia sa celý život starali o ich matku a aj o predmetný pozemok.

Nevidí žiadny racionálny dôvod pre to, aby im bola prikázaná horná časť predmetnej parcely a nie práve
dolná. Žalovaná je jedna z najväčších podvodníčok na Slovensku, ktorá bola odsúdená za podvody. Je
to osoba, ktorá opatruje starých ľudí, ktorí na ňu potom za kofolu, alebo čokoládu prepisujú majetky.
Chcú s bratom dolnú časť sporného pozemku, ktorý im prirástol k srdcu. Uviedol tiež, že nebohý brat
XX.XX.XXXX (pôvodne žalovaný v 1. rade) dokopal ich matku na záhrade, pôvodne žalovaný v 2. rade

sa na to pozeral. Pôvodne žalovaný v 2. rade je gej, chce sa mu zvracať, keď sa naňho len pozerá.
Uviedol, že jeho matka má 87 rokov. S bratom - žalobcom v 2. rade sa o ňu celodenne starajú. Jeden
krát do týždňa ju na vozíku privezú práve do tej dolnej časti pozemku, aby si tam oddýchla a pookriala.
Do hornej časti pozemku by ju na vozíku ani nevytlačili.

17. Právny zástupca žalobcov poukazoval na LV č. XXX a skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností a
to, parc. č. XXXX,, XXXX/X/1, XXXX/X/2, XX. je žalobca v 1. rade v celosti. Nehnuteľnosť vedená na
parc. č. XXXX/X/2 je vedená na LV č. XXXX na žalobcu v 2. rade s manželkou ako BSM. Žalobcovia
považujú za úplne prirodzené, že novovytvorená parcela č. XXXX/X, im bude súdom prikázaná dovlastníctva vzhľadom k susedstvu a nadväznosti na nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu v
2. rade. Žalobcovia sa o predmetnú parcelu starali v minulosti a rovnako v súčasnosti. A to nielen o
spodnú, ale aj o hornú časť, kde udržiavajú zeleň, strihajú stromy, tak, aby záhrada nerušila ostatné

okolité kultivované prostredie. Žalovaná, ani jej nebohý muž, kým žil, na spornú parcelu desiatky rokov
nechodili, nestarali sa oň. Súd musí prihliadnuť na osobný vzťah k týmto pozemkom, starostlivosť o ne,
ako aj polohu sporného pozemku v súvislosti s vlastníctvom žalobcu v 2. rade.

18. Právny zástupca žalovanej poukazoval na skutočnosť, že žalovaná nebola právoplatne odsúdená.

Práve prebieha konanie o jej odškodnenie za nezákonnú väzbu. Uviedol, že je faktom, že sporný
pozemok je reálne deliteľný, pre žalovanú však prichádza do úvahy len dolná časť pozemku, pretože k
hornej časti tak, ako to navrhujú žalobcovia by sa proste nedostala. Predmetný pozemok je stavebná
parcela a je žiadúce, aby jeho rozdelením vznikli dva účelné stavebné pozemky. K pozemku XXXX/X
by sa žalovaná nedostala, pretože tam nevedie komunikácia. Návrh žalovanej rozdeliť sporný pozemok
a jej prikázať do vlastníctva jeho dolnú časť zodpovedá účelnosti využitia pozemkov na ktorú súd má

prihliadať. Iná alternatíva je pre žalovanú neprijateľná. Za predpokladu, že by súd prikázal do vlastníctva
žalovanej dolnú časť pozemku, bol by prístup na obidva pozemky zabezpečený verejnou komunikáciou.

19. Právny zástupca žalobcov poukazoval na skutočnosť, že od doby, kedy právny zástupca žalovanej
vyhotovoval písomné vyjadrenie k predmetnej žalobe došlo v katastri nehnuteľností k určitým zmenám.

