Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/315/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109240062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109240062.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31 690 904,
Garbiarska ul. č. 2, Košice, zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Gulbiš, Němcovej č. 22, Košice, proti
žalovaným: 1/ Slovenská republika - Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, ul. Imricha Karvaša
č. 1, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo financií, IČO: 00 151 742, Štefanovičová ul. č. 5,
Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. apríla 2012, č. k. 22C/372/2009 - 332, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 32. 189. 864 eur s

príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej
správy nad poisťovníctvom spočívajúcom v tom, že orgány štátneho dozoru nad poisťovníctvom v
roku 1995 schválili a neskôr v roku 1999, resp. 2003 vo vzťahu k poisťovni kontrolovali a vynucovali
matematicky nesprávne poistné kalkulácie obsiahnuté v právne záväznom obchodnom pláne a na
základe chybných, štátom vynucovaných kalkulácií, poisťovňa v rámci svojho podnikania inkasovala
neadekvátne nižšie vstupné poistné oproti skutočným vyplácaným výstupným poistným plneniam, v

dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda v žalovanej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §
110 ods. 1 veta druhá a tretia, § 415 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. ch), § 9
ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., 1 ods. 2, § 1 ods. 3 písm. a), § 45 ods. 1,
2, 3, 4, 5, 6 zák. č. 747/2004 Z. z. a vecne tým, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie pravidiel
predpísaných zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, pre počínanie si štátneho
orgánu pri jeho činnosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bolo dňa 30. 05. 1995 udelené povolenie

na výkon podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky rozhodnutím Ministra financií SR č. j.
52/1024/1995, ktorým bol žalobcovi povolený výkon poisťovacej činnosti a s ktorým sám žalobca spojil
"začiatok" nesprávneho úradného postupu štátu, resp. orgánov konajúcich v jeho mene s tým, že v
súvislosti s týmto rozhodnutím nemôže ísť o nesprávny úradný postup, nakoľko ide o rozhodnutie, na
základe ktorého je možné domáhať sa len náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia, čo pre
tento prípad nie je možné aplikovať, nakoľko uvedené rozhodnutie nespĺňa predpoklady predpísané

zákonom, keďže zrušené pre nezákonnosť nebolo. K postupu pri následne vykonávanom dohľade, ktorý
žalobca spájal s dohľadom, resp. s kontrolou vykonanou žalovaným 1/ v roku 2003 a 2005 uviedol,
že žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil žiadne konkrétne porušenie pravidiel pri vykonávaní
dohľadu predpísaných orgánu dohľadu, teda žalovanému 1/ zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade
nad finančným trhom, resp. zákonom č. 329/2000 Z. z. regulujúcim dozor nad kapitálovým trhom
vykonávaný Úradom pre finančný trh, právnym predchodcom žalovaného 1/. Súd prvého stupňa v

dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že žalobca nepreukázal,
že by žalovaný1/ v rámci vykonávaného dohľadu vyžadoval od žalobcu, resp. si podľa jeho tvrdenívynucoval používanie poistných vzorcov vytvorených žalobcom a preto v danom prípade nie je možné
ustáliť porušenie pravidla vyžadovaného právnymi predpismi pri vykonávaní dohľadu žalovaným 1/.
Poukázal na skutočnosť, že nakoľko sa žalovaní 1/ a 2/ nedopustili nesprávneho úradného postupu,

nebolo možné ani preukázať výšku škody vzniknutej v majetkovej sfére žalobcu a ani príčinnú
súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom žalovaných. Zamietnutie žaloby
voči žalovanému 2/ odôvodnil vecne tým, že žalobca sa v konaní domáhal priznania náhrady škody
vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného 1/, nakoľko činnosť v oblasti dohľadu
nad finančným trhom je zákonom č. 747/2004 Z. z. zverená do jeho pôsobnosti a keďže aj žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola adresovaná a tiež vybavená žalovaným 1/,
zamietol súd návrh voči žalovanému 2/, z dôvodu, že v danej veci nevykonáva pôsobnosť štátu, a teda
nie jej orgánom oprávneným v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky. Uviedol, že samotné
konanie žalobcu v smere vzniku jeho zodpovednosti za vzniknutú mu škodu je nutné posudzovať aj
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko z tvrdení žalobcu, potvrdených vykonaným dokazovaním
jednoznačne vyplýva, že poistno-matematické kalkulačné vzorce, ktorých schvaľovanie, kontrola a

údajné vynucovanie nesprávnym úradným postupom žalovaných 1/ a 2/ malo viesť k vzniku škody na
jeho strane, vypracoval a následne predkladal orgánu dozoru sám žalobca a nakoľko dospel k záveru, že
právny základ žalobcom uplatneného nároku daný nie je, za nadbytočné považoval vykonanie ďalšieho
dokazovania na zistenie rozsahu a výšky škody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorým náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že mu postupom súdu
prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p.), z dôvodu inej vady, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu (§ 205 ods.
2 písm. c/ O. s. p.), ako i z dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s.
p.) a napokon z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
prvého stupňa vykonal celkom päť pojednávaní vo veci samej (13.05.2011, 24.06.2011, 10.10.2011,

16.01.2011 a 02.04.2011), avšak ako vyplýva z obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní, nevykonal
svoju procesnú povinnosť uvedenú v ust. § 118 ods. 2 O. s. p., keď neuviedol, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná a preto s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 236/2010, spôsobilo porušenie § 118 ods. 2 O. s. p. v činnosti

súdu, nepredvídateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia. Namietol, že uplatnenie § 118 ods. 2
O. s. p. bolo pritom pre priebeh a výsledok prvostupňového konania zásadné s tým, že na ôsmych
stranách svojho vyjadrenia zo dňa 03.01.2012 (č. l. 272) podrobne poukázal na konkrétne pravidlá
predpísané konkrétnymi právnymi normami upravujúcimi kompetenciu žalovaných, ktorých porušenia
sa žalovaní dopustili s tým, že nosným argumentom prvostupňového súdu pre zamietnutie žaloby bolo

to, že „nepreukázal porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho
orgánu pri jeho činnosti", dokonca to nemal ani „tvrdiť", avšak ako vyplýva z obsahu zápisníc o priebehu
pojednávaní, dokazovanie v tomto smere nebolo predmetom pojednávania a preto nemohol predvídať,
ak bolo predmetom pojednávaní dokazovanie premlčania nároku, dokazovanie prameňa práva, ktorý
treba aplikovať, či dokazovanie pasívnej vecnej legitimácie jedného z dvoch žalovaných, že súd prvého

stupňa malzaspornýatedanepreukázanýzákladnýpredpokladprevznikškody,ktorýmjeprotiprávnosť
v konaní žalovaných. Uviedol, že prvostupňový súd svoju procesnú povinnosť neuplatnil (§ 118 ods. 2 O.
s. p.) a svoju procesnú aktivitu na pojednávaniach zameral k iným právne relevantným okruhom, čo malo
vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej a zároveň tým došlo k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom. Namietol, že tvrdenie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,

