Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200190
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany

Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Fond na
podporu umenia, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 42 418 933,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária PETKOV & Co s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát
Mgr. Ivan Petkov, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00
151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13.
februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo
„prvostupňový správny orgán“) Oznámením o začatí správneho 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 2 -

konania č.s.: UVA-002240/2019-4 zo dňa 25. septembra 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
25. septembra 2019, začal správne konanie vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“), za ktoré sa ukladá
sankcia podľa § 31 ods. 4 uvedeného zákona a vo veci správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoFK.“). Podnetom na začatie správneho konania bola Správa z vládneho auditu č. 19100009-
P-04 zo dňa 12. apríla 2019 ďalej len „správa z vládneho auditu“), vypracovaná Úradom vládneho
auditu, pracovisko Bratislava. V Oznámení o začatí správneho konania bol žalobca oboznámený so
skutočnosťami zistenými vykonaným vládnym auditom a zároveň bol žalobca v zmysle § 33 ods.

2 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) poučený o jeho práve vyjadriť sa k uvedenému
podkladu, spôsobu jeho zistenia a o možnosti navrhnúť jeho doplnenie, aj o povinnosti navrhnúť na
podporu svojich tvrdení dôkazy v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku v lehote 10 dní odo dňa
doručenia uvedeného oznámenia. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril podaním
č. FPU-12822/2019-110 zo dňa 3. októbra 2019, ku ktorému mu Úrad vládneho auditu, pracovisko
Bratislava listom zo dňa 8. októbra 2019 oznámil, že žalobcom tvrdenými skutočnosťami sa bude

zaoberať a vyhodnotí ich v rozhodnutí.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový
orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) Rozhodnutím č. UVA-002240/2019-6,č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 rozhodol tak, že na základe skutkových zistených
opísaných v bodoch I. až XIII. výroku rozhodnutia uložil žalobcovi podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004
Z.z. za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bodoch I. a II. úhrnnú povinnosť odviesť do štátneho

rozpočtu SR verejné prostriedky, ktorých poskytnutím nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu
verejných prostriedkov vo výške 16 088,95 EUR (15 400,- EUR + 688,95 EUR) na označený príjmový
účet Úradu vládneho auditu najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre prípad
nezaplatenia uloženého odvodu v stanovenej lehote uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť penále vo výške
0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, t. j. zo sumy 16 088,95 EUR za každý

aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu na označený príjmový účet Úradu vládneho
auditu. Za správne delikty uvedené v bodoch III. až XIII. žalobcovi uložil podľa § 28 ods. 4 písm. a)
ZoFK úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- EUR s povinnosťou zaplatiť ju na označený príjmový účet Úradu
vládneho auditu najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 3 -

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v dňoch od 11. januára
2019 do 12. apríla 2019 vykonal u žalobcu vládny audit na základe Poverenia na vykonanie vládneho
auditu č. UVA-001864/2019-1 zo dňa 11. januára 2019 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 13. februára
2019. Vládnym auditom bola overená dokumentácia žalobcu z administratívnych finančných kontrol
vykonaných žalobcom v roku 2018 na základe vyúčtovaní finančných prostriedkov poskytnutých

žalobcom ich prijímateľom v roku 2017 s cieľom overiť a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť
a účelnosť pri hospodárení s verejnými financiami, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym
rozpočtom a overiť a hodnotiť ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
4. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam uvedeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia
prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie finančnej disciplíny žalobcu podľa § 31 ods. 1 písm.

b) zákona č. 523/2004 Z.z., pretože žalobca na podporu projektu „45. spišské folklórne slávnosti“
poskytolSpišskémuosvetovémustrediskuvSpišskejNovejVsi(ďalejlen„prijímateľ“)nazákladeZmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591 zo dňa 10. mája 2017 verejné prostriedky vo
výške 15 400,- EUR napriek tomu, že žiadosť prijímateľa zo dňa 14. decembra 2016 nebola v súlade
so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/2015

zo dňa 1. marca 2017 (ďalej len „zásady“). Nesúlad so zásadami vyplýval z časti 5. rozpočtu projektu,
ktorý v bode 5.1 (kalkulácia nákladov) obsahoval výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba
fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“ (ďalej aj „sporná položka“), ktorý nebol v súlade s čl. 6 bod
6 písm. s) zásad, preto mal žalobca žiadosť prijímateľa podľa § 20 ods. 10 zákona č. 284/2014 Z.z. o
Fonde na podporu umenia (ďalej len „ZoFPU“) vyradiť z rozhodovacieho procesu, čo žalobca neučinil,

ale prijímateľovi žiadanú dotáciu poskytol, čím verejné prostriedky vo výške 15 400,- EUR poskytol nad
rámec oprávnenia stanovený § 20 ods. 10 zákona ZoFPU a čl. 6 bod 6 písm. s) zásad.
5. Porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. prvostupňový orgán
verejnej správy u žalobcu konštatoval aj na základe skutkových zistení uvedených v bode II. výroku jeho
rozhodnutia tým, že na projekt „Fit - medzinárodná federácia prekladateľov - členský poplatok + účasť

na kongrese“ poskytol Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry (ďalej len „prijímateľ“)
na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-155-01401 zo dňa 9. novembra 2017
verejné prostriedky vo výške 2 650,- EUR napriek tomu, že návrh zmluvy zanikol podľa § 22 ods. 4
ZoFPU a čl. 5 bod 8 zásad, pretože prijímateľ návrh zmluvy nepodpísal najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu zmluvy, ktorý mu bol elektronicky zaslaný dňa 21. marca 2017. Nevyčerpanú časť finančných

prostriedkov vo výške 1 961,05 EUR prijímateľ žalobcovi vrátil dňa 28. februára 2018, a preto k vyššiemu
čerpaniu verejných finančných prostriedkov 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 4 -

nad rámec oprávnenia stanovený v § 22 ods. 4 ZoFPU a čl. 5 bod 8 zásad došlo vo výške 688,95 EUR.
6. U skutkov, konkrétne vymedzených v bodoch III. až V. výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré

žalobca z hľadiska ich obsahu nenamietal, a preto ich správny súd v podrobnostiach neuvádza,
prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca porušil § 5 ods. 1 písm. c) ZoFK, podľa
ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci
ktorého zabezpečuje overovanie splnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií,
čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 písm. a) cit. zákona, a to nesplnenie

povinností uvedených v § 5 tým, že:
? v konkrétne uvedených žiadostiach o poskytnutie finančného príspevku nezisťoval, či právnické osoby,
ktoré boli žiadateľmi o verejné finančné prostriedky, neboli právoplatné odsúdené za úmyselný trestný
činprotimajetkuvzmyslezákonač.91/2016Z.z.otrestnejzodpovednostiprávnickýchosôbaozmeneadoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 191/2016 Z.z.“) v znení účinnom od 1. júla 2016, a teda
im verejné finančné prostriedky poskytol s rizikom, že jedna z podmienok na poskytnutie dotácie, a to,
že „finančné prostriedky nemožno poskytnúť žiadateľovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný

trestný čin proti majetku“ (§ 19 ods. 2 písm. b) ZoFPU nemusí byť splnená (bod III.),

? u konkrétne označených návrhov zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov nedodržal lehotu na
doručenienávrhuzmluvyžiadateľovipodľa§22ods.4ZoFPU,podľaktorého„Fonddo30dníodvydania
rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí finančných prostriedkov doručí žiadateľovi návrh zmluvy. Ak žiadateľ

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu zmluvy tento neprijme, návrh zmluvy zaniká“ ( bod IV. )

? v procese uzatvorenia dodatkov ku konkrétne označeným zmluvám o poskytnutí finančných
prostriedkov (č. 17-531-01789 zo dňa 11. júla 2017 a č. 17-531-01825 zo dňa 11. júla 2017) bol žalobca
nečinný napriek tomu, že novelou ZoFPU, účinnou od 1. júla 2007 boli prijaté ustanovenia upravujúce
sankcie za porušenie zmluvných podmienok (§ 22 ods. 10 až ods. 13 ), ktoré sú podľa § 22 ods. 3 písm.

i) cit. zákona podstatnou náležitosťou zmluvy (bod V.).

7. U skutkov, vymedzených v bodoch VI. až XIII., ktoré žalobca z hľadiska ich obsahu nenamietal, a preto
ich správny súd vo všetkých podrobnostiach neuvádza, prvostupňový orgán verejnej správy u žalobcu
konštatoval porušenie § 5 ods. 1 písm. a) ZoFK, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný vytvoriť,

zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje riadenie rizika a finančnú kontrolu
tak, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 5 -

aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy predchádzalo porušovaniu tohto zákona,
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej
republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 28 ods. 4 písm. a) cit. zákona, a to nesplnenie povinností uvedených v § 5 tým, že:
? v konkrétne vymedzených prípadoch nevykonal základnú finančnú kontrolu v prípadoch a spôsobom
určeným ZoFK (§6 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 2 písm. d), § 7 ods. 1 až ods. 3, keď:

1/ neuviedol vyjadrenie, či je alebo nie je možné finančnú operáciu alebo jej časť vykonať, v nej
pokračovať alebo vymáhať poskytnuté plnenie, ak sa finančná operácia alebo jej časť už vykonala,
2/ nevykonal základnú finančnú kontrolu časti finančnej operácie pred vstupom do záväzku na konkrétne
uzatvorených dodatkoch k zmluvám,

3/ nevykonal základnú finančnú kontrolu v časti finančnej operácie pri realizácii platby - vratky
nepoužitých finančných prostriedkov z príspevkov poskytnutých na základe konkrétne označených
zmlúv,
4/ nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí administratívneho poplatku vo výške 20,- EUR za
spracovanie konkrétne označených žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov, nevykonal základnú

finančnú kontrolu pri prijatí preplatku z ročného zúčtovania poistenia za rok 2016 vo výške 21,25 EUR
od UNION zdravotná poisťovňa a.s., nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí neoprávnených
a nevyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 1 500,- EUR na konkrétne označený účet od
konkrétneho prijímateľa dotácie na základe konkrétne označenej zmluvy o poskytnutí finančných
prostriedkov, nevykonal základnú finančnú kontrolu pri prijatí neoprávnených a nevyčerpaných

finančných prostriedkov vo výške 200,- EUR na konkrétne označený účet od konkrétneho prijímateľa na
základe konkrétne označenej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nevykonal základnú finančnú
kontrolu pri prijatí neoprávnených a nevyčerpaných finančných prostriedkov vo výške 80,- EUR na
konkrétne označený účet od konkrétneho prijímateľa dotácie na základe konkrétne označenej zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov (bod VI.),

? nedostatočným vykonaním kontroly zmluvných podmienok dodržiavania povinnosti predložiť
vyúčtovanie podľa čl. 6 bod 6.3 Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-231-00458 zo dňa
12. júna 2017 a svojou nečinnosťou uplatniť postup vo veci vrátenia finančných prostriedkov použitých
v rozpore s účelom zmluvy (čl. 6 bod 6.9 zmluvy - ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie najneskôr v
termíne stanovenom v bode 6.3 tohto článku - t. j. do termínu 31. januára 2018, poskytovateľ (žalobca)

ho písomne vyzve, aby predložil vyúčtovanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 10 dní do
doručenia písomnej výzvy. Ak prijímateľ nepredloží
2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 6 -vyúčtovanie ani v uvedenej dodatočnej lehote, považuje sa táto skutočnosť za použitie finančných
prostriedkov v rozpore s účelom uvedeným v tejto zmluve a § 2 písm. j) ZoFPU - Fond kontroluje

plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky zo zmluvných záväzkov zo zmlúv uzatvorených
s prijímateľmi finančných prostriedkov), keď na výzvu žalobcu na finančné vyúčtovanie a vecné
vyhodnotenie predmetnej zmluvy zo dňa 20. februára 2018 prijímateľ reagoval vyúčtovaním doručeným
žalobcovi osobne dňa 18. mája 2018, teda oneskorene, čím porušil zmluvne dohodnuté podmienky, ale
žalobca voči prijímateľovi neuplatnil postup vo veci vrátenia finančných prostriedkov, ktoré sa považovali

za použité v rozpore s účelom uvedeným v zmluve ( bod VII.),
?nedostatočneoverilvyúčtovanieprojektu„Revuesvetovejliteratúry“,aprojektu„Špecificképrekladanie
dramatických textov“ keď kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 9.
augusta 2018 a zo dňa 10. septembra 2018 neidentifikoval, že prijímateľ Slovenská spoločnosť
prekladateľov umeleckej literatúry porušil čl. 6 bod 6.3 písm. a) Zmluvy o poskytnutí finančných
prostriedkov č. 17-231-00458 zo dňa 12. júna 2017 a č. 17-352-01972 zo dňa 17. októbra 2017

(použitie finančných prostriedkov poskytnutých na základe tejto zmluvy podlieha finančnému zúčtovaniu
a vecnému vyhodnoteniu projektu, ktoré prijímateľ zrealizuje v registračnom systéme poskytovateľa.
Prijímateľ je povinný vyúčtovanie podľa predchádzajúcej vety poskytovateľovi predložiť v tlačenej
podobe vygenerovanej z registračného systému FPÚ najneskôr do 31. mája 2018. K vyúčtovaniu je
prijímateľ povinný priložiť aj kópie originálnych účtovných dokladov označených číslom zmluvy - účtovný

doklad ako preukázateľný záznam musí obsahovať náležitosti v zmysle § 10 zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve, pričom za obsahovú správnosť účtovného dokladu zodpovedá prijímateľ dotácie -
potvrdzujúcich použitie poskytnutých finančných prostriedkov) tým, že k vyúčtovaniu použitia finančného
príspevku predložil kópie konkretizovaných originálnych účtovných dokladov, ktoré neboli označené
číslom zmluvy (bod VIII.),