Prístupová komunikácia od parcely 2204/1 až po parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve súkromných
osôb, ktoré si prístupovú komunikáciu k svojim rodinným domom a záhradám vybudovali prevažne
svojpomocne.Nemožnopožadovaťodžalobcov,abyžalovanejzabezpečilivybudovanieasfaltovejcesty
k pozemku, ktorý navrhujú prikázať do jej vlastníctva (horná časť spornej parcely). Takéto investície si
musí zabezpečiť každý z vlastníkov na svoje náklady. Uviedol, že podľa územnoplánovacej informácie

vydanej A., sú všetky dotknuté parcely vedené ako záhrady. Považoval tiež za zbytočné vyhotovovanie
ďalšieho geometrického plánu. Akcentoval, že k pozemku - parc. č. XXXX/X je zabezpečený prístup pre
žalovanú cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve viacerých fyzických osôb,

20. Právny zástupca žalovanej uviedol, že s poukazom na výpovede žalobcov a rôzne nedôvodné

invektívy zo strany žalobcov na adresu žalovanej nemôže aj on už neuviesť, že vlastný otec oboch
žalobcov vydedil z dôvodu násilia voči nemu a preto bol ich dedičský podiel krátený. Ich otca
doopatrovala práve žalovaná s manželom.

21. Žalobca v 2. rade vypovedal, že žalovanú nevidel cca 35 rokov a takú dlhú dobu nebola ani v

predmetnej záhrade. Z médií sa dozvedel, že žalovaná patrí medzi najväčšie podvodníčky, pokiaľ ide o
okrádanie cudzích ľudí. Je preňho absolútne nepredstaviteľné, že by bývala v jeho blízkosti. Žalovanej
muž so synom napadli ich matku na záhrade a ju dokrvavili.

22. Žalovaná vypovedala, že obidvoch žalobcov pozná od mlada. Obidvaja mali psychické problémy,

chodili k psychiatrovi. Dolnú časť sporného pozemku chce len z toho dôvodu, že k hornej časti by nemala
prístup a je presvedčená aj o tom, že žalobcovia by jej k prístupu k hornej časti pozemku bránili. Tiež
uviedla, že jeden zo žalobcov staval dom, druhý chodil do školy a bol to práve jej manžel, ktorý sa na
predmetnejzáhradenarobil.Otcažalobcovspolusmanželomdoopatrovali.Staralisaoňhocca5-6rokov
pred jeho smrťou. Je faktom, že odkedy sa rodina rozhádala, cca 30 rokov na ten pozemok nechodili.

23. Po zrušení rozsudku krajským súdom právny zástupca žalobcov poukazoval, že súd z jemu
neznámych dôvodov neprihliadol na veľkosť podielov, žalobca v 1. rade by nemal možnosť prístupu
k nehnuteľnosti, ako ich súd vyporiadal, keď nemá žiadny právny vzťah k pozemkom parc. XXXX/
X/2, XXXX,, XXXX/X/1 a XX.. Žalovaná by mala k hornému pozemku absolútne komfortný prístup cez

asfaltovú prístupovú komunikáciu parc. č. M./XXX, 2209/104, XXXX/X aj XXXX/X

24. Po zrušení rozsudku krajským súdom právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca v 1. rade by
sa na svoj (horný) pozemok dostal cez pozemky jeho brata (žalobcu v 2. rade). Žalovaná by sa však na
svoj pozemok nedostala vôbec. Pozemky č. XXXX/X/1, XXXX/X a XX. sú predsa vo vlastníctve žalobcu

v 2. rade. Žalobca v 1. rade sa teda k svojmu pozemku dostane bez problémov. Ďalej uviedol, že keď
žalobcovia považujú za relevantné a spoľahlivé čestné prehlásenia, tak nič im nebráni, aby prístup k
hornej parcele žalobcu v 1. rade bol riešený cez tieto horné parcely.25. Znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvia geodézia Ing. N. C. v znaleckom posudku č. 5/2015
zo dňa 12.12.2015 na otázky súdu odpovedal, že výsledkom a riešením zadanej úlohy je vypracovaný
a úradne overený geometrický plán č. ZP5-914980/2015 overený Okresným úradom, katastrálnym

