Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/159/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213257
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1412213257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ X.. A. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., 2/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. H. X, D., obidvaja zastúpení:
JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., IČO: 45 235 929, Česká ul. 7, Bratislava, proti žalovanej: W. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., zastúpená: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. júla 2020 č.k. 9C 197/2012-393 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a
žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec D., m.č. A., okres D. X., a to parc. reg. ,,P.“
č. XXXX/X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Do podielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/ a 2/ každému v 1/2 prikázal novovytvorenú nehnuteľnosť, a to parc. č. XXXX/X - záhrada
o výmere 1263 m2 podľa geometrického plánu č. U.-XXXXXX/XXXX, úradne overeným Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č.reg. Z.-XXXX/XXXX. Do podielového

spoluvlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú nehnuteľnosť, a to parc. č. XXXX/X - záhrada o
výmere 631 m2 podľa geometrického plánu č. U.-XXXXXX/XXXX, úradne overeným Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. Z.-XXXX/XXXX, s tým, že Geometrický plán
č. U.-XXXXXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/sa žalobou zo dňa 06.09.2012

domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti označenej vo výroku
tohto rozsudku. Do podielového spoluvlastníctva žalobcov, každému v podiele 1/2 navrhli prikázať
novovytvorenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X s výmerou 1263 m2 vyznačenú príslušnými bodmi na
geometrickom pláne rozdelenia pozemku parc. č. XXXX/X, vyhotovenom GEOARCH Ing. Pavel Hykš,
Fándlyho 101, Bratislava, IČO: 34 401 407 dňa 17.05.2012 pod č. 15/2012 schváleným Správou katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 1004/2012 dňa 23.05.2012. Do podielového spoluvlastníctva
žalovaného 1/ (v čase podania žaloby - Š. S.) navrhli prikázať novovytvorenú nehnuteľnosť parc.

č. XXXX/X s výmerou 631 m2 v podiele 1, vyznačená príslušnými bodmi na vyššie uvedenom
geometrickom pláne. Do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2/ (v čase podania žaloby K. S.)
navrhli prikázať novovytvorenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X s výmerou 631 m2 v podiele 3/4,
vyznačená príslušnými bodmi na vyššie uvedenom geometrickom pláne.3. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcami tým, že so žalovanými sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X, a to žalobca 1/ v podiele 4/12, žalobca

2/ v podiele 4/12, žalovaný 1/ v podiele 1/12 a žalovaný 2/ v podiele 3/12. Žalobcovia svoje vlastnícke
podiely nadobudli kúpou od svojej matky C. S.. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely
na základe dedičského rozhodnutia (po bratovi žalobcov 1/ a 2/). Napriek ich blízkemu rodinnému
vzťahu medzi nimi pretrvávajú dlhodobé rozpory, ktoré by v budúcnosti znemožňovali riadne užívanie
predmetnej nehnuteľnosti. Za účelom plnohodnotného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia

zabezpečili vypracovanie geometrického plánu, ktorým došlo k rozdeleniu pozemku parc. č. XXXX/X
na dve samostatné parcely, a to pozemok parc. č. XXXX/1 - záhrada o výmere 1263 m2 a pozemok
parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 631 m2. Novovytvorená parcela č. XXXX/X by mala byť
podielovým spoluvlastníctvom žalobcov 1/ a 2/, každého v podiele 1/2 a novovytvorená parc. č. XXXX/
X by mala byť podielovým spoluvlastníctvom žalovaných 1/ v podiele 1/4 a žalovaného 2/ v podiele 3/4.
Žalovaní 1/ a 2/ na ich písomné výzvy o mimosúdne vyriešenie predmetnej veci nereagovali. Žalobcovia

pripojeným geometrickým plánom preukazovali, že predmetný pozemok je možné reálne rozdeliť na dve
parcely so samostatným prístupom, pričom u všetkých účastníkov bude dodržaný rozsah ich doterajších
spoluvlastníckych podielov.
Podaním zo dňa 16.05.2013 žalobcovia oznámili, že darovacou zmluvou zo dňa 26.02.2013 pôvodne
žalovaný2/(K.S.)previedolsvojspoluvlastníckypodielkpredmetnejnehnuteľnosti-3/12nasvojumatku

W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D. a pôvodne žalovaný 1/ Š. S. dňa XX.XX.XXXX zomrel a na
základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.03.2013 pod č.k. 4D/17/2012-22, Dnot 44/2012 v dedičskej
veci po neb. Š. S., zomr. XX.XX.XXXX sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2 k celku
stala tiež W. S..

4. Uznesením zo dňa 01.08.2013 súd prvej inštancie nepripustil, aby do konania na strane žalovaných
namiesto pôvodného žalovaného 1/ Š. S. vstúpila W. S. a súčasne pripustil, aby do konania na strane
žalovaných namiesto žalovaného 2/ K. S. vstúpila W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D..

