Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Samaš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/142/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221010063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3221010063.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára 2022
prejednal sťažnosť odsúdeného
O. F.,
nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom O. nad O., Q. W. XXXX/X, t. č. na slobode,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 6Nt/10/2021 zo dňa 19.
novembra 2021 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje v celom rozsahu a súdu
prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súd Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 2T/32/2008 zo dňa 17.2.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/51/2010 zo dňa 1.12.2011 bol O. F. odsúdený pre
trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné trestné činy, k
trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4Pp/108/2013 zo dňa 10.12.2013 bol odsúdený O. F.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby
na 3 roky, v ktorej skúšobnej dobe sa odsúdený osvedčil dňom 10.2.2017.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 470 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 92 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
zamietnutý návrh odsúdeného o zahladenie vyššie uvedeného odsúdenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (na doručenke je uvedený nesprávny dátum - nedeľa)
písomne sťažnosť odsúdený. Odsúdený uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa
zamestnal v Nemecku, kde pracuje cca 8 rokov, pričom každý tretí týždeň dochádza na Slovensko, keď
jednosmernácestapredstavuje720km.Uviedol,žejazdípoštátochEurópyahlavnevNemecku,pričom
najazdil okolo 220.000 km, pričom za tú dobu dostal tri pokuty (25 € a 15 €) v Nemecku a v Čechách.
Teda v cudzine, kde má prakticky 8-ročný trvalý pobyt, mal podstatne menej priestupkov v doprave ako
na Slovensku. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z nejakého upozornenia od
mestských policajtov na zákaz parkovania, pričom ani pokutu nedostal. Odsúdený v závere sťažnosti
uviedol, že si trest odkrútil, poctivo po nociach sa učil nemecký jazyk a počas troch rokov sa v podmienke
osvedčil. Navrhol preto opätovne prehodnotiť jeho žiadosť o zahladenie trestu.Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť je dôvodná.
Úvodom je potrebné uviesť, že o rovnakej žiadosti odsúdeného podanej pred rokom, bolo rozhodnuté
zamietavýmuznesenímOkresnéhosúduBánovcenadBebravou,sp.zn.3Nt/28/2019zo dňa19.2.2020.
V tomto predchádzajúcom uznesení bolo poukázané na priestupky odsúdeného v doprave (11), a preto
bol návrh odsúdeného zamietnutý.
Odsúdený O. F. v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 Tr. por. podal znovu žiadosť o zahladenie
odsúdenia, o ktorej bolo súdom rozhodované v súlade s jednoročnou lehotou uvedenou v tomto
ustanovení.
Ďalej senát nadriadeného súdu poukazuje na obsah a zmysel ustanovení Trestného zákona a Trestného
poriadkuozahladeníodsúdenia,ktorýspočívanajmävtom,abyosoba,ktorásanapr.ojedineledopustila
trestnej činnosti, nemusela „znášať“ negatívne dôsledky takéhoto odsúdenia po celý život. Ustanovenie
§ 470 ods. 2 Tr. por. pritom umožňuje dosiahnuť zahladenie odsúdenia už aj po uplynutí jedného roka
od prechádzajúceho zamietnutia takejto žiadosti z materiálnych dôvodov.
Z obsahu sťažnosti odsúdeného vyplýva, že páchanie priestupkov v doprave u odsúdeného je prakticky
do určitej miery „úmerné“ inak k vedeniu riadneho života. K tomu je potrebné uviesť, že u odsúdeného
sa malo za to, že od podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dňa 10.12.2013
do 10.12.2017, teda 4 roky viedol riadny život, pretože v tejto lehote došlo u neho k osvedčeniu v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Je pritom nepochybné,
že obsah pojmu „vedenie riadneho života“ uvedený v ustanoveniach Trestného zákona týkajúcich sa
podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (§§
50 ods. 4, 52 ods. 1, 68 ods. 2 Tr. zák.) je kvalitatívne na vyššej úrovni, ako obsah tohto pojmu
uvedený v ustanovení o zahladení odsúdenia (§ 92 ods. 1 Tr. zák.). Tým chcel senát nadriadeného
súdu vyjadriť, že nároky na „riadny život“ páchateľa sú nepochybne „vyššie“, ak ide o posúdenie plnenia
účelu vykonávaného trestu, než je to pri posudzovaní splnenia podmienok na zahladenie odsúdenia,
po vykonanom treste.
Senát nadriadeného súdu na základe vyššie uvedeného vyslovuje názor, že v prejednávanej veci
priestupky v doprave by v zásade nemali byť prekážkou pre rozhodnutie o zahladení odsúdenia, ak z
iných okolností súčasne nevyplývajú také okolnosti, pre ktoré by obsah pojmu vedenia riadeného života
podľa § 92 ods. 1 Tr. zák. nemal byť naplnený. Súdom prvého stupňa uvádzaná okolnosť o spáchaní
posledného priestupku v doprave po predchádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o zahladenie
odsúdenia, nie je pritom okolnosťou, ktorá by nevyhnutne musela viesť k zamietnutiu aj druhej žiadosti
odsúdeného podanej podľa § 471 ods. 2 Tr. por.
Súčasne ale senát nadriadeného súdu je toho názoru, že súčasťou skúmania naplnenia obsahu pojmu
„vedenie riadneho života“ podľa § 92 ods. 1 Tr. zák. má byť aj plnenie povinností odsúdeného vo
vzťahu k rodine odsúdeného. Odsúdený v sťažnosti uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody v roku 2013 ho doma čakala 3-ročná dcéra a matka, o ktoré bolo potrebné sa postarať. Je
preto potrebné v ďalšom konaní zistiť, či si odsúdený plní zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej
dcére, vrátane spôsobu vedenia rodinného života (napr. spolužitie a starostlivosť o matku). V prípade,
ak v týchto smeroch nebudú zistené negatívne poznatky k odsúdenému a nebudú zistené ani iné
negatívneokolnosti,senátnadriadenéhosúduvyslovujeprávnynázorvtom,žeodsúdenýsplnilzákonné
podmienky pre zahladenie odsúdenia podľa § 92 ods. 1 Tr. zák.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.