že vykonal dokazovanie desiatimi listinnými dôkazmi nezodpovedá skutočnosti, nakoľko obsah žiadnej
zo zápisníc z pojednávania nedáva dostatočný podklad pre záver, že vykonal listinné dôkazy podľa §
129 ods. 1 O. s. p., keďže z nich nevyplýva, že boli prečítané, alebo aspoň oboznámené ich podstatné
časti s tým, že listinné dôkazy, o ktorých sa súd prvého stupňa zmienil, predmetom pojednávania vôbec
neboli. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho argumentácia, ktorou odôvodnil zamietnutie jeho návrhu

neumožňuje zistiť dôvod, pre ktorý prvostupňový súd považoval jeho zásadné tvrdenia pojednávajúce
o protiargumentoch k názorom súdu za nesprávne a poukázal na skutočnosť, že vo svojom vyjadrení
zo dňa 03. 01. 2012 podrobne označil konkrétne normy, ktoré žalovaní počas rozhodného obdobia
porušili a napriek tomu prvostupňový súd uzavrel, že nepreukázal porušenie pravidiel predpísanýchprávnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu pri jeho činnosti, resp., že nielen nepreukázal, ale
dokonca ani netvrdil konkrétne porušenie pravidiel pri následnom výkone dohľadu nad jeho činnosťou
v období od 30.05.1995 po rok 2008 s tým, že tento záver je v rozpore s obsahom spisu (napr. č. l.

272 a nasl.) a priebehom súdneho konania. Namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
možnézistiť,prečojeobsahjehovyjadreniazodňa03.01.2012irelevantný,resp.prečojenímnamietané
porušenie noriem, resp. porušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi zo strany žalovaných
nedostatočné vo vzťahu k preukázaniu protiprávnosti ich nesprávneho úradného postupu. Uviedol, že
zásadné právne pochybenie žalovaného sa spája s obdobím vedenia administratívneho konania, ktoré

Rozhodnutiu o povolení na podnikanie v poisťovníctve zo dňa 30.05.1995 predchádzalo s tým, že práve
v procese tohto správneho konania žalovaný 2/ očividne pochybil, keď porušil najmä § 9 ods. 3 zák. č.
24/1991 Zb. s tým, že analýze pochybenia žalovaného z tohto pohľadu sa prvostupňový súd vyhol tým,
žečasovoposunulzačiatokžalovanéhonesprávnehoúradnéhopostupukudňu30.05.1995avsúvislosti
s Rozhodnutím konštatoval, že toto nebolo formálne zrušené, napriek tomu, že v priebehu konania tvrdil,
že nesprávneho úradného postupu sa žalovaný dopustil zanedbaním povinnosti preskúmať žiadosť a

jej prílohy a zistiť nedostatky v zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., čo viedlo k nesprávnemu vydaniu
povolenia podnikať s poistením ÚDP-K. Uviedol, že nešlo však o jediné, pre žalovaný nárok významné
nedodržanie právnych predpisov zo strany žalovaných, nakoľko nedodržiavanie právnych predpisov v
oblasti výkonu štátnej správy nad poisťovníctvom malo pokračujúci, resp. trvajúci charakter. Poukázal
na skutočnosť, že sa súd prvého stupňa stotožnil s jeho argumentáciou (podporenou judikatúrou

Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. l Cdo 107/2009), že pre právne významné otázky majúce vzťah
k meritu veci (prameň práva, premlčanie) je potrebné škodnú udalosť považovať za trvajúci dej, keď
napríklad pri ustálení právneho predpisu, ktorým sa má vec riadiť uviedol, že sa riadil okamihom
dokonania žalovaného nesprávneho úradného postupu a na vec aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z. z
čoho vyplýva, že pri odôvodnení výberu právnej normy, ktorú treba na vec aplikovať akceptoval, že

žalovaná škodná udalosť je dlhší čas trvajúca okolnosť, plynúca v čase a limitoval ju Rozhodnutím
zo dňa 30.05.1995 a protokolom z roku 2007, pričom na argument o nemožnosti žalovať nezákonné
rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené, ako súčasť nesprávneho úradného postupu napojil tvrdenie, že
žalobca ani len neoznačil, ktoré pravidlá mal žalovaný následne (v rokoch 1995 až 2008) porušovať, čo
súdu prvého stupňa poslúžilo ako zdanlivo legitímny podklad pre zamietnutie žaloby. Namietol, že vo

veci samej nie je škodnou udalosťou rozhodnutie zo dňa 30.05.1995 samé osebe, ale dlhší čas trvajúce
sústavné porušovanie povinností žalovaných pri výkone štátnej správy nad ním, ktorých súčasťou
bola činnosť žalovaného, ktorá tomuto rozhodnutiu predchádzala, ako aj (ne)činnosť žalovaného, ktorá
po tomto rozhodnutí nasledovala, pričom nesprávne a nezákonné rozhodnutie zohralo v nesprávnom
výkone štátnej správy žalovaného významnú úlohu. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že