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že aj ona má záujem na zrušení spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti jej rozdelením. S návrhom žalobcov na rozdelenie však nesúhlasila z dôvodu, že ak by bol
pozemok rozdelený tak, ako to navrhli žalobcovia, pripadla by jej do vlastníctva novovytvorená parc. č.
XXXX/X, kedy by nemala k svojmu pozemku prístup, nakoľko k pozemku parc. č. XXXX/X je prístup cez
parc. č. XXXX, na ktorú síce nie je založený LV, ale je užívaná ako prístupová cesta. Táto komunikačná
parcela končí pod navrhovanou hranicou novovytvorenej parcely č. XXXX/X, ktorú žalobcovia navrhujú

prikázať do jej vlastníctva, ona by na svoj pozemok nemala zabezpečený prístup. Preto navrhla, aby
bol sporný pozemok rozdelený tak, aby do jej vlastníctva pripadla novovytvorená parcela v dolnej časti
pozemku, kedy obe sporové strany budú mať zabezpečený prístup na svoje pozemky, ona cez parcelu
č. XXXX a žalobcovia cez parcely č. XXXX, ale aj cez parc. č. XXXX/X a XXXX, ktoré susedia so
spornou parcelou, ktorá je predmetom delenia a ktoré vlastní žalobca 1/ v 1/1. Preto navrhla, aby v

prípade súhlasu žalobcov s takouto deľbou pôvodnej parcely č. XXXX/X dali spoločne vyhotoviť nový
geometrický plán, ktorý by zodpovedal jej návrhu a následne aby vec vysporiadali zmluvne.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.07.2017 č.k. 9C/197/2012-271 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec D., m.č.

A., okres D. X., a to parc. reg. ,,P.“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ každému 1/2 prikázal novovytvorenú nehnuteľnosť,
a to parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1263 m2 podľa geometrického plánu č. U.-XXXXXX/XXXX,
úradne overeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. Z.-XXXX/
XXXX. Do podielového spoluvlastníctva žalovanej prikázal novovytvorená nehnuteľnosť a to parc. č.

XXXX/X záhrada o výmere 631 m2 podľa geometrického plánu č. U.-XXXXXX/XXXX, úradne overeným
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg. Z.-XXXX/XXXX s tým, že
geometrický plán č. U.-XXXXXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2018 č.k. 4Co/74/2018-331
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s odôvodnením, že súd prvej inštancie k rozsudku nepripojil geometrický plán, ktorý má byť jeho
neoddeliteľnou súčasťou.8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal opätovne dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením
sa s geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOARCH Ing. Pavel Hykš zo dňa 17.05.2012, znaleckým

posudkom č. 5/2012 znalca Ing. Pavla Štefeka zo dňa 12.12.2015, výpisom z LV č. XXXX, uznesením
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.3D/182/2011-46zodňa09.01.2012,územnoplánovacouinformáciouzo
dňa 20.07.2011, Osvedčením o dedičstve vydaného notárom JUDr. Janou Kovesiovou dňa 26.03.2013
pod sp. zn. 4D/17/2012-22, výpismi z LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, čestným prehlásením N. I. a U. I. zo dňa 27.03.2014, listom Slovenského pozemkového

fondu zo dňa 25.03.2015, fotodokumentáciou, čestným vyhlásením žalobcu 1/ zo dňa 13.06.2016,
čestným vyhlásením žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 13.06.2016, Čestným vyhlásením žalobcu 2/ a jeho
manželky zo dňa 13.06.2016, ako aj ostatným obsahom spisu.

9. Konštatoval, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v
prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže
byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).
Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov

a na účelné využitie veci. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade sa bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu.
Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného
plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz
47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim

hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u
novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.
Narozdeľovanýchpozemkochmožnozriadiťpodľa§142ods.3Občianskehozákonníkavecnébremeno
spočívajúcevprávecesty(R1/89,str.8).Vobčianskomsúdnomkonanísauplatňujezásadaprejednacia,
podľa ktorej sú účastníci konania povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť

tvrdenia), sú tiež povinní plniť dôkaznú povinnosť, teda označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení.
Uviedol, že nakoľko rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je ako spôsob
vyporiadania uvedený na prvom mieste, predovšetkým sa zaoberal posúdením otázky, či je reálne
rozdelenie predmetného pozemku dobre možné. Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľná,
nie je len vecou odborného posúdenia prevedeného obvykle za súčinnosti znalca. Reálnym rozdelením

musia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou
v území.

10. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2017 právny zástupca žalobcov žiadal, aby súd pripustil zmenu
žaloby v znení:

Podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti parc. reg. ,,P.“ parc. č. XXXX/
X o výmere 1894 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A., obec D., m. č. A., okres D. X. sa zrušuje.
Do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému v podiele 1/2 sa prikazuje novovytvorená
parcela č. XXXX/X o výmere 1263 m2 vyznačená príslušnými bodmi na Geometrickom pláne rozdeleniapozemku parc. č. XXXX/X vyhotovenom GEOARCH, Ing. Pavel Hybš, IČO: 34 401 407 zo dňa
17.05.2012 č. 15/2012, overený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod č. 1004/2012 zo dňa
23.05.2012. Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje novovytvorená nehnuteľnosť parc. č.

XXXX/4ovýmere631m2,vyznačenávGeometrickomplánevyhotovenomGEOARCH,Ing.PavelHybš,
IČO: 34 401 407 zo dňa 17.05.2012 č. 15/2012, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie uznesením
pripustil.

