Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 22, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 39Cb/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209615
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1121209615.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: AL Group Events s.r.o., so sídlom Lermontovova 3, 811 05
Bratislava, IČO: 52 763 358, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: ELITE ACADEMY s.r.o., so sídlom Ľudovíta
Rajtera 5334/8, 902 01 Pezinok, IČO: 35 898 691, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.12.2021, doručený súdu dňa

02.12.2021, z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.12.2021

domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
- zdržať sa organizácie summitov Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk
Management Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10.
februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;
- zrušiť organizáciu summitov Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management
Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022

vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;
- odstrániť z webových stránok , a , ako aj z iných webových stránok, ktoré žalovaný drží alebo spravuje,
informácie o summitoch Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management
Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022
vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;

- zdržať sa prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie summitov Operational Risk
Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit,
ktorésamajúuskutočniťdňa09.a10.februára2022voViedni,vrátaneonlineprostredníctvomInternetu,
na tretiu osobu
- ukončiť využívanie zoznamu účastníkov minulých summitov, ktoré organizoval žalobca a spracovával
ich osobné údaje,

- vymazať zoznam účastníkov minulých summitov, ktoré organizoval žalobca a vymazať ich osobné
údaje.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne. Žalobca je spoločnosť,
ktorá v roku 2019 prevzala organizáciu medzinárodných konferencií pod značkou ALLAN LLOYDS a
plynule pokračuje v činnosti, ktorú predtým vykonávala jej spriaznená spoločnosť ALLAN LLOYDS s.r.o.,

IČO: 35 937 769 a už od roku 2005 a následne v roku 2014 spoločnosť AL EVENTS, s.r.o., IČO: 47755 237. Žalobca uviedol, že medzi veľmi úspešnými medzinárodnými summitmi, ktoré každoročne
organizuje, sú aj
- summit s názvom „Banking Operational Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03.

februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu,
-summitsnázvom„BankingCreditRiskManagementSummit“,ktorýsamáuskutočniť02.a03.februára
2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu,
- summit s názvom „Retail Banking Technologies Summit“, ktorý sa má uskutočniť 23. a 24. februára
2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu.

Žalobca svoju činnosť vykonáva a summity organizuje v anglickom jazyku, všetky summity sú určené
pre bankový sektor. Žalobca zdôraznil, že uvedené medzinárodné summity organizuje vždy vo februári
a vždy v meste Viedeň, pričom tieto summity sú v jednotlivých prípadoch organizované nepretržite
už 16, 15 a 6 rokov a zároveň majú medzi odbornou verejnosťou, vrátane spoločností, spíkrov a
účastníkov dobré meno. Žalobca uviedol, že summity organizuje veľmi úspešne, vytvoril si na tomto
trhu silné postavenie a dobré meno, čo dokazujú aj tržby žalobcu, resp. predchádzajúceho organizátora

AL EVENTS, s.r.o.. Počas 16, 15 a 6 rokov existencie a organizovania summitov sa na trhu tieto
názvy stali príznačné a pevne spojené so značkou ALLAN LLOYDS, a teda žalobcom. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný je majiteľom domény , ktorá bola zaregistrovaná dňa 31.
mája 2021, ako aj domén a , ktoré
boli zaregistrované dňa 16. augusta 2021. Žalovaný podniká pod obchodnou značkou Elite Events.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol založený v roku 2004, jeho obraty v rokoch 2014 až 2019
sa pohybovali v priemere okolo 130.000,- EUR, čo podľa žalobcu znamená, že žalovaný je len malou
lokálnou slovenskou spoločnosťou, nie jedným z celosvetovo najdôveryhodnejších poskytovateľov
obchodných informácií, ako uvádza . Žalobca poukázal na to,
že žalovaný na uvedenej webovej stránke zároveň klamlivo uvádza svoje sídlo - Mariahilfer Strasse

123, 3rd Floor, 1060 Vienna - Austria, v skutočnosti však v Rakúsku nemá žiadnu dcérsku, sesterskú
a ani materskú spoločnosť a zámerne zamlčuje skutočnú, z jeho pohľadu menej lukratívnu slovenskú
adresu. Žalobca uviedol, že zo strán 10 až 72 priloženej notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaný v
súčasnej dobe organizuje 3 konferencie s názvami Operational Risk Management Summit, Global Credit
Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, všetky sa majú uskutočniť 09. a 10.

februára 2022 vo Viedni. Ide pritom o historicky prvé summity žalovaného, ktoré organizuje.