? žalobca kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 23. augusta 2018
nedostatočne overil predložené vyúčtovanie projektu, keď neidentifikoval, že prijímateľ Slovenské
osvetové stredisko porušil časť A bod 4.1 Príručky pre vecné vyhodnotenie a vyúčtovanie projektu Fondu
na podporu umenia (faktúra musí byť označená číslom zmluvy. Ak sa na faktúre nachádzajú aj iné
položky, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov poskytnutých fondom, prijímateľ je povinný na

faktúre jasne rozpísať a označiť číslom zmluvy položky, ktoré súvisia s realizáciou podporeného projektu
a sú hradené z poskytnutých finančných prostriedkov. Následne túto informáciu uvedie aj do formulára
pri vyúčtovaní dotácie. V prípade, že časť faktúry je použitá na výdavky hradené z poskytnutej dotácie
a časť faktúry na pokrytie minimálneho spolufinancovania,
2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 7 -

prijímateľ je povinný tento fakt uviesť vo vyúčtovaní) tým, že na faktúre č. 20170074 zo dňa 19. júla 2017
jasne nerozpísal a neoznačil číslom zmluvy položky, resp. časť faktúry, ktorá bola použitá na pokrytie
povinného minimálneho spolufinancovania, čím porušil čl. 5 bod 5.4 Zmluvy o poskytnutí finančných

prostriedkov č. 17-431-01574 zo dňa 4. apríla 2017 (prijímateľ prijíma finančné prostriedky poskytnuté
na základe tejto zmluvy v plnom rozsahu a za podmienok vyplývajúcich z tejto zmluvy, zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a z interných predpisov poskytovateľa) (bod IX.),
? žalobca kontrolou vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku zo dňa 23. augusta 2018
(17-431-01574) a zo dňa 10. decembra 2018 (17-432-00634) nedostatočne overil predložené

vyúčtovanie projektu, keď neidentifikoval, že konkrétne označené faktúry predložené prijímateľom
neobsahovali podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad
zaúčtoval, teda, že konkrétne označené faktúry nespĺňali náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods.
1 písm. f) a g) zákona č. 432/2002 Z.z. o účtovníctve (účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam,

ktorý musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a
podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, označenie účtov, na ktorých sa účtovný
prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to vyplýva z
programového vybavenia) (bod X.),
? žalobca nevyzval prijímateľa Slovenskú spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry na zaplatenie

penále vo výške 0,01 % zo sumy neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, t. j. zo sumy 1 500,-
EUR za každý deň neoprávneného zadržania finančných prostriedkov po uplynutí lehoty podľa § 22
ods. 11 ZoFPU napriek tomu, že pri kontrole vecného vyhodnotenia a vyúčtovania projektu „Špecifické
prekladanie dramatických textov“ vykonanej dňa 7. septembra 2018 zistil, že :1. prijímateľ projekt zrealizoval len v rozsahu 50 %,
2. prijímateľ nevrátil finančné prostriedky vo výške 1 500,- EUR poskytnuté na realizáciu projektu v lehote

podľa § 22 ods. 11 druhá veta ZoFPU t.j. do 30 dní odo dňa skončenia realizácie projektu, teda do 30.
januára 2018,
3. prijímateľ nezaplatil penále vo výške 0,01 % zo sumy neoprávnene zadržaných finančných
prostriedkov, t.j. zo sumy 1 500,- za každý deň neoprávneného zadržania neoprávnených prostriedkov
po uplynutí lehoty podľa § 22 ods. 11 uvedeného zákona (bod XI.),

? žalobca nevykonal administratívnu finančnú kontrolu osobami uvedenými v § 7 ods. 2 ZoFK, a to
štatutárnym orgánom verejnej správy, alebo ním určeným vedúcim zamestnancom, z administratívnej
kontroly finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia projektu „Špecifické prekladanie dramatických
textov“ napriek
2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 8 -

identifikovanému nedostatku nevypracoval návrh správy obsahujúci náležitosti podľa § 22 ods. 3
ZoFK a následne aj správu obsahujúcu náležitosti podľa § 22 ods. 4 cit. zákona, ale vyhotovil len
záznam „Kontrola vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku“ zo dňa 10. septembra 2018, ktorý
neobsahoval náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy pri

tom poukázal na ust. § 8 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 a § 22 ods. 1, 3, 4 ZoFK (bod XII.),
? žalovaný nevypracoval z administratívnej kontroly finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia
projektu „Divadelná chalúpka - 13. ročník inšpiratívneho festivalu s medzinárodnou účasťou“ napriek
identifikovanému nedostatku návrh správy obsahujúci náležitosti podľa § 22 ods. 3 ZoFK a následne
aj správu obsahujúcu náležitosti podľa § 22 ods. 4 zákona ZoFK, ale vyhotovil len záznam „Kontrola

vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku“ zo dňa 10. decembra 2018 neobsahujúci náležitosti
podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona. Administratívu finančnú kontrolu pritom nevykonávali osoby
uvedené v § 7 ods. 2 cit. zákona (bod XIII.).

8. Prvostupňový orgán verejnej správy citoval § 28 ods. 4 ZoFK, ktorým je ustanovená len maximálna

výška pokuty a pri jej ukladaní prihliadol najmä na povahu, závažnosť a následky porušenia povinností
žalobcom. Konštatoval, že v prípade skutkových zistení uvedených v bodoch III. - XIII. rozhodnutia
ide o systémové nedostatky, ktoré vyhodnotil ako nedostatky s vysokou závažnosťou, pretože
finančné riadenie nebolo u žalobcu vzhľadom na nastavenie systému na dostatočnej úrovni napriek
tomu, že zabezpečenie dostatočnej úrovne finančného riadenia je u žalobcu ako orgánu verejnej

správy nevyhnutné za účelom náležitého a odborného plnenia úloh zverených mu ZoFPU ako aj na
zabezpečenie plnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z osobitných predpisov, napr. ZoFK. Pri úvahe o
výškepokutyzohľadniljejpreventívnyarepresívnyúčinokadospelkzáveru,ževzhľadomnazávažnosť,
povahu, charakter, následky a riziko opakovaného výskytu identifikovaných nedostatok je opodstatnená
pokuta v prvej pätine zákonnej sadzby, teda vo výške 20 000,- EUR, ktorá bude pre žalobcu dostatočne

citeľná, aby v budúcnosti zamedzila jeho protiprávnemu konaniu a tiež dostatočná na to, aby ju žalobca
vo svojej majetkovej sfére pocítil. Prvostupňový orgán verejnej správy pri úvahách o výške pokuty
prihliadol aj na zdroje príjmov žalobcu a výsledok jeho hospodárenia za rok 2018 a konštatoval, že výška
uloženej sankcie nie je spôsobilá zasiahnuť do jeho majetkových pomerov v takom rozsahu, aby narušila
jeho činnosť. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistené porušenie § 5 ods. 1 písm.

a) a písm. c) ZoFK.
9. V ďalšej časti prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zopakoval obsah
vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania a uviedol svoje stanovisko k žalobcom
uplatneným námietkam. Uviedol, že žalobca bol sankcionovaný za to, že poskytol verejné prostriedky
vo forme dotácie na podporou projektu napriek tomu, že 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 9 -

žiadosť o jej poskytnutie nebola v súlade so zásadami, a preto mala byť z rozhodovacieho procesu v
zmysle § 20 ods. 10 ZoFPU vyradená (bod I.). Na zodpovednosť žalobcu nemala vplyv skutočnosť, ktorá
ani nebola preukázaná, a síce, že príjemca poskytnutú dotáciu použil výlučne na oprávnené výdavky. K
bodom III. - XIII. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK je

oprávnenýuložiťpokutuzanesplneniepovinnostíuvedenýchv§5citovanéhozákonaakeďžeporušenie
povinností žalobcom vyhodnotil ako závažné, dospel k záveru, že upustenie od uloženia pokuty by bolo
v rozpore so základnými cieľmi, ktoré sa ukladaním pokút sledujú. Pri uložení pokuty pritom dôsledneposudzoval povahu, závažnosť a následky porušenia povinností a prihliadol aj na majetkové pomery
žalobcu.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie

10. O podanom odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca napadol všetky časti výroku prvostupňového
rozhodnutia, navrhol ho zrušiť a správne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho
poriadku rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020 tak,
žeodvolaniežalobcuzamietolapotvrdilprvostupňovérozhodnutie.(ďalejlen„rozhodnutiežalovaného“).
11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia, a obsah

podaného odvolania, citoval § 20 ods. 8, 10, § 22 ods. 4, § 19 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 3 písm.
i), § 2 písm. j), § 22 ods. 10, 11, 13 ZoFPU, čl. 6 bod 6 písm. s), čl. 5 bod 8, čl. 4 bod 5 Zásad
poskytovania finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia VP SPU č. 12/19, § 2 písm. a), §
5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, 3 ZoFK a relevantné články zmlúv o poskytnutí finančných
prostriedkov, ktorých porušenie bolo vykonaným vládnym auditom zistené a konštatoval, že žalobca vo
svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť posúdenia

veci a odôvodňovali by prípadnú zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril názor, že
v celom správnom konaní prvostupňového orgánu verejnej správy bola dôsledne dodržiavaná zásada
zákonnosti a správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali a konali, postupovali v súlade s hmotno-právnymi
aj procesno-právnymi predpismi. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa
konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy. Vzhľadom na

uvedenédospelkzáveru,žeprvostupňovérozhodnutiebolovydanévsúlades§46Správnehoporiadku,
a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Jednotlivo sa vyjadril k
odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.
12. K odvolacej námietke týkajúcej sa bodu I. výroku prvostupňového rozhodnutia a síce, že projekt bol z
hľadiska účelu naplnený v plnom rozsahu, pretože nebol realizovaný v rozpore so zákonom stanoveným

účelom, žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 10 -

verejnej správy uviedol, že pre vyvodenie záveru o porušení finančnej disciplíny vo vzťahu k bodu
I. nebolo podstatné, či príjemca príspevku poskytnutý finančný príspevok mohol použiť výlučne na
oprávnené výdavky a ani to, či tak v skutočnosti urobil (čo nebolo preukázané) alebo neurobil. Žalobca

bol sankcionovaný za to, že poskytol verejné prostriedky vo forme dotácie na podporu projektu napriek
tomu, že žiadosť o poskytnutie dotácie nebola v súlade so zásadami, nakoľko v časti 5 - Rozpočet
projektu - bod 5.1 Kalkulácia nákladov - obsahovala výdavok „výroba upomienkových darčekov, výroba
fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“, ktorý nebol v súlade s článkom 6 bod 6 písm. s) zásad,
a preto mala byť predmetná žiadosť z rozhodovacieho procesu vyradená podľa § 20 ods. 10 ZoFPU,

žalobcanemalrozhodnúťojejschváleníanáslednenemalnajejzákladeprijímateľovidotáciuposkytnúť.
Žalovaný zdôraznil, že argumentácia obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí zreteľne preukazuje
naplnenie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 Z.z. tým, že finančné prostriedky vo výške 15 400,- EUR žalobca poskytol nad rámec
oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. K odvolacej námietke týkajúcej sa

bodov III. - XIII., vo vzťahu ku ktorým žalobca tvrdil, že úspešne, účinne a efektívne uplatnil opatrenia
na nápravu zistených nedostatkov, ktoré sú už v súčasnosti uvedené do aplikačnej praxe a že sa
prvostupňový orgán nijako nevysporiadal s dôvodnosťou uloženia pokuty a ani s jej výškou, pričom
podľa názoru žalobcu pokuta nemusí byť uložená vôbec, pretože sa prihliada na povahu, závažnosť,
čas trvania ako aj následky porušenia jednotlivých povinností, žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnené

opatrenia na nápravu zistených nedostatkov nie sú skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala neuloženie
pokuty, pretože z § 21 ods. 3 písm. g) ZoFK vyplýva pre žalobcu povinnosť splniť prijaté opatrenia
a predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že sa prvostupňový orgán verejnej správy nevysporiadal s dôvodmi a výškou uloženej pokuty,
pretože v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní pokuty zohľadnil a

uviedol aj úvahy, ktorými sa pri ukladaní pokuty riadil a vzhľadom na ktoré považoval žalovaný výšku
uloženej pokuty za primeranú.
Žaloba
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243-1105 zo dňa 11. februára 2020, zrušenia

prvostupňového rozhodnutia sp. zn. UVA-002240/2019-6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra
2019 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) aj zrušenia skôr vydaného opatrenia Úradu vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, a to
Správy z vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019 podľa § 191 ods. 3 písm. b) v spojenís § 27 ods. 1 SSP v časti 4 - zistené nedostatky, nedostatok pod por. č. 1 (bod I. výroku prvostupňového
rozhodnutia) a vrátenia veci na ďalšie konanie tvrdiac, že boli porušené alebo priamo dotknuté jeho
práva alebo 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 11 -

právom chránené záujmy. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd upustil od uloženia pokuty vo výške
20 000,- EUR za správne delikty podľa § 28 ods. 4 ZoFK, ktoré boli skutkovo vymedzené v bodoch III. -
XIII. výroku preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, vo zvyšku žiadal rozhodnutie žalovaného
a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby správny súd zrušil aj Správu z vládneho auditu zo dňa 12.

apríla 2019 v časti 4 - zistené nedostatky - nedostatok pod poradovým č. 1. a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnil si úplnú náhradu trov konania.
14. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vymedzili podstatu skutku opísaného v bode
I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Právny záver žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej
správy, že opísaným skutkom bola naplnená skutková podstata § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004
Z. z. označil za vadu v ustaľovaní skutkového stavu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože, ak

žalobca poskytol prijímateľovi na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431/01591
finančné prostriedky nad rámec oprávnenia, bolo to max. v rozsahu 1 000,- EUR, teda v rozsahu
spornej položky. Tvrdil, že konaním spočívajúcim v tom, že si nevšimol nesprávne vecné vymedzenie
jednej rozpočtovej položky, teda jednu vadu (inak riadnej) žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov,
mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. m) cit. zákona. Podľa