11. V súlade so zákonom súd prvej inštancie ako prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posudzoval

reálnu deliteľnosť predmetného pozemku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
čo bolo aj medzi stranami sporu nesporné, že posudzovaný pozemok reálne deliteľný je. Uvedenú
skutočnosť mal preukázanú geometrickým plánom zhotoviteľa GEOARCH Ing. Pavel Hykš a znaleckým
posudkom Ing. Pavla Štefeka, znalca v odbore geodézie a kartografie, odvetvia geodézie č. 5/2015 zo
dňa 12.12.2015. V ďalšom bolo predmetom posúdenia rozhodnutie o prikázaní novovytvorených parciel
do vlastníctva strán sporu.

Vyslovil, že v posudzovanom prípade sa jedná o rozdelenie pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom
území D. - A. s parcelným číslom XXXX/X, ktorý je podľa územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy
z roku 2007 určený pre využitie ako záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality. Predmetný
pozemok rozdelil podľa varianty č. 1 znalca Ing. Štefeka tak, že novovytvorenú parcelu č. XXXX/X
prikázal do vlastníctva žalovanej a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X prikázal do vlastníctva žalobcov

1/ a 2/, keď podľa jeho názoru jedine pri takomto rozdelení pozemku budú mať obidve sporové strany
zabezpečený prístup k novovzniknutým parcelám. Žalovaná bude mať prístup k svojmu pozemku
zabezpečený cez asfaltovú prístupovú komunikáciu t. č. označenú ako parc. č. XXXX/XXX a žalobcovia
budú mať prístup k svojmu pozemku cez parc. č. XXXX/XXX, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi,
cez parc. č. XXXX/XXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 2/ a jeho manželky, cez

parc. č. XXXX/X, cez parc. č. XXXX/X, ale aj cez parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca 2/, cez
parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca 2/ s manželkou a cez parc. č. XXXX parc. č. XXXX, ktorej
vlastníkom je žalobca 2/. K námietke právneho zástupcu žalobcov, že žalobca 1/ by nemohol prechádzať
k parc. č. XXXX/X cez parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X a XXXX uviedol, že za predpokladu, že by
žalobca 1/ nemal možnosť prechádzať k parc. č. XXXX/X cez nehnuteľnosti svojho brata, hoci v priebehu

dokazovania ich veľmi dobrý vzájomný vzťah nebol ničím spochybnený, tak žalobca 1/ by mal možnosť
k pozemku, parc. č. XXXX/X prejsť presne takým istým spôsobom, ako žalobcovia navrhli prechod k
tomuto pozemku pre žalovanú, a to cez parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/
X. Faktom je, že parcely č. XXXX/X a XXXX/X sú vo vlastníctve tretích osôb, konkrétne vlastníčkou
parc. č. XXXX/X je J. N., t.č. neznámeho pobytu zastúpená Slovenským pozemkovým fondom Bratislava

a vlastníkom parc. č. XXXX/X je N. I. a U. I.. Žalobcovia však predložili čestné prehlásenia, ktorými
Slovenský pozemkový fond a tiež N. a U. I., ktorí vyjadrili písomný súhlas s prechodom cez ich pozemky
kparcelám,ktorésúpredmetomtohtosporu,ktorépovažujúzarelevantnéaspoľahlivé,pretoimtaktonič
nebráni, aby prístup žalobcu 1/ k hornej parcele bol riešený cez parcely vlastníkov nehnuteľností, daných
čestnéprehláseniaoumožneníprávaprechoducezichmajetok.Prirozdelenípozemkupodľaalternatívy

č.2byžalovanánemalanasvojpozemokprístup,nakoľkoparcelyč.XXXX/XaXXXX/Xsúvovlastníctve
tretích osôb. Žalobcovia síce súdu predložili čestné prehlásenia, ktorými Slovenský pozemkový fond a
tiež N. a U. I. vyjadrili písomný súhlas s prechodom cez ich pozemky k parcelám, ktoré sú predmetom
tohto sporu, tieto listinné dôkazy však nemohli priniesť žalobcom očakávanú váhu, takto zabezpečený
prístup k pozemku č. XXXX/X nemôže byť dostatočný, keď ako bolo vyššie uvedené, určujúcim

hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u
novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.
Uviedol, že nemohol parc. č. XXXX/X prikázať do vlastníctva žalobkyne s odôvodnením, že prístup k
nej má zabezpečený cez pozemky vo vlastníctve (správe) tretích osôb, musel aj otázku zabezpečenia
prístupu žalovanej k tejto parcele starostlivo posúdiť a aj v tomto kontexte vykonané dôkazy vyhodnotiť.

