Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512225676
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1512225676.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátuJUDr.NoryVladovejaJUDr.DanyŠiffalovičovejvprávnejvecižalobcu:PROFICREDITSlovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Monikou

Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.848,- Eur s
príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V č. k. 3CbZm/114/2012-221 zo dňa 24.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/114/2012-221 zo dňa
24.11.2020 v napadnutom výroku II, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I) a priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II).

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, doručenou súdu dňa

12.10.2012 sa žalobca domáhal, aby žalovaná zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 2.848,- Eur spolu
so 6% úrokom z omeškania ročne od 08.10.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 9,49 Eur a
náhradu trov konania. Dňa 24.11.2020, pred začatím pojednávania, bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie, ktorým vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu splatenia sumy uplatnenej žalobou.
Žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasila.

3. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 C.s.p. a konštatoval, že
nakoľko v danom prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby dodatočné uhradenie pohľadávky, procesné
zavinenie za zastavenie konania nesie žalovaná, preto bol nárok na náhradu trov konania priznaný

žalobcovi.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná vo výroku II v zákonnej lehote
odvolanie,dôvodiacpodľa§365ods.1písm.h)C.s.p.tým,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaná v odvolaní uviedla, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 126854-72596, znejúcej
na sumu 3.360,- Eur, žalobca žalovanej poskytol sumu 2.300,- Eur, ktorá mala byť žalovanou uhradenáv 12 splátkach po 280,- Eur mesačne. Žalovaná pred podaním žaloby do augusta r. 2012 uhradila
žalobcovi sumu 4.200,- Eur a po podaní žaloby v januári r. 2013 sumu 160,- Eur, z čoho jednoznačne
vyplýva, že žalobca nemohol vziať žalobu späť pre správanie žalovanej, t.j. že došlo k úhrade žalovanej

sumy. S poukazom na uvedené je to práve žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania, a to v rozsahu
94,38% (čo do sumy 2.688,- Eur) a žalovaná v rozsahu 5,62% (čo do sumy 160,- Eur). Keďže obe
sporové strany zavinili zastavenie konania v určitej časti, žalovaná má za to, že súd prvej inštancie mal o
nároku na náhradu trov konania rozhodovať pomerne podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanej mal priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,76%.

7. Vzhľadom na uvedené žalovaná odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie vo výroku II
zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania v rozsahu 88,76% a
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nijakým spôsobom nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380
ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej dospel k záveru,
že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť
a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia (§ 145 C.s.p.). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne
ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za

akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú
legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného
vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do
značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť,
uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu

oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia
podľa § 256 ods. 1 C.s.p. preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu
na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí
žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon
späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno

bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný
svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá
u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za
stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť
do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil,

nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané
čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, prektorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav

vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo
dňa 15.08.2018).

15. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že žalobca sa od žalovanej strany sporu
domáhal zaplatenia istiny 2.848,- Eur spolu so 6% úrokom z omeškania od 08.10.2012 do zaplatenia,

zmenkovej odmeny 9,49 Eur a náhrady trov konania. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané,
že pred otvorením pojednávania, nariadeného súdom prvej inštancie v predmetnej sporovej veci na deň
24.11.2020, vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že nominálna hodnota úveru bola splatená, pričom vo vzťahu k žalovanej si zároveň uplatnil nárok
na náhradu trov konania dôvodiac tým, že žalovaná platila hodnotu úveru riadne až po podaní žaloby
(zápisnica na č. l. - 218 spisu). Žalovaná s predmetným dispozičným úkonom žalobcu vyjadrila súhlas,

a to podaním zo dňa 24.11.2020 (č. l. - 220 spisu). Uvedené sporové konanie tak bolo podľa § 145 ods.
1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu zastavené.

16. Z danej skutočnosti v spojení so zásadou procesného zavinenia zároveň vychádzal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy mal za to, že keďže žalovaná dodatočným

uhradením pohľadávky procesne zavinila zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania prináleží
žalujúcej strane sporu (§ 256 ods. 1 C.s.p). Odvolací súd sa však - aj vzhľadom na odvolaciu
argumentáciu žalovanej, s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie v časti
výroku o nároku na náhradu trov konania považuje za nesprávne, nakoľko v odôvodnení napadnutého
rozhodnutianebolizostranysúduprvejinštancieuvedenékonkrétnedôvody,naktorýchtotorozhodnutie

založil. V rámci dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom (ktorého písomná forma sa v spise,
hoci to uvádza súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, nenachádza) absentuje akýkoľvek dôkaz
preukazujúci ním tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaná platila hodnotu úveru riadne až po tom, čo
proti nej bolo žalobou zo dňa 12.10.2012 iniciované sporové konanie. Navyše, žalovaná opakovane
dňa 09.11.2020 doručila súdu prvej inštancie podanie žalobcu, datované dňom 11.12.2013, v ktorom je

uvedené, že žalovaná od januára 2011 do augusta 2012 na účet žalobcu uhradila spolu sumu 4.200,-
Eur, a že jej pôžička č. 126854-72596 je uhradená (č. l. - 193), pričom predmetné podanie nebolo zo
strany súdu prvej inštancie nijakým spôsobom v rámci rozhodovania o trovách konania zohľadnené.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby sa zaoberal
všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pre dané rozhodnutie. Ako vyplýva aj z judikatúry

ESĽPakonštantnejrozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSR,dostatočnosťarelevantnosťdôvodov,na
ktorýchsúdzaložísvojerozhodnutie-vrátanerozhodnutiaonáhradetrovkonaniaakointegrálnejsúčasti
sporového konania, sa musí týkať skutkovej aj právnej stránky rozhodnutia, pričom súd je povinný
ozrejmiť vyvodené právne závery tak, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený, aby sporová strana nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku

v rovine dohadov a aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu
poznania nielen právnych, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú (bližšie viď
napr. nález ÚS SR č. k. III. ÚS 107/07-43 zo dňa 30.10.2007).

17. V danom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej sporovej veci je nevyhnutné

aplikovať procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., a teda nápravu docieliť zrušením
uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II o nároku na náhradu trov konania a
vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

18. Nakoľko súd prvej inštancie v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania svoje

rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, bude jeho povinnosťou, súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), opätovne rozhodnúť o predmetnom nároku na náhradu
trovprvoinštančnéhokonania,atoajspoukazomnaodvolaciunámietkužalovanej,týkajúcusasplatenia
žalobcom poskytnutého úveru v ňou uvádzanom období, a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd
prvej inštancie zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

C.s.p.).

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).