odborom pod č. reg. G1-2514/2015 dňa 25.11.2015 je obsahom samostatných príloh a Príloh č. 6.2.1.,
6.2.2. Znalec v posudku ďalej uviedol, že v zmysle zachovania účelnosti a hospodárnosti znaleckého
dokazovania konštatuje, že GP uvedený v 2.1 Príloha č. 4.1., 4.2 je vypracovaný v súlade s bodom
č. 2), a teda vyhotovenie rovnakého GP by bolo neúčelné. Tento GP bol overený rovnako, ako aj ním
vytvorená stabilizácia hranice deľby v teréne a je možné ho použiť ako podklad k rozhodnutiu súdu ako

alternatívnej deľby podľa tohto bodu. V rámci iných zistení znalec uviedol, že pre zabezpečenie prístupu
na novovzniknutý pozemok v hornej časti riešenej parcely, a to v prípade oboch alternatív deľby, bude
potrebnézriadiťprávoprístupuprechodunatútoparcelu.Zriadenieprístupujemožnéceznovovzniknutý
pozemok v spodnej časti, alebo cez doteraz využívaný prístup k záhradám cez pozemok CKN parc. č.
XXXX,, resp. EKN parc. č. M./XXX, 2209/104, XXXX/X, XXXX/X samozrejme, len v prípade možnosti
uzavretia dohody/zmluvy s vlastníkmi uvedených nehnuteľností.

26. Žalobcovia k znaleckému posudku znalca Ing. P. C. uviedli, že poukazujú na znalecký posudok,
ktorý spolu so žalobou predložili súdu, kde znalec na časť úlohy uloženej znalcovi už pred tromi rokmi
odpovedal. Stotožnili sa s inými zisteniami znalca, kde uviedol, že možnosti prístupu k pozemkom
pri akejkoľvek ich deľbe budú riešiteľné len na základe dohody s vlastníkmi pozemkov, cez ktoré je

využívaný prístup k záhradám.

27.ŽalovanávovyjadreníkznaleckémuposudkuIng.P.C.uviedla,žezoznaleckéhoposudkujezrejmé,
že jediným možným riešením rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je predmetom
sporu je alternatíva č.1, teda, že jej bude prikázaná do vlastníctva novovzniknutá parcela č. XXXX/X/5 v

zmysle Geometrického plánu vyhotoveného Ing. N. C. dňa 05.11.2015, prílohy č. 5 znaleckého posudku.
Svoj právny názor odôvodňuje tak, že pri rozdelení pozemku podľa alternatívy č. 2, by nemala na svoj
pozemok žiadny prístup, nakoľko parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sú vo vlastníctve tretích osôb,
ktoré by nemuseli strpieť jej prechod cez ne. Jedná sa o parc. č. XXXX, - t.č. LV nezaložený, XXXX/X,
t.č. LV nezaložený a parc. č. XXXX/X, čo je vedená ako parcela reg. ,,E“ evidované na mape určeného

operátu ako záhrada vo výmere 35 m2 s identifikovanými vlastníkmi. Ďalej uviedla, že žalobcovia budú
mať prístup na svoju parcelu cez parc. č. M./XXX, 2209/104, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu v 2. rade resp. v jeho výlučnom vlastníctve a v úseku, od kde končí parcela 2209/104 by bolo
zriadené vecným bremenom právo pešieho prístupu pre vlastníka novovytvorenej parcely č. XXXX/X.
Ona by mala prístup na parcelu č. XXXX/X/5 zabezpečený cez asfaltovú prístupovú komunikáciu t.č.

označenú ako parc. č. EKN XXXX/XXX. Žalovaná napokon uviedla, že alternatíva č. 2 rozdelenia by
bola značne komplikovanejšia, ak nie nemožná, z dôvodu vlastníckych pomerov všetkých prístupových
komunikácií.

28. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalobcovia nad rámec svojich povinností v súlade

s vyjadrením znalca Ing. C. zabezpečili pre žalovanú možnosť jej prístupu na parcelu č. 1675/4.
Poukazoval na LV č. XXXX, na ktorom sú žalobca v 1. a 2. rade vedení ako spoluvlastníci parc. č. M./
XXX, parcela č. 2209/104 zapísaná na LV č. D. je v BSM žalobcu v 2. rade a jeho manželky, parc.
XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX je vedená na meno J. F., osoba neznámeho pobytu. I. pozemkový
fond, ako správca predmetného pozemku súhlasí so zriadením práva prechodu cez uvedenú parcelu, a

parcela č. XXXX/X, zapísaná na LV č. 5682 je v podielovom spoluvlastníctve N. U., ktorí podpísali čestné
vyhlásenie o tom, že udelia vlastníkovi právo prechodu na novovytvorenú parc. č. XXXX/X. Žalobcovia
majú za to, že pre žalovanú zabezpečili dostatočným spôsobom možnosť jej užívania parc. č. XXXX/X.
Samozrejme, právo prechodu žalovanej cez pozemky parc. č. 2209/104 a M./101 zmluvne pre žalovanú
zabezpečia.

29. Právny zástupca žalovanej poukazoval na tú skutočnosť, že čestné prehlásenia predložené stranou
žalobcov nemajú žiadnu hodnotu, to, čo je v nich napísané je nezáväzné. Súd je povinný pre každú
zo strán sporu zabezpečiť prístup na parcelu, ktorú prikáže do jeho vlastníctva. Neprichádza do úvahy,
aby súd prikázal do vlastníctva parcelu s odkazom, aby sa o prístupe na ňu dohodol s vlastníkmi.

Argumentácia žalobcov v tom, že ak by bola do ich vlastníctva prikázaná horná časť sporného pozemku,
že by museli žiadať cudzie osoby o prístup k nej sa nezakladá na pravde. Za predpokladu, že by súd
rozhodol tak, ako to navrhuje žalovaná, žalobcovia by mali prístup na novovzniknutú hornú parcelu z
parcely, ktorú vlastnia. A, už aj cez parc. č. XXXX/X. Za predpokladu, že by súd prikázal do vlastníctvažalovanej dolnú parcelu č. XXXX/X/5, mala by na svoj pozemok zabezpečený prístup cez parcelu
č. M./XXX, ktorá nie je v podielovom spoluvlastníctve len žalobcov, ale žalobcovia sú jednými zo
spoluvlastníkov. Uviedol, že považuje za nemožné, prikázať do vlastníctva žalovanej parcelu, na ktorú

v súčasnosti nie je zabezpečený prístup.

30. Právny zástupca žalobcov akcentoval, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom len spornej parcely
XXXX/X. Poukazoval ďalej na tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že po
prikázaní do jej vlastníctva parcely č. XXXX/X, že by nemala prístup k tejto parcele, tak rovnako ani

žalobcovia v 1. a 2. rade by nemali prístup k tejto parcele. Poukazoval však na vyjadrenia jednotlivých
vlastníkov, ktorí umožnia vlastníkovi parcely č. XXXX/X prístup na tento pozemok.

31. Z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X sú I., ktorí čestným prehlásením
zo dňa 27.03.2014 prehlásili, že súhlasia s prechodom cez ich pozemok vlastníkom parc. č. XXXX/X a
parc. č. XXXX/X, kú. Dúbravka.

32. Z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X je J.XX..

33. Zo správy Slovenského XX.XX.XXXX, (ďalej len SPF) zo dňa 25.03.2015 súd zistil, že SPF vyjadril
súhlas s prechodom na základe predloženej žiadosti cez parc. č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX.