Strany sporu nemali záujem na zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu. Podľa
názoru súdu prvej inštancie mať prístup k nehnuteľnosti len na základe čestných prehlásení vlastníkov
susedných pozemkov, ktorí síce v súčasnosti takýto súhlas vlastníkovi novovytvorenej parcely č. XXXX/
X udelili, no v budúcnosti tomu tak byť môže ale i nemusí, podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže
byť relevantný a vyhodnotený ako zabezpečený prístup k novovzniknutej parcele. Aj z uvedeného

dôvodu pri zohľadnení skutočnosti, aby sa novovytvorené pozemky mohli účelne využívať, nepristúpil
k vyporiadaniu predmetného spoluvlastníctva podľa alternatívy č.2 znaleckého posudku, ale podielové
spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa alternatívy č.1. Rozdelenie predmetného pozemku práve
podľa alternatívy č.1 na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, považoval za rozumné, majúc pritomna zreteli tiež veľmi narušené vzťahy medzi stranami sporu. K čestným prehláseniam založeným do
spisu a na objasnenie právnej povahy čestného prehlásenia v civilnom konaní súd prvej inštancie
uviedol, že Civilný sporový poriadok, ale ani iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie ako osobitný

dôkazný inštitút, na rozdiel od Správneho poriadku (§ 39 ods. 1 Správneho poriadku) neupravujú.
Konštatoval, že všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia v správnom konaní spočíva v tom,
že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka (správneho) konania, po náležitom
upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, nahradzuje dôkaz. V
civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného prehlásenia namiesto dôkazu vylúčené. Je

tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s
náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. krivej svedeckej výpovede.
Je pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali tvrdenia v nich
obsiahnuté. Žiadna zo strán sporu nežiadala o zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného bremena
súdom prichádza do úvahy vtedy, ak v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení sa k novovzniknutej nehnuteľnosti zriadi vecné bremeno

v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Najčastejšie ide o právo prístupovej cesty
k nehnuteľnosti. Právni zástupcovia strán sporu so zriadením práva prechodu k parcele č. XXXX/X
nesúhlasili, preto sa touto otázkou ďalej nezaoberal. To, že je podľa žalobcov dlhoročne zabezpečený
prístup aj k parc. č. XXXX/X cez prístupové komunikácie vedené v katastri nehnuteľností ako parc. č.
XXXX a parc. č. XXXX/X, a tak to nerušene funguje desiatky rokov všetkými vlastníkmi susediacich

pozemkov a stavieb na nich sa nachádzajúcich, využívané ako jediné prístupové komunikácie, uviedol,
že žalovaná nemôže mať prístup k svojmu pozemku cez obrazne povedané ,,čestné prehlásenia“.
Na druhej strane, keď žalobcovia považujú čestné prehlásenia vlastníkov susedných nehnuteľností
za relevantné a spoľahlivé, nič im podľa súdu prvej inštancie nebráni v tom, aby prístup žalobcu 1/
k parc. č. XXXX/X bol riešený cez parcely vlastníkov nehnuteľností, daných čestné prehlásenia o

umožnení práva prechodu cez ich majetok. Iné rozhodnutie o predmete sporu by podľa súdu prvej
inštancie prichádzalo do úvahy v prípade zriadenia vecného bremena - práva prechodu cez pozemky
tretích osôb, v ktorom prípade by súd pri zohľadnení všetkých relevantných argumentov strán sporu o
vyporiadaní predmetných nehnuteľností mohol rozhodnúť inak. Podľa názoru súdu prvej inštancie za
daného skutkového stavu iné vyporiadanie predmetu sporu neprichádza do úvahy.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalovanej, ktorú s ohľadom na postoj vo veci a výsledok konania, považoval za úspešnú stranu sporu,
nárok na náhradu trov konania, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe v znení
žalobného petitu upraveného na pojednávaní dňa 21.06.2017 v celom rozsahu vyhovieť a priznať im

náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100%, dôvodiac tým, že odvolaním napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Návrh
žalovanej na vyhotovenie nového geometrického plánu, podľa ktorého by vznikla nová parcela vo
veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu v dolnej časti pozemku označili žalobcovia za neprijateľný.
Zdôvodnenie jej riešenia s poukazom na skutočnosť, že by žalovaná nemala zabezpečený prístup

na svoj pozemok mali za zavádzajúce. Uviedli, že prístup na všetky pozemky v danej lokalite, na
ktorých je postavených viacero rodinných domov a záhradných chát, je dlhoročne riešený cez prístupové
komunikácie vedené v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere
295 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 104 m2, pričom na tieto pozemky nie sú založené
listy vlastníctva, avšak tieto sú nerušene desiatky rokov všetkými vlastníkmi susediacich pozemkov a

staviebnanichsanachádzajúcich,využívanéakojedinéprístupovékomunikácie.Spoukazomnavyššie
uvedené žalobcovia označili argumentáciu žalovanej za účelovú, bez právneho základu, nakoľko prístup
k novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/X je zabezpečený tak isto, ako k pozemku parc. č. XXXX/
X. Žalovanou navrhovaný novovytvorený pozemok v spoluvlastníctve žalobcov v hornej časti stávajúcej
nehnuteľnosti cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu 2/ by vytvoril nový právny

problém, nakoľko žalobca 1/ k tomuto pozemku nemá žiadny právny vzťah, t.j. ani právo prechodu a
prejazdu a v prednej časti pozemku, na parc. č. XXXX/X je postavená stavba súp.č. XXXX - dvojgaráž
a bazén vedené na LV č. XXXX, ktorá je v BSM žalobcu 2/ a jeho manželky, pričom jej stavebno-
technické riešenie je také, že znemožňuje nerušený prechod a prejazd tretej osoby. Vytýkali súduprvej inštancie, že napriek ich námietke namiesto toho, aby uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť ňou
navrhnutý dôkaz, ustanovil znalca a tomuto dal za úlohu skúmať možnosť realizácie rozdelenia podľa
návrhu žalovanej. Dňa 08.01.2016 bol ich splnomocnenému zástupcovi doručený Znalecký posudok

