Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Csp/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212667
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1417212667.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Q.,
narodená XX. XX. XXXX, bytom A. X, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 1.767,71 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.984,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 2.024,89 eur od 30.09.2014 do 22.03.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.984,89 eur od 23.03.2015 do zaplatenia zamieta.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,9 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť istinu 1,767,71 € s príslušenstvom, pričom podaním doručeným 25. 04. 2017 opravil navrhovaný
petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku z omeškania tak, že sa domáhal, aby
súd uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.767,71
eur s úrokmi vo výške 438,04 eur, úrokmi vo výške 1036,44 eur, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny,
sumy vo výške 1,767,71 eur vo výške 21,5 % ročne zo sumy 1.767,71 eur od 01.06.2017 do zaplatenia,
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.767,71 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a

poplatkami vo výške 5,86 eur. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. V
žalobe žalobca uviedol, že Poštová banka, a. s. ako veriteľ uzavrela so žalovanou ako dlžníkom (v
zmluve označenom ako klient) dňa 07.12.2012 Zmluvu o úvere č. 1640212312, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných
mesačných splátok s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutej v zmluve. Súčasťou uzavretej
zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. V dobe od uzatvorenia
zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom

jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku
dňu 07.06.2017. Uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému Poštovej banky,
a.s., ktorý je vedený v súlade s § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle
Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaná dostala do omeškania s platením splátok, žalobcovi
vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca si toto právo v
súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej
žalovanej, následkom čoho sa stal predčasne splatným celý úver vrátane príslušenstva. Žalovaná

ani napriek zaslanej výzve dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila. V súlade s Obchodnými podmienkami
si žalobca uplatňuje voči žalovanej aj úrok,, pričom výška tejto úrokovej sadzby je špecifikovaná v
listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. V zmysle Obchodných podmienok v prípade, ak sa
úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokomdojednaným v zmluve. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania vo
výške v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V zmysle obchodných podmienok vznikla
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky a to vrátane poplatkov spojených

s upomienkami žalovanej v zmysle sadzobníka a taktiež nákladov vynaložených na úhradu poistného.
Takto určená výška dlžných poplatkov predstavuje sumu 5,86 eur, výška uvedených nákladov je
zahrnutá v listine „Aktuálny stav úveru k 07.06.2017“ a táto vyplýva zo Sadzobníka. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila, napriek tomu, že výzva na vyjadrenie jej bola doručená 17. 01. 2018

2. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30. 05. 2018. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi doloženými žalobcom: Zmluvou o úvere - dostupná pôžička, uzatvorenou medzi
Poštovou bankou, a.s. a žalovanou spolu s Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička,
Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky a.s., aktuálnym stavom úveru, výzvou
na úhradu dlžnej sumy, sadzobníkom poplatkov a zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe
vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne: Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavrela

so žalovanou ako dlžníkom dňa 07.12.2012 Zmluvu o úvere č. 1640212312, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, splatný v pravidelných mesačných splátkach vo výške
57,29eur,spočtomsplátok72,splatnýchk7.dňuvmesiaci,sosplatnosťouprvejsplátkydňa07.01.2013
a s konečnou splatnosťou 07.12.2018, s úrokovou sadzbou 24,50 % ročne a s RPMN 27,45 %. Súčasťou
uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver dostupná

pôžička. Listom zo dňa 29. 09. 2014, označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, oznámila Poštová
banka, a.s. žalovanej, že pohľadávka veriteľa sa stala k 29. 09. 2014 predčasne splatnou v celom
rozsahu. Výška dlžnej sumy 2.024,89 eur , ktorú banka k uvedenému dňu evidovala, pozostávala z
dlžnej istiny 1,767,71 eur, úroku 211,32 eur, poplatkov 39,28 eur a poistného 6,58 eur. Zároveň bol
žalovaná vyzvaná, aby uhradila dlžnú sumu na úverový účet v lehote 10 dní od doručenia predmetnej

výzvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postupca postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu nesplateného úveru vrátane príslušenstva na žalobcu. Po
zosplatnení úveru, dňa 30. 5. 2014 uhradila žalovaná sumu 40 eur dňa 23.03.2015.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.),
§ 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1, § 497, § 499, § 500 ods. 1, § 502 ods. 1 a § 503 Obchodného
zákonníka a § 52, § 517 ods. 2 a § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola dňa 07.12.2012 platne uzatvorená Zmluvy o úvere č. 1640212312, na základe ktorej
poskytla Poštová banka, a.s. ako veriteľ žalovanej úver vo výške 2.000 eur. Uzatvorením predmetnej
úverovej zmluvy vznikol medzi stranami záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa má charakter spotrebiteľskej

