Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218759
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8117218759.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkýň: v 1. rade O. Č., E..

XX.X.XXXX, I. R. XX, XXX XX Z., v 2. rade Ľ. I., E.. X.X.XXXX, I. W. A. X, XXX XX Z., právne zastúpené
JUDr. Petrom Gabrikom, advokátom, so sídlom Jilemnického 14, 040 01 Košice, proti žalovaným: v 1.
rade Z. I., E.. XX.X.XXXX, I. Z. XXX, XXX XX Z., v 2. rade A.. P. I., E.. XX.X.XXXX, I. Z. XXX, XXX XX Z.,
právne zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov,
o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v rozsahu 100 % s
tým, že žalobkyne sú povinné nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne, pričom o výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 27.07.2017 navrhli žalobkyne, aby súd určil, že v prospech vlastníkov
parcely CKN č. XX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty zapísanej na LV č. XXX D..Ú.. Z., viazne
vecné bremeno - právo prechodu pešo a motorovými vozidlami, včítane nákladných, po parcele CKN č.
XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX D..Ú.. Z. a zároveň, aby

súd zaviazal žalovaných zaplatiť náhradu trov konania žalobkýň v pomere 100 % na účet ich právneho
zástupcu.
V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyne poukázali na to, že sú podielové spoluvlastníčky (každá v
podiele 1) na parcele CKN č. XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č.
XXX k.ú. Z., pričom vlastníctvo nadobudli darom od ich matky A. P.Š., X.. O. v roku 2010. Žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX D..Ú.. Z., a to parciel CKN č.
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX W. XXX, pričom uvedené nehnuteľnosti nadobudli kúpou v roku 2015 od

Y. Z. W. A. Z., ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli od O. G. W. X. G.. Parcela CKN č. XXX, ktorá je vo
vlastníctve žalovaných tvorí prístupovú cestu a bola vytvorená z časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely
m.p.č. XXX, ku ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel ešte stará mama žalobkýň - W. B., X.. O., a to
zmluvou zo dňa 24.11.1947, pričom už v tom období bol prístup k terajšej parcele č. XX od verejnej
komunikácie, ktorá teraz zodpovedá parcele č. XXX. Otázku prístupu k parcelám účastníkov riešili ešte
právni predchodcovia strán sporu, a to tým, že bola na bývalom Miestnom národnom výbore (MNV) v Z.
dňa 07.02.1981 spísaná úradná zápisnica medzi matkou žalobkýň A. P. W. O. W. X. G.. Tento prístup

bol rešpektovaný jednak právnymi predchodcami žalobkýň, ako aj žalovanými, a to až do roku 2017.
Zo žaloby zároveň vyplýva, že celková genéza vlastníckych vzťahov je zdokumentovaná v znaleckom
posudku č. 1/2008, ktorý bol vypracovaný Ing. Vladimírom Dujavom vo veci vedenej Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 15C/159/1999. Žalovaní v roku 2017 odstavili svoje motorové vozidlá na parcele č.XXX tak, že znemožnili príjazd a výjazd žalobkýň z ich parcely č. XX, preto žalobkyne privolali políciu
a následne chceli túto vec so žalovanými riešiť, avšak k žiadnej dohode nedospeli. Zo žaloby vyplýva,
že parcela č. XXX slúžila ako prístup pre vlastníkov parcely č. XX už od roku 1947, t.j. už 70 rokov,

a tento stav bol písomne potvrdený aj dohodami z roku 1981, pričom právni predchodcovia žalobkýň
boli dobromyseľní vo vykonávaní tohto práva a už uplynula 10 ročná doba držby, ktorú si žalobkyne
započítavajú, pričom žalobkyne chcú dať do súladu tento stav so stavom v katastri nehnuteľnosti a
majú naliehavý právny záujem na určení skutočnosti, že právo prechodu, ako vecné bremeno nadobudli
vydržaním.