žalobcu správne orgány formalistickým výkladom § 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona nesprávne posúdili
rozsah poskytnutej dotácie nad rámec oprávnenia, ktorým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu finančných
prostriedkov, pokiaľ dospeli k záveru, že k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov došlo v rozsahu
celej poskytnutej dotácie a teda, že odvod, ktorý má žalobca podľa bodu I. zaplatiť, činí 15 400,- EUR.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že jediným správnym, spravodlivým a úmysel zákonodarcu sledujúcim

výkladom je ten, že ak bol skutočne prekročený rámec oprávnenia žalobcu a došlo k vyššiemu čerpaniu
finančných prostriedkov, tak výlučne v rozsahu spornej položky. Preto tvrdil, že orgány verejnej správy
nesprávne a predčasne posúdili rozsah odvodovej povinnosti žalobcu za skutok vymedzený v bode I.
výroku napadnutého rozhodnutia, a teda, že žalobcovi nevznikla úhrnná povinnosť odvodovej povinnosti
v rozsahu 16 088,95 EUR, ale nanajvýš vo výške 1 688,95 EUR, čo žalobca podradil pod žalobný dôvod

podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
15. Žalobca argumentoval tým, že správne orgány v rámci rozhodovacieho procesu nerozlišovali medzi
postupom, ktorý predchádza poskytnutiu verejných prostriedkov vo forme dotácie, ktorý môže, ale
nemusí viesť k poskytnutiu verejných finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či je alebo nie je
žiadosť v súlade so zákonom a internými predpismi, keďže podľa § 18 ods. 5 ZoFPU účinného k

31. decembru 2016 nie je na poskytnutie finančných prostriedkov právny nárok a medzi momentom
poskytnutia verejných prostriedkov, t. j. okamihom zavŕšenia procesu poskytovania reálnym vyvolaním
právneho a faktického dôsledku pre verejné financie, teda poskytnutím verejných financií. Tvrdil, že len
vo vzťahu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 12 -

k faktickému poskytnutiu verejných financií je možné skúmať, či došlo k poskytnutiu verejných
prostriedkov nad rozsah oprávnenia a že postup, ktorý predchádzal poskytnutiu verejných prostriedkov
nemá právnu relevanciu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie verejných prostriedkov
(dotácie), či už je správna a úplná alebo nie, nie tou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája

poskytnutie verejných prostriedkov zo strany žalobcu. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou, na základe
ktorej dochádza k poskytnutiu verejných prostriedkov je v zmysle § 22 ods. 1 ZoFPU, podľa ktorého Fond
poskytuje finančné prostriedky podľa § 18 ods. 3 na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom,
čo v rámci vykonávania vládneho auditu, ani v rámci správneho konania nezobral prvostupňový orgán
verejnej správy ani žalovaný na zreteľ. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na § 22 ods. 2 ZoFPU,

v zmysle ktorého Fond sa zaväzuje zmluvou poskytnúť žiadateľovi poskytnúť finančné prostriedky na
určený účel za podmienok ustanovených týmto zákonom a Fondom a žiadateľ sa zaväzuje tieto finančné
prostriedkypoužiťvsúladesurčenýmúčelomapodmienkamiahodnovernepreukázaťfonduichpoužitie
podľa zmluvy s tým, že v zmysle § 22 ods. 7 cit. zákona žiadateľ sa stáva prijímateľom finančných
prostriedkov uzavretím zmluvy.

16. Žalobca pripustil, že v súvislosti s posudzovaním predmetnej žiadosti (bod I.) došlo zrejme k
porušeniu postupov a pravidiel pri poskytovaní verejných prostriedkov tým, že nebol dodržaný postup
vyplývajúci z § 20 ods. 10 ZoFPU, keď neúplná, nesprávna, resp. so Zásadami poskytovania peňažných
prostriedkov čiastočne rozporná žiadosť nebola na výzvu žalobcu opravená žiadateľom v počiatočnomštádiu posudzovania žiadosti v dôsledku zlyhania ľudského faktora a tvrdil, že toto jeho konanie
(nevšimnutie si jednej rozpočtovej položky) v súvislosti s posudzovaním žiadosti, a nie v súvislosti s
poskytnutím verejných financií, vystihuje skutočnú podstatu skutku, ktorého sa vo vzťahu k predmetnej

žiadosti o dotáciu zo dňa 14. decembra 2016 žalobca dopustil. Toto konanie však podľa žalobcu
nenapĺňaskutkovúpodstatuporušeniafinančnejdisciplínypodľa§31ods.1písm.b)zákonač.523/2004
Z. z., podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov
nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov“, ako to nesprávne
ustálili orgány verejnej správy, ale napĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa §

31 ods. 1 písm. m) cit. zákona, podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel
a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy“. Na
základe uvedeného žalobca tvrdil, že ako subjekt verejnej správy porušil v procese poskytovania
verejných prostriedkov, ktorý predchádzal samotnému poskytnutiu verejných prostriedkov, pravidlo
obsiahnuté v § 20 ods. 10 ZoFPU, a preto sú závery žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej
správy uvedené v ich rozhodnutiach, či v Správe z vládneho auditu ústavne neudržateľné, sú v priamom

rozpore s hlavným účelom Zákona o fonde na podporu umenia a hlavným poslaním žalobcu, ktorým je
poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 13 -

spoločenskyprospešnýchcieľovvoblastikultúry.Žalobcazdôraznil,žezjehostranynedošloknaplneniu
skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. skutkom vymedzeným v bode I. výroku

prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom vymedzeného konania sa nedopustil. Skutočné konanie
žalobcu spočívalo v inom skutku, ktorý správne orgány vo svojich rozhodnutiach nevymedzili a právne
nekvalifikovali. Žalobca tvrdil, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- EUR (bod I.),
pretože s porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z. z. nie je
vznik odvodovej povinnosti spojený.

17. Pre prípad, že by súd neuznal vyššie uvedenú žalobnú argumentáciu za dôvodnú a dospel by
k záveru, že žalobca konaním vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia naplnil
skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z.
žalobca namietal, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozsahu
odvodovej povinnosti žalobcu, pretože určenie odvodovej povinnosti žalobcu v rozsahu 15 400,- EUR

je podľa žalobcu výsledkom neprípustne formalistického výkladu zákona, keď orgány verejnej správy
na rozpočet dotácie nesprávne nazerali ako na nedeliteľný celok a poskytnutie verejných prostriedkov
vo vyššom rozsahu, ako bolo oprávnenie žalobcu viazali primárne na len čiastočne vadnú žiadosť
s jednou rozpočtovou položkou, ktorá bola rozporná s internými predpismi žalobcu. Argumentoval
tým, že takéto nazeranie na rozpočet dotácie získané od právnickej osoby „fondového typu“, ktorá

poskytovaním dotácií sleduje celospoločensky prospešný cieľ, je v rozpore so zásadou fondového
hospodárenia s tým, že podľa právnej doktríny by dôsledné uplatnenie úplnosti, t.j. nedeliteľnosti
rozpočtu vylúčilo existenciu fondového hospodárstva (Balko - Babčák a kol. Finančné právo, II. vydanie,
Bratislava: EUROKÓDEX, 2009, str. 123). Žalobca tvrdil, že na rozpočet dotácie je potrebné hľadieť
ako na súbor navzájom oddeliteľných položiek, a preto, ak aj došlo zo strany žalobcu k ohrozeniu

záujmu na riadnom a s právom súladnom hospodárení s verejnými financiami pri poskytovaní verejných
prostriedkov, tak to bolo výlučne v rozsahu, ktorý predstavovala sporná doložka. Uvedené však podľa
názoru žalobcu platí len v prípade, ak táto položka bola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-431-01591. Z
rozhodnutia žalovaného, z prvostupňového rozhodnutia a ani zo Správy o vládnom audite pritom podľa

žalobcu nevyplýva, že by sa správne orgány touto skutočnosťou, teda konkrétnym obsahom predmetnej
Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zaoberali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie
Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 1Afs 291/2017-33 zo dňa 30. októbra 2018, ktorý v súvislosti
s posudzovaním výšky odvodu za porušenie finančnej disciplíny v minulosti vyslovil, že pri stanovení
výšky odvodu je potrebné zvažovať podstatné okolnosti konkrétneho porušenia rozpočtovej disciplíny

a vychádzať z princípu primeranosti, teda rozumného pomeru medzi závažnosťou porušenia finančnej
disciplíny a výškou za neho predpísaného odvodu. Pokiaľ okolnosti konkrétneho prípadu vyvolávajú
otázku ohľadne závažnosti porušenia danej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 14 -

povinnosti, musí orgán finančnej kontroly zvážiť, či je dôvod k odvodu v plnej výške čerpaných, či

poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a či výlučne k odvodu zodpovedajúcemu závažnosti a
významu porušenia povinnosti. Ak sa týka porušenie povinnosti oddeliteľnej časti poskytnutej dotácie (v
prípade žalobcu ide o 1 rozpočtovú položku) odvod bude stanovený výlučne čiastkou zodpovedajúcou
tejto časti). Iný výklad ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o stanovovaní rozsahu (výšky) odvodovejpovinnosti by podľa žalobcu v praxi viedol k absurdným situáciám, keď by pre skutočné, materiálne
porušenie finančnej disciplíny v minimálnom rozsahu z výšky poskytnutej dotácie, bolo potrebné dotáciu
vrátiť v celom rozsahu, bez ohľadu na to, že len minimálna časť poskytnutej dotácie predstavovala

neoprávnené výdavky.
18. Žalobca zhrnul, že orgány verejnej správy nesprávne, na základe neprípustne formalistického,
logicky a ústavne neprípustného výkladu zákona stanovili žalobcovi úhrnnú odvodovú povinnosť vo
výške 16 088,95 EUR, hoci správne mala a mohla byť odvodová povinnosť žalobcu stanovená max. vo
výške 1 688,95 EUR, čo však predpokladalo riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi v

tom zmysle, aby bol zistený skutočný rozsah poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia,
čo sa nestalo. Sporná bola jedna rozpočtovaná položka vo výške 1 000,- EUR, ktorá bola súčasťou
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných
prostriedkov č. 17-431-01591, a preto mala byť podľa žalobcu výška úhrnnej odvodovej povinnosti
určená ako súčet odvodovej povinnosti za porušenie finančnej disciplíny podľa skutku vymedzeného v
bode II. prvostupňového rozhodnutia (688,95 EUR) a odvodovej povinnosti zodpovedajúcej skutočne

vyčerpanej sume poskytnutej nad rámec oprávnenia, ktorou došlo k skutočnému vyššiemu čerpaniu
verejných prostriedkov na neoprávnené výdavky (1 000,- EUR).
19. Žalobca ďalej namietal, že pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a)
ZoFK za skutky vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia správne orgány
nedôsledne dbali na zistenia v rámci vládneho auditu. Vychádzali výlučne z toho, že porušenia zákona

zo strany žalobcu sú závažné. Dostatočne, resp. vôbec sa nevysporiadali s následkami porušení
zákona zo strany žalobcu, teda, či nejaké následky nastali a aký bol ich skutočný negatívny dopad.
Z rozhodnutia tiež nie je podľa žalobcu zrejmé, či správne orgány tieto dôsledky riadne skúmali. Ak
dôsledky porušenia zákona riadne neskúmali, potom neboli spôsobilé riadne posúdiť výšku uloženej
pokuty s ohľadom na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušení. Žalobca konštatoval, že v

dôsledkunedostatočnéhoskúmaniavšetkýchrelevantnýchskutočností,podstatnýchpreustálenievýšky
pokuty, neboli orgány verejnej správy spôsobilé ani riadne odôvodniť rozhodnutia vo vzťahu k výške
pokuty a tvrdil, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nejasnosť. Poukázal na § 28 ods. 13 ZoFK, podľa ktorého
sa na konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 -2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 15 -

8 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v ktorom sú
definované náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia. Poukázal tiež na § 28 ods. 9 ZoFK, podľa
ktorého sa pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 - 8 prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky
porušenia povinnosti. Žalobca uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie

o ich výške, sa realizuje v rámci voľného správneho uváženia, ktorá vyjadruje určitý stupeň voľnosti
rozhodovania správneho orgánu, ktorý mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké
uzná za najvhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správne uváženie je možné podrobiť
súdnemuprieskumuajvtedy,aksprávnyorgánuváženiezneužil.Riadnezdôvodnenieukladanejsankcie
je v prípade správneho trestania základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol

správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých zákonom stanovených hľadísk
je správny orgán povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť a
uviesť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadal. Výška pokuty musí byť odrazom
konkrétnych okolností individuálneho prípadu a musí byť dostatočne odôvodnená. Žalobca zdôraznil,
že v rámci svojej voľnej úvahy boli správne orgány povinné posúdiť každé zo zákonom určených kritérií

(povaha, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinnosti v zmysle § 28 ods. 9) a ich konkrétny
vplyv (jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach) na výšku pokuty a so svojimi úvahami, zohľadňujúcimi
tieto kritéria sa mali jasne, presvedčivo a dostatočne vysporiadať v prvostupňovom rozhodnutí,
resp. v rozhodnutí žalovaného, pretože iba také rozhodnutie by bolo zákonné a preskúmateľné.
Nepreskúmateľné rozhodnutie totiž vykazuje známky svojvôle, v dôsledku ktorej nie je možné zistiť,

