Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200206
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. K., nar.
XX.XX.XXXX, t. č. X. G., V. štvrť XXX/XX, XXX XX V. G. Z., proti žalovanému: W., Z. 1, XXX XX K. 1, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR J.-odv-X-X/XX-XXXX zo dňa XX. apríla XXXX,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súde v Trenčíne (ďalej aj ako "správny súd") domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. GR J.-odv-X-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie X. G. Z. o nesprístupnení informácie
č. X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to v rozsahu nesprístupnenia informácii o dohodnutej
odmene MUDr. Q. C. v V. o vykonaní práce a zmenových výkazov stomatologickej ambulancie v F. a F.
T. vo vzťahu k zubárke MUDr. Q. C. za obdobie rokov XXXX-XXXX.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že právne závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
sú zjavné svojvoľné a popierajú zmysel a účel ustanovenia § 9 ods. 3 infozákona. Žalobca má za to, že

MUDr. Q. C. je vedúcou zamestnankyňou vykonávajúcou práce vo verejnom záujme, a to poskytovanie
špecializovanej zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia v F. a F. T.. Podľa názoru žalobcu, §
9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. vymedzuje určité kategórie fyzických osôb, na ktoré sa nevzťahuje
ochrana osobných údajov podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z.z., a ktorých osobné údaje možno
sprístupniť.Zosôbuvedenýchvdotknutom§9ods.3zákonač.211/2000Z.z..sipodľažalobcužalovaný
osvojil len nadriadeného v služobnom pomere, pričom MUDr. C. ako vedúca lekárka stomatologickej
ambulancie spĺňa definičný rámec vedúcej zamestnankyne vykonávajúcej práce vo verejnom záujme,

prípadne vedúcej zamestnankyne zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí predostrel argumentáciu zameranú na
nadriadeného v služobnom pomere, ktorá je jedinou kategóriou v rámci zboru väzenskej a justičnej
stráže subsumovateľná pod § 9 ods. 3 zákona č. 2000 Z.z.. Podľa žalobcu je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti jednou z dôležitých úloh ktorú musí prvostupňový správny orgán zabezpečiť pre práva
väzňov. Žalobca je toho názoru, že má právo získať informácie o tom, či stomatologická ambulancia

poskytovala zdravotnú starostlivosť v súlade s ordinačnými hodinami a či odmena za prácu zubného
lekára bola vyplácaná v súlade s ustanovenou pracovnou dobou. Rovnako je názoru, že ma právo
na informáciu, či zubárka vykonávajúca práce vo verejnom záujme odpracovala stanovený počet
hodín a v akej výške jej bola vyplatená odmena za túto prácu. Poukázal na to, že žalovaný v správepredloženej OR PZ E. uviedol, že zubárka nemusela vždy odpracovať stanovený týždenný počet
hodín, pričom jej bola vyplatená odmena vždy len za skutočný počet odpracovaných hodín. Žalobca
mal za to, že je tu daný aj verejný záujem na riadnom nakladaní s verejnými prostriedkami, a preto

je v súlade so zákonom, aby bola žalobcovi poskytnutá informácia o mzde zubárky a zmenových
výkazoch. Podľa žalobcu žalovaný vecne nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne odôvodnil vo
vzťahu k odvolacím námietkam. Žalobca má za to, že žalovaný sa nezaoberal jeho argumentáciou, že
ide o samostatnú skupinu fyzických osôb (vedúceho zamestnanca), s čím sa žalovaný nevysporiadal.
Žalovaný vyvracal niečo iné, ako žalobca tvrdil. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného z uvedeného

dôvodu nepreskúmateľné.

4. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že sa nezaoberal rozhodnou argumentáciou žalobcu o tom, že v prípade
dotknutej fyzickej osoby ide o vedúcu zamestnankyňu vykonávajúcu práce vo verejnom záujme, resp.
vedúcu zamestnankyňu zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, uviedol, že žalobca v odvolaní

proti rozhodnutiu X. G. a X. G. (ďalej len „ústav T.“) o odmietnutí-nesprístupnení informácie sčasti č.
X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX. 2. XXXX (ďalej len „odvolanie“) neuviedol, pod ktorú fyzickú osobu
uvedenú v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„infozákon“) (verejný funkcionár, vedúci zamestnanec vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúci

zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadený v služobnom pomere a iné)
možno podľa jeho názoru zaradiť dotknutú fyzickú osobu. Vo vzťahu k nesprístupneniu osobných údajov
o dotknutej fyzickej osobe žalobca argumentoval v odvolaní výlučne len tým, že charakterizoval jej prácu
cit. „ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k
poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti“. Žalovaný sa preto v odôvodnení rozhodnutia

nezaoberal otázkou, či dotknutá fyzická osoba napĺňa znaky vedúceho zamestnanca vykonávajúceho
práce vo verejnom záujme, resp. vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej
moci, keďže to žalobca ani v odvolaní nenamietal a v odôvodnení rozhodnutia sa generálne riaditeľstvo
vyrovnaloscitovanýminázormižalobcutýkajúcimisacharakteruprácedotknutejfyzickejosobyauviedlo
skutkový stav, teda ktoré fyzické osoby podľa § 9 ods. 3 infozákona sú povinné v rámci J. väzenskej

a justičnej stráže strpieť zásah do ich práva na ochranu osobných údajov (nadriadený v služobnom
pomere). Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, pričom sa v ňom
vyrovnalo so všetkými návrhmi a vyjadreniami žalobcu a plne zotrváva na odôvodnení rozhodnutia. K
dôvodom sprístupnenia informácií uvedených v bodoch 20., 21., 22., 23., 24. a 25. žaloby žalovaný
uviedol, že informácie sa podľa § 3 ods. 3 infozákona sprístupňujú bez preukázania právneho alebo

iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (čo deklaroval aj sám žalobca v bode
26. žaloby, kde uviedol: „ Účel použitia (resp. potreby) informácie nemusí žiadateľ zdôvodňovať.“.) Z
uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval žalobcom uvedené dôvody na sprístupnenie informácií za
spôsobilé akýmkoľvek spôsobom spochybniť zákonný postup generálneho riaditeľstva ako aj ústavu T..

5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právne posúdenie je na správnom
orgáne a nie účastníkovi konania. Žalobca mal za to, že žalovaný postupoval pri posúdení veci svojvoľne
a nesprávne. Žalobca mal za to, že jeho námietka uvedená v odvolaní jednoznačne smerovala k
záveru, že zubný lekár vykonával funkciu vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán
verejnej moci. Podľa žalobcu žalovaný interpretoval odvolanie nejasným spôsobom s formálnym

prístupom, s predstieraním nechápania kontextu odvolania. Uvedený spôsob posúdenia odvolania
žalobca označil za učebnicový príklad zlého výkonu verejnej správy. Žalobca uviedol, že podstatou
jeho odvolacích námietok bolo tvrdenie, že zubárka bola vedúcim zamestnancom v ústave T., a
preto mali byť údaje sprístupnené. Podľa žalobcu bolo úlohou žalovaného sa s touto námietkou
vysporiadať a zaoberať sa všetkými skutkovými okolnosťami prípadu. Namiesto uvedeného žalovaný

v rozhodnutí predniesol argumentáciu zameranú výlučne na neexistenciu služobného pomeru zubárky,
čo žalobca netvrdil. Žalobca mal za to, že keď vo vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nezaoberal
otázkou,čizubárkajevedúcimzamestnancomvykonávajúcimprácevoverejnomzáujme,resp.vedúcim
zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, tak založil vadu rozhodnutia v podobe
jeho nepreskúmateľnosti a nezákonnnosti. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného sa vysporiadať

s otázkou, či zubárka je vedúcim zamestnancom, a ak áno následne sa vysporiadať s otázkou, či
možno danú vec subsumovať pod ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca vyjadril
názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko oprel svoje rozhodnutie o
skutočnostivkonanínezisťované.Súčasneboltohonázoru,ževrozhodnutíneboliriadneazrozumiteľnevyslovené právne závery. Podľa žalobcu z rozhodnutia neplynie, aké skutkové závery žalovaný vzal do
úvahy za základ svojho rozhodnutia a ako ich následne právne hodnotil, čo spôsobuje nezákonnosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.

