Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 11, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821010190
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7821010190.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného Y. V., na hlavnom

pojednávaní konanom 12. januára 2022 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. V., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom
R. V. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

j e v i n n ý,

1) že v období od 08.07.2020 do 05.11.2020 v spoločnej domácnosti v rodinnom

dome č. XXX v obci R. V., okres Rožňava, pod vplyvom alkoholických nápojov najmenej v dvoch
prípadoch slovne a fyzicky napadol svoju matku - poškodenú Q. V. tak, že ju udieral rukami a nohami po
celom tele, vyhrážal sa jej zabitím, pričom dňa 05.11.2020 v popoludňajších hodinách ju fyzicky napadol
tak, že ju bil rukami a kopal nohami do celého tela a keď spadla na podlahu, hodil na ňu vnútorné dvere,
po ktorých skákal, čím jej spôsobil drobné povrchové zranenia s dobou liečenia do 7 dní, v dôsledku
týchtoopakovanýchkonanívnejvyvolávalpocitystrachuosvojživotaspôsobovaljejfyzickéapsychické
utrpenie;

2) že vo večerných hodinách zo dňa 13.10.2020 na deň 14.10.2020 preskočil
oplotenie areálu Základnej školy v obci R. V., okres Rožňava, následne rozbil sklenenú výplň okna na
kuchyni, vošiel do kuchyne, kde rozbil sklenenú výplň dverí smerujúcich do chodby, vošiel do kancelárie,
ktorú prehľadal a z kuchyne odcudzil 9 kg hovädzích rezancov, 8 ks masla Lacrum, 3,72 kg bravčového
stehna, 1,25 kg klobásy zn. Knižka, 10 ks vajec, čím Obci R. V. odcudzením vecí spôsobil škodu vo
výške 139,32 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 196,20 €,

3) že 05.05.2021 v presne nezistenom čase v nočných hodinách v obci R.
V., okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu, vnikol do objektu Ambulancie praktického lekára pre
dospelých T.. T. P.G. a za pomoci železnej tyče, ktorú našiel v blízkosti ambulancie, rozbil sklenenú výplň
na uzamknutých vchodových dverách a z priestorov ambulancie odcudzil 2 ks čokolády zn. Milka, 2
fľaše bieleho vína a 2 ks dezerty zn. Milka, čím poškodenej T.. T. P. odcudzením vecí spôsobil škodu vo
výške 15,14 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 5,40 €;

4) že dňa 15.05.2021 v presne nezistenom čase v nočných hodinách v obci R.
V., okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu, prišiel k objektu potravín č. 104 pri penzióne Skalná ruža, kde
zo železného stojana na bicykle vylomil kovovú tyč, za pomoci ktorej vylomil visiaci zámok na železnej
mreži, vytlačil vchodové dvere a tak vnikol do ich priestorov, pričom z chladničky odcudzil rôzne mäsové
výrobky a potom vykopol interiérové drevené dvere, ktorými sa dostal do skladu, kde zo stola odcudzil
finančnú hotovosť v sume 30,- € a tiež 2 fľaše vermutu, 6 ks 1,5 l pív zn. Staropramen a odcudzené
veci naložil do čiernej plastovej nádoby na odpad, v objekte potravín zničil tiež čalúnenú stoličku a spálil

rôzne dokumenty, čím poškodenej Z. O. odcudzením potravín a finančnej hotovosti spôsobil škodu vo
výške 136,97 € a škodu poškodením visiaceho zámku, vytlačením dverí a zničením čalúnenej stoličky,t e d a

v bode 1 výroku rozsudku
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe;

v bode 2 výroku rozsudku
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním;

v bode 3 výroku rozsudku
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním;

v bode 4 výroku rozsudku
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

skutkom v bode 1 výroku rozsudku
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení zákona č. 288/2020 Z. z.

skutkom v bode 2 výroku rozsudku

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
474/2019 Z. z.

skutkami v bodoch 3 a 4 výroku rozsudku
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení

zákona č. 312/2020 Z. z.

a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 312/2020 Z. z. s
použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúce okolnosti uvedené

v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu:

1) poškodenej Obci R. V., zastúpenej starostom N.. O.
X., vo výške 334,12 € (tristotridsaťštyri eur a dvanásť centov);
2) poškodenej T.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G., U. S. XXXX/X, vo výške 20,54 € (dvadsať eur a päťdesiatštyri centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú T.. T. P. so
zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

I.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v bodoch obžaloby, ktoré sú popísané v bodoch 2 a 3 výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu
ku bodu 1 výroku rozsudku tak ako to bolo uvedené v obžalobe rozhodne prehlásil, že je nevinný a vo

vzťahu k bodu 4 výroku tohto rozsudku nesúhlasil s uznaním viny, pokiaľ sa mu kládol za vinu zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.