či nedošlo k zneužitiu voľného uváženia správneho orgánu vzhľadom na konkrétne okolnosti veci
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžo/41/2016). Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR zverejnený pod č.
Rs 89/2002, z ktorého vyplýva, že „správny orgán pochybí, ak pri odôvodnení výšky uloženej sankcie
nepostupuje v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď vo vzťahu ku každému z kritérií chýba
správna úvaha“. Žalobca tvrdil, že správne orgány pri ukladaní pokuty nedôsledne dbali na zistenia

v rámci vládneho auditu. Žalovaný vychádzal výlučne z toho, že porušenia zákona zo strany žalobcu
sú „systémové nedostatky“, ktoré správny orgán vyhodnotil ako „nedostatky s vysokou závažnosťou“,
avšak tento záver je korektný len vo vzťahu k jednému z vytýkaných nedostatkov v štvrtej časti Správy
z vládneho auditu (pod por. č. 5). Nedostatok uvedený pod por. č. 3 je podľa žalobcu nesystémový,pretože ide o jednorazové zlyhanie ľudského faktora, týka sa peňažných prostriedkov v sume 623,13
EUR a je strednej závažnosti, avšak vzhľadom na rozsah následku je de facto zanedbateľný. Nedostatok
zistený pod por. č. 4 je podľa žalobcu tiež nesystémový, pretože ide o jednorazové zlyhanie ľudského

faktora a týka sa neskoršieho zaevidovania došlej pošty (4 dni po doručení), a teda je podľa žalobcu
strednej závažnosti, avšak vzhľadom na rozsah následku, ktorý nebol žiaden, je de facto zanedbateľný.
Nedostatok uvedený pod por. č. 6 je podľa žalobcu „systémový“, avšak nízkej závažnosti, keďže ide o
nesprávne uvedenie dátumu uzatvorenia zmluvy, ktorého následok vo vzťahu k ohrozeniu finančných
záujmov Slovenskej republiky je úplne zanedbateľný. Žalobca tvrdil, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 16 -

že z prvostupňového rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako správne orgány
(a či vôbec) brali do úvahy čas porušovania zákona zo strany žalobcu (ak nie, prečo toto kritérium
nepovažovali v tomto prípade za relevantné), k akým skutkovým záverom a na základe akých
skutočností v súvislosti s týmto kritériom dospeli. Z napadnutých rozhodnutí tiež nevyplýva, či správne
orgány zisťovali následky porušení povinností žalobcom, aké následky zistili a ako tieto zistené následky

zohľadnili pri stanovení výšky pokuty. Z ich rozhodnutí nie je zrejmé, ako zohľadnili odstránenie
negatívnych následkov porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu a ním prijaté opatrenia
na zabránenie vzniku protiprávneho stavu pro futuro, pričom je to jedna z významných skutočností,
ktorá výrazne zmierňuje následky protiprávneho konania a riziko opakovania vzniku protiprávneho
stavu. Žalobca namietal, že z odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nie

je možné preskúmať, prečo výška pokuty je práve 20 000,- EUR, pretože orgány verejnej správy
sa obmedzili na vágne a nepreskúmateľné hodnotiace závery. V dôsledku nedostatočného skúmania
všetkých relevantných kritérií podľa § 28 ods. 9 ZoFK neboli spôsobilé uložiť pokutu zákonne, pretože
uloženie pokuty i jej výška sú výsledkom svojvoľného postupu správnych orgánov, ktoré neboli spôsobilé
zákonnosť a primeranosť nimi uloženej pokuty jasne, presne, konkrétne a presvedčivo odôvodniť. Z ich

rozhodnutí nevyplýva, či sa pri rozhodovaní zaoberali otázkou posúdenia, či pokutu žalobcovi vôbec
ukladať, a či nepostačuje prejednanie veci a upustenie od uloženia pokuty.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca z procesnej opatrnosti s poukazom na § 198 ods. 1 písm.
b) SSP žiadal správny súd, aby na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania sám rozhodol o
výške uloženej pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK tak, že upustí od jej uloženia, pretože účel

správneho trestania sa dosiahol samotným prejednaním veci pred správnymi orgánmi s tým, že podľa
rozhodnutia NS SR sp.zn. 10Sžo/10/2016 je upustenie od potrestania v oblasti správneho trestania
možné, ak je výška sankcie stanovená správnym predpisom tak, že minimálna suma peňažnej sankcie
upravená nie je. Žalobca pritom zdôraznil, že sa v rámci správneho konania opakovane dovolával
upustenia od potrestania s ohľadom na povahu, závažnosť, čas trvania a následky jeho protiprávneho

konania ako aj s ohľadom na prijatie účinných opatrení na odstránenie následkov a prijatie opatrení na
zamedzenie opakovania vzniknutého protiprávneho stavu do budúcna ako aj s ohľadom na doterajšie
konanie žalobcu, ktorý doposiaľ v zmysle § 28 ods. 4 cit. zákona sankcionovaný nebol a prejednanie
veci správnymi orgánmi splnilo účel správneho trestania.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti svojho aj prvostupňového rozhodnutia a žalobu žalobcu žiadal
zamietnuť. Stručne zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a k žalobnému
petitu uviedol, že Správa z vládneho auditu nemá atribúty skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 17 -

správy, z ktorého by preskúmavané rozhodnutie vychádzalo. K žalobnej námietke týkajúcej sa
neoprávneného čerpania verejných prostriedkov vo výške 15 400,- EUR žalovaný uviedol, že vládny
audit bol vykonaný u žalobcu, a nie u prijímateľa dotácie a porušenie finančnej disciplíny vzniklo
tým, že žiadosť o dotáciu mala byť vrátená prijímateľovi k prepracovaniu. I keď bola prepracovaná,
naďalej obsahovala neoprávnený výdavok v bode 5.1 „výroba upomienkových darčekov“, a preto ju

bolo potrebné prepracovať tak, aby bola v súlade so zákonom a internými predpismi. Keďže nebola
prepracovaná, mala byť vyradená z rozhodovacieho procesu a keďže vyradená nebola a na jej
základe bola poskytnutá dotácia, porušil žalobca finančnú disciplínu poskytnutím verejných finančných
prostriedkov nad rámec oprávnenia. Vládnym auditom bol preverený rozpočet projektu a z dôkazových
materiálov vyplynulo, že v bode 5.1 bola v kalkulácii nákladov uvedená výroba upomienkových darčekov.

Z dôkazových materiálov vyplynulo, že dotácia bola žiadateľovi poskytnutá vo výške 15 400,- EUR
a faktúrou č. FV17-002 bolo preukázané použitie dotácie na „prezenty“, fakturované vo výške 675,-
Eur. Vyjadrenie žalobcu o tom, že išlo o ojedinelé pochybenie označil žalovaný za irelevantné, pretože
žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky, s ktorými mal nakladať v súlade so zákonom a ostatnýmiprávnymi predpismi. Preto vytýkané pochybenie nie je nedbanlivosťou, ale závažným porušením jeho
povinností, ktoré zodpovedá porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 Z.z. S tvrdením žalobcu, že išlo o porušenie § 31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004

Z.z., ani s tvrdením žalobcu, že v rámci rozhodovacieho procesu ide o 2 postupy, sa žalovaný
nestotožnil. Uviedol, že žalobca je viazaný ZoFPU, a preto nebol dôležitý moment poskytnutia dotácie
subjektu, ktorý o ňu požiadal, ale či bol zo strany žalobcu dodržaný zákon pri poskytovaní verejných
finančných prostriedkov. Postup žalobcu nebol v súlade so Zásadami, čím žalobca porušil § 20 ods. 8
ZoFPU, pretože nepreskúmal úplnosť rozpočtu a súlad žiadosti so Zásadami poskytovania finančných

prostriedkov schválenými radou. Podľa § 20 ods. 10 cit. zákona mal žalobca predmetnú žiadosť vyradiť
z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť oznámiť žiadateľovi. Ak by aj príjemca príspevku použil
poskytnú dotáciu výlučne na oprávnené výdavky (čo sa nestalo), nemalo by to na zodpovednosť žalobcu
žiadny vplyv. K tvrdeniu žalobcu, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k poskytnutiu
verejných finančných prostriedkov, je výlučne zmluva o ich poskytnutí, a že orgány verejnej správy
nesprávne nazerali na rozpočet ako na neoddeliteľný celok žalovaný uviedol, že žalobca sa zaviazal

poskytnúť finančné prostriedky na realizáciu projektu „45. spišské folklórne slávnosti“ vo výške a za
podmienok stanovených najmä v zmluve, vo výzve, v zákone č. 284/2014 Z.z. (ZoFPU) a v iných
súvisiacich všeobecne záväzných predpisov, interných predpisoch žalobcu - najmä v Zásadách, v
Štatúte a v Štruktúre podpornej činnosti. Žalobca poskytol verejné finančné prostriedky napriek tomu,
že v žiadosti o dotáciu nebol dodržaný čl. 6 bod 6 písm. s) Zásad, a to „výdavky bez priameho vzťahu

k realizácii projektu ani výdavky, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu, nebudú akceptované, taktiež nebudú
akceptované ako oprávnené najmä darčekové predmety, finančné ceny, suveníry a pod.“. Tým, že
žalobca dostatočne neoveril všetky skutočnosti pri poskytovaní dotácie a poskytol ju v rozpore so 2 4
S / 6 7 / 2 0 2 0 - 18 -

Zásadami, naplnil podstatu skutkového stavu, že poskytol dotáciu nad rámec oprávnenia a tým porušil
finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., čím došlo k vyššiemu čerpaniu
verejných prostriedkov. K žalobnej námietke týkajúcej sa uloženej pokuty žalovaný zopakoval, že ide
o systémové nedostatky s vysokou závažnosťou. V celom správnom konaní bola dôsledne dodržaná
zásada zákonnosti a správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali a konali postupovali v súlade s hmotno-

právnymi aj procesno-právnymi predpismi. Správny orgán I. stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorý
mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy. Rozhodnutia boli vydané v súlade s § 46 Správneho
poriadku. Žalovaný uviedol, že napriek tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nesprávne zhodnotil jeho konanie,
žalobca neuviedol žiadne argumenty, ani dôkazy, ktorými by vyvrátil svoje konanie a ani nevysvetlil,
prečo správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkovú podstatu. K žalobnej námietke, že napadnuté

rozhodnutie je v časti týkajúcej sa uloženia pokuty žalobcovi vo výške 20 000,- EUR nepreskúmateľné
pre jeho nejasnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že sa v rozhodnutí zaoberal správnymi
deliktami v každom jednotlivom prípade. Presne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil porušenie zákona, v
jednotlivých situáciách určil aj dĺžku trvania „neoprávneného skutku“. V odôvodnení rozhodnutia uviedol
všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní pokuty zohľadnil a uviedol aj úvahy, ktorými sa pri ukladaní

pokuty riadil. Závažnosť protiprávneho konania žalobcu spočívala v tom, že pri poskytovaní dotácie
nepostupoval dôsledne v súlade s ZoFPU, s ZoFK a s podmienkami zmlúv uzatvorených s prijímateľmi
dotácií. Finančné riadenie nebolo u žalobcu na dostatočnej úrovni napriek tomu, že zabezpečenie
dostatočnej úrovne finančného riadenia je u žalobcu ako orgánu verejnej správy nevyhnutné za účelom
náležitého a odborného plnenia úloh zverených mu predovšetkým ZoFPU ako aj na zabezpečenie

plnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z osobitných predpisov (napr. zákon č. 357/2015 Z.z.). Žalovaný
pri úvahách o výške pokuty zohľadnil preventívny aj represívny účinok uloženej sankcie a vzhľadom
na závažnosť, povahu, charakter, následky a riziko opakovaného výskytu identifikovaných nedostatkov
v budúcnosti dospel k záveru, že uloženie pokuty v prvej pätine zákonnej sadzby by podľa § 28 ods.
4 písm. a) ZoFK, teda vo výške 20 000,- EUR, je opodstatnené. Výška pokuty je zhrnutím všetkých

nedostatkov, ktorých sa žalobca dopustil a je vyústením pre odstránenie uvedených nedostatkov.
22. K žalobcom navrhovanému uplatneniu peňažnej moderácie zo strany správneho súdu žalovaný
uviedol, že vzhľadom na povahu zisteného nedostatku je suma uloženej pokuty na spodnej hranici
zákonnej sadzby považovaná za primeranú, pričom výška pokuty so zreteľom na zdroje príjmov žalobcu
nespôsobí vážne zásahy do jeho majetkových pomerov a nenaruší jeho činnosť. Zároveň splní svoju

preventívnu funkciu a pri splnení represívnej funkcie je primeraná k porušeným povinnostiam.
Replika žalobcu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 19 -23. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a s argumentáciou žalovaného sa nestotožnil. K jeho
tvrdeniu, že Správa z vládneho auditu nemá atribúty skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy
aleboopatreniaorgánuverejnejsprávy,zktoréhobypreskúmavanérozhodnutiežalovanéhovychádzalo

žalobcapoukázalnauznesenieNSSRsp.zn.10Sžfk/29/2018zodňa22.mája2019,najmänajehobody
32. a 33. : „32. Najvyšší súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu,
že správa z vládneho auditu ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu o správnom súdnictve, pretože
sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.
Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru Najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie

v zmysle § 27 ods. 1 SSP. 33.(...) až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej
správy vyvodí z kontrolovaných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný
(právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu ako
aj postupu a podkladové rozhodnutie tomu predchádzajúce, preskúmateľné súdom, pretože až týmto
rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd
rozhodovať, či je zákonný alebo nie“. Žalobca tvrdil, že správa z auditu je nepochybne skôr vydaným

opatrením ďalšieho účastníka, ktorého zrušenia v časti 4 - zistené nedostatky, nedostatok pod por. č. 1
sa žalobca domáha s poukazom na § 194 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. K vyjadreniu
žalovaného k žalobnej námietke, týkajúcej sa nesprávne určenej odvodovej povinnosti v rozsahu 15
400,- EUR, žalobca zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že právny formalizmus nemôže
v podmienkach demokratického právneho štátu prevládnuť, a že hoci súd musí rešpektovať právo,

jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Preto prislúcha správnemu súdu,
aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel
záujmu chráneného právnou normou nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak
je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. K tvrdeniam žalovaného,
že žalobca sa dopustil systémových nedostatkov s vysokou závažnosťou, pre ktoré je výška uloženej

pokuty primeraná s ohľadom na povahu zistených nedostatkov, žalobca zdôraznil, že takýto oklieštený
jednorozmerný pohľad správnych orgánov pri stanovovaní pokuty je neprípustný a je v rozpore so
zákonom, pretože pokuta a jej primeraná výška musí byť výsledkom zohľadnenia všetkých hľadísk, ktoré
zákon pre uloženie sankcie v zmysle § 28 ods. 9 ZoFK vyžaduje, inak je nezákonná. Žalobca vyjadril
názor, že správny súd môže na základe výsledkov ním samým vykonaného dokazovania moderovať

výšku sankcie najmä vtedy, ak správne orgány potrebné dokazovanie vykonali nedostatočne, resp. z
rozhodnutia správnych orgánov vôbec nevyplýva, že by dokazovanie v potrebnom rozsahu vykonávali.
Samotné formálne označenie porušení povinností žalobcu za závažné bez súčasného zohľadnenia
času trvania a skutočných následkov porušení nezodpovedá požiadavkám spravodlivosti. Naopak,
takéto opomenutie správnych orgánov zakladá nepreskúmateľnosť zákonnosti a primeranosti sankcie,

ktorú môže správny súd odstrániť vlastným dokazovaním a výšku sankcie moderovať. Zopakoval svoju
argumentáciu uvedenú v podanej správnej 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 20 -

