Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120207297
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:8120207297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: D. Š.R., F.. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Ján Cáfal, advokátska
kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 45 607 338, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 4Odi/4/2020-65 zo dňa
23. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 4Odi/4/2020-65 zo

dňa 23. marca 2021.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného pre nepoctivý zámer. Uviedol, že žalovaný v čase podania návrhu na svoje oddlženie nebol
platobne neschopný, keďže v čase pred vyhlásením konkurzu bol zamestnaný a jeho príjem postačoval
na splácanie pohľadávky žalobcu. Ako dôkaz o tom svedčí zmluva o splátkovom úvere, zmluva
o postúpení pohľadávky, rozhodcovský rozsudok, upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, exekučný príkaz a oznam o vyhlásení konkurzu, upovedomenie o zastavení exekúcie a oznam
o zrušení konkurzu konkurzným súdom - Okresný súd Prešov sp. zn. 4Odk/175/2019.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že v čase podania návrhu na svoje
oddlženie, jeho príjem nepostačoval na úhradu všetkých záväzkov. Navyše kvôli znižovaniu počtu
zamestnancov u jeho zamestnávateľa musel prijať nižšiu pracovnú pozíciu s nižším príjmom.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská
sporiteľňa a.s., Bratislava a žalovaným bola uzatvorená dňa 23.5.2014 zmluva o splátkovom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 13.669,81 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať
v 120 mesačných splátkach po 114,11 eur. Následne bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu dňa24.3.2017. Žalovaný nesplácal dlžnú sumu riadne, preto sa žalobca podal žalobu na súd. Bol vydaný
exekučný titul a následne vedená exekúcia na vymáhanie tejto pohľadávky žalobcu. V exekučnom
konaní boli žalovanému zrazené zrážky zo mzdy a z iných príjmov, na ktoré mal žalovaný nárok od

svojho platiteľa mzdy. Takto žalobca prijal od súdneho exekútora 3 plnenia a to v sume 765,86 eur dňa
11.10.2019, dňa 12.11.2019 v sume 213,85 eur, dňa 11.12.2019 v sume 755,10 eur.

5. Ďalej v konaní bolo preukázané, že dňa 11.12.2019 žalovaný podal na Okresný súd Prešov návrh

na vyhlásenie konkurzu, pretože má dlhy voči 13 veriteľom a to najmä voči bankám a nebankovým
spoločnostiam, ktoré nie je schopný splácať. Uviedol, že bol zamestnaný ako systémový pracovník v
spoločnosti DHL Exel Slovakia s.r.o., jeho mzda predstavovala 1.000,00 eur mesačne a po odrátaní
dlhov mu zostala suma na hranici životného minima. Žalovaný uviedol, že nemal žiaden majetok vyššej
hodnoty. Tento návrh na oddlženie podal z toho dôvodu, že sa dostal do tzv. dlhovej špirály, na začiatku
ktorej bol úver na kúpu spotrebného tovaru. Nemohol splácať jeden dlh, preto jeden úver riešil ďalšou

pôžičkou.

6. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/175/2019 zo dňa
27.12.2019 bol na žalovaného vyhlásený konkurz. V Obchodnom vestníku č. 109/2020 bolo dňa

9.6.2020 zverejnené oznámenie správcu o zrušení konkurzu na žalovaného z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 166e, 166f, 166g Zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ktoré upravujú vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
a zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer, ďalej podľa ustanovenia § 48a Vyhlášky č. 665/2005,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že Zákonom č. 377/2016 Z.z. sa zaviedol pojem osobný bankrot ako
riešenie úpadku fyzických osôb. Predpokladom možnosti uchádzať sa fyzickým osobám o oddlženie a
ich platobná neschopnosť. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci
skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa. Poctivý zámer sa vymedzuje
jednak pozitívne a aj negatívne. Obe obmedzenia sú v zásade postavené na tom, že sa posudzuje

kedy dlžník poctivý zámer má a kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere dlžníka majú viesť
súd k tomu, aby poctivý zámer neposudzoval mechanicky, ale aby bol vedený pomocnými kritériami,
jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu
dlžníka a jeho životné skúsenosti. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou jeho
dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy

negenerovaliďalšíjehoúpadok,abysapostránkehospodárskehozabezpečeniasvojejďalšejexistencie
mohol opätovne postaviť na vlastné nohy, ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
570/2016 zo dňa 10.1.2017.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v tomto prejednávanom spore žalobca inicioval konanie o
zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a tento nepoctivý zámer žalobca vidí v tom, že
žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný a mal snahu poškodiť žalobcu
ako veriteľa.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný má pravidelný
príjem a že dlžnú sumu žalobcovi splácal formou zrážok zo mzdy. Súd prvej inštancie sa však
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú, že žalovaný nebol
platobne neschopný. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 ZKR o definícií platobnej