3. Žalobca poukázal na to, že po tom ako začiatkom novembra 2021 rozposlal žalobca pozvánky svojím
obchodným kontaktom, vrátane účastníkov z minulých ročníkov summitov, aby sa zúčastnili na ním
organizovaných summitoch vo februári 2022, viacerí sa na žalobcu obrátili s tým, že sú zmätení a

napríklad uviedli, že nerozumejú tomu, prečo dostávajú druhú pozvánku na ten istý summit, prípadne
sa dopytovali, či ide o jednu konferenciu s dvomi organizátormi, alebo prečo zamestnanec jednej
spoločnosti posiela pozvánky v mene druhej spoločnosti. Žalobca uviedol, že to bolo mätúce najmä z
toho dôvodu, že ide o summity s rovnakými názvami (napr. žalobca organizuje Banking Operational
Risk Management Summit a žalovaný Operational Risk Management Summit), s rovnakým obsahom,

v rovnakom meste (Viedeň) a v rovnaký mesiac (február). V skutočnosti však ide o odlišné summity od
odlišných spoločností, a to žalobcu a žalovaného. Žalobca uviedol, že zistil, že do činnosti žalovaného sú
priamo zapojení aj bývalí zamestnanci žalobcu, napríklad pani Ema Hilaj, ktorá za žalobcu komunikovala
a ktorá bola zamestnaná v sesterskej spoločnosti ALLAN LLOOYDS EVENTS Shpk, so sídlom v
Albánsku a tiež pán Bardhok Prendushi, ktorému boli z emailu I. odoslané dve pozvánky na

konferenčné hovory, a to 03.05.2021 a 25.10.2021. V akom skutočnom zmluvnom vzťahu pani Ema Hilaj
a pán Bardhok Prendushi spolupracujú so žalovaným, žalobcovi nie je s istotou zrejmé. Žalobca však
interným šetrením zistil, že pán Bardhok Prendushi ešte počas trvania pracovného pomeru musel byť
zapojený do činnosti žalovaného a zároveň si tesne pred skončením pracovného pomeru so žalobcom
ku dňu 30.09.2021, vyžiadal od kolegyne zoznamy účastníkov minulých summitov, ktorá mu ich dňa

06.09.2021 a dňa 22.09.2021, v nevedomosti, že jeho pracovný pomer bude končiť, zaslala emailom.
Žalobca mal za to, že s istotou ide o zoznamy, ktoré pán Bardhok N., resp. žalovaný použil za účelom
organizovania summitov, nakoľko inak nie je možné vysvetliť zhodu v tom, že pozvánky na summity od
žalobcu a žalovaného dostali tí istí ľudia. Žalobca poukázal na to, že sa nejedná len o ľudí, ktorí boli
v minulých rokoch prednášajúcimi, čo je verejne dostupná informácia, ale ide aj o účastníkov, ktorých

osobné údaje žalobca nikdy nezverejňoval. Žalobca uviedol, že žalovaný pri kopírovaní žalobcu išiel
tak ďaleko, že viac ako 1/3 jeho pozvánky priamo kopíruje text pozvánky žalobcu. Žalobca považoval
za potrebné uviesť, že aj podobnosť týchto pozvánok má význam, nakoľko boli odosielané tým istým
osobám, pričom žalovaný kopíruje nielen hlavnú štruktúru ale aj celé slovné spojenia a celé vety.4. Žalobca uviedol, že žalovaný je jeho priamy konkurent, pretože obaja podnikajú v oblasti
organizovania summitov. Konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi z dôvodu, že si