č. 5/2015 vyhotovený Ing. Pavlom Štefekom, znalcom z odboru geodézie, ku ktorému zaujal listom zo
dňa 29.01.2013 nasledovné stanovisko: Znalecký posudok bol vyhotovený na základe uznesenia súdu
zo dňa 15.05.2015, pričom úlohou znalca bolo vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie parc.č. XXXX/
X k.ú. A. tak, aby podiel 4/12 žalovanej bol - ako novovytvorená parcela - v spodnej časti pozemku
alebo alternatívne, aby podiel žalobcov vo veľkosti 8/12 bol vyznačený v dolnej časti pozemku. Súd

prvej inštancie súčasne uložil znalcovi určiť, ktorá alternatíva je vhodnejšia z hľadiska možnosti prístupu
k novovzniknutým parcelám účastníkov, ktorým sa má predmetná novovzniknutá parcela prikázať.
Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že prílohou žalobného návrhu bol geometrický plán č. 15/2012
vyhotovený dňa 17.05.2012 GEOARCH Ing. Pavel Hykš, ktorý bol schválený Správou katastra pre
hl.m. SR Bratislavu pod č. 1004/2012 dňa 23.05.2012, ktorý na časť úlohy uloženej znalcovi už pred
tromi rokmi odpovedal. Stotožnili sa s odpoveďou znalca, ktorý odmietol odpovedať na otázku súdu

týkajúcu sa určenia vhodnosti prikázania pozemku, nakoľko sa jedná o právnu otázku, na ktorú znalec
nemôže odpovedať. Tiež sa stotožnili s inými zisteniami znalca, ktorý konštatuje, že možnosti prístupu
k pozemkom pri akejkoľvek ich deľbe budú riešiteľné len na základe dohody s vlastníkmi pozemkov,
cez ktoré je využívaný prístup k záhradám. Argumentáciu žalovanej, že jediným možným riešením
rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku je alternatíva 1., teda že jej bude prikázaná do

vlastníctva novovzniknutá parcela č. XXXX/X v zmysle Geometrického plánu vyhotoveného Ing. Pavlom
Štefekom dňa 5.11.2015, prílohy č.5 znaleckého posudku a že v prípade alternatívy 2. by nemala na
svoj pozemok žiadny prístup, nakoľko parcely č. XXXX a XXXX/X a XXXX/X sú vo vlastníctve tretích
osôb, ktoré by museli strpieť jej prechod cez ich nehnuteľnosti, považovali žalobcovia za zavádzajúcu,
nakoľko podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností, žalovanou uvádzaná parcela č. XXXX nie je

nájdená ani v registri „P.“ ani v registri „E.“. Tvrdenie žalovanej, že dohoda o prechode s vlastníkmi
pozemkovparc.č.XXXX/XaXXXX/Xbybolaproblémom,bolopodľažalobcovvyvrátenénapojednávaní
dňa 19.04.2016 tým, že do spisu bol založený: LV č. XXXX vedený na pozemok reg. „E.“ parc.č.
XXXX/X, vlastníci N. I. a U. I., spolu s ich úradne overenými podpismi na prehlásení o súhlase s
prechodom cez ich pozemok vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X s tým, že toto vyhlásenie

podávajú pre účely tohto súdneho konania; LV č. XXXX vedený na pozemok reg. „E.“ parc. č. XXXX/
X, vlastník J.na N., rod. I.J., neznámeho pobytu, v podiele 1/1, správca Slovenský pozemkový fond,
spolu s písomným súhlasom SPF zo dňa 25.03.2015 č.: I. o súhlase s prechodom cez tento pozemok
vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X. Pokiaľ žalovaná navrhovala doplnenie znaleckého posudku o
ďalšie nezrozumiteľné delenie pozemku parc. č. XXXX/X z dôvodu, že na ňom údajne žalobca 2/

nelegálne (bez súhlasu spoluvlastníkov) postavil schodisko, žalobcovia uviedli, že novopostavené dva
betónové schody sa nachádzajú na pozemku reg. „E.“ parc. č. XXXX/XXX, ktorý je podľa LV č. XXXX
v BSM žalobcu 2/ a jeho manželky F.. Uviedli, že na rozdiel od žalovanej po celý čas súdneho konania
hľadali čo najvhodnejší spôsob rozdelenia pozemku a najmä vykonali všetky relevantné úkony, na
základe ktorých bude v budúcnosti žalovanej zabezpečený prístup na novovytvorený pozemok v zmysle

ich žalobného návrhu. Za nezmyselné považovali žalobcovia riešenie, že by nemali mať prístup k
svojmu pozemku z pozemku v ich vlastníctve, resp. spoluvlastníctve, ale museli by si vytvárať nové
prístupy a žiadať iné tretie osoby o súhlas k prechodu po nich. Poukázali na skutočnosť, že podľa LV
č. XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E.“ parc. č. XXXX/XXX, z ktorého majú priamy
prístup na pôvodnú parcelu č. XXXX/X v redukovanej výmere 1263 m2. Žalobca 2/ na tomto pozemku v

minulosti investoval vlastné finančné prostriedky v hodnote presahujúcej pol milióna slovenských korún
na spevnenie tejto miestnej komunikácie a jej vyasfaltovanie. Ďalším spoluinvestorom vybudovania tejto
komunikácie bol vlastník rodinného domu stojaceho na pozemku parc. č. XXXX/X oproti rodinnému
domu žalobcu 2/ pán N. A.. Teraz na základe predstáv žalovanej, ktorá nikdy do pozemku ani prístupu
k nemu nič neinvestovala, by túto cestu užívala a oni by si mali vybudovať novú. V náväznosti na návrh

