Dopĺňací rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200190
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200190.2

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany

Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Fond na
podporu umenia, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 42 418 933,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária PETKOV & Co s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát
Mgr. Ivan Petkov, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00
151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13.
februára 2020 a Správy z vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu o preskúmanie zákonnosti Správy z vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019
vyhotovenej Úradom vládneho auditu, Zvolen, pracovisko Bratislava o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
MF/007493/2020-243-1105 zo dňa 11. februára 2020, zrušenia prvostupňového rozhodnutia sp. zn.
UVA-002240/2019-6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 z dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) aj zrušenia skôr
vydaného opatrenia Úradu vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava, a to Správy z

vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019 podľa § 191 ods. 3 písm. b) v spojení s § 27
ods. 1 SSP v jej 4. časti - zistené nedostatky - nedostatok pod por. č. 1 (bod I. výroku prvostupňového
rozhodnutia)avráteniavecinaďalšiekonanietvrdiac,žeboliporušenéalebopriamodotknutéjehopráva
alebo právom chránené záujmy. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd upustil od uloženia pokuty vo
výške 20 000,- EUR za správne delikty podľa § 28 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite (ďalej len „ZoFK“), ktoré boli skutkovo vymedzené v bodoch III. - XIII. výroku prvostupňového
rozhodnutia, vo zvyšku žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby

správny súd zrušil aj Správu z vládneho auditu zo dňa 12. apríla 2019 v časti 4 - zistené nedostatky -
nedostatok pod poradovým č. 1. a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Uplatnil si úplnú náhradu trov konania.
2. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
3. Následne správny súd vlastnou činnosťou zistil, že v rozsudku nerozhodol o časti predmetu konania,

ktorým sa žalobca domáhal preskúmania Správy z vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla
2019. Tvrdil, že Správou z vládneho auditu, boli porušené alebo priamo dotknuté jeho práva. Domáhal
sa jej zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191
ods. 3 písm. b/ v spojení s § 27 ods. 1 SSP v časti zisteného nedostatku pod poradovým číslom 1, ktorýbol obsiahnutý v jej 4. časti - „zistené nedostatky“ z totožných dôvodov, pre ktoré namietal nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uvedených v
správnejžalobe,ktorejobsahbolzhrnutývbodoch13.až19.rozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystrici

sp. zn. 24S/67/2020-181 zo dňa 17. marca 2022. Z jej obsahu sa žalobcom namietaného vytknutého
nedostatku č. 1, ktorý bol obsahom 4. časti Správy z vládneho auditu týkali body 14. až 18. predmetného
rozsudku, ktoré správny súd cituje:
„14. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vymedzili podstatu skutku opísaného v bode
I. výroku prvostupňového rozhodnutia. Právny záver žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej

správy, že opísaným skutkom bola naplnená skutková 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -3 -

podstata § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. označil za vadu v ustaľovaní skutkového stavu
v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože, ak žalobca poskytol prijímateľovi na základe Zmluvy o
poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX/XXXXX finančné prostriedky nad rámec oprávnenia, bolo
to max. v rozsahu 1 000,- EUR, teda v rozsahu spornej položky. Tvrdil, že konaním spočívajúcim v

tom, že si nevšimol nesprávne vecné vymedzenie jednej rozpočtovej položky, teda jednu vadu (inak
riadnej) žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov, mohlo dôjsť nanajvýš k porušeniu finančnej
disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. m) cit. zákona. Podľa žalobcu správne orgány formalistickým
výkladom § 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona nesprávne posúdili rozsah poskytnutej dotácie nad rámec
oprávnenia, ktorým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, pokiaľ dospeli k záveru,

