Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200692
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6718200692.9

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: C.. U. D., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. XX/XX, XXX
XX Ž., proti žalovanému: Stredná odborná škola, so sídlom Bystrická 4, 966 81 Žarnovica, IČO: 00 891
827, v konaní o návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/20/2018-327 zo dňa 18.12.2020
tak, žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 517,32 Eur, a to do 10 dní

odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 09.02.2018, postúpenou dňa 25.10.2018
Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“), ako miestne príslušnému súdu, domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov o žalobcovi v
takom význame, „že C.. U. D., narodená XX.XX.XXXX zneužíva Zákonník práce a odmietla vykonávať

prácu v zmysle Pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 24.08.2009“ a zároveň si žalobca uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 8,05 % p. a. odo dňa 11.02.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Súd rozsudkom č. k. 25C/20/2018-267 zo dňa 05.02.2020 spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k.
25C/20/2018-280 zo dňa 11.03.2020 žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 17.09.2020 rozsudkom č. k.
16Co/47/2020-313 rozsudok súdu prvej inštancie spolu s doplňujúcim rozsudkom č. k. 25C/20/2018-280
zo dňa 11.03.2020 potvrdil a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Súd uznesením č. k. 25C/20/2018-327 zo dňa 18.12.2020 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy

konania žalovanému vo výške 585,79 Eur.

4. Dňa 22.12.2020 podal žalobca dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/47/2020-313 zo dňa 17.09.2020.

5. Dňa 01.02.2021 podal žalobca sťažnosť voči uzneseniu č. k. 25C/20/2018-327 zo dňa 18.12.2020 v

ktorej uviedol, že toto uznesenie považuje za nezákonné. Uvádza, že je osobou v hmotnej núdzi a žiada
o prerušenie konania až do skončenia konania Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/26/2020, kde
dochádza preskúmaniu rozhodnutia v konaní č. k. KaZH/2874/2020 vedené Centrom právnej pomoci,
kancelária Žiar nad Hronom. Dôvody sťažnosti nepovažuje žalobca za úplné, pretože je osoba bez
právnického vzdelania. Žiada o uplatnenie práva na doplnenie podanej sťažnosti. Napádané uznesenie
považuje za nezákonné, nakoľko rozsudok, z ktorého napadnuté uznesenie vychádza je napadnutý

dovolaním, v konaní bolo porušené ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Žalobca uvádza,
že trovy konania majú vadu, pretože pojednávanie, za ktoré boli priznané trovy sa nemalo konaťpre prekážku na strane žalobcu. Žalobca má za to, že od času prvého pojednávania a vyhlásení
prvostupňového rozhodnutia boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemal konajúci súd
priznať náhradu trov konania žalovanému. Za dôvody osobitného zreteľa považuje žalobca existenciu

hmotnej núdze, stav nezamestnanosti, spor vyvolaný konaním žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje
na spis Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/26/2020 a potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny o nezamestnanosti.

6. Podaním zo dňa 08.03.2022 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej sťažnosti žalobcu.

Žalovaný k podanej sťažnosti uviedol, že žalobca v predmetnej sťažnosti uvádza, že rozsudok, z ktorého
napadnuté uznesenie vychádza, je napadnutý dovolaním. V tomto smere má žalovaný za to, že uvedené
tvrdenie nemá žiadny súvis s dôvodnosťou podania sťažnosti voči napadnutému rozhodnutiu. Žalobca
neuviedol, v čom konkrétne mal súd porušiť právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka dáva
súdu argumentácie, ktoré nemajú oporu v zákone (ust. § 436 CSP). Žalovaný ďalej poukazuje na
pojmové znaky sťažnosti. Pokiaľ ide o vady vyčíslenia trov konania má žalovaný za to, že argumentácia

žalobcu nemá oporu v zákone a ide o subjektívnu úvahu žalobcu. K dôvodom prerušenia konania
uviedol,žekonaniejeprávoplatneskončené,pričomneexistuježiadnydôvodaanipriestornaprerušenia
právoplatne skončeného konania. Žalovaný ďalej poukazuje na dôvody osobitného zreteľa namietané
zo strany žalobcu a navrhol sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Súd po preskúmaní podanej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu č. k. 25C/20/2018-327 zo dňa
18.12.2020 zistil, že je z časti dôvodná. Žalobca si pri vyčíslení trov konania uplatnil odmenu právneho

zastúpenia za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.11.2019 vo výške 91,29 Eur v zmysle § 13a ods.
1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), pričom si mal správne
uplatniť úkon právne služby vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a
ods. 4 vyhlášky, nakoľko pojednávanie dňa 20.11.2019 bolo odročené. Na základe uvedeného preto súd

v tejto časti napadnuté uznesenie č. k. 25C/20/2018-327 zo dňa 18.12.2020 zmenil tak, že žalovanému
priznal trovy konania vo výške 517,32 Eur.

12. Žalobca vo svojej sťažnosti ďalej neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
zrušiť napadnuté rozhodnutie. Súd nemá vedomosť o tom, že akýmkoľvek spôsobom porušil žalobcovo

právo na spravodlivé súdne konanie. O nároku žalobcu bolo náležite rozhodnuté rozsudkom súdu
práve stupňa, odvolacieho súdu a aj dovolacieho súdu, pričom nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností
zo strany súdu. Vyšší súdny úradník rozhodoval v napadnutom uznesení len o výške trov, ktoré boli
žalovanému priznané v rozhodnutí vo veci samej. Súd v zmysle § 257 CSP výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak uvedené ustanovenie predpokladá

len nárok náhrady trov konania, o ktorom rozhoduje súd vo veci samej. Pokiaľ súd nemal náležite
preukázané dôvody pre rozhodnutie o nároku trov konania postupom v zmysle § 257 CSP, nemohol
tak rozhodnúť. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na nesprávnosť napadnuté rozhodnutia o
výške trov konania. Súd má za to, že trovy konania, s výnimkou zmenenej časti, boli priznané v súlade
s rozhodnutiami vo veci samej a Vyhlášky.

13. K návrhu na prerušenie konania žalobcu súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 25C/20/2018-267 zo dňa 05.02.2020 a na doplňujúci rozsudok č. k. 25C/20/2018-280
zo dňa 11.03.2020, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol. Súd sa aj naďalej stotožňuje sozávermi predmetných rozhodnutí. Posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania je ponechané na
úvahu konajúceho súdu, ktorý zváži, či otázka riešená v inom konaní môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, a či by takéto prerušenie bolo účelné. Súd má za to, že akékoľvek prerušenie konania by bolo

neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že konanie 25C/20/2018 bolo už právoplatne skončené, pričom
by prerušenie konania neplnilo žiadny význam. Nakoľko konanie je právoplatne skončené a súd už
o podanom návrhu na prerušenie konania rozhodol, nie je potrebné opätovne rozhodnúť o podanom
návrhu, a to aj prihliadnutím na skutočnosť, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhoduje
súd v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.