žalobe. Vyjadril sa aj k žalovaným tvrdenej neurčitosti splnomocnenia na právne zastupovanie žalobcu
v konaní, z ktorého podľa žalovaného nemožno určiť osobu, ktorá splnomocnenie za žalobcu podpísala

a uviedol, že splnomocnenie na právne zastupovanie podpísala Silvia Stasselová, predsedníčka rady
Fondu na podporu umenia v súlade s § 4 ods. 1 in fine ZoFPU.
Konanie na správnom súde
24. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny pri poskytovaní verejných financií

uložená úhrnná povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky vo výške 16 088,95
EUR, ktorých poskytnutím nad rámec oprávnenia došlo k ich vyššiemu čerpaniu a povinnosť zaplatiť
úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- EUR za správne delikty, ktorých sa žalobca dopustil pri poskytovaní
verejných financií.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný

podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm.
a) SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorého ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní správny súd
neakceptoval, pretože ním uvedený dôvod nemožnosti zastúpenia povereného zamestnanca iným
zamestnancom z dôvodu časovej tiesne a ich pracovnej vyťaženosti nepovažoval za dôležitý dôvod v
zmysle § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Na pojednávaní žalobca zotrval na obsahu podanej
správnej žaloby a podanej repliky.
26. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že u žalobcu bol v dňoch od 11.
januára 2019 do 12. apríla 2019 vykonaný žalobcovi vopred oznámený vládny audit. Skutočnosti zistenépočas vládneho auditu boli so žalobcom prerokované dňa 5. apríla 2019. O zistených nedostatkoch bol
vypracovaný návrh správy z vládneho auditu zo dňa 5. apríla 2019, v ktorom bola žalobcovi uložená
povinnosť prijať opatrenia na nápravu nedostatkov a odstrániť príčiny ich vzniku do 31. mája 2019 a do

5. júna 2019 predložiť zoznam prijatých opatrení. Zároveň bol žalobca poučený o jeho práve podať k
zisteným nedostatkom a navrhnutým odporúčaniam písomné námietky do 11. apríla 2019. Návrh správy
z vládneho auditu bol žalobcovi doručený dňa 5. apríla 2019. Žalobca podaním z 11. apríla 2019 uplatnil
námietky voči zisteným nedostatkom pod poradovým č. 1 a č. 5 C2. K navrhnutým opatreniam žalobca
námietky nepodal. Námietke žalobcu smerujúcej voči zistenému nedostatku pod por. Č. 5 C2 bolo

vyhovené. Úrad vládneho auditu svoje stanovisko k neoprávnenosti námietky týkajúcej sa nedostatku
pod poradovým č. 1 uviedol v Správe z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019, v ktorej žalobcovi uložil
povinnosť prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a odstrániť príčiny ich vzniku do 31. mája
2019 a do 5. júna 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 21 -

2019 predložiť Úradu vládneho auditu písomný zoznam prijatých opatrení, s povinnosťou ich splnenia

do 4. júla 2019 a s povinnosťou dokumentáciou preukázať ich splnenie do 10. júla 2019. Správa z
vládneho auditu bola žalobcovi doručená dňa 12. apríla 2019. Žalobca voči nej námietky nepodal.
Oznámením zo dňa 25. septembra 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené totožným dňom, bolo začaté
správne konanie vo veci uloženia odvodu za poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu
nad rámec oprávnenia a vo veci uloženia pokuty za správne delikty spočívajúce v nesplnení povinností

uvedených v § 5 ods. 1 písm. a) a c) ZoFK. Podnetom na jeho začatie bola Správa z vládneho auditu
zo dňa 12. apríla 2019. Žalobca bol v súlade s § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučený o
možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho
doplnenie a o jeho povinnosti podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku navrhnúť na podporu svojich tvrdení
jemu známe dôkazy v lehote 10 dní od jeho doručenia s tým, že ak svoje právo nevyužije, výsledky

z vládneho auditu obsiahnuté v Správe z vládneho auditu budú podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zistenému nedostatku pod č. 1 (bod I. výroku prvostupňového
rozhodnutia), s ktorým nesúhlasil a vo vzťahu k bodom III. až XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia
uviedol, že splnil odporúčania podľa Správy z vládneho auditu a prijal opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov, a preto s poukazom na oprávnenie, a nie povinnosť, auditujúceho orgánu uložiť pokutu

podľa § 28 ods. 4 ZoFK, navrhol v týchto častiach zastaviť správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h)
Správneho poriadku. Úrad vládneho auditu žalobcovi listom z 8. októbra 2019 oznámil, že sa uvedenými
skutočnosťami bude zaoberať a vyhodnotí ich v rozhodnutí. Žalobcu opätovne poučil podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku s určenou 5-dňovou lehotou, ktorú žalobca nevyužil. Následne vydal Úrad vládneho
auditu prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal. Úrad vládneho auditu jeho odvolaniu

nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie žalovanému, ktorý žalobcovi listom zo dňa 14. januára 2020
umožnil uplatniť jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v lehote 7 dní. Žalobca toto právo
nevyužil.
Právny rámec
27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a), b) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných
zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 22 -

nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
29. Podľa § 27 ods. 2,3 SSP (2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy

vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy,
opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté
ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

30. Podľa § 134 ods. 1SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
31. Podľa § 135 ods. 1SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobcapovažujenapadnutévýrokyrozhodnutiaaleboopatreniazanezákonné(ďalejlen"žalobnébody"
34. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 23 -

36. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním

veci.
37. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 284/2014 Z.z. o Fonde na podporu umenia (ďalej len „ZoFPU“) v znení
účinnom na toto konanie Fond vykonáva tieto činnosti:
j) kontroluje plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky zo zmluvných záväzkov zo zmlúv
uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov,

38. Podľa § 18 ods. 8 písm. a), b), ods. 10 ZoFPU v znení účinnom na toto konanie (8) O poskytnutí
finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na
predkladanie žiadostí, ktorá je úplná, a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Riaditeľ rozhodne o:
a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť
odborná komisia odporučila a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa

osobitného predpisu, 11)
b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť
odborná komisia neodporučila alebo ak to nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu.11)
(10) Na základe rozhodnutia podľa odseku 8 fond vypracuje a predloží žiadateľovi návrh zmluvy podľa

§ 22.
39. Podľa § 20 ods. 8, 9, 10 ZoFPU v znení účinnom na toto konanie (8) Po doručení žiadosti fondu
skontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ podľa § 19 a či je podaná žiadosť správne
vyplnená a obsahuje prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7. Súčasne kancelária preskúma úplnosť
rozpočtu a súlad žiadosti so zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou.

(9) Ak žiadosť nie je správne vyplnená, neobsahuje prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7 alebo má
iné nedostatky, fond písomne vyzve žiadateľa na doplnenie alebo opravu žiadosti v lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako desať dní odo dňa doručenia výzvy.
(10) Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá nebola vyplnená správne, neobsahovala
prílohy podľa odseku 2 alebo odseku 7 alebo mala iné nedostatky a žiadateľ ju nedoplnil alebo

neopravil ani v dodatočnej lehote podľa odseku 9, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a
túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi. Rovnako postupuje kancelária aj vtedy,
ak podľa predloženého rozpočtu projektu zistí, že žiadosť nie je v súlade so zásadami poskytovania
finančných prostriedkov schválenými radou. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 24 -

40. Podľa § 23 ods. 4, 12 ZoFPU v znení účinnom na toto konanie (4) Finančné prostriedky môže
fond používať len na účely podľa tohto zákona. Fond je povinný pri používaní finančných prostriedkov
zachovávať hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Finančné prostriedky ani ďalší majetok fondu sanesmú použiť v prospech politickej strany alebo politického hnutia ani v prospech kandidáta na volenú
politickú funkciu
(12) Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami fondu vykonávajú príslušné orgány podľa

osobitných predpisov.24a) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s
finančnými prostriedkami fondu ukladá a vymáha Úrad vládneho auditu.24b)
41. Podľa § 27 ods. 1 ZoFPU v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,27) ak odsek 2 neustanovuje inak.
42. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom

na toto konanie Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo
svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi
príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony,
iná rozpočtová organizácia (ďalej len "poskytovateľ dotácie"). Dotácie sa poskytujú len na základe
osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených

podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú
dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie
určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a
efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne
písomnevymedziťúčel,naktorýsadotáciaposkytuje.Naposkytovaniedotáciísanevzťahujevšeobecný

predpis o správnom konaní, 48) ak osobitný predpis neustanovuje inak.
43. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.

44. Podľa § 31 ods. 1 písm. b), písm. m), ods. 4 prvá veta, ods. 7, ods. 12 prvá veta zákona č. 523/2004
Z. z. (1) Porušením finančnej disciplíny je
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 25 -

m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy,
(4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za
každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

(7) Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný
uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných
predpisov. 43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s
povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako
pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b

(12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom
konaní. 48).
45. Podľa § 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom na toto konanie (ďalej ZoFK) (1) Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele
a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu.

46. Podľa § 2 písm. a), b), c), e) f) l), m), n), o) ZoFK v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto
zákona sa rozumie
a) finančným riadením súhrn postupov orgánu verejnej správy pri riadení rizík, zodpovednom plánovaní,
rozpočtovaní, použití, poskytovaní, účtovaní, výkazníctve verejných financií, finančnej kontrole a audite,
ktorého cieľom je hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných financií

b) finančnou kontrolou súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti
a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich
konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií
alebo ich častí,
c) auditom súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných

činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením
medzinárodne uznávaných audítorských štandardov,
e) verejnými financiami finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,2) finančné prostriedky zo
zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov
iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie
programov Európskej únie; verejnými financiami sú aj vlastné finančné prostriedky osoby určené

na financovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2
0 - 26 -

f) orgánom verejnej správy subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu3) a právnická osoba,

prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie,
l) hospodárnosťou vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác
a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu,
m) efektívnosťou najvýhodnejší vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými
výsledkami,
n) účinnosťou plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité

verejné financie,
o) účelnosťou vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia
47. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), c) ZoFK v znení účinnom na toto konanie Orgán verejnej správy je povinný
vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje
a) riadenie rizika a finančnú kontrolu tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov orgánu verejnej správy

predchádzalo porušovaniu tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na
jeho vykonanie, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika
viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia,
c) overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií
48. Podľa § 19 ods. 4 ZoFK v znení účinnom na toto konanie Okrem cieľov auditu uvedených v § 10

ods. 2 je cieľom vládneho auditu overovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných
právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a
auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie ich kvality.
49. Podľa § 20 ods. 2 písm. c) d), e) ZoFK v znení účinnom na toto konanie (2) Oprávnená osoba pri
vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je oprávnená

c) vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu
nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len "písomný zoznam prijatých opatrení") v lehote
určenej oprávnenou osobou; ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na závažnosť
nedostatkov, že prijaté opatrenia nie sú účinné, vyžadovať prepracovanie písomného zoznamu prijatých
opatrení a predloženie prepracovaného písomného zoznamu prijatých opatrení v lehote určenej

oprávnenou osobou,
d) vyžadovať od povinnej osoby splnenie prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou, 2 4
S / 6 7 / 2 0 2 0 - 27 -

e) vyžadovať od povinnej osoby predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení po

uplynutí lehoty podľa písmena d)
50. Podľa § 28 ods. 4 písm. a), ods. 9, 11, 13 ZoFK v znení účinnom na toto konanie (4) Auditujúci orgán
alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť pokutu orgánu
verejnej správy do výšky 100 000 eur za
a) nesplnenie povinností uvedených v § 5,

(9) Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 6 sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky
porušenia povinností.
(11) Pokutu podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa orgán verejnej správy,
ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly
štátnehorozpočtu,ktorývykonávavnútornýaudit,aleboauditujúciorgándozvedeloporušenípovinností,

najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinností.
(13) Na konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 8 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.
51. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
53. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
54. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobca namietal

pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nedostatok skutkových zistení v časti žalobcovi uloženej
povinnosti odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky, ktoré poskytol nad rámec oprávnenia
(body 14 - 18 tohto rozsudku) a v časti uloženej pokuty 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 28 -

za správne delikty pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nesprávne skutkové závery,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí (bod 19 tohto rozsudku).

55. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v §
182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z

akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu
ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd
nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je
pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1, § 195 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) okrem prípadov uvedených
v § 135 ods. 2 SSP, kedy je pre jeho rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené

dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah
súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
§ 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP, avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre
ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

56. Žalobná argumentácia, že žalobca poskytol verejné prostriedky na projekt „45. Spišské folklórne
slávnosti“ nad rámec oprávnenia maximálne v rozsahu jednej spornej položky vo výške 1 000,- Eur, a
preto mu bola nesprávne uložená povinnosť odvodu vo výške 15 400,- Eur za konanie podľa bodu I.
výroku prvostupňového rozhodnutia nemohla obstáť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave, ani
v zistenom skutkovom stave veci. Správny súd v zhode so skutkovými závermi prvostupňového orgánu

verejnej správy a žalovaného z obsahu administratívneho spisu, a síce z rozpočtu projektu „45. Spišské
folklórne slávnosti“ v bode 5.1 - kalkulácia nákladov - zistil, že obsahuje položku výroba upomienkových
darčekov, výroba fotografií na výstavu obce Spiša v minulosti, rozpočtovanú vo výške 1 300,- Eur so
žiadanou dotáciou vo výške 1 000,-Eur, čo nespochybnil ani žalobca. Zo Zásad poskytovania finančných
prostriedkov z Fondu na podporu umenia č. VP FPU č. 12/2015 v znení z 11.11.2016 (ďalej len „zásady“)

vyplýva, že výdavky bez priameho vzťahu k realizácii projektu, najmä darčekové predmety, finančné
ceny, suveníry a pod. nebudú 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 29 -

akceptované ako oprávnené výdavky. Z § 8 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. vyplýva, že dotácie,
ktoré poskytuje iná rozpočtovaná organizácia, ak tak ustanovia osobitné zákony, možno z výdavkov

štátneho rozpočtu poskytovať len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok
ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie (žalobca) môže ustanovené podmienky podrobnejšie
určiť, prípadne určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť
použitia dotácie tak ako tomu bolo v danej veci prijatím Zásad poskytovania finančných prostriedkov z

Fondu na podporu umenia č. VP FPU č. 12/2015 v znení z 11.11.2016. Postup žalobcu pri posudzovaní
žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov je upravený v § 20 ods. 10 ZoFPU tak, že žiadosť,
ktorá nie je v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov schválenými radou žalobcu a
ktorú žiadateľ nedoplnil, ani neopravil v stanovenej lehote, kancelária žalobcu vyradí z rozhodovaciehoprocesu, a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi o dotáciu. Napriek vecnej
nesprávnosti žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na uvedený projekt v dôsledku rozpočtovej
položky, ktorá bola v rozpore so zásadami žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie na uvedený projekt

nevyradil z rozhodovacieho procesu, ale žiadateľovi o dotáciu - Spišskému osvetovému stredisku v
Spišskej Novej Vsi poskytol dotáciu vo výške 15 400 Eur, čo bolo preukázané výpisom z bankového
účtu žalobcu zo dňa 02.06.2017. Faktúrou č. FV17-002 zo dňa 22.6.2017 bolo preukázané, že prijímateľ
dotácie - Spišské osvetové stredisko v Spišskej Novej Vsi nakúpil „prezenty na 45. Spišské folklórne
slávnosti na Spišskom Salaši-Spišské Podhradie“ v počte 45 ks za 675,- Eur. Žalobca sa mýli v

tvrdení, že porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. sa
dopustil len v rozsahu tejto „spornej položky“, pretože, ak mala byť žiadosť, ktorá nebola v súlade
so zásadami v zmysle § 20 ods. 10 ZoFPU vyradená z rozhodovacieho procesu, sú na jej základe
poskytnuté finančné prostriedky poskytnuté nad rámec oprávnenia v celom rozsahu, teda vo výške
15 400 Eur, pretože na jej základe nemali byť žiadateľovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Ak
totiž v dôsledku rozporu žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov so zásadami ich poskytovania

má byť žiadosť z rozhodovacieho procesu vylúčená, logicky z toho vyplýva, že nemôže byť ďalej
predmetom rozhodovacieho procesu o poskytnutie žiadanej dotácie, čoho logickým dôsledkom je,
že poskytnutie finančných prostriedkov na základe takejto vadnej žiadosti je neoprávnené v celom
rozsahu poskytnutých finančných prostriedkov. Vzhľadom na takto zákonom upravený postup v prípade
posudzovania žiadosti, ktorá nie je v súlade so zásadami, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že v súvislosti

s uvedeným projektom poskytol žiadateľovi finančné prostriedky nad rámec oprávnenia len v rozsahu
tejto spornej položky, pretože ju vo vzťahu k obsahovej a vecnej stránke podanej žiadosti o poskytnutie
finančných prostriedkov nebolo možné posudzovať samostatne, ale bolo nutné ju posudzovať jednotne
vo vzťahu ku všetkým jej obsahovým náležitostiam. Porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. spočíva v poskytnutí verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia,

čo v preskúmavanej veci znamená, že ak žalobca poskytol žiadateľovi na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 30 -

uvedený projekt finančnú dotáciu vo výške 15 400,- Eur napriek tomu, že jeho žiadosť o poskytnutie
finančných prostriedkov nebola v súlade so zásadami, tak túto dotáciu v celom rozsahu poskytol nad
rámec oprávnenia, pretože jeho žiadosť mal vyradiť z rozhodovacieho procesu, a teda nerozhodnúť

o poskytnutí finančných prostriedkov. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol na
uvedený projekt dotáciu vo výške 15 400,- Eur, prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne
konštatovali, že skutkom vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia došlo k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov, a teda k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoFK
vo výške 15 400,- Eur, a nie len v rozsahu 1 000,- ako žalobca nesprávne, v rozpore s platnou právnou

úpravou a zisteným skutkovým stavom veci tvrdil.
57. Oporu v platnej právnej úprave nemala ani argumentácia žalobcu, že tým, že si pri posudzovaní
žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na uvedený projekt „nevšimol“ nesprávne vecné
vymedzenie jednej rozpočtovej položky, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, a teda uložená povinnosť odvodu verejných prostriedkov vo

výške uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí na základe konštatovaného porušenia finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. bola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože toto tvrdenie nemalo oporu v platnej právnej úprave. V zmysle § 31 ods. 1 písm. m)
citovaného zákona je porušením finančnej disciplíny porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní
prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy. Žalobca predostrel vlastnú úvahu

o obsahu pojmov „poskytovanie“ verejných prostriedkov a „poskytnutie“ verejných prostriedkov“, ktoré
podľa jeho názoru nie je možné stotožňovať. Tvrdil, že ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) sa vzťahuje
k faktickému poskytnutiu verejných prostriedkov, a preto samotný proces, ktorý faktickému poskytnutiu
verejných prostriedkov predchádzal a v rámci ktorého došlo aj k pochybeniu žalobcu, keď si jednu vecne
nesprávne vymedzenú rozpočtovú položku žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu

uvedeného projektu nevšimol, zodpovedá ustanoveniu § 31 ods. 1 písm. m) citovaného zákona. Správny
súd sa s touto úvahou žalobcu nestotožnil. Na základe gramatického a logického výkladu textu ZoFPU
dospel k záveru, že poskytovanie a poskytnutie verejných prostriedkov nie je možné vzájomne oddeliť
a že „poskytnutie“ verejných prostriedkov je výsledkom celého procesu, ktorý faktickému poskytnutiu
verejných prostriedkov predchádza, a to od prijatia a zaevidovania žiadosti o poskytnutie verejných

prostriedkov, kontrolu jej formálnych, obsahových a vecných náležitostí, prípadné odstraňovanie vád
žiadosti v súčinnosti so žiadateľom o verejné financie (§ 20 ZoFPU), posudzovanie žiadosti v odborných
komisiách (§ 17 ods. 7 ZoFPU), ich stanovisko k súladu predloženej žiadosti a jej príloh so zákonom a
vnútornými predpismi žalobcu (§ 17 ods. 7 ZoFPU), vrátane rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí žiadanýchverejných financií (§ 18 ods. 8 písm. a) ZoFPU), následne vypracovanej zmluvy o ich poskytnutí a
dodržania lehôt na predloženie aj prijatie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (§ 22 ods.
1 - 4 ZoFPU). Výklad, ktorý 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 31 -

poskytol žalobca nemá podľa názoru správneho súdu žiadnu logickú súvislosť s obsahom, zmyslom a
účelom ZoFPU, ani so zákonom č. 523/2004 Z. z., pretože vôbec nezohľadňuje, že ide o poskytovanie
finančných prostriedkov z verejných zdrojov, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok, a práve preto
musí proces rozhodovania o poskytnutí verejných prostriedkov, ich poskytnutie, finančné vyúčtovanie aj

prípadné vrátenie nevyčerpaných prostriedkov zodpovedať všetkých relevantným zákonným pravidlám
a postupom pre ich poskytovanie a v prípade, že postup alebo podmienky pre ich poskytovanie neboli
dodržané, musia byť do štátneho rozpočtu vrátené. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne
riaditeľ (§ 18 ods. 8 písm. a) ZoFP) len na základe úplnej žiadosti, ktorá je v súlade s pravidlami
poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, teda všetky podmienky na jej poskytnutie,
vrátane žiadosti a predloženého rozpočtu musia byť s nimi v súlade. To podľa názoru správneho súdu

znamená, že „rozhodnutie“ o poskytnutí finančných prostriedkov v sebe zahŕňa celý vyššie uvedený
proces, ktorý je rozhodnutím riaditeľa o poskytnutí finančných prostriedkov „uznaný za súladný s
pravidlami ich poskytovania“, čo je zákonným predpokladom pre to, aby boli finančné prostriedky
žalobcom poskytnuté v rámci, a nie nad rámec jeho oprávnenia, ako tomu bolo v preskúmavanej veci.
Výklad, ktorý poskytol žalobca de facto znamená, že porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31

ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., by sa malo vzťahovať len na faktické poskytnutie verejných
financií, čomu zodpovedá prevod finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žiadateľa, čo je vo
vyššie uvedených súvislostiach absolútne neprijateľný výklad. Z uvedených dôvodov nemohol správny
súd priznať tejto žalobnej argumentácii úspech a kvalifikáciu skutkového zistenia podľa bodu I. výroku
prvostupňového rozhodnutia ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona

č. 523/2004 Z. z. považoval za správnu, súladnú so zákonom č. 523/2004 Z. z. a zisteným skutkovým
stavom veci. Pre úplnosť správny súd uvádza, že aj v prípade, že by bolo skutkové zistenie podľa bodu
I. výroku prvostupňového rozhodnutia kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31
ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z. z., nemalo by to v konečnom dôsledku žiadny vplyv na uloženie
povinnosti odvodu verejných prostriedkov čerpaných nad rámec oprávnenia do štátneho rozpočtu v

zmysle§31ods.4citovanéhozákona,pretožez§31ods.7citovanéhozákonavyplýva,žeaksaverejné
prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ako tomu
bolovdanejveci,podľaodseku1písm.a)ažn),priporušenítýchtopodmienoksauplatnírovnakýpostup
vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 1 písm. b). To znamená, že ani v prípade
zmeny právnej kvalifikácie konania žalobcu opísaného v bode I. tak, ako to žalobca žiadal, teda podľa

§ 31 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, by sa nevyhol povinnosti odvodu verejných prostriedkov vo
výške porušenia finančnej disciplíny a povinnosti zaplatiť penále podľa § 31 ods. 4 uvedeného zákona.
Správny súd pritom nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 18 ods. 3 ZoFPU poskytuje fond
(žalobca) finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, zmluva je však
len formálno-právnym vyústením posúdenia žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov a jej príloh so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými právnymi predpismi, 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 32 -

ktorými sa poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu riadi, a nie rozhodnutím o
poskytnutí žiadanej dotácie, a to napriek tomu, že v zmysle § 22 ods. 7 citovaného zákona sa žiadateľ
formálne stáva prijímateľom finančných prostriedkov uzavretím zmluvy, k návrhu ktorej však môže dôjsť

len vtedy, ak bolo riaditeľom rozhodnuté o poskytnutí finančných prostriedkov, pretože to bolo v súlade s
pravidlami ich poskytovania. Z uvedeného vyplýva, že ani táto argumentácia žalobcu nebola spôsobilá
podporiť ním uplatnený výklad § 31 ods. 1 písm. b) a písm. m) zákona č. 523/2004 Z. z.
58. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnou argumentáciou, že záver prijatý orgánmi verejnej správy,
že žalobca mal v zmysle § 20 ods. 10 ZoFPU zmluvu, ktorá nebola v súlade so zásadami vyradiť

z rozhodovacieho procesu je v rozpore s účelom ZoFPU a poslaním žalobcu, ktorým je poskytovať
peňažnéprostriedkynadosahovaniespoločenskyprospešnýchcieľovvoblastikultúry,apretojeústavne
neudržateľné, pretože ZoFPU aj zákon č. 523/2004 Z.z. zaväzuje žalobcu k poskytovaniu peňažných
prostriedkov v súlade so zákonom, len za dodržania ktorého môže byť účel ZoFPU naplnený. Nie je
popretím účelu ZoFPU požiadavka, aby žalobca pri poskytovaní verejných financií postupoval v súlade

so zákonom, naopak zo ZoFPU aj zo zákona č. 523/2004 Z.z. žalobcovi vyplýva povinnosť postupovať
pri poskytovaní verejných financií v súlade so zákonom. Inak povedané, vyvodenie zodpovednosti za
porušenie finančnej disciplíny spočívajúce v nedodržaní postupu pri poskytovaní verejných prostriedkov
z hľadiska posúdenia formálnej, vecnej a obsahovej správnosti podanej žiadosti o poskytnutie verejnýchprostriedkov nemôže byť v rozpore s účelom ZoFPU, ktorý striktne určuje podmienky pri ich poskytovaní,
a ktorými je žalobca vo svojej činnosti viazaný. Žalobcovi nič nebráni v tom, aby na dosahovanie
spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry poskytoval finančné prostriedky z verejných zdrojov

postupom súladným so zákonom.
59. Tvrdenie žalobcu, že mu nevznikla odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- Eur (bod I.), pretože
s porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z.z. nie je
vznik odvodovej povinnosti spojený, nemalo vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia žiadny právny význam, pretože jednak rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím nebola žalobcovi uložená povinnosť odvodu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu
za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z.z., teda toto tvrdenie
nezodpovedalo obsahu preskúmavaných rozhodnutí, a jednak bolo v priamom rozpore s ustanovením
§ 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že aj za porušenie finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. m) citovaného zákona sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a
penále, tak ako aj v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

Preto na základe takto uplatnených žalobných dôvodov nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 33 -

60. Pokiaľ žalobca argumentoval neprípustne formalistickým výkladom zákona č. 523/2004 Z.z., keď
orgány verejnej správy žalobcovi uložili odvodovú povinnosť pre skutkové zistenie vymedzené v bode

