Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/282/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205207548
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4205207548.4

Uznesenie

Krajský súd v právnej veci žalobcu: 1/ Rád svätého Benedikta, so sídlom Komárno, Palatínova ul. č.
10-12, IČO: 00585688, v konaní zastúpený JUDr. László Lengyelom, advokátom so sídlom Bratislava,
Ružová dolina č.6, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie
SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou
so sídlom Zlaté Moravce, Ul.1. mája č. 22 a vo veci žalobcu: 2/ Rímskokatolícka cirkev Trnavská

arcidiecéza,sosídlomTrnava,Hollého10,IČO:00419702,vkonanízastúpenýAdvokátskoukanceláriou
MAPLE & FISH s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, v ktorej mene koná advokát a konateľ JUDr. Viliam Karas,
PhD., proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná
ul.č.10, o vydanie nehnuteľností, v spoločnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/127/2005, o návrhu
žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno č. k. 10C/127/2005-747 zo dňa 27. júna 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého m e n í tak, že návrh žalovaného na prerušenie
konania do právoplatného skončenia veci vedenej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky č.k. II.
ÚS 42/2011 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci na návrh žalovaného prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod č. k. II.
ÚS 42/2011. Svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a s
poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že na Ústavnom súde prebieha konanie pod č. k. II
ÚS 42/2011 ohľadom zjednotenia odchylných právnych názorov vo vzťahu k problematike určitosti a
zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy a jej náležitostí. Vzhľadom k tomu, súd prvého stupňa konania prerušil.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca v 2/ rade Rímskokatolícka cirkev,
Trnavská arcidiecéza. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietne. Namietal, že vzhľadom na absenciu dostatočného a
riadneho odôvodnenia bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že určitosťou a
zrozumiteľnosťou reštitučnej výzvy a jej náležitosťami v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. je potrebné sa
zaoberaťvkaždomjednotlivomprípadeosobitne, pretotuneexistujedôvodnaprerušeniekonaniapodľa

ustanovenia § 109 ods.2 písm. c) OSP. Prerušením súdneho konania dochádza k porušeniu ústavného
práva žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany súdu, o čo sa snaží žalovaný
svojimi podaniami. S poukazom na fakultatívnu možnosť prerušiť súdne konanie podľa § 109 ods. 2
psím. c) OSP súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
súd nemusí obligatórne prerušiť konanie na návrh účastníka, môže tak však urobiť, ak po zvážení
okolností dospeje k názoru, že konkrétne prebiehajúce konanie je konaním, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností
sporu, pričom je potrebné, aby súd prihliadol aj na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zvážil, čipredmetný právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania si nemôže prejudiciálne sám vyriešiť. V danom
prípade si súd prvého stupňa môže vyriešiť otázku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy. Podľa
názoru žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody, na základe ktorých súd

prvéhostupňadospelkzáveruosplnenípodmienkynaprerušeniesúdnehokonania,pričomtietodôvody
možno považovať za arbitrárne majúce za následok zásah do žalobcovho práva, čím sa mu odňala
možnosť konať pred súdom.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním aj žalobca v 1/ rade Rád svätého Benedikta.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 295/2008 zo dňa 30.09.2009
uviedol, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa
týka skutočnosti, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného (prípadne procesného)
práva. Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 OSP. Z

ústavnej sťažnosti Slovenského pozemkového fondu, z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
42/2011 zo dňa 03.02.2011 a ani zo žiadnej listiny nachádzajúcej sa v spise nevyplýva, že II. Senát
Ústavného súdu SR už predložil alebo vôbec sa hodlá predložiť podľa ustanovenia § 6 prvej vety zákona
č. 38/1993 Z. z. plénu Ústavného súdu SR návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Preto
skutkové zisteniu súdu prvého stupňa je nesprávne. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci.

V súčasnosti na Ústavnom súde SR neprebieha žiadne také konanie, existencia ktorého podľa názoru
súdu prvého stupňa je základom pre prerušenie konania. Súd prvého stupňa podnet na takéto konanie
ani nedal. Poukázal na uznesenie Vrchného súdu Praha sp. zn. 10 Cmo 622/1998 zo dňa 08.01.1999
podľa ktorého podanie ústavnej sťažnosti nepredstavuje začatie konania, v ktorom sa riešia konkrétne
vecné otázky, ako to má na mysli ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Mal za to, že predmetom

konania na Ústavnom súde SR nie sú vecné otázky konkrétneho sporu, ale skúmanie, či nedošlo k
porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ustanovenia čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného nie je daný
ani obligatórny ani fakultatívny dôvod na prerušenie predmetného konania. Zároveň dal do pozornosti
ustálenú prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej prerušením konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP

môže dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 21/2000 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/04.