2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že zápisnicu spísanú na MNV Z. dňa 07.02.1981
nemožno považovať za zmluvu o zriadení vecného bremena, ani žiaden relevantný podklad, od ktorého
by bolo možné odvíjať prípadné vydržanie práva vecného bremena. V uvedenom čase musela mať
zmluva o zriadení vecného bremena písomnú formu a musela byť registrovaná štátnym notárstvom,
pričom z tejto zápisnice taktiež nevyplýva žiaden úmysel zriadenia prechodu alebo prejazdu tak, ako

to žiadajú žalobkyne určiť v rámci tejto žaloby, teda že by pán G. mal znášať takéto vecné bremeno v
prospech každého ďalšieho vlastníka parcely, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkýň. Žalovaní
taktiež poukázali na to, že pokiaľ oni, resp. ich právni predchodcovia dovolili žalobkyniam prístup k svojej
parcele, nemá to za následok zriadenie práva prechodu vo forme vecného bremena. K spochybňovaniu
ich vlastníckeho práva k parcele č. 235, uviedli, že to nemá žiaden pozitívny význam, keďže začiatok

plynutia vydržacej lehoty situujú u svojej právnej predchodkyne do obdobia roku 1981, keď predmetná
časť parcely bola evidovaná ako vlastníctvo Obce Z., a teda k tejto časti sa nijako nevzťahoval nimi
tvrdený nadobúdací titul držby, t.j. dohoda medzi A. P. W. O. G. spísaná 07.02.1981, o zamýšľanej
zámene ich pozemkov - časti pôvodnej m.p.č. XXX k zriadeniu prístupovej cesty k pozemku O. G..
Zároveň je nesporné, že ak namietaná časť parcely č. XXX bola evidovaná pred rokom 1986 ako m.p.č.

XXX vo vlastníctve obce Z., je vylúčené, aby iba využívaním prechodu cez túto parcelu bolo založené
pre A. P. akékoľvek právo vecného bremena, lebo o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenuvýkonompráva(vydržaním)nejdevtedy,akten,ktoprávovykonávasadomnieva,žepozemok,
ku ktorému toto právo vykonáva, je vlastníctvom fyzickej osoby, avšak ide o pozemok obecný, ktorý
slúži k chôdzi aj iným fyzickým osobám, teda nemôže byť naplnená podmienka vydržania podľa § 129

Občianskeho zákonníka, a teda že držiteľ vykonáva právo pre seba. Žalovaní taktiež poukázali na to,
že pre určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť preukázaná existencia právneho
dôvodu - titulu držby, z ktorého je objektívne možné vyvodzovať na jednej strane oprávnenie prechádzať
cez cudzí pozemok a na druhej strane povinnosť vlastníka pozemku trpieť toto prechádzanie.
Žalovaní taktiež poukázali na to, že pokiaľ sa žalobkyne odvolávajú na tzv. dobré mravy, ktoré treba mať

nazreteliajpreto,žekpozemkužalobkýňúdajneniejeinýprístup,takotázkainéhoprístupunapozemok
nie je predmetom konania v konaní o určenie práva z vecného bremena, pričom žalovaní sa sami
ponúkali žalobkyniam, že im pomôžu pri výstavbe samostatnej prístupovej cesty, ktorú je možné zriadiť
vedľa pozemku žalovaných, alebo aj z druhej strany pozemku cez obecnú komunikáciu, čo žalobkyne,
resp. žalobkyňa v 1. rade neakceptuje. Na druhej strane práve snaha žalobkýň o nadobudnutie práva

prechodu a prejazdu po ich pozemku, na ktorom si z vlastných a nemalých finančných prostriedkov
vybudovali príjazdovú komunikáciu, nie je v súlade s dobrými mravmi, pretože žalovaní trpia - tolerujú i
naďalej prechod a prejazd žalobkýň po ich ceste, avšak nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby
takýto výkon práva bol prenesený vecným bremenom in rem na neznámy počet ďalších osôb, ktorým
žalobkyne v 1. a 2. rade odpredajú svoju nehnuteľnosť na vytvorenie stavebných parciel a vzhľadom na

výmeru parcely EN XX je nesporné, žeby takto vzniklo niekoľko stavebných parciel, pričom takýto zámer
je žalovaným známy aj z osobného vyjadrenia žalobkyne v 1. rade. Preto ochrana majetku žalovaných
pred hroziacou škodou nemôže byť vnímaná ako rozpor s dobrými mravmi.