34. Z čestného vyhlásenia žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 13.06.2016 súd zistil, že ako podieloví
spoluvlastníci parcely reg. ,,E“ č. M./101 v k. ú. Dúbravka vyhlasujú, že súhlasia s tým, aby vlastník
novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X mal bezplatné právo prechodu k novovytvorenému
pozemku cez pozemok v ich spoluvlastníctve.

35.Zčestnéhovyhláseniažalobcuv2.radeajehomanželkysúdzistil,žeakobezpodielovíspoluvlastníci
parc. reg. ,,E“ č. 2209/104 v k.ú. Dúbravka súhlasia s tým, aby vlastník novovytvoreného pozemku
parc. č. XXXX/X mal bezplatné právo prechodu k novovytvorenému pozemku cez pozemok v ich
spoluvlastníctve.

36. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerym spoluvlastníkom,
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

38. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) v tejto veci. Najprirodzenejším spôsobom

likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec ( z
technickéhohľadiska)ažejejrozdeleniejefunkčneopodstatnené,t.j.vtedy,keďrozdelenímvecivzniknú
samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe
a spoločenskému záujmu. Možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením

podľa spoluvlastníckych podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa
vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k
spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupovýchmožnostiach a pod.). Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej
hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou.

39. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba
výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším
dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (t.j. prikázaniu veci za
náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu musí súd starostlivo
skúmať individuálne v každej prejednávanej veci. V prípadoch, v ktorých bol návrh na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý, však nie je vylúčené, aby v budúcnosti, ak dôjde
k podstatnej zmene okolností v konkrétnom prípade, sa ďalšiemu takémuto návrhu ktoréhokoľvek zo
spoluvlastníkov vyhovelo.

40. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

41. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe

zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1
upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje
ich poradie (1/rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré sú pre
súd záväzné (R 1/89, str. 3, tiež Rc 54/73), obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
169/95, sp. zn. 2M 3 Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná

úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci.
Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 1. januára 1992) vyplýva, že
uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci),
mimo predaja veci. pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej
veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie

veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade sa bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza aj finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo

pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.
Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli
vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a
funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia
pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciam,

a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť
polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je
zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch
možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty

(R1/89, str. 8).

42. V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci konania
povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia), sú tiež povinní plniť
dôkaznú povinnosť, teda označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto

povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý ich nesplnil. Súd sám nie je
povinní po významných skutočnostiach pátrať. To platí i o konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

43. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je ako spôsob vyporiadania

uvedený na prvom mieste, súd sa predovšetkým zaoberal posúdením otázky, či je reálne rozdelenie
predmetného predmetného pozemku dobre možné. Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľná,
nie je len vecou odborného posúdenia prevedeného obvykle za súčinnosti znalca. Reálnym rozdelenímmusia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou
v území.

44. Napojednávaníkonanomdňa21.06.2017 právnyzástupcažalobcovžiadal,abysúdpripustilzmenu
žaloby. Navrhoval, aby súd vydal rozhodnutie v tomto znení:

Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnosti parc. reg. ,,C“ parc. č.
XXXX/X o výmere 1894 m2 zapísanej na LV č. B., k.ú. Dúbravka, obec Bratislava, m. č. Dúbravka, okres

Bratislava IV sa zrušuje.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, každému v podiele 1 sa prikazuje
novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 1263 m2 vyznačená príslušnými bodmi na Geometrickom
pláne rozdelenia pozemku parc. č. XXXX/X vyhotovenom Z., Ing. N. H., IČO: XXXXXXXX zo dňa
17.05.2012 č. 15/2012, overený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod č. 1004/2012 zo dňa
23.05.2012.

Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje novovytvorená nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere
631 m2, vyznačená v Geometrickom pláne vyhotovenom Z., Ing. N. H., IČO: XXXXXXXX zo dňa
17.05.2012 č. 15/2012.