6. Žalobca uviedol, že právo na informácie zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a tomuto základnému
právu zodpovedá povinnosť orgánu verejnej moci sú kľúčovým prvkom vzťahu medzi štátom a
jednotlivcom. Účelom je participácia občianskej spoločnosti na veciach verejných a informovanie
spoločnostiohľadnefungovaniaorgánovverejnejmociscieľomposkytovaniaprávnychzárukzákonnosti

vo verejnej správe a kontroly jej fungovania zo strany občanov.

7. Podľa žalobcu žalovaný blokuje prístup k informáciam o odmene a odpracovaných zmenách zubárky
čo by odbornej zástupkyne v odbore stomatológia, ktorý bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Ak podľa zmluvy mala odpracovať zubárka 10 hodín týždenne, tak žalobca má právo na kontrolu,
koľko peňazí bolo vyplatených za skutočne odpracovaný čas. Súčasne by boli získané podklady k

prevereniu, či sa žalovaný plnil svoju povinnosť poskytovať väzňom náležitú zdravotnú starostlivosť.
Nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavuje podľa žalobcu nesprávny výkon verejnej
moci. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného sa vysporiadať s každou jeho jednotlivou námietkou
a zrozumiteľne vysvetliť, aký je status zubárky, či je subsumovateľná pod niektoré z ustanovení § 9 ods. 3
zákona č. 211/2000Z.z.. Podľa žalobcu v rozhodnutí žalovaného nebola jasným a precíznym spôsobom

konkretizovaná prekážka, ktorá bráni žalovanému v sprístupnení požadovaných informácií s uvedením
konkrétnych úvah, ktorými sa žalovaný riadil. Žalobca mal za to, že žalovaný vo vyjadrení rezignoval
na žalobné námietky žalobcu a sústredil sa na svoju domnelú teóriu, že žalobca v odvolaní neuviedol
skutočnosti, ktoré sú predmetom žalobných dôvodov. Žalobca v doplnení repliky uviedol, že tvrdenie
žalovaného o neuvedení žalobných dôvodov v odvolaní sú nepravdivé s poukazom na bod 3.2, 3.5.,

4.2, a 4.4 odvolania.

8. Žalovaný v písomnej replike zotrval na správnosti rozhodnutia a v ňom uvedených dôvodoch ako aj
vyjadrení a žalobu žiadal zamietnuť.

9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou,
v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci

správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k
záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného . GR J.-odv-

X-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
povinnej osoby č. X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX. 2. XXXX o odmietnutí- nesprístupnení informácie
sčasti a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.15.Zadministratívnehospisusúdprepotrebysúdnehoprieskumuzistil,žedňa 10.2.2021bolapovinnej
osobe doručená žiadosť odvolateľa o sprístupnenie nasledujúcich informácií: „ 1. Dohody o vykonaní
práce MUDr. Q. C. za obdobie od r. 2011 do 2019, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy týkajúcej sa

vykonávania prác v stomatologickej ambulancii v F. a F. T. za obdobie XXXX až XXXX. 2. Schválené
ordinačné hodiny za obdobie od r. 2011 do 2019, a to stomatologickej ambulancie v F. a F. T.. 3. Zmenové
výkazy stomatologickej ambulancie v F. a F. T. vo vzťahu k zubárke MUDr. Q. C., a to za obdobie od
r. XXXX do XXXX. 4. Správu X. a F. T. zo dňa 18. 6. 2020, ktorá bola predložená do vyšetrovacieho
spisu OR PZ v E., ČVS: U.-XXXVl-vyš-TN-XXXX, ktorá sa týkala MUDr. Q. C.. 5. Aká odmena (resp.

hodinová sadzba) bola vyplácaná MUDr. C. za obdobie od r. XXXX do XXXX, a to za výkon práce v
stomatologickej ambulancii za každý jednotlivý mesiac v F. a X. T..

16. Dňa 19.02.2021 povinná osoba sprístupnila odvolateľovi listom č. X.-inf- XX-X/XX-XXXX (ďalej
len „sprístupnené informácie“) dohody o pracovnej činnosti MUDr. Q. C. za roky XXXX až XXXX s
anonymizovaním dátumu narodenia, rodinného stavu, trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho

preukazu, dohodnutej odmeny, čísla účtu a podpisu, ďalej sprístupnila schválené ordinačné hodiny
stomatologickej ambulancie v ústave T. zo dňa 19. 6. 2012 účinné od 26. 6. 2012 a schválené ordinačné
hodiny zo dňa 10. 7. 2018 účinné od 16. 7. 2018, ktoré boli účinné aj v roku 2019, správu ústavu
T. zo dňa XX. 6. XXXX, ktorá bola predložená do vyšetrovacieho spisu OR PZ v E. ČVS: U.-XXX/
X-VYS-TN-XXXX. Povinná osoba vydala dňa 19. 2. 2021 rozhodnutie o odmietnutí-nesprístupnení

informácie sčasti, a to v nadväznosti na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
v časti žiadosti o sprístupnenie „Zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v X. a X. T. vo vzťahu
k zubárke MUDr. Q. C. za obdobie od r. XXXX do XXXX.", nevyhovela. Nesprístupnenie odôvodnila
tým, že išlo o informácie dotýkajú sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby a žiadosti o sprístupnenie.
Ďalej v časti Dohody o vykonaní práce MUDr. Q. C. za obdobie od r. 2011 do 2019, nevyhovela v

časti obsahujúcej informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle
občianskeho preukazu, dohodnutej odmene, čísle účtu a podpise MUDr. Q. C., nakoľko požadované
informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby.

17. V rozhodnutí o nesprístupnení informácie povinná osoba uviedla, že informácie požadované

žalobcom, predstavujú v zmysle § 2 zákona o ochrane osobných údajov osobné údaje fyzickej
osoby. Uvedené informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle
občianskeho preukazu, dohodnutej odmene, čísle účtu, podpise fyzickej osoby, ako aj informácia o tom,
kedy presne sa nachádzala v ústave T. (teda informácia o tom, na akom mieste a v akom čase sa fyzická
osoba nachádzala) sa dotýkajú súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Pri posudzovaní, či

uvedené údaje predstavujú osobný údaj, vychádzala z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 2 Sži 14/2013. Povinná osoba tiež uviedla, že ustanovenie § 9
ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť požiadať o
písomný súhlas dotknutú osobu. Dotknutá osoba nedala súhlas na sprístupnenie týchto informácií a
zároveň ani žalobca nepreukázal súhlas tejto osoby. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe

k informáciám je ústav T. povinný sprístupniť osobné údaje len u osôb uvedených v tomto ustanovení.
Podľa § 5a ods. 2 (správne má byť ods.5) písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám
pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je povinne zverejňovanou
zmluvou. Ďalej v rozhodnutí uviedla, že zubárka vykonávala práce v stomatologickej ambulancii v
ústave T. ako civilná osoba na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie je povinne zverejňovanou

zmluvou podľa § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám (teda informácia
o jej práci v ústave nebola zverejnená) a zároveň táto osoba nepatrí medzi taxatívne vymedzené
osoby uvedené v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pri ktorých tento zákon
ustanovujesprístupneniepresneurčenýchosobnýchúdajovtýchtofyzickýchosôbnaúčelyinformovania
verejnosti.Nazákladevyššieuvedenéhopovinnáosobanesprístupnilaodvolateľoviinformácieodátume

narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, čísle účtu,
podpisedotknutejosoby,informáciuodohodnutejodmene(vdohodejeuvedenáhodinovásadzbaateda
z uvedeného dôvodu nie je sprístupnená ani informácia požadovaná pod bodom 5 žiadosti). Povinná
osoba zároveň nesprístupnila odvolateľovi zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v ústave T. vo
vzťahu k dotknutej osobe, keďže z týchto výkazov vyplývajú informácie o prítomnosti fyzickej osoby na

určitom mieste a v určitom čase. V prípade sprístupnenia takýchto údajov by podľa názoru povinnej
osoby došlo k zásahu do osobnej identity fyzickej osoby a zároveň k zverejneniu osobných informácii
týkajúcich sa pracovného vzťahu, pričom ústavu T. nevyplýva podľa vyššie uvedených predpisov
povinnosť (a bez súhlasu dotknutej osoby ani možnosť) tieto informácie sprístupniť.18. Voči rozhodnutiu o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti podal žalobca včas odvolanie.
V odvolaní namietal, že postup povinnej osoby a jej argumentáciu považuje za nesprávne. Mal za

to, že zubárka vykonávala tzv. prácu vo verejnom záujme, napĺňajúc tak povinnosť štátu zabezpečiť
odsúdeným/obvineným osobám právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Väznené osoby nie sú
nijako obmedzované v práve na zdravotnú starostlivosť, čo do rozsahu a kvality. Zubárka, ako jediná
osoba s atestáciou ,,zubný lekár", tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu
špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to v X. a X. T.. V zmysle uvedeného tak MUDr. Q. C.

nemá právo na to, aby neboli sprístupnené informácie o odpracovaných hodinách pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám, a to aj z dôvodu, že ide o verejnú kontrolu
dodržiavania ordinačných hodín a nakladania s verejným rozpočtom. Nesprístupnenie zmenových
výkazov stomatologickej ambulancie ústavu za obdobie od r. 2013 do 2019 je tak svojvoľným postupom
ústavu. Navrhol, aby ústav tieto informácie sprístupnil v rámci autoremedúry, resp. aby odvolanie
predložil nadriadenému orgánu. K nesprístupneniu údajov o dohodnutej odmene MUDr. C. v dohodách

o vykonaní práce. Podľa žalobcu keďže ide o výkon práce vo verejnom záujme, zubárka nemá nárok
na nesprístupnenie údajov o jej mzde za výkon pracovnej činnosti v stomatologickej ambulancii v
ústave. Takisto zubárka nemá nárok na nesprístupnenie údajov o jej mzde aj z dôvodu, že táto
mzda je jej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Mal za to, že MUDr. Q. C. bola vedúcim zamestnancom
stomatologickej ambulancie v ústave, a to v rozhodnom období. Preto považoval rozhodnutie ústavu,

ktorým nesprístupnil údaje o mzde zubárky, za svojvoľné a nesprávne.

19. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a
rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospela povinná
osoba vo vzťahu k potrebe chrániť osobné údaje dotknutej fyzickej osoby vykonaním anonymizácie

dátumu narodenia, rodinného stavu, trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu,
dohodnutej odmeny, čísla účtu a podpisy dotknutej fyzickej osoby na sprístupňovaných informáciách
(dohody o pracovnej činnosti) a nesprístupnením zmenových výkazov dotknutej fyzickej osoby s
poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutie povinnej osoby
v tejto časti je riadne odôvodnené a právna úvaha, ktorou sa povinná osoba riadila, je v súlade s

príslušnými právnymi predpismi. K argumentácii žalobcu, že zubárka vykonávala prácu vo verejnom
záujme, napĺňajúc tak povinnosť štátu zabezpečiť odsúdeným/obvineným osobám právo na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti, pričom ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim
zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti, uviedol, že zákon
o slobodnom prístupe k informáciám v § 9 ods. 1 a 2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov

každej fyzickej osoby. Tento princíp je prelomený v ustanovení § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, podľa ktorého povinná osoba sprístupňuje aj informácie o činnosti a platových pomeroch
verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných
prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické
osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze sp. zn. PI. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov
ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú
špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. V tomto
smere teda argument odvolateľa, že dotknutá fyzická osoba vykonávala „tzv. prácu vo verejnom záujme“
sám osebe neodôvodňuje sprístupnenie informácií o dohodnutej odmene a zmenových výkazoch podľa

§ 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V podmienkach J. väzenskej a justičnej stráže
sa do kategórie fyzických osôb taxatívne vymenovaných v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Ďalej uviedol, že nadriadený v služobnom
pomere je definovaný v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby
alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah

upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí
výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu sú
nadriadenýmivslužobnompomereriaditeľústavu,zástupcariaditeľaústavu,vedúcioddelenia,zástupca
vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe uvedeného odvolací orgán konštatuje, že dotknutá
fyzická osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere. Tvrdenie odvolateľa, že dotknutá fyzická osoba

„ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k
poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti“, považuje odvolací orgán z vyššie uvedeného
dôvodu vo vzťahu k sprístupneniu informácií podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám za bezpredmetné.20. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len "zákon č. 211/2000 Z.z.")
osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa

odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a ods. 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.

24. Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované

informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

25. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len
sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

26. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/ 2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

27.Podľa§19ods.1zákonač.211/2000Z.z.protirozhodnutiupovinnejosobyoodmietnutípožadovanej
informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia
lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie
vydala alebo mala vydať.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá

osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba
sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu

dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej
zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

32. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba sprístupní na účely informovania
verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok

ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom
obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim
práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,
nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,

ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa
sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,

d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za
výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu

33. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

34. Podľa § 2 zákona č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa

identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo
alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je
napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,11 alebo online identifikátor, alebo na
základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú
identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu

alebo sociálnu identitu.

35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej

služby;toneplatí,akideonadriadenéhomimovýkonu,ktoréhoprávnyvzťahupravujeosobitnýpredpis.>

36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje,
kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

37. Správny súd konštatuje, že v konaní je spornou otázka, ktorú označil žalobca a vyjadril vo svojom
rozhodnutí žalovaný, a to, či možno vychádzať z toho, že aplikovanie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z. sa vzťahuje v prejednávanej veci aj na posúdenie povinnosti povinnej osoby poskytnúť informácie,
resp. či možno túto povinnosť poskytnúť informácie vylúčiť, a to s ohľadom na argumentáciu žalovaného
(právny a skutkový záver), že pri zubárke MUDr. C. nejde o osobu nadriadenú v zmysle zákona č.

73/1998 Z.z.. S ohľadom na uvedené následne, či argumentácia žalobcu, že MUDr. C. vykonávala práce
vo verejnom záujme ako vedúca stomatologickej ambulancie, je správna. Správny súd konštatuje, že
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade MUDr. C. nejde o nadriadenú osobu v zmysle
zákonač.73/1998Z.z.,nakoľkožiadneustanovenieuvedenéhozákonaneupravujepostaveniezubného
lekára ako nadriadeného zamestnanca. Správny súd ďalej uvádza, že organizácia Ústavov na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavov na výkon väzby je striktne riadený právnymi predpismi (zákonmi,
vyhláškami, atď.), ktoré jednoznačne upravujú, ktorá osoba má postavenie nadriadeného pracovníka,
a ktorá nie, pričom ani riaditeľ príslušného zariadenia nemôže takéto postavenie priznať osobe, pokiaľ
mu to neumožňuje príslušný právny predpis. Právna úprava teda neumožňuje posúdenie postaveniepracovníka príslušných zariadení ako nadriadeného podľa názoru (vôle niekoho), ale je potrebné
vychádzať striktne zo znenia príslušných predpisov. Správny súd uvádza, že právne úvahy žalobcu
by mohli zvádzať k výkladu, ktorý prezentoval v žalobe, a to, že zubárka bola vedúcim pracovníkom

stomatológie z dôvodu, že bola jediným odborne zdatným pracovníkom uvedeného pracoviska. Správny
súd má však za to, že uvedený právny názor nie je správny, nakoľko v zmysle platných právnych
predpisov môže existovať odborná spôsobilosť pracovníka ako nevyhnutný predpoklad výkonu jeho
činnosti, avšak uvedené neznamená, že mu to dáva postavenie vedúceho zamestnanca. Správny súd
uvádza príklad v podobe firmy vykonávajúcej stavebné činnosti, kde v určitých pozíciách je nevyhnutné,

aby práce vykonávali osoby, ktoré majú príslušné vzdelanie (prax) v stavebnom odbore, avšak uvedené
ich nečiní vedúcim príslušného úseku. Správny súd v súvislosti s uvedeným ďalej poukazuje na to, že
z obsahu Dohôd o pracovnej činnosti plynie jednoznačný záver, že ide o pracovníka, ktorému nebola
priznaná žiadna riadiaca (vedúca) funkcia. S ohľadom na uvedené preto správny súd dospel k záveru,
že argumentácia žalovaného a teda jeho vecné závery o tom, že zubárka MUDr. C. nevykonávala žiadnu
činnosť nadriadeného, boli vecne správne a preto nebolo potrebné ďalej riešiť skutočnosti uvedené v

odvolaní ohľadne posudzovania tejto osoby.

38. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných
bodoch správnej žaloby, je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné aj
dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a je zrejmé, z akého skutkového stavu žalovaný vychádzal,

aj ako ho právne posúdil. Z obsahu rozhodnutia jasne plynie, že ide o osobné údaje osoby, ktoré sú
chránené zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj prijatie skutkového a právneho záveru, prečo
tieto údaje nesprístupnil, keď ako dôvod žalovaný uviedol, že nejde o osobu v zmysle § 9 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z., nakoľko nejde o osobu nadriadeného v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. Uvedené
závery boli dôvodom nesprístupnenia požadovaných údajov v časti odmeny ako aj zmenových výkazov.

Správny súd sa s uvedeným postupom žalovaného stotožnil ako vecne správnym. Správny súd preto
posúdil ako správnu aj argumentáciu žalovaného, že s ohľadom na záver, že nejde o nadriadeného
zamestnanca v zmysle zákona o č. 73/1998 Z.z. a je bezpredmetné posudzovanie MUDr. C. ako
vedúceho zamestnanca.

39. Správny súd je toho názoru, že záver (MUDr. C. nie je nadriadený), ktorý prijal žalovaný a povinná
osoba, zodpovedá reálnemu stavu. Žalobcova právna úvaha o vedúcom zamestnancovi na podklade
jeho odbornosti (jediný odborník v oblasti stomatológia) nemá oporu v zákone (právnych predpisoch). Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby, a preto žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. K argumentácii žalobcu ohľadne uvedenia dôvodov, pre ktoré potrebuje vedieť uvedené údaje,
správny súd uvádza, že tak, ako bolo konštatované správnymi orgánmi, nie je potrebné žiadosť o
poskytnutie informácii odôvodňovať, pričom žiadateľ má na poskytnutie informácií nárok, ak sú splnené

zákonom stanovené podmienky. V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že išlo o osobné údaje
zubárky MUDr. C., ktorá nebola nadriadeným pracovníkom (ani vedúcim) nemohli byť poskytnuté.

41. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 SSP žaloby zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny

súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

44. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko

žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný
ani neuplatnil.

45. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.