žalovanej o možnosti prístupu k novovytvorenej parc. č. XXXX/X z pozemkov na pravej strane tohto
pozemku prednesený jej právnym zástupcom na pojednávaní dňa 19.04.2016 žalobcovia uviedli, že
žalobca 2/ je spolu s manželkou F. podľa LV č. XXXX bezpodielovým spoluvlastníkom dvojgaráže a
bazéna súp.č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X; žalobca 2/ je podľa LV č. XXX výlučným vlastníkom
rodinného domu súp.č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX ako i pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX; stavby na pozemkoch uvedených pod b) svojím osadením a technickým riešením
neumožňujú vybudovanie prístupu po nich od komunikácie na parc. č. XXXX/XXX na novovytvorenú
časť pozemku parc. č. XXXX/X označenú v žalobnom návrhu ako parc. č. XXXX/X; žalobca 1/ teda
nemá žiadny právny vzťah k týmto pozemkom a žalovanou navrhované rozdelenie by znamenalozásadný zásah do práv tretích osôb. Uviedli, že na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 24.1.2017 o
vyjadrenie opakovane poukázali na skutočnosť, že žalovaná, ani jej právny predchodca, nikdy neužívali
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Desiatky rokov sa o túto starali žalobcovia

spolu so svojou matkou, pokiaľ jej to jej vek a zdravotný stav umožňoval. Žalovaná, ani jej právny
predchodca, na tejto nehnuteľnosti nevykonali žiadne práce ani iné činnosti, ktoré by súviseli s jej
užívaním, alebo jej zveľadením. Akékoľvek práce spojené s obhospodarovaním pozemku, budovaním
potrebných drobných stavieb - oplotenie, vodovod a pod. realizovali výlučne žalobcovia, desiatky
rokov ani neprejavili záujem o užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani o starostlivosť o ňu. Zdôraznili,

že zákonné hľadiská stanovené v ust. § 142 Občianskeho zákonníka, na ktoré je súd konajúci o
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva povinný prihliadať, sú najmä na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelnosť využitia veci. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti s podielom vo veľkosti 2/3, t.j. konajúci súd je povinný prihliadať na záujem
väčšiny spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa žalobného
návrhu vznikne v náväznosti na susediace pozemky vo vlastníctve jedného zo žalobcov nový kompaktný

celok s možnosťou jeho lepšieho optimálneho využitia. Žalovaná a jej právny predchodca, neprejavili
napriek preukázanej snahe žalobcov žiadny záujem o riešenie vyporiadania spoluvlastníctva dohodou,
v priebehu súdneho konania nijakým relevantným spôsobom nebola súčinná pri riešení problematiky
prístupu k novovytvoreným pozemkom, pričom žalobcovia vykonali všetky právne možné úkony tým,
že zabezpečili súhlasy dotknutých vlastníkov so vstupom a prechodom k týmto novovytvoreným

pozemkom. Žalobcovia boli presvedčení, že sú naplnené všetky zákonné podmienky k tomu, aby
konajúci súd v zmysle predloženého žalobného návrhu tomuto v celom rozsahu vyhovel. Namietali, že
súd prvej inštancie napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom na tieto neprihliadal
a najmä neprihliadal ním samým zdôrazňovaným zásadám delenia podielového spoluvlastníctva podľa
ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, t.j. prvoradé prihliadnutie na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na

účelné využitie veci. Tento rozdelil nehnuteľnosť tak, že žalovaná má k nej prístup z pozemku parc. reg.
„E.“ č. XXXX/XXX, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, pričom žalovanej nedali súhlas na
prechod a prejazd, o tento žalovaná ani nikdy nežiadala. Naopak, pre žalovaných (zrejme žalobcov) bol
určený prístup k ich novovytvorenej parcele cez pozemky, ku ktorým žalobca 1/ nemá žiadny právny
vzťah, ten má len žalobca 2/ sám, resp. v podielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou. Na túto

skutočnosť opakovane v konaní poukazovali a upozorňovali súd prvej inštancie, ktorý však tieto právne
skutočnosti úplne negoval. Opakovane zdôraznili, že pozemok parc. č. XXXX/X je v BSM žalobcu 2/
a jeho manželky; pozemok parc. č. XXXX/X je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/; pozemok parc. č.
XXXX/X nemá založený list vlastníctva; pozemok parc. č. XXXX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/.
Tieto skutočnosti, ako i fotodokumentáciu preukazujúcu, že po pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX

nie je možný prístup na novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/X, nakoľko na pozemkoch parc. č.
XXXX/X a XXXX sú postavené stavby rodinného domu, garáží, bazéna, schodiská a spevnené plochy,
preukázali konajúcemu prvoinštančnému súdu. Považovali za nejasné odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý spochybňuje súhlasy na prechod umožňujúci prístup na novovytvorený „horný“
pozemok pre žalovanú s poukazom na to, že v budúcnosti by sa tieto mohli zmeniť a nemajú tak

dostatočnú váhu. Dostatočnú váhu však vidí v tom, že bez akéhokoľvek súhlasu alebo prejednania s
vlastníkmi pozemkov XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX a vlastníkmi stavebných objektov na parc. č. XXXX/X
O. XXXX určí pre žalobcov prechod do novovytvorenej parcely cez ich pozemky, resp. po ich schodoch a
spevnených plochách ich pozemkov. Konajúci prvoinštančný súd, v zhode so žalovanou, úplne negoval
ich dlhodobú snahu zabezpečiť pre ňu prístup k parcele č. XXXX/X novovytvorenej geometrickým

plánomvyhotovenomGEOARCHIng.PavelHykš,Fándlyhodňa17.05.2012podč.15/2012schváleným
Správou katastra pre hl.m. SR Bratislavu pod č. 1004/2012 dňa 23.05.2012. Žalobcovia zabezpečili v
rozsahu svojich možností súhlasy všetkých dotknutých vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov pod
prístupovou cestou k novovytvorenej parcele č. XXXX/X formou čestných vyhlásení, ktoré však súd
vyhlásil pre účely civilného sporového konania za neprípustné. Súčasne uviedol, že žiadna zo sporových

strán nežiadala o zriadenie vecného bremena, ktoré by mohol rozhodnutím zriadiť aj súd. K argumentácii
prvoinštančného súdu, ktorou kvalifikoval ako nedbalosť žalobcov skutočnosť, že nepožiadali súd o
zriadenie práva prechodu a prejazdu k novovytvorenému pozemku zriadením vecného bremena uviedli,
že takýto súdom navrhnutý postup nemá oporu v zákone, podľa ust. § 151 o ods. 4 Občianskeho
zákonníka súd môže zriadiť vecné bremeno na priľahlom pozemku na zabezpečenie prístupu k stavbe

na pozemku vlastníka. Na novovytvorenom pozemku, ani na pôvodnom, ešte nerozdelenom, sa však
žiadna stavba nenachádza, a tak súdom navrhnutý spôsob by nemohol byť realizovaný a takýto návrh
by musel byť zamietnutý. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že zo strany žalovanej po celý čas sporu
nedošlo k žiadnemu úkonu, alebo aspoň pokusu o úkon, ktorý by smeroval k zabezpečeniu prechodu aprejazdu k pozemku v jej spoluvlastníctve. Preukázali, že aj prístup k spodnej časti pozemku, t.j. k súdom
žalovanej prikázaného novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X vedie po pozemkoch v súkromnom
vlastníctve viacerých osôb, ktorí na vlastné náklady vybudovali privátnu asfaltovú komunikáciu na

zabezpečenie prístupu k svojim trom - štyrom rodinným domom. Konajúci prvoinštančný súd však tieto
dôkazy úplne negoval, svoje úvahy o delení pozemku a zabezpečení prístupu k nemu opieral stále len
o tvrdenia, teda nie dôkazy produkované žalovanou. Poukázali tiež na značnú fabuláciu konajúceho
prvoinštančného súdu, podľa ktorého sa pri svojom rozhodovaní riadil i tým, že medzi žalobcami a
žalovanou sú narušené vzťahy a medzi žalobcami 1/ a 2/ je veľmi dobrý vzájomný vzťah. Konajúci súd

si nevšimol, a ani sa na to neopýtal, prečo sa žalobca l/ prestal zúčastňovať na pojednávaniach vo
veci. Dozvedel by sa, že medzi žalobcami došlo ku konfliktu nesúvisiacemu s prejednávanou vecou a
ich vzťah je „na bode mrazu“. Napriek tomu pri svojom rozhodovaní o túto nepreukázanú skutočnosť
svoje rozhodnutie oprel. Na takýchto vyššie uvedených ničím nepreukázaných tvrdeniach, konajúci
prvoinštančný súd uviedol, že iné vyporiadanie neprichádza do úvahy. Zopakovali, že žalovaná, ani
jej právny predchodca desiatky rokov ani neprejavili záujem o užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani o

starostlivosť o ňu. Boli toho názoru, že zákonné hľadiská stanovené ust. § 142 Občianskeho zákonníka,
na ktoré je súd konajúci o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva povinný
prihliadať, sú najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelnosť využitia veci. Žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s podielom vo veľkosti 2/3, t.j. konajúci súd
je povinný prihliadať na záujem väčšiny spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Reálnym rozdelením

nehnuteľnosti podľa žalobného návrhu vznikne v náväznosti na susediace pozemky vo vlastníctve
jedného zo žalobcov nový kompaktný celok s možnosťou jeho lepšieho optimálneho využitia. Žalovaná
a jej právny predchodca, neprejavili napriek preukázanej snahe žalobcov žiadny záujem o riešenie
vyporiadania spoluvlastníctva dohodou. Boli presvedčení, že sú naplnené všetky zákonné podmienky k
tomu, aby súd v zmysle predloženého žalobného návrhu tomuto v celom rozsahu vyhovel.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) a skutkový stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani

znovu zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci
rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Ustanovenie § 142 OZ upravuje špeciálny spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva na základe
súdneho rozhodnutia. Tým je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie
nie je objektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú
obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet
spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve.

Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva (t.j. musí o vyporiadaní nejakým
spôsobom rozhodnúť), no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd teda nemusí
rozhodnúť tak, ako navrhuje spoluvlastník, ktorý návrh na vyporiadanie podal a môže rozhodnúť iným
spôsobom vyporiadania. Súd pri rozhodovaní postupuje v zmysle vyššie uvedeného § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. postupne skúma jednotlivé možnosti vyporiadania. Pokiaľ ide o posúdenie

možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu
prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Reálne
rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný, čo je
dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie

skôr spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel.

18. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zákonnými požiadavkami ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka riadil a po dostatočne vykonanom dokazovaní výsledky dokazovania náležite vyhodnotil avec správne nielen po právnej, ale i skutkovej stránke správne posúdil a jeho rozhodnutie zodpovedá
aj náležitému a presvedčivému odôvodneniu rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď dostatočne
vysvetlil, akými úvahami sa spravoval a v čom videl za opodstatnenejšie rozdelenie predmetnej

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec D., m.č. A., okres D. X., a to parc. reg. ,,P.“ č. XXXX/
X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX podľa geometrického plánu č. U.-XXXXXX/
XXXX, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 25.11.2015 pod č. reg.
Z.-XXXX/XXXX, vypracovaným znalcom Ing. Štefekom, a to podľa 1. alternatívy tak, že novovytvorenú
parcelu č. XXXX/X prikázal do vlastníctva žalovanej a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X prikázal do

vlastníctva žalobcov 1/ a 2/. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcov 1/ a 2/, že súd
prvej inštancie neprihliadal ním samým zdôrazňovaným zásadám delenia podielového spoluvlastníctva
podľaust.§142ods.1Obč.zákonníka,t.j.prvoradéprihliadnutienaveľkosťspoluvlastníckychpodielova
na účelné využitie veci, nakoľko žalobca 1/ bol spoluvlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti parc.č. reg. ,,P.“
č. XXXX/X záhrady o výmere 1894 m2, zapísanej na LV č. XXXX v podiele 4/12, žalobca 2/ v podiele
4/12 a žalovaná tiež v podiele 4/12, pričom žalobcom 1/ a 2/ súd prvej inštancie prikázal novovytvorenú

parcelu XXXX/X - záhrada o výmere 1263 m2 a žalovanej parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 631
m2. Aj keď žalobcovia poukázali na to, že reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa žalobného návrhu
by vznikol v náväznosti na susediace pozemky vo vlastníctve jedného zo žalobcov nový kompaktný
celok s možnosťou jeho lepšieho optimálneho využitia, bolo potrebné prihliadať aj na možnosť prístupu
žalovanej k nehnuteľnosti a na to, aby nemusela prechádzať cez pozemky žalobcov, s ktorými nemá

dlhšiu dobu dobré vzťahy, a tým predchádzaniu budúcich možných sporov. Sami žalobcovia 1/ a 2/ sa
podanou žalobou domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva z dôvodu pretrvávajúcich dlhodobých
rozporov, ktoré by podľa nich v budúcnosti znemožňovali riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti.
Naopak v priebehu konania nebolo preukázané, že by vzťahy medzi žalobcami 1/ a 2/ neboli dobré a
až v odvolaní po konštatovaní súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že medzi žalobcami 1/ a

2/ je veľmi dobrý vzťah, uviedli, že konajúci súd si nevšimol, a ani sa na to neopýtal, prečo sa žalobca
l/ prestal zúčastňovať na pojednávaniach vo veci a že by sa dozvedel, že medzi žalobcami došlo ku
konfliktu nesúvisiacemu s prejednávanou vecou a ich vzťah je „na bode mrazu“, na ktorú skutočnosť
nimi uvedenú až v odvolaní, nemožno prihliadať, a navyše sa javí ako nepravdepodobná a v rozpore s
ich následnou argumentáciou, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s

podielomvoveľkosti2/3,t.j.konajúcisúdjepovinnýprihliadaťnazáujemväčšinyspoluvlastníkovspornej
nehnuteľnosti (kedy sa považujú za spoločne väčšinových spoluvlastníkov) predmetnej nehnuteľnosti.
Prechod žalobcu 1/ aj cez pozemok v žalobcu 2/ a jeho manželky v BSM na novovzniknutú parcelu
záhrady odvolací súd tiež nepovažoval na rozdiel od žalovanej prechodu za problémový. Odvolacia
námietka žalobcov 1/ a 2/, že žalovaná, ani jej právny predchodca desiatky rokov ani neprejavili záujem

o užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani o starostlivosť o ňu pre daný spor o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nebola právne relevantná.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalovanej úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trov nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§
428 CSP).