3. Z úradnej zápisnice zo dňa 07.02.1981, spísanej na Miestnom národnom výbore v Z. vyplýva, že

predmetom jednania, ako aj prevedenej zápisnice je dojednanie medzi P. A.X. W. G. O. výmena časti
parcely č. XXX k.ú. Z., ktorá je majetkom P. na príjazdu cestu pre G. O. na novoutvorenú parcelu č. XXX/
X, ktorá sa kúpou previedla na menovaného. Účastníci konania dohodli, že P. A. vymení časť parcely č.
XXX na príjazdovú cestu pre O. G. výmenou za časť parcely č. XXX/X, a to vo výmere XX m2 (dvadsať)
z parcely č. XXX. G. O. jej výmenou za príjazdovú cestu poskytuje z parcely č. XXX/X časť XX m2

(osemdesiat). Táto novoutvorená cesta bude slúžiť ako príjazdová cesta jak pre Lakatošovú na parc. č.
252 k. ú. Podhradík, tak aj na novo vytvorenú parcelu č. XXX/X Z. G. O..4. Žalobkyňa v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že po tejto ceste chodievala od 10
rokov, keď chodila na záhradku a nikto im v prístupe nebránil. Uviedla, že jej mama žila v tom, že celá
cesta je obecná, pričom po rokoch jej pán G. povedal, že on je vlastníkom tejto cesty. Zároveň uviedla,

že ona by chcela, aby to bolo naďalej obecné.

5. Žalovaný v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že keď išli kupovať svoju nehnuteľnosť,
boli si to pred kúpou pozrieť a zo strany predávajúcich boli upovedomení o tom, že je všetko v poriadku.
Spomínali síce nejaký spor, ale uviedli, že tento je už ukončený. Zároveň uviedol, že vyjadril ochotu

podieľať sa na výstavbe cesty aj v prospech žalobkýň.

6. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 15C/159/1999 bol vypracovaný znalecký posudok
č. 1/2008 Ing. Vladimíra Dujavu, ktorého úlohou bolo vyhotoviť identifikáciu pôvodnej pozemnoknižnej
parcely m.p.č. XXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX k.ú. Z. a zároveň identifikáciu terajšej
parcely XXX s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami, t.j. z akých pôvodných pozemnoknižných parciel

bola táto parcela vytvorená. Zo znaleckého posudku vyplýva, že časť vo výmere XX m2 (diel č. 8) z
pôvodnej m.p.č. XXX spolu s výmerou XXX m2 z pôvodnej m.p.č. XXX predstavuje parcelu CKN č. XXX
vo výmere XXX m2 s tým, že pôvodná m.p.č. bola zapísaná v prospech Obce Z. a výmera XX m2 bola
zapísaná v prospech vlastníkov vedených na LV č. XXX, t.j. žalovaných, resp. ich právnych predchodcov.

7. Z písomného vyjadrenia U.. E. A. (právnej predchodkyne žalovaných, dcéry manželov G.) okrem
iného vyplýva, že aj keď sa ona, resp. jej rodičia snažili udržať susedské vzťahy na úrovni slušnosti, pani
P. stále podávala žaloby na súd v ktorých nebola úspešná. Poukázala na to, že keď bola vlastníčkou
predmetnej parcely žalobkyne tolerovala, teda tolerovala im prechod, aj keď s nevôľou, keďže často
vytvárali situácie, kde sa snažili dokazovať svoju dominanciu. Taktiež uviedla, že žalobkyne tam chodili

iba sezónne a v zime tam nechodili vôbec.

8. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním);ustanovenia§134tu
platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností.

9. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.
Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,

najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

10. Súd zvýrazňuje skutočnosť, že predmetom tohto konania je určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (právo prechodu a prejazdu), pričom súd je takýmto vymedzením predmetu konania
(petitom) viazaný. Žalobkyne v rámci svojej argumentácie považovali za významnú skutočnosť, že
žalovaní nemôžu byť vlastníkmi parcely CKN XXX v celom rozsahu, keďže v rozsahu o výmere XXX m2
je vlastníkom tejto parcely obec Z.. Súd ale poukazuje na to, že z LV č. XXX k.ú. Z. nepochybne vyplýva,
že práve žalovaní sú vlastníkmi predmetnej parcely, ktorú podľa názoru súdu kúpou dobromyseľne

nadobudli. V tomto ohľade súd zároveň poukazuje na to, že údaje katastra sú hodnoverné, pokiaľ
sa nepreukáže opak a navyše predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, ktoré by malo
prináležať, podľa žalobkýň, obci Podhradík, pričom obec ani nie je stranou v spore. Vzhľadom na
uvedené,pretosúdnepovažovalzaprávnerelevantnériešiťtietonámietkyžalobkýň,pričomzvyjadrenia
Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru je zrejme, že pri mapovaní v roku 1985 bola časť

neknihovanejparcelyč.XXXzameranávovýmere,akojeevidovanáterazanovovytvorenáparcelaCKN
XXX bola stotožnená s parcelou EN XXX/X z operátu pred mapovaním a zapísaná na LV vtedajšieho
vlastníka parcely EN XXX/X, teda v tom čase manželov G..

