Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 22, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822201184
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8822201184.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: X. U., W.. X.X.XXXX, M. F. N.W. XXXX/XXB,
XXX XX U. W. M., právne zastúpená JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou so sídlom Hencovská
2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885 proti žalovanému: Y. U., W.. X.X.XXXX, M. F. N. XXXX/XXB,
XXX XX U. W. M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti
dočasne nevstupovať do bytu, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do nájomného bytu č. X, vchod F., na X. poschodí bytového
domu, na adrese N. XXXX/XXB, XXX XX U. W. M., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu.

Žalobkyni ukladá povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo
veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu č. X, vchod F., na X. poschodí bytového
domu, na adrese N. XXXX/XXB, XXX XX U. W. M..

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom
opatrení samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do nájomného bytu na adrese N. XXXX/XXB, XXX XX U. W. M., Č.. F. X, U. F.,
do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu a žiadal
priznať náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný dňa 8.12.2007 uzatvorili manželstvo, sú rodičmi
troch maloletých detí a to X., W.. XX.XX.XXXX, E., W.. XX.XX.XXXX a H., W.. XX.XX.XXXX. Bývajú v
nájomnom byte, ktorého vlastníkom je Mesto Vranov nad Topľou. Dňa 13.05.2022 sa žalovaný správal
voči žalobkyni a deťom agresívne, kričal, nadával, poranil ju a preto žalobkyňa bola nútená privolať
hliadku PZ. Aj keď žalobkyňa bola poranená, nechcela ísť na ošetrenie na pohotovosť. Privolaná

policajná hliadka upozornila žalovaného na protiprávne konanie, ale konala v rozpore s ustanovením
§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 o policajnom zbore a vyzvala žalobkyňu, aby opustila byt a odišla k
príbuzným. Žalovaný zostal v byte. Príslušníci polície poučili žalobkyňu o možnosti podať žalobu, avšak
jej nevydali potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 4 zákona
č. 171/1993 o policajnom zbore, iba potvrdenie o ústnom oznámení. Žalobkyňa v byte musela nechať
všetky osobné veci, ktoré patrili jej a deťom a opustiť spoločnú domácnosť. Žalovaný už niekoľkokrát

fyzicky napadol žalobkyňu, hliadka PZ bola privolaná iba v roku 2018; ostatné incidenty neohlásila z
dôvodu, že sa bála o svoje deti a o seba. Žalovaný sa jej vyhrážal, že spácha samovraždu. Žalovanýpožíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere už dlhodobo, takmer denne, po príchode domov stále
kričí, nadáva a nedá žalobkyni spať. Maloleté deti sa zamykajú pred ním v izbe, nemôžu v noci spať
a ani sa pripravovať na vyučovanie. Maloleté deti majú z uvedeného dôvodu zhoršené vyučovacie

výsledky. Ona aj deti sú vystavené fyzickému a psychickému násiliu zo strany žalovaného. Základnou
zásadou v občianskom práve, ktorá je upravená v zákone o rodine, konkrétne v článku 2, je stanovené:
„Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny
všestranne chráni“. Rodina by mala byť teda garanciou ochrany a bezpečného zázemia, nemala by
teda vyvárať predpoklady na vytváranie násilia medzi jej jednotlivými členmi s dôrazom na ochranu a

zdravie tých najzraniteľnejších a najslabších členov deti. V roku 1989 na valnom zhromaždení OSN
bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa, má zabezpečovať ochranu tak ako v rodine aj mimo nej a je
zárukou základných práv a slobôd dieťaťa. Podľa článku 1 Listiny základných práv a slobôd sú ľudia
slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľná a
nepremlčateľné. Zaručujú sa všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, etickej národnosti, náboženstva a pod.
Každýjespôsobilýmaťpráva,každýmáprávonaživot.Listinazákladnýchprávaslobôdďalejstanovuje,

že nedotknuteľnosť osoby je zaručená, zaručuje aj osobnú slobodu človeka a v článku 10 ustanovuje, že
"každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené
jeho meno". Podľa Ústavy SR štát dbá na ochranu základných práv a slobôd, ktoré sú pod ochranou
súdov. Štát má teda povinnosť chrániť základné práva a slobody svojich občanov a nemôže tolerovať
žiadne prípady porušovania základných práv a slobôd, a to ani pokiaľ k nim dochádza v kruhu rodinnom.