K odvolaniu žalobcu v 1/ rade sa vyjadril žalobca v 2/ rade, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s
odvolaním žalobcu v 1/ rade. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že

návrhžalovanéhonaprerušeniekonaniazamietnealeboalternatívne,abynapadnutéuznesenievcelom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniam žalobcov v 1/ a 2/ rade sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Námietky žalobcov

považoval za nedôvodné s poukazom na to, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal so všetkými
podstatnými otázkami pre vydanie rozhodnutia v danej veci. Na podporu svojich tvrdení predložil
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/175/2012-573 zo dňa 25.06.2012, ktorým Krajský
súd v Nitre ako odvolací súd potvrdil obdobný návrh na prerušenie reštitučného sporu vedeného pred
Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 10C/82/2007 do právoplatného skončenia konania vedenom na

Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 42/2011.

Krajský súd ako odvolací súd /§ 10 ods.1 OSP/ preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť a návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietnuť.

Súd prvého stupňa videl dôvod na prerušenie konania v danej veci z dôvodu, že na Ústavnom súde
prebieha konanie, v ktorom môže dôjsť k zjednoteniu právnych názorov senátov odvolacieho súdu

ohľadom problematiky určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy, čo je dôležitou otázkou a môže mať
významný vplyv pre rozhodnutie v tejto veci.
Zo spisu z pripojeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS/42/2011-17 3.2.2011
vyplýva, že Ústavný súd SR prijal sťažnosť Slovenského pozemkového fondu na ďalšie konanie vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva zaručeného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/177/2009-575 z 28.9.2010 v spojitosti s rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/55/2007-322 z 25.5.2009.

Ústavný súd v tomto rozhodnutí konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa spĺňa všeobecné náležitosti návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom predpísané v § 20 Zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné

náležitosti, ktoré sú pre konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50
citovaného zákona a preto, že nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 Zákona o ústavnom
súde rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
Ústavný súd rozhoduje o jej prijatí len vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých
sa ňou namieta. Rozhodovanie o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáha zrušenia označených
rozhodnutí, nie je rozhodovaním o základnom práve alebo slobode. Z tohto dôvodu Ústavný súd o tejto

časti sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania nerozhodoval.

Sťažovateľ, Slovenský pozemkový fond, namietal nezákonnosť rozhodnutí súdov prvého i druhého
stupňa, keď navrhovateľ neuplatnil reštitučný nárok v súlade s § 5 ods. 1 zákonom č. 161/2005 Z. z.,
nepreukázal v prekluzívnej lehote do 30. apríla 2006 sťažovateľovi, že mu bolo odňaté vlastnícke právo

k dotknutým nehnuteľnostiam a nepreukázal v uvedenej lehote ani to, akým spôsobom ustanoveným v
§ 3 ods. 1 reštitučného zákona mu bolo vlastnícke právo odňaté. Ďalej namietal na strane navrhovateľa
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď tento nepreukázal právne nástupníctvo po pôvodnom
pozemnoknižnom vlastníkovi zapísanom v pozemkovej knihe. K uvedenému postupu ho viedli vyššie
citované rozsudky Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými mu bola uložená

povinnosť vydať a navrátiť Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Banská Bystrica vlastníctvo k označeným
nehnuteľnostiam.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd dospel k záveru, že konanie prebiehajúce pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. II. ÚS 42/2011, má vzťah výlučne ku konaniam vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 14C/187/2009 a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/55/2007. Nemožno konštatovať,

že by sa v ňom riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci,
keďže tento súd si z hľadiska podaného návrhu, navrhovateľom označených dôkazov ich vykonania
a vyhodnotenia, a výkladom príslušných zákonných ustanovení musí danú vec riešiť a dospieť ku
konečnému rozhodnutiu vo veci.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v danom konaní pred Ústavným súdom sťažovateľ Slovenský
pozemkový fond tvrdí, že právoplatným rozhodnutím spomínanými rozsudkami Krajského súdu v
Banskej Bystrici a Okresného súdu Zvolen sa porušili jeho základné práva alebo slobody.

Rozhodnutievuvedenejvecinemôžemaťžiadnyzásadnývýznamprerozhodnutiesúduvprejednávanej

veci, keď ako už bolo uvedené vyššie, je súd prvého stupňa povinný v prejednávanej veci na základe
návrhu navrhovateľa a ním predložených dôkazov vykonať dokazovanie, vyhodnotiť tieto dôkazy a vo
veci rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh odporkyne

na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.