účastníci zamenia názov podujatia - s tým je spojená finančná ujma. Hrozba je reálna, pretože je zrejmé,
že žalovaný - 1. evidentne organizuje zameniteľné podujatie, 2. organizuje ho v tom istom termíne, 3.
na tom istom mieste, 4. v tejto súvislosti hrozí žalobcovi finančná ujma v značnom rozsahu. Žalobca
uviedol, že vznik ujmy nielen reálne hrozí, ale už aj nastáva, nakoľko viacero jednotlivcov, ktorí sa v
minulých rokoch zúčastnili summitov žalobcu, sú na webových stránkach žalovaného uvádzaní v pozícii

prednášajúcich.Negatívnereakcieniektorýchúčastníkovsummitovotom,žesituáciajezmätočná,riziko
hrozby vzniku ujmy potvrdzujú. Žalobca uviedol, že účastníci platia za účasť medzi 1.148,- EUR až
2.295,- EUR bez DPH v závislosti od poskytnutej zľavy, priemerne je tak 1.500,- EUR na osobu. Ak by
činnosťou žalovaného došlo k poklesu počtu účastníkov napríklad už len o 5 účastníkov na summit, z
priemerného poštu 65 účastníkov, pri troch summitoch by išlo o priamu škodu vo výške 22.500,- EUR,
ak by došlo k poklesu o 10 účastníkov, škoda by predstavovala 45.000,- EUR. Žalobca poukázal na to,

že ďalšia škoda hrozí pri potenciálnom poklese sponzorov, ktorí platia medzi 5.000,- EUR až 18.500,-
EUR v závislosti od balíka, za ktorý si platia. Preto, ak by došlo k strate napríklad jedného sponzora na
summit, ktorý by zaplatil napríklad 15.000,- EUR, hrozí škoda vo výške 45.000,- EUR za všetky summity.
Spolu by takto vyčíslená škoda mohla predstavovať 67.500,- EUR, prípadne dvojnásobok 135.000,-
EUR. Pre porovnanie, už pri sume 67.500,- EUR ide o jednorazovú stratu vyššiu ako zisky žalovaného

za posledných 5 rokov dokopy.

5. Žalobca považoval za splnenú aj podmienku rozporu konania žalovaného s dobrými mravmi súťaže
z nasledovných dôvodov:
- žalovaný sa snaží získať súťažnú výhodu aj klamaním spotrebiteľov o dôveryhodnosti svojej

spoločnosti a uvádza ich tým do omylu, čím je naplnená osobitná skutková podstata klamlivej reklamy.
- žalovaný nerešpektuje práva nadobudnuté a riadne získanú súťažnú pozíciu žalobcu; žalovaný koristí
z jeho dlhoročnej práce a úspechu, predovšetkým tým, že otrocky kopíruje nielen označenia jeho
summitov, ale aj mesiac a miesto konania. Zároveň je tým podľa žalobcu naplnená aj osobitná skutková
podstata klamlivého označenia tovaru a služieb a vytvárania nebezpečenstva zámeny.

- žalovaný využíva internú a neverejnú databázu kontaktov žalobcu, pri ktorej získaní bola porušená
zákonom stanovená povinnosť mlčanlivosti zo strany bývalého zamestnanca žalobcu, o čom žalovaný
musel mať vedomosť. Týmto konaním je podľa žalobcu naplnená skutková podstata porušenia
obchodného tajomstva, ako aj ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679
z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto

údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej tiež ako
„nariadenie GDPR“), pretože sa v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia GDPR spracovávajú iným
subjektom a na iný účel ako boli pôvodne získané.
- žalobcov úmysel je nepoctivý, pretože ak by mal poctivý úmysel, pri organizácii svojich summitov
by vykonal také kroky, ktoré by ho od žalovaného odlíšili, napríklad použitím odlišujúceho názvu,

organizovaním v inom mesiaci, prípadne otvorenou komunikáciou o tom, že ide o prvé summity a
nezneužívaním internej databázy kontaktov žalobcu.
Žalobca zdôraznil, že rešpektuje právo žalovaného zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži, táto však
musí byť poctivá a nemôže byť nekalá.

6. Nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatreniajepodľanázoružalobcudanátým,žedobaodzačatiaprípravažpodeňuskutočneniasummitu
nezaberie viac ako 5 mesiacov, v danom prípade je to menej ako 3 mesiace od podania návrhu, preto je
odôvodnený predpoklad, že by sa konanie vo veci samej nepodarilo ukončiť právoplatným rozhodnutím
do času konania summitu a iný účelný prostriedok ochrany svojich práv nemá žalobca k dispozícii a

zároveň podľa žalobcu ide o jediný efektívny procesný spôsob ochrany žalobcu pred hroziacou ujmou a
predídeniu hroziacej škode, teda povinnosti, ktorá vyplýva z § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal
za to, že je nevyhnutné upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobca mal za to,
že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia v žiadnom prípade nedôjde k obmedzeniu práva
žalovaného slobodne podnikať, vrátane práva organizovať summity vo všeobecnosti, a ani summity pre

oblasť bankovníctva, a ani s obsahom podobným tým, ktoré organizuje žalobca, ale len k obmedzeniu
práva organizovať konkrétne tri summity, pri ktorých organizácii zjavne dochádza k zásahu do práv
žalobcu zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži bez toho, aby boli tieto jeho práva porušované a
ohrozovanénekalosúťažnýmkonanímžalovaného.Žalobcasadomáhauloženiapovinnostižalovanémuzdržať sa organizácie konkrétnych summitov, ako aj zrušenia ich organizácie, teda týmto návrhom
si žalobca uplatňuje voči žalovanému zdržovací nárok, ktorý vyplýva z § 53 Obchodného zákonníka.
Zákazomprevoduprávnaorganizáciudanýchsummitovsamázabrániťtomu,abysummityzorganizoval

tretí subjekt, po dohode so žalovaným, na ktorý by sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo. Žalobca
sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému ukončiť využívanie zoznamu účastníkov minulých
summitov žalobcu a tento zoznam vymazať, teda nároku vyplývajúceho z § 53 Obchodného zákonníka
v spojení s § 55b ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, pričom tento nárok vyplýva aj z porušenia čl.
5 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR. Žalobca mal za to, že s ohľadom na svoj zdržovací nárok uplatnený

návrhom, povaha tejto veci pripúšťa a sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
totožného s výrokom vo veci samej podľa § 330 ods. 2 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(„CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len presne určený čas.

16.Podľa§330ods.2CSPaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17.Vzhľadomnašpecifickosťinštitútuneodkladnéhoopatreniajesúdpovinnývždydôslednevyhodnotiť,
či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné
bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať
potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie

musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane
žalovaného.

18. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho

nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú
a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebuneodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať

zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd

musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v
právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

20. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil

s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že
žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred konaním žalovaného, ktoré
by podľa žalobcu malo naplňovať základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže a

zároveň by malo naplňovať aj osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže vo forme klamlivej reklamy,
klamlivého označovania tovarov a služieb, vyvolaním nebezpečenstva zámeny, porušením obchodného
tajomstva.

22. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

(„Obchodný zákonník“) nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa
zakazuje.

23. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,

f) zľahčovanie,
g) porušenie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

24. Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb,

nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a
záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým
sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá
poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

25. Podľa § 45 ods. 2 Obchodného zákonníka pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky
jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, oa) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania,
vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch,
ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol,

b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú
alebo poskytujú,
c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho
chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

26.Podľa§46ods.1Obchodnéhozákonníkaklamlivýmoznačenímtovaruaslužiebjekaždéoznačenie,
ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby
pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú
osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené
bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku
klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia

osobitného zákona platia obdobne.