nikdy netvrdil, že za nesprávny úradný postup žalovaného považuje Rozhodnutie zo dňa 30.05.1995
a napriek tomu súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že v súvislosti s Rozhodnutím zo
dňa 30.05.1995 nemôže ísť o nesprávny úradný postup s tým, že sa ani s jediným jeho argumentom,
ktorým vyvracal tvrdenie, že v danom prípade ide o škodu, ktorá mala vzniknúť výlučne ako dôsledok
výroku Rozhodnutia zo dňa 30.05.1995, v rámci odôvodnenia rozsudku nevysporiadal. Uviedol, že

podstatou škodnej udalosti nie je, že žalovaný poistenie ÚDP-K rozhodnutím povolil, ale podstatou je, že
žalovaný podnikanie s poistením ÚDP-K povolil nesprávne a, že v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval.
Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd sa stotožnil s námietkou žalovaného 1/, že v konaní
nebolo preukázané, že žalovaný mal dodržiavanie kalkulácií a sadzieb poistného ÚDP-K od žalobcu
v rámci výkonu svojich kompetencií vynucovať z čoho vyplýva, že považoval za nepreukázané jeho

tvrdenie o právnej záväznosti kalkulácií a sadzieb poistenia ÚDP-K v rámci predaja poistení zo strany
žalobcu a napriek tomu, že sa k tejto námietke žalovaného 1/ podrobne vyjadril (vyjadrenie zo dňa
09.05.2011), z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, v čom bola jeho argumentácia k
otázke jeho viazanosti kalkuláciami a sadzbami poistenia ÚDP-K aprobovanými činnosťou žalovaných
nesprávna alebo nekonzistentná, v čom sa mýlil, prečo nemal podmienky stanovené štátom pri povolení

podnikania v poisťovníctve, najmä štátom stanovené a permanentne kontrolované kalkulácie a sadzby
poistného v prípade produktu ÚDP-K, rešpektovať. Vytkol súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia, nakoľko prvostupňový súd ani jeden jeho právny argument nevyvrátil a žiadnym
argumentom, ktoré mali vzťah k podstate odôvodnenia rozsudku pozornosť nevenoval s tým, že
pozostáva zo záverov bez toho, aby bolo možné preskúmať predpoklady (premisy) týchto záverov a

vystaviť ich boju argumentov s jeho argumentáciou. Poukázal na skutočnosť, že základným dôvodom
zamietnutia žaloby bola ustálená absencia protiprávnosti kompetencií žalovaného a jeho právnych
predchodcov s tým, že k otázke protiprávnosti konania žalovaného zaujal stanovisko viackrát v
prvostupňovom konaní (vyjadrenie k protiprávnosti konania žalovaných zo dňa 03.01.2012, č. l. 272spisu, vo vyjadrení zo dňa 09. 05. 2011, č. l. 220 a nasl. spisu) keď žalovaný 2/ (Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom financií SR) porušil ust. § 19 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. tým, že nezistil
nedostatky v žiadosti a podkladoch, neposkytol pomoc nedostatky odstrániť, nevyzval na odstránenie

nedostatkov v kalkulácii a sadzbách, ktoré boli súčasťou podania (žiadosti žalobcu) v správnom
konaní, ktoré povoleniu a stanoveniu podmienok predchádzalo, vydaním povolenia aj v časti produktu
ÚDP-K, ktorého nesprávne kalkulácie a sadzby poistného neumožňovali dlhodobo plniť záväzky z
takéhoto poistného vzťahu porušil ust. § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., nevykonávaním kontroly zásad
hospodárenia žalobcu z hľadiska zabezpečenia plnenia jeho záväzkov porušil § 18 ods. 1 zák. č.

24/11991 Zb., nezistením nedostatkov pri produkte ÚDP-K, neuložením opatrení na ich odstránenie v
stanovenej lehote porušil § 20 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb., žalovaný 1/ (Slovenská republika, zastúpená
Národnou bankou Slovenska) porušil ust. § 2 ods. 1 zák. č. 747/2002 Z. z. a § 31a zák. č. 95/2002
Z. z. tým, že nezistil objektívny stav, nedostatky v činnosti žalobcu pri predaji poistenia ÚDP-K až do
roku 2007, resp. 2008, kedy Národná banka Slovenska nedostatky zistila a odstránila, ďalej žalovaný 1/
nezistil, že kalkulácia poistného produktu ÚDP-K nezabezpečuje trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov

z poistenia až do roku 2007, resp. 2008, kedy bol protiprávny stav (nedostatok) odstránený a Úrad
pre finančný trh nezistením objektívneho stavu, nedostatkov v činnosti žalobcu pri predaji poistenia
ÚDP-K a nezistením, že poistné tohto produktu nezabezpečuje trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov z
poistenia porušil § 12 ods. 1 zák. č. 36/2002 Z. z. a § 31a zák. 95/2002 Z. z. Uviedol, že podmienka
dlhodobej splniteľnosti záväzkov z poistenia podľa § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. je korelátom §

31a zák. č. 95/2002 Z. z. o trvalej splniteľnosti všetkých záväzkov z poistenia, ktorú majú zabezpečiť
kalkulácie a sadzby poistného a ide o také podmienky stanovené zákonmi pre jeho podnikanie, ktoré
mali kontrolovať žalovaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4
Cdo 60/2003, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nesprávny úradný postup je akákoľvek činnosť alebo
nečinnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak ňou dôjde buď k porušeniu

pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti a vytkol súdu prvého stupňa, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré
v priebehu súdneho konania poukázal aj žalovaný 2/, odcitoval v rozsudku iba prvú polovicou záveru
Najvyššieho súdu SR, aj to nesprávne. Uviedol, že žalovaní nielenže konkrétne právne normy porušili,
ale dopustili sa aj porušenia poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie a cieľov im zverenej povoľovacej a

následne kontrolnej činnosti nad žalobcom, nakoľko vo vzťahu k nemu mali kompetenciu po vykonanom
správnom konaní povoliť podnikanie v poisťovníctve za vymedzených podmienok a neskôr kompetenciu
kontrolovať jeho činnosť a jej súladnosť so stanovenými podmienkami a objektívnym právom. Poukázal
na skutočnosť, že z povahy, funkcie a cieľov žalovaného logicky vyplýva, že ako podmienku podnikania
v poisťovníctve mal povinnosť (§ 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb.) stanoviť preňho iba matematicky