11. Vzhľadom na vymedzený predmet konania súd skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky

vydržania práva vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu k parcele žalobkýň. K základným
podmienkam vydržania vo všeobecnosti patria tieto predpoklady: spôsobilý predmet vydržania,
podmienka že držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej
doby. Oprávnená držba musí taktiež spĺňať určité náležitosti, a to: faktické ovládanie veci, vôľu nakladať
s vecou, ako so svojou a musí sa jednať o dobromyseľnú držbu veci. V danom prípade je nepochybné,

že v súčasnosti výkonom práva možno vydržať aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, preto súd
skúmal splnenie ďalších podmienok a dospel k záveru, že žalobkyne, resp. ich právni predchodcovia
nemôžu byť dobromyseľní vzhľadom na to, že aj keď už dlhodobo realizovali prístup k svojej parcele
cez parcelu, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných, sama táto skutočnosť nemôže zakladať
vydržanie práva vecného bremena, keďže v danom prípade absentuje adekvátny a konkrétny vstup

do predmetnej držby, od ktorého sa odvíja samotná dobromyseľnosť. Žalobkyňami označenú listinu -
zápisnicu spísanú na MNV Z. dňa 07.02.1981 nemožno považovať za takú listinu od ktorej je možné
odvíjať vznik vecného bremena (v uvedenom čase mohli vecné bremená vznikať len zo zákona). Z
tejto úradnej zápisnice, ktorá ale nemá žiadne relevantné právne účinky pre potreby vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vyplýva iba to, že právni predchodcovia strán sporu, teda A.

P., ako právna predchodkyňa žalobkýň a manželia G., ako právni predchodcovia žalovaných, riešili
výmenu časti parciel. V tejto zápisnici je uvedené, že výmena parciel je „predmetom ich jednania“ s
tým, že by mala vzniknúť nejaká nová parcela, ktorá má slúžiť ako príjazdová cesta pre tieto strany
dohody. Medzi stranami tohto sporu nebolo sporné, že žiadna takáto výmena nebola realizovaná, čo
je zrejme aj z údajov katastra. Z tejto zápisnice podľa názoru súdu vyplýva to, že v prípade tejto

výmeny bude novovytvorená parcela, podľa ich dohody, slúžiť ako prístup, avšak túto zápisnicu možno
aj pri extenzívnom výklade jej obsahu považovať iba za akúsi prípravu, resp. predjednanie riešenia
prístupu k ich parcelám, a teda táto samotná zápisnica nie je dokladom, od ktorého by žalobkyne mohli
odvíjať prípadne právo zodpovedajúce konkrétnemu vecnému bremenu. Túto skutočnosť súd považoval
za zásadnú a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciou strán sporu, keďže nebola splnená základná

podmienka dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobkýň pri vstupe do držby.

12. Súd zároveň poukazuje na to, že predmetná zápisnica nerieši samotný prístup, teda prechod,
resp. prejazd, ale výmenu pozemkov, z ktorých má vzniknúť cesta, ktorá by bola prístupom pre obe
strany, ktoré túto zápisnicu podpísali. Súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že predmetom konania

nebolo riešenie, akým spôsobom došlo k zápisu výmery XXX m2 v prospech právnych predchodcov
žalovaných, ale či žalobkyne, resp. ich právni predchodcovia vykonávaním práva prechodu nadobudli
vecné bremeno. Súd poukazuje na to, že pokiaľ by uvedená zápisnica mala byť považovaná za zmluvu
o zriadení vecného bremena, tak takto mala byť aj táto zápisnica označená a minimálne mal byť určenýobsah vecného bremena, práva a povinnosti zmluvných strán, teda kto je oprávnenou stranou a kto
je povinnou stranou. Vecné bremeno malo byť presne vytýčené, teda trasované, čo nevyplýva ani zo
samotného petitu tejto žaloby. Súd taktiež poznamenáva, že pokiaľ by obe strany tejto zápisnice mali

za to, že prevažná časť parcely, ktorá má predstavovať pre nich prístup patrí obci (žalobkyňa v 1. rade
vypovedala, že jej mama stále, žila v tom, že cesta je obecná), tak sa nemohli tieto zmluvné strany, bez
súhlasu obce, dohodnúť na tom, že si na obecnom pozemku zriaďujú vecné bremeno. Vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti preto súd žalobu zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešným
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobkyniam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).