27. Podľa § 46 ods. 2 Obchodného zákonníka klamlivým označením je aj také nesprávne označenie
tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako
výrazy "druh", "typ", "spôsob" a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe

tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

28. Podľa § 47 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ,

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov
aleboobchodnýchmateriálovpodniku,ktorévzákazníckychkruhochplatiapreurčitýpodnikalebozávod
za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch,
ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil

všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň
podstatne obmedzil,
pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom,
osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

29. Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo
služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech,
ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

30. Podľa § 51 ods. 1 Obchodného zákonníka porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa

obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného
tajomstva.

31. Podľa § 51 ods. 2 Obchodného zákonníka neoprávneným získaním obchodného tajomstva je
získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou

poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom,
materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá
majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné
tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.

32. Podľa § 51 ods. 3 Obchodného zákonníka neoprávneným využitím alebo neoprávneným
sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez
súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto
a) získal obchodné tajomstvo neoprávnene,
b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia

obchodného tajomstva,
c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.33. Podľa § 51 ods. 4 Obchodného zákonníka neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením
obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného
tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo

alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene
sprístupňovala podľa odseku 3.

34. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej

môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly
vymedzené v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. musí sa jednať o konanie v hospodárskej súťaži,
konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom,

pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu (6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). Všetky
tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému
konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty
súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému
konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako

právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci
hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii,
keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd
nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a
pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom

alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/138/2000).

36. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v danom prípade
ide medzi žalobcom a žalovaným bez pochybností o konanie v hospodárskej súťaži, nakoľko žalobca

aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri Slovenskej republiky so
zapísaným predmetom činnosti, okrem iného pri žalobcovi - „Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej
činnosti“ a pri žalovanom - „Školiaca činnosť v rozsahu voľnej činnosti“. Z predložených listinných
dôkazov mal súd zároveň osvedčené, že žalobca aj žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti
organizujú, resp. zabezpečujú organizáciu medzinárodných konferencií, resp. summitov. V súvislosti s

poskytovanými službami sú teda žalobca a žalovaný priamymi konkurentmi na relevantnom trhu. Súd
mal v zmysle uvedeného bez rozumných pochybností osvedčený súťažný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako jednu z podmienok pre posúdenie nekalosúťažného konania.

37. Z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobca organizuje pod značkou ALLAN

LLOYDS summity s názvom - „Banking Operational Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť
02. a 03. februára 2022 vo Viedni vrátane online prostredníctvom Internetu, „Banking Credit Risk
Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03. februára 2022 vo Viedni vrátane online
prostredníctvom Internetu a „Retail Banking Technologies Summit“, ktorý sa má uskutočniť 23. a 24.
februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu. Žalovaný organizuje summity s

názvom „Operational Risk Management Summit“, „Global Credit Risk Management Summit“ a „Global
Banking Technologies Summit“, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni vrátane
online prostredníctvom Internetu. Z predložených listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že tak uvedené
summity organizované žalobcom, ako aj summity organizované žalovaným, sa budú konať v anglickom
jazyku, sú určené pre bankový sektor a miestom konania je Viedeň. Zároveň mal súd zo žalobcom

predložených listinných dôkazov osvedčené, že v prípade summitov organizovaných pod značkou
ALLAN LLOYDS žalobcom sa jedná už o niekoľký ročník daných podujatí, a to konkrétne 16., 15.
a 6. ročník jednotlivých summitov, v prípade summitov organizovaných žalovaným sa jedná o prvý
ročník. Zo žalobcom predloženej e-mailovej komunikácie s účastníkmi, resp. osobami pozvanými na
summity žalobcu aj žalovaného mal súd osvedčené, že summity organizované žalobcom a žalovaným