že k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov došlo v rozsahu celej poskytnutej dotácie a teda, že
odvod, ktorý má žalobca podľa bodu I. zaplatiť, činí 15 400,- EUR. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
jediným správnym, spravodlivým a úmysel zákonodarcu sledujúcim výkladom je ten, že ak bol skutočne
prekročený rámec oprávnenia žalobcu a došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, tak výlučne
v rozsahu spornej položky. Preto tvrdil, že orgány verejnej správy nesprávne a predčasne posúdili rozsah

odvodovej povinnosti žalobcu za skutok vymedzený v bode I. výroku napadnutého rozhodnutia, a teda,
že žalobcovi nevznikla úhrnná povinnosť odvodovej povinnosti v rozsahu 16 088,95 EUR, ale nanajvýš
vo výške 1 688,95 EUR, čo žalobca podradil pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
15. Žalobca argumentoval tým, že správne orgány v rámci rozhodovacieho procesu nerozlišovali medzi
postupom, ktorý predchádza poskytnutiu verejných prostriedkov vo forme dotácie, ktorý môže, ale

nemusí viesť k poskytnutiu verejných finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či je alebo nie je
žiadosť v súlade so zákonom a internými predpismi, keďže podľa § 18 ods. 5 ZoFPU účinného k
31. decembru 2016 nie je na poskytnutie finančných prostriedkov právny nárok a medzi momentom
poskytnutia verejných prostriedkov, t. j. okamihom zavŕšenia procesu poskytovania reálnym vyvolaním
právneho a faktického dôsledku pre verejné financie, teda poskytnutím verejných financií. Tvrdil, že len

vo vzťahu k faktickému poskytnutiu verejných financií je možné skúmať, či došlo k poskytnutiu verejných
prostriedkov nad rozsah oprávnenia a že postup, ktorý predchádzal poskytnutiu verejných prostriedkov
nemá právnu relevanciu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie verejných prostriedkov
(dotácie), či už je správna a úplná alebo nie, nie tou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája

poskytnutie verejných prostriedkov zo strany žalobcu. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou, na základe
ktorej dochádza k poskytnutiu verejných prostriedkov je v zmysle § 22 ods. 1 ZoFPU, podľa ktorého Fond
poskytuje finančné prostriedky podľa § 18 ods. 3 na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom,
čo v rámci vykonávania vládneho auditu, ani v rámci správneho konania nezobral prvostupňový orgán
verejnej správy ani žalovaný na zreteľ. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na § 22 ods. 2 ZoFPU,

v zmysle ktorého Fond sa zaväzuje zmluvou poskytnúť žiadateľovi poskytnúť finančné prostriedky na
určený účel za podmienok ustanovených týmto 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -4 -

zákonom a Fondom a žiadateľ sa zaväzuje tieto finančné prostriedky použiť v súlade s určeným účelom
a podmienkami a hodnoverne preukázať fondu ich použitie podľa zmluvy s tým, že v zmysle § 22 ods.

7 cit. zákona žiadateľ sa stáva prijímateľom finančných prostriedkov uzavretím zmluvy.
16. Žalobca pripustil, že v súvislosti s posudzovaním predmetnej žiadosti (bod I.) došlo zrejme k
porušeniu postupov a pravidiel pri poskytovaní verejných prostriedkov tým, že nebol dodržaný postup
vyplývajúci z § 20 ods. 10 ZoFPU, keď neúplná, nesprávna, resp. so Zásadami poskytovania peňažných
prostriedkov čiastočne rozporná žiadosť nebola na výzvu žalobcu opravená žiadateľom v počiatočnom

štádiu posudzovania žiadosti v dôsledku zlyhania ľudského faktora a tvrdil, že toto jeho konanie
(nevšimnutie si jednej rozpočtovej položky) v súvislosti s posudzovaním žiadosti, a nie v súvislosti s
poskytnutím verejných financií, vystihuje skutočnú podstatu skutku, ktorého sa vo vzťahu k predmetnej
žiadosti o dotáciu zo dňa 14. decembra 2016 žalobca dopustil. Toto konanie však podľa žalobcunenapĺňaskutkovúpodstatuporušeniafinančnejdisciplínypodľa§31ods.1písm.b)zákonač.523/2004
Z. z., podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov
nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov“, ako to nesprávne