45. Na uvedenom pojednávaní súd uznesením zmenu žaloby pripustil.

46. Súd v súlade so zákonom ako prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posudzoval a sa zaoberal
reálnou deliteľnosťou predmetného pozemku.

47. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo bolo aj medzi stranami sporu

nesporné, že posudzovaný pozemok reálne deliteľný je. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú
geometrickým plánom zhotoviteľa Z. Ing. N. H. a znaleckým posudkom Ing. N. C., znalca v odbore
geodézie a kartografie, odvetvia geodézie č. 5/2015 zo dňa 12.12.2015.

48. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 uviedol, že je nepochybné,

že súd má rozhodovať v predmetnej veci na základe dokazovania vykonaného v tomto konaní, vrátane
znaleckého dokazovania nariadeného súdom. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých
svojich doterajších ústnych prednesov i písomných vyjadrení. K argumentu žalobcov, že žalobcovia sú
väčšinoví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti uviedol, že to predsa neznamená, že je dôvodné vytvoriť
neúčelné parcely, ktoré by žalovaná nemohla využívať. Schodisko, ktoré sa nachádza na parc. č. XXXX/

X/5 žalovaná vníma ako vecné bremeno, je s ním uzrozumená. Nie je potrebné v tomto konaní to riešiť.

49. Právni zástupcovia strán sporu tiež uviedli, že nie je potrebné v tomto konaní riešiť ani vodovodnú
prípojku, zriaďovať vecné bremeno k nej.

50. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo bolo aj medzi stranami sporu
nesporné, že posudzovaný pozemok reálne deliteľný je. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú
Geometrickýplánom rozdeleniapozemkuparc.č.XXXX/XvyhotovenývyhotoviteľomZ.,Ing.N.H.,IČO:
XXXXXXXX zo dňa 17.05.2012 č. 15/2012, úradne overený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu
pod č. 1004/2012, ako aj znaleckým posudkom Ing. N. C., znalca v odbore geodézie a kartografie,

odvetvia geodézie č. 5/2015 zo dňa 12.12.2015.

51.Vďalšombolopredmetomposúdeniarozhodnutieoprikázanínovovytvorenýchparcieldovlastníctva
strán sporu.

52. V posudzovanom prípade sa jedná o rozdelenie pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území
Bratislava - Dúbravka s parcelným číslom 1675/1, ktorý je podľa územného plánu hlavného mesta
SR Bratislavy z roku 2007 určený pre využitie pre záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality.
Súd predmetný pozemok rozdelil podľa varianty č. 1 znalca Ing. C. tak, že novovytvorenú parcelu č.
XXXX/X/5 prikázal do vlastníctva žalovanej a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X prikázal do vlastníctva

žalobcov v 1. a 2. rade. Podľa názoru súdu, totiž jedine pri takomto rozdelení pozemku, budú mať obidve
sporové strany zabezpečený prístup k novovzniknutým parcelám. Žalovaná bude mať prístup k svojmu
pozemku zabezpečený cez asfaltovú prístupovú komunikáciu t. č. označenú ako parc. č. XXXX/XXX.
Žalobcovia budú mať prístup k svojmu pozemku cez parcelu č. M./XXX, ktorej sú žalobcovia v 1. a 2.rade podielovými spoluvlastníkmi, cez parc. č. 2209/104, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu v 2. rade a jeho manželky, cez parc. č. XXXX/X, cez parc. XXXX/X, ale aj cez parcely č. XXXX/
X/1, ktorej vlastníkom je žalobca v 2. rade, cez parc. č. XXXX/X/2, ktorej vlastníkom je žalobca v 2.