správne kalkulácie a sadzby poistenia, ktoré zohľadňujú dlhodobé plnenie záväzkov z poistenia pri
produkte ÚDP-K. Vytkol prvostupňovému súdu, že síce v odôvodnení rozsudku uzavrel, že nemal
preukázať porušenie pravidiel stanovených právnymi predpismi (prvá alternatíva naplnenia znakov
nesprávneho úradného postupu podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003), avšak žiadnym
spôsobom neodôvodnil, prečo v okolnostiach prípadu nejde o porušenie poriadku, ktorý vyplýva z

povahy, funkcie alebo cieľov povoľovacej a kontrolnej činnosti žalovaných nad ním (druhá alternatíva
naplnenia znakov nesprávneho úradného postupu podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003).
Uviedol, že účelom činnosti žalovaných je poskytnutie garancie, že ním (žalobcom) predávané poistenia,
ktoré boli povolené a kontrolované sú kalkulované tak, aby zabezpečovali dlhodobú (trvalú) splniteľnosť
záväzkov z poistenia s tým, že aj keď všeobecne záväzné právne predpisy neuvádzali výslovne,

podrobne a do najmenších detailov, že postup, akým majú žalovaní zabezpečiť cieľ definovaný v § 9
ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. (neskôr § 31a zák. č. 95/2002 Z. z.), a to preverenie a následná kontrola
kalkulácií a sadzieb poistného, spočíva v poistnomatematickom prepočítaní predložených vzorcov a
sadzieb, uvedené vyplýva z účelu činnosti žalovaných a preto, ak zákony neuvádzali podrobne, akým
spôsobom mali žalovaní zabezpečiť naplnenie § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., nie je možné dôvodiť, že

neexistuje povinnosť žalovaných použiť najprirodzenejší dostupný prostriedok (rozsudok NS ČR, sp. zn.
25Cdo/l099/99), aby k naplneniu tohto ustanovenia došlo, a to verifikáciu kalkulácií a sadzieb za pomoci
poistnej matematiky. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že štát vydaním povolenia na podnikanie
ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia
poistno-matematicky (kalkulačné) zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere

s tým, že povolenie oprávňovalo a zaväzovalo žalobcu uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia
výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného. Uviedol, že nedostatok zistený žalovaným 1/
spočíval v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód nezohľadňovalo všetky
záväzky z poistenia (§ 31a zák. č. 95/2002 Z. z.) s tým, že nesprávnosť kalkulácii poistenia ÚDP-Kpotvrdil aj znalecký posudok, ktorý dal vypracovať, aby nezávisle odborne preveril závery žalovaného
1/. Poukázal na skutočnosť, že poistné je cenou poistenia a výšku poistného, ktorá sa ukázala ako
nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného (§ 11 ods. 3 zák. č. 24/1991

Zb.) a okolnosť, že Protokol zo dňa 29.10.2007 zistil nedostatok v sadzbách poistného, ktoré boli
schválené orgánom štátnej správy nad poisťovníctvom v roku 1995, ktorý bolo potrebné odstrániť
prepočítanímaprijatímopatrení,potvrdzujúosobitnedvalistyžalovaného1/(listNBSč.ODT-1355/2012
zo dňa 08.02.2012, ako aj list NBS č. ODT-4291/2012 zo dňa 25.04.2012) s tým, že dané listinné dôkazy
nemoholnavrhnúťanioznačiťvprvostupňovomkonanípredskončenímdokazovaniazdôvodu,ženebol

ich adresátom a s ich obsahom sa oboznámil až cestou súdov, ktorým bolo stanovisko žalovaného
1/ zasielané a druhý z listov je datovaný dňom 25.04.2012, vznikol teda až 23 dní po vyhlásení
napadnutého rozsudku. Namietol, že súd prvého stupňa poukazujúc v odôvodnení svojho rozhodnutia
na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka na podporu svojich úvah za
významnú skutočnosť považoval fakt, že žiadosť o vydanie povolenia a aj návrh obchodného plánu
vypracoval žalobca a nakoľko prevenčná povinnosť nebola predmetom konania a polemiky pred súdom

prvého stupňa, ide v tejto časti nielen o prekvapivé rozhodnutie, ale aj o celkom nesprávny právny záver
súdu, ktorý nevzal do úvahy komplexný skutkový dej a vzájomné rozloženie práv a povinností medzi
žalobcom ako administratívne podriadeným subjektom a žalovaným ako administratívne nadriadeným
subjektom. Uviedol, že mal právo podať žiadosť o povolenie podnikania v poisťovníctve podľa zákona
č. 24/1991 Zb. a takúto žiadosť aj dňa 11.07.1994 podal s tým, že konanie o udelenie povolenia sa

viedlo podľa zákona č. 71/1967 Zb., (Správny poriadok), pričom zo zák. č. 24/1991 Zb. vyplývala
jeho povinnosť, predložiť ako prílohu žiadosti aj kalkulácie a sadzby poistenia (§ 11 ods. 3), avšak
zákon mu neukladal povinnosť predložiť matematicky správne kalkulácie a sadzby poistného, bez
nedostatkov. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že zákon č. 24/1991 Zb.
ukladal žalovanému 2/ povinnosť žiadosť a podklady preskúmať a osobitnú povinnosť zisťovať, či

poistenie bude dlhodobo zabezpečovať všetky záväzky z poistných vzťahov s tým, že tento zákon
mu povinnosť predložené kalkulácie a sadzby poistenia „automaticky" schváliť (povoliť) bez toho, aby
predtým vykonal svoju povinnosť prieskumu a zisťovania podľa § 9 ods. 3 cit. zákona a preto záver, že
žalovaný 2/ mal byť viazaný žiadosťou podanou žalobcom a najmä jej prílohami (kalkulácie, sadzby)
nemá oporu v zákone, keďže dobová zákonná úprava počítala s možnosťou predloženia závadnej