ustálili orgány verejnej správy, ale napĺňa skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa §
31 ods. 1 písm. m) cit. zákona, podľa ktorého „porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel
a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy“. Na
základe uvedeného žalobca tvrdil, že ako subjekt verejnej správy porušil v procese poskytovania
verejných prostriedkov, ktorý predchádzal samotnému poskytnutiu verejných prostriedkov, pravidlo

obsiahnuté v § 20 ods. 10 ZoFPU, a preto sú závery žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej
správy uvedené v ich rozhodnutiach, či v Správe z vládneho auditu ústavne neudržateľné, sú v priamom
rozpore s hlavným účelom Zákona o fonde na podporu umenia a hlavným poslaním žalobcu, ktorým
je poskytovať peňažné prostriedky na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov v oblasti kultúry.
Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) zákona
č. 523/2004 Z. z. skutkom vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom

vymedzeného konania sa nedopustil. Skutočné konanie žalobcu spočívalo v inom skutku, ktorý správne
orgány vo svojich rozhodnutiach nevymedzili a právne nekvalifikovali. Žalobca tvrdil, že mu nevznikla
odvodová povinnosť v rozsahu 15 400,- EUR (bod I.), pretože s porušením finančnej disciplíny podľa §
31 ods. 1 písm. m) zákona č. 523/2004 Z. z. nie je vznik odvodovej povinnosti spojený.
17. Pre prípad, že by súd neuznal vyššie uvedenú žalobnú argumentáciu za dôvodnú a dospel by

k záveru, že žalobca konaním vymedzeným v bode I. výroku prvostupňového rozhodnutia naplnil
skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z.
žalobca namietal, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom rozsahu
odvodovej povinnosti žalobcu, pretože určenie odvodovej povinnosti žalobcu v rozsahu 15 400,- EUR je
podľa žalobcu výsledkom neprípustne formalistického výkladu zákona, keď orgány verejnej správy na

rozpočet dotácie 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -5 -

nesprávne nazerali ako na nedeliteľný celok a poskytnutie verejných prostriedkov vo vyššom rozsahu,
ako bolo oprávnenie žalobcu viazali primárne na len čiastočne vadnú žiadosť s jednou rozpočtovou
položkou, ktorá bola rozporná s internými predpismi žalobcu. Argumentoval tým, že takéto nazeranie

na rozpočet dotácie získané od právnickej osoby „fondového typu“, ktorá poskytovaním dotácií
sleduje celospoločensky prospešný cieľ, je v rozpore so zásadou fondového hospodárenia s tým, že
podľa právnej doktríny by dôsledné uplatnenie úplnosti, t.j. nedeliteľnosti rozpočtu vylúčilo existenciu
fondového hospodárstva (Balko - Babčák a kol. Finančné právo, II. vydanie, Bratislava: EUROKÓDEX,
2009, str. 123). Žalobca tvrdil, že na rozpočet dotácie je potrebné hľadieť ako na súbor navzájom

oddeliteľných položiek, a preto, ak aj došlo zo strany žalobcu k ohrozeniu záujmu na riadnom a s
právom súladnom hospodárení s verejnými financiami pri poskytovaní verejných prostriedkov, tak to
bolo výlučne v rozsahu, ktorý predstavovala sporná doložka. Uvedené však podľa názoru žalobcu
platí len v prípade, ak táto položka bola súčasťou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom
dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. XX-XXX-XXXXX. Z rozhodnutia