neschopnosti fyzickej osoby, podľa ktorého nie je vylúčené, že žalovaný nebol schopný 180 dní po
splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovaného naopak
potvrdzuje to, že voči žalovanému boli vedené dve exekúcie a mal dlhy po lehote splatnosti voči 13
veriteľom. Preto výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať tak, že tento znak úpadku je danývtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej
lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. V prejednávanom spore je zjavné, že žalovaný svoje dlhy nie
je schopný splácať. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť záver, že žalovaný mal

snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že poctivý zámer súd skúma v rovine správania sa dlžníka po podaní
návrhu na konkurz a oddlženie, posudzuje ekonomické, osobné pomery dlžníka. Súd zvažuje celkové

správanie sa dlžníka, pričom skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v
zmysle § 166g ods. 2 ZKR.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení zákonných
podmienok pre zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Súd nemal preukázané

nepoctivé konanie žalovaného ani jeho úmysel poškodiť veriteľov. Žalobca nepreukázal dostatočným
spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia, teda neuniesol dôkazné bremeno a
preto súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100
%.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom
rozsahu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne z toho dôvodu, že bolo v konaní
preukázané, že pohľadávka žalobcu bola čiastočne vymožená v exekúcií, pretože žalovaný bol v
čase exekúcie a zároveň je stále riadne zamestnaný, čo sám potvrdil v tomto konaní a jeho príjem
postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Preto žalovaný nespĺňal definíciu platobne neschopnej

osoby pre účely svojho oddlženia. Žalobca uviedol, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne
nesplatil, neprejavil žiadnu snahu o vysporiadnie svojho dlhu, nekomunikoval so žalobcom ani žalobcu
nekontaktoval ohľadom prípadného vysporiadania pohľadávky žalobcu. Zo správania žalovaného nie
je badateľná ani najmenšia snaha riešiť úhradu svojho dlhu. Žalovaný bezodkladne po začatí exekúcie
podal návrh na svoje oddlženie, čím jednoznačne nepreukázal svoj nepoctivý zámer a zneužil tak

inštitút oddlženia, aby sa vyhol splateniu svojho dlhu voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej
inštancienesprávneargumentujeposudzovaniesprávaniasažalovanéhovrovinesociálnoekonomickej,
ak poukázal na neschopnosť plniť dlh. Žalobca tvrdil, že neschopnosť plniť dlh musí mať všeobecný
charakter. Žalobca preukázal, že splnenie dlhu zo strany žalovaného s pravidelným mesačným príjmom
bolo možné a to formou exekučných zrážok zo mzdy a v zákonom dovolenej výške. Preto nie je možné

takéhoto dlžníka považovať za osobu platobne neschopnú, čo vyslovil v svojom rozhodnutí aj Najvyšší
súd Českej republiky v uznesení zo dňa 6. septembra 2005 sp. zn. 29 Odo 236/2003. Preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu za správny, jeho odôvodnenie je úplné a vyčerpávajúce, rozsudok je zrozumiteľný
a preskúmateľný. Uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na rovnaké skutočnosti, ktoré uvádzal
v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovaný opätovne tvrdí, že nemal nepoctivý zámer pri
podávaní návrhu na svoje oddlženie, pretože splnil všetky podmienky oddlženia, ktoré boli skúmané

centrom právnej pomoci, správcom konkurznej podstaty ako aj súdom, ktorý oddlženie povolil. V čase
keď bolo oddlženie povolené, mal žalovaný viacero dlhov u viacerých veriteľov, ktoré nebol schopný
splácať. Od samého začiatku žalovaný nemal nepoctivý zámer, nič nezamlčoval, neskrýval žiadny
majetok, z ktorého by mohli byť veritelia žalovaného uspokojení. Voči žalovanému boli vedené dve
exekúcie a mal ešte ďalšie dlhy po lehote splatnosti voči 13 veriteľom. Za žiadnych okolností nebolo

možné uspokojiť pohľadávky týchto veriteľov. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie.16. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo doručené dňa
26.5.2021.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel
k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený.
Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu
žalobcu a k vyjadreniu žalovaného, odvolací súd udáva:

21. Predmetom tohto konania je zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý žalobca
odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník nie je platobne neschopným v zmysle § 3 ods. 2 Zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, pretože z jeho mzdy sa vykonáva exekúcia na uspokojenie
pohľadávky žalobcu ako veriteľa a doposiaľ bola v exekučnom konaní vymožená celková suma 1.734,81

eur formou pravidelných zrážok zo mzdy a z iných príjmov žalovaného.

22. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.5.2014 spotrebný úver 13.669,81 eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 120 mesačných splátkach po 114,11 eur. Sporné nebolo ani
to, že žalovaný tento úver riadne nesplácal, preto žalobca, na ktorého Slovenská sporiteľňa, a.s.
postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému sa obrátil na Stály rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici a na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu bola voči žalovanému vedená exekúcia a boli
mu vykonávané zrážky zo mzdy a iných príjmov, na ktoré mal nárok voči platiteľovi mzdy. Žalobca prijal

od súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho, Puškinova 16, 080 01 Prešov tri plnenia a to sumu 765,86
eur dňa 11.10.2019, sumu 213,85 eur dňa 12.11.2019 a sumu 755,10 eur dňa 11.12.2019.