žiadosti a iných podkladov, ktoré mali tvoriť jej prílohu a spájala s nedostatkom žiadosti a podkladov, ak
bymalnedostatokzanásledokdlhodobúnesplniteľnosťzáväzkovzpoistnýchvzťahov,jasnevymedzený
právny následok, ktorým bolo nevydanie povolenia. Vytkol súdu prvého stupňa, že podrobnejšej analýze
dobových právnych predpisov nevenoval náležitú pozornosť s tým, že zisťovanie nedostatkov v žiadosti
a podkladoch zveroval § 9 zák. č. 24/1991 Zb. jednoznačne do kompetencie žalovaného 2/, a nie do

sféry jeho povinností ako žiadateľa o vydanie povolenia na podnikanie a povinnosťou žalovaného 2/
bolo nedostatok v žiadosti o povolenie na podnikanie v poisťovníctve a jej prílohách zistiť, avšak v
skutočnosti ho nezistil s tým, že vyvíjať aktivitu bolo povinnosťou žalovaného 2/ a preto svoju povinnosť
predchádzať vzniku škôd zanedbal práve žalovaný 2/ a neskôr aj jeho nástupcovia a nie žalobca,
na ktorého nie je možné zodpovednosť za nesplnenie povinností žalovaným 2/ prenášať. Uviedol,

že súd prvého stupňa spojil začiatok nesprávneho úradného postupu s rozhodnutím žalovaného 2/
zo dňa 30.05.1995 a odôvodnenie jeho rozsudku je v tejto súvislosti založené aj na úvahe, že štát
nemôže zodpovedať za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, ak ide o rozhodnutie a zároveň
štát nemôže zodpovedať za škodu v prípade rozhodnutia, ktoré nebolo formálne zrušené, avšak z
rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 1774/08 vyplýva, že za určitých špecifických skutkových

okolností, aké sú dané aj v jeho prípade, zodpovedá štát za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
aj vtedy, ak takéto rozhodnutie nebolo síce formálne zrušené ani zmenené, jeho účinky však boli
anulované iným aktom orgánu verejnej moci s tým, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia so špecifikami prípadu nijako nevysporiadal. Namietol, že jasne identifikoval s poukazom
na konkrétne právne normy, ktoré ustanovenia žalovaný v rámci výkonu svojej kompetencie porušil,

avšak prvostupňový súd porušenie noriem žalovaným prehliadol, resp. vôbec nevzal do úvahy a preto
dospel k úplne nesprávnemu právnemu záveru, že výkon kompetencie žalovaného nerešpektujúci rad
označených právnych ustanovení a idúci proti zmyslu (účelu) a podstate jeho kontrolnej činnosti, je
takým úradným postupom, ktorý je v súlade s právom. Uviedol, že úradný postup žalovaných nemôže
byť správny už len z toho dôvodu, že ten istý orgán dospel pri posúdení totožných kalkulácií tým istým

postupom k dvom odlišným záverom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá
mu vznikla z dôvodu, že žalovaný si výkonom svojej činnosti osoboval „právo na rozum" v oblasti poistnej
matematiky, t. j. najprv právo stanoviť, aké poistné (kalkulácie a sadzby) zodpovedá dlhodobému,
resp. trvalému plneniu záväzkov z poistných vzťahov, neskôr právo kontrolovať, či kalkulácie a sadzbypoistného zodpovedajú dlhodobému (trvalému) plneniu záväzkov z poistenia s tým, že kalkulácie a
sadzby poistenia, ktoré prešli procesom správneho konania vedeného žalovaným z tohto procesu vyšli v
nesprávnej podobe a tie isté kalkulácie a sadzby následne vstúpili do procesu kontroly, dozoru a dohľadu

vedeného žalovaným a zotrvali v nesprávnej podobe po dobu skoro 13 rokov. Žalobca v odvolaní ďalej
uviedol, že žalovaný nedostatok zistil až po rokoch jeho podnikania a preto, ak vznikne škoda dôsledkom
toho, že žalovaný nesprávnym výkonom svojich kompetencií negatívne ovplyvnil jeho podnikanie,
žalovaný za škodu zodpovedá. Uviedol, že nie je pravdou, že nepreukázal porušenie pravidiel pre
činnosťžalovanéhoažeprotiprávnosťaninetvrdilazároveňpravdounieje,žebymalouniverzálneabez

ohľadu na špecifiká prípadu platiť, že nie je možné aplikovať škodu titulom nezákonného rozhodnutia,
ak toto rozhodnutie nebolo zrušené s tým, že nie je ani pravdivým tvrdenie, že nemal byť kalkuláciami a
sadzbami poistenia ÚDP-K viazaný a že by ich dodržiavanie v jeho činnosti žalovaní nemali opakujúcimi
sa kontrolami „vynucovať". Nesúhlasil s tvrdením, že za orgánom verejnej moci aprobované podklady
má zodpovedať ich predkladateľ a nie ten orgán verejnej moci, ktorý ich skontroloval a ani s tým, že
v danom prípade sa nedala preukázať škoda a príčinná súvislosť medzi konaním dotknutých orgánov

verejnej moci a vznikom škody.

Žalobca podaním zo dňa 30. 08. 2012 doplnil svoje odvolanie a predložil listinný dôkaz, list Národnej
banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.07.2012 a uviedol, že ho v prvostupňovom konaní
predložiť nemohol, nakoľko ho získal v priebehu mesiaca august 2012 s tým, že potvrdzuje, že výšku

poistného, ktorá sa premietla do všetkých už ukončených poistných zmlúv, analýzou súboru ktorých
stanovil znalec výšku škody, záväzne schválil v rámci kalkulácií a sadzieb poistného vtedajší orgán
štátnej správy nad poisťovníctvom a zároveň z daného listu vyplýva, že sadzby poistného sa stali po ich
schválení Ministerstvom financií SR pre žalobcu záväznými. Poukázal aj na list NBS č. ODT-1355/2012
zo dňa 08.02.2012 a list NBS č. ODT-4291/2012 zo dňa 25.04.2012, ktoré preukazujú, že bol pri

výkone svojej podnikateľskej činnosti povinný postupovať podľa žalovaným schválených kalkulácií
a sadzieb poistného, bol teda žalovanými schválenými kalkuláciami a sadzbami pri svojej činnosti
viazaný. Uviedol, že z porovnania všetkých troch listov vyplýva, že kým listy predložené NBS ako
prílohy k odvolaniu boli distribuované s vedomím ich pisateľa (žalovaného 1/), že budú použité na
účely súdnych konaní dotýkajúcich sa jeho zmluvných vzťahov a jeho klientov, list, ktorý predložil ako

prílohukdoplneniuodvolaniabolžalovaným1/vystavenývočitretiemusubjektuazrejmepretoobsahuje
priamo (neskrývane) preukázanie jeho tvrdení o tom, že orgány verejnej moci sú zodpovedné za vadne
stanovené kalkulácie.