I. výroku prvostupňového rozhodnutia vo výške 15 400,- Eur dôvodiac, že rozpočet dotácie nie je
neoddeliteľný celok, a preto mali povinnosť odvodu uplatniť len vo vzťahu k jednej rozpočtovej položke,
ktorá bola v rozpore s internými predpismi žalobcu, správny súd mu nemohol priznať úspech, pretože
táto žalobná argumentácia bola v rozpore s platnou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom veci.
Tak ako prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne uviedli, povinnosť odvodu finančných

prostriedkov vo výške 15 400,- Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b)
zákona č. 523/2004 Z.z., bola žalobcovi uložená pre porušenie § 20 ods. 10 ZoFPU, keď žalobca
žiadosť, ktorá nebola v súlade so zásadami, nevyradili z rozhodovacieho procesu, ale na jej základe
prebehol celý rozhodovací proces o poskytnutí finančných prostriedkov s jeho výsledkom bolo faktické
poskytnutiefinančnýchprostriedkovnazákladeuzavretejzmluvy.Správnysúdznovaopakuje,žepriamo

z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žiadosť sa posudzuje ako celok vrátane jej príloh, teda aj
predloženého rozpočtu projektu, u ktorého bolo zistené, že nie je v súlade so zásadami. Je preto právne
bezvýznamné, či išlo o jednu alebo viac rozpočtových položiek, ktoré neboli v súlade so zásadami,
pretože zo ZoFPU nevyplýva možnosť posudzovať žiadosť a jej prílohy osobitne, prípadne jednu z
príloh predloženej žiadosti rozčleniť na dielčie časti a posudzovať ju osobitne. Preto prvostupňový

orgán verejnej správy aj žalovaný správne pristúpili k posúdeniu žiadosti o poskytnutie verejných
prostriedkov na uvedený projekt tak, že žiadosť o jej poskytnutie vrátane predloženého rozpočtu projektu
posúdili ako celok. Nebolo potrebné sa zaoberať konkrétnym obsahom predmetnej zmluvy o poskytnutí
finančných prostriedkov z toho hľadiska, či uvedená „sporná položka“ bola aj súčasťou uzavretej zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov, ako sa žalobca mylne domnieval, pretože k uzavretiu zmluvy o

poskytnutí finančných prostriedkov nemalo s poukazom na § 20 ods. 10 ZoFPU vôbec dôjsť, Žiadosť,
na základe ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí verejných prostriedkov na projekt „45. Spišské
folklórne slávnosti“ nemala byť vôbec predmetom posudzovania a následne rozhodnutia o poskytnutí
verejných prostriedkov, pretože mala byť z rozhodovacieho procesu vyradená. Poukaz žalobcu na
publikáciu finančného práva nebol spôsobilý odôvodniť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,

pretože správny súd v konaní preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, teda jeho
súlad s na vec sa vzťahujúcimi procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi zákonnými ustanoveniami. Obsah
publikácie týkajúci sa finančného práva nie je prameňom práva, a preto nebol pre posúdenie zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia relevantný. Správny súd nebol povinný prihliadať ani na uznesenie
Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1Afs/291/2017-33 zo dňa 30.10.2018, z ktorého časť textu

žalobca citoval (pozri bod 17 tohto rozsudku), pretože išlo o všeobecný odkaz na rozhodnutie bez toho,
aby žalobca uviedol, v čom je v ňom riešená skutková a právna situácia zhodná, resp. podobná s
preskúmavanou vecou. Preto správny súd 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 34 -

len pre úplnosť uvádza, že po oboznámení sa s uvedeným rozsudkom nezistil jeho skutkovú a

právnu podobnosť s preskúmavanou vecou. Bola ním riešená odlišná skutková situácia, pretože o
povinnosti odvodu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu vo výške porušenia finančnej disciplíny
sa rozhodovalo v súvislosti s použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia tým subjektom,
ktorému boli verejné prostriedky poskytnuté a nie o poskytnutí verejných prostriedkov nad rámecoprávnenia subjektom, ktorý je podľa zákona oprávnený ich poskytovať, ako tomu bolo v prípade
žalobcu.
61. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení pre uloženie

pokuty vo výške 20 000,- EUR založená na tvrdení žalobcu, že orgány verejnej správy vychádzali v
rozpore so zisteniami z vládneho auditu výlučne z toho, že porušenia zo strany žalobcu boli závažné
a na tvrdení, že vychádzali výlučne z toho, že zistené porušenie zo strany žalobcu sú „systémové
nedostatky“, nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu. Uviedol, že
nedostatok uvedený pod poradovým č. 3 a 4 je nesystémový, strednej závažnosti a nedostatok uvedený

pod poradovým č. 6 Správy z vládneho auditu je systémový, avšak nízkej závažnosti. Z obsahu
administratívneho spisu správny súd zistil, že Správa z vládneho auditu v časti 4 - „zistené nedostatky
a odporúčania“ obsahuje popis skutkových zistení na základe podkladov, ktoré žalobca k vykonaniu
vládneho auditu predložil a ich vyhodnotenie vo vzťahu k povinnosti žalobcu zachovávať pri poskytovaní
verejnýchprostriedkovhospodárnosť,efektívnosťaúčinnosťichpoužitiaaposkytovaťichlennazáklade
osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených

podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie, prípadne
na základe ďalších podmienok, ktoré môže poskytovateľ verejných financií, teda žalobca, podrobnejšie
určiť a ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia verejných financií a tiež
vo vzťahu k povinnosti žalobcu kontrolovať plnenie zmluvných záväzok a vymáhať pohľadávky zo
zmluvných záväzkov zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov. V prípade každého

jednotlivého zisteného nedostatku bol v Správe z vládneho auditu uvedený stupeň jeho závažnosti
a druh nedostatku a tiež odporúčania na jeho odstránenie. Závažnosť nedostatkov pod poradovým
č. 1 a 2, ktoré sú obsahom bodu I. a bodu II. výroku prvostupňového rozhodnutia, bola označená
ako vysoká a druh týchto nedostatkov ako nesystémový, finančne vyčísliteľný. Závažnosť nedostatku
č. 3, ktorý spočíval v odvedení finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu na iný

bankový účet ako na bankový účet uvedený v zmluve bola označená ako stredná s tým, že išlo
o nedostatok nesystémový a finančne nevyčísliteľný. Nedostatok pod poradovým č. 4 týkajúci sa
neuchovania kompletnej dokumentácie k zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov bol označený
ako nesystémový a finančne nevyčísliteľný. Závažnosť nedostatkov vymedzených pod poradovým č.
5 - bod A 1 až 3, bod B, bod C 1 až 7 (body III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia), ktoré

sa vzťahovali k povinnosti kontrolovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, ktoré žiadali o
poskytnutie dotácie, nedodržania lehôt na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 35 -

doručenie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, nečinnosti pri uzatváraní dodatkov k
zmluvám o poskytnutí finančných prostriedkov, nedodržania lehôt na finančné vyúčtovanie a vecné

vyhodnotenie projektov, či nevykonania finančnej kontroly zo strany žalobcu spôsobom stanoveným
v zákone, bola označená ako vysoká s tým, že ide o nedostatky systémové, finančne vyčísliteľné.
Nedostatok pod poradovým č. 6, ktorý sa vzťahoval k nesprávne uvedenému dátumu uzavretia zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov bol z hľadiska závažnosti označený ako nedostatok s nízkou
závažnosťou s tým, že ide o nedostatok systémový a finančne nevyčísliteľný. Vo vzťahu k zistenému

nedostatku pod poradovým č. 3 bolo v Správe z vládneho auditu konštatované porušenie finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z., vo vzťahu k zistenému nedostatku pod
poradovým č. 4 bolo konštatované porušenie § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a čl. 1
bod 8 vnútorného predpisu Fondu na podporu umenia o registratúrnom poriadku č. 8/2016 a vo vzťahu k
nedostatkom uvedeným pod poradovým č. 6 bolo konštatované, že žalobca porušil § 5a ods. 6, ods. 13

zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 498/2011
Z.z. o zverejňovaní zmlúv v centrálnom registri zmlúv, čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 5 a ods. 6 smernice
Fondu na podporu umenia o povinnom zverejňovaní. Išlo teda o porušenie povinností, vo vzťahu
ku ktorým nebolo preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
konštatované porušenie finančnej disciplíny pre čerpanie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia

a žalobcovi nebola pre tieto zistené nedostatky uložená povinnosť odvodu verejných prostriedkov vo
výške 16 088,95 Eur do štátneho rozpočtu, ani pokuta za správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm.
a) cit. zákona vo výške 20 000,- Eur, keďže nedostatky v bodoch 3, 4 a 6 Správy z vládneho auditu
neboli v preskúmavaných rozhodnutiach skutkovo vymedzené so záverom, že sa žalobca nimi dopustil
správneho deliktu. Vo vzťahu k zisteným nedostatkom uvedeným v Správe z vládneho auditu pod

poradovým č. 1, 2 a 5, ktoré boli predmetom žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia bola
konštatovaná ich vysoká závažnosť s tým, že nedostatky uvedené v bodoch I. a II. (bod 1 a 2 Správy)
výroku prvostupňového rozhodnutia boli označené za nesystémové a finančne vyčísliteľné a nedostatky,
ktoré boli obsahom vymedzených skutkových zistení pod poradovým č. III. až XIII. boli v Správe zvládneho auditu označené za systémové, finančne vyčísliteľné nedostatky s vysokou závažnosťou (bod
5 Správy).
62. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k zisteným nedostatkom, ktoré boli predmetom

preskúmavaných rozhodnutí bola konštatovaná ich vysoká závažnosť, a preto nemohlo obstáť tvrdenie
žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy nedôsledne dbali na zistenia v rámci
vládneho auditu, keď nezohľadnili, že nedostatok pod poradovým č. 3 a 4 je nesystémový a strednej
závažnosti a nedostatok pod poradovým č. 6 je síce systémový, avšak nízkej závažnosti, pretože
tieto vládnym auditom zistené nedostatky neboli premietnuté do obsahu prvostupňového rozhodnutia a

rozhodnutia žalovaného. Na 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 36 -

základe tejto žalobnej argumentácie preto nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného (a prvostupňového rozhodnutia) pre nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k rozhodnutiu
o uložení pokuty, pretože preskúmavané rozhodnutia vychádzali zo správnych skutkových zistení o
závažnosti zistených nedostatkov, ktoré mali oporu v Správe z vládneho auditu. Hoci žalobca v súlade

so Správou z vládneho auditu tvrdil, že nedostatky v bodoch 1 a 2 nie sú nedostatky „systémové“,
ale „nesystémové“, uvedené nemohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutie pre
nesprávne zistený skutkový stav veci, pretože charakter týchto nedostatkov nemal žiadny vplyv na
rozhodnutie o uložení pokuty, pretože za nedostatky uvedené v bodoch 1 a 2 Správy z vládneho auditu (I.
a II. výroku prvostupňového rozhodnutia) žalobcovi nebola uložená pokuta, takže jeho tvrdenie nemalo

oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. K týmto nedostatkom sa vzťahuje uložená povinnosť
odvoduverejnýchprostriedkovposkytnutýchnadrámecoprávnenia,vsúvislostisktorounemácharakter
nedostatku žiadny právny význam. Nedostatky, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, boli v súlade
s obsahom Správy z vládneho auditu pri rozhodovaní zohľadnené ako „systémové nedostatky“. Z
uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná.

63. Žalobca namietal aj primeranosť uloženej pokuty na základe tvrdenia, že prvostupňový orgán
verejnej správy ani žalovaný sa v rámci svojej správnej úvahy nedôsledne vysporiadali s jednotlivými
kritériami pre uloženie pokuty a určenie jej výšky v zmysle § 28 ods. 9 ZoFK, čím porušili § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžo/41/2016 a na rozsudok NS
SR zverejnený pod č. Rs 89/2002, z ktorých vyplýva nevyhnutnosť odôvodniť správnu úvahu vo vzťahu

ku každému z kritérií, ktoré sú pre uloženie sankcie relevantné. Tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či pri rozhodovaní o uložení pokuty a určení jej výšky brali
do úvahy čas porušovania zákona zo strany žalobcu, následky zistených porušení jeho zákonných
povinností, ich skutočný negatívny dopad a ním prijaté opatrenia na zabránenie vzniku protiprávneho
stavu, v dôsledku čoho označil uloženie pokuty a jej výšku za výsledok svojvoľného postupu orgánov

verejnej správy s dôsledkom na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd sa stotožňuje s
tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o uložení pokuty i určenie jej výšky je výsledkom správneho uváženia
orgánu verejnej správy, pretože v zmysle § 28 ods. 4 ZoFK nemá auditujúci orgán (prvostupňový orgán
verejnej správy) povinnosť uložiť pokutu za nesplnenie povinností uvedených v § 5 cit. zákona za
skutkovej situácie, ktorá bola zistená aj v preskúmavanej veci, ale na uloženie pokuty je oprávnený.