Jedným z právnych prostriedkov ochrany pred domácim násilím, ktoré sa žalobkyňa odhodlala využiť,
aby ochránila seba a svoje deti pred násilím, je aj podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila sobášny list strán sporu, podľa ktorého títo uzatvorili manželstvo dňa
X.XX.XXXX vo U. W. M. a zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu U. W. M. U. A. 17, ročník

2007, na strane 264, pod poradovým číslo 206.

4. Zároveň predložila nájomnú zmluvu z 31.12.2021, podľa ktorej prenajímateľ Mesto Vranov nad Topľou
prenecháva nájomcom žalobkyni a žalovanému do užívania byt na adrese U. W. M., N. XXXX/AX, Č..
F. X, U. F., T. K.. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1.1.2022 do 31.12.2022.

5. Podľa predloženého potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou,
odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Nemocničná 578/4, Vranov nad
Topľou z 13.5.2022 vyplýva, že navrhovateľka urobila dňa 13.5.2022 ústne oznámenie o fyzickom
napadnutí zo strany manžela Y. U. bez lekárskeho ošetrenia.

6. Podľa predloženého potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou,
odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Námestie slobody 1238/150, Vranov
nad Topľou z 27.1.2018 vyplýva, že navrhovateľka podala dňa 27.1.2018 oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.

7. Z odpovede na lustráciu v Registri priestupkov z 23.5.2022 vyplýva, že žalovaný má v registri
evidované 3 priestupky, z toho jeden evidovaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 27.1.2018 na adrese N. XXXX/XXA,
U. W. M. tým, že vynadal manželke, že je retardovaná a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví.

8. Súd si následne krátkou cestou vyžiadal správu od Okresného riaditeľstva policajného zboru vo
Vranove nad Topľou, odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Nemocničná
578/4,VranovnadTopľoutýkajúcusa priestupku,oktoromurobilažalobkyňaoznámeniedňa13.5.2022.

9. Z predloženého Záznamu z 13.5.2022 je zrejmé, že žalobkyňa uviedla, že dňa 13.5.2022 v čase
približne o 13:30 hod. prišla z mesta, kde našla svojho manžela značne pod vplyvom alkoholu. V byte
približne o 14.00 hod. sa dostala do slovnej výmeny so svojím manželom Y. U., ktorý bol značne pod
vplyvom alkoholu. Hádky sa stupňovali až do fyzického napadnutia. Y. U. oznamovateľku dvakrát udrel
otvorenou dlaňou do oblasti tváre a následne ju niekoľkokrát kopol do oblasti brucha. Počas hádky začal

v byte rozhadzovať veci, ktoré boli voľne položené. Menovaná si nežiadala lekárske ošetrenie. Uviedla,
že manžel pravidelne požíva alkoholické nápoje a hádky sú na pravidelnej báze. V minulosti bola fyzicky
napadnutá svojím manželom, no neoznámila to na polícii.10. Z predloženého Záznamu o podaní vysvetlenia maloletej osoby z 25.5.2022 je zrejmé, že dcéra
strán sporu uviedla, že oznámenie, ktoré podala jej matka na jej otca je úplné zaslúžené. Uviedla, že jej
otec často požíva alkoholické nápoje, málokedy je triezvy. V ich domácnosti majú rodičia časté výmeny

názorov kvôli tomu, že otec Y. U. časti požíva alkoholické nápoje. Nebolo to prvýkrát, čo jej otec fyzicky
zaútočil na jej matku, no nikdy to nikde neoznamovali.

11. Žalovaný má podľa odpisu z registra trestov 4 záznamy v registri, pričom posledným záznamom je
rozhodnutie AG Augsburg z 11.3.2020, právoplatné 21.4.2020, podľa ktorého bol žalovaný odsúdené

pre trestný či krádeže podľa § 242 Abs. 1 StGB spáchaný dňa 12.2.2020.

12. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov obe strany sporu majú evidovaný trvalý pobyt na adrese N.W.
XXXX/XXA, U. W. M..

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,

18. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

22. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

23. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

24. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.25. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

26. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.

zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)

pravdepodobné.

28. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

29. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

30. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu žalobkyne.

31. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

32. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

33. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP slúži ochrane jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie.

34. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kumulácia týchto
neodkladných opatrení preto nie je vylúčená. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredíobete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných
ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

35. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného
sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené (24 hodín na rozhodnutie).

36. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je

zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj
spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým
násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho
znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

37. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.
606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa
o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

38. Neodkladné opatrenia navrhované v danej veci sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie,
ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený

násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom

potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

39.Žalobkyňaažalovanýsúmanželmi,žijúvspoločnejdomácnosti.Zároveňsúrodičmitrochmaloletých
detí.

40. Vzájomný vzťah je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, dochádza medzi nimi ku konfliktom, čo
je zrejmé zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov a zároveň zo záznamov vyžiadaných súdom
v súvislosti s označeným konaním o podanom oznámení o priestupku.

41. Z predloženého záznamu z 13.5.2022 ako aj záznamu maloletej dcéry strán sporu (datovaného
25.5.2022) je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo konfliktné, najmä kvôli požívaniu
alkoholických nápojov žalovaným a napriek opakovaným fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu,
tieto konflikty doposiaľ neboli riešené za pomoci polície.42. Podľa vyžiadaného výpisu z Centrál nej evidencie priestupkov je zrejmé, že žalovaný sa už v
minulosti, a to dňa 27.1.2018, dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k

žalobkyni, spočívajúcom v nadávkach žalobkyni ako aj vyhrážkach ublížením na zdraví. Ako už súd
uviedol vyššie, násilím je každá forma ubližovania, vrátane vyhrážania sa. Násilie nemusí obsahovať
fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky.

43. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa
voči žalobkyni bolo osvedčené vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktorých súčasťou bolo aj podanie
vysvetlenia dcéry sporových strán ku skutku z 13.5.2022, z ktorého bolo zrejmé dlhodobé násilné
správanie sa žalovaného vo forme fyzického násilia voči žalobkyni. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o

konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézu uvedenú
v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý
z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Uvedenú obavu
umocňuje aj fakt, že uvedeného konania sa má žalovaný dopúšťať pod vplyvom alkoholu, teda za
uvedených okolností je možné jeho konanie iba veľmi ťažko predvídať.

44. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, popísanými vyššie, bolo pre potreby nariadenia tohto
neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené (i keď nie nepochybne preukázané), že
následkom narušeného vzťahu sporových strán je žalobkyňa ohrozená.

45. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia.

46. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného
vykazujúceho znaky fyzického ako aj psychického násilia. Taktiež uvedené preukazuje pravidelnosť až
nepretržitosť tohto konania žalovaného, pod vplyvom alkoholu.

47. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce

nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP.

Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nájomného F. Č.. X, U. F., W. X. T. F. H., W. E. N.
XXXX/XXB,XXX XX U. W. M., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie
žalovaného z užívania nájomného bytu, nakoľko tam býva žalobkyňa, ku ktorej je na základe vyššie

uvedených skutočností dôvodne podozrivý z násilia.

48. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované,
má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo
na obydlie respektíve právo užívať nehnuteľnosť, vyplývajúce z nájomného vzťahu.

49. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre

ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený
princíp proporcionality.

50. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak

odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane
neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného
neodkladného opatrenia.51. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine podozrení,
vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú manželmi, ktorých vzťahy sa vyhrocujú, pričom bývajú v
spoločnej domácnosti, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné

opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade
napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi manželmi za prítomnosti ich maloletých detí.

52. Súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v danom
prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné vylúčiť žalovaného z užívania dotknutej nehnuteľnosti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere
preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä

naliehavosťou konkrétnej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred
požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie
potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na
strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma, a to obava žalobkyne z násilného správania sa
žalovaného ( v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.

9Co/251/2018 z 05. 09. 2018).

53. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

54. Vzhľadom na spornosť vzťahov medzi stranami nemožno len samotným nariadením neodkladného
opatrenia predpokladať dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto je v zmysle § 336
ods. 1 a 2 je dôvodné žalobkyni uložiť povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti
žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nájomného bytu č. X, vchod F., na
X. poschodí bytového domu, na adrese N. XXXX/XXB,XXX XX U. W. M..

55. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná (§
336 ods. 3 CSP).

56. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené aj postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na

návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.

57. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia

o konaní, ak nie je ustanovené inak.

58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

62. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené jej patrí nárok na priznanie náhrady trovkonania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.