Žalobca podaním zo dňa 09. 01. 2014 doplnil svoje odvolanie o ďalší listinný dôkaz, list Národnej banky

Slovenskač.ODT-13070/2013zodňa02.12.2013stým,žezjehoobsahuplynie,že„kalkulácieasadzby
poistného poistenia ÚDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania
a po vydaní povolenie sa tak stali pre poisťovňu záväznými", z čoho je zrejmé, že žalovaný 1/ vo vzťahu
k tretím subjektom priznáva, že žalobca sa od počiatku nesprávnych kalkulácií a sadzieb poistenia ÚDP-
K nemohol počas podnikania v rokoch 1995 až 2008 odchýliť. Poukázal na skutočnosť, že z tohto listu

zároveň vyplýva, že v dôsledku Protokolu č. T.-XXXXX/XXXX z 29.10.2007 „sa stalo rozhodnutie MF SR
vo vzťahu k poisteniu ÚDP-K materiálne neplatným", i keď formálne NBS, ani jej právny predchodcovia
nevydali žiadne osobitné rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR z roku
1995 vo vzťahu k poisteniu sadzby ÚDP-K (s poukazom na svoju argumentáciu v odvolaní, rozhodnutie
českého ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 163/02 a najmä v súvislosti s argumentáciu o materiálnom

zrušeníformálnenezrušenéhorozhodnutiauvedenúvrozhodnutíčeskéhoústavnéhosúdusp.zn.H.ÚS
1774/08). Uviedol, že z daného listinného dôkazu je zrejmé, že skutkový stav prípadu sa vyvíjal odlišne
od toho, aký ustálil prvostupňový súd, nakoľko zodpovedné orgány štátu najprv nesprávnu kalkuláciu a
sadzby poistenia ÚDP-K (teda poistné a poistné plnenie) povolili, čím sa stali pre žalobcu záväznými,
záväzné kalkulácie a sadzby poistenia orgány štátu tieto kalkulácie a sadzby poistenia kontrolovali s tým,

že Protokolom z roku 2007 príslušný orgán štátu konštatoval nesprávnosť v kalkuláciách a sadzbách
poistenia ÚDP-K, čím „materiálne zneplatnil", teda v skutočnosti materiálne zrušil, v rozhodnutí z roku
1995 povolené a predtým záväzné (v skutočnosti nesprávne) kalkulácie a sadzby poistenia ÚDP-K,
pričom takáto povoľovacia a rozhodovacia prax žalovaných v spojení s ich postupom medzi rokmi 1995 a
2008, kedy vykonávanými kontrolami si striktné dodržiavanie nesprávnych kalkulácií a sadzieb poistenia

ÚDP-K od žalobcu vynucovali, zapríčinila vznik žalovanej škody, ktorej podstata je popísaná a odborne
analyzovaná v predloženom znaleckom posudku. Žalobca zároveň uviedol, že nakoľko daný dôkaz
nebolo možné predložiť počas konania pred prvostupňovým súdom, v čase podania odvolania a ani skôr
počas odvolacieho konania (§ 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p.), je potrebné podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s. p. napadnutý rozsudok ako nesprávny v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie, a to nie iba z dôvodu procesných pochybení a nesprávnych a predčasných skutkových
zistení a nesprávnych právnych záveroch prvostupňového súdu, ale aj vzhľadom na potrebu doplnenie

dokazovania za účelom zistenia úplného a správneho skutkového stavu veci.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť, keď konanie pred
súdom prvého stupňa, v ktorom bol vydaný, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a zároveň z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolanie žalobcu je dôvodné, keďže rozsudok súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľný.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že sa
žalovaní 1/ a 2/ dopustili nesprávneho úradného postupu tým, že žalovaný 1/ v rámci vykonávaného
dohľadu vyžadoval od žalobcu, resp. podľa tvrdení žalobcu si vynucoval používanie poistných vzorcov,
ktoré vytvoril sám žalobca, keď Rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi udelené povolenie na výkon

podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, vydané žalovaným 2/ (Ministerstvo financií
Slovenskej republiky) dňa 30. 05. 1995, č. j. 52/1024/1995 na výkon poisťovacej činnosti schválilo
obchodný plán poisťovacej činnosti žalobcu ako poisťovne a obsahovalo záväzné poistno-matematické
výpočtyakalkulácieuvšetkýchtýchpoistnýchproduktov,naktorébolžalobcaoprávnený,pričomdohľad
namiestevykonanýNárodnoubankouSlovenskaod30.04.2007do21.02.2008nadčinnosťoužalobcu

v Protokole z dohľadu č. ODO-12990/2007 zo dňa 29. 10. 2007 skonštatoval nedostatok v jeho činnosti
spočívajúci v tom, že kalkulačné vzorce uvedené v dokumente Poistno - matematické modely produktov
životného poistenia, obsahujúci kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov
životného poistenia, nie sú v súlade s poistno - matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči

poisteným, ktoré sa žalobca zaviazal plniť v prípade nastania poistnej udalosti s tým, že najkritickejším
produktom bol produkt ÚDP - K (zmiešané životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, tzv. poistná
sadzba ÚDP-K, úmrtie, dožitie poistenie - kapitálové) a Kapitál.