žalovaného, z prvostupňového rozhodnutia a ani zo Správy o vládnom audite pritom podľa žalobcu
nevyplýva, že by sa správne orgány touto skutočnosťou, teda konkrétnym obsahom predmetnej Zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov zaoberali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie
Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 1Afs 291/2017-33 zo dňa 30. októbra 2018, ktorý v súvislosti
s posudzovaním výšky odvodu za porušenie finančnej disciplíny v minulosti vyslovil, že pri stanovení

výšky odvodu je potrebné zvažovať podstatné okolnosti konkrétneho porušenia rozpočtovej disciplíny
a vychádzať z princípu primeranosti, teda rozumného pomeru medzi závažnosťou porušenia finančnej
disciplíny a výškou za neho predpísaného odvodu. Pokiaľ okolnosti konkrétneho prípadu vyvolávajú
otázku ohľadne závažnosti porušenia danej povinnosti, musí orgán finančnej kontroly zvážiť, či je dôvod
k odvodu v plnej výške čerpaných, či poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a či výlučne k

odvodu zodpovedajúcemu závažnosti a významu porušenia povinnosti. Ak sa týka porušenie povinnosti
oddeliteľnej časti poskytnutej dotácie (v prípade žalobcu ide o 1 rozpočtovú položku) odvod bude
stanovený výlučne čiastkou zodpovedajúcou tejto časti). Iný výklad ustanovení zákona č. 523/2004 Z.
z. o stanovovaní rozsahu (výšky) odvodovej povinnosti by podľa žalobcu v praxi viedol k absurdným
situáciám, keď by pre skutočné, materiálne porušenie finančnej disciplíny v minimálnom rozsahu z výšky

poskytnutej dotácie, bolo potrebné dotáciu vrátiť v celom rozsahu, bez ohľadu na to, že len minimálna
časť poskytnutej dotácie predstavovala neoprávnené výdavky.
18. Žalobca zhrnul, že orgány verejnej správy nesprávne, na základe neprípustne formalistického,
logicky a ústavne neprípustného výkladu zákona stanovili žalobcovi úhrnnú odvodovú povinnosť vovýške 16 088,95 EUR, hoci správne mala a mohla byť odvodová povinnosť žalobcu stanovená max. vo
výške 1 688,95 EUR, čo však predpokladalo riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi v
tom zmysle, aby bol zistený skutočný rozsah poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia,

čo sa nestalo. Sporná bola jedna rozpočtovaná položka vo výške 1 000,- EUR, ktorá bola súčasťou
zmluvného 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -6 -

vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom dotácie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov
č. XX-XXX-XXXXX, a preto mala byť podľa žalobcu výška úhrnnej odvodovej povinnosti určená ako

súčet odvodovej povinnosti za porušenie finančnej disciplíny podľa skutku vymedzeného v bode II.
prvostupňovéhorozhodnutia(688,95EUR)aodvodovejpovinnostizodpovedajúcejskutočnevyčerpanej
sume poskytnutej nad rámec oprávnenia, ktorou došlo k skutočnému vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov na neoprávnené výdavky (1 000,- EUR).“.
4. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Úrad vládneho auditu so sídlom
vo Zvolene, pracovisko Bratislava, vykonal u žalobcu v období od 11. januára 2019 do 12. apríla 2019

vládny audit s cieľom overiť a hodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení
s verejnými financiami, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a overiť a hodnotiť
ďalšie skutočnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis. O zistených nedostatkoch z vládneho auditu
vypracoval Úrad vládneho auditu vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnej správy“) návrh Správy z vládneho auditu, voči ktorému podal žalobca námietky smerujúce voči

zistenému nedostatku pod poradovým číslom 1, ktorý bol obsiahnutý v jeho 4. časti a voči nedostatku
pod poradovým číslom 5, C5. Nedostatok č. 1 spočíval v tom, že žalobca na podporu projektu „45.
Spišské folklórne slávnosti“ poskytol Spišskému osvetovému stredisku v Spišskej Novej Vsi (ďalej len
„prijímateľ“)nazákladeZmluvyoposkytnutífinančnýchprostriedkovč.XX-XXX-XXXXX zodňa10.mája
2017verejnéprostriedkyvovýške15400,-Eurnapriektomu,žežiadosťprijímateľazodňa14.decembra