To znamená, že po vyhodnotení všetkých okolností veci je vecou jeho správneho uváženia, či pokutu
za zistené nesplnenie zákonných povinností kontrolovanému subjektu uloží alebo neuloží. Pokutu je
oprávnený uložiť až do výšky 100 000,- EUR, teda dolná hranica pokuty zákonom nie je stanovená.
Pri ukladaní pokuty má povinnosť prihliadať na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia
povinností.Vyhodnotenietýchtokritériívyplývajúcichz§28ods.9ZoFKjetiežvecouzákonompovolenej

správnej úvahy, ktorú 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 37 -

môže správny súd preskúmať iba z toho hľadiska, či rozhodnutie vydané na základe správnej úvahy
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. O to viac vystupuje do popredia požiadavka
na dôsledné odôvodnenie uplatnenej správnej úvahy tak, aby odôvodnenie rozhodnutia žalovaného

a prvostupňového rozhodnutia zodpovedalo zákonným požiadavkám vymedzeným v § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Z neho vyplýva, že správny orgán má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval
a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť
alebo protirečivosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne odôvodnené je rozhodnutie vtedy,
ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania
alebo pri právnom posudzovaní veci, teda, ak neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnejsprávy k rozhodnutiu. Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia (a rozhodnutia žalovaného)
správny súd zistil, že sa kritériami pri ukladaní pokuty v zmysle § 28 ods. 9 ZoFK konkrétne a vecne
zaoberali. Hoci ich výslovne nepomenovali, zo všetkých okolností jednotlivých skutkov (III. - XIII.)

vyplýva, že vyhodnotili povahu, závažnosť, čas trvania aj následky porušenia zákonných povinností
zo strany žalobcu tak, ako to bolo uvedené na str. 24 prvostupňového rozhodnutia a na strane 19
a 20 rozhodnutia žalovaného. Z hľadiska povahy zistených porušení zákona konštatovali, že išlo o
systémové nedostatky týkajúce sa hospodárenia s verejnými financiami. Závažnosť zistených porušení
spočívala v tom, že finančné riadenie žalobcu nebolo na dostatočnej úrovni napriek tomu, že žalobca

je subjektom, ktorému bolo zverené hospodárenie s verejnými prostriedkami, a preto je zabezpečenie
dostatočnej úrovne finančného riadenia nevyhnutným predpokladom pre náležité a odborné plnenie
úloh vyplývajúcich mu zo ZoFPU, či ZoFK. Čas trvania porušenia zákona bol vymedzený samotnými
zisteniami z finančnej kontroly, či už išlo o oneskorené doručenie návrhu zmluvy o poskytnutí finančných
prostriedkov alebo o zmeškanie lehôt pre prijatie návrhu na poskytnutie finančných prostriedkov
alebo o neskoré finančné vyúčtovanie a vecné vysporiadanie projektu, či neuplatnenie sankcií pre

nesplnenie zmluvných povinností. Z týchto konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa jednotlivých
porušení zákona, ktoré boli žalobcovi žalobou napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím vytknuté
vyplýva, aký bol čas trvania porušovania zákona (od časového okamihu vzniku povinnosti na vykonanie
zákonom predpokladaného úkonu, alebo od vzniku omeškania s vykonaním zákonom predpokladaného
úkonu až do jeho vykonania). Správny súd k tomu naviac udáva, že konkrétne vymedzenie času

trvania porušovania zákona má zásadný význam vtedy, ak ide o pokračujúce, prípadne dlhotrvajúce
porušovanie zákona, avšak v preskúmavanej veci tomu tak nebolo, takže časové vymedzenie trvania
porušovania zákonných povinností zo strany žalobcu nebolo pre rozhodnutie o pokute zásadným
kritériom, a preto je časové vymedzenie dané jednotlivými skutkovými okolnosťami dostatočné. Vo
vzťahu k jednotlivým porušeniam zákona, ktoré boli 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 38 -

obsiahnuté v bodoch III. až XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia nejde o trváci, opakujúci, ani
pokračujúci správny delikt, a preto časové hľadisko nemá pre rozhodnutie rozhodujúci právny význam.
Okrem uvedeného bol čas trvania porušovania zákona zohľadnený aj v tom zmysle, že zo strany
žalobcu išlo o prvé porušenie zákona. Následky porušenia povinností boli jednoznačne vymedzené

tým, že žalobca je verejno-právnou inštitúciou, ktorá disponuje s verejnými prostriedkami, ktoré
oprávneným subjektom rozdeľuje na základe splnenia zákonom stanovených alebo vo vnútorných
aktoch žalobcu upravených podmienok a následne má povinnosť kontrolovať použitie poskytnutých
verejných prostriedkov a povinnosť vyvodzovať zákonom, vnútorným predpisom alebo zmluvou
predpokladané dôsledky pri porušení stanovených podmienok ich čerpania. Z uvedeného vyplýva, že

predovšetkým žalobca musí pri poskytovaní verejných financií a pri kontrole ich použitia dodržiavať
zákon, avšak podľa skutkových zistení uvedených v Správe z vládneho auditu žalobca dôsledne
zákon nedodržiaval. Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri ukladaní výšky pokuty
prihliadal aj na jej preventívny a represívny účinok, zaoberal sa aj majetkovými pomermi žalobcu a v
dostatočnom rozsahu svoju úvahu odôvodnil. Žalovaný sa vyjadril aj k požiadavke žalobcu na upustenie

od potrestania, ktorú odôvodnil tým, že prijal potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
a na ich neopakovanie pro futuro tak, že na tieto skutočnosti nemožno prihliadať, pretože ide o zákonnú
povinnosť žalobcu. Keď nezistil dôvod na upustenie od potrestania, zvážil všetky skutkové okolnosti
vytknutých nedostatkov dospel k záveru, že zodpovedajúce je uložiť žalobcovi pokutu z možného
rozpätia až do 100 000,- EUR vo výške 20 000,- EUR, ktorá splní svoj preventívny aj represívny účel a

nezasiahne neprimerane do majetkových pomerov žalobcu.
64. V nadväznosti na uvedené dospel správny súd k záveru, že orgány verejnej správy v
preskúmavanej veci jednoznačne zadefinovali a ozrejmili povahu, závažnosť, čas trvania aj následky
porušenia povinností žalobcu, a teda žalobná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej pokuty nezodpovedala obsahu preskúmavaných

rozhodnutí. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku len ako vyjadrenie
nesúhlasu žalobcu s uložením pokuty a určením jej výšky, pretože žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v súvislosti s uložením pokuty a určením jej výšky nezistil. Správny súd pritom zdôrazňuje,
že žalobca nemá nárok na to, aby bolo rozhodnutie o uložení pokuty a určení jeho výšky odôvodnené
spôsobom, ktorý on sám považuje za náležitý alebo dostatočný. Požiadavky na odôvodnenie

rozhodnutia v tejto časti sú limitované zákonným ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré
boli podľa správneho súdu dodržané. To znamená, že na základe uvedenej žalobnej argumentácie
správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, a
preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 39 -65. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uvedených v správnej žalobe, a preto ju v súlade

s § 190 SSP zamietol. Po preskúmaní veci zistil, že postup v administratívnom konaní bol súladný s
príslušnými procesnými ustanoveniami, skutkový stav veci bol úplne a správne zistený podľa obsahu
administratívneho spisu, vo vyhodnotení dôkazov správny súd nezistil žiadnu logickú chybu a na základe
takto vykonaného dokazovania dospeli orgány verejnej správy k správnym a náležite odôvodneným
právnymzáverom,ktorésaprejavilivuloženípovinnostižalobcoviodviesťdoštátnehorozpočtufinančné

prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vo výške 16 088,95 Eur v súvislosti so skutkovými
zisteniami vymedzenými v bodoch I. a II. výroku prvostupňového rozhodnutia a za skutkové zistenia
vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi uložená pokuta v
medziach vymedzených ustanovením § 28 ods. 4 ZOFK po zohľadnení povahy, závažnosti, času trvania
a následkov porušenia povinností, pričom správna úvaha orgánov verejnej správy ohľadom uloženia
pokuty i určenia jej výšky bola odôvodnená jasným, vecným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom.

66. Obsahom podanej správnej žaloby si žalobca uplatnil aj alternatívny petit pre prípad, že by neboli
rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušené a žiadal, aby správny súd uplatnil pri
rozhodovaní sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP. Žiadal, aby správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie v rozsahu jeho výrokov pod bodom I a II a vo
vzťahu k výrokom pod bodom III až XII, navrhol upustiť od uloženia pokuty vo výške 20 000 Eur.

Správny súd k uvedenému uvádza, že zákonným predpokladom pre uplatnenie sankčnej moderácie
je v zmysle § 198 ods. 1 SSP návrh žalobcu na jej uplatnenie, ktorý je vyjadrením dispozičného
charakteru správneho súdnictva, vykonanie dokazovania, potrebného na to, aby správny súd mohol
zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o uložení sankcie a existencia dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm.a)ab)SSP.Neprimeranosťsankciepovaheskutku,alebolikvidačnýcharaktersankcieprežalobcu

sú zákonným predpokladom pre zmenu druhu alebo výšky sankcie. Skutočnosť, že účel správneho
trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci je zákonným predpokladom pre upustenie od
uloženia sankcie, ak mohol od potrestania upustiť aj žalovaný v rámci administratívneho odvolacieho
konania. Skutočnosť, že účel správneho trestania bol dosiahnutý už prejednaním veci prvostupňovým
orgánom verejnej správy, žalobca tvrdil už v administratívnom konaní, a to na základe toho, že prijal

opatrenia na odstránenie zistených porušení zákona a na zamedzenie ich opakovania pro futuro.
Žalovaný v rozhodnutí tieto skutočnosti vyhodnotil ako nemajúce vplyv na uloženie pokuty, pretože
žalobca uvedeným len splnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu boli v Správe z vládneho auditu uložené
podľa § 21 ods. 3 písm. d) a g) ZoFK. Žalobca v podanej správnej žalobe okrem tvrdenia, že účel
správneho trestania sa dosiahol samotným prejednaním veci v administratívnom konaní poukazujúc na

§ 198 ods. 2 SSP, § 28 ods. 4 ZoFK a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžo/40/2016, podľa ktorého, ak
nie je minimálna suma peňažnej sankcie zákonom 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 40 -

upravená, možno upustiť od potrestania a z toho vyplývajúcu možnosť orgánov verejnej správy uplatniť
správne uváženie aj vo vzťahu k samotnému založeniu sankčnej povinnosti. Ďalej uviedol, že v rámci

správneho konania sa opakovane dovolával upustenia od potrestania majúc za to, že vzhľadom na
povahu, závažnosť, čas trvania a následky jeho protiprávneho konania, ako aj z ohľadom na veľmi
rýchle prijatie účinných opatrení na odstránenie ich následkov a prijatie opatrení na zamedzenie
opakovania vzniknutého protiprávneho stavu do budúcna, ako aj na skutočnosť, že žalobca doposiaľ
nebol sankcionovaný v zmysle § 28 ods. 4 ZoFK, účel správneho trestania naplnilo samotné prejednanie

veci pred orgánmi verejnej správy, pretože sa zo strany žalobcu efektívne a rýchlo minimalizovalo
nebezpečenstvo porušenia zákona obdobným konaním. Správny súd poukazuje na § 198 ods. 1 a 2
SSP, z ktorého vyplýva, že správny súd nie je viazaný výškou sankcie, ktorá bola žalobcovi žalobou
preskúmavaným rozhodnutím uložená a na návrh žalobcu môže uloženú sankciu zmeniť, znížiť ju
alebo upustiť od potrestania v prípade, že takto mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť aj orgán

verejnej správy, čím je vo vzťahu k uplatnenému návrhu žalobu na sankčnú moderáciu správny súd
obmedzený. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za správny delikt, táto je tiež výsledkom správneho
uváženia zo strany správneho orgánu, a preto môže správny súd skúmať iba to, či toto uváženie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či
podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi. Preto, ak by chcel správny

súd na návrh žalobcu zmeniť žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a nahradiť ho
vlastným rozhodnutím, pre svoje rozhodnutie by musel mať dostatok podkladov získaných opakovaním
už vykonaného dokazovania alebo vykonaním nového dokazovania a musel by svoje rozhodnutie
aj náležitým spôsobom odôvodniť. Pokuta, ktorá bola v preskúmavanej veci žalobcovi uložená jevýsledkom správneho trestania za porušenie povinností, ktoré mal žalobca povinnosť plniť a ktoré sú
podľa § 28 ods. 4 písm. a) správnymi deliktmi, za ktoré je možné uložiť pokutu až do výšky 100 000 Eur.
Pokuta za správny delikt plní jednak preventívnu a jednak represívnu funkciu. Účelom jej preventívnej

funkcie je, aby bol žalobca jej uložením „motivovaný“ k tomu, aby sa v budúcnosti opakovane nedopustil
porušenia svojich zákonných povinností, ktoré sú správnym deliktom a účelom represívnej funkcie
uloženej sankcie je „potrestanie“ subjektu, ktorý sa správneho deliktu dopustil. Hoci žalobca v žalobe
tvrdil, že účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci v administratívnom konaní, v žalobe
neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že tomu tak je a ani o nej/nich

nepredložil žiadny dôkaz. Upustenie od potrestania je v zásade prostriedkom výchovného charakteru,
pri ktorom sa okrem závažnosti deliktu berú do úvahy aj spôsobené následky, priznanie páchateľa,
oľutovanie svojho konania ako aj prípadná účinná snaha po náprave spôsobenej ujmy alebo škody.
Vo vzťahu k týmto skutočnostiam žalobca v podanej správnej žalobe nepredostrel žiadne tvrdenia a
nepredložil, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Pre nedostatok preskúmateľných dôvodov,
z ktorých by bolo možné zistiť, že preventívny a represívny účel správneho trestania bol u žalobcu

dosiahnutý už samotným prejednaním veci v administratívnom konaní, pretože 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 - 41 -

žalobca napr. sám iniciatívne prispel k zisteniu porušení zákona z jeho strany, iniciatívne mimo rámca
uloženýchpovinnostípodľa§21ods.3písm.d)ag)prijalopatreniaknápravezistenýchnedostatkov,čik
odstráneniu ich príčin, nemohol správny súd dospieť k záveru, že účel správneho trestania bol naplnený

už samotným prejednaním veci v administratívnom konaní. Preto návrhu žalobcu na uplatnenie sankčnej
moderácie v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) SSP nemohol vyhovieť. Pre úplnosť správny súd dodáva, že
argumentácia, ktorú žalobca v návrhu na upustenie od potrestania uplatnil, svojim obsahom smerovala
skôr voči zníženiu pokuty, teda voči dôvodom uvedeným v § 198 ods. 1 písm. a) SSP, avšak v ňom
uvedený druh sankčnej moderácie, teda možnosť zmeny výšky sankcie žalobca neuplatnil a správny

súd bol jeho návrhom viazaný.
67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní na
správnom súde úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

asačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 4 S / 6 7 /
2 0 2 0 - 42 -a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z
dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.