Vo vzťahu k citovaným bodom 2 a 3 výroku tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu

kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii
skutkov, ako trestných činov, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečiny,
ktoré sú mu kladené za vinu v citovaných bodoch rozsudku a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257

ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia, týkajúce sa citovaných bodov oboch obžalôb, ktoré
boli spojené na spoločné konanie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná, a vykonajú sa
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vina obžalovaného v rozsahu popísaného v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku nepochybne vyplýva z jeho
samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutkov, ktoré mu boli kladené
za vinu, v podstate v celom rozsahu priznal a ich spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj
čin oľutoval a prejavil ochotu podrobiť sa ochrannému protialkoholickému liečeniu ústavnou formou.

Priznanie sa obžalovaného v tejto časti je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu.
Nazákladetýchtodôkazovjemožnévyvodiťzáver,žeobžalovanýúmyselnýmkonanímsiprisvojilcudzie
veci tým, že sa ich zmocnil a navyše tieto činy spáchal vlámaním. Týmto svojim konaním naplnil všetky
zákonom stanovené znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane majetku občanov.

II.

Pokiaľ ide o trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej Q. V. (menovaná v priebehu trestného stíhania zomrela),
výsluchom svedkov, znaleckými posudkami a ďalšími listinnými dôkazmi. Takto boli zistené nasledované

skutočnosti:

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi spôsobením rán a popálením rôzneho druhu,

ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovaným vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu, či ide o muža alebo

ženu alebo či ide o dieťa. Pre domáce násilie je typická opakovanosť (nejde o ojedinelý a jednorazovýincident); postupný nárast intenzity (začína spravidla psychickým násilím voči ľudskej dôstojnosti, ktoré
postupne ústí do útokov na zdraví); zreteľné pozície (nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v
priebehu útokov nemení) a súkromie (k útokom dochádza spravidla bez svedkov v súkromí, nie sú však

vylúčené útoky aj na verejnosti).

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tomuto skutku zotrval na obsahu svojej výpovede
z prípravného konania. K veci uviedol, že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa vrátil domov,
kde skončil s požívaním alkoholických nápojov a v krátkej dobe si vybavil prácu u R. T.. Tu riadne chodil

do práce, kde sa zdržiaval celý deň a to až do 02.10.2020, kedy sa jeho matke - poškodenej Q. V.
zhoršil zdravotný stav a odpadla a vtedy obžalovaný prestal chodiť do práce. Potvrdil skutočnosť, že
vtedy začal aj v značnej miere požívať alkoholické nápoje. Na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že
s poškodenou nemal nikdy zlý vzťah, zaopatroval ju, staral sa o ňu, kupoval jedlo a nosil vodu. Poprel,
že by ju bol viackrát opakovane bil a napádal v rozsahu v akom je to uvedené v obžalobe, priznal, že
sa to stalo len dvakrát a to raz ju udrel, keď mala po ňom hodiť nejakú lištu a následne 05.11.2020, keď

sa stali udalosti uvedené v obžalobe a obžalovaný bol v značne podnapitom stave. Vypovedal, že na
presné okolnosti sa ani nepamätá a v priebehu ďalších vyjadrení poukázal na to, že sa snažil matke
pomôcť, starať sa o ňu a pomáhať jej.

Svedok R. T. potvrdil, že zamestnal obžalovaného preto, lebo ho jednak oslovil a taktiež preto, lebo

nemal z čoho žiť. Obžalovaný pre neho vykonával výkopové práce. Peniaze mu vyplácal denne, aby
si mohol nakúpiť jedlo pre seba a matku. To, že kupoval jedlo, svedok videl aj osobne. Obžalovaný u
neho pracoval 2-3 mesiace s tým, že mohol prestať chodiť do práce niekedy koncom augusta 2020,
ale potom ešte mohol niekoľkokrát prísť aj v septembri. Ku koncu začal vynechávať pracovné zmeny a
potom prestal úplne chodiť do práce. Počul, že obžalovaný začal piť. Bližšie okolnosti o jeho spolužití s

matkou sú svedkovi neznáme. Obžalovaný, pokiaľ pracoval, žiadny alkohol nepil.