2016 nebola v súlade so Zásadami poskytovania finančných prostriedkov z Fondu na podporu umenia
VP SPU č. 12/2015 zo dňa 01. marca 2017 (ďalej len „zásady“). Nesúlad so zásadami vyplýval z 5. časti
rozpočtu projektu, ktorý v bode 5.1 (kalkulácia nákladov) obsahoval výdavok „výroba upomienkových
darčekov, výroba fotografií na výstavu Obce Spiša v minulosti“ (ďalej aj „sporná položka“), ktorý nebol
v súlade s článkom 6, bod 6, písm. s/ zásad, preto mal žalobca žiadosť prijímateľa podľa § 20 ods. 10

zákonač.284/2014Z.z.Zákonofondenapodporuumenia(ďalejlen„ZoFPU“)vyradiťzrozhodovacieho
procesu,čožalobcaneučinil,aleprijímateľovižiadanúdotáciuposkytol,čímverejnéprostriedkyvovýške
15 400,- Eur poskytol nad rámec oprávnenia stanovený v § 20 ods. 10 zákona ZoFPU a článku 6, bod
6, písm. f/ zásad a tým sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Námietke žalobcu voči zistenému nedostatku pod poradovým číslom 1.
nebolo vyhovené a bola vypracovaná Správa z vládneho auditu č. 19100009-P-04 zo dňa 11. apríla
2019, ktorej preskúmania správnym súdom sa žalobca domáhal podanou správnou žalobou, a o ktorej
správny súd v tejto časti predmetu konania nerozhodol.
5. Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán

verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) Rozhodnutím č. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -7 -

UVA-002240/2019-6, č. 176/012502/19/31 zo dňa 25. novembra 2019 rozhodol tak, že na základe
skutkových zistených opísaných v bodoch I. až XIII. výroku rozhodnutia uložil žalobcovi podľa § 31
ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny uvedené v bodoch I. a II. úhrnnú

povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky vo výške 16 088,95 EUR, za správne
delikty uvedené v bodoch III. až XIII. žalobcovi uložil podľa § 28 ods. 4 písm. a) ZoFK úhrnnú pokutu vo
výške 20 000,- EUR a žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ SSP (1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách.
9. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v

konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
10. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
11. Podľa § 144 ods. 1, 2 SSP (1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -8 -

jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o
rozsudku.Aksprávnysúdnevyhovienávrhuúčastníkakonanianadoplnenierozsudku,uznesenímnávrh
zamietne.
12. Z podanej správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca sa žalobou o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007493/2020-243/1105 zo dňa 13. februára 2020, jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vydaného Úradom vládneho auditu vo Zvolene,
pracovisko Bratislava č. 176/012502/19/31, UVA - 002240/2019-6 zo dňa 25. novembra 2019 s
poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 SSP domáhal aj preskúmania zákonnosti Správy z vládneho
auditu vydanej prvostupňovým orgánom verejnej správy, teda Úradom vládneho auditu Zvolen,

pracovisko Bratislava č. 19100009-P-04 zo dňa 12. apríla 2019, tvrdiac, že ňou boli porušené alebo
priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, pretože predmetná Správa z vládneho auditu je
opatrením orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutia vychádzali. Tvrdil, že Správa
z vládneho auditu je skôr vydaným opatrením Úradu vládneho auditu Zvolen, pracovisko Bratislava a
domáhal sa jej zrušenia v časti zisteného nedostatku pod poradovým číslom 1., obsiahnutého v jej 4.

časti - zistené nedostatky podľa § 194 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. V replike doplnil
svoju argumentáciu o poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/29/2018 zo dňa 22.
mája 2019, najmä na jeho body 32 a 33, z ktorých citoval: „32. Najvyšší súd sa v zmysle uvedeného
stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa z vládneho auditu ako taká nepodlieha
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom

chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru
Najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie v zmysle § 27 ods. 1 SSP. 33.(...) až v prípade, ak
príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolovaných zistení pre sťažovateľa
sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude
takéto rozhodnutie správneho orgánu ako aj postupu a podkladové rozhodnutie tomu predchádzajúce,

preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností
sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“.
13. Za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy sa v zmysle § 27 ods. 1 SSP
považuje také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie, je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a nie je správnym súdom

samostatne preskúmateľné. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie musí byť záväzným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, od
ktorého sa žalovaný v riešenej otázke nemohol odkloniť, pričom ho nebolo možné preskúmať správnym
súdom samostatne. Správny súd však môže zákonnosť takéhoto skôr vydaného rozhodnutia alebo
opatrenia 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -9 -

orgánuverejnejsprávypreskúmaťnazákladenávrhužalobcu,ktorýmusíbyťsúčasťousprávnejžalobyo
preskúmanie zákonnosti toho rozhodnutia, ktoré bolo vydané na jeho základe. Pokiaľ takéto skôr vydané
rozhodnutie alebo opatrenie vydal správny orgán, ktorý je odlišný od žalovaného, má tento správny
orgán v konaní pred správnym súdom postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c/ SSP.

14. Samostatná preskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané
rozhodnutie alebo opatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania
alebo len ako dôkaz produkovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo
veci samej. Účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jepritom zabezpečiť materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Možnosť prieskumu
zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej
by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v

administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej
otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To by znamenalo jednak to, že
žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodovaním ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci
na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť nútený
rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Podľa § 170 písm. a/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
17. Kompetencie Úradu vládneho auditu sú vo všeobecnosti vymedzené v § 4 ods. 4 písm. a/, b/,
c/ ZoFK v znení účinnom na toto konanie okrem iného tak, že (4) Úrad vládneho auditu vykonáva
vládny audit ... (písm. a), rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými

prostriedkami ... (písm. b), ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní
s finančnými prostriedkami .... (písm. c). Postup pri vykonávaní auditu je upravený v 20 až 22 ZoFK.
Obsahové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny a z toho vyplývajúce dôsledky sú upravené v § 31
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a postup pri ukladaní pokút za nesplnenie povinností podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) ZoFK je

normovaný v § 28 cit. zákona. Na ukladanie povinnosti odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny
a na ukladanie pokuty sa vzťahuje Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.)
18. Z uvedených, ani z iných ustanovení ZoFK, ani zákona č. 523/2004 Z. z. nevyplýva, že by Správa z
vládneho auditu bola záväzným podkladom pre konanie Úradu 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -10 -

vládneho auditu vo veci zistenia porušenia finančnej disciplíny, či správneho deliktu, z čoho vyplýva, že
jedna zo zákonom stanovených podmienok na postup podľa § 27 ods. 1 SSP, nebola splnená, pretože
Správa z vládneho auditu nebola záväzným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia.
19. Doručením Správy z vládneho auditu sa končí vládny audit, avšak Správa z vládneho auditu nemá
povahukonečnéhorozhodnutia.Vykonanievládnehoauditunemožnopovažovaťzarozhodovacíproces

vo verejnej správe a výsledné správy z vládneho auditu za rozhodnutie vydané v tomto konaní, pretože
kontrolou (vládnym auditom) sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného subjektu s ustanoveniami
Zákona o finančnej kontrole a audite. Vládny audit má povahu kontrolnej činnosti a po jej skončení
nasleduje správne konanie. Až prípadné rozhodnutie príslušného orgánu v správnom konaní (Úradu
vládneho auditu), proti ktorému žalobca vyčerpá všetky riadne opravné prostriedky, je preskúmateľné

správnym súdom.
20. Správa z vládneho auditu je len súborom skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného vládneho
auditu, ktorých vecná správnosť a z nej vyvodené porušenie právnych predpisov, ktoré je v Správe z
vládneho auditu obsiahnuté, je predmetom konania o porušení finančnej disciplíny, prípadne o správnom
delikte, ktoré boli Správou z vládneho auditu zadefinované. Nie je však záväzným podkladom pre