zmluvy však môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka. Spotrebiteľská zmluva
sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten,
ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s.). Spotrebiteľom bude vždy
osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považoval podanú žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a
preukázané, že žalovaná po poskytnutí úveru v sume 2.000,- eur úver v dohodnutých splátkach vo
výške 57,29 eur nesplácala, a preto bola výzvou zo dňa 29.09.2014 vyzvaná na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote 10-ich dní od doručenia výzvy. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia

sumy 1.767,71 eur s úrokmi vo výške 438,04 eur, úrokmi vo výške 1036,44 eur, úrokmi zo zostatku
nesplatenej istiny, sumy vo výške 1,767,71 eur vo výške 21,5 % ročne zo sumy 1.767,71 eur od
01.06.2017 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.767,71 eur od 01. 06.
2017 do zaplatenia a poplatkami vo výške 5,86 eur. Pokiaľ ide o zmluvné úroky ktoré uplatnil žalobca
z nezaplatenej istiny aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, tieto súd nepovažoval za uplatnené

dôvodne a v tejto časti súd žalobu zamietol.

5. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e),f), g) h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a ďalej, aby žalovanú
zaviazal aj na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu,
vrátane všetkých písomných podaní strán, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď toto rozhodnutie trpí
vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu je toto rozhodnutie v napadnutej
časti nedostatočne odôvodnené, čím prišlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

7. Krajský súd ustálil, že na všetky spotrebiteľské vzťahy sa prednostne vždy vzťahuje Občiansky
zákonník. Upozornil tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16. júna 2020,

ktoré zjednotilo doterajšiu polemiku k problematike zmluvných úrokov, keď doposiaľ rozhodovacia
činnosť okresných a krajských súdov bola v tomto smere nejednotná, niektoré rozhodnutia priznávali
veriteľom právo na zmluvné úroky i po zosplatnení alebo splatnosti úveru až do zaplatenia istiny,
iné rozhodnutia priznávali veriteľom iba právo na zmluvné úroky do splatnosti alebo predčasného
(mimoriadneho) zosplatnenia úveru, pričom dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

8. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a ostatné na ňu nadväzujúce dokumenty a zistil,
že zmluva o úvere neobsahuje jednu zo základných náležitostí v súlade s § 9 ods. 1 písm. e) zákona o

spotrebiteľskýchúveroch,atocelkovúvýškuúveru.Vpredmetnejzmluvejelenpodtabuľkouzákladných
údajov o úvere uvedené, že celková suma úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom (č. l. 9). Odvolací súd je toho názoru, že takto vyjadrená celková čiastka úveru je
neurčitá a zavádzajúca a aj po sčítaní údajov uvedených v zmluve v podobe výšky úveru a celkovej
výšky nákladov sa nedosiahne suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí v zmysle násobku výšky mesačnej splátky

a počtu mesiacov splátok, a preto by mal byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný v súlade s §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zhodnotiť zistený skutkový stav veci
a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v
súlade s uvedenými zákonnými ustanovenia, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a tiež aby

bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2022 uviedol, že žalovaná svojimi postupnými splátkami
uhradila časť istiny vo výške 232,29 eur a časť celkových nákladov úveru vo výške 552,25 eur, pričom
neuhradená časť celkových nákladov úveru, t.j. zmluvných úrokov predstavuje sumu 1.218,92 eur a

teda žalobca sa okrem už priznanej časti domáha zaplatenia zmluvných úrokov v uvedenej výške, teda
vo výške 1.218,92 eur.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné, nakoľko je nedostatočne odôvodnené a

nemožno z neho vyvodiť právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie súhrnne v prevyšujúcej
časti zamietol nárok žalobcu, bez odôvodnenia zamietnutia jednotlivých čiastkových súm požadovaných
žalobcom, ktoré okrem úrokov po zosplatnení a úrokov z omeškania tvorili aj poplatky. Taktiež podľa
názoru odvolacieho súdu, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, či tento sa
zaoberal skúmaním zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z.. Týmto svojím konaním súd prvej inštancie zaťažil rozhodnutie vadou, ktorej následkom
jeporušenieprávastránsporunaspravodlivékonanie. Odvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje jednu zo základných
náležitostí v súlade s § 9 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku úveru.
V predmetnej zmluve je len pod tabuľkou základných údajov o úvere uvedené, že celková suma úveru

predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (č. l. 9). Odvolací súd je
toho názoru, že takto vyjadrená celková čiastka úveru je neurčitá a zavádzajúca a aj po sčítaní údajov
uvedených v zmluve v podobe výšky úveru a celkovej výšky nákladov sa nedosiahne suma, ktorú
spotrebiteľ zaplatí v zmysle násobku výšky mesačnej splátky a počtu mesiacov splátok, a preto by mal
byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) (správne však podľa

znenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. a), zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na citáciu ustanovenia uvedenú odvolacím súdom
(neobsahuje ..... celkovú výšku úveru), je zjavné, že odvolací súd svojím vyjadreným právnym názorom
poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) (v znení v účinnom v čase uzatvorenia zmluvy),ktoré ako jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovalo, aby spotrebiteľská zmluva
obsahovala celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie. Odvolací súd pritom poukázal na to, že takto vyjadrená celková čiastka úveru je neurčitá,

zavádzajúca a aj po sčítaní údajov uvedených v zmluva v podobe výšky úveru a celkovej výšky nákladov
sa nedosiahne suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí v zmysle násobku výšky mesačnej splátky a počtu
mesiacov splátok, a preto by mal byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný v súlade s § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie tak
uzavrel, že už pri akceptovaní ustanovenia § 391 ods. 2 CSP je možné uzavrieť, že spotrebiteľský úver

uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je možno považovať s ohľadom na dikciu
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) (podľa znenia účinného v čase uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov.

24. Súd prvej inštancie má však za to, že posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenú
dňa 07.12.2012 je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov aj s ohľadom na ustanovenie

§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Je potrebné uviesť, že podľa zmluvy o úvere mala byť výška úveru 2000 eur, výška mesačnej splátky
57,29 eur, dátum prvej splátky 07.01.2013, dátum poslednej splátky 07.12.2018, priemerná RPMN na
trhu 19,37, RPMN banky v % 27,45, úroková sadzba 24,50 %. Pri vynásobení počtu splátok počtom
mesiacov (57,29 eur x 72 mesiacov) dospejeme k sume 4.124,88 eur, čo by teda bolo viac, ako Celková

čiastka úveru podľa poznámky v bode 2.1 zmluvy o úvere, teda súčet úveru a celkových nákladov
spojených s úverom, 2000 eur + 1771,17 eur = 3771,17 eur (nehovoriac o tom, že takéto vymedzenie
aj odvolací súd považoval za neurčité a zavádzajúce). Ak by sme aj zohľadnili skutočnosť, že výška
splátky uvedená v zmluve už obsahuje aj poistné, pričom žalobca poukazoval na to, že poplatky za
nepovinné poistenie sa nezapočítavajú do celkových nákladov úveru, tak po odčítaní poistného od

splátky (podľa listiny „Aktuálny stav úveru“ z č. l. 52 - 53 v spise bolo poistné 3,29 eur), potom splátka
bez poistného predstavuje 57,29 eur - 3,29 eur, teda 54 eur, čo vynásobené počtom 72 mesiacov znovu
nepredstavuje sumu 3771,17 eur, ale sumu 3888 eur. Je tak možné uzavrieť, že zmluva neobsahuje
náležitosť požadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere,tedacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ

zaplatiť a teda úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu.

25. Žalobca sám uvádza, že žalovaná uhradila spolu sumu 784,54 eur (232,29 eur na istinu a 552,25 eur
akočasťcelkovýchnákladovúveru).Keďžesúduzavrel,žespotrebiteľskýúverjepotrebnépovažovaťza
úver bezúročný a bez poplatkov, žalobca by tak mal mať nárok len na rozdiel medzi poskytnutou istinou

úveru, teda sumou 2.000 eur a žalobkyňou spolu uhradenou celkovou čiastkou 784,54 eur, teda na
sumu 1.215,46 eur. Súd však už žalobcovi výrokom I. rozsudku č. k. 25Csp/152/2017 - 173 priznal sumu
1.984,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.024,89 eur od 30.09.2014
do 22.03.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.984,89 eur od 23.03.2015
do zaplatenia, a tento výrok, keďže nebol žiadnou zo strán napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa

11.08.2018. Nakoľko už právoplatným priznaným výrokom priznaná suma prevyšuje sumu, na ktorú by
mal žalobca, pri právnom posúdení spotrebiteľskej úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov,
nárok, súd v časti prevyšujúcej už priznanú sumu žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Zdôvodu,že
žalobca ako strana sporu bolúspešný v konaní pomerne, súd mu priznal trovy v rozsahu 23,9 %. Žalobca
sa domáhal, aby mu súd okrem už právoplatne priznanej sumy 1.984,89 eur s prislúchajúcim úrokom
súd priznal ešte sumu 1.218,92 eur (v časti ktorej ale súd žalobu zamietol). Spolu uplatnený nárok tak

predstavuje 1984,89 eur + 1.218,92 eur, teda sumu 3.203,81 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 61,95
%,úspechžalovanej38,05%.Výslednýúspechžalobcu poodčítaníúspechužalovanejjetak23,9%,čo
je rozsah, v ktorom súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konečnej výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradníkpoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.