V posudzovanej veci bolo žalobcovi Rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky zo

dňa 30. 05. 1995, č. j. 52/1024/1995 udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území
Slovenskej republiky, ktoré sa vzťahovalo na poisťovaciu činnosť, zaisťovaciu činnosť, uzatváranie
sprostredkovateľských zmlúv s fyzickými a právnickými osobami s bydliskom na území Slovenskej
republiky pri zjednávaní poistenia v jej prospech, pokiaľ to bude v súlade so všeobecne záväznými
predpismi, zábrannú činnosť a ďalšie činnosti súvisiace s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou v

zmysle § 7 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a zároveň
bolo daným rozhodnutí žalobcovi povolené podľa predložených všeobecných poistných podmienok
vykonávať životné poistenie a vykonávať iné poistné druhy, ktoré neboli uvedené v tomto rozhodnutí,
žalobcovi povolené neboli.

Z Protokolu o kontrole vydaného Ministerstvom financií SR dňa 31. 07. 1999 vyplýva, že u žalobcu
bola vykonaná od 09. 06. 1999 do 25. 06. 1999 prostredníctvom pracovníkov odboru nad finančným
trhom - oddelením dozoru nad poisťovníctvom, previerka dodržiavania všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich poisťovníctvo, dodržiavania predpisov pre tvorbu a použitie rezerv poisťovne,
kontrola hospodárenia a platobnej schopnosti poisťovne za rok 1997 a 1998, výsledkom ktorej bol

záver, že pri kontrole obchodného plánu a kalkulácií všetkých ponúkaných produktov na trhu neboli
zistené žiadne závažné nedostatky s tým, že žalobca matematické rezervy určuje na základe poistno -
matematických metód, výpočet je v súlade s obchodným plánom poisťovne (žalobcu), vykazovanie nie
je nesprávne a výpočet redukovanej poistnej sumy je v súlade s používanými poistno - matematickými
metódami.

Úrad pre finančný trh vykonal v čase od 18. 02. 2003 do dňa skončenia dohľadu ďalší dohľad na
mieste u žalobcu a z Protokolu o vykonanom dohľade vyplýva, že u žalobcu bolo zistených viacero
nedostatkov (nerentabilnosť a nehospodárnosť poskytovaných úverov) s tým, že bolo konštatované, žežalobca nevykonával svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká, nevykonáva svoju
činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, keď nedostatočne kontroluje objektívnosť
evidovaných údajov a nepredchádza riziku vlastných finančných strát.

Ďalší dohľad nad činnosťou žalobcu vykonala Národná banka Slovenska v období od 30. 04. 2007
do 21. 02. 2008, pričom z Protokolu z dohľadu vyplýva, že bol zistený nedostatok spočívajúci v tom,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno - matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči

poisteným, ktoré sa žalobca zaviazal plniť v prípade nastania poistnej udalosti a listom zo dňa XX. XX.
XXXX, č. T.-XXXX/XXXX boli žalobcovi oznámené a určené lehoty, v ktorých bol povinný prijať a splniť
opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov s tým, že povinnosť prijať a splniť svoje
opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade na mieste bola žalobcovi uložená
aj listom Národnej banky Slovenska zo dňa 18. 03. 2008, č. ODO-3126/2008, keď matematicky bolo
problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe ÚDP-K z poistnej sumy

na smrť, namiesto z poistnej sumy na dožitie.

Žalobca nesprávny úradný postup a vznik škody na jeho strane videl v tom, že inkasoval nesprávne
kalkulované poistné v nižšej výške pri produkte ÚDP-K z dôvodu, že bol viazaný kalkuláciami
schválenými orgánom štátneho dozoru, čím mu vznikla škoda, za vznik ktorej nesú zodpovednosť

žalovaní.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel v odôvodnení napadnutého rozsudku k záveru, že žalobca nesprávny
úradný postup žalovaných v konaní nepreukázal, nakoľko na základe rozhodnutia Ministerstva financií

Slovenskej republiky zo dňa 30. 05. 1995, č. j. 52/1024/1995 (ktorým bolo žalobcovi udelené povolenie
na podnikanie v poisťovníctve na území Slovenskej republiky), je možné sa domáhať iba náhrady
škody titulom nezákonného rozhodnutia, čo však v danej veci aplikovať možné nie je, keďže nespĺňa
predpoklady predpísané zákonom, nakoľko pre nezákonnosť zrušené nebolo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci, nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo
s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného

postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod termín "postup" možno subsumovať ako
konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie).Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri
jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych

okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo
v jej dôsledku, dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho
orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O "úradný" postup ide vtedy,
ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej
(verejnej) moci.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že právna úprava zodpovednosti štátu (zák. č. 514/2003 Z. z.)
sleduje ten zmysel, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti občanovi alebo právnickej osobe bola napravená.

V posudzovanej veci je síce nesporné, že rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo

dňa 30. 05. 1995 , č. j. 52/1024/1995, ktorým bolo žalobcovi udelené povolenie na podnikanie v
poisťovníctve na území Slovenskej republiky zrušené ani zmenené nebolo (ani formálne), avšak pokiaľ
má dôjsť k naplneniu ratio legis príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj vykonávacieho predpisu, čl. 36 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd, je vylúčená interpretácia daných zákonných ustanovení tak, že v

dôsledku zvoleného výkladu dôjde k popretiu ich zmyslu s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu,
výklad aplikovaný súdom prvého stupňa odporuje teleologickému výkladu príslušných právnych noriem.

Bolo potrebné sa zároveň stotožniť s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný a závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel nemajú žiadnu oporu v skutkovom

stave, ktorý prvostupňový súd zistil a ani v dokazovaní, ktoré sám vykonal.

Odvolaciemusúdutotižniejezrejmé,nazákladeakýchskutkovýchokolnostídospelsúdprvéhostupňak
záveru, že nakoľko žalobca v priebehu konania netvrdil, že došlo ku konkrétnemu porušeniu pravidiel pri
vykonávaní dohľadu žalovaným 1/ v roku 2003 a 2005 a nepreukázal, že v rámci vykonávaného dohľadu

vyžadoval od žalobcu, resp. vynucoval používanie poistných vzorcov, ktoré vytvoril sám žalobca, nebolo
možné skonštatovať porušenie pravidiel vyžadovaných právnymi predpismi pri vykonávaní dohľadu
žalovaným 1/, nakoľko nielen z obsahu žaloby žalobcu a jeho písomných vyjadrení v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že podstatou právneho posúdenia prejednávanej veci,
nebol spôsob vykonávania dohľadu nad činnosťou žalobcu, ale to, že žalovaný 1/ Rozhodnutím povolil

žalobcovi podnikanie v poisťovníctve aj s poistením ÚDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj
utvrdzoval negatívnymi kontrolami kalkulácie a sadzieb poistného, keďže nebolo vypočítané v súlade
poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, bolo kalkulované a inkasované v nižšej výške
ako malo byť a z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy ÚDP-K v rozpore so zákonom o
poisťovníctve.