rade s manželkou a cez parc. XXXX, parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalobca v 2. rade. K námietke
právneho zástupcu žalobcov, že žalobca v 1. rade by nemohol prechádzať k parc. č. XXXX/X cez parc.
XXXX/X/2, XXXX,, XXXX/X/1 a XX. je potrebné uviesť, že za predpokladu, že by žalobca v 1. rade nemal
možnosť prechádzať k parc. č. XXXX/X cez nehnuteľnosti svojho brata, hoci v priebehu dokazovania
ich veľmi dobrý vzájomný vzťah nebol ničím spochybnený, tak žalobca v 1. rade by mal možnosť k

pozemku, parc. č. XXXX/X prejsť presne takým istým spôsobom, ako žalobcovia navrhli prechod k
tomuto pozemku pre žalovanú, tzn. cez parcelu M./XXX, 2209/104, XXXX,, XXXX/X a XXXX/X. Faktom
je, že parcely č. XXXX/X a XXXX/X sú vo vlastníctve tretích osôb, konkrétne vlastníčkou parc. č. XXXX/
X je J.XX., t.č. neznámeho pobytu zastúpená I.m pozemkovým fondom Bratislava a vlastníkom parc. č.
XXXX/X je I.. Žalobcovia však súdu predložili čestné prehlásenia, ktorými I. pozemkový fond a tiež U.
vyjadrili písomný súhlas s prechodom cez ich pozemky k parcelám, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Žalobcovia teda čestné prehlásenia vyššie uvedených vlastníkov nehnuteľností považujú za relevantné
a spoľahlivé, preto im takto nič nebráni, aby prístup žalobcu v 1. rade k hornej parcele bol riešený
cez parcely vlastníkov nehnuteľností, daných čestné prehlásenia o umožnení práva prechodu cez ich
majetok. Pri rozdelení pozemku podľa alternatívy č. 2, by žalovaná nemala na svoj pozemok prístup,
nakoľko ako už bolo uvedené, parcely č. XXXX/X a XXXX/X sú vo vlastníctve tretích osôb. Žalobcovia

síce súdu predložili čestné prehlásenia, ktorými I. pozemkový fond a tiež U. vyjadrili písomný súhlas
s prechodom cez ich pozemky k parcelám, ktoré sú predmetom tohto sporu, tieto listinné dôkazy
však nemohli priniesť žalobcom očakávanú váhu, takto zabezpečený prístup k pozemku č. XXXX/X
nemôže byť dostatočný, keď ako bolo vyššie uvedené, určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov

je zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Súd nemohol parc. č.
XXXX/X prikázať do vlastníctva žalobkyne s odôvodnením, že prístup k nej má zabezpečený cez
pozemky vo vlastníctve (správe) tretích osôb. Súd musel aj otázku zabezpečenia prístupu žalovanej
k tejto parcele starostlivo posúdiť a aj v tomto kontexte vykonané dôkazy vyhodnotiť. Strany sporu
nemali záujem na zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu. Podľa názoru súdu

mať prístup k nehnuteľnosti len na základe čestných prehlásení vlastníkov susedných pozemkov, ktorí
síce v súčasnosti takýto súhlas vlastníkovi novovytvorenej parcely č. XXXX/X udelili, no v budúcnosti
tomu tak byť môže ale i nemusí, podľa názoru súdu nemôže byť relevantný a vyhodnotený ako
zabezpečený prístup k novovzniknutej parcele. Aj z uvedeného dôvodu pri zohľadnení skutočnosti,
aby sa novovytvorené pozemky mohli účelne využívať, súd nepristúpil k vyporiadaniu predmetného

spoluvlastníctva podľa alternatívy č.2 znaleckého posudku, ale podielové spoluvlastníctvo strán sporu
vyporiadal podľa alternatívy č. 1. Rozdelenie predmetného pozemku práve podľa alternatívy č. 1 súd
na základe dôkazov ktoré mal k dispozícii považoval za rozumné, majúc pritom na zreteli tiež veľmi
narušené vzťahy medzi stranami sporu. K čestným prehláseniam založeným do spisu a na objasnenie
právnej povahy čestného prehlásenia v civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok,

ale ani iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od
Správneho poriadku (§ 39 ods. 1 Správneho poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného
vyhlásenia v správnom konaní spočíva v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie
účastníka (správneho) konania, po náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého
čestného vyhlásenia, nahradzuje dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného

prehlásenia namiesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým
možno zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako
napr. krivej svedeckej výpovede. Je pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez ďalšieho preukazovali
alebo osvedčovali tvrdenia v nich obsiahnuté. Žiadna zo strán sporu nežiadala o zriadenie vecného
bremena. Ako už bolo vyššie uvedené, vecné bremeno môže rozhodnutím zriadiť aj súd. Prichádza

do úvahy vtedy, ak v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri
jej reálnom rozdelení sa k novovzniknutej nehnuteľnosti zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k nehnuteľnosti. Právni
zástupcovia strán sporu so zriadením práva prechodu k parcele č. XXXX/X nesúhlasili. Súd sa preto
touto otázkou ďalej nezaoberal. To, že je podľa žalobcov dlhoročne zabezpečený prístup aj k parcele

č. XXXX/X cez prístupové komunikácie vedené v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX, a parc. č.
XXXX/X, a tak to nerušene funguje desiatky rokov všetkými vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb
na nich sa nachádzajúcich, využívané ako jediné prístupové komunikácie, podľa názoru súdu možno
len zopakovať, že žalovaná nemôže mať prístup k svojmu pozemku cez obrazne povedané ,,čestnéprehlásenia“. Na druhej strane, keď žalobcovia považujú čestné prehlásenia vlastníkov susedných
nehnuteľností za relevantné a spoľahlivé, nič im nebráni v tom, aby prístup žalobcu v 1. rade k parc. č.
XXXX/X bol riešený cez parcely vlastníkov nehnuteľností, daných čestné prehlásenia o umožnení práva

prechodu cez ich majetok. Poťažne iné rozhodnutie súdu o predmete sporu by prichádzalo do úvahy v
prípadezriadeniavecnéhobremena-právaprechoducezpozemkytretíchosôb,vktoromprípadebysúd
pri zohľadnení všetkých relevantných argumentov strán sporu o vyporiadaní predmetných nehnuteľností
mohol rozhodnúť inak.

53. Podľa názoru súdu, za daného skutkového stavu iné vyporiadanie predmetu sporu neprichádza do
úvahy.

54. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

55. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba

hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol
postoj jednotlivých strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako ktorý z nich navrhoval
zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda
s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal. V predmetnej veci to
bola práve žalovaná, ktorá prostredníctvom jej právneho zástupcu navrhovala neotvoriť pojednávanie a

pokúsiť sa o vyriešenie predmetu sporu bez ingerencie súdu s uvedením, že predmetný spor je možné
riešiť dohodou. K tvrdeniu žalobcov v žalobe, že sa pred jej podaním pokúsili o mimosúdne riešenie,
k doručenkám priloženým k žalobe uviedla, že korešpondencia, ktorú žalobcovia posielali pôvodným
žalobcom nebola prevzatá z objektívnych dôvodov, keď žalovaný v 1. rade bol v čase doručovania
zásielky (19.06.2012) vážne chorý a zrejme bol v tom čase aj hospitalizovaný preto si zásielku neprevzal

(18.11.2012 zomrel) a pôvodne žalovaný v 2. rade si ani nemohol zásielku prevziať na adrese N.v
Bratislave, lebo v tom čase mal trvalé bydlisko na adrese N.v Bratislave alebo na D.. Pôvodní žalovaní si
teda korešpondenciu od žalobcov neprevzali z objektívnych dôvodov, resp. chyby žalobcov. K samotnej
žalobe uviedla a navrhovala ho na rozdiel od žalobcov vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo
spôsobom reálneho rozdelenia veci, ako súd aj rozhodol. Bola to teda žalovaná, ktorú s ohľadom na

postoj vo veci a výsledok konania, je potrebné považovať za úspešnú stranu sporu, ktorej patrí náhrada
trov konania.

59. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej obranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/19).