Svedok G. P. vypovedal, že po návrate obžalovaného z výkonu trestu sa stretával s obžalovaným
sporadicky. Potvrdil, že spočiatku obžalovaný alkohol nepil a keď chodil do krčmy, pil len malinovku.
Neskôr však začal konzumovať alkohol vo väčšej miere. Stávalo sa, že bol opitý, avšak počas jeho

pobytov v krčme nebol agresívny. O jeho vzťahu s matkou nemá žiadne poznatky.

Svedkyňa T. K. vypovedala, že kým bol obžalovaný vo výkone trestu poškodená Q. V. chodila k nej
každé ráno na kávu, alebo čaj. Prestala chodiť až po tom, keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu,
nakoľko kávu jej potom pripravoval on sám. Raz sa stalo, že poškodená ju žiadala, aby zavolala sanitku.

Svedkyňa vtedy videla, že poškodená mala vzadu vytrhané vlasy na hlave. Nehovorila jej, že čo sa
stalo, odviezla ju sanitka a následne ju doviezli aj späť. Svedkyňa ju umyla a na druhý deň mala ísť k
lekárovi. Svedkyňa tiež potvrdila, že obžalovaný pil alkohol a keď sa pýtala poškodenej, že či ju zbil, ona
ho naopak chválila. Viackrát spomenula, že spadla. Ani v jednom prípade, jej poškodená nespomenula,
že by ju bol obžalovaný zbil. O tom sa dozvedela len od iných ľudí.

Svedkyňa N. U. potvrdila, že keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu bol normálny a takto sa aj správal.
Alkohol nepil, potom začal pracovať u R. T.. Takto sa držal, kým pracoval. Bol inteligentný, rozprával sa
s ľuďmi a bol slušný. S matkou bývali len sami dvaja a do domu ku nim nikto nechodil. Svedkyňa chodila
do susedstva opatrovať a vie, že v jednom prípade poškodená veľmi plakala a vtedy bola privolaná aj

policajná hliadka. Raz ju videla aj veľmi zbitú. Problémy nastali v čase vyplácania dôchodkov. Keď bola
zranená, poškodená jej hovorila o tom, že ju bije syn. Poškodená sa ho bála a svedkyňa dodala, že
obžalovaný menil svoju povahu vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu.

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že u obžalovaného doma bol len v jednom prípade,

keď mu doniesol nejaké veci ako dvere a pod. a zároveň mu poskytol aj lieky, keďže mu bolo zle. V
čase jeho návštevy obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu, matka ležala, pretože bola prechladnutá.
Od spoluobčanov počul, že obžalovaný bil svoju matku, čo však nikdy nevidel a potvrdil, že obžalovaný
ho žiadal, aby mu pomohol dostať matku do ústavu.

Svedok B. X. sa nevedel vyjadriť k tomu, ako sa obžalovaný správal ku svojej matke. Za celý čas
čo bol obžalovaný po výkone trestu doma ho videl len dvakrát, kedy obžalovaný bol s poškodenou a
oddychovali. K prípadným zraneniam poškodenej sa svedok vyjadriť nijako nevedel.Svedkyňa W. V. vo svojej výpovedi poukázala na to, že kým obžalovaný nepil, bol normálny. Vedela
o tom, že bol dlho vo výkone trestu. Keď došiel domov, veľmi ho nestretávala, ale viackrát počula z
ich domu krik. Po návrate domov, asi mesiac pracoval, potom zbieral huby a následne začal zase piť

alkohol, na ktorý míňal peniaze. Nevedela povedať, ako často bol opitý, ale viackrát počula z ich domu
krik, keď obžalovaný kričal na svoju matku. Dňa 01.11.2020 k nim prišla poškodená pre zápalky a vtedy
mala zakrvavenú tvár. Povedala len toľko, že to urobil obžalovaný. Potom sa vrátila až 06.11.2020, kedy
ju žiadala, aby zavolala políciu, lebo sa bojí, že keď sa vráti syn, že ju zabije.