Žalovaný 1/ (štát, zastúpený Národnou bankou Slovenska) disponuje zákonnou právomocou vykonávať
dohľad nad poisťovníctvom, ktorým sa rozumie špecifické kontrolné oprávnenie Národnej banky
Slovenska, pričom žalobca ako poisťovňa dohľadu podlieha.

Predmetom činnosti žalobcu je poisťovacia činnosť, resp. podnikanie v poisťovníctve, ktorej výkon
bol podmienený a najmä viazaný na rozhodnutie orgánov štátu, ktoré od jeho vzniku vykonávali nad
žalobcom dohľad, dozor a kontrolu.

Z odôvodnenia Rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi výkon poisťovacej činnosti povolený (zo dňa 30. 05.

1995 , č. j. 52/1024/1995) vyplýva, že všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, ktorý žalobca
k žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve orgánu štátu (Ministerstvu financií SR)
predložil, spĺňa požiadavky stanovené v § 12 zákona o poisťovníctve.

Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa

odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne
najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný 2/ žalobcovi udelil povolenie na výkon poisťovacej činnosti, keď
dospel k záveru, že jeho obchodný plán a všeobecné poistné podmienky spĺňajú zákonné požiadavky,
t. j., že poistné kalkulácie v obchodnom pláne sú matematicky správne, pričom je nesporné, že žalobca

mal zákonnú povinnosť podmienky a obchodný plán dodržiavať a zároveň je nesporné, že v období
od 31. 07. 1999 bol nad činnosťou žalobcu pravidelne vykonávaný dozor a dohľad (podľa § 4 ods.
2 zák. č. 347/1990 Zb. výkon dozoru nad poisťovníctvom vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, ktorého pôsobnosť podľa § 32 zák. č. 329/2000 Z. z. od 01. 01. 2000, ako orgánu dozoru
aj nad poisťovníctvom prešla na Úrad pre finančný trh SR a od 01. 09. 2005 v súlade s ust. § 45 zák.

č. 747/2004 Z. z. došlo o. i. k zrušeniu Úradu pre finančný trh SR a k preneseniu jeho pôsobnosti v
oblasti poisťovníctva na Národnú banku Slovenskej republiky, t. j. žalovaného 1/) a do 21. 02. 2008 zo
strany štátnych orgánov (orgánov dohľadu) žalobcovi nesprávny postup spočívajúci v kalkulácii všetkých
ponúkanýchpoistnýchproduktov,akoaniprikontroleobchodnéhoplánuvytknutýnielennebol,alenajmä
nedostatky v sadzbách poistného ako aj ich kalkulácie zistené neboli.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný, nakoľko v ňom úplne absentuje adekvátne, čo do myšlienkových postupov, racionálne
a logickým spôsobom vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní
vyšli najavo a tiež s argumentáciou účastníkov konania, predovšetkým žalobcu, ktorá mala vzťah
k prejednávanej veci. Tieto náležitosti v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, nakoľko sa

prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na záver, že nakoľko rozhodnutie,
ktorým bolo žalobcovi povolené podnikanie v oblasti poisťovníctva zrušené nebolo, nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu žalovaných pri výkone dohľadu nad činnosťou žalobcu a žalobca
nepreukázal konkrétne porušenie pravidiel pri vykonávaní dohľadu a to napriek tomu, že žalobca odvodil
nesprávny úradný postup orgánov štátu od úplne inej právnej skutočnosti, ktorou bolo zanedbanie

povinnosti preskúmať žiadosť (o udelenie poverenia na výkon poisťovníctva) a jej prílohy a zistiť
nedostatky v zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., čo viedlo k nesprávnemu vydaniu povolenia podnikať
s poistením ÚDP-K, keďže boli schválené nesprávne kalkulácie a sadzby tohto druhu poistného.

Je totiž nesporné, že zákonnou povinnosťou žalobcu žiadajúceho povoliť mu podnikanie v poisťovníctve

bolo predložiť obchodný plán, ktorý povinne musel obsahovať aj kalkulácie poistných produktov (viď ust.
§ 11 ods. 1, 3 zák. č. 24/1991 Zb., účinný od 08. 02. 1991 do 28. 02. 2002) a zároveň mal príslušný orgán
štátnej správy povinnosť kontrolovať, či sa žalobca od podmienok uvedených v povolení na podnikanie
v poisťovníctve neodchýlil a v prípade takého zistenia, bol príslušný orgán povinný a oprávnený žalobcu
sankcionovať.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že odôvodnenie musí obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Súd je zároveň povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O. s. p. je možné vyvodiť,

že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z
nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy,
prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Dodržanie zákonných
náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia totiž predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne,
čo do myšlienkových postupov, racionálne a logickým spôsobom vysporiada so všetkými relevantnými

skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a tiež s argumentáciou účastníkov konania, pokiaľ majú vzťah
k prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa sa však uvedeným postupom neriadil, keď do odôvodnenia svojho rozhodnutia
prevzal právnu a skutkovú argumentáciu žalovaných bez toho, aby ju zákonným spôsobom vyhodnotil

a naopak, právnu argumentáciu žalobcu, ako už odvolací súd uviedol vyššie, právne neposúdiô vôbec.
Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s takzvanými opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní
nerozhodol vôbec), zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu

zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3
O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je možné považovať za riadne a vyčerpávajúce, vyššie
uvedené vady odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa spôsobili, že rozhodnutie nie je možné
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti jeho skutkových a právnych záverov, t. j. napadnutý rozsudok

je nepreskúmateľný.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali na
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

§ 221 ods. 2 O. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť a v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. svoje rozhodnutie aj presvedčivo, výstižne a logicky odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.