nie sú medzi koncovými zákazníkmi dostatočne odlíšiteľné, a to aj s poukazom na obdobné názvy
jednotlivých summitov, obdobný, resp. veľmi podobný obsah jednotlivých summitov, ale aj s poukazom
na skutočnosť, že tieto summity žalobcu aj žalovaného sa konajú v rovnaký mesiac (február 2022)
na rovnako mieste (Viedeň). Zároveň mal súd z daných listinných dôkazov osvedčené, že summityorganizované žalovaným vyvolávajú medzi koncovými zákazníkmi dojem, že sa jedná o summity
organizované práve žalobcom, ktorý obdobné summity organizoval od roku 2019 (pričom pod značkou
ALLAN LLOYDS boli dané summity organizované ešte niekoľko rokov predtým inými obchodnými

spoločnosťami). Takéto konanie žalovaného je teda spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi
na relevantnom trhu vo forme ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené, na účely rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčené, že sú naplnené znaky generálnej klauzuly
nekalej súťaže, ako aj osobitných skutkových podstát nekalej súťaže v zmysle § 47 a § 48 Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd posudzoval a skúmal naplnenie

zákonných pojmových znakov nekalej súťaže len v rozsahu rozhodovania o nároku na nariadenie
neodkladného opatrenia, bez vykonania riadneho dokazovania v merite veci, preto uvedeným záverom
sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi vo veci
samej.

38. V nadväznosti na uvedené súd pristúpil k skúmaniu, či boli v danom prípade osvedčené a

splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o končenú súdnu

ochranu. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to výrokmi I. až IV. domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa organizácie žalovaným organizovaných uvedených
summitov, povinnosť zrušiť organizáciu týchto summitov, povinnosť odstrániť z uvedených webových
stránok, ktoré žalovaný drží alebo spravuje informácie o daných summitoch a povinnosť zdržať sa
prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie daných summitov na tretiu osobu, ako svojho

zdržovacieho nároku v zmysle § 53 Obchodného zákonníka. Účelom navrhovaného neodkladného
opatrenia tak bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov strán žalobca odôvodňoval tým, že doba od začatia príprav až po deň uskutočnenia summitu
nezaberie viac ako 5 mesiacov, v danom prípade je to menej ako 3 mesiace od podania návrhu, preto je
odôvodnený predpoklad, že by sa konanie vo veci samej nepodarilo ukončiť právoplatným rozhodnutím

do času konania summitu a iný účelný prostriedok ochrany svojich práv nemá žalobca k dispozícii a
zároveň podľa žalobcu ide o jediný efektívny procesný spôsob ochrany žalobcu pred hroziacou ujmou
a predídeniu hroziacej škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pred nariadením neodkladného
opatrenia je súd povinný skúmať aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Súd konštatuje, že žalovaný, tak ako aj

žalobca, majú právo slobodne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ktorá v ich prípade spočíva
aj v organizácii medzinárodných summitov s tematikou zaoberajúcou sa bankovníctvom, kde logicky
vyplýva, že okruh prednášaných tém, účastníkov, ako aj prednášajúcich, resp. sponzorov sa do istej
miery prekrýva. Aj žalovaný má teda právo takéto summity organizovať, toto oprávnenie nepatrí
len žalobcovi, pričom tak ako pri každej podnikateľskej činnosti, takéto konanie nesmie napĺňať

znaky všeobecnej a osobitných podstát nekalej súťaže. V takom prípade má ten, ktorého práva
boli nekalosúťažným konaním porušené právo uplatňovať si, okrem iného, nároky v zmysle § 53
Obchodného zákonníka, pričom pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, tieto
nároky, resp. zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že právne