vydanie rozhodnutí vo veci porušenia finančnej disciplíny, či správneho deliktu, pretože v rámci týchto
konaní má dotknutý subjekt (žalobca) možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, predkladať dôkazy
na svoje tvrdenia a vyvrátiť alebo modifikovať skutkové zistenia obsiahnuté v Správe z vládneho auditu
a na ich základe konštatované porušenia právnych predpisov. To znamená, že Správa z vládneho auditu
nie je záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutí, ktoré správny súd preskúmaval na základe podanej

správnej žaloby a o ktorej rozhodol rozsudkom zo dňa 17. marca 2022.
21. Keďže Správa z vládneho auditu, ktorej preskúmania sa žalobca podanou správnou žalobou
domáhal nebola pre vydanie žalobou napadnutých a správnym súdom preskúmaných rozhodnutí
žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy záväzným podkladom, nebolo ju možné
považovať za skôr vydané opatrenie preskúmateľné podľa § 27 ods. 1 SSP. Správny súd preto v

tejto časti žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Pretože správny
súd Správu z vládneho auditu vecne nepreskúmaval z vyššie uvedeného dôvodu, bolo potrebné o
tejto časti predmetu žaloby rozhodnúť procesným spôsobom a nemohlo sa na túto časť predmetu
preskúmavacieho konania vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, ktorým žalobu zamietol, pretože
zamietnutie žaloby je výsledkom vecného preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. opatrení

orgánov verejnej správy, čo v prípade Správy z vládneho auditu naplnené nebolo. Pretože správny súd
Správu z vládneho auditu vecne nepreskúmaval, Úrad vládneho auditu, Zvolen nemal postavenie
účastníka konania, a preto s ním správny súd nekonal. 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -11 -22. Keďže správny súd o tejto časti predmetu podanej správnej žaloby žalobcu nerozhodol rozsudkom
zo dňa 17. marca 2022, rozhodol dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 SSP.
Oznámenie o verejnom vyhlásení doplňujúceho rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na jeho

webovomsídlevčaseod18.mája2022do27.mája2022.Doplňujúcirozsudokbolvyhlásenývyvesením
jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní od
26. mája 2022.
23. Správny súd pri rozhodovaní neprihliadal na žalobcom poukazované uznesenie Najvyššieho súdu
SRsp.zn.10Sžfk/29/2018zodňa22.mája2019,jednakpreto,žežalobcanevymedzilskutkovúaprávnu

zhodu/podobnosť s preskúmavanou vecou, pričom odkaz na judikované rozhodnutie bez toho, aby
žalobca skutkovo a právne vymedzil dopady na zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia - Správy z
vládneho auditu z hľadiska rovnakých, resp. podobných skutkových okolností a rovnakej právnej úpravy,
ktorá sa na danú vec vzťahuje a jednak preto, že nebolo v danej veci aplikovateľné. Správny sa pritom s
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/29/2018 oboznámil a zistil, že predmetom preskúmania
v označenej veci bola Správa z vládneho auditu na základe podanej správnej žaloby, ktorá bola podľa

§ 98 ods. 1 písm. c/ SSP s poukazom na § 7 SSP odmietnutá a konštatoval, že Správa z vládneho
auditu nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby, a teda táto nebola ukrátená na svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne
pomenovať. Správa z vládneho auditu nebola v poukazovanej veci preskúmavaná ako podkladové
rozhodnutie (ako tomu bolo v preskúmavanej veci), ale ako samostatné opatrenie orgánu verejnej

správy, ktoré bolo napadnuté samostatnou správnou žalobou, teda skutkové okolnosti a aj aplikovaná
právna úprava boli rozdielne.
24.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§170písm.a/SSPtak,žeprávonanáhradutrov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože žaloba o preskúmanie zákonnosti Správy z
vládneho auditu bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu, prostredníctvom Krajského súdu v
Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba

zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti
sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 4 S / 6 7 / 2 0 2 0 -12 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie 2.

stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ , d/ , je žalovaným Centrum právnej
pomoc