23. Ďalej odvolací súd zistil, tak ako to zistil aj súd prvej inštancie, že na žalovaného bol vyhlásený

konkurz uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/175/2019 zo dňa 27.12.2019. K tomto návrhu
žalovaný pripojil svoj životopis, opísal aktuálnu životnú situáciu, zoznam spriaznených osôb a zoznam
13 veriteľov.

24. Odvolací súd preto za takejto finančnej situácie žalovaného považuje za správne, ak súd prvej
inštancie pri posudzovaní dôvodov pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer na základe
návrhu žalobcu, aplikoval na prejednávaný spor Vyhlášku č. 665/2005 Z.z, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Podľa dôvodovej správy bolo zámerom
zákonodarcu Zákonom o konkurze a reštrukturalizácií a citovanou vyhláškou riešiť sociálnoekonomický

problém dlžníkov, ktorí majú málo majetku a nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne
presahuje hodnotu ich majetku. Mnohokrát veritelia týchto dlžníkov vymáhajú svoje pohľadávky voči
takýmto osobám v exekučných konaniach, ktoré sú neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou
možnosťou vymoženia pohľadávky. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie ajto, ak v zmysle týchto zákonných ustanovení posudzoval to, či sú naplnené znaky konania dlžníka s
nepoctivým zámerom pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že na základe exekučného príkazu Exekútorského úradu Mgr.
Erika Feketeho súdneho exekútora je celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému 8.632,01 eur s
príslušenstvom, teda niekoľkonásobne vyššia ako sú zo mzdy žalovaného vykonávané zrážky cca
350,00eurmesačne.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýnemámajetokajehopríjemjenízkyvporovnaní

s výškou pohľadávky žalovaného a to v takom nepomere, že predmetná začatá exekúcia by za takéhoto
stavu zrážok trvala najmenej 25 mesiacov pri vymožení istiny a ďalšie mesiace narastajúcich úrokov z
omeškania, trov konania a trov exekúcie.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetný úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu

Slovenskásporiteľňa,a.s.prežalovanéhovovýške13.699,81eur,bolnespornespotrebiteľskýmúverom
„Spotrebný úver na čokoľvek“. Právny predchodca žalobcu pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru
mal vyhodnotiť bonitu žalovaného ako spotrebiteľa už v čase poskytnutia úveru a mal zvažovať, či je
možnosť vymoženia tohto úveru od žalovaného ako dlžníka vzhľadom na jeho príjmy. Správne súd
prvej inštancie poukázal aj na to, že zo súdnej praxe vyplýva, že bonita spotrebiteľov pri poskytovaní

spotrebiteľských úverov je zisťovaná nedôsledne v tom, že veľké množstvo spotrebiteľov nie je schopné
splácať tieto spotrebiteľské úvery a dostávajú sa do „začarovaného kruhu“ exekučných vymáhaní a
následne jeden dlh, jeden spotrebiteľský úver splácajú ďalším spotrebiteľským úverom aj zo strany
nebankových inštitúcií. Takéto opätovne vytváranie dlhov u spotrebiteľov zo spotrebiteľských úverov
však nemožno negatívne hodnotiť len vo vzťahu k spotrebiteľom a pri následnom posudzovaní

nepoctivého zámeru týchto dlžníkov spotrebiteľov, ak sa rozhodnú podať návrh na osobný bankrot,
pretože nie sú schopní splácať viaceré takto poskytnuté úvery.

27. Aj v prejednávanom spore zo žiadosti žalovaného o osobný bankrot vyplýva, že žalovaný má dlhy

voči 13 veriteľom a boli voči nemu vedené 2 exekúcie.

28. Odvolací súd za takejto situácie dospel k záveru, že nie je možné posudzovať nepoctivý zámer
žalovaného len vzhľadom k tomu, či je schopný čo i len malú časť zo svojho príjmu uhrádzať na

spotrebiteľský úver, aj keď by takéto zrážky zo mzdy žalovaného - spotrebiteľa trvali niekoľko rokov
a napriek tomu by nedávali záruku toho, že celá pohľadávka žalobcu bude uspokojená, ak úroky z
omeškania narastajú každý mesiac s omeškaním žalovaného s úhradou spotrebiteľského úveru.

29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak poctivý zámer
žalovaného vyhodnocoval z týchto všetkých aspektov a dospel k záveru, že žalovaný, ktorý je riadne
zamestnaný, že tento návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podával s nepoctivým zámerom.

30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne podľa zisteného stavu
majetku,príjmužalovaného,posudzovanítoho,žepohľadávkažalovanéhovovzťahukžalobcovivznikla
zo spotrebiteľského úveru a preto správne zamietol návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer, pretože pre to neboli splnené zákonné podmienky.

31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre
úspešného žalovaného.

32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.33. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).