Svedok J. I. sa stretával s obžalovaným v dedine a hodnotil ho ako kamarátskeho. U neho doma bol len
jedenkrát, kedy videl, že žije v chudobe. Nemá poznatky o tom, aký mal vzťah k svojej matke. Naposledy
stretol obžalovaného vtedy, keď sa vrátil z výkonu trestu. Vie o tom, že si občas vypil a vtedy pýtal od
ľudí jedlo.

Svedkyňa W. U. hodnotila na hlavnom pojednávaní obžalovaného ako inteligentného chlapca, avšak

keď sa opije, tak sa jeho povaha mení. Po návrate z výkonu trestu riadne pracoval a to čas celého dňa
a spolu s matkou chodili nakupovať. O svoju matku sa staral, chodil na vodu a pral na svoju mamu.
Obžalovanému dokonca dali staré hrnce a starú pec, pretože nemal ako variť. Svedkyňa sa dosť často
nachádzala v blízkosti obydlia obžalovaného, ale počas tej doby nebola svedkyňou žiadneho incidentu.
Nikdy obžalovaného nevidela opitého, i keď počula, že pije.

Svedkyňa N. J. hodnotila obžalovaného tiež ako inteligentného a slušného a ako dobrého človeka.
Doslova však uviedla, že keď si však obžalovaný vypil, „preskočilo mu“. Vtedy sa vždy vadil tak, ako
naposledy s mamou. Kým obžalovaný pracoval, tak ráno odišiel do práce a keď sa poobede vrátil domov,
mal tašku s nákupom, dával matke jesť, staral sa o ňu, varil, kúpal mamu a pral jej. V jednom prípade

počuli, ako obžalovaný kričal.

Svedkyňa G. U. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu našiel
si prácu a prv nepil žiadny alkohol. V dvoch prípadoch poškodená Q. V. prišla k nej na dvor a hovorila
jej, že ju obžalovaný bije, nedá jej pokoj a mláti a žiadala ju, aby zavolala políciu. Vtedy mala aj krvavé

rany a chýbali jej vlasy zozadu na hlave. Poškodená jej povedala, že sa jej bojí a chcela privolať políciu.
Podľa jej vyjadrenia ju mal obžalovaný nútiť piť víno, zvaliť na ňu dvere a skákať po nich. Políciu privolala
dňa 05.11.2020. V prvom prípade bola u nej niekoľko dní pred tým. Poškodená jej stále hovorila, že sa
ho bojí, pretože ju stále mláti a už nevládze ďalej.

Svedok J. I. v rámci výkonu občianskej služby chodil po dedine a občas stretli aj obžalovaného. Svedok
má vedomosti o tom, že pracoval, videl ho občas v podnapitom stave a od ľudí sa dozvedel, že mal
biť svoju matku. Svedok videl poškodenú aj zbitú a spomenul, že vtedy mala vytrhnuté vlasy a na tvári
mala modriny.

Svedok Y. U. nevedel uviesť žiadne okolnosti k tomu, ako sa obžalovaný správal k svojej matke a
obžalovaného poznal ako dobrého človeka. U obžalovaného bol doma v jednom prípade, keď mu bol
pomáhať odniesť pec a spolu vypili fľašu vína. Nič nezvyčajné si vtedy u nich nevšimol.

Svedok Ľ. X. bol tiež pomáhať odniesť matke obžalovaného drevo a piecku a tiež si nič nezvyčajné

nevšimol. Potvrdil tiež, že obžalovaný mu písal z výkonu väzby a usmerňoval ho k výpovedi. V čase,
keď obžalovaného odviezli policajti všimol si, že mala na tele modriny. Svedok mal s obžalovaným dobrý
vzťah.

Po splnení zákonom stanovených podmienok súd prečítal zápisnicu o výsluchu poškodenej Q. V. zo dňa

06.11.2020, pretože menovaná v priebehu trestného stíhania zomrela. Takto bolo zistené, že skutkové
okolnosti popísala v podstate zhodne, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, avšak až na
spomenuté dva prípady bližšie nekonkretizovala ďalšie fyzické útoky, alebo negatívne správanie zo
strany obžalovaného.

Lekárska dokumentácia zo dňa 05.11.2020 obsahuje záznamy o ošetrení a poraneniach len z tohto
jedného prípadu.

Obžalovaný ju podľa tvrdenia lekára prvého kontaktu viackrát udrel do oblasti hlavy.Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 05.11.2020 vyplýva, že obžalovaný mal v čase vykonania skúšky
v organizme 1,66 mg/L alkoholu, čo v prepočte predstavuje 3,46 promile.