účinky nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k uloženiu povinností žalovanému uvedených v
navrhovaných výrokoch I., II., III. a IV. navrhovaného neodkladného opatrenia, žalovaného obmedzujú
v jeho práve slobodne podnikať a organizovať summity nad nevyhnutný rozsah. Súd mal za to, že
uloženie povinnosti úplne sa zdržať a zrušiť organizáciu daných summitov žalovaného (a v tej súvislosti
povinnosť odstrániť z webových stránok žalovaného informácie o daných summitoch a povinnosti zdržať

sa prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie daných summitov na tretiu osobu) obmedzia
žalovanéhoneprimeranýmspôsobomvovzťahukžalobcomosvedčenémuporušeniujehopráv.Súdmal
za to, že na ochranu práv žalobcu by bolo primerané a postačujúce uloženie povinností zdržať sa takého
konania žalovaného, ktoré spôsobuje, že summity organizované žalobcom a summity organizované
žalovaným, nie sú od seba dostatočne odlíšiteľné a v tomto smere odstrániť závadný stav, nie úplné

zrušenie organizovania summitov žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nariadenie
takto formulovaných povinností by predstavovalo neprimeraný zásah do práv a oprávnených záujmov
žalovaného nad nevyhnutný rozsah.39. Vo vzťahu k žalobcom navrhovaným výrokom neodkladného opatrenia, ktorými sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť ukončiť využívanie zoznamov účastníkov minulých summitov
žalobcu a spracovávať ich osobné údaje a povinnosť vymazať zoznam účastníkov minulých summitov

žalobcu a povinnosť vymazať ich osobné údaje (výroky V. a VI.) súd dospel k záveru, že v danom
prípade nebola dôvodnosť neodkladného opatrenia v uvedenej časti dostatočne osvedčená. Súd
nemal ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených listinných dôkazov
osvedčené, že žalovaný neoprávnene a bez súhlasu žalobcu získal a využíva zoznamy účastníkov
minulých summitov žalobcu, alebo že získal, využíva a spracováva osobné údaje účastníkov minulých

summitov žalobcu. Zo žalobcom predložených dôkazov mal súd osvedčené, že bývalý zamestnanec
žalobcu p. Bardhok Prendushi si krátko pred ukončením pracovného pomeru u žalobcu vyžiadal od inej
zamestnankyne žalobcu zoznamy účastníkov summitu Retail Banking Technologies Summit a Retail
BankingTechnologiesMENASummitzaroky2018až2021asummituBankingCreditRiskManagement
Summit za roky 2018 až 2021, avšak uvedený bývalý zamestnanec žalobcu je osobou odlišnou od
žalovaného. Z predložených listinných dôkazov súd nemal osvedčené, že p. Bardhok Prendushi je

osobou s relevantným vzťahom k žalovanému (pracovnoprávnym, zmluvným, atď.), teda že žalovaný
spolupracuje s p. Prendushim a už vôbec súd nemal osvedčené, že žalovaný sám akokoľvek získal a
použil databázy účastníkov minulých summitov organizovaných žalobcom, resp. že by žalovaný týmto
spôsobom porušil obchodné tajomstvo žalobcu alebo zasiahol do ochrany osobných údajov fyzických
osôb uvedených v databázach žalobcu, resp., že by tieto osobné údaje z databázy žalobcu akýmkoľvek

spôsobom získal a tieto spracovával za iným účelom, než na aký boli žalobcom získané. Dôvodnosť
takto uloženej povinnosti žalovanému teda nebola v konaní osvedčená.

40. Sumarizujúc uvedené súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd mal za

to, že uloženie povinností žalovanému v zmysle navrhovaných výrokov I. až IV. neodkladného opatrenia
by žalovaného obmedzilo neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a zároveň nemal vo vzťahu
k uloženiu povinností žalovanému v zmysle výrokov V. a VI. neodkladného opatrenia osvedčenú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Súd tiež poukazuje na to, že z predložených
listinnýchdôkazovnevyplynulo,žežalobcažalovanéhovyzval,abyžalovanýupustilodnekalosúťažného

konania. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalovaný bol v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v
celomrozsahu,nakoľkosúdnávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Spoukazom
na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Nakoľko však žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).