Vo vzťahu k tomuto skutku sa súd oboznámil aj s obsahom znaleckých posudkov a ďalšími listinnými
dôkazmi. Z ich obsahu vyplýva, že poškodená Q. V. netrpela narušením kontaktu s realitou a ani
duševnou poruchou v zmysle psychózy.

Zo znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že osobnosť obvineného vo svojom základe nie je schopná
udržiavania a pestovania trvalých emočne vzájomných vzťahov, jeho vzťahy bývajú skôr krátkodobé,
povrchné, jeho egocentrizmu ho vedie k využívaniu ľudí vo svoj prospech, jeho správanie k druhým
preto predpokladá byť citovo chladné a hostilné, subjektivisticky až paranoidne interpretované, často
konfliktné. Voči citom druhých býva ľahostajný, nedokáže prebrať zodpovednosť za svoje negatívne
správanie sa voči druhému. Jeho patologická osobnosť sa podieľala aj na schopnosti mať vzťah s

vlastnou matkou, ktorú formálne ako matku akceptoval, nemal k nej ale vytvorený normálny citový
vzťah, prevažnú časť života navyše strávil vo výkone trestu a nebol schopný byť k nej citovo vľúdny či
empatický, nemal zábrany správať sa voči nej hostilne, či byť voči nej verbálne alebo fyzicky agresívny,
ak pocítil minimálnu frustráciu jeho egocentrických potrieb. Na správaní sa voči nej teda zohrávala opäť
podstatnú úlohu jeho jadrová osobnosť, pričom vyššie morálne city nespĺňali brzdiacu funkciu.

U obžalovaného bola zistená znaleckým vyšetrením zmiešaná porucha osobnosti a syndróm závislosti
od alkoholu v treťom vývojovom štádiu podľa Jelíneka. Bolo doporučené uložiť obžalovanému ochrannú
protialkoholickú liečbu ústavnou formou.

Obžalovaný v priebehu trestného konania podával návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov
a to väčšinou množstva spoluobčanov z dediny, v ktorej má trvalé bydlisko. Pri záverečných návrhoch
obhajoba netrvala na výsluchu týchto svedkov a súd ich výsluch vzhľadom na špecifické okolnosti
prípadu nepovažoval za potrebné.

Vyššie uvedené dokazovanie nepochybne svedčí o tom, že obžalovaný Y. V. ukončil výkon posledného
trestu odňatia slobody dňa 08.07.2020. Následne sa riadne zamestnal, nepožíval alkoholické nápoje,
riadne sa staral o svoju matku, staral sa o domácnosť a to až do doby, keď sa mal zhoršil zdravotný stav
matky. Potom prestal pracovať a v značnej miere začal konzumovať alkoholické nápoje. Ani jeden zo
svedkov nepotvrdil fyzické útoky voči poškodenej Q. V. vo viac ako dvoch prípadoch, ktoré obžalovaný aj

sám priznal. Bolo to jednak 05.11.2020 (čo je zdokumentované aj lekárskymi správami) a tiež niekoľko
dní predtým, čo je potvrdené svedeckými výpoveďami, priznaním sa obžalovaného a do určitej miery aj
výpoveďou poškodenej. Výpoveď poškodenej nie je vykonaná dôsledne v prípravnom konaní do takej
miery, aby bolo možné na nej založiť jednoznačné závery o vine obžalovaného zo žalovaného zločinu
tak, ako je to uvedené v obžalobe. Súd má za to, že pre ustálenie skutkovej podstaty trestného činu

z ktorého bol menovaný obvinený chýba viacero atribútov, ktoré sú vyššie popísané. Je pochopiteľné,
že v čase napadnutia zo strany obžalovaného mohla mať poškodená strach, čo uviedla aj susedke.
Bez akýchkoľvek pochýb však nebola preukázaná sústavnosť a intenzita útokov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Väčšina vykonaných dôkazov svedčí o tom, že
obžalovaný sa o svoju matku staral, nakupoval jej, varil a dokonca ju aj kúpal a pral na ňu. Keďže

menovaná medzičasom zomrela, nie je možné podrobnejším výsluchom docieliť preukázanie okolnosti,
ktoré v súhrne kládla obžaloba obžalovanému za vinu. Preto súd modifikoval skutkovú vetu tak, ako je
to vyššie uvedené a dospel k záveru, že obžalovaný vo vzťahu k svojej matke ako chránenej osobe -
blízkej osobe konal spôsobom, že to v popísaných dvoch prípadoch mohlo vzbudiť dôvodnú obavu u
poškodenej. Preto na rozdiel od obžaloby súd konštatoval, že obžalovaný Y. V. svojim konaním naplnil

všetky zákonom stanovenej znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného v tejto časti skutku je potrebné vidieť v tom, že hrubým spôsobom
narušil jej záujmy na ochrane ľudskej dôstojnosti a dopustil sa útoku proti najbližšiemu človeku.

III.Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že (v časti bodu 4 výroku rozsudku) poškodil a urobil
neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil na cudzom majetku malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním. Takýto záver o právnej kvalifikácií skutku (zločin poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona) bol založený na konštatovaní, že okrem
odcudzenia potravín a finančnej hotovosti v celkovej hodnote 136,97 €, obžalovaný poškodil zariadenie
v hodnote 1 279,- €.

Obžalovaný Y. V. k tomuto skutku uviedol, že ho spáchal preto, lebo bol hladný, smädný a nešťastný

z toho, že mu zomrela mama. Potvrdil, že tak, ako sa mu tu kládlo za vinu v obžalobe, sa vlámal do
objektu potravín, kde vykopol jedni dvere, odcudzil popísané predmety a finančnú hotovosť, zapálil
nejaké papiere, aby si posvietil a zjedol jednu klobásu a vypil pivo. Pokiaľ ide o poškodenie zariadenia,
tak vylomil mreže, vykopol dvere a spálil papiere. V uvedenom čase mal vypité a bol v zlom psychickom
stave.

Poškodená Z. O. popísala vo svojej výpovedi rozsah škôd jednak na veciach (potraviny a finančná
hotovosť) a taktiež aj na zariadení. V prípravnom konaní výšku škody na zariadení stanovila odhadom
a toto vyčíslenie nebolo doložené do rozhodnutia súdu žiadnym objektívnym dôkazom, prípadne
ohodnotením, či odborným vyjadrením. Za takýchto okolností nebolo možné jednoznačne stanoviť, či
škoda na zariadení objektívne presiahla škodu malú (266,- €), alebo väčšiu škodu.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, zápisnicou o obhliadke miesta činu a vyhotovenou
fotodokumentáciou, súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy jednoznačne nasvedčujú tomu, že
obžalovanýsavtomtoskutkudopustildielčiehoskutkupokračovaciehoprečinukrádežepodľa§212ods.
1 písm. b) Trestného zákona, avšak nepostačujú na vyslovenie záveru, že obžalovaný svojim konaním

naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstavy zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3
písm. c) Trestného zákona. Menovaný vnikol do objektu, pretože bol hladný a jeho prioritným úmyslom
a cieľom bolo získať potraviny. Nemal žiadne vedomosti o tom, že ide o historickú budovu a ani dvere,
ktoré vykopol svojim výzorom nenasvedčujú tomu, že by poškodzoval vec historickej hodnoty. Z týchto
dôvodov súd v bode 4 výroku rozsudku kvalifikoval konanie obžalovaného len ako prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Závažnosť tohto skutku pre spoločnosť je potrebné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil jej
záujmy na ochrane majetku.

IV.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Nikde nepracuje. Doposiaľ bol
dvanásťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.02.2014, ktorým mu bol
pre zločin podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Trestného zákona a prečin podľa § 194 ods. 1, 2 písm.

a) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol prepustený na slobodu
dňa 08.07.2020.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný
savpodstatepriznalkspáchaniutrestnejčinnostiasvoječinyoľutoval(§36písm.l/Trestnéhozákona)a
na dve priťažujúce okolnosti - obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona)
a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona).

Za danej situácie a zmene právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov obžalovaného bolo potrebné ukladať
trest podľa trestného činu najprísnejšie trestného a teda podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, ktorý
umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona však ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v danom prípade teda na sadzbu šestnásť
mesiacov.Sprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu,osobuobžalovanéhoajehodoterajšíživotsúdmenovanému
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne s tým, že ho vykoná v ústave
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe doporučenia znalkyne MUDr. Y. R. z odvetvia psychiatria súd obžalovanému uložil aj
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

V súlade s uplatnenými nárokmi poškodených a objektívne preukázanou výškou spôsobenej škody súd

uložiť obžalovanému aj